(navigation image)
Home American Libraries | Canadian Libraries | Universal Library | Community Texts | Project Gutenberg | Children's Library | Biodiversity Heritage Library | Additional Collections
Search: Advanced Search
Anonymous User (login or join us)
Upload
See other formats

Full text of "Dom a škola: vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov, Volumes 6-7"

This is a digital copy of a book that was preserved for generations on library shelves before it was carefully scanned by Google as part of a project 
to make the world's books discoverable online. 

It has survived long enough for the copyright to expire and the book to enter the public domain. A public domain book is one that was never subject 
to copyright or whose legal copyright term has expired. Whether a book is in the public domain may vary country to country. Public domain books 
are our gateways to the past, representing a wealth of history, culture and knowledge that's often difficult to discover. 

Marks, notations and other marginalia present in the original volume will appear in this file - a reminder of this book's long journey from the 
publisher to a library and finally to you. 

Usage guidelines 

Google is proud to partner with libraries to digitize public domain materials and make them widely accessible. Public domain books belong to the 
public and we are merely their custodians. Nevertheless, this work is expensive, so in order to keep providing this resource, we have taken steps to 
prevent abuse by commercial parties, including placing technical restrictions on automated querying. 

We also ask that you: 

+ Make non-commercial use of the file s We designed Google Book Search for use by individuals, and we request that you use these files for 
personal, non-commercial purposes. 

+ Refrainfrom automated querying Do not send automated queries of any sort to Google's system: If you are conducting research on machine 
translation, optical character recognition or other areas where access to a large amount of text is helpful, please contact us. We encourage the 
use of public domain materials for these purposes and may be able to help. 

+ Maintain attribution The Google "watermark" you see on each file is essential for informing people about this project and helping them find 
additional materials through Google Book Search. Please do not remove it. 

+ Keep it legal Whatever your use, remember that you are responsible for ensuring that what you are doing is legal. Do not assume that just 
because we believe a book is in the public domain for users in the United States, that the work is also in the public domain for users in other 
countries. Whether a book is still in copyright varies from country to country, and we can't offer guidance on whether any specific use of 
any specific book is allowed. Please do not assume that a book's appearance in Google Book Search means it can be used in any manner 
anywhere in the world. Copyright infringement liability can be quite severe. 

About Google Book Search 

Google's mission is to organize the world's information and to make it universally accessible and useful. Google Book Search helps readers 
discover the vvorld's books vvhile helping authors and publishers reach new audiences. You can search through the full text of this book on the web 

at http : //books . google . com/| 



^-X' 



Vi; 









1&I 



P«^ 




v 









•^ : 



M 



*#■## 



r\ >ff.v-v-$ 



SJT^ 






tgf&d 



•Vnrf: 



:M. 



.* ..*.. 



■;.'"'-$"■"' 



'££ ' 



Dom a škola 

Karol Salva 



*S 



TION 
Ph.D. 

Y 

1901 BY 

RATURE 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



31 
ta 
JI 

'•h 
'■i 



X' 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Ušlo 1 



tov. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



Frano Vitazoslav Sasinek. 

Minuleho roku dna 1 1, dec. vstupil viehlasny historik naš s!ovensky, 
velebn^ pdn Fr. V. Sasinek, do šesfdesiatich rokov života svojho. 
Ji* Slovensko poznajuc ddležitost prdce velikeho syna svojho, po- 
zdravilo ho k tomuto dnu vrelvmi siikromnymi pripisami i verejnou 
cestou časopiseckou. »Dom a Škola« nemajiic prfležitosf vtedy, pri- 
pomfna si v tichej skromnosti 60 ročne narodzeniny Sasinkove dnes 
a k licte jeho kladie na zahlavie ročnfku tohoto podobizen jeho. 

Cože mdme riect k sprievodu jej? 

Vzddvame predovšetk^m vdaku Bohu, že n£m Sasinka poslal 
prdve do dnešnfch časov poroby našej duchovnej, ktory, keđ ndrod 
neprestajnym utrpenim zbaveny takmer sebapovedomia počfnal tratit 
nadeju v život svoj, osvietil mu jeho ddvnu minulost i poukdzal na 
prdvne vlastnfctvo jeho otcovskej decfovizne, a jeho individualitu nd- 
rodniu. 

Vzddvame dctu tomuto neunavnćmu delnfkovi ndrodnej prdce, 
tomuto vernćmu sluhovi Pdnovmu! 

Sasinkova činnost literarna je bohatd, vvsokocennd. Uz prvd 
basen jeho »Piesen o slovanskych Blahozvestoch«, ktorou pred 38 
rokami, v 35 čisle »Cyrilla Methoda«, vstupil na pole literdrno, po- 
ukazuje na jeho bohate nadaneho ducha. Redaktor časopisu toho 
uveličen]^ nad tou piesnou pod hviezdičkou pozriamenava: > Dobre by 
bolo, keđ by sa piesen tdto, od jedneho mladćho spolurodaka ndšho 
složena, v ndrode našom slovenskom ujala; tym cielom ju aj tuna 
sdelujeme a vv. pp. duchovn^ch pastierov ludu slovenskćho — so 
všctkou uctivosfou jim ju odporučajiic — laskavu pozornost na nu 
obraciame.« A piesen td spieva S£ v slovenskych katolfckych chrd- 
moch, je prijata takmer do všetkych spevnikov katolfckych. Takto 
slavnostne uveden^ bol Sasinek na pole duchovnej prdce, na kto- 
rom šafdriac s hrivnou danou mu od Pdna svedomite, pracuje pože- 
hnane i dnes. 

Prečitat — ba aspon vediet o všetkom, čo Sasinek od uverej- 
nenia tejto prvej basne napisal, to je takmer nemožno, nemož- 
no preto, že vysliedit všetky dosial vytlačenć prdce jeho spojene 
je s verkou tažkostou ; lebo krem siistavnych diel historickych, dog- 
matickych, homiletickych, posiela prdce svoje, jako kedy za cielu 
primerane vidi, časopisom si ovenskym,českym, nemeckym a mađarskym. 
Jako poet podal nepočetne mnoho basni, z vlast prfležitostnych, k pocte 
rozličnychvynikajiicichmužov. Nevvčerpatefri^ je v chronostichach. Nam 
zo školy milo znejii sloky jeho piesne: »nepovstane, mily brachu, ndrod 
ndš zo svojho prachu, kym nebudii kvitniit školy na dedičnej jeho 
roli.« Vyznamnymi slovmi tymi poukazal na smer našej narodnej 
prdce — k cieru nevedie len tdto jedina cesta. Skoda, že našim 
koryfeom narodnim smer tento zdd sa byt malichernym. — Historickć 
prdce Sasinkove sii nepočetne, Slovenstvu a Slovanstvu vobec zname. 
Zvldštc dvihd z prachu zabudnutia deje slovanskych ndrodov, opravuje 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



^ 



štastnd ndhoda v pokroku jednotlivcov a cetych ndrodov nič neroz- 
hoduje, ale ten neobyčajn£ sp6sob, ak^m spisovatel svoje ndhfady 
poddva, zasluhuje ndležitć ocenenie. 

Kniha t&to, ač roku 1877 kroz »Matice lidu« v češkom preklade 
vydan£ bola, na Slovensku dostatočne rozšfrend nemusf byt. Veđ keby 
bola a keby zdsady v nej obsaženć do srdca každćho Slovdka za- 
štepenć boly, museli by srne lepšie stdt! Opovažujem sa z nej niektorć 
iiryvky podat, tym defom, aby ony smer našej celo-ndrodnej vychovy 
ukdzaly a objasnily. 

Ktožeby z n&s nepodpfsal zdsadu, hlbokym mvslitetom angli- 
ck^m v zpomenutom] spise hldsand, že vzdelanost ndroda je v^- 
sledok osobnej dokonalosti všetk^ch jeho jednotlivcov, a že pokrok 
v ndrode zdvisf od osobnej energii, driečnosti, naproti tomu lipadok 
ndrodnf, tiež len od mizernosti, naničhodnosti a sobectva jednotlivcov. 

Zasadu tiito nachodfme i v živote ndšho ndroda slovenskćho 
skutkami a skutočnostou skvele a d6kladne potvrđeni!. Pozrime len 
na Liptovsk^ Sv&ty Mikuldš, na jeho intelligentnć, driečne, prfčinlivć 
v ndrodnom ohrade prfkladne obetovavć, rdzne meštanstvo a priemy- 
selnfkov. Takmer každ^ z nich stal sa t^m čfm je, majetn^m samo- 
statn^m, intelligentn^m priemvselnfkom vlastnou silou, vlastn^m priči- 
nenim, pozorovanim, rozmyšlanfm, obchodnou soliditou, a statočnostbu 
a to tak myslim nie v škole v prisnom slova smvslu vzatej, ale v 
škole života. — Povdžme obchodnfkov, kupcov turčiansk^ch, brezov- 
sk^ch, mvjavsk^ch, našich slovenskih vystahovalcov amerik£nskych : 
každy z nich odkdzan^ je na svoju vlastnii prfčinlivosf, silu, podni- 
kavost, smelost a preto mdlo je medzi nimi tak^ch, čo by sa žia- 
ducnvch vysledkov trudneho namdhania nedopracovali, totižto mate- 
ridlneho a duševnćho blahobytu. Radost naša z jich počinania je t^m 
vačšia, ponevdč z jich radov mdme najsamostatnejšfch a najobetova- 
vejšfch ndrodovcov! 

Pripisujem to mudremu riadeniu Božiemu, že ndrod ndš, napriek 
ndšmu politicky nepriaznivćmu položeniu mnoh^ch intelligentn^ch 
samostatn^ch jednotlivcov v borbe za bytie a nebytie preukdzat m6že. 
— Kde sa ti vzali? Vyšli oni z vysokych škčl? Nie! Veđ študovali 
zv&čša na listavoch nam nepriaznivych ! A ti, ktori neštudovali, a 
predsa čest ndm robia — kde načerpali silu k samostatnčmu samo- 
bytiu ? 

Poviem vdm to kiizelne slovo: vo vlastnej prfćinlivc st\ 

Všeobecne sa za to md, že nepriaznivd politička situacia, sm 
najiste pod zdvozom, ndšmu ndrodnemu v^vinu neprekonatelnć pi 
kdžky do cesty kladie. Lež tento ndhlad je len tfciastky sprdvny. 

Pomerne mdlo na tom zdleži, politicky ako panujii nad nan 
inu veđ zndme, že mnohi služnovci a vicešpdnovci s\i nam ani m 
mak nie priaznivf, keđ vnutornou našou silou zndme panovat n 
sebou ; nenie najbiednejšfm otrokom ten, nad ktor^m panuje despoi. 
ale ten, koho otroči jeho vlastnia mravnd zvrhlost a sobectvo. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



muža. A tak znam, že muž tento, krom čestneho mena, nezdedil po 
svojich rodičoch žiadne majetky — a keđ teraz fabrične kominy, 
svrame, potravne spolkv, rozšfrenć kupectvd o jeho majetnosti sve- 
dectvo vvdavajii, sliiži to- nielen jemu k česti ale aj nam druh^m 
Slovdkom, že sa z toho zakliateho ndroda tak nevšedn^ muž vybere, 
staby živ^ prfklad toho, že statn^m prfčinenim každ^ z nas jemu po- 
dobnim byt može. 

Akym smerom tAto osobni prfčinlivosf kračat md, o tom bu- 
diicne. _ 

Nepozorlivost vo škole. 

e je pozorlivost dietata vo škole jeden od najvdžnejšfch činitelov 

zdarneho uspechu, je všeobecne znamo, preto je potrebne cvičit 
^ dieta už prv nežli prijde do školy, aby sa* naučilo na všetko do- 
kladne pozorovat a uvažovaf, čo je pozorovania hodne a čo nie, 
a aby sa naučilo pozorovat rychlo ale i dokladne, vytrvale a čfm 
obratnejšie. Diefa, ktorć dovedu do školy prv nežli sa, už či samo 
sebou, či okolnostami, a či pod vplyvom vychovy, naučilo pozorovaf, 
nemože vo škole tak uspievat ako by bolo treba. 

Obyčajne sa cvičenie deti, prv nežli do školy dojdu, vermi za- 
nedbava, rodičia na pozorlivost dieflata, dokiar je male, fndlo dbajii, 
ba mnohoraz dieta od ubratej pozorlivosti odvracajii, a predsa sii za- 
rodky pozorlivosti dietafu tak jasno vrodenć, že ešte aj dosf malć 
pestovanie krdsne vvviniif m6že, no žiaf Bohu, vyvinie sa z tych 
krasnvch zarodkov obyčajne len zvedavost, ktora nema vytrvalosti 
a shana sa po tom, čo prdve netreba, lcbo si vyberd za predmet po- 
zorovania len pletky a nie važne veći. 

Pozorlivć dieta zna nielen svlaclaf roztrasenost svojfch myslf a na- 
sleduje myšlienky učitefove, lež zna i naperit beh svojich myšlienok 
na predmet, o ktorom učiter ho\ r orf, a preto potom Tahko, bez na- 
pora porozumie všetkemu, čo učiter jasno vvsvetlf, preto si bez faž- 
kosti zachovd i zapamatd. 

Z toho vysvit£, že rodičia maju hned za prva času, čim pri 
dietafu pocrni vyvinovat prve iskierky dueha, miidre pestovat pozor- 
livost a vynasnažovaf sa, aby bola bvstra, vytrvala, neumorna. Ked 
rodičia vvpestovali takuto pozorlivosf pri dietafu, pripravili ho zname- 
nite pre školu, a učitefovi nepadne potom tažko dalej vvvinovaf mu 
dueha i obohacovat ho znamostami. 

Tiito okolnost uvažili novoveki vychovavatelia dokladne, preto 
sa vynasnažovali najsf i sustavne sriadit všetky prostriedky k preb 
deniu a pestovaniu pozorlivosti pri detoch prv nežli prijdu do škc 
a medzi in>'mi otvorili aj t. z. zdbavalištia, v ktor^ch sa ma čiin prirodzenejši 
a jednodnoduehejšim a Tahšim sposobom pestovat pozorlivost pomoce 
hry a Tahkej ručnej prace. Lež na žalost prehafia sa dnes tato v 
tečna idea hned na jednu hned na druhu stranu, a upotrebuje sa i 
hriešne ciele, za dresirovanie mladeže, za okradanie jej z tych najn< 



Digitized by 



Google 



DOM A Š'vOLA. 



žnejšich citov lasky k svojeti, za pretvaranie prirodzenosti detskej na 
lutku, a čo je najvačšf hriech, za kynoženie ešte sotva v prvom v^- 
vine sa nachidzajuceho, najvacšieho blaha každćho človeka, materinskej 
jeho reci. 

Tymto sp6sobom zunujii najprv, aj tak ešte slabčho ducha det- 
skeho, ktor^ poznenahla otupi i proti najncžnejši'm citom svo- 
jeti, a zostane Tahostajnou liitkou v rukach svojich učitelov. Mrtva dis- 
ciplina, neprirozend rovnomernost, cudzia reč, nedomdci sposob zničia 
opravdovii pozorlivost, otupia ducha, vykorenia cit lasky, bez ktoreho 
sa stava človek zverom. Ci je potom div, že dieta pri takejto v^chove 
zakrpatie duševne i telesne ? Ci je možnć naučit ho potom zdravo po- 
zorovat, zdravo myslet a iskrenno Mbit už ci Boha, či rodičov, ci do- 
movinu, ci ndrod, či bližneho, či svet, či prirodu, či sameho seba? 
Nevidite v takto vychovavan^ch detoch buducich pfuhav^ch renegatov, 
odpadlikov, špionov, udavačov, defraudantov, zbojnikov v rukavičkach 
a zbojnikov s valaškou, bohoruhačov, svatokradcov, pokrytcov, samo- 
vrahov atd? Lež dost o tom to hanebnom vyhonku (zahradnfci zovii 
tak^ vyhonok pri stromoch zbojnfkom), ktor^ sa, zanechajiic po sebe 
strasne spusty, zničf sam sebou, ktori zničia deti t^ch, ktorych dnes 
davaju tak vychovdvat, prave tak ako zničili janičdrstvo sami janičari. 

Povedali srne na počiatku, že je pozorlivost vo škole hlavnym 
činitelom zdarneho lispechu, kto by neveril, tomu nech služi nasledu • 
jiica zkušenost: 

Vo zverincu zoologickej zahrady v Lond^ne držia mnoho opfc 
spolu v jednej vefkej klietke. A ponevač sa tie opice i množia, predavaju zby- 
točne* exemplare cvičitelom opfc, ktori jich vyučia rozličnym kumštom 
a predaju potom komediantom za dobry groš. Direktorovi tohoto 
zverinca napadlo, že jeden cvičitel o mnoho častejšie chodil kupovat 
opice nežli druhf i p^tal sa ho ako je lo? Na to mu tcnto odpovedal: 
»To Ha je tajomstvo mojho umenia, ktore som zdedil od otca, ja 
vyučim opicu za polovicu toho času, ktory druhf cvičitelia potrebuju, 
k tomu su moje opice pritulncjšie nežli od druhych cvičitelov vyučene, 
preto mi jich aj lepšie platia, a prcto nem6žem moju tajnost nikomu 
vyjavit. « 

No konečne, kecT ho direktor ujistil, že mu veru nebude fušovat do 
remesla, ani že nikomu nepovie, ale žc to znat chce len pre vedecke 
ciele, vysvetlil mu cvičiter svoju tajnost takto: 

»Ja keđ si vyberam opicu siicu na učenie, nehFadfm na jej krasu, 

Deknii srst i hladke formy, ako to robia moji kolegovia, ale hTa stanem 

rn klietke s opicami a počnem opice zvcdavo pozerat, ktore sa 

davosti a obyčaje, že dač dostanu dohrnii ku mnc. Na to vy- 

em tuto pištelku z vrecka a počnem na nej piskat. Všetky opice napnu 
.iy a načuvaju, no už po par okamihoch začmi niektore skakat 

tky robit, hneđ na to nasledujii jich priklad druhe, a len niektore' 

.li ticho pozorujiic ma a prikradaju sa ku mne ešte bližšie. V tom 

mem piskat a odvratim sa. To vidiac opice tiež sa počnu od- 
~»>ktorć sa ešte vše za mnou obzeraju. Tieto zachovam si. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



Keđ po kratkom čaše počnem na novo pfskat, vačšina opfc sa ani Ien 
neobzre na m6j piskot, ale niektore z t^ch, ktorć sa za mnou obze- 
raly, spozorovaly piskot a počnu sa akoby ukradomky približovaf. 
Z t^chto si potom jednu vyberiem. Takto vybran£ opica uči sa lahko 
a chytro, netreba ju mnoho a oštro pokutovaf, a preto je i krotšia 
i pritulnejšia. Ktord opica neznd pozorovat, tii nevyučf Uplne ani ten 
najlepšf dreseur.« 

Z tohoto vidno, že je z&rodok pozorlivosti nielen človeku ale aj 
zverom vroden^, a našou je povinnostou vyvinut ho i vypestovat ho 
zdarne v mladej duši dietata. 

Nepozorlivost vo škole neukazuje sa len čo roztratenost mysli, 
ale i čo nedostatok mysli. 

V prvom pdde diefa myslf, ale na celkom inć veći, no kecf ho 
pekne napomenieme, aby pozorovalo, hneđ svrdti myšlienky svoje na 
n£š predmet, ale keđ sa ho op^tame dač o predmetu strmo, nedd 
odpoveđ alebo odpovie prevrdtene. V druhom pdde pokazuje sa ne- 
dostatok mysli ako istd pr&zdnina a d£ sa vyčftat z oči, z držania 
sa atcf., keđ sa takćho žiaka dač op^tame či pekne či strmo, vyšpuli 
oči i odpovie ale tak hlripo, že sprostejšie byt nem6že. 

Mnohe deti pokazuju nedostatok mysli, teda takiito prdzdnost 
aj v hre, niektorć ju chcii zakryf, aleju prezradzujii šeptanfm, obra- 
canfm sa hneđ na pravo hneđ na lavo, hneđ na zad atđ., a mnohe 
to činia takou obratnostou, že dakedy aj skušen^ učitel hneđ nesbadd, 
že je to nepozorlivost, držiac to za živost tela, neposednost, a len 
v ndsledkoch sa ukdže, že sa sklamal, lebo takćto deti neponi- 
maju predndšku, v6fa k učeniu sa pri nich vždy viac a viac tratf, 
a pokrok je neznatn^. Daktorć deti zakr^vaju nepozorlivost vdžnou 
tvdrou, druhć zase, obzvldšte dievčatd, mitym tfsmevom, ba prdve aj 
otdzkamiodruh^ch veciach, keđsii istć, žejim učite! nenahliadol do duše, 
a to všetko nie zo zlćho umyslu, ale len vo svoj ej prirodzenosti. Preto 
musi byt dobr^ učiter aj praktični psycholog, čo sa obyčajne len obo- 
zretn^m pozorovanim, i študovanfm deti behom dlhšej praksi učitefekej 
dosiahnut d&. Preto hladim na každeho starćho učitafa, 6 ktorom 
viem, že je svedomitym učitelom z l£sky k svojinu povolaniu, a že 
sa duševne nezanedbava ale študuje, čita, vzdeldva sa , so zvldštnou 
lictou, lebo cenim jeho zkušenost; naproti tomu mi je žiaden nevedomec 
vo svojom povolanf tak hnnsn^m ako nesvedomit^ učitel. 

Pdtrameli po prfčindch nepozorlivosti vo škole, najdeme, že majii 
svoj zdrodok v samej povahe detinskej, v temperamente, prečasto ale 
i v slabej domdcej v^chove. 

Duševni sily dietata vyvinujii sa postupne tak ako i telesne, a preto 
je dieta i duševne prdvc tak slabć, nevyvinnte, nedokonale, ako je 
i telesne, lebo ešte nemd pevnej v61e, preto nesmteme od dietata 
žiadat, aby vyvinulo vytrvalu pozorlivost prv, nežli srne ho naučili po- 
zorovat. OMadom tejto točky hrešia mnohi obyčajne mladši učitel ia, 
predpokladajik a požadujiic pri detoch viac pozorlivosti, nežli jej vy- 
pestovali ; preto nežiadaj žeby ti ruža kvitla prv, nežli vyrdstla. Mladci. 



Digitized by 



Google 



tky kvety, nevypije 
a, najmenši šuchot, 
rec, keđ sa dietatu 
o najvačsf nepriater 
, že to nemćže lahko 
ojej prfsnosti, ktorii 
nepokojnych žiakov* 
ho duševne najstraš- 
mu i ohliipiš ducha. 
odzen^m ako červ, 
il nevidf jeho muky, 
je sam pričinou. 
realkv, museli sme 
*cky naznali a kazen 
itou, ktord bola uve- 
*, museli sme sa pre- 
itku strašni muky, 
le sme otupeli ćele, 
otupenia ostaly mi 
lusfm sa silne sobraf, 
:ed ju chcem od po- 
ništim, čo sa Tahko 
lebo myšlienku pre- 
:a, ale z tej zadnej 
> nesobral. Toto sa 
i sledovaf bars i roz- 
1a druhe* veći, alebo 
všetkom neujde mi 
že toto otupenic sa 
alebo počiivam ne- 

kancelskćho spo- 
>re som vytrpel pri 
lou aspon dač z nich 

do uplnej letargie, 
ktory sa boril ako 
u od zadku moćne 
iz svijala nad hlavou 
v ktorej som nikdy, 
)mocou čerpal hojne 
podla tychto priro- 

1 tak ducha moria 
i, keđ sa prebudi 
tcjto Fiibozvučnosti. 
emperament diefata. 
?žli moji flegmatični 
sudruhovia dokaz je 
ali a hFadali sposoby 



Digitized by 



Google 



io DOM A ŠKOLA. 



ako by jej bolo vvhniit, a že srne sa v tom trebars rozličn^m tem- 
peramentom, ćele rozumeli. My sanguinici chodili srne na slovenske 
kazne, aby srne si ufavili, flegmatici ti si zachovali z nemeckej kdzne 
riiektore* slova, a prekrucajdc ich, robili z nich posmech, cholerici po- 
chytali jednotlive vypovede a vvsvetlujuc jich prevrdtene jašili na nich, 
a melaricholici pustili kdzen jednim uchom dnu a druh^m von. Taky 
hfa bol džitok mudrej germanisdcie. 

Maty sanguinik tažko sa priuča na pozorlivost', lebo mu duch 
zaletuje, hneđ sem, hneđ tam, naproti tomu je flegmatik vvtrvalejši 
v pozorlivosti, cholerik sa Iahko ztratf v svojich myšlienk£ch, ktore* 
rozvfja o predmetu a zabudne pozorovat na predmet, melancholik ko- 
nečne rdd sa zamvslf sdm do seba a — nepozoruje. 

Že je domdca v^chova i domdci cvik vdžny faktor pre v^vin 
pozorlivosti pri detoch o tom sa Iahko presvedčime, ked vo škole 
srovndme diera, o ktorom sa musi povedat, že vyrastlo ako v hore, 
s dietlatom, s ktorom sa rodičia od prvej mladosti mudre zabdvali a 
ha rozumne ku prati pridf^žali. Prve donieslo do školy najviac ak isty 
stupefi zvedavosti, druhć došlo vedochtivostou, prve nas rozumie sotva 
vtedy, ked mu samćmu zvldšti to dorazne i ćele jednoducho vy- 
svetlujeme, druhć ndm čita z oči naše žiadosti porozumie aj male 
skoky vo vvsvctlovaniu a pozoruje vvtrvale i vtedy, keđ k nemu 
nehovorfme. 

Podla prfčin, z ktorych povstala nepozorlivost, alebo pre ktore sa 
nevy vinula musi sa riadit i učiter vo svojom spdsobe vychovy.- 

Všetk^ch pat smvslov, ale hlavne oči i uši su* tak sriadene, že 
nutia dieta na pozorlivost, lebo vonkajšie pojavy draždia čuvy, no 
kde sa tento pocit neprenesie daloj do duše. lež ostane bež učinku, 
bez rozmyšrania, tam pozorlivosti nieto či uz preto, že čuvy ostaly 
Fahostajn^mi naproti tomu pojavu, že sii tupe, nevyvinute, či už preto, 
že jim je ten pojav každodennfm teda sa 011 nestaraju, či preto, že 
ho nerozumejii alebo nevidia, ako sa vravf: horu pre stromy. Preto 
stoji aj v svatom pisme: Oči majii a nevidia, uši majii a nečujii, a 
narodnia naša hovorf : Hradi ako teta na nove* vrdta a nevidi. Preto 
musia rodičia za prva času Madet pri defoch prebudit takli pozorlivost, 
ktord nielen hladi a čuje ale aj vidi a počuje. To sa docieli hlavne 
tym, keđ mysel dietata upravi'me na každ^ predmet, na každy pojav 
trebars by bol jak ehatrn^, keđ to indče zasluži, no činit to musime 
vetom obozretne, lebo keđ by srne na pr. svraćali pozornost dietata aj 
na predmety, ktore to ntzaslužia, prejdeme do maliehernosti, ktora je 
iste tak škodlivd, ako keđ by srne išli protivnym smerom pri đalel'^ 
i zaoberali sa len s najvyznamnejšimi pojavy, v tomto pade by sn 
vyvinuli povrehnost. 

Preto must byt predne sdm učite! pozorlivy muž, podla tej Sj 
lamiinovej: »Pozoruj na svoje ovce a opatruj stado svoje!« Roztraser 
učiter nemože vvehovat pozorlivd mladež. Lebo keđ sam nemd dos 
pozorlivosti naproti mladeži, nemože sa ani len prilahodit jej potr 
bam, a keđ to nemože, lieta po pod ob!aky a n:chodi s defmi p 



Digitized by 



Google 



II 

>m zdhadnym i nejasnym, 
lech sa nestažuje žiaden 
v škole tichć, povstanii 
nech povie, mea culpa, 
bo kto čfm hreši, tym i 

ej pastve, čim ich dožene 
da" Mada* kde čo može 
: dohnat na lepšiu pašu, 
:h brechom konečne so- 
isii ju tak, ako by ju boly 
a hnal. Krikom, hrozbou, 
t pozorlivost ani vyludif, 
jocieli strach i vonkajšia 
ozčrlivosf, ale nie pravd 
ibeznym, poučnym, jas- 
t hatend, viazana sput- 
, pruživo. 

ozorlivosti dokladnć, po- 
: učinkuje siičasne i na 

iždemu učitelovi v jedna- 
>u, no dd sa docielit do 
f svatost'ou svojho po- 
ni z&konom, d6kladnym 
ny slan im o v^chove, pri 
nezabiidzajiic, že je »pa- 

ov rozličnćho druhu. 
live, lcbo sa v nich pozor- 
nenia so zlou votou die- 
cha i tela. V tomto pdde 
j moc mvslenia, nežli ju 
liž i uhadlo aj to, čomu 
licfa za vyvinuteho mla- 
ky do Iona ale jich po- 
nme sa sami v kratkom 
tohoto druhu nie je tedy 
>vaf, ale tie najmalicher- 
l^rejde, alebo fiiz zakruti, 
nyser, a už je po pozor- 
mame prispiet pomocou, 
osobom vyučovania i vy- 
:i musia bdiet vždy nad 
vniitornosti jeho, a to je 
j sluch musi učite! dobre 
>vi tie iste dobre služby, 



Digitized by 



Google 



^ 



12 .DOM A ŠKOLA. 



čo bačovi ostražit^ dunčo na salaši. Tupozrak^ a nahluchl^ učite? je, 
ako sa vravf: »trest bozi« pre školu. 

Kecf učiter nevie prebudit pozorlivost pri detoch tohoto druhu 
svojim vyiičovanirn, a ju udržat jednoduchym pozorom, najviac na- 
pomenutim, vtedy treba hfadat chybu nie na detoch, lež na učitefovi. 

Druh£ druh deti nepozoruje ndsledkom nenormdlneho, tedy cho- 
robneho stavu tela, (oka, ucha atđ.) alebo ducha. Na štastie je tak^chto 
detf dost milo, (najviac je kr&koMadn^ch a m£lo nahluchtych), ale 
pomerne predsa vefa. Tak^to chorobn^ stav, ponevdč je opovdžliv^, 
neda sa ani tak Tahko spozorovat, mnohor&z neznd o fiom ani diefa 
samo, len zkuseny a pozorlivy učiter ho hneđ poznd, no aj tu sa 
stdvaju zo strany zvldšt mladšich učitefov prechvaty, dieta nahluchle 
držia často za nepozorlive, krdtkoMadnć za tupe atđ., a pri mnohom 
hfadajii chybu aj v hriešnych činoch, a chyba vazi v chorobnom 
stave tela, alebo i ducha, ktor^ sa obyčajne ned£ vyliečit, alebo len 
tažko. V t^chto pddoch musf vyviniit učiter dvojndsobnii revnost, dvoj- 
ndsobnii obetovavost, dvojnisobnii pozorlivost, lebo take dieta po- 
žaduje zach£dzanie blahć, ktore može v pdde duševnej choroby dieta 
vyliečit, no ktore" nesmie hranice prestupit, lebo by v tom mohli druhć 
deti Fahko najst nespravodlivost, protekciu atd. V tomto p£de musia 
sa i rodičia poznat, aby i doma pomdhali vyliečit, alebo aspon zmenšit, 
alebo odstršnit neduh. 

Treti druh detf, pri normdlnych okolnostiach eh vila Bohu v naj- 
menšom počte zastupen^, nepozoruje z motivov hriešnych. Tu treba 
najprv vykynožit tieto hriešne motivy, lež to sa neupotrebiiva v škol- 
skej praksi vždycky, obyčajne sa tresce nepozorlivost, čo ostdva bez 
uspeehu, a ono v tej nepozorlivosti tvvA i na đalej. Tu treba kaidy 
nejediny pad dokladne prezkumat i vy hlada t ten pravy hriešny motiv 
i upotrebit v každom pdde ten liek, ktory držime po ndležitom i zralom 
uvaženiu individualnosti dietafe, i všetk^ch okolnosti najprimeranejši. 
Keđ su na pr. dvaja žiaci nepozorlivi, ponevdč ehodia spolu vtdčky 
lapat, posadime ich hodne daleko jedno druheho a postarime sa, aby 
srne im remeslo prekazili atd. 

V tychto pddoch pom£ha pri liečeniu tažšich hriešnych motivov, 
odanost, laska i ucta dietata k učitelovi, td sa ale len tam dobre 
vyvinuje, kde je založene všetko učinkovanie učitefovo tiež na ldske 
k f letom, k predmetu i k svojej službe. Keđ učiter, ktoreho deti mi- 
luju i ctia, vezme dieta nepozorlive z tažšich hriešnych motivov do 
liečenia, iste ho vylieči i najde si v každom pdde sam primeranć lieky, 
ktore mu bude poddvat podla okolnosti už či pred druh^mi žiakmi 
vo škole, či kroz rodičov doma, či konečne sdm, keđ sa s nim už či 
priležitostne, či naročite o tom medzi štyrma očima rozumne po- 
shovdra. 

Keđ srne si raz vo škole stvorili pravii pozorlivost už srne 
vyhrali temo. Mlddež rastie bujno ani štep ! Keđ do najhoršej pldnky 
zaštepiš šfachetn^ vrublik, vyžene do roka vačšie v^honky nežli bol 



Digitized by 



Google 



ŠKOLA. 13 

upne tymto sposobom dalej, mladež 
lia i do nauky, ktoni vyžaduje dobrd 
ikou md byf. z. 



ičnej geometrie. 

telies, ploch, Čiar, a bodu. 

>de rozlične* veći ci predmety. Tak 

:ne" ndradie, ako je: stol, stolička, 

zlične stromv, ovocie, lfsta, ploty atđ., 

, na zemi : mesta, dediny, lesy atđ., 

lnce, hviezdy. 

V ktore" vokol nas pozorujeme, me- 

)ra tohoto každa vec je teleso. Na 

le zemsk^mi a na nebi vo ves- 

či svetov^mi telesami. 

nijeme v škole? a v kostole? — 

lu? v lese? v sklepe na drobn^ 

sa smyslami. CIovek pozoruje roz- 
atom, nuchom a smakom. Co ale 
smyserne\ Ponevač veći ci pred- 
preto menujeme jich smysern^mi 
svodnom stave nachodia sa, tedy 
oto každa smy slami pozorovand vec, 
: teleso. 

1 pozorujeme zrakom? ktore chma- 
m? a ktore sluchom? 
y bližsej, zkusfme, že maju rozličnć 
kruch soli zvdnovky, zkiisime, že 
; sa da krušit, ci že je krušivy, že 
ustn^; že m«i zvlaštnu slanu chuf; 
alebo zeleny; že ma len ndhodnii 
*tđ. 

zkiisime, že pozostdva z mSsitej 
krdjave; že ma nakyslastii alebo 
} sladke; že je čo do barvy zelene, 
i guratii formu, ci podobu atđ. 
soli nachodia sa len u soli, a nie- 
lachodia sa len u jablka. Ako sol 
svoju zvlaštnu chut po ktorej jich 
;lana a chut jablka nakvslava. 
>atričneho telesa nachodia sa, ktore 
10 pozndvame a od druh^ch telies 
^mi ci zvldštn^mi vlastnosttimi. 



Digitized by 



Google 



U DOM A ŠKOLA. 



DFa tohoto osobitni ci zvlištna vlastnost softieho druhu ci soli zvi- 
novky je jej zvlištna slani, a jablku zas jeho nakvslava chut. 

Otizkv. Gm vyznačuje sa zlato ? (zvlištnou žltou barvou) — a di- 
amant? (vefkou tvrdostou) — po čom pozna vame ružu? (po zvlištnej 
v6ni.) — Udaj osobitnii ci zvlištnu vlastnost: skla? biliny? dreva? 

Každi takito zvlištna ci osobitni vlastnost nejakeho telesa za- 
visi od podstaty, z ktorej otizne teleso pozostava. Ponevač spoločni 
podstata smysernych či prirodzen^ch telies je hmota, preto všetky 
zvlištne či osobitne" vlastnosti telies, x zivisejir od jakovosti hmoty. 
Ako srne už spomenuli, soln^ kruch pozostiva z kamennitej a jablko 
z m&sitej rastlinnej hmoty. A podobne i každe ine teleso pozostiva 
z nejakej hmoty. A ponevič tato hmota z ktorej telesi pozostivaju 
je u rozdielnych telies rozdielna, preto sii i rozdielnvch telies zvlištne 
či osobitne* vlastnosti rozdielne. 

Kedže ale zvlištne či osobitne" vlastnosti telies od jich podstaty 
zivisia, preto by srne tieto vlastnosti i podstatn^mi vlastnostami 
mohli pomenovat. Dra tohoto je slani chut podstatni vlastnost 
sofnćho krjichu. 

Otizkv. Z akej hmoty pozostiva: nož? kliič? (z kovovej) — 
kniha? (z papierovej) — stol, stolička? (z drevenej) — pohar? flaša? 
(zo sklennej) atđ. 

Ako u solnom kruchu tak i u jablka pozorujeme, že obe tieto 
telesi majti istd formu či podobu, čo menujeme t varom. Tvar sol- 
nćho kruchu je nepravidelny a len nihodn^, tvar či forma jablka je 
gutati, stila. Podobne mi i každe ine smvselne teleso svoju formu 
či svoj tvar, už či pravidefn^ či nepravidelny, už či stily a či ni- 
hodn^, a preto je tvar či forma alebo podoba všeobecni alebo spo- 
ločni vlastnost telies. Každe teleso mi istu formu či podobu. 

Otizkv. Aku podobu mi obločni tabla ? — ihla? — orech ? dom? 

Konečne, ako soFn£ kruch tak i jablko majii istd velkost a preto 
zaujfmajii isty priestor. Cfm vačšie je nejaki jablko alebo nejaky sofay 
kruch, tym vačši je i nimi zaujaty priestor. Najlepšf prfklad zo všetk^ch 
stran uzavreteho priestor u podiva nam nejaki izba. O veDcej izbe totiž ho- 
vorfme, že je priestranni, že zaujima velk^ priestor. Podobne o nidobich, 
do ktorych sa mnoho vleje, hovorfme, že su priestrannć. Male nadoby 
zaujfmaju maty priestor. V izbovom či izbou zaujatom priestore nalezi 
sa domice naradie, ako je na pr. stol, stolička, postel atđ. Každii 
z tychto telies zaujima istu čast z toho izbou zaujateho priestoru, bo 
každe z nich ma istii verkost. Podobne zaujima každi miestnost domu 
ako je na pr. pivnica, komora, izba, kuchyna, pojd, maštal istu 
čast z domovćho či domom zaujateho priestoru. Taktiež dedinv, mesti, 
lesy zaujfmaju istu čast z prfzemskeho a slnce, mesiac, hviezdy ale istu 
čast z nadzemskeho či z nekonečneho vesmiroveho priestoru. 

Každe teleso, i ten najmenši prišok mi istu velkost a rozprestira 
sa v priestore. Dra toho je rozprestranivost tiež všeobecni vlastnost 
telies. 



Digitized by VjOOQI€ 



jestli u nejakćho smvselnćho telesa od jeho hmoty odhliadneme a len jeho 
tvar a vefkost v mysli podržfme. Tak na pr. doske zodpovedajiice 
geometricke* teleso obdržfme, jestli od jej hmoty ćele odhliadneme a 
a len nou zaujat^ priestor a podobu v mysli podržime. 

Ponevač každe smysclnć teleso krem svojich ostatnych vlastnosti, 
ma* i velkost a podobu, preto je každe smvselne teleso siičasne i 
eometrickym telesom, a sice svojej velkosti a podobe zodpovedajii- 
im. Tak na pr. školska* tabula predstavuje sučasne nielen smyselne\ 
tž i geometricke teleso, tej velkosti a podoby, ako je ona sama. 
Jice-li tedy mernik nejaku tabulu vymeraf, netreba mu jej zodpo- 
edajuce geometricke* teleso o sebe, čo priam i len v mysli sostrojo- 
af, smysclna tabula zobrazuje jej zodpovcdajuceho geometrickdho telesa 
veTkost i podobu. A preto velkost alebo podobu tabule vvmeria- 
ame na skutočnej smvselnej tabule, podobne velkost alebo podobu 
ece, na skutočnej peci a t. d. 

Otazky. Len ktore vlastnosti ma geometricke teleso? — Co je 
a rozdiel medzi smyselnym a medzi geometrickym telesom ? — Prečo 
eometricke* teleso nemožno myslami pozorovar"? — Akć telesa sii pred- 
letom merby? — Ktore vlastnosti sii smyseFnym a geometrick^m 
ilesam spoločnć? — Co je vlastne geometricke teleso? (Vzduchoprazdny 
riestor istej velkosti a podoby.) 

IT fabuli a v6bec u kažneho telesa pozorujeme, že sa z prava 

.redu na zad a z vrchu na dol, či v troch smeroch roz- 

T eden z t^chto smerov, a sice z prava v lavo alebo naopak 

dlžkou; druhy, a sice z predu na zad, alebo naopak 

a trcti z vrchu na dol alebo naopak vyškou. Dižka, širka 

sii takzvane rozmery telies. DFa tohoto, každe teleso ma 

"• Miesto slova vysoky uživa sa často to slovo tenky 

v. Tak na pr. u dosky hovorime, že je široka, dlha a 



Digitized by 



Google 



1 6 DOM A ŠKOLA. 



■\ 



* 
hrubd alebo tenkd. Ano, u studni a u nadob upotrebujeme miesto 
v^sok^ to slovo v hlbok^. 

Ot£zky. Co rozumieme pod rozmerami telies? (Dfžku, v^šku 
a širku). — Ukiaž všetkv tri rozmery peče alebo tabule? — Či i 
tenk^ papier'md tri rozmery? — M£-li drevend tabula a jej zodpo- 
vedajiice geometrickć teleso rovnovelkć a či nerovnovefke ro2mery? — 
Korko rozmevov mi tedy i každć geometrickć teleso? — V čom 
srovndvajii sa ešte tedy geometrickć telesd so smyselnymi? (V počte 
rozmerov ; každć md tri rozmery.) — Ktor^ z troch rozmerov je u pltnćho 
dreva najvačsf ? — U ktorćho telesa sii všetky tri rozmery rovnove[ke ? 

— U ktoreho telesa su dva rozmery rovnovelkć a tretf vačšf alebo 
menši? — Ktor^ rozmer menujeme hlbkou a ktory hnibkou? 

Pri pozorovani rozmerov u telies napadne ndm, že ani jedno 
vo svojich rozmeroch do nekonečnosti sa nerozprestiera či že ani jedno 
nenie ani nekonečne dlhć, ani nekonečne širokć, ani nekonečne vy- 
sokć. Každć teleso rozprestiera sa len po istć hranice, je tedy ohra- 
ničenć. Tieto hranice telies sii takzvanć plochy. Pod plochou rozu- 
mieme tedy najzovniitornejšie miesta telesa, kde sa nž ono prestdva 
rozprestieratf. Ako počet, tak i podoba hraničn^ch pldch je u rozličn^ch 
telies, rozdielna. Tak n. pr. školski tabula alebo tehla md šest hra- 
ničnych plčch, a sice jednu hore na vrchu a druhii dolu na spodku, 
jednu na pravom a druhii na lavom boku, jednu na prednej a druhii 
na zadnej strane. Všetky tieto plochy sii u tabule alebo u tehly rovnć. 
Krem rovn^ch pl6ch pozorujeme u telies ešte i krivć plochy. Tak 
n. pr. jablko ohraničenć je krivou plochou. 

Ponevdč plochy nie sii čiastky, lež len vonkajšie či najzovniitor- 
nejšie čiastky telies, kde sa ony prestdvajii rozprestieratf, preto jedna 
každd plocha ma len dva rozmery a sice: dfžku a širku. Plocha je 
len dlhd a široki a nič hrubd. A preto odštiepime-li z nejakćho telesa 
čo ako tenkii vrstvičku, neobvinfme plochu ale teleso, bo akokofrek 
tenkd lupinka ma už i svoju hriibku. 

Velmi dobry obraz opravdovej či takzvanej geometrickej plochy 
poddva ndm n. pr. rola alebo zahrada. Ako rola tak i zahrada sii 
totiž len dlhć a široke a nič vvsoke, maju tedy len dva rozmery. 
Ešte lepši prfklad opravdovej či geometrickej pIochy poddva ndm 
ticn či stfn nejakćho telesa. 

Ponevdč plocha md len dva rozmery, t. j. širku a dfžku, preto, 
korkokolvek pl6ch jednu na druhii položfme, vždy len plochu obdržfmc. 

Otdzky a iilohy. Ukiaž hraničnć plochy stola ! tabule! izby! — 
KoHcorake hranične plochy pozorujeme na vdlci ? — Kolko hraničnych 
ploch md vajce? — Akd je hranična plocha gule? rovnd-Ii a či kri\ 

— Akć plochy pozorujeme na Tudskom tele? a na doske? 

Kde sii dve susedne plochy tabule alebo tehly st^kajii, p 
vstdva takzvand hrana či čiara. Hrdn ma ako tabula tak i tel 
dvandst: hore štyri, dolu štyri a z6kor v6kor štyri. Hrany či či« 
sii hranice pI6ch. Opravdovd či takzvand geometrickd čiara ma 1 
jeden rozmer, a sfce dižku, ona je len dlhd, nič vvsokd a nič širo* 



Digitized by 



I 



ad 
:to 
n6 
ro- 
3ri 
sa. 
:u, 
en 

to 
eF- 
:u. 
ov 
nć 

o- 

ny 

je 
bo 
ia- 
>a- 
ko 
en 
ou 

ol- 

)0- 

la- 
)lu 

bo 
ni. 

na 
ho 
bo 

:St, 

ir a 

od 

ka 
ra- 

50- 

id- 
an 



Digitized by VjOOQIC 



1 8 DOM A ŠKOLA. 



Zo všetkćho dosiar povedaneho vyptyva, že ako telesi, tak 
plochy a čiary len v priestore nalezajii sa a že si jich len v prieston 
možno predstavit a vyobrazif. Pre tilto jich spoločnu vlastnost, menu 
jeme: telesd, plochy a čiary priestorovymi veličinami. A ponevd< 
ako telesa* tak i plochy a čiary sti predmetom merby, preto je merb; 
či geometria ti. veda, ktora sa s priestorov^mi veličinami zaoberd 
(Predmetom počtovedy sri jedna od druhej oddelenć a preto čiselm 
veličiny; priestorovć veličiny meriame a čiselne čftame). 

Na zdklade tohoto možme merbu na tri čiastky rozdelit: 

a) na čiaromerbu (longimetriu) 

b) na plochomerbu (planimetriu) 

c) na telesomerbu (stereometriu). M. 



Vyučovanie rastlinopisu vo vyššich triedach 
pospolitej školy. 

Lieska alebo hcskovy ker. 
(Corylus avcllana; dcr gcm. Haselstrauch ; a kčzonsegcs mogyorćfa). 

ief. Kto z vds znd, ktor^ ker v lesoch z jara najvčasnejšie puci 
Lieska alebo lieskov^ ker. 
($i» Rozbor. Kedy že počina pučit? Casto už koncom februdn 
alebo počiatkom marca zjavujii sa už na from jahnadd (piizalky, ma 
nušky). — Zna* te ešte niečo o nom povedat? Lieskovy ker rod 
Heskovce. — Dietky, veverice a myši radi jedaVajii lieskovce. — - N< 
lieske objavujii sa najprv jahnada a len potom rozvinie sa na nej lfsta 
i. Subor. Korene a peri. (Učite! prinesie do školy lieskovj 
krfk i s korenami). Co vidite tu (Ukazat na korene!) na tomto lie 
skovom krfku? Vidi'me, že ma velmi mnoho korefiov. — Prerez 
£)urko, tiito b$l\ Co si zpozoroval? Že je tvrda* a drevnata. — Roz 
pomatajte se na drevnatii b^r čerešne! Nuž, čo poviete o drevnate 
byle liesky? Povieme, že je byl liesky tiež pen. — Jak^ rozdiel j< 
medzi tymto lieskov^m a medzi čerešnov^m pnom? (Deti pripomeni 
rozdiel podfa svojho vedomia, totiž, že je peri liesky o mnoho tenši 
že je m e n š i, potažne n i ž š f atđ.) A neznaly by ste ešte ineho roz 
dieiu medzi nimi ? Lieska md v i a c pnov, čerešen len jeden. — 
Uhddly ste! To je prav^ rozdiel medzi lieskovym a čerešftovyn 
pnom. — Pomenujte ine" rastlinv, ktore majii pen jako čerešen 
Jablon, hrušon, slivon, morušon atd. Jako sa všetky tie jednim slovon 
menujii? Menujii sa stromv. — Po čom sa tedy stromy od \lko\ 
rozoznavajii ? Ze stromy maju len po jednom pni, kry ale po v i a c 
« — Ci je i lieska strom? Lieska neni strom. — A čo že je? Liesk; 
je ker. — Povedz, Janko, v ešte určitejšie, čo je lieska! Lieska je ker 
ktory lieskovce rodi. — Co je lieska, Evka? Je ker, ktory atđ. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



so DOM A ŠKOLA. 



zda, z. ktorćho kvetu narast ie plod? Plod narastie z kvetu piestil 
vćho. — A jako sa plod ten zovie? Zovie sa leskovcom. — V 6 
je zavreti plod? Zavreti je v tvrdej škrupine. — Kedy dozrdv 
lieskovce? Lieskovce dozravajii v jasenn^ čas. — Z koFk^ch čiast 
pozostdva lieskovec? Lieskovec pozostava zo dvoch čiastok. 
Z ktor^ch? Z jadra a zo škrupiny. — Na čo je v ta tvrda škrupi 
na fiom ? Aby, chranila v sebe ukrytć jadro. — Ci je jadru zachn 
ti potrebna? Ano, lebo sladke jadro mi medzi živočichami mnohj 
milovnfkov. — Ci je ale tvrda škrupina v stave jadro pred n 
liplne zachranit? Nie, lebo v lieskovcoch nachodfme často male* čer 

— Jako sa volajii derave lieskovce? Volajii sa hvizddkami. 

— Jakć bivaju ešte jadrš lieskovcov ? Byvajii ešte i mlkve. — Ktoi 
cestou že sa tie červy do lieskovcov dostaly? (Odpoved vystar 
Nuž, ci aj v inej ovocine, menovite v jablkach, hruškach a slivk< 
nenachadzame červov? Ano, nachadzame. — Jakou cestou sa 
ovociny tej dpstaly? Mot^l zavijač naniesol vajicka do patričnj 
kvetov. — Ci i do lieskoveho kvetu naniesol mot^l ten vajičl 
Ano, i tam naniesol. — Zachovajte si I Do lieskoveho kvetu nenosie 
zavijač vajfčka svoje: ale chrobacik tento (Ukazat!), ktor^ zovie 
sosačnikom lieskov^m, prevfta do makkćho ešte liesko^ 
dierku a vpustf nou do neho vajičko svoje. Jako som pomeno 
chrobacika tohoto? Sosdčnikom lieskovym. Do čoho vpi 
vajičko svoje ? Do previftanćho makćho lieskovca. — Co su tedy 
biele červy v lieskovcoch? Sli vylaženym plodom toho sosačnika. 
Lieskovec ma ale ešte i inu zachranu. Ktorii to? Zelenu pologul; 
mističku. — Tak je! Ukaz mi ju, Danko, na tomto Heskovci (poda 
Ziak ukaze. — Mistička tato na lieskovcoch vola sa kožuško 
Prečo? Kožušok ten chrani lieskovec pred zimou zvlašte v studer 
šfch krajoch. — Na kofko čiastok je kraj kožuška toho rozkdlar 
Na dve polovice. — Kto že z vas zahryznul už dakedy do ta& 
kožuška? Ohlasi sa niekto. — Jakii ma chut. Horkii. — Či i hork 
t£ prospeje niečo lieskovcu ? Ano, lebo sa hlodavce za ten čas 
skovca nedotknu, pokym je na nom kožušok zeleny. — Kedy ' 
padne lieskovec z kožuška svojho? Ked je liplne zraty. — Po č 
poznavame lieskovec, že je uplne zraly? Po jeho barnavej škrupi 

Trctia prestdvka. 

Co srne povedali, Igor, o listoch a plode liesky? Povedali si 
že liesku poznat i po listoch. Listy liesky sii srdcovitej podoby a 
krajoch pilovane. Plod narastie z piestikoveho kvetu a vold sa liesk< 
com. Lieskovec dozrava v jasenny čas a zaleži z jadra a škrupi 
Tvrda škrupina neni v stave vždy jadro zachranit pred živočfcha 
Do makkeho lieskovca zvykne sosačnik lieskovy často dierku previ 
a vpustf do dierky tej vajičko svoje. Z neho vyliahne sa biely č( 
ktory narušuje a strovf jadro lieskovca. Prazdne lieskovce zovii 
hvizdakami. Aby ale lieskovce i v chladnejšich krajoch uplne doz 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



22 DOM A ŠKOLA. 



vo svojich čiastkach pr&ve tak rozdelenć, ako numer&cia našich či 
označuje. Teraz sa samo sebou rozumie, že je 345 kr. tofico, akc 
zl. 45 kr.; predt^m by to bol musel delit 60-timi, preto že 60 
išlo do zlatćho* Teraz sa samo sebou rozumie, že je 263 litrov tor 
ako 2 hl. a 63 1.; predtym by 263 holby bol musel delit 72-1 
preto, že tolko holbi išlo do kyly ; alebo jestli by to bol chcel obr; 
na okovy, bol by musel delit 80-timi. Predstavme si, kolkd to pr; 
vyratovania, keđ išlo do ldktora 6 šiichov, do šucha 12 colov, 
cola 12 čiarok. Teraz takrečeno bez prace vieme, že 57693 n 
(milimetre, tedy najdrobnejšia miera do zdlžiny) učinia 57 metro 
69 cm. i 3 mm., alebo že 25 m. je 2500 cm. Jedinć mudre zo : 
reho bol cent, ktor^ sa tiež na 100 funtov delilj tak že tu i v i 
r^ch časoch bolo patrno, že je 265 funtov 2 centy 65 funtov. 
uz hneđ čiastky funta boly desnć, lebo do funta išly 32 loty. I 
už samć prevddzanie čiastok na celok a celku na čiastky vvmdfc 
pracu, predstavme si, akć nesnddky mohly byt v počtovanf sam< 
A predsa ako hromžal svet pri uvddzanf nov^ch mier a v&h ! No vi 
lan£ človek nemohol hromžat, len blahorečit. Cesta je otvorend, 
užime ju, koristme! Len nečo mdličko — pre obecenstvo nečo 
vćho žiada novd sustava mier a vah! To je: vedet sčftat, odči 
ndsobit a delit desatinnć zlomky. Nebojme sa jich, to je fehkć, 
nesnadnosti počtovania s obecnymi nekdy zlomkami nie ani na 
rovnanie. Robi sa v desatinn^ch zlomkdch všetko tak, ako v oby 
n^ch cetych čfslach, len treba vedet, kde treba dat takrečen^ desatii 
bod, ktor^ deli celok od t^ch desatinn^ch zlomkov. Kto by si 
žobil toto sa naučit, ten by dosvedčil alebo veliku zaostalost, al 
nevđačnost oproti dobromu vyn41ezu. 

A tak tedy majme sa už k veći ! Sk6r než by srne ku sli 
nemu trojiidovćmu počtovaniu pristupili, obzndmime sa v krdtk 
ale jasne s počtovanfm desatinn^mi zlomkami. 

Ale čo to počujem! Ktosi vold : »Hej pane učitelu, len ešte na n 
slovfčko! Vyzn£m doverne, že sa k t^m desatinn^m zlomkom b< 
pristupit, lebo som v nečom ešte ani v predbežnej zndmosti nie i 
Menovite v odčitanke keđ su hore nuly, sa ddkosi zapletiem, 
som si ist£, nože mi to prosim, vvložte!« • 

Vđačne ! 

a) 3478 b) 37.8.2 c) 3.0.0.0 

2241 193 176 

1237 3589 2824 • 

Tu mdme trojaku odčftanku, a) bez požičiavania, b) s požičii 
nim bez nuly, c) s požičiavanfm s nulami. 

V^kon a) by mal znet zdlhave vlastne takto: 7 vzato z 8 
stane i; 30 zo 70 zostane40; 200 zo 400 zostane 200; 1000Z3 
zostane 2000. Stopujme vec đalej: 

V^kon b) by mal znet takto: 3 zo 2 nemožem odobrat, r 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



24 DOM A ŠKOLA. 



307 
2 5°° 
~ 1 53500 
614 
767500 

Z prfkladu tohoto vidno, že sa tie vystrčenć nuly hneđ aj pod 
čiaru a potom pri sčitovanf podpišu. Tu uz ale ndsobiac musfme na 
každom riadku prvii čfslicu napisat pod tii (v kolmej čiare) s ktorou 
nasobfme; tak ndsobiac 2-ma, napišeme 4 pod dve. Jestli su v ndso- 
biteli nuly zavreti, t. j. nie na kraji, tedy nech sa preteču, lebo ony 
daly by v riadku zas len samć nuly, čo by na sčitovanie nemalo 
žiadnho učinku. Avšak musi sa i tu zachovat pravidlo: začni pfsat 
pod t^m, ktor^m ndsobfš, na pr. : 

16007 7005 

3002 2030 

32014 210150 

48021 1 40 10 

44053014 14220150 

Nuly v ndsobenci sa ale nesmejii pretiecf. Td druhd počta je 
pnklad na nulu vystrČemi i zavretii. Prichodilo by prfčinu toho po- 
tfskania čfslic, na lavo vysvetlit avšak nech sa ct. čitatel sdm domyslf, ako 
by sa vlastne malo liplne hovorit pri ndsobenf (vidz, ako srne hovo- 
rili pri odčftanke) ; tedy na pr. v tej prvej počte 3-krdt 7 značf vlastne 
3000-krdt 7, alebo 7-krdt 3000 = 21000, pfšem 1000 pod jednotky 
tisfcok a 20000 nechdm k desiatkam tisfcok atđ. a tak pochopf cety 
beh alebo mechanismus s jeho zkr&ten^m vyslovovanfm.*) 

Ci nemd ešte nekto nejaku »slabii stranku« ? Teraz povedzte 
bratia moji, aby srne potom mohli bezpečne krdčat! 

»Ba veru ja som zas nie isty v delbe, kedy mdm nulu napfsat 
do podielu.« 

Odpoveđ : Na žiaden sp6sob nie pred stiahnutfm čfslice z delenca, 
a po tomto stiahnuti len vtedy, kecf by v tom ešte delitel ani raz 
obsažen^ nebol. Sli prfpady, že sa i viac niil do podielu napisat musf, 
a sfce tolkokrdt nula v podieli, kolkokrdt som stiahnul a je vše ešte 
mdlo. Na pnklad: 

322 : 3220966 = 10003 
322 

— 0966 
966 



*) Kto by sa z vedomcov usmicval, že či sii tak verke desiatko-milkmove 
čisla prc obecny život, tomu |>ripominam prcdne to, žc k na/.oru priklada musel som 
vačšie čisla vziat. Ale ani tej omluvy mi nctreba. Ved' viemc ako sa naramne 
zmenši pri praci s desatinnymi zlomkami, ked'by st&lo 160.07 V 30.02 



Digitized by 



Google 



25_ 

som v podiele naležitii 

a odobral a zv^ši ti 
:az, že si v podiele do- 
t menšiteF kratom po- 

podieli viac bral ako 
^o viac, ako je v deliteli, 

by som z praktičneho 
iil delitelov^ch a toHco 



sla celć, bez desatinn^ch 
>ovedat, ako s desatin- 
; nenie dobre ranoh^mi 
hladu pretieranie nul v 
x>ručam. Zvykli nektori 



r , kdežto ma byt 49 29 /7o> 

ych našincov, ktori len 
lašli ešte aj u in^ch). 
il, alebo počtovaniu od 
očtovnfk« professora 
neti vo Verkej Paludzi 

^Pokračovanie.) 



)d bremenom. 

ve v >Ev. Cirkevnfku,« 
jzvučnćmu spevu a za- 
falć kvikanie, ktorć tu i 
:ka nabožne naladeneho, 
požitkom. Ale moj mity 
uzvučnćmu spevu, ked 



Digitized by 



Google 



26 DOM A ŠKOLA. 



musfš zodpovedat i svetskemu i cirkevnćmu zakonu? Svet zais 
žaduje svoje, a cirkev tak tiež svoje, čo kecT spočftame, je toho 
summička, 1 8 , predmetov ! 

Ze je tomu vskutku tak,fahko por&tame: Katechismus mal£ 
cirkev. dejepis, biblickć deje, ndb. spev, evanj. a epištolv, hospod 
deje Uhorska, silozpvt, prirodopis, zemepis, zdravoveda, svetskj 
mluvnica mađarskd i slovenskd, počty, pismo, kreslenie a k< 
čftanie. Zpvtujem sa: nech mi menuje niekto listav ci stredni 
alebo najvvššf, v ktorom by — pomimo našfch cirk. elementa 
tolk^m predmetom sa vyučovalo. Verabože nie ani na universi 

Snadno tu nahliadnut, že je tu každd chvflka draha, ba n; 
vzatd. Učit siizvuku, požaduje osobitne mnoho času a toho, jal 
sa presvedčili, naskrze niet, byt i pri dobrej voli učitela A 
žiaducno by bolo, aby sa spevy naše na vyššf stupen povzni 
nebolo počut to omrzlć kvfkanie, napodobnujiice hlas ziifania r 
nfkov. Mlddež naša utla stone pod bremenom školskych uo 
predmetov, ktorć ju umaraju na tofko, že to i na jej telesnc 
vine badat a videt, ked telesne neodrastd tak jako prćdtym. 1 
dnes ten vzlet u detf, nevidfš tie vvtešene tvdričky jako pr 
Pod tlakom tym telesne krnejii a čo jedno pokolenie, dr< 
v zroste zaostdva. Ja tento zjav pozor uj em uz od 20 rokov. 

Nuž a krom všetkeho spomenuteho, nesmieme zabudnut, 
dnes i n&zorne vyučovat, i vychov£va£ mladež musfme. Veru 
raz obremenil, ten si nežiada ndkladu, bo m& toho dost, ktoi 
jeho plecia. 

Ja s£m pred 3 5 roky mal som v Hornom Jasene sriadeni 
tak, že srne každ^ pohreb suzvučn^m spevom odbavovali, 
v kostole tak podobne ! To same podarilo sa mi v Bađane i Krdl 
a z čiastky i tu, kde dnes ličinkujem; ale jako nds prikryla m 
učebn^ch predmetov, od tej doby spev utichuje, ty*ra, cithara 
atđ. ustupila jednoduchym hu$ram, pomocou ktorych pestuje i 
sopran. Daj Bože, aby n&m nastaly fahodnejšie časy, žeby i 1 
školy zasvietilo slniečko spasy a suzvnčnosti! jdn 



O čom budeme pisat? 

I ž blahej pamati n&š Jan Makovicky asi pred 30 rokmi b< 
rejnil — ak sa nemylim — v češkom časopise > Škola a 2 
slov£ pod tymto zahlavfm. Bolo to na každy sposob pred 
tedy pred vznikom »Pnatefo školy a literatury«, ktor^, ked si 
mali temer žiadneho časopisu vobec, bol našim »totumfac.« 

*) A k tomu cštc to raportovanie dvakrat mesačne! 
*) Tiito nemam pri rukach. Hodno by bolo spojit to s tymto mojim, 
v učitcrskjch spolkovych knižniciach by to nekto vyh!adaf si nesfežova 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



28 DOM A ŠKOLA. 



ruky, aby všetky svojincov k tomu vyzvaly. Nemožno, aby sa ^ 
každej stolici nenašiel jeden učiteT alebo lcnaz, ktorćmu by hodnovernt 
data o stolici jeho neboly, keđ nie v hlave, tedy po ruke, a ktorj 
by aj v61e a sposobnosti k sostaveniu toho nemal. 

Povie nekto : tiradnie d&ta sii na to. Dopusfme, že sii pravć ; ale č 
sa naše zemepisy vždy dra tejto p6vodiny riađa? To ani nemožno 
I v t^ch najsolfdnejšfch zemepisoch — a to dost hrub^ch, mdm< 
ddta, ktorć alebo nikdy tak nest&ly, alebo sii zastaralć ; patrno že s< 
opieraly o jinć, staršie zemepisy. Monografia stolice od suvekćho j< 
dielo žive. Nemal som ešte kedy rečenu monografiu trenčianskej sto 
lice prečitat a neviem — neviem — td obšfrnost v škole a ešte i 
III. triede ; ale vyzndm, že dielcu takćmu z ineho oMadu s radosfoi 
idem v \istrety. Sndđ budem moct zvolat: »Takćto dielce by male 
v^nst o každej stolici«, — keđ aj nie pre školu. A. P. z. 




Scylla i Charibda. 

(Prispevok k školskoj otazke v ČecMch a na Moravc.) 

Ndvrh Lichtenštajnov sfee uzalconen^ nenie a sotva niekdy bude 
tvrd^ a radik&lny navrhovater vzdal sa mandatu poslaneckeho ; ah 
učinky n&vrhu nevystaly: vldda pritužuje školdm. 

Dok&zaf chcejuc nepotrebu reforiem vedie vldda cety apar&i 
školsk^ pn'snejšie. Okresni inspektori trasu sa straehom pred krajin 
sk^mi, tito zas' pred miestodržitefom a ministrom. Tarcha všetkiehc 
toho svaluje sa na učttelstvo. Vynos za vynosom a všetky v duehi 
byrokratickom. Minister Konrdd zapovedal »agitacie« političke; kra 
jinskd školskd rada na Morave zašla o mnoho đalej zapovediac 
i »agitacie« pri vofbdch obecn^ch. Slovu agitacia md sa rozumet tak 
že učitel nem& svoje presvedčenie vvjadrit, že sa ma radšej zriec 
najvaznejšieho prava občanskeho. Najžalostnejšie je, že pričina mno 
h^ch v^nosov berie sa z d e n u n c ia c i i, ktord neresf zvldšte na Mo 
rave bujnie ako plesen prašiva! Školskč iirady oehotne dopriavaji 
udavačom sluchu, ba mnohf inspektori, prv ako idu do školy, zdjeli 
si tam i onam pre diivernu zpraVičku. Komu tym pom6žu ? Zdravćhc 
rozumu a srdea Tudia, vidiac takuto politiku bdzne a servilnosti, vy 
smejii se im a vzpomenu si na ironiu o »samostatnom eharaktere« 

Okr. inspektori na Morave, podavajuc krajinskej školskej rad( 
zpravu o každom učitelovi zvldšte, vvplnfajii dotaznfk tak podrobni 
že tam chybuje už len otdzka : Co jie a pije a kofleo ? Dotaznfk tente 
bude raz charakteristickym prispevkom pre dejiny vychovatefstva 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



Tento prfpad je nie jedinim. »Ftinfkirchner Zeitung« dorhni 
že v barananskej stolici pdchaju rodiny tajny zločin, ktor£ 
mlčky trpia. Bohužial, tato kultura lapd sa i niektor^ch slove 
obci v blfzkosti mađarsk^ch dedfn. 

— Z učitelskćho raja. S jakou biedou potoka sa každ 
nejeden slovenski učiter, svedčia nasledujiice riadky, ktor^mi spi 
jeden brat ndš svoj doposlan^ predplatok: >Odpustte, brat m6j 
Tvrde* sii časy. Platenf srne ako paholci. Aby sme boli — an 
mvsliš, čim všetk^m : muzikantmi, učitelmi, mudrvmi — a niektc 
— i hlupvmi! Sme, čo kto chce a pri tom všetkom hladni! 
sa, aby ti dali kus chleba, povedia ti; Plet košfky! Ja - 
Trenčan — drotujem. A žiadam si, aby sa našim gazdinkam 
riadu popukalo, — aby som mohol i predplatok poslat. Zg« 
by som na jeden hrniec drotu!« 

— Pomer umrtnosti detf v Anglii. V bohat^ch vidiekc 
glick^ch limrtie deti čini 20%, t. j. na iopo deti 200 smrtn^ch 
Velkćlio tohoto umrtia nie je pričinou nevzdelanost a nedba 
rodičov, ale — počujte, Iudia krestanski ! dopracovania sa k pe 
cestou pojistovania ! 

— Vojensky telocvik na školach rusk^ch zaveden^ bol 
rokom školskym, čim Rusko vstupilo do radu štatov, ktore r 
mlddež od liet chlapeck^ch vychovavaju za vojakov. Uz r. 18 
vrhol rusk^ minister vojenstva, aby do škol stredn^ch a mes 
zavedeny bol telocvik vojensk^ ako predmet učebn^ ; minister 
vania vyslovil s t^m navrhom suhlas, a hneđ vypracovana zvl 
kommissiou učebnd osnova pre ten nov^ predmet, zariaden^ v 
hrade učebn^ kurs pre učitetov telocviku, a minister vojenstva 
ku všetkom velitefom vojsk rozkaz, aby pri vyučovani vojen 
telocviku na školdch dra možnosti napomocni boli ustanovu 
učitelov jeho len tak^ch d6stojnikov a poddostojnikov, ktori 
uspechom ukolu svojmu dostdt mohli. Rovne spfsand je uz r 
k vyučovaniu poradovym cvičeniam pre strednie a nižšie n 
školy. (Nastavljenie dlja proizvodstva strojevych upražnenij v gt 
skych učebnych zavedeniach) od general, majora Kolba, ku kl 
pridan^ je i n&vod pre podd6stojnikov, ktori vojenskćmu tel 
na školdch vyučovat majii. 

— Škola bez pokuty. Zvldštny pokus robia teraz vo fi 
skych školdch. Minister osvety zabr&nil totiž pokutovanie vo 
Pokuty boly i tam dvojake : neporiadny žiak musel vypracovat 
likol, — lebo bol »zatvoren^.« Od teraz pokutovanie ponech 
rodicom. Každ^ žiak dosta ne malii knižku, do ktorej učitel 
svoje poznamky. Tym sp6sobom každ^ rodič dozvie sa, v čor 
vinilo sa jeho diefa. Na druhy deri musi priniest knižku nazpat s 
som rodičovym. Povinnosfou rodičov ale je pokutovat diett 
žiada to učite!. Novotu tdto od6vodnuju tym, že len rodič 
d6kladne znat svoje dietia, a tak tedy i najprimeranejšie ho poki 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



32 DOM A ŠKOLA. 

— Skvelć vyznamenanie dostalo sa neunavnćmu spisova 
Frant. Bartošovi. Petrohradskd akademia, rozpišuc cenu 
prof. Kotljarevsk^m na odmenu najlepšich prac z oboru si 
udelila v čiastke 500 rublov dra navrhu referenta, universitne 
fessora Alex. Nikolajeviča Veselovskđio, brnenskćmu riadite 
skćho gymnasia Frant. Bartošovi, a sfce za jeho prdce ndi 
Moravy sa t^kajfce, tedy za knihy »Lid a ndrod« a »Nai 
Toto vvznamenanie spdsobilo vo všetk^ch kruhoch liprimne* p 
jako vzdcny dokaz spravodlivej uznalosti. 

— Odbor literarny a paedagogicky pri Ustrednom 
v Čechach mal dna 22. decembra 1889 schodzku dvanastu, p 
v roku minulom. Predovšetkym rokovano o Stručnom Slovni 
dagogickom, jehož prv^ sošit pre tlačiaren je prichystan£; 1 
aby na blfzko vychddzania toho slovniku učitelstvo češke* tx 
zornene zvlastn^m vvzvanim k odoberaniu; na zkiišku vy< 
niektorć čldnky pre prv^ sošit pripravene dvojakim druhor 
a z nich potom vyvolia členovia odboru prihodnejšf spdsob 
Text bude dTa potreby diagrami, obrazcami a mapami spre 1 
— Upozorftujeme slovenski učitelstvo na v^znamn^ podnik 1 

— Z Berlina. Sensaciu vzbudila reč Richterova na rišskoi 
dna 13. min. mes. o t^ranf učiteTov vo vojsku. Mladš 
nfci, hovoril, nadavajii učitefom do volov, .prasiat, blbych ov 
p^ch hoviad, kandlif, padiichov a i. Vo Vratislave povedal c 
tiny učitefovi: >Keby mi nebolo Ivito šable, polamal by ju m 
chrbte«. Učitelia vo vojsku boli zauškovani, palicami sbitf. Nć 
hovorf sa učitelom: »Vy učitelia ste hlupi a lenivf«. V jednor 
musel učtiel z trestu odpfsat vetu: »My všetci srne voly«. 
šunde povedal jeden dćstojnfk: »Krv musi z vas učitefov 
In^ volal: »Hlađte, nech učitelia podochnu!« In^: »Učitelia 
bou naioda, vnašaju do neho revolučne* myšlienky!« Iny za« 
zrite na toto prasa — tojeučiteF!« Minister vojenstva Verdy 
že tieto veći sii velmi skormucujiice a že jemu samemu sii ] 
žaloby zname. Najlepšie by však bolo, keby sa stažovali 
vojaci v instančnom odbore vojensk^ch liradov. Ostatne s 
najostrejšie uvedene zloriady pokdral. Richter namietnul, že 1 
ktori vo vojsku predostni stažnost, vedie sa ešte horšie. 
nemecky šulmajster ! Vyhral niekdy bitku nad francuzkymi vc 
to ho pyšnf dostojnfci poličkujii! 

— Školstvo v Kalifornii. Dla zpravy superintendenta 
sona navštevovalo minuleho roku kalifornickć ško!y 42.3 
Školy nie sii teraz už preplnenć a zodpovedajii všetkym m< 
požiadavkom. Odporučuje, aby mesta s ist^m počtom obv 1 
davaly defom školske* knihy. Zprava vvslovuje sa proti pf 
zkuškam žiakov. 



Digitized by 



Google 



* "~ -; : v ,y, 



IAR 1890. ČISLO 2. 



ŠKOLA. 



is pre rodičov a učitelbv. 



re naroda mimo školy. 

7id. Botto. 
II. 

mužov učia nds, že človek pevnej 
5slednej vytrvanlivosti, dopracuje sa 
psickii i duševnti samostatnost a za- 
strany r len to ćele chcietf treba. Keđ 

tom hovorieval znamenity general 
ice chcel. A ked sa naši poprednf 
»racovali na všetky strany samostat- 
jiahnut cely n&š ndrod?! Co jeden 
a tak všetci in infinitum, a z t^chto 
že n&š narod i duševne i hmotne 
al založenim samostatnej slovenskej 
penažn^ch a priemyseFnych spolkov. 
osamostatnenia je to, že nie všetci 
►racovali na osamo stat nenf samych, 
bieda, pochddzajuca z nerozumneho 
jrošom. Dane, — ved naš Tud jich 

fardrovi, učitefovi, notarovi, dpkto- 
/efmi, a najiste že mu zaberii značnii 
u platf to, čo anglicky štatnik Russel 

uvalen^ch na robotnfcku triedu ho 
ečenf, že vlada neodhodld sa uvalit 
fku dan, aku si ona sama na seba 
je. 

šho Tuđu odoberaju nepotrebni vy- 
>viatky a t^mto podobne, 
/ek peniaze zaraba, varuje a upotre- 
o jeho praktickeho rozumu. Peniaze 
c za konečn^ ciel Tudskeho snaženia, 
u, aby srne nimi opovrhovali, lebo 
osaženiu hmotneho pohodlia a spo- 
užitia čestne nadobudnut^ch penazi 

3 



Digitized by 



Google 



34 £>OM A ŠKOLA. 



predstavuje nam niektore ž najkrajši'ch stranok fudskej povahy, n 
štedrosf, obetovavost, spravnc>s£, varovčivost a obozretnosf. Ši 
vlastnosti, jako skiipost, marnotratnosf, zpreneverenie, nachoi 
u fudi takych, ktori tieto jim sverenć prostriedky zneužfvajii. 

Jako každy človek, tak aj cety narod je nie len opravnem? 
povinovaty domahat sa čestnym spdsobom blahobytu. Blahobyt 
isttije nam fysickć uspokojenie, ktore potrebni je tym defom, 
človek mohol vzdelavat lepšii čiastku svojej prirodzenosti. Fy 
uspokojenie nesmie byt konečnym našim ciefom, lebo by srne i 
blahobyt zneužili. 

Človek by myslel, že ta trieda slovenskćho ludu, ktora najn 
havejšie pracuje, aby si chlieb vypracovala, najlepšie zna o 
a važit groša, ktory zarobila. — No nie je tak : prave tato trieds 
tu špatnu vlastnost, že za nemierne jedenie a pitie vydava bez 
vahy tažko zarobenć peniaze. Je mnoho medzi privrženci tejto ti 
aj tak^ch, kton momentdnne majii, čo jfm treba, pri neočakava 
nehodach ale sotva jim stači reserva na jeden den. Odtiaf sa p< 
datuje hriešna — ba hriechy rodiacia odvislost. Za študentsk^ch c 
musel som tomuto podobny priklad v slovenskej študujucej ml; 
zažit. Na koilegium p-kć prišiel študovat znamenite nadany n 
šuhaj, ktory sa hneđ otvorene hlasil k slov. mladeži. Bol vyt 
pianista a ako takeho urobili srne ho kapelnikom našho slov. sj 
kolu, v ktoni lilohu sa on ochotne uviazal. Na studia vystroji 
rodičia š pcniazmi dostatočne, avšak on s grošom nevedel zacha 
a čo malo trvat na 1 / 4 roka, minulo sa za mesiac, a pani ro 
neboli v stave poznovu žiadane peniaze zaopatritf. Ponevač jedin 
alumnickom obede nebolo možno vyžit, hradal nas priater paedag 
čo sa mu pri znalosti hudby aj podarilo: dostal kondiciu s upi 
zaopatrenfm. Lež ako chauvinisticky smyšlajiici domov^ pdn v 
inštrukturovej slov. knihy a časoptsy zazrel, hned mu dal na vedc 
že ho z domu vypovie, jestli s panslavmi i dalej držat bude. St 
pred možnym nedostatkom, na toRco skonfundoval ndšho prić 
že ndm i z dalšeho riadenia spevokolu vypovedal, i našej spoloč 
sa stranil. Utratil tedy k ndšmu veRcemu pohoršeniu ćele same 
nost nasledkom nerozumneho zachddzania s peniazmi. Podobne 
rozumne zachddzania s grošom odobera samostatnost vačšej čia 
ndšho naroda a robi ju odvislym od nesvedomitych exploatorov, 1 
smiernemu žialu našich šrachetn^ch, za osamostatnenia našho 
pracujiicich poprednich mužov. 

Človek, ktory žije z ruky do list, ostane vždy podriader 
Plati toto tym viacej o ćelom ndrode, ktory na podobnych podn 
kach žije. Chudoba odobera nam možnost blahodarne ličinkov 
robi nas nesehopn^mi odporovat zle^mu, preto mdme všetkych moži 
čestnych prostriedkov sa chytit, aby srne sa jej striasli. Každ^ 
si vezme pred seba, že neostane chudobnym. Kto ma mdlo, 
menej vyda; chudoba je zlym nepriatelom Iudskeho štastia: ona 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



36 DOM A ŠKOLA. 



Pravidld didaktičke. 

| id akt i ka čili nduka vyučovania, učboveda alebo v^učboslovie 
je obsah tych pravidiel, dfe ktor^ch načim spravovat sa vo vy- 
učovanf, m£-li ono viest ku pravemu zdaru a cidu. 
Od v^učboslovia rozozndva sa v^učboveda čili veda vyučo- 
v a t e I s k £, t. j. vedeckć sostavenie a znamost pravidiel vvučovacfch, 
jako aj umelost vyučovateIsk£ t. j. t£ sposobnost a zbehlost, 
dla ktorej učiter pravidld vyučovania žiakom a okolnostam primerane 
upotrebovat zn£. 

Pravidlđ. vyučovania sii v6bec dvojakć: všeobecne, 
čili takć, ktorć pri každom vyučovanf zachovdvat treba, a zvldštne, 
čili take, ktorć potahujii sa len na vyučovanie v ist^ch predmetoch. 
Tak na priklad to pravidlo: Rob vvučovanie zajfmav^m ! je všeobecne, 
bo plati ohladom na každ£ predmet učetorrjf, to ale: »Dbajme radnej 
o to , žeby dietky iste, nežli o to, žeby chytro počftaly ! « je zvldštne, 
bo platf len ohradom na vyučovanie v počtovede. 

Dfe toho delf sa v^učboslovie na dvoje: na všeobecne 
a zvldštne. Všeobecnć naziva sa aj didaktika v užšom to smvsle 
slova tohoto; zvl&štne ale v^učboslovie menuje sa aj methodikou 
čili navodstvom. Tu bude reč len o prvom v^učboslovf, čili o di- 
daktike všeobecnej. 

Všeobecnd didaktika. 

Všeobecnd didaktika ' alebo v užšom smvsle didaktika je obsah 
t^ch pravidiel, ktor^ch vždy, v každom druhu vyučovania, pri každom 
predmete učebnom pridf'žat sa načim. Pozost&va ona z dvoch čiastok, 
z ktorych jedna naznačuje zovntitornŽ, druhd ale vniitornć sriadenie 
školy. 

I. 

Zovmitorne sriadenie skoly. 

K zovniitornemu sriadeniu školy patrf školska budova, učebna 
izba a školske ndradie. 

i. Školska" budova. Pre školu je najprimeranejšie tiche, zdrave 
a ku kostolu blfzke miesto. Preto načfm pri budovanf novej školy 
alebo pri pretvorovanf ineho stavania na stavanie školskć pred očima 
mat nasledujiice pravidld: 

a) Škola m& stdt na tichom, bezhlučnom mieste; 
a preto nie pri hradskej čili pri hradskych cestach, vo hrmotnych 
uliciach, vblfzkosti nejakych hrmotnych dielnf; ku pr. vvhien, krčiem atđ. 
b) Škola ma byt zdrav d, a preto nema sa stavat na mo- 
čarnatć alebo bahnite, lež na suehe miesto, a spojene s nou zachody, 
maštale, chlievy atd. nemaju byt tak rozostavenć, žeby panujdcim 
okolo nich zl^m povetrim aj školski povetrie sa kazilo. Dalej žiadiicno 
je zo zdravotneho ohfadu, aby škola stavala sa na mieste povvše- 
nejšom a slobodnejšom , nakolko možno v prostred obee, z ldtky 
suehej a pevnej, s pohodlnymi kde načim sehodami, a s priestrann^m 



Digitized by 



Google 



m a Škola. 37 

pri nej zahfada, alebo aspon dvor žeby 

fzko ku kostolu: b'a nakolko len 
» t^m nielen že sa usnadnuje dietkam 
:načuje sa spolu zovnutorne ten iizky 
kvi stojf, a z ktorćho jako v katolickej 
ej d6stojnosti svojej nabava, 
na, md-li cielora vyučovania zodpoviedat 

zle učinkuje nielen na oči, lež aj na 

pravej jeho bodrosti a čulosti a krem 

colskej a celemu školskemu vyučovaniu. 

Dtrebno, žeby svetio chovancom z lavej 

odstrahovalo svetio prilišne , slep'iace 

eby sa nebielily, lež indč hcily, napokon 

itneho počasia pilne utieraly. 

žeby krom prostredia (rhedium) asi i[^\ 

sdno dieta. Co do podoby učebne, naj- 

vatf štvorec, natoTko však širok^, aby 

ievčence, v čisto chlapčensk^ch a diev- 

oddiely žiakov pokročil^ch a začiatoč- 

tolfc pozdlž izby umiestenć byt mohly, 

ozdlž stien dost miesta na prechddzanie 

on na 3 metre, bo prilišne nfzka učebna 
itelovo a dietok dusiv^m a od vyparov 
fyšsej ale hlas velmi odznievd, najma ale 

1 prvy pohTad bolo vidno, že škola nie 
miestom posvatn^m. A preto ma sa 

do roka bielit, každodenne vymetat, 
učin a prachu čistit a každodenne v nd- 
n každy mesiac raz vydrhniit. V izbe 
nič, čoby škodlive vypary sposobif, alebo 
)y£ mohlo, jako na pr. zlopachnive po- 
ietky s chytlav^m vysypom, alebo zo 
mačky, prasce, ovocie, zbožie, prddlo na 
lu okrašlovat okna, no tak žeby nepre- 
rami ale md byt nejaka uprava na čistenie 
f čiste umyvadlo, mydlo, hreben a uterdk. 
>bna md byt zaopatrend istym ndradim 
ia: 

a čili kathedra; t. j. jednoduchy 
mie, a k tomu stolička. Kathedra tato md 

stopu povyšenom, a tak upravend, že 
ad a dozor na žiakov mat mohol; 
ie ? žeby dietky v nich ticho a pohodlne 



Digitized by 



Google 



38 DOM A ŠKOLA. 



sediet, do nich snadnfc vchddzat, a z nich snadno vychddza£ mohly. 
Ich v^ška md by£ primerend veku a velkosti žiakov, žeby tito ani 
prse prflišne sklonovat a shybova£, ani oči do knih priblfzko upierat 
nemuseli. Každa nasledujiica lavica md byt o dva cm vvššia od 
predchdzajiicej. Sedisko nech tvorf s opierkou uhol nečo v&čši od 90 
a samo nech je tak spravenć, aby nohy dietkam, kecT sedia, buđ na 
podlahe, alebo na podnožkovej daske spočfvaly. Povrch lavfc md by£ 
aspon na jednu stopu širok^ k sedisku trochu skloniti, s prevrtan^mi 
pre černidld dierami, a pod nim priehrada na knihy, sošity atd. 
Prednia ale lavica md by£ najma pre dievčence z predu liplne za- 
pravend; 

c) dve čierne tabule; jedna z dreva na podstdvku pre po- 
čtovanie, pravopis a kreslenie, na druhej ale strane s nćtov^mi čia- 
rami pre vyučovanie vo speve: a jedna pldtend s červen^mi čiarami 
pre krdsopis. Huba a krieda držia sa najlepšie vo zvldštnych na to 
miskdch, 

d) jedna alebo dve kasne na uschovanie rozličn^ch škole 
patriacich učebn^ch prostriedkov; 

e) rozličnć učebnć prostriedky, jako pohvblive malć 
i velke pfsmeny na tvrdom papieri; v&čsf uhlomer z dreva; kružidlo 
s otvorom pre kriedu ; miery a vdhy ; jak možno i retaz na merania, 
vodovd vaha atd., zemegula (kde možno i tellurium) mald sbierka 
kamenov a kovov; herbarium krom čerstv^ch rastlin; vypchanć zvery, 
obrazy prfrodopisnć, silicovd lampa atd. Sem patria ešte: mapy, pra- 
vfdka, krasopisnć vzorky, počtovacie stroje, zdsoba černidla, papieru, 
pier, ceruz na oddaj za slušnii cenu pre dietky v tak^ch miestacb kde 
nieto sklepov. Na tieto všetky veći md by£ vo škole naležit^ popis 
čili v^vod, ktory učiter pri nastupenf uradu svojho prejima a pilne 
đalej vede. 

f) Križ sv. alebo obraz ukrižovanćho na pručelnej stene na 
proti dietkam. Ten md sa nachddzat v každej krestanskej škole jako 
mocnd upomienka na toho ducha, ktor^ v nej panovaf md. 

g) rozlične obrazy, svate i svetskć; k tamt^m načim počftat 
obrazy Bohorodičkv, zemskeho alebo ndrodnieho patrona, anjela strdžcu, 
Spasitela jako priatela malučkych atd., k tymto ale: podobizen krdFa, 
krdlovnej, sv. Otca, biskupa, zvlaštneho dobrodinca školy atd; na- 
pokon 

h) učebn^ poriadok t. j. rozvrh hodfn a školski zakony v rdmcoch 
vyvesenć. 

Vnutomč sriadenic Xkoly. 

Ku vniitornemu sriadeniu školy patrf : A) školskd kdzen, />) ndvo 
učebn^ čili methoda. 

A) Školskd kdzen. Školska kdzeft je obsah všetk^ch tych ličinko 
učitefov^ch, ktorymi vychovdvajiici, vzdeldvajiici ličinkuje na chovanc; 

Potreba školskej kazne. Ona služi jednak ku zdaru sameh« 
vvučovania, jednak ale aj k docieleniu mravnosti a slušneho držar 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



4 o > DOM A ŠKOLA. 



Panom. Preto vyučovanie nech sa vždy i začfna i dokondva (kon 
modlitbou. 

Aby ale modlitba školska cielu svojmu zodpovedala, nesmie b 
puhym pa puško vitym odriekavanfm slov naučenych, piihym list r 
banfm, pri ktorom duch dietata mrtvim zostdva, lež musi sa vyV 
navat s pobožnosfou. A preto ma" učiter dietky najma prv^i 
do školy vstupujtfce krdtkymi, srdečn^mi slovami na v^znam me 
litby upozornovat, do ndležiteho srozumenia každej modlitby uvdd: 
a tak k nej pripravovat. 

Bo škola md modlitbu nielen pre cety život nevyhnutnou potreb 
urobit, lež spolu ho aj učit naležite a tak sa modlit, jako to Bohu mi 
Preto ma" sa modlitba školskd začfnat vždy až potom, ked už up] 
ticho vo škole panuje, aby nič nerušilo pokoj zaoberania sa my: 
s v Bohom; ti, ktori neskoro dochddzaju, majd čakat pred dvermi. 
Dalej md byt modlitba školskd nie jednotvdrna, nie den čo den 
cety Božf rok jedna a ta istd, lež rozmanitd, buđ na kazdf d 
tyždna, alebo aspon pre rozlične doby roku cirkevneho ind. Pot< 
nemd byt pridlhd, bo opravdu pobožna myser len na krdtky c 
da sa udržat u dietok. Cim mladši žiaci, t^m kratšia modlitba. 
Napokon md aj sp6sob modlenia byt rozmanit^. Budto modli 
učitel sdm nahlas a dietky za nim potiehu ; alebo sa on predmodlie 
a dietky odriekaju za nim; alebo modlf sa jedno dieta nahlas 
ostatni s učitelom sledujii v mysli slovd jeho; alebo napokon moc 
sa všetky dietky nahlas spolu alebo striedavo s učitefom. — Sj 
ločnd modlitba md sa konat pomaly, bez kričania, nie jednozvuc 
lež s ndležitym v^razom. Predmodlievanie md služit za vyznače 
pre žiakov a žiačky mravnym držanim a usilovnostou vynikaju 

Co sa tyče spevu, ktory miesto vlastnej modlitby alebo pri \ 
odbavovat sa može, ten md byt opravdu zbožny a povzndšaji 
osnova (text) ma byt dietkam srozumitelnd tak, žeby aj na cit jej 
posobit mohla a ndpev hech je pred učenim jakožto vyraz pros 
o posilu, viacej nežn^, po učeni ale, jakožto vyraz srdea vđakou p 
niknuteho, bystry a silny. 

2. Ndboženskć cvitenia. Pod ndbožensk^mi cvičeniami rozumejii 
všetky tie iikony, ktore cirkev veriacim svojim pre dosiahnutie mik 
Božej naldadd, a ku ktorom človeka hned od mladosti privykat nač 
aby sa mu tak staly pravou potrebou duše a svatou povinnostou ] 
cety život. Sem patri zvldšte pritomnost pri službdch Božfch, uč 
vo verejn^ch sviatostnych sprievodoch (processiachj a prijfmanie s 
tych sviatostf. 

Trebars starost v ohlade tomto i v ndrodnej škole povodne 
vlastne kateehetovi pripada, jehož likolom je, dietky v cirkevny ži 
a smyšranie naboženske* vobec uvadzat : ničmenej ma aj učitel povinnc 
ku cielu tomuto svedomite posobit, ličinkovanie kateehetovo v 
možne napomahat. — A preto md on Madet k tomu, aby dietl 
nakolko pri miestn^ch a časov^ch okolnostach len možno kaž< 
denne v ndležity čas vo škole sa schddzaly, ztade v pdroch slui 



Digitized by 



Google 



ŠKOLA. 4 t 

sa ubieraly, tu na vykazan^ch im 
i so všetkou slušnostou, zaopatre- 
>pevniky, sa sučastnovaly, a odtiaF 
ly alebo domov sa navracaly. On, 
lađom nech predchddza, a z takeho 
liadnut možno, tieto v pobožnosti 
pri tom nastaly snađ neporiadok, 
sp6sobom hned v kostole udusovaf, 
rganovanie, alebo inu doležitu priči nu 
lech na miesto seba ustanovi naj- 
iozorcov. To iste plati aj z ohladu 
li processii, jako tiež aj pohrabov, 
a dietky dozieraf musi, čim viacej 
išnosfam pod&vaju. 
atosti t^ka, ma učitel svedomite dbat 
a najma pri prvom raže, ndležite 
Et pilne smerujiice sem poučovanie 
tieto so zvldštnou vdžnostou a sluš- 
rali. — Preto nech im tiež deri 
m birmovn^ učini opravdu svatom 
m cierom už dnom pred tym od 

k i mimo školy. Na tom, jako sa 
a chovaju, mnoho zdležf ; bo od toho 
skeho vvchovavania. — Už ale uči 
mravnosf dietok nevelmi dbajii, ba 
(kladom, jednak zanedbavanim po- 
teda, že učitel v obrade tomto Ia* 
l hlade? k tomu, aby dietky i mimo 



vzorom bez lihonnćho života nielen 
r'obcovani s inymi atd., 
i hlboko do srdca vštepif živu vieru 
pritomnost Božiu, a učil jfch 

anjela stražneho, ktoreho Boh dal 
>remu a chranil pred zlym; 
ietok jakožto počiatku všetkej ne- 
) zamestnania i mimo školy v prd- 
ich dobrym vzdelavatefnym piesnam 
)chotnosti rodicom pri pracach dfa 
:huf kn z a h r a d n i c t v u, k vctinar- 
dzujuc dospelejšfch žiakov, aby aj 
on sdm sa stara" o naležite knihy 

pre čest, upozornujiic ich častejšie, 

Digitized by VjOOQ16 



42 dom a Škola. 

jak krasne to, a jak pekne kazcty o nich a p škole sudi, 1 
všade mravne, slušne, zdvorile a pokojne sa držia ; 

e) aby kedy-tedy nestazoval si pozorovat dietky v 
školnom ich konanf zvldšte pri hrdch, už i preto, že 
lepšie m6že poznat! ich povahu, ich schopnosti, ich dobre* a zle* 
čo je pre ličinkovanie jeho predoležita vyhoda. — Pozorovanie 
ma byt takć, žeby dietky v ich zabave neprekdžalo a tak oc 
sa jim nestalo. 

Napokon : 

f) aby sa hladel postavit v porozumenie s rodičn 

kroz nich pćsobit na dietkv, upozornujuc ich prfležitostne a šetrn^m 
sp6sobom na dobrć alebo z\6 vlastnosti a poklesky ich dietok, na 
chvbnć sndđ kroky ich v^chovy, na potrebu pilnejšej doh!iadky atcT. 
— čo všetko v meste sice tažko, ba často ani nemožno, na vonkove 
ale t^m Tahšie stat sa može, čim užšf pomer spojuje všetky rodiny 
obce, jako jednu s druhou, tak zvlciste aj s učitelom. 

2. Navštevovanie ško!y. Usilovne a pravidelne* navštevovanie 
školy je zakladom, nevvhnutnou podmienkou zdarnćho vvučovania 
školskćho. Krom toho podporuje nemalo privykanie dietok na poriad- 
nost a svedomitost v buddcom ich povolani. — Je teda neodbvtnou 
ulohou k&zne školskej navštevovanie toto docielovat, nafi všemožne 
a prisne doliehat, a sice aj preto, že tak^m činom aj dčležitost vy- 
učovania školskćho voždy vačšieho a v&čšieho uznania u dietok i 
obecenstva nabava. 

Tymto defom nar&dzajii sa od rozličn^ch, rozličnć prostriedky; 
k najiičinlivejšfm ale slušf počftat nasledujiice. (Pokračovanic.) 



Osudny omyl našej pospolitosti. 

\ ikde sa toTko nehreši v obecnom živote ako vo vecach školy 
> . I a vzdelania sa tykaji5cich a na žiadnom inom poli verejnćho ži- 
J ^ vota nepanuje tolko prevraten^ch ndhfadov a nepriazniv^ch pred- 
sudkov u našej pospolitosti ako prdve v obore školstva a vyučby. 
Podcenovanie školy a jej vplyvu na mlad^ podrost, na to srne už 
davno navykli. Utahovanie biednej mzdy učitefovej, to je ešte vždy 
na dennom poriadku. Ale čo je najvačšfm neštastim našej pospolitosti, 
to je ten osudny omyl, že, »keđ žiak zavfšil elementdrne školy, je už 
liplne hotovym človekom, nepotrebujucim đalšieho vzdeldvania*. Len 
poniikni ndšmu majetnemu sedliakovi slovensku knihu, uvidiš, s ak] 
opovrženfm ta premerd, ako keby ti chcel riect: »Bratku, to som 
daVno v pat&ch zodral, mne take Idri-f&ri vyše netreba.« Kdeže 
vzal tento bliidny nahlad? Kde mnohe ine mylne predsudky, i - 
tam sa zrodil, tam dokladdm, kde by srne ho najmiefi očakavali 
v škole! 

Povcižme to nedostatočnć vzdelanie a tii ešte nedostatečnejšii 



Digitized by 



Google 



K ŠKOLA. 43 

tom učitefetva na semeniskdch behom 
>odieI dostat mohla ; pripojme k tomu 
čeny seminarist vyniesol zo svojho 
iu ešte to nerozumne pochlebovanie 

sa mu každodenne za podiel do- 
nu je jeho mlada hlava ako ochme- 
n'nania staršich kollegov, ani svojich 
[ i ta" surovost mlad^ch t^chto ludi 
vaznym uctu vzbuzujticim osobdm. 
som to na Prfhradnom mal prfleži- 
žiadneho duševnćho nedostatku ani 
i študiumom, ako žeby ten potom 
c tomu presvedčeniu, že to, čo mu 
{$ začiatok, ktory, čim k zralejšiemu 

bude treba zndmostami rozmnožovat 
i predstavim tak^ dedinsk^ examen 
dcov, v akom hrdom povedomi, že 
£ch, tu sedia; ako potom, ked takd 
pamati par veršov, zachddzaju sa vo 
tel: ako potom doma pošetil^ rodič 
m Jankom, že on znd čitat ako pdn 
iko ten rechtor, či div, ked tak&to 
ličov vzbudzuje našu spoluutrpnost? 
Jtovat, či Iahkomvslneho a po priazni 
učitela a či neštastneho rodica. Ten 
[arka vie veru duplovane čitat,« zvuči 
ceđ by i mala priležitost niečo čitat, 
nač, ked vie i tak čitat duplovane 
) aj, veđ by bola potom miidrejsia, 
ej i tak hovori, že sa za pdna r\e- 
lost v nom mala byt len prostriedkom 
rebn^ch znamostf, to jej ani v škole 

nedokdzal. Odtiafto pochodi to, že 
umu slovenskeho zostavajii v tlačiar- 
okrm a neprenikaju vonkoncom do 
[eđ m6j sused Prihradny za zby- 
:nskd knihu alebo slovensky časo- 
ad£ si to za chliibu, že ešte ani po 
spravne slovensky hovorit a to za 
rojej knižnici nemd jednej slovenskej 
iklada predsednfctvu kozmi'ivelčdesu 
) obec pomadarčit na miesto toht>, 
t staral sa o pokrok v škole, potom 
tosti tii nedvižnost a nevšimavost 

luševnenie za spisbu a prečasto i ten 
dobrych knih, ked fardr, hlavny pred- 



Digitized by 



Google 



44 DOM A ŠKOLA. 



stavitel a nosič vzdelanosti nedrži za potrebne a slušnć kupi 
skii knihu, tam nemožno očak&vat, aby tito dvaja hlavni 
mohli niekoho oduševnit za nejak^ spis. Pinkay Jdnos je 
človek; prst bozi — ako zvyknul blasphemicky hovorievaf, 
mu bohatti ženu, krčmdrkynu dcćru ; i dietky rozšfrily už jeh 
ale žeby On — horliv^ n&rodovec, mal kupit slovenski! kni 
predsa len derogovalo jeho reverende ! A tak slovenskd knit 
sirotou vo svete, ktorii len ten k srdci privinie, ktory vy 
sveta z času na čas podobni siroty. 

Ndsledkom duševne zakrpateleho učitelstva zakrpately a 
dalej i dnes celć obce i ćele* vidieky. Ponevdč učitel necitil 
pokroku vo vzdelanf, necftila to ani jeho škola a ani tie p 
ktore v nej odrdstly. v Ak verky je rozdiel medzi sedliackoi 
nostou u nds a vo Švajciarsku, uvediem len toto. Navštrv 
b&rs ktorej odlahlej dedinke jednoduch^ dornčok rolnfka, 
nom mimo hospoddrskeho naradia v poriadku uloženćho : Zc 
novelly, Arndtovu postillu, Biciusove dedinskć povesti, die 
lozzi-ho a s hrdosfou rozprdvat ti bude jich život a pripoi 
zaujatf to boli hidia za Švajciarsky lud. Vojdi do domdcno 
dolnozemskćho gazdu, najdeš špinavć flaše na tom mieste 
maly st£t knihy, pramenc to jeho vzdelanosti. Ale ak velk 
je dalej i v obcovani tam a tu. Švajciarsk^ hospod&r vie ti ( 
o všetkych jeho vlast sa tykajucich politick^ch a hospoddrs 
meroch, kdežto ndšmu Pivničanovi eštc Tdnes sniva sa len 
Kossutha do Uhier, a o tom, akoby nam potom dobre bol 

Smutne r.dsledky toho osudnćho omylu našej pospolitos 
si dieta nadobudlo aku-taku sbehlost v čitani, tym už zavtf 
vzdelanie, javi sa predovšetkym vetom zretedlne pri zkiiškach 
Tak pred p&t rokmi v Petrovaradfne prevedene takćto zkii: 
krutmi vykdzaly 50% analphabetov pre bdč-bodrogskii st 
tofko znamenci, ako že zo sto rekrutov polovica nevedela čftat 

Toto neuvddzam len sn&cT preto, aby som v podozreni 
naše slovenske* v tejto stolici jestvujiice konfessiondlne školy, 
rych s mdlo vyminkami ličinkujii vskutku vzorni učitelia, le 
nam to preto, aby som vyzdvihnut mohol tu neslychanii far 
ba hriešnu netečnost rodičov a nedbanlivost, ktoru temer zn 
každ£ pokrok učitclovi. Aka je to bicda prenhoj ked rodi 
ncprivedie na čas diet'a do školy, ked tenžc dovoli Iah 
svojmu dietatu zanedbdvat školu, ked mu nenabavi na čas v; 
prostriedky ! Pre tiito hriešnu fahkomyslnost rodica zcvrkne i 
školsky rok pre nejcdno dieta i na tri mesiace. Može sa 1 
potom potrhat pri nom, predsa nič nevyvedie. K tomu tt 
povdžif, ze jesto domdcnosti, v ktorych žiak behom tych 
mesiacov trvajiicich pr&zdnin nedostane podnet vziat knižku 
Ze behom tofkeho času Tahko mu vy(\ika z hlavkv to, čo 
školskćho štyri mesiace trvavšieho roku naučil, je na vidon 
by sa tomuto neriadu odpomoct dalo, o tom nech rozmyš 



Digitized by 



Google 



r^ 



DOM A ŠKOLA. 45 



učiteT, každy milovnik ml&deže a jej vzdelania a tito otdzka m£ byt 
stalym predmetom učitelskej porady menovite učitelov ndšho senioratu. 
Ze je to nedostatočnd vec opieraf sa na vrchnost v tom predpokla- 
danf, že ona pomože a urobi poriadok v školsk^ch zctležitostach, toho 
v£stražny dokaz podala obec v Bačke, o ktorej zmienka sa činf v 
tomto časopise z roku 1888. na str. 378. 

Keđ tedy obecnd vrchnost mdlo alebo nič neporidi, či by tu 
neosožilo pri každej prfležitosti budit u našej zbedovanej pospolitosti 
to presvedčenie, že len pilne" navštevovanie školy zo strany školo- 
povinn^ch <}ietok može pomoct mlađemu pokoleniu k lepšiemu blaho- 
bytu? Veđ je to na neuverenie, ak velim v dlžobdch je zamotani 
naša pospolitost Jesto tu okolo nas obce, ktorych chotare trirdz tofkd 
fercha tlači, než jich skutočna hodnota obndša. Tohoto neštostia nd- 
sledky cfti bezprostredne učitef. Pov&žme, akd je to zdrcujiica okol- 
nost pre neho a celii jeho rodinu, keđ miesto šestdesiat mier pšenice 
ročnej pl&ce dostane desat! Ci sa m6že sladit takćmuto učitefovi 
prdca v škole, keđ všetku silu ducha vyčerpa mu td hlodavš starost, 
ako preborit sa i s rodinou do noveho chleba? 

A tak druh^m st£lym predmetom porady mohla by byt td 
otclzka: akoby sa v našich obciach dalo docielit zamedzenie novych 
a umrttfovanie star^ch dlžob? Prispevok k rozliišteniu tejto z£hady 
bol už v tomto časopise od n&šho horliveho zastupcu pospolitosti 
Juliusa Botto uverejnent. Avšak ndm by treba bolo poznat z vlast ne 
miestne pomery každej obce, aby mohly by t vynajdene okolnostam prime- 
rane prostriedky. Konečne ešte a čo je hlavnd vec, treba je, keđ sa niečo 
započne dobrćho, neuprosnd d6slednost, akii mali srne prfklad poznat 
v našej blizkosti na jednom už v Pdnu odpočfvajucom rodohibovi, 
ktor£ v tejto svojej d6slednosti ani vtedy, keđ obec biirit sa počala 
a k služnemu so žalobami behala proti nemu, nepopustil, lebo bol 
toho presvedčenia, že, keđ spoznd zaslepen^ jeho lud šlechetne* umysly, 
požehndvat budu i potomci jeho pamiatku. A v tom sa nezm^lil, 
lebo k blahobvtu behom desat rokov povznesend obec s vđačnostou 
rozpomfna sa na svojho dobrodinca. 

Priviest n£m pospolitost k materidlnej samostatnosti je uloha 

nesmierne tažkcL Povdžte, ako žaluje sa naš sedliak na tažke časy a 

my mu to i uzndme i polutujeme ho i na ruku mu ideme, aby jich 

tarchu tak vclmi necftil. Behom pdr rokov našou bedlivostou očistili 

srne ho od dlžob, a dnes stoji na svojich vlastn^ch nohdch. My te- 

šime sa, že už teraz bude moct volačo nadobudniit, aby v tom 

pomere pribudalo k jeho majetku, v akom množi sa počet jeho ro- 

. A hfa, ak srne sa v tejto liteche zklamali, keđ nam priđe naš 

ud s novinou, že ženi 1 8 ročneho syna a že mu treba trova, kym 

ada dovolenie, a že keđ to bude mat, že treba sa mu starat 

~*niaze, aby mohol odbavit starost, že hadam on nebude horšf než 

*f. Tento nerozmysleny žart stkl ho 150 zl., a vvprazdnil mu 

oru i padlaš i pivnicu a keđ prišly tažkć jarne roboty, cdf 

~emal chleba ani čim porciu vyplatit, takže hrdo »hacklovane« 



Digitized by 



Google 



^ 



r 



46 DOM A ŠKOLA. 



»f . vankuše nevestine vandrovaly s exekutormi do dedinskćho domu. Žial 

mi bolo človeka, vymenil som mu vankuše, ale tu vyčitku nevesty, 
že jej vankuše exekutori ta niesli, tu som mu usporit ani do zapome- 
nutia priviest nem6hol. Behom nasledujiicich štyroch rokov povypl£cal, 
čo kde bol zadfžil, ale starši syn navalil na otca, aby ho uz raz ože- 
nil, že sa mu už dost narobil. Zavolam tedy k sebe starćho človeka 
a v prftomnosti joho vlastn^ch priatelov prosim ho, aby si nena- 
robil tolko trovy ako pred tym, že nebude už tak dovladovat; v tomto 
smysle prihov&rajii sa k nemu i jeho vrstovnici a priatelia a človek 
i nahliadne i prisliibi, že nebude robit svadbu odvyše. Prave keđ som 
sa už bol uspokojil, prišiel mi s novinou, že mu odkdzal svat — 
z tretej dediny, — aby mu neprišiel s bdr jakou muzikou pre dceru, 
aby sa nemusel hanbit zanho pred svojimi susedmi. A tak novd 
požička tlači mojho starćho priateFa ako zndmeho Sisvpha kamen. 

Ale ani taketo zdrcujuce zkiišenosti nesmeju nas odstranit od našho 
predsavzatia. Pravda, že naše prostriedky su chatrne, lebo len vlastn^m 
prikladom a presvedčovanfm možme ta činnost vvvimit; avšak i t^mto 
d£ sa mnoho docielit, keđ srne si zfskali do veru t^ch, na ktor^ch 
rozšfrili srne kruh našej činnosti. Nič tedy neodporiičam tak dorazne 
mladćmu učitelovi, ako to, aby sa snažil čim skdr prist k materialnej 
samostatnosti a keđ tuto dosiahol, potom mu už Iahko priđe plnit 
svoju ulohu, totiž »svoju krv, svojich roddkov na ten stupeii dvihat, 
na ktorom sami stojime a tak narod k osvete, majetku, horlivosti 
atđ. viest Ostatne* totiž samo od sebe sa vyvinuje: mravnost, litera- 
tura atđ.« Tento zdvet zvečneleho Ormisa pisan^ 26. maja 1875 
obsahuje u sebe pevn£ zdklad, na ktorom zbudovand m£ byt hrdost 
na stav učitelsk^ i licta k tomuto tak doležitemu stavu. Avšak jestli 
jeho predstavitelia nenaplnia ulohu v uvedenom z&vete ustanovenu, 
nepom6žu ani diplomy ani reklamacie. Učitefti, keđ chceš imponovat 
tvojmu predstavenćmu, to docieliš len vtedy, keđ ho i vedomostou 
i sposobnostou i všetkymi mravnymi vlastnostami prevršiš; jestli chceš 
povzniest lictu naproti tvojmu stavu, svojimi znamostmi a blahodarnou 
roky a roky trvajucou činnostou vvzfskaj uctu svojej osobe. Keđ to 
docieliš, o polovicu oblachčis si tvoje ličinkovanie. Na tichej tvojej 
dedinke odlož všetko nad^manie, znajuc dobre, že naša pospolitost 
i tak je dost štedra vo chvalenf, avšak keđ kritičkim pohladom 
pozrieš na tuto jej chvdlu, sam sa zastvdfš, keđ zbadaš, kto ta chvdli. 
Ovšem, že svedomit^ slovenski učitel je v dnešnej dobe velebna* 
žertva, ale tato okolnost nech ho neodstrašuje od svedomiteho plnenia 
povinnostf. Keđ predsa každć veTke dielo je takou velebnou žertvou 
velkodušnej v61e a k velkym dielam odhodlanej mvsle! 

7. Malio 



Digitized by VjOOQI€ 



J 



ŠKOLA. 47 

athematiky. 

iie a sustava čisel.) 

*>žme ta, kde človek začal rozm^šlat. 
10 silou prevlddat tieto nemohol: 
;dhadnou: bol prislab^, by mohol 
»Ale jeho slabost stala sa prdve 
hovorf Cantor. A ako začal myslet, 
orenia si pojmov mathematick^ch. 
ičal merat — treba mu bolo utvbrit 
jem miery. I utvoril si tie najzd- 
tary Hellen pomenoval mathema- 
or& za našho času počfta sa za 
^en um Iudsky vybudoval budovu 
mathematickćho hladat nam treba 
itenie najviac problemov vedy tejto 
i praktičke jich upotrebenie; no 
di by srne, že za rozliištenim kaž- 
prakticke* jeho upotrebenie. Apol- 
)dtrani vlastnosti kuželosečiek, no 
>udii prdce jeho pre astronomiu a 
iktore problemy vzaly p6vod svoj 
pred sebou infinitesimilny počet, 

iatiky uzko spojen^ je s vyvojom 
la ludskeho celkom vvpukle od- 
Vidime, ako dlho lnul človek ku 
£ na pole abstraktne" a tak tvorit 
n pravdy. Dejiny mathematiky sii 
im však nie je napisat dejiny ma- 
itke pojednanie o tom, ako boril 
vnejšf pojem mathematikv, pojem 
đ zbudoval sustavu čislic a ako 
ratšfm označovat — predniest tedy 
)} jej dobe, kde človek hromadil 
nathematika, okrasa rozumovania 

slom vyskytlo sa ćele* množstvo 
— tieto družily sa v jednotlive* 
mohol s ostatn^mi ludmi, označit 
jamć, či rozumel jedon lebo dva 
m jasno, že najtrivialnejšim sposo- 
spomnel ten predmet, koFkokrdt 
:nej. Tak v Egypte, v krajine pra- 
r človečenstva najdeme na jednom 
bohov« označeno tym spćsobom, 
ivatkrdt zndčok označujući boha. 



Digitized by 



Google 



^ 



48 DOM A ŠKOLA. 



V hieroglvphoch prichodi najviacej taketo označovanie. Je toto asi 
prv^ stupen v^voju čisla, Veđ označovali skupeninu viac predmetov 
druhu toho isteho: devat bohov. Dlho toto však trvat nemohlo a 
skupeniny tie samć, prichodiace viackr&t, zvldšte keđ tvorily ony 
organičke celky, ponukly človeku novy prostriedok k bznačovaniu 
čisla : ruka s piatimi prstami, vtača s dvoma kr^dlami, datelina s troma 
listkami napadly mu. On začal označovat »pat« pastou (približnost 
slov!), tri đatelinou, dve kr^dlami; — a toto by bol druh^* stupefi 
vyvoju čisla. Trctf začinal sa tam, kde človek počtujuci zapomnel na 
povod čisla a čo abstraktne pojmy, čo osobitnii čiastku reci, vradil 
čisla do mluvy svojej. No všetky tieto stupne prejst muselo čfslo 
ešte v praveku, kde o mathematike samej nebolo ani slychu ani ch^ru. 
To by boly tedy tie zvldštne tri stupne, ktorć vždy vvšsie a vyššie 
vyniesly duch Iudsky, vždy svobodnejšie a svobodnejšie mohol sa 
pohniit vo vzdelavanf sa na poli abstraktnom. A sii ony tak zajfmavć, 
že zaslužia aj vačšej pozornosti. Vidfmc v nich krasnu parallelu medzi 
vyvojom ducha Iudskćho vobec a vyvojom rozumovania dietata. 
Sprevadzajme tedy vyvoj čisla v jeho jednotiivostach a prekvapit nas 
musi tcl schopnost objavcnia a vynajdenia, ktoru dokazal človek pri 
tvoreni si potrebnych pojmov. 

Začiatkom nerozumel tedy pod čislom to, čo rozumieme my: 
nie pomer jedničky k množstvu predmetov označujiicich každ# tu 
sarmi jedničku, on rozumel pod čislom sarmi skupeninu. On neznal 
tedy dve, tri, — lež zndme mu bolypojmy: »dva kone« »dve ruky< 
atđ. Unho čislo nebolo abstraktne, ale dačo konkretneho. 

Pekn^ pnklad na tiito okolnost* na v^voj čisla abstraktnćho vi- 
dime u Rimanov, ktorf davno znali ćele čislo abstraktnć, keđ ne- 
vedeli sa ešte rozliičit s konkretnostbu čisla lomenćho. U nich bol 
pri označovanf zlomkov as (= meden^ peniaz jedon funt tažk£) 
jedničkou, každ^ zlomok označovali čiastkami tohoto. As delili v 12 
uncii, unciu v 4 sicilici, 24 scripul, atđ., — u nich bol potom tento 
jedničkou a jeho zlomky uživali potom k označovaniu čiastok veličiny 
druhu bdrsktorćho. Tak čitame na pnklad u Liviusa »septunx jugerit 
t. j. sedem dvanastin jutra zeme, alebo u Frontimisa »digiti semu/iciam « 
1 / 24 palca. Horac zanechal ndm i pamiatku o drievnej mathematickej 
škole rimanskej (de arte poetica 325): 

Romani pueri longis rationibus assem 

Discunt in partis centum diducere. »Dicat 

Filius Albini, si de quincunce romotast 

Uncia, quid superat? poteras dixisse.< »Triens.« »Eu 

Rem poteris servare tuam, redit uncia, quid fit?« 

»Semis.« 

(Hankel zur Geschichte der Mathematik in Altterthum \ 
Mittelalter, Leipzig, 1874. 57 — 59.) 

A tak, ako priklad tento ukazuje ndm vyvoj čisla lomen^ 
bolo to aj pri čisle ćelom. Človek nestaral sa o to, akf pofaJ- 



Digitized by 



Google 



J 



Digitized by 



Google 



$o Dom a škola. 



svoje od predmetov konkrćtnvch. Ndrodv nachodiace sa na najniž- 
šom stupni vzdelanosti, vvjadruju čfsloslovd ešte vždy označenim dd- 
keho konkrćtneho predmetu. Tak, aby som vyčerpal prfklady: V 
činskom jazyku slovo ni znamena ucho i dve; v malajskom luna 
ruku i pat? (najrozšfrenejšie užfvane), taktiež v tureckom el ruku a 
pat, — potom dokazuju niektorf, že nemeckć »zehn« pochodi od 
Zehen a latinskć »decem« od digiti, atđ. — 

Clovek utvoril si čisla, bolo treba uviest kus poriadku- do toho 
chaosu, t^m viac, že napriek všetkej schopnosti vynajdenia, nemohol 
každć čislo označit osobitn^m slovom, t^m menej, že by to bolo i 
na ukor pamati. On začal tedy čftat na prstoch, načital 5 na jednej 
ruke, prejst musel ku druhej, potom k noh£m. £)alej nemohol, vyše 
dvadsat" nebolo mu možno ist. Co počat? On musel rozmyšlat — a 
on stal sa zase vitezom. Ked počital na jednej ruke, urobil znak a 
čftal znovu. On načftal pat, a začal dalej čitat': pat a jedno, pat a 
• dve, atd. pat a štyri, dve pat, dve pat a jedno, atđ. Vidime, »že — 
hovori Šafarik 1. c. 624 — jakož človek i v jinćm smyslu a na jinych 
mistech mira veći jest (srov. palec, piđ, stfevic, krok, loket, sah, atd.), 
tak zvldštč ruka jeho jest zžiklad a fedidlo soustavy početni temčf 
ve všech jazvcich.« Povstala tedy sustava čfslova. Neviem, či v6bec 
jest vo v^voji osvety Iudskej vačši a krajši vyndlez, vačšie objavenie, ■ 
ako je založenie siistavy čisel. Denne poživame sladkć jej ovocie bez 
toho, žeby srne vedeli, kolko prdce, koflco rozm^šlania stalo to člo- 
veka prvćho, kym zmocnil sa ohromnćho množstva čisel niekoIkymi 
slovmi a odznakmi. Hudobnik, kolko utešenych ndpevov složit može 
2 nepatrneho počtu hlasov, nevvčerpali tento dost chatrn^ počet a 
povedat by srne mohli že nevyčerpajii ho nikdy. Tak srne i s čislami. 
S pdr slovmi, s pdr odznakmi schopni srne sdelit čisla, ktore pre- 
sahujii uplne obrazotvornost našu, — a vždy ešte novć a nove tvorit 
m6žeme z nich. V tom prave zdležf vefkd zasluha t^ch, ktori to 
celkom jasne pojali, ktori vedeli uviest poriadok do toho množstva čisel. 
DFa toho, akć je zakladne čislo u rozličn^ch nirodov, povstaly 
rozličnć sustavy čfslove. Horeuveden^ prfklad viedol by nas ku sii- 
stave, jejž zakladnim čislom je pat alebo ku takzvanej quinarnej 
sustave. V tejto vvjadrili by srne tedy na priklad čislo 1 5 takto tri- 
krat pat alebo tripat, 16 = tripat a jedno = tripat jedno. 5X5=25 
hralo by tam ten sam^ zastoj, ako v našej desatinnej sustave ioX I o 
= 100; 25 by bola jednička druheho stupna — 5 na druhej moc- 
nine = 5 2 — prave, ako 5 jednička prveho (5 1 =5) a 1 nulltćho 
stupna (bo 5°=i). 5X5X5=5 S;=I2 5 bv bola už jednička tretieho 
stupna. Jestli použili by srne tu ten sposob označovania čisla, ktor^ 
uživame my, v ktorom tedy jednotlive čisla majii rozdielnu hodnotu 
dla toho, na ktorom mieste sa ony nachodia, čislo 64 označili by 
srne takto 2. 2. 4; prečo? 2 na tretom mieste značilo by dve jedni- 
čky druheho stupna, tedy 2X25=50; 2 na druhom mieste, dve 
jedničky prvćho stupna, tcdy 2X5=*o a konečne 4 na prvom mieste 
dvejedničkynulltćho stupna (5°== 1), tedy 4X1=4 a 50-j- 104-4=64. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



53 ftOM A ŠKOLA. 

kdppa (=90) a na koniec alfabety satnpi (=900). 
oye. No najdeme aj miešanejšie označovanie, na p 
=365, bo #=50, *=5, /=io, /=30, 0=70, ^=20 
30-|-70-}-2oo=365. U Židov najdeme tiež tento sj 
slovanskej azbuky označuju sričasne i čfslice. Značei 
sa zvtešte v Oriente. — No prv nežby Greci použili 1 
podanćho, uživali oni spdsob iny: je to princip addi 
dla velkosti jedno vedla druhćho sa addujtf. Oznao 
čisla. Na prfklad u Grćkov: /=i, S=G fpdnte, 
miesto P), D=\o (dčka), H=\oo [(HJ hekaton], * 
J/= 10,000 (tnyrioi). S tymito znakmi označovali v 
bom tyrnto: HDG=\\t > , HHDDDI=2i6. Rozun 
k^ch čfslach jednotlive znaky m6žu sa op&tovat 
tedy skratenie sposobom tym, že keđ ten ist^ zn 
jedno za druh^m, položili na miesto t^chto znak p2 
patrfčneho čisla. 50 označili tedy sposobom t^m 
p&tky a poden alebo ešte lepšie doftho znak des 
zn£čky su dobre zndme, je to tiež princip addicie 
vždy tak užfvane, ako teraz. Mnohokrdt prijde aj sp 
že jednotlivym znakom predložia sa inć, ktorć jich 
klad: 1M8C8X5I= 1885, alebo (I)M(VIIIjC(IX)X 
čfsla tie, ktorć ndsobia pfsanć boly pod alebo nad 

M^I = 1889. Ako vidno len ešte jedon krok, 1 

sobe, ak^m označujeme čfsla my, — pri spćsobe dl 
treba len znaky pre jednotlivć jedničky, ktorć už 
rozumejii sa samo sebou a srne pri tom najjedno« 
vanf. Označovanie toto pochodf tiež z Indie. i 



Verejnd prosba 

Joddvan^ tu menoslov asi 500 pre školsku v^u 
L s n^ch rastlfn sostavil som na zdklade českych 
>P tanickych diel, jako i na vlastnych chatrnych 
podaniach pospoliteho ludu. Ponev^č ale presved 
mnohć z tu pripomenut^ch rastlfn v ndrode našo 
primeranejšf ndzov mat budii: z prfčiny tej obrati« 
tkym priatelom slovenskej vyučby vobec, tak mene 
botanikom našim s tou srdečnou prosbou, aby ne 
slov tento podfe najlepšej botanicko-filologickej vec 
treba, už či slovenskejšfmi vedeckymi, či prostor 
cestou časopisu tohoto (alebo i privdtnou) laskav 
doplnit, a i s v^znamnym prfspevkom tym slovensku 
napomčet a sdokondlit. 

I. 
i. Truskavec alebo prustka obecnd(Hij 
gem. Tannenwedel; kozonsćges lofark); 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



54 
oder der 

s-i 

(Iris pse 

s£s n#sz 

6. ; 

Quellen- 

7- J 
binse; U 

8. ! 
oder die 

9- 1 
Knopfgr 

IO. 

blatterigi 



i. i 
Borsteng 

2. ] 

gem. Sti 

3- ' 
oder Se 

4- : 

Schmiel< 

5- ' 
arundo ] 

6. ] 
kćk bibi 

7- ] 
der \\it 

8. ] 
Timothe 

9- 1 
ris arun 
polyvacs 

IO. 

liaceum ; 
kdsafii). 

i. 
Huhnerf 

2. ] 
lanatus; 

3- i 
(Dactylis 
rn6s ebi 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



56 DOM A ŠKOLA. 



viacej, že tymto sp6sobom prinuten^ je človek defom odložitf, 
či nie, vezmi kde chceš, len plat, keđ nechceš, aby pozpldcanć č 
prepadly. 

Pozdal sa teda i mne, dal som sa t^m skorej nahovorit 
agent Gsund tvrdil, že jich vtedy ešte len novo založend spol 
zavazuje človeka len na 3 roky, kto po ubehnutf t^ch 
chcel Iebo nemohol by platit, može vystiipit a dostane svoj 
zpldcanć peniaze bez urokov nazp&t. 

Cez 3 roky trdfal som si so spldcanfm vydržat už jako 1 
bude a zabezpečil som každć diefa na 1000 zl., ktorć by malo ( 
dožijiic 24 rok; krom toho ešte svoju ženu na 2000 zl., ktc 
obdržala, jestli by p. Boh trafil mna povolat. Hlavnia myšlienka, 
ma oduševfiovala, bola: umrem-U, dostand i žena i deti podporu 
ktord jich od vačšfch starostf a biedy ochrdni; neumrem-li, an 
by som đalej zo svojho platu pripadajuće praemie zpldcat, vys 
a m£m istotne aspon behom troch rokov povpldcanć praem 
maly kapitdlik zgazdovane, kde keby toho zavizujuceho »musft 
bolo, nemal by som pravdepodobne ani krajciara odloženćho. 

Potiafto bolo teda všetko dobre, uzavrene bolo, čakal se 
svoje polizze. Nedaly dlho na seba čakat. Čftajuc v nich 
stanov s hriizou som sa presvedčil, že mity agent Gsund ma ol 
že po troch rokoch nevolno vystiipi£, vplatenć penia 
dajii nazpat. 

Dosvedčenim zdejšieho zdstupcu spoločnosti dokdzal som 
ditefetva, že Gsund chytal Tudf nepravdiv^mi slubami a tak pc 
sa mi, osvobodit sa od zaviazanosti, spojenej so zabezpečen^mi 2( 
pre prfpad mojej smrti a s veHcou tažkosfou povolila mi spole 
prepisanie zdvdavku z t^chto 2000 zl., na druh^ch 2000 zl., s kt 
zostaly moje deti zabezpečenć. Bol-li bych liplne chcel od zal 
čcnia odstupif, bol bych utratil všetky danć z£vdavky, obndšajike 

Zpldcal som teda na zabezpečenie deti osem i štvrt roka, 
70 zl., t. j. tricat a tri štvrfroky po 17 zl. 50 kr.; poslednu 
čiasticu dna 26. februara 1889 roku. 

V tomto čaše začaly rozličnć časopisy dondšaf najprv len 
ch^ry, ktorč stdvaly sa však vždy zretelnejšfmi, že spoločnost p 
vacia »Magyar Franczia« utratila nekofleo millionov zlat^ch, kt 
je s nou v nejakom spojenf, ztrati svoje povpldcane peniaze a 
pečene požiadavky. 

Presvedčiac sa o zdkladnosti všetk^ch zl^ch ch^rov, o spok 
kolujiicich, bo tdto nebola jich v stave podvrdtit, vypovedai 
đalšie zpldcanie praemif, vyhldsiac obapolnu zabezpečujiicu smli 
narušenu zo strdnky spoločnosti tym, že tak zle hospodan 
o všetky svoje kapitdle došla. Ba časopis »Westungarischer Gren 
doniesol zprivu, zase nikym nepodvrdtenii, že ešte na niektorć 
domy, ktorć Magyar Francia v Budapešti a Viedni mala, pred v 
shromaždenim pod rukou vyzdvihla sprdva spoločnosti p 
asi poldruha milliona zlat^ch, o ktor^ch vo valnom shrom 



Digitized by 



Google 



3LA. 57 

3m učinila ešte posledn^ sku- 
^m uplne bezcenn^m, tak že 
čnćho majetku len asi 58 tisfc 

krajciar đalšt sverit, bolo by 
e všetka cbut prešla, nahliadne 

ioval som prinavrdtenie svojfch 
me uchldcholujuce listy, že moje 
1 len đalej vpldcal, liplnii dćveru 
1 nechceli ani počut, že o tom 

elkom bezv^slednć dopisovanie. 
len klamom bol som vtiahnu- 
spoločnostou : že keđ skutočne 
Sasnom prinavrdtenf zplaten^ch 

dačo o uplnom dogazdovanf, 
pivšia okofaost rušf uplne cely 
;đ z mojich skutočne vplaten^ch 
irokov iste vyše 700 zl. teraz 
>oo zl., tak zostane spoločnosti 
Djistenie, ktore ale vygazdovanfm 
fm, vlastne žiadnej redlnej ceny 

vraj spoločnost pri mojom za- 
£č spoločnost svojim lekdrom da 
jhu zabezpečenie uzavierajuceho, 
>hradu brat sa majiicich rokoch 

kontrahenta, ktor^m by spo- 
fm najlepšie dokdže, že tak zle 
gentov a tiež v novindch usilo- 
^loženie v dosti ružovom svetle 
presvedčf že vie nielen peniaze 
f; že nemala by sa priamit na 
ktor^ sebe a svojim detom od 

sverenć peniaze a nemala by 
ej všetku ale uplne všetku d6- 

Wody boly hrachom, svpan^m 
pon takli odvetu, z ktorej bolo 
z počiatku stavali sa, že ne- 
:ili sa, že ponukan^ jim zdrobok, 
zodpovedci vraj jich nesenemu 

imi vyrdtali, kofko dra jich nd- 
y to jich nesenćmu risiku zod- 
stal som i na toto odpoveđ, a 
ntov na všelikć v^kony (z kto- 



Digitized by 



Google 



58 DOM A ŠKOLA. 

r^ch pravda mne ani pol novćho krajciara osohu ani nebolo 
zostane vraj na jednu polizzu 192 zl. 22 kr., a z druhej 221 2 
čo moj neodtajiteTn^ majetok. Bolo by toho teda spolu 413: 

No kazdf bude si myslet, že už aspon tiito summu, 
všetko dra svojej v61e si poodratovali, mi bez všetkćho đalši 
rania sa vrdtia. Aj, veru ešte nie a nie; že tiito summu b 
kapitalizovat a že po 14 rokoch dostane jedno moje diefe 
polizzu 355 zl., a druhć na druhii polizzu 385 zl. 

Osvedčil som sa, že pristavdm i na jfch vy počet, aby si 
čo chcii, ale to, čo, sami za moj neodškriepny majetok p 
musia, aby mi vrdtili teraz, že s nimi v žiadnom spojenf st£t 
pod žiadnymi podmienkami, jich kapitalizovania nepotrebuj* 
zkapitalizujem sdm kde a jako budem chcet — neddvajd v 
odpovede. 

Dozvedel som sa, že p. Ferencic vyvolen^ je za hlav 
rektora, prosil som v prfvdtnom liste toho, aby vec konečne 
odmotat a ukončit, že i samej spoločnosti pre budućnost via 
osožit, keđ s obecenstvom dla slušnosti zaobchodit bude — 
odpovede. 

Bolo sfce pozdejšie v novinach čitat, že učastindri všetku 
škodu nov^mi vpldtkami zase nahradili, tak že spoločnost ; 
dobre, ba lepšie než pred katastrofou stojf, no ja napriek 1 
svojim peniazdm prfst nemožem a bojfm sa, že behom štrnds 
cez ktorć ešte nasilne v spojeni s nou mdm zostdvat, m6žc 
krdt tak podobne padnut, jako padla teraz. 

Jakć poučenie plynie z tohto m6jho čldnku? Všelijakć: 
pri uzavieranf zabezpečovani byt mudrejšfm a opatrnejšfm, 
som ja ; že nakolko Magyar-Franczia a jej podobnć pojištovć 
ločnosti su skutočne humanit£rnymi Ustavami, k dobru vr 
censtva(?) založene: že škoda, keđ naša banka Tatra necl 
už i dosiar tak vynosnćho zabezpečovania životneho, bdrs 
na solidnejšfch zdkladoch, keđ Magyar-Franczia ani vt 
od jednej obete aspon 300 zl., hotov>xh za nič podržat 
tuže zo svojich dobrodenia sypiicich riik vypustit nechce; 
podobnć. 

Lež ešte jedno musim tu pripomeniit. Asi od roku i< 
pre Rakiisko-Uhorsko založeny spolok pod menom »Prv£ vs 
iiradnfcky spolok pre Rakiisko-Uhorskć mocndrstvo. « Udo 
sa stat každ^ verejn^ lebo siikromn^ liradnfk, m6že si vklac 
iispory, dostane požičky, m6že seba a svojich na život zabezp 
Tento spolok vlddne na milliony obndšajiicim majetkom, 
1884 mal 78.437 lidov. Každćho p. brata učiteTa, ktor^ do ; 
čovania životnćho by sa pustit mienil, upozornujem na tento 
Sndđ prehovorim ešte o nom buducne. 

Ku koncu len to pripomenem, že keđby vtedy, keđ 
chcel zabezpečit svoje dett, bol by ma niekto na tento spolc 



Digitized by VjOOQIC 



59 

ba verkej 
prftomnom 

Zigmunđik* 




mćho pod 

)jedndvand 

krajinskd 

nastupila, 
i jeho nd- 

ij. školskej 
ovažuje uz 

bolo len 
ja ma len 
£ch a me- 
ponechan^ 
Dosudzovat 
lom obore 
lasovanfm ; 
^osudzova- 
y posudok 
očne ličin- 

i suhlasom. 
ych ško- 
enoval po- 
sada škol- 
e školstvo, 
constatovat 
ite vždy je 
8. zakonn^ 
^ak že od 
Ađ odnd- 

1 škol, na- 
obci vyža- 

ne klesnul 
:>okračovat 
atne školy 
ani cirkev 



Digitized by 



Google 



6o 

a kde potrebni su z 
jasne!) Rečnik bude ži; 
ku zakladaniu nov^ch 
je uz takmer hotov^ a 
ale, než prijde navrh t( 
Už i Št£tny rozpočet ( 
venie učbdrov na učitel 
nariadil, aby mu bol 
porobf potrebni kroky. 
štovali zdkonite minimu 
ho vystavit — dta jeh 
umie sa pri zabezpečen 
minimum ntmćže už ć 

F. Fenyvessy : 
siice budovy boly zaki 
venie zaujme šk6lddzor 

Min. gr. Csdky < 
siice budovy krčmovć 
zorcov, aby vptyvali i v 
zaiste bude sriadenć; a 

Predseda osvedčuj« 
osvedčenie ministra. 

Za tym rokovali c 

Referent Št. Ros 
lilohu srubami ministn 
r. 1875 pod vplyvom i 
jiice ustanovenia. Zkii« 
Spr&vne pokračuje ted> 
poniča do pozornosti n 
nech dvihne sa na 4c 
i pre cirkevnć školy. I 
Chudobne cirkevne ško 
uvedenć platy v prfrodi 
t elia nech pr ispi 
v^škyplatu, ktor 
i pensiu. — 32. zak. 
s II. zdk. čl. z r. 18 
Miesto 40 — odpc 
bolo zavedenć niitenć 
65 — 80 ročni učitel ia 
riiča, aby siroty učitels 
do 18. roku. Ponevdč 
žiada, aby odtiahnuta* 
zdkladiny. Keby ale p 
trebnd, odponiča, aby 
a vydržiavateIov šk61. 

Min. Csdky poz: 



Digitized by 



Google 



6t_ 

iia poveril istćho odbornika 
dložit snemu ešte ku konci 
e, uzndva za potrebni, aby 
:h sam^ch zdkladoch, jako 
napriek vyššej penzii bude 
sa to v prvom rade s pri- 

imćho v^boru pojedndvall 

toinf svoj obšfrny referdt, 
staly sa od tedy, len po- 
ovvznansk^ch učit. ustavov, 
>md oprdvnenosti ; na kolko 
odpomohly by 2 — 3 nove 
ou je, že mnohf chovanci 
iokončili, tomu dalo by sa 
dv, z čiastky ale povišenim 
»čiatpčne* opatrenia ministra 
minimum a na popravenie 
1a potom, že už je raz čas 
tona oproti tym učitelom, 

iž zadan^ pred snem ndvrh 
. ustavoch. Vldda stard sa 
zodpovedaly požiadavkdm ; 
Co t^ka sa znalosti ma- 
by tieto podporovaly tak^ch 
značnejšie v^sledky. (Kam 
»Rozličnosti« dopis z Novo- 

mie nad tym, že porobenć 
svoj plat. 

:f počet nediplomovan^ch 
ske* učitelske* iistavy majii 
^uštajii ku zkdške len po 
aby i tieto iistavy rozšfrene* 
zast&val lirad pred složenfm 

nene bolo ministeri&lne na- 
t, ndsledkom ktoreho prijf- 
§ dievčatd, ktore" su v stave 

3sti tejto už učinil za dost, 
bezplatne prijat^ ist^ počet 

>koly atcf. — nis Slovdkov 
ime. 



Digitized by 



Google 



62 DOM A ŠKOLA. 






»♦»♦»•»•♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦»♦♦♦♦»♦♦♦♦♦»♦•♦»»•♦♦♦♦»♦•♦♦•♦♦»♦♦»♦♦♦♦ I r. 



ROZL1CNOSTI. 



»♦♦♦♦••♦♦•♦•♦ 



— f Jdn Izak, vysokozasliižily a vysliižity učiter v Turanocl 
dna 30. jan. v 89 roku svojho učinliveho života. Za 68 rc 
tičitefom. Bože, daj mu po dlhej vcrnej prdci večne* osldveni 

— f Eudevit Grossmann, byvaty professor na ev. gymn. v 
6751001, v^tečn^ paedagog, pracovitostou a narodnou horlivo 
nikajiici, umrel dna 6. t. fcbr. v 72 roku svojho požehnanćfr 
Večnd a vđačn£ mu pamat! 

— f Štefan Czekus. Už pošiel ! Nech bude B6h jeho biec 
milostiv^ ! 

— Z Novohradu, 12. decembra. Naši mađarisatori nie 
kojnf s doterajšimi vysledkami macfarisdcie a preto chytajii 
najhnusnejšfch prostriedkov, aby nds čim skorej pomadarčili. 
hradsk^ pldtok »Losoncz ćs videke« doniesol nasledujiici sut 

»Vvpisuje sa tymto siibeh na veliku 2<X)zlatovu odmenu, 
meno nekdajšieho Karola Huszdr, založenu skrze vybor >N6 
gyei nemzeti intćzet«-u na odmenu učitetov ličinkujiicich so z\ 
prospechom vo vynaučovanf a rozširovanf madarskej reći v slov 
obciach novohradskej župy. Podmienky siibehu su : subežit mo 
učiter, ličinkujiici v takej novohradskej obci, ktorej obci reč c 
stva je alebo čisto alebo prevažne slovenska a kde doteraz vyi 
dialo sa v slovenskej reci, ktory vo svojej škole napozatym 
učebne* predmety, bude učit vylučne mađarsky; ktory s < 
počniic od jich prichodu do školy bude madarsky hovorit, b 
navykat k mađarskomu besedovaniu, reč, jich hry a všetky ji 
urotu mađarsk^mi; ktor^ aj naboženske predmety bude učit 
v madarskej reci a konečne, ktory bude vylučne madarsky 
s každym jednotliv^m členom svojej rodiny, spolu ktory je 
usilovat sa aj medzi Tuđom na čim najširši kruh rozšfrit užfvz 
đarskej reci a ktory preukdže najviacej vysledku. Z radu siil 
vybor * N6gradmegyei nemzeti-intezet«-u vyznači pripustit s< 
cich k siibehu. O ličinkovanf siibežiacich nadobudne si »inte; 
svedčenie cestou svojich vyslancov, ktori školu b&rskedy moži 
a ktori skrze siibežiace učitefctvo u >intezet«-u dostzavčasu 1 
povolani na z&verečne zkiišky. 200 zlatova vdkd odmena p 
čeni druheho učebnćho roku, alebo v lete r. 1891 bude odd; 
zasliižilejšiemu. Nenie ale vvtvorene, žeby zo siibežiacich na tu 
odmenu neboli iičastnymi v menšfch odmendch už aj tohoto prvćhc 
roku. Od teraz učastni budii odmenenf len ti učitelia, ktori budu 
prijati za siibežiacich na velku odmenu. Vvz^vajii sa tedy všetci tf 
učitelia, ktori subežit chcejii na tiito odmenu, aby svoje subežiace 



Digitized by 



Google 



A. 63_ 

:. b. r. adressovanć na pred- 
t«-u do Baleiž-f)arm6t. Z po- 
itćzet«-u J&n Scitovszky pred- 

svietenom dev&tndstom stoletf 
i naviest vychovavateIov ludu, 

reč, mat, otca, ba i samćho 
elsk^I Či je učitel už tak mf- 
stane sa vrahom celeho po- 
i hlavy! Ja myslfm, že každ^ 
e zodpovednosti pred Bohom 
odmietne od seba takUto od- 

najv&čšim ponfženfm, keđby 
lielen seba, ale i svojich cir- 
vnć vraždenie a takyto ndvrh 

meno vzdelancov. Veru lepšie 
irrii, nežli medzi vzdelan^mi 
5vnymi. 

je Otrok!« Nwohradsky. 

ičitersk^ch sirotsko-vdovsk^ch 
v plenume svojho zasadnutia 
penzijne z&kladinv, ktore ku 
ich sprdvou sa nachddzajii a 
XXVI. zr. 1875 §. 2. bod 7. 

nemoći? V poslednej dobe 
raničnych vetom často diskuto- 
ste v školdch. V t^chto dnoch 
»s. Thomayer, na slovo vzat^ 
sni pracou zvldšte vo školach, « 
j nemoći, ktora by sa jedine 
i) venuje zvlaštnu pozornost 
1a t^chto listavoch, specialne 
i, a že na pretaženia v škole 
Prfčiny mnoh^ch cborob treba 
/žive. Studia td vrcholi v n£- 
ce neznesu, nemaju sa k nej 

uniest bremena, ktorć nesu 
iniu primeranejšiemu. Ustavv 
1 žiakov v6bec, ale mali by 
udia taki v praktičkom živote, 
nu, zaujfmajii r6zne miesta a 
rm sila ndroda klesa, kto to 

n Beseda rt. u 

Azani pre sprdvno držania 
ku pod nohami. II. Telo drž 
luly a viacej vzduchu prijaly. 



Digitized by 



— 



64 1X)M A ŠKOLA. 



cvi 



III. V dome, zahrade, lebo na dvore upevnf sa prieč, na 
sa dieta dfe Iiibosti, len nie do iinavy — zavesovalo a te 
držaniu zvykalo. IV. Každćho dna pohybuj sa dieta vo voln< 
V. Telocviku uč sa dieta spoločne s in^mi od učitefe, k 
zornenie na chyby viac pomože, než slovo rodičov. VI. 
pldvat. VII. Dieta uč sa pre školu ležiac vodorovne v 1 
lebo zemi, v zime na podlahe lebo koberci. VIII. Dieta i 
j£ nom koberci a prikrivaj sa vlnen^mi pokrvvkami, ni 

IX. Dieta počas spania napfnaj sa na chrbte ležiac. X. M< 
vštepuj dietatu laskou a važne tieto prikazania. — P6vodk; 
prikazani je pani Anna Woasova, ktorej spis »Dieta 
vvšiel behom r. 1888 — 9 uz v druhom vydanf. 

— Utulny pre spustlu mladež v Rusku. Dna 1 . auj 
rena* v Odesse novd litulna, druhd to v menovanom n 
v Rusku v6bec. Utulna zariadend je z prostriedkov s 
z dobrovolnych prfspevkov zvlastneho k tomu ličelu sa 
komitetu. Sobran^ kapital obnaša 40 tisfc rublov; čiastks 
užitd k sriadeniu utulne, čiaska uložend na uroky, z ktoi 
md byt vydržiavana\ Ponevač však obnos ten k tomu nep 
kava komiti, že potrebnu ešte summu venuje mesto. Po 
na sriadenia chrdmu pri utulne, na klor^ venovala pani 1 
gov£ 17.000 rublov, slubiac na vvstrojenia ešte zvlašte pi 

— Žiadosf za češku universitu na Morave. Morav 
stvo pražskć konalo dna 16. t. m. v Karlfne ddležitii por 
denf českej university na Morave pri pritom nosti rektora č< 
Ferdinandee, mnoh^ch professorov universitn^ch a verkćli 
študenstva českćho. Na koniec prijati peticia ku snemov: 
kej na rišskej rade, ktord sa končf ako nasleduje: »V 
vvsokti poplatnost Moravy, na rozvoj gymn. studif na 
počet posluchačov universitn^ch na Morave, menovite a 
českćho študentsva, đalej na to, že Morava vlastnii uni\ 
a potrebu sriadenia samostatnej university moravskej jak 
mnohć autority vyslovne uznaly, žiadaju a prosia češki afc 
z Moravy a zo Sliezska: »Vysokd snemovna poslancov 
rdčiž sa usniest, aby vvsokd c. k. vldda podala potrebne pr 
r^mi by sriadenie českej university na Morave 1 
prfslušnom čo najskorej sa uskutočnilo.« > 
p o d p i s y. 

— Učitcrky v Parfzi. Parižsky magistrat varuje r< 
nedavali svoje dcery študovat na učiterky. O 54 uprazdn< 
uchddza sa prdve 6441 žiadateliek. 

Oprava. V članku predošlčho čisla: »Lieska alebc 
ker« na strane 18. od spodku v 4. riadku md odpovec 
slovend byt: »Že stromy maju len po jednom pni, kry ale hne« 
od zeme po viac«. Strana 13. miesto snivsefać či prirodzene m 
stat: smvselnć potažne prirodzene, tak aj na str. 14. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



66 DOM A ŠKOLA. 

Znamenitć v^sledky, jakć Iudia i skromn^ch darov, j< 
činlivosfou a vytrvanlivostbu docielili, priviedly mužov 
k tomu ndhfadu, že p£n Boh obdaril ludi darmi ducha ro\ 
a že len od človeka zdvisf, aby tie dary riadne použil a v 
Lebo zkiišenost nis uči, že vytrvak>stou a prfčinlivostou p 
všetky nesnadze a vykondme prdce, ktorć na prv^ pohlad 
by£ nemožn^mi; napriek tomu nutno vyznat, že nadanie 
ostdva činitelom ddležit/^m. 

Tohoto presvedčenia bol i n&š v^tečn^ paedagog a 
Samuel Ormis. On považoval všetk^ch svojfch žiakov za 
nadan^ch a pracoval vždy d6sledne na tom, aby to, čo tf 
vytečnf znajti, i tf menej nadanf tak dobre znali. A mrzelo hc 
keđ kollegovia medzi dobr^mi a ztymi žiakmi rozdiel rol 
prdve niektorćho žiaka za nie nadanćho, tupćho, s ktonfan s 
nič nedd, už a priori vyhldsili. Zdsadou jeho bolo: čo sa j 
tej istej triedy nauči, to sa musia všetci, a všetci musia te 
dobre vedief. A mal pravdu, bo to znal i docielit; zlaiše 
učia, že z t^ch tup^ch, ktorf ako žiaci boli velmi nadanf a 
nensi vynikali, v ndrodftom ohlade menej Užitku mdme, al 
tup^ch, ktorf pilnostou a pracovitosfou vzdelali sa a stali i 
najpilnejšfmi a najšlachetnejšfmi pracovnikmi. 

Ormis dokdzal z£sadu tiito najskvelejšie sdm na sebe. 
tento ndš znamenit^ muž od Boha skvel^mi darmi bohat 
bol, a od detinstva k učitelskćmu stavu velkii ndklonnost cf 
by nebol pomyslel, že sa stane professorom — i na m 
gymnasiume. On študoval theologiu a pripravoval sa 
kfiazsk^. Doštudujiic, dostal pozvanie za professora fysiky 
matiky na mađarskć gymnasium rožftavskć. Kto stav našfc 
tovsk^ch a Gedickovsk^ch stredn^ch šk61 z rokov predos 
ciatich pozn£, v ak^ch rozmeroch sa na t^chto b^val^ch 
škol&ch fysika a mathematika pestovala, no a Ormis bol vycl 
t^chto šk61, ten nad jeho smelostou, predndsat fysiku a i 
tiku v VII. a VIII. triede v rozmeroch terajšfch, užasne 
vykonal i Ulohu tiito skvele; stdlo ho to ovšem vela nam£hni 
odbor tento velmi pilne študovat, ale robil to s dobrou ehi 
si pevne umienil, to aj docielil. 

K tomu tedy, aby ndš ndrod vo všetk^ch svojfch vrst 
tellektudlne silnyrri bol, nenie zvldštny genius potrebni, (ačl 
i nis ndrod md), ale len cieluvedomć vzdeldvanie dan^ch n 
nostf a pevn£ v6Ia byt rozumn^m. Nehovoril Kolldr len ta] 
boh, že »pevnć vfili, tužbč ušlechtilć, nebe rddo ddv£ dojftf cfle 
najde cestu«, hovorf stare porekadlo, a kto k činu sa rozhc 
už sam^m rozhodnutfm prem6že prekdžky, ktorć sa mu 
postavily. Myšlienka, že srne schopnf nejakćho činu, robf nds 
k nemu sehopn^mi. Preto chcel Napoleon zo slovnfkov s 
m6žem, nezndm, nerozumiem vyhodit a bol tdho pres 
že najvačšia mudrost v rozhodnej odvahe spočfva. Zvl&šte j< 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



68 DOM-A ŠKOLA. 

Grafit ten pilili tenk^mi pfločkami na tenkć doštičky a 
tenkć t^čky, ktorć sa alebo čo takć, alebo zasađeni do dre\ 
oblepenć do tuha omotanim papierom upotrebiivali. 

Ponevdč, ako rečeno, grafit zdražel, probovali odpadkj 
s rozličn^mi lepidlami, klim, gummou, kolofoniou, voskom atd 
tyčky, ktore osadzovali do dreva, ale tie ceruzky boly len s 
rogat. Z Anglicka sa rozšfrila industria cernziek do Franoia 
Nemecka, kde povstala 1726 v Steine pri Nurnbergu prvd 
a 1 766 v Zeltenbachu druhd, no dielne tieto nemaly vlastnćh 
ridlu. Pozdejšie zakdzala anglickd vldda pod trestom smrt 
grafitu, z Anglicka, a z domdceho grafitu, ktor^ našli v B 
n. pr. nedaleko Pasavy, nemohli pri všetk^ch pokusoch urobit 
smiesu k dordb&niu lepšfch ceruziek. To istć bolo vo Fn 
lebo ani tam nenašli dobreho grafitu. No ndmahy zkumate 
nečne sa skoro odplatili. Siičasne našiel 1795. Contć vo Fr 
(* 1755, t l8o 5 v Parffi) i Hardtmuth vo Viedni (f i8i( 
hlina najlepšie spojivo pre horsf grafit a že sa primiešanfm 1 
tvrdost ceruzky podla v61e sriadit. Od tohoto času nastala no 
ceruziek. Bavorskd vldda založila v Obernzellu pri Pasav< 
fabriku 18 16., ktord prešla 1821 do nik bratov Rehbach 
Faber uviedol vo svojej dielni v Steine novu metodu 181 2, kl 
zdokondlil, že robil najlepšie ceruzky, a keđ sa dozvedel, že 
Sibirii v Sajanskom pohorf našli velmi velike ložisk£ najlepšie 
fitu, znal si 1856 vydobyt smluvu s ruskou vlddou na dlhć 1 
len s£m jedin^ može odtiar dobivat grafit, preto ostali Fabr 
ruzky najlepšfmi na svete, a ostatnf fabrikanti musia sibirsk 
od neho brat, a preto je v Niirenbergu 26 fabrik na ceruzk> 
r^ch pracuje do 5500 robotnikov i vyhotovia do roka ok 
mil. ceruziek v cene asi 5,280.000 zl. Okrem t^chto fabrfk 
velkć fabriky vo Francuzku i v Rakiisku (hlavne Hardtmut 
medzit^m v Anglicku vyčerpanfm grafitov^ch ložfsk prest 
fabrikacia ceruziek v^znamnejšfm priemyslom. 

Fabrikacia ceruziek je na kratko nasledujiica. Vo zv 
mlynoch gliafmje sa grafit s vodou a tak tiež i hlina. Čfm 
je gliafi, tym budu ceruzky fajnejšie a menej sa kimu. Glis 
tov^ mieša sa zvldštnymi mlynmi s gliafiom hlinen^m, čfn 
hlinenćho glianu, tym bude ceruzka tvrdšia. Gliarii sa sorti 
vysok^ch k&diach; na dne sa sadne hrubšt, a čim dalej ho 
jemnejšf. Ako hustd kaša glian d&va sa do zvl£štnych cilindro 
maju na dne malć otvory v podobe priereza t^ček cenu 
z druhej strany tlačf nepriedušnd stupka hodn^m tlakom, 
glian vychodf cez tie dterky ako tenuškć klob£sky, ktorć r 
lapajti na železnć dosky, na ktor^ch (eh potom pdlia vo zvi 
peciach bez pristupu povetria viac alebo menej podla toho 
byt tvrdšie či makšie. Takto vypdlenć t^čky, ktorć sii obyčajn 
hranć, pri najlepšfch ceruzk£ch i osmohranć alebo oknihle, 1 
sa potom do dreven^ch tyček. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



70 DOM A ŠKOLA. 

Ešte musfme spomeni!?, že sa škoricov^ strom vša 
ho z Ceylona preniesli, zrodil a d&va škoricu mnoho 
i šliamovitej chuti. 

Z ostatn^ch druhov, ktorć ddvajii škoricu druhej 
vdžnejšie: C. Cassia, vysok£ strom v Kochinchine 
provinciach Kuangsi, Kuangtung i Kueičov, na Sun 
v prednej Indii; ddva t. z. kytajskii škoricu. Sti 
aby vyrdstly v mohutny ker, v desiaty rok obrežii sa 
riky, a ker zase za desat rokov rastie. Kališky, kl 
z nedozrelđio ovocia i sušia, ddvajii t. z. škoricov^ 
Cassiae.) 

C Ćulila van, je vysok£ hrub^ strom na Moluk 
kulilabanovu škoricu, z ktorej sa dordba hrebfčko 
vohzvf olej, ktonf upotrebujii na vofiavć mydld. 

V Chfne i Japane rastie C dulceiGLoun 
sa dobyva škoricov^ kvet, a vo v^chodnej Indii 
z ktorćho pochodf t. z. škoricovi matierka (Cort 

Prv£ opis škoricov^ch stromov nachodf sa v jednej 
z roku 2700 pred Kr.; v Egvpte už v najstaršfch ča 
druhy škorice t. z. pravri škoricu i kassiju; Theophra 
ricu medzi najv^bornejšie korenie, aj stredovek skori* 
Na Ceylone pestovali už r. 1590 škoricu stistavne a 
400.000 funtov ročne. Od roku 1796, keđ zaujah Cey 
až do 1833 bola škorica monopolom anglick^m. Nis 
konkurencie chineskej škorice upadla v novšom čaše 
na Cevlone, miesto toho širi sa tam vždy viac vyno 
k&vovnika. 

Druhy škorice, ktorć sa v kupectve nachddzajii s 

1. Kytajskd, čili chineskd škorica, určitejši 
kassia v riirkach tvrd^ch najmenej 1 mm. hrub^ 
v hriibke i vyše 2 mm. brunastej barvy, ma na povr 
čiastky vonkajšej k6rku podobnej k6ry, prelomi 
nemd prijemmi chut ceylonskej škorice ale ostrejšu, n 
akoby gliaiiovitu. 

2. Šedivd kytajskci škorica, v kupectve Chi 
preddva sa v cievkach na stopu dlh^ch, je 1 / 2 — 5 mm. 
neoliipend a preto brunasto šedivd m£ veFmi prijemni 
chodf z druhov škorice: C. obtusifolium, C pancifloru 
dovdža sa k ndm z Kalkutv. Z Batavije dovdža sa ja 
matranskd škorica, ktor£ sa dordba zo stromu C. 
tieto druhy, v^jmuc šedivej škorice, zovu sa v Anglicl 
Odkiar dostdvame najviac škorice, Cinnamonum ligne 
dame i Rotterdame Cassia vera. Horšie druhy škoric 
melu i pred£vaju ako škoricovć korenie, alebc 
miika, ktoni dakedy poprdvaju mtičkou zo šedivej šk< 

3. Ceylonskd škorica zo stromu C cevlanic 
pravd, ako už hore povedano, len na ostrove Ceylone, je len 



Digitized by 



Google 



7* 

druhej ; z vonku 
relomime, vidfme 
inivej, korenastej, 
lestJahuje a vonia 

rezanf i lupanf, 
:oricu z hrubšfch 
\ menom Cinna- 
inella). 

nachodf sa dnes 

hrebičkovd k6ra, 

i caryophillatum, 

Dhnivu škoricovu, 

i čo primiešok 

:11a, ktor^ rastie 

£1 rastlfn rodov: 
ang) i Bambusa 

najmohutnejšieho 
europejskd trdva, 
>fialkovej barvy ; 
i na zdp. brehu 
preto jich potre- 
na piskore pre 
ni. trstina, rdkos, 
Jej Europe, na- 
ov, za štukatore, 

y alebo stromy 
kastć často sem 
liestach, kde od- 
uponku ako bič 
a i po najvačšfch 

Rastie v honicej 
adnej Indii i na 
aco, rastie, pre- 
jsk^ch ostrovoch, 
plodu podobneho 
lom dračia krv. 
iminalis atcf., dd- 
Pretiahnutim cez 
fiov, listov i po- 
>rć sa viažu po 

srne ju prvotne 
ca velim vdžny 



Digitized by 



— 



72 dom a Škola. 

material, lebo ho upotrebujii nesčfseln^m sp6sobom pri sta\ 
naradia, lodf atđ. Rozozndva sa ženska, tenka, jasnožltd tri 
Bindrotting od mužskej, hrubšej, tmavšej t. z. Handrotting 
upotrebiiva obyčajne na palice. Prvii štiepajii zvl£štnym pi 
pletii z toho sedadld na stolce, kose atđ., hoblujii ju na te 
ktore* da* vajii do madracov, upotrebujii ako špongiu na um 
đalej robia z nej brdd pre jemne' tkaniny, upotrebujii 
rybej kosti do žensk^ch šiat, a zvldštne pripravenu pod m 
losfn za rebrd na ddždnikv. 

Bambusa; bambus je najvačšia trava na svete, p< 
1 80 druhov, ktore" rastii v Asii, Amerike i Afrike, v teplon 
no v Himalaji ide až do snažnej hranice. Bambus narastie 
vvsoko a dole nebude v objeme hrubšf od 80 cm. Obeci 
(B. arundinacea) je jedna z najužitočnejšfch rastlfn sveta 
v tomto oMade srovnat len s kokosovou palmou. Kde rast 
nezna sa, dnes ho pestujii všade, kde sa darf, v Europe 
Franaizku. 

Z ostatn^ch druhov sii najzvldštnejšie : Obrovsk^ bam 
gantea) počfna kvitniit len v 30. roku; B. Tulda v Zadnej 
rastie za jeden mesiac do 22 m. v^šky. V Amerike v prale 
z6nskych tvorf širokolist^ bambus hlavnii vegetaciu. Mah 
bambusy pestujii sa čo krasne stromky v sklenfkoch. 

Mladć v£honky ddvajii znameniti varivo, zakladajii 
a preddvajii pod menom achia ako kysle* ugorky; sema n 
ovsa a dava znamenitu miiku na chlieb. Drevo, ktore* je ve 
i tvrdć, ale i velmi lahkć, sliiži čo najlepšf material k stavSr 
tak že na široko daleko nevidet inakšieho dreva; temer c 
mesto Siama pldva na pltiach z bambusa; k stavbe mostoi 
vodov dava najlepšf materidl, ale i naradia i okrasne* veći ro 
Shoblovan^ na nite dava pružnu srst do vankiišov, sedadiel 
na ktor^ch ostane ostrie z velmi tvrdej kdry robia sa znam< 
lebo je td k6ra tak tvrda\ že sa d£ upotrebit i miesto oslići 
busov^ch kolien robi si Japančan kotlfk, v ktorom 
z bambusov^ch v^honkov pri trieskach bambusov^ch, lebe 
k6ra na kotlfku neshorf. V Chine dordbajii vačšinu papieru 
bambusov^ch v^honkov; z pdranćho dreva pletii pokrovce 
kose atđ. Z vvberan^ch mlad^ch stebiel robia šipy, kopije 
na pušky. 

Bambus spinosa m& tenke" steblo, ktore" sa faha* pc 
dd sa pdrat na tenke" niti, z ktorych pletii kose, tkajii vre 
obleky; upotrebuje sa na obhibene" palice (sukovite" trstenice) 
do dazdnikov a slnečnfkov pod menom pieprovd trst. 
druhov, ktore" majii prazdne steblo, robia na Jave, v Chin 
lične" hudebne" ndstroje. V kolendeh sa vvlučuje t. zv. 1 
k&for čili tabašer, ktorom sa Kvtajci lieča a ktor^ dava 
litiiru. 



Digitized by 



Google 



73__ 

uhy su: Obecnd ryža 
) — 35 cm. dlhć listy 
>zrie, rastie v teplom 
rii p6du lebo je rast- 
ju pestujii na nižindch, 
li do zeme, ktord sa 
najprv sem& navlaži 
Dm glianu za 14 dnf. 
ebld ostanu vo vode; 
sa zase napusti vody 

[jii i horskii ryžu 
1 skorej dozrieva, no 
ive sa s frou robilo 
1 v Caroline, Georgii, 
Indii, Brasilii i v Uru- 
lielskej , Portugalskej , 
y (10.500 hl.) a v Her- 
Ljubuškoga. Pokusy 
že by aj tu mohla 

zvldštnvch mlvnoch 

iza. Cistd r^zkaša čili 

kefov^ch a aby do- 

velmi mdlo indigom. 

57% lomenej a 20% 

najmenej dusikov^ch 

76 — 77%, drevotiny 

>truby sii dobrć pre 

ihy r^zkaše: 
ije v južn^ch krajoch 
ej barvy bez velkeho 
skd r^zkaša, pestuje 
voFačo načervenkastć, 
lruhft najznamenitejši 
velice biele zrno. — 
br£ r^zkaša strednej 
sk£ r^zkaša je dost 
k^ch kaš su : Rangun, 

nšieho i belšieho od 
ili vlaskd r^zkaša, ma 
lhov dochodi do An- 
rikdnska i guayanska 



Digitized by 



Google 



74 DOM A ŠKOLA. 

V Oriente i v Asii je r^zkaša najhlavnejšie jiedlo, v 
v Bosne v Dalmacii v horvatskom Prfmori velmi obMbei 
pod menom »pilav« (v hlavnom asi to, čo u n£s ryzkaša s 
s prfvarkom kuraciny, r^b, telaciny, baraniny atd, v rozli 
dobdch s korenfm a obyčajne i so syrom. Vo v^chodnej 
sa to jiedlo »Curry«. Z miiky pečii chlieb i pripravuju ro; 
čniky, u nds beni ryženu (niektorf naši spisovatelia by pc 
žovii, ako pfšu slivkov^ lekvdr miesto slfvčen^, n£rod to 
nicou, alebo vodovć obl£tky miesto vodnć, ndrod povie obi 
atd, plochovd miera miesto plošnd atd nepozorujiic , 
pripadd len samostavnfkom mužskćho rodu, t^mto sa reč v 
miiku na cukrovć pecivo, na čokolddu, dordbajii z ryž 
škrob a najobMbenejšf drobulinkii grfsku. Vo v^chodnej ] 
z ryže arrak a rozličnćho druhu pdlenku, aj v Chfne, Ja 
Slamu upotrebujii na rozličnć pletivo, zvldšt na slamen^ 
a v papiernfctvu na papierovd litku. 

Domovinu ryže nezn&me, lebo nerastie nikde divo, v 
pestujti už od 5000 rokov. Sanskrytsky sa zove vrih 
brizi, grćcky q r y z a odtiar ryža. Na Zdpad doniesol ryžu . 
Velk^ lebo už v tedy pestovali ryžu okolo Oxusa i Euphrata 
prdve tak pripravovami ako i dnes. V Egypte i starom Gr 
ryža už v tedy predmetom kupectva, a lćkari dordb£li z 
pre chor^ch. Arabi zaviedli kulturu ryže na delte Nilu a p 
do Španielska, kde nastavali kandle, aby mohli polia podl 
naplavovat. Okolo 1530. počali ryžu pestovat i v Italii 
dspechom a d6chodkom, ale velikć vody k pestovaniu ryže 
zapn'činili zimnice a malariu, tak že musela vlada z&konom 
pestovanie ryže. V Amerike počali ju pestovat 1701. v Ca 
v^chodnej Indii tiež v ten čas, kde sa tak rozšfrila, že už 
viezli 18.000 sudov. Dnes žije v Asii a na V^chode viac 
millionov Iudf vylučne z ryzkaše. Dor&ba sa ryže ročne v 
Indii i Birme asi 169 millionov metrick^ch centov, na Ce 
v Kočinčfne 32, v Manille 18, v Japane 345, v Italii 71, 
skej 08, v Spojen^ch Amer. državdch 09, kolko sa urodf 
Tureckej i Hawai-u, sa neznd. Vo v^chodnej Asii strovia asi 
metr. centov, v Europe asi 20 mil. metr. centov ročne. Pr 
rokmi bola u nds r^zkaša novinkou a zvteštnostou, dnes j 
mcime a čo defi viac sa jej strovf. V Nemecku pripadlo 
08 kgr. r^zkaše na hlavu, 1883 už 19 kg. a 1889. už 2 
liansku zjie priemerne do roka každd duša 228 kg. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



-A. 77 

:olkdrni pohvbujiicej sa gule 
čiaru opisuje hore bubnom 

\i krivd čiara? — V kofk^ch 

)mu obehujiki človek! 
na kolkdrni na prvćho vy- 

luvšej gule ! 

lle? 

primke. 

pr. bod A a bod B a spojme 
Obr. 5. Pohybujeme-li bod 




Obr. 5. 

n smer, preto medzi dvoma 
fmku možno načiarat Kedže 
a je možnd, preto i najkratšia 
o m6že tiež len jedna byt. 
lov alebo dvoch predmetov 
u čili rovnou dialkou. 
na čiara či prfmka k určeniu 
jednoho od druhćho. 
• (Obr. 5.) tak daleko, korkd 
>reto rovnii či priamu diaflcu 
najdeme, jestli medzi oboma 

tn jednou literou. Pri označeni 



Obr. 6. 

mky alebo svobodnou rukou, 
vidka. M£me-li dva body A 
k obom jeden alebo druh^ 
potreby, kriedou alebo tužkou 
» však len vtedy opravdovd 
ž nehož srne čiarali, je primy. 
>m tak sa presvedčfme, jestli 



Digitized by 



Google 



78 



DOM A ŠKOLA. 



SA" 



WC 



po načiaranf čiary pravidko čfm hore t^m dolu obrdtime a potom ten 
isty bok pravfdka pozdlž nehož sme čiarali k načiaranej čiare priložfme. 
Spaduje-4i bok pravfdka s čiarou na vlas dovedna, tedy je pravfdko, 
potažne otazny jeho bok prfmy či rovn^ v odpornom p£de ale ne- 
prfmy či nerovn^. 

Tesdri či kresdri označujii prfmu čiaru na dreve šniirou, ktorii 
prv do červenej alebo čiernej barvy zamočia a potom pozdlž dreva 
do tuha vystni. Tretia osoba zdvihne vystretii šmiru v jej stredu do 
hora a pustf na to volno. Pustend sniira otlačf pozdlž dreva červenii 
alebo prfmu čiaru, dla ktorej potom krešii. 

V zahradach a na poli vyznamendvame prime čiary šniirou, na 
dvoch kolkoch navinutou. (Obr. 7.) Tento prf- 
stroj k vyznamenaniu primych čiar na svobode, 
možno však len v tedy upotrebit, jestli vyzna- 
Y// ' menaf sa majiica primka nenie prfliš dlha\ 

K vyznamenantu alebo označeniu dlh^ch prf- 
mok upotrebujeme tri, na chlapa vysokć dničky, 




Obr. 7. 



ktorć na jednom zo svojich koncov sii zaoštreni. Jeden z t^chto 
dničkov zabodneme kolmo do zeme v začiatočnom A a druh^ v ko- 
nečnom bode B vyznamenat sa majiicej prfmky. Na- to staneme si 
pred prv^ či v bode A zabodnut^ dniček pa> krokov od neho, a obrd- 
tiac sa k nemu tvdrou, pozerdme či visfrujeme, cezefi na druh^ či 
v bode B zabodnuty dniček tak, že oba stoja v jednej a tej istej 
prfmke, či že prv^ dniček ćele zakr^va druh^. Keđ je toto hotovć 
— podržiac naše stanovisko — kazeme druhej osobe medzi 
prv^ a druh^ dniček zabodniit tretf, takže ndš či prv^ dniček pred 
ktor^m stojfme, nie len ten drurr^ B, ale i tento tretf, na pr. v bode 
C zabodnut^, ćele oku nasrnu zakryje. Obr. 8. Takto postavenć tri 
dničky stoja v prfmej čiare. 

Netrafi-li t& druha" osoba od- 
razu svoj dniček do visfrovanej 
prfmej čiary zabodniit, dame jej znak 
rukbu dla potreby. Tak na pr. ma-li 
ho zabodniit mdličko đalej v lavo, 
k^vneme jej Iavou rukou v Tavo; 
maMi ho nabodniit maličko đalej v 
pravo, k^vneme jej pravou rukou 
v pravo či od seba. Takto či kol- 
kami prfmu čiaru označit, znamend ju vykolkovat. 

Je-li vykolkovat sa majiica prfmka pridlhd, upotrebfme kjej vy- 
kolkovaniu viac než tri dničky. Avšak i v tomto pripade zabodneme 
najprv jeden v začiatočnom a druh^ v konečnom bode vykoIkovat 
sa majiicej prfmky a ostatnć potom medzi tieto tak, že prv£ zakr^va 
oku ndšmu nie len posledn^ ale i všetky ostatnć medzi prv^m a ko- 
nečnom dničkom sa nalezajiice. 

Treba-li nejakii už vykolkovanii čiaru predlžit, postavfme sa 
ako prv pred prvf dniček a kaverne druhej osobe za posledn^ či za 




Obr. 8- 



Digitized by 



Google 



79 



iac dničkov po- 
a potreby znak 
ktor^m stojfme, 
edn^m sa nale- 




diarkou dvoch 
bcami nachodia 
rfmej čiare po- 

>redmety jedno 

na poli primu 

ipy, do prlmej 

tdyi 

co to prevedie, 

sa majiice? 
prfmok. 

sa tenže vždy 
Tento smer, v 
ujeme prosto- 
pretože i prosto 

:ti polohu, ako 
> na zem pada- 
li alebo kol- 

sme už riekli, 
^pddnom smere 

LI. 

u alebo kolmou 
a ktorej jeden 
Tavo od pozo- 
nakreslend, ako 
polohu tu len 
nakreslend, do 



Digitized by 



Google 



80 DOM A ŠKOLA. 

hora zdvihneme, no za to menujeme ju prostopddnou 
prfmkou. (Obr. io.) 

Prostopddny či kolrn^ smer určujeme takzvanou 
muran a tesari pri svojich praca 
Zavaž pozostava z jednoduchej niti 
olovenej gulky, ktorazto poslednia 
konci je pripevnend. Obr. u. 

Zdvihneme-li svobodn^ koniec 
B (T) vypne olovend gurka jej nit do pi 

Obr io Obr n svo J om pokojnom stave, ukazuje 
' kolm^ smer. 

Zdvažou zkiimajii murdri a tesdri kolmii polohi 
a t. đ. 

Kolmd primka sliiži k určeniu dialky nejakehc 
zeme. Tak na pr. v^šku stolovej tably od zeme v; 
k nej nejaku rovnii palicu v kolmej polohe alebo ; 
a tiito potom premeriame. 

Učenci menujii prostop£dny smer i perpendiku 
že i perpendikel či kyvadlo hodfn, v svojom pokoji 
prostopddne. 

Olohy. i. Nakresli svobodnou rukou a i upotre 
kolmii primku! na papieri alebo na tabuli! 

2. Oprobuj zavažou či steny izby stoja kolmo? 
mety v izbe maju kolmii polohu? — Ako musejii \ 
stene ? 

3. Urči zavažou v^šku strechy alebo v^šku o st 
rebrfka! 

Nalejeme-li do poh&ra vody a počkame až sa 
povrch mat ku zemi zvlaštnu polohu. Tiito polohu pođi 
jestli pohdr krivo postavfme alebo maličko nach^lime. 
tak i všade v prirode, ukazuje povrch pokojne stace 
istU polohu, ktorii ešte lepšie si zndzornfme jestli ne 
jej povrchu plavat nechdme. Tiito polohu, alebo ten 
kojne stojacia voda, jej povrch, alebo na jej povrchu p 
ukazuje, menujeme vodorovn^m smerom, alebo 
polohou. 

M£-li nejaki prfmka ten istf smer či tii istii ] 
povrch pokojne stojacej vody, tenkr£t menujeme ju 
prfmkou. 

Vodorovnii primku zndzornuje : priečny ramik na 
o stenu opretćho rebrfka, valiadlo na vdžkach, keđ ti 
nachodia sa. Vodorovnii polohu m£ zas podlaha a p< 

Učenci menujii vodorovn^ smer i horizontdlr 
i obzor či horizont md k pozorovatelovi tiito istii 
polohu. 

Na tabuli menujeme vodorovnou takovii primku. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



82 DOM A ŠKOLA. 



6. Jačmefi alebo jarecrfžov^ (Hordeum Zeocriton 
gerste od. Pfauengerste ; rlzs drpa); 

7. Žito obecne* alebo raž (Secale cereale; der Rogg 
gem. Korn; gabona rozs); 

8. Pšenica obecnd (Triticum vulgare; der. gem. W 
zdnsćges buza); 

9. Pšenica plazivd alebo pfr plazi vf (Triticum 
pyrum repens; die Quecke od. Queckwaizen; tarackfii); 

10. Matonoh vytrval^ (Lolium perenne; der ausdaue 
od. das englische Reygras; tftfćli vadćc); 

u. Matonoh jedovat^ alebo opilec (Lolium te 
der Taumel-Lolch od. Giftlolch; szedito' vad6c); 

12. Plevel okoličnat^ (Holosteum umbellatum; d 
erny6s olocsdn). 

VII. 

1. Gulienka obecn£ (Globularia vulgaris; die ge 
blume; apr6 gubćvirdg); 

2. Drien obecn^ (Cornus mascula; der gelbe H 
Durlitzenbaum, der Cornelius-Kirschbaum ; husos somfa); 

3. Drien sviđa, svfd alebo sviba (Cornus sang 
rothe Hornstrauch od. Hartriegel; veresgvurii somfa); 

4. Vorsanka alebo štietka lesnia (Dvpsacus 
die wilde Kardendistel ; erdei mdcsonya); 

5. Chrastavec polni alebo hluznik rolnf (S( 
vensis vel Knautia; die Saat-Scabiose ; mezei sikkantyu); 

6. Božcovnfk voftav^ (Asperula odorata; der wol 
Waldmeister ; szagos miige); 

7. Povdzka biela alebo sviazeT (Galium mollugo 
Labkraut; puha galaj); 

8. Povdzka syrištovd (Galium verum; das wahre 
tejoltć galaj); 

9. Morena barviarska alebo brotec (Rubia tinc 
Fžlrbenrothe od. der Krapp; pirositć buzćr); 

10. Drobi šok malunk^ (Centunculus minimus; der 
pici centike); 

u. Drapula rolnia (Sherardia arvensis ; das bunte ! 
ugari magab&r). 

VIII. 

1. Toten lek£rsky (Sanguisorba officinalis; der ge 
Wiesenknopf od. Wiesen-Bibernell ; orvosi vćrfii); 

2. Kontryhel obecn^ (Alchemilla vulgaris; der £ 
od. Frauenmantel ; karćlvos bokdl); 

3. Skorocel alebo kolocier v&čšf (Plantago 1 
grosse Wegetritt, Wegebreit od. Wegerich ; szeles utifii) ; Vc 

4. Skorocel alebo kolocier prostrednf (Planta 
der mittlere Wegerich; kozep utifii); 



Digitized by 



Google 



83 

olata ; 

*acea ; 
i; bo- 

; die 

i; die 

ibens ; 

lende 

iilsen- 

irgiss- 

hliche 

kraut. 

rmum 

inalis; 

s; bi- 

rffiici- 

nalis ; 
aer geDraucnncne Boretscn od. das Ururkenkraut; orvosi oorago); 

9. Ko st iv dl lekdrsky (Symphytum officinale; der gebrauchliche 
Beinwell od. die Wallwurz od. Schwarzwurz; fekete nad&lvtćS); 

10. Voskovka vačšia alebo voskovnik v&čšf (Cerinthe 
maior; die grčssere Wachsblume; nagy szeplćn). 

X. 

t Somhla obecnd alebo hadinec obecn^ (Echium vul- 
~r gem. Natterkopf; terjdke kigy6szisz); 
Prvosna uškatd (Primula auricula; die gelbe Primel od. 
• cifra kankalfn); 

Prvosna mučnatd (Primula farinosa; die Mehlprimel od. 
Schlilsselblume od. Speick; lisztes kankalfn); 
Prvosna lesnia alebo vvsokd (Primula elatior; die grosse 
* ! blume od. der grosse Himmelsschlussel ; sugdr kankalfn); 

6* 



Digitized by 



Google 



84 

5. Kružinec 
chlieb (Cyclamen 
Schweinsbrod od. c 

6, Vachta t 
trifoliata; der Fiebe 

J. Bazanove 
vulgaris; der gelbe 

8. Drchnički 
od. das Faulliesche 

9. Perutnfk 
lustris; die Sumpfp 

10. Svlačec pl 
plotnf alebo poj 
winde ; nagy szuldk 

1. Nocenka 
od. die falsche Jala 

2. Zvonec ol 
blatterige Glockenb 

3. Jirnica n 
kraut; kćk hfmcsul 

4. Kdvovnik 
faivćfa); 

5. Mangiva 
baum; indiai mang 

6. Lanolistn 
blatt; lenlevelu bog 

7. Kozflist ] 
eha (Lonicera capr 
jerikoi Ione); 

8. Divizna \ 
chvost (Verbascun 
okorfark k6r6); 

9. Blen čierr 
b6dft6 csalmatok); 

10. Durman < 
nium; der gem. St 

1. Diivan ol 
zons^ges dohdny); 

2. Rulfk zlo 
die Tollkirsche; m< 

3. Baborotk 
alkekengi; die gem 

4. Lulok sla 
Nachtschatten od. < 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



$6 dom a Škola. 

3. Keđ rozdelfme niečo na dve rovne" 
jiny alebo polovice. Len jedna z nfch vzat 
i takd čast, čo idii do celćho 2; obe sp< 
sp6sobe zlomku poznačia sa 2 / a . Bez đalšie 
vedet, že: 

I tretina *) == 1 /s značf jednu taku čast, č 
2 / 3 značia 2 take* časti; 8 /s 

1 patina = V 6 znači i takli čast, čo jic 
2 / 6 = 2 take* časti, 5 /s = 

tak^ch častf, t. j. I cele\ 

4. Z tohoto vidno, že každ^ zlomok 
menovatelom, md hodnotu 1 celćho, tedy ; 
akćkofvek čisla by to boly. 

5. Ci sa polovica na pr. pol chleba lei 
označit? Každćmu je jasne* a ndzornć, že d< 
štvrte, nasledovne musf to byt všetkojedn( 
ale trebaš čoho. A keđby srne chlieb na 
z t^ch častf by sme vzali 3, tedy je to ti 
alebo ako dve štvrte, tedy s / 6 = 2 / 4 = 1 

Z toho uz dostatočne vidno, lebo sa 
všetky zlomky majiice polovicu tolko v < 
majii hodnotu polovice, tedy đalej: */ 8 , 6 / 1 
atđ. su všetko polovicu značiace zlomky. 

6. Ale hodnota zlomku klesd alebo raj 
meru aj dalej, tak že ho všeobecn^m prav 

Kofkii čiastku činf čfslo čitatel 
tofkii čiastku z 1 celćho znači sdm 

A tak keđ — ako sme už podotkli - 
jednokaždć V2 a V* 6 /o 8 /s atđ. l cel ^- te( 

Va značia: 2 / 6 , 8 / 9 > */ 12 , Vis, 6 /ia atđ. 
že tu všade čitatel činf tretiny menovatela. 

Smenovatelmi 2, 4, 5, 7, 8, 10, atđ. 100 
sa nedajii delit 3-ma bez zvyšku. 

Keđ sii 2 / 6 tolko čo Va, tedy 4 / 6 = 
10/ 12. a tđ 

/16i /18 dlU ' 

V 4 značia: 2 / 8 , s / 12 , */ 16 . Vio atđ. 25 /io 
čitater čini štvrtinu menovatela. 

Keđ sii 2 / 8 torko čo 1 /\ t tedy 4 / 8 = 2 
atđ. 60 / 100 atđ, indčej každć aj tolko čo 1 ; 

Z tej istej prfčiny sii 6 / 8 tolko, čo 3 / 4J 
atđ 76 / 100 atđ. 

V 6 značia: 2 / 10 , 3 16 , */ 20 , »/ a6l */ 80 atd 
že tu všade čitatel činf patinu menovatefe. 

Keđ sii 2 / 10 toFko, čo 1 / 6i tedy 4 /io = 

10' 12 ntrf 20/ afrf 40/ atrf 
.20 ,30 aitL /60 aia * /100 dUJ * 

4 ) Znak = znači: »je torko ako«, alebo: >ro 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



88 DOM A ŠKOLA. 



jako starost o jich vyživu telesnii ; jako aj keđ nedbalyc 
tomto rodičov pri in^ch vhodn^ch prfležitostach laskavim 
vanfm na neblahć toho ndsledky a mocou d6stojnosti a vdži 
k lepšiemu sm^šfaniu a k ochotnemu plneniu povinnosti 
vddza. 

b) Cielu primeranć ličinkovanie učiteTovo 
— keđ on totiž sdm voždy chut a radost v učenf a šk< 
zuje a vyučovanie len z celkom dćležitej prfčiny prenechdv 
keđ s dietkami nie kruto, hrubo, nemilosrdne, lež nežne 
zachddza ; keđ jich dlh^mi jednotvarnymi a tažk^mi liloharr 
lež zaujfmav^m tak^m a srozumiteh^m vyučovanfm k och( 
činnosti a nevinnosti privddza; — keđ miestnost školskii a 
školn^ tak sporiada, žeby dietky vo škole prdve tak rady, 
ešte radšej sa zdržovaly, nežli domdcnosti svojej ; — napokon, 
vajucich vo zvldštnom sozname usilovne naznačuje, v isti- 
na konci každćho mesiaca počet vynechan^ch dnov každe 
v ndvšteve usilovn^ch chvdli, nedbalych ale hanf, a aj p 
zkiiške najpilnejšfch a najnedbalejšich čfta. 

c) Všemožnd starost o odstrdnenie rozličn 
kdžok ndvštevy školnej. Jak nezašatenosti dietok a 
dobe rodičov md sa odpomdhat zo školskej, je-li nejaka, 
z obecnej pokladnice pre chudobn^ch, z milodarov t] 
u priatelov školstva sosbieran^ch a utvorovanfm zvldštny 
cielu spolkov podporOvacich. — Je-li đalej prekdžkou cl 
školy vefcd jej oddialenost alebo zid cesta, md sa hladet 
pom6ct vr&đenfm dietok do inej bližšie ležiacej školy, opravi 
alebo tak zvanim premdvav^m vyučovanfm. Napokon, v č 
prdc, pri ktorych rodičia bez dietok zaobist sa nem6žu, n 
včasnć ranajšie vyučovanie. 

d) V čas potreby nutivć prostriedky. — Ke< 
všetko namdhanie učitetovo a duchovneho, jake mildrost a 
stanskd poriiča, mdrnym sa preukdzalo a ku zvldštnemu 
žiadnej dostatočnej pričiny nieto, maju sa pr(pady takć 

a svedomite vrchnosti uddvat a md sa na zdkonite zakročei 
nedbanliv^m alebo prave zpurnym rodicom doliehat. 

3. Poriadok školsky. Poriadok školsk^ je td požiada^ 
školnej, dfe ktorej md sa vo škole všetko, čo do času i 1 
ležite konat; aby jednak vyučovanie zdarne bez tratenia ča 
a in^ch prekdžok diat sa mohlo, jednak aj mlddež na 
jakožto cnost pre život veFadoležitu si privykala. 

Čo do Časti potrebno: 
a) Aby vyučovanie v určit^ čas sa začinalo a takž 
čas i končilo. Pri včasnć chodenie daktor^ch dietok do šl 
učite! často velmi dobre tak zamedzovat, keđ ich i hneđs 
do školy a im nejakć školske zamestnanie ddva, nestažu 
tam pri nfch pritomnym; bo tak fm čo chvila prejde chi 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



— 



$o DOM A ŠKOLA. 



už osvedčil sa v tejto veći, a učinil to smelo, mužne a d6vod 
bdr zaoberaly sa s touto otdzkou len zbežne, — boly tak pi 
že sotva m£m k nfm čo pridat. Gelom t^chto riadkov je, 
osvietil niektore inć strany tejto otizky a jestli možno, aby 
možnil ist^ epochdlny om^l, ktor^ chce zdkonodarstvo u; 
v najbližšej budiicnosti. 

Epoch£lnym om^lom bude, keđ ndvrh zikona o op 
stane sa zdkonom, — b£r biskup Bubics pomenoval ho e 
udalostou. D6vody p. biskupa neznam, ale svoje rozpoviem 

Začfnam tym, že nikto nežiadal »všeobecnu povinnost 
vania opatrovni« tak jako označend je v ndvrhu zdkona. 
horn>ch stolfc a vodcovia hlavnćho mesta žiadali, aby zdkc 
naloženć zakladanie opatrovnf; to ale, aby každ^ rodič poc 
nuten^ bol posielat 3 — 6 ročnć deti svoje do opatrovne, 
žiadali, ani žiadat nemohli, lebo je to — absurdum. 

Vefmi rdd uverfm, že p£n biskup Bubics nemal ešte 1 
ležitost dćkladne zaoberat sa s trojročnym diefatom. . 
zkiisen^ učiter a otec trojročnćho, dobre vyvinuteho, zdravćh 
rovno poviem, že čo budući zdkon imperative požaduje o 
proti tomu každ^ rozumn^ paedagog a rodič kategoricky 1 
testovaf, a vldda nenajde takć dradnie medzftko, ktorć bolo 1 
zdkon priviest k platnosti. Lebo z£kon nesmie požadovarf ne 
ani nerozumnost — No a čo budtici zdkon bude požj 
rodičov (jestli totiž ndvrh prijmii tak, jako je), to je nielen n 
ale i nerozumn^m. 

Kto md deti, ten znd, že 3 — 4 ročnć dieta — ba 
5 — 6 ročnć — nemožno pustit samotnć na ulicu, ba sndđ 
lenost V* — V2 — 1 hodinu. To m6že urobit len ten rodic 
nemrzf, že diefa jeho prišlo pod podkovy kofiske a pod vc 
nečne, veđ 3 — 4 ročnć diefa v meste ani len netraff do < 
Takćmu diefatti je tedy treba niekto, kto by ho zaviedol. ( 
otvdrajii o 8., hodine, otec a matka ale odchddzajii do 
o 5 — 6. hodine. — Kto zavedie dietla? — Z opatrovne 
deti o 12., hodine, kto odvedie fch domov? Odpoludna o 
zase započfna sa »orjatera« a trvd do 4—5. hodiny. Ale : 
v prdci do večera. Co stane sa s dietafom? Ale tomu dd 
sa. Treba sreformovat! opatrovne; nech su otvoreni od < 
ranajšej do 6. večer, a deti nech obedujii tam, čo priniesli si 
domu. — Lenže o ndpravu nepostarali sa a štit vyslovuj 
ndvštevu pri podržani status quo, — žiada tedy nemožnc 

»Non possum« je veHc^ p&n, tak velk^, že rozkazuje 
a čoby hneđ bol ten zdkon i epochdlny. Pre »nemožnost« 
budem si zilfat, čo tejto čiastky t^ka sa, zakon nenarot 
škody, lebo zostane len na papieri, jako mnohi jeho prede 

Ale zdkon ten bude žiadat i nerozumsnot a tu vi 
a nebezpečenstvo. Je dosrf takych rodičov, ktorf daju za\ 
do opatrovne; bivaju hned pri ustave, majii služku, — ted 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



92 DOM 

Naše opatrovne neopa 
niekolko slovenskych, nen 
ktor^m mađarskim veršfk 
mađarsk^ch šovinistov pric 
To, že narodnia škola dostava pc 
ktorć tam sedia jako duby, ale 

Oproti tomuto mojmu tvn 
veto. Veđ detskć zahradky kon 
i ja. Navštfvil som raz istii preš] 
deti), kde produkoval sa isty 
Ja, čo učite! telocviku, chcel sorr 
čo paedagog rdd by som ju t 
Ulohou detskej zahradky sndđ le 
tov? — Minuleho roku bola vys 
som i ja podfvat sa na fiu, — 
i dozorcom detskej zahradky. Ni 
čo všetko znaju robit tie naše č 
Isty pan chcel ma tam naučit rol 
doma applikovat. Ale ja nebol so 
že nebol tam so mnou moj chla 

Slovom, nech rozprdvaju pi 
v našfch opatrovniach je bdrs jal 

Kto pozoroval dieta a jeh< 
I. pohybovat sa, 2. napodobnov; 
dieta z toho prvćho v izbe, kde je 
k voli treba držat pod disciplinoi 

(vlastne pochody) spojene so sp , _.„ t „ _„ 

pohyb, ktor^ dieta obyčajne vykonava. A jakć povetrie je v takej 
izbe, domyslime si. — Pud napodobnoVania opatrovne naše ani ne- 
povšfmly si. — Doma v izbe, v zahrade a všade, kade dieta beha\ 
natraff na std takych vecf, ktorym venuje svoju pozornost a na ktorć 
zpytuje sa, vidi otca, matku, čefeđ zamestknan^ch prdcou, ono chce 

fch napodobnit, dostane chut ku prati. Takmer všetky deti rady 

počuvajii »rozprdvky;« kcđ potkd m6jho syna nejake »neštastie« 
(čo stava sa takmer každy den), a začne nckrestansky kričat, lcn t^m 
upokojim ho, ked začnem: »Bol razjeden...« — Co može vykonat 
v tomto ohlade opatrovna? 

Ale zn£m heslo, ktoremu tento ndvrh z&kona m6že 
đakovat svoje narodenie; je to heslo madarizacie. DakoTka 
našfch horkokrevnych optimistov nazddva sa, že na tomto poli m6že 
opatrovna divy činit. A veru nemože! 

Jestli chceme pokračovat rozumne a prirodzene, tedy nesmieme 
s detmi shovdrat sa len v jejich materčine a to nie len v opatrovni, 
ale i v narodnich ŠKoldch. Prečo? To dokazovat je sndđ nepotrebni. 
Jestli dopustime, aby v z£ujme mađarstva nemađarskć deti učili sa 
mađarsku reč už v opatrovniach, a jestli stoji to (zkiisenost ale po- 
učuje ma o inom), že dieta osvoji si v opatrovni reč mađarsku, čo 



Digitized by 



Google 



93 

:rdsne hovoriacich mužov, 
Iroda a radšej dnes chceli 
zajtra? Je sfce pravda, že 
ie je vecou srdca. Niečo 
ale toho možno vzbudit 
tkii starostlivii vychovu ale 

tovat i tak zvand strednia 
svojim počtom, majetkom, 
olanejšou ku tomu 1 , aby 

ale đakuje silu svoju len 
vychove, lebo je to prave 

i vvchovavajii. Najnižšie 
ili, keđ dali svojim defom 

Pdna Boha. V najvyššich 
)vatefov; tu matka porodi 
- ba ešte i ludovii školu 
utvrdim, žeby nenašla sa 
td nemenf na veći; to ale 
e kruhy nebudii posielat 
Lf sa na »bonny« a domaće 
ne sa, keđ učbdr, knaz, 
^patrovne, lebo o v^chovu 
rzdelanej matky budu pri- 
iy? Jestli dno, tedy ten §, 
ivovania opatrovni je zby- 
>loven^ zdrcujuci siid nad 
to trieda neodložf len tak 
bude moct protivit sa — 
oto a nič ineho bude nd- 

a pre tii triedu ludu, kde 
pomery su take, že dieta 
ach je mnoho tisic takych 
alebo ktorć sd zatvoreni 
i, nič dobreho nepočujii; 
dušu detskii, skoro zkazia 
takd, jake mame do teraz, 
iel nedosiahnu. 
i miestnosti, — ' nemd za- 
li od rdna do večera, aby 
Iviest. Za druhe ale md 
eh a spi raci i. Hlavnia 
ra. 
urrogatom dobrej rodinnej 

iradi. SurhoJoiskv, 

Digitized by VjOOQI€ 



94 



DOM A ŠKOLA. 



tf 



ROZLICNOST1. 



— Porađa »odbornikov« o ndvrhu o detskych opatrovn 
V ministerstve osvety započaly sa pod predsednfctvom min. Csd 
dna 10. februdra b. r. porady znalcov o ndvrhu horemenovaneh 
kona. — Minister vyhldsiac porady za zahdjenć, žiada členov, 
o ndvrhu pojedndvali len vo všeobecnosti. — Biskup Bubics 02 
ndvrh za epochdlny (!), lebo nfm stane sa ndrod štastliv^m dus 
i telesne. — K. Szathmdry odvoldvajiic sa na svoju 1 7 ročnii z\ 
nost tvrdi, že podan^ ndvrh m6že služit za zdklad pojedndvanis 
I. Szathmdry blahoželd ministrovi, lebo tymto ndvrhom zasiahnul 
kde zdkonodarstvo už ddvno malo započat stavbu v^učby. 2 
aby zdkon rozšfren^ bol v tom smysle, žeby nutenć boly i tak^ 
navštevovaf opatrovne, ktorć nedosiahly 3-tf rok. — Komloss) 
pomfna, že ndvrh zdkona nie je na tolko jasno štilizovan^, aby n 
mu Tud porozumet; žiada aby bola položend vačšia vdha na mr; 
ndboženskć momenty. — M. Zsilinsky praje si, aby blahodarn< 
sledky tohoto zdkona zakiisil obzvldšte po dolfiozemsk^ch ta 
roztraten^ Tud. — Schermann pozdravuje ndvrh zo stanoviska 1 
skeho a teši sa tomu, že deti nebudii duševne pretaženć. — S 
intendent Teutsch prial by si, aby boly skorej sobrane zkiise 
nadobudnutć na tomto poli; až potom nech sii sriadenć opati 
nie zdkonom, ale minist. nariadenim. — Biskup Bubics na t< 
znamendva, že Mađar obetuje len keđ musi, cestou nariadenia t 
nedosiahlo tedy nič. 

Gr6f minister Csdky z prednesen^ch pozndmok vidf, že i 
všetky patria do rdmca podrobnćho rokovania. Teutschovi odpo 
že nemožno už odkladat s donesenim tohoto zdkona, lebo cel£ 
jednomyslne ho žiada. — On sdm ho prisfubil a slovu chce si d 

Na druh£ den rokovali o prv^ch štyroch §§. — V i. §h 
byt prizvukovand obzvldšte mravnd v^chova. Pri 2. §-e bolo us 
venć, že v opatrovniach maju byt zamestknanć v prvom rade ž< 
sily a lfen v^minečne maju byt prijati i mužskf. Pri 4. §-e po^ 
vačšia dišputa. Superintendent Teutsch odponičal, aby ndv 
opatrovnf nebola nutend, v čom podporoval ho i Al. Gyorg) 
J. Madardsz a V. Hagara vvslovili sa za mitemi ndvštevu. — 1 
§-e bola prijatd zmena, aby v cudzozemsku usp6sobneni vyšetrov 
boli u nds zkušani z uh. iistavovedy. — Aby ale vlast bola spa 
na ndvrh J. Szapdry-ho a Hagar-u bolo vvslovenć, že majii byt 
šani šk61dozorcom i z mađarčiny. Minirrtdlny plat ošetrovatetov 
len^ bol 13. §-om na 300 zl. fralej zmenen^ bol 14. § v tom sr 
že tie obce, ktonfch direktna* daft obndša viac jako 15000 zl., 
vinne su postavit opatrovftu, ktor^ch dan ale obndša len 10 — i 
zl, len utulnu. Stolične mestd povinnć stf založit opatrovftu. So 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 95 



obecnym suhlasom prijati bola zmena navrhnuti min. Csiky-m pri 
1 6. §-e, aby obce tak^ch stolić, ktorć už vyvrhly pririžku na mađari- 
začnć ciele (kčzmilvelđdćsi pcStadć), jestli z pririžok t^chto platia 
aspon 2 / 3 na opatrovne, nemuseli platit 3%-ovrS dan na opatrovne. — 
Kam smeruje vlastne cety nivrh, to vysvitloz nivrhu K. Szatmiry-ho. 
Menovan^ pin totiž žiadal, aby vt^ch opatrovniach, ktor^ch reč nie 
je mađarski, zavedeni bola i reč mađarski čo reč obcovacia. »Opravu« 
tuto rozhodne zamietnul Teutsch, no chauvinisti zvftazili. 

— Včelirstvo na učiteTskych ustavoch. Minister osvety vydal 
1 6. dec. pod č. 31.752. nariadenie, v ktorom nakladi sprivcom učitel- 
sk^ch dstavov, aby postarali sa o praktičke vyučovanie včelirstva naučitel- 
sk^ch ustavoch. V smysle nariadenia ministra orby cestujiici učitelia 
včelirstva i na đalej budu držat prednišky v uč. Ustavoch. £)alej na- 
kladi minister, aby včelfny boly udržovanć v dobrom poriadku. O 
stave t^chto, jako i o prospechu vyučovania v tomto obore očakiva 
každoročnć zprivy. — Nariadenie toto t^ka sa i vierovyznansk^ch 
učitelsk^ch listavov. 

— Posudzovanie učebnfc. Viackrit stalo sa, že jednotlivf spiso- 
vatelia lebo nakladatelia učebnfc po druh^ raz zadali prosbu ku 
ministerstvu, aby už raz odmrštenii knihu ešte raz dal posiidit. — 
Nisledkom toho minister osvety vydal dna 1 8. dec. m. r. nariadenie, 
že už raz posudzovani a neschvileni učebnica nem6že byt v tej 
samej forme znovu posudzovani. 

— »Nćptanoda« a opatrovne. Menovan^ časopis je jedin^ 
z mađ. časopisov, ktor£ odvižil sa povedat pravdu o opatrovniach. 
V 6-tom čfsle piše nasledovne: » — My tajfme, žeby štit alebo 
birs kto in^ mal privo odtiahnut od rodičovskćho domu nevyvinutć 
3 — 6-ročnć điefe, na ktore jedinć slovo milujucej matky mi vičšf 
vplyv, jako celoročni osprostujiica a zdravie ničiaca v^chova a v£- 
učba v opatrovni; my tajfme, žeby vychovu a v^učbu v opatrovni 
mdhol niekto schvalovat zo stanoviska paedagogickćho ; my tajfme, 
žeby pre zdravie utlych detf v^hodni bola nisilni kizefi opatrovnf, 
ba i samć b^vanie v smradlav^ch a iizkych miestnostach ; tajfme, 
žeby i na potom nezahynulo tu i tu dieta nisledkom rodičovskej 
nedbanlivosti ; tajfme, žeby zikonodarstvo bolo v prive, keđ zikonom 
nuti obce ku nov^m v^davkom, jakć požaduje sriadenie opatrovnf, — 
a požaduje to vtedy, keđ ešte sta tisfce školopovinn^ch detf ne- 
navštevuje školu, — slovom keđ ćeli naša v^učba extensive je mi- 
zerni, intensive ale opravdiv^ chaos.« 

— Školstvo v nižnom seniorate šopronskom. Zo zipisnice 
. .conventu vidfme, jak zdarne napreduje tu školstvo, vđaka usi- 
i^m učitefom. V 26 školich učinkuje 24 riadnych a 2 pomocnf 

;lia. Zo školopovinn^ch školu skutočne navštevovalo 98 3 / 4 °/ . 
, riadnych učitelov obnišal spolu iruo zl. premerne padne tedy 
jedneho 421 zl. Zkiišky odbivanć boly v prftomnosti 1 knaza, 
vetskćho vyslanca a i učitefe. Povšimnutia zasluhuje obzvlište 
-- '""ici bod zipisnice: »Veleb. p. senior poukižuc na v^tečn^ 



Digitized by 



— 



96 



DOM A ŠKOLA. 



m 



sbor učitelsk^, ktor^m honosf sa nas seniorat, prosi konvent 
vyslovil, že všetci naši učitelia považovam budd od teraz za vysl 
na sen. konvent, preto ma jfm byt vždy vyplatenć nielen diu 
ale i cestovni trovy...« Navrh ten bol jednomvslne prijat 
Odporiičame zpravu tdto do pozornosti isteho senioratu, kde s 
konferencia učitelskd prosila, aby mohla byt zastiipend na sen. 
vente jedinim vyslancom — no prosila bez dspechu. 

— Traja žiaci bystrickej meštanskej školy sriadili zboj 
bandu, ktora vlamala sa do sklepov, kradla a falsovala listinj 
školy vy tvorili do teraz len dvoch! 

— Naklad na obecnć školy v Češku obnaša 8*584*57 
školu skutočne navštevujucich bolo 899204 detf. Vzdelanie jec 
diet*a£a stojf tedy ročite priemerne 95 zl. 

— Na školach viedensk^ch dčinkuje 2296 učitefov a učit 
z t*/chto je naroden^ch vo Viedni 828, z in^ch miest Dolnieh« 
kliska je 507, z Moravy 301, z Ceska 195, z Uhorska 107, zo 
ska 78, z Haliče 33, zo Solnohradska 15, z Tyrolska 13, z 
vatska 10, z Italie 10, z Korutanska a z Krajiny po 9, zo Se 
hradska 7, z Bukoviny 8, z Voralberku 6, zo Svajciarska 4, z 1 
2, po 1 z Rumunska a zo Srbska. 

— Vyššie kursy ženskć. V Petrohrade sldvili otvorenie > 
šich kursov žensk^ch.« Okrem ministra osvety prftomnf boli r 
vysoko postaveni uradnfei. Riaditer kursu poukazal vo svojej re 
vefky vyznam t*/chto kursov, tvrdiac, že je to jedin^ prfpad t 
druhu, ponevač podobn^mi ustavami nemdže honosit sa žiadna 
jina, nev^nfmajuc ani liberalne Svajciarsko. 

— Školska rada v Odesse vydala nariadenie, ktor-/m zal 
sa židovskym učitefom vyučovat na niektorej verejnej škole. Tam 
časopisy radia zase krestanskym rodicom, aby nasledovali tent< 
klad a aby nedržali domacich židovsk^ch učitefov, ponevdč 
mravy a porušujii naboženstvo. 

— Kostolnfctvo ešte kvitne. V kniežatstve Schwarzburg-Soi 
hausskom vydanć bolo nariadenie, že učitelia sii povinni ko 
kostolnfcku službu. Ked doprovadzaju knaza v jeho uradn*/ch j 
nostach, maju mat čierny frak, kostolnicky golier, na krku bielu 
a na hlave nfzky čierny klobiik. — Ci musia tu i tu »prebe! 
na cigaiy, spomenute nariadenie neudava. 

— Nepovinna navšteva školy. Vyššia snemovna v Hollai 
zamietla a6 hlasmi proti 38 navrh, aby navšteva školy stala sa povi 

— Ćo je bilion. Slovo >bilion« možno vyslovit za dve sek 
ale počftat do bilionu po jednom nemožno žiadnemu smrtern 
D6kaz je snadny. Za jednu minutu možno napočftaf asi 160— 
dajme ale tomu, že da napočftaf sa za minutu 200, tedy za h 
12.000, za den 288.000, za rok 105,120.000. Keby tedy Adar 
začal počftat od jednoho hned po svojom stvorenf, nebol by 
ani do teraz napočital jeden bilion, lebo treba ku tomu 9512 r 
34 dnf, 8 hodfn a 40 sekund. 

>*<• 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



98 DOM A ŠKOLA. 

často prekypf n£m žlč, a na velikej zndme sa i 
nikdy nesmieme pokuto vat dieta preto, že nds na 
ale preto, aby srne ho napravili, preto je ćele 
priestupok musfme dieta citlivejšie, pre menšf la 

Ako m6že mald iskra vyhodit do povetria 
m6že aj nds rozpdlit maly priestupok dietete, 
zlej v61e alebo sa ncthlime, na dač druhć mys 
prfčinou tejto nevole a toho hnevu? — Nie sm< 

Prfklad v^stražn^ mdme na Rimanovi Ved 
dal hostinu ku cti cisdra Augusta. Pri tej hos 
z nepozornosti najdrahocenejšf pohdr Polliov. P 
že rozkdzal sluhom, aby vinfka sviazali i hodili d 
prosil o milost pre sluhu, ale Pollius bol tak rc 
na prosbu cisdrovu. Tdto okolnost pohla cis£ra ; 
luđom, aby roztrieskali všetky nddoby v dome, 
nćho sluhu pustili na svobodu. 

Keđ srne zlej v61e, m6že nds každst i najme 
hlad, čo viac i dsmech strašno rozhnevat, čo by i 
ani spozorovali, alebo, pri dobrej v6li siic nad t 

Keđ mdme dač pred sebou, chceme odist a 
pomeli, lahko sa rozhnevdme, a častokrslt od 
chybu dieta i pokutu, dakedy i velmi ostni. 

Pri tak^chto pripadoch často sa ospravedlnu 
hovoriac: »Beda tomu, z koho pohoršenie pod 
dietatu, že ono zavdalo prfčinu. No to neplatf, 1 
vyvinut£ človek, a keđ sa dobre prezkiimame, pr 
tou pn'činou my, alebo prdve nadhodivšie sa ok 

Ulohou našou je naprdvat i liečit poklesl 
musf byt trest primeran^ priestupku. Vačsina rod 
s d6kladn£m rozmyšlenfm vybrat prfhodn^ trest 
A to nie je lahko i požaduje pokojne, d6kladnć 
čo len m&lo rdzpdleni, prekročime hranice a vyr 
Preto odročme v^rok o trestu, dokial sa neutfšir 
nadhodf : »Ci je dobre, trestat odmeranou pokojnoj 
Trestat musfme vždy s mordlnvm rozhorlenfm 
učinen^ priestupok odsudzujeme, no toto rozhorl« 
hranice zodpovedajiice priestupku. Z tohoto opal 
nesmieme byt rozhnevani. 

Druhć hlavnć pra vidio je, že pri trestu i 
vediet rozdelit dieta od priestupku; nesr 
važovat za vlastnost, za prirodzenost dietata, 
priestupok i častejšie opatoval. Každ^ priestup 
ako niečo prihodilćho, n&hodnćho, ako niečo, čo 
vazf v dietatu. Mnohy rodič, učitel hovorf n. p. diel 
naničhodnfk atđ.,« tym oživotvoruje tri chybu 
sa už bola s nfm sriastla a vopred vvslovuju nern 
Miesto toho mi. sa povedat: Dieta moje ty s 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



ioo DOM A ŠKOLA. 



Tretie velmi vdžne* pra vidio je, aby sme d 
n e h r e š i 1 i alebo nehubovali, t. j. nedržali jim prilišne* 
hubovali, ako Ceši hovoria. Velmi mnohf rodićia poka: 
že jich primnoho hrešia, primnoho napominajii, zabiid; 
l^m lepšia čim menej sa hovori. Kde sa ma pok 
kutuje bez mnoho slov; p&r slov v£žnych a dost. 
ved«, hovori i naše porekadlo. Kto mnoho hovor 
svetluje prfčiny, prečo pokutuje takto a nie onak 
toho trest ostane bez uspechu len v tom pdde, l 
ho sndđ pokutujeme nespravedlivo, treba mu vec 
svetlit, no len potom, keđ už trest vystdlo. Ktorf i 
ustavične hrešia, prezradzujii, že nevedia vychov; 
nemajti vychovdvateIske" vlohy, ale že sa jich ani i 
nom živote hovorfme, že nemaju > taktu«. 

Take" hrešenie je obyčajne v^raz moment&ln 
primnohe* pozn£mky prikr^vajd neznalost pravidie 
deti vermi chytro trebdrs nevedome spozoruju a 
nevezmu to rečnenie, hrešenie, ba rozličnć pozndi 
nepokoj, smiech atđ. a fuč je disciplfna. Pozndm 
ktorf stereotypne hovoria : »Tisfcrdz som mu to pove 
menul, a predsa nezna nič, neposliicha atđ.< Tak 
mnohe napomfnania, pridlhe* moralizovania ostani 

Toto prehnane* rečnenie je u nds nielen v 
nižšfch školach najstrašnejšia rak-rana, ktora zapr 
tak mdlo naučia : učitel hovorf hodinu, na to druh 
a žiaci nenaučia sa nič, lebo učitelia toho tolko ; 
že sa to žiak naučit rjem6že a vybrat si to, čo 
všetkćho, alebo pre zbytočnosti nemdže, alebo ne 
chce, lebo je znechuten^ a rodičia, ba aj sami učit< 
deti, vravia, že .škola deti preobražuje, nebadajiic 
ležf v nesucich učitefoch, ktorf aby zakryli svoje n 
vdvanf rečnia, hrešia, napominajti, moralizujii i vše 

Energičnć, krdtke ale spravodlive* pokarhanie 
Boh zna jake dlhe* moralizovanie, ktore* m6že ličir 
prednesene" len pri odrastlejšej, zralšej mladeži. / 
pohybovaf vo všeobecnosti, lež musi byt specidlno, 
predešlost s prftomnosfou i poukdžeme, akd bude 
z cesty nepravej za prvćho času nevrdti. T^m m 
sa prebudilo svedomie, vyobrazenie minulosti i bu 
prehnanć, ale ani mdle\ čim prirodzenejšie, t£m 

Cfm menej hovori vychovavater o mordlnych c 
dietete, t^m lepšie, ale prehladiet nesmie žiadnu 

Štvrtć pra vidio v^chovy je: buđ prfsny, c 
spravodliv^. Kofkordz hrešf matka, často i o 
t^mto spćsobom: »Kolkordz som ti to už poved 
a predsa si to urobil, ak to ešte raz urobfš, potn 
— o kratky čas opatuje sa ist£ scćna, dietia čuj< 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



predstavy o jednotliv^ch 
nosti, inokedy o jeho dol 
st&v o Bohu a jimi vzbud 
božskej všemohiicnosti a i 
božskej spravedlnosti, to 
je cit do v61e božej 
vosti, cit vđačnosti 
pokory. 

Zbožn^ cit je medzi 
a najmocnejšf, ostatnć ci 
mravn^. Je to zaiste cit li 
až do neba sa povzndša, 
z t^ch stdnov večn^ch na 
jako na Ione matky sedia 
pdlenou ldskou na všetko, 
nenć kond neohrožene, čo 
svoje ramend bremen&m, I 
podiel pripadajii, nezarmul 
trdvička vypravuje mu o 
Jeho vševidiace oko sa vš 
blfzku; a kecf tu mdličko 
jako hviezda svieti mu td 
večne sa s nfm radovat b 
a pre Boha všetko kond, 
bol tento cit v nom zant 
slasti svojho pozemskćho 

Cit nibožu^ je c 
Tudskej vložen^: my i 
v plamefi honici, všetku 
brdnime, by nebola uduse 

Rozozndvame však i 
sfce dobu: 

i. Smyselnii v de 
dietla tu nejednd z vlastnd 
svoje c!tenie a konanie sV 
doverou k matke, alebo l 
mer domdci ni&'m na zen 
čom je diefatu stupfi< 
st dpi; snadno tu prekroc 
Dieta pćsobonfm rodičovs 
keđby ldska rodičov on n 
nedostdvalo od rodičov, k 
každ£ dar dokonaty poch 
vđačnost, ale na jejich do 
dokonalych povznesie sa 
dieta vyššiu bytost tušf, j; 
činia: tu je čas, vtedy me 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



io 4 DOM A ŠKOLA. 

kđždodennć a každoročnć tikazy v prfrode, nai 
dieta jich si všfmat. Keđ po diždi bylinky uvadle hlavičky 
zdvihujii, keđ sa slnce velebnć za hory sklonuje, keđ srne 
zahrdd hojnu urodu svozili, keđ divok^ vietor po hordch s 
vracia, keđ Boh na jar milliony bylfn k novomu životu prel 
preletavf vtdci od nds odchddzaju, na jasefi celd priroda j 
počinku sa ukladd: tieto scćny hneđ radost, hneđ \ictu, h 
nost a ldsku, hneđ bdzen, hneđ tiižbu a doveru v dietatu 
k sosileniu jednotlivych strdn v citu zbožnom pomdhaju 
človek dospety nedfval by sa bez citu a pohnutia na tk 
keđby v patriacu dobu všfmat si jich ho boli nenaučili. 

3. Rozumovii v mlddenectve. Dochddzajiic mlddenec vi- 
dami poučenia o najsv&tejšich predmetoch, najsvatejšich nddejdch člo- 
veka, viacej a viacej pozndva, že je od Boha k nečomu vyššiemu 
ustanoven^, že je za hrobom život jiny, velakr£sny, i vznikd tu v 
ftom ttižba po t^chto staniciach Božich, tužba po činoch Bohu mitych, 
jeho srdce prejfma sv&t£ pre tieto predmety zdpal, ktor^ moćne zo- 
hrieva, čokolvek je v riom dobrćho, pri jeho svetle sa mu ukazuju 
všetky veći krdsnejšie, ošlechtenejšie : a postavfš-li tu pred neho pri- 
klady svStćho roznietenia zvldšt priklad Kristov; odvrdtiš-li od neho 
všeliak^ vplyv škodliv^ (na pr. žeby sa posmieval kto t^mto sv. 
pravddm lebo obradom) — tak sa bude v takto priazniv^ch okol- 
nostiach zbožn^ jeho cit i život hojne rozkladat; čo prvf konal dla 
cudzfch n&hladov, berie sa teraz cestou Bohom mu vvkdzanou, dla 
vlastnćho povedomia, jako hrdina stojf a vftazf v bojoch a pokiiša- 
niach vozdejšfch, prčspieva milostou u Boha i u ludi. 

Neitus Vollay, učiteL 

Pravidld didaktickć. 

(Dokončenie.) 

b) Aby i ostatnie všetko vo škole jako: vrchnie šaty, čiap- 
ky a klobuky dietok, pfsma, tabulky, krieda, huba a v6bec všetky 
učebnć prostriedky a ndradia školskć maly každć svoje určite 
miesto ; aby vo škole nič nebolo na neurčitom mieste a nepovalovalo 
sa, čo do nej nepatri; čokolvek ale k nej ndležf, aby sa tak od 
dietok, jako od učitela dobre opatrovalo a zachovdvalo. 

c) Aby aj v chodeni dietok na stranu t. j. na zdchod 
zachovdval sa isty poriadok, žeby totiž dietky nikdy indč jako po 
jednom, nikdy chlapci a dievčatd spolu a na to istć miesto, nikdy 
bez potreby alebo s rušenim pokoja von nevychddzaly, a vonku 
pridlho nezostdvaly. 

4. Tichost. Tichost tvori jednu z podstatn^ch čiastok alebo uloh 
kcizne školnej preto, že len pri primeranej tichosti može vyučovanie do- 
siahnut žiadanćho zdaru a vysledku. Tichost ale panuje vo škole vtedy, keđ 
je vvtvoren^ z nej každ^ zovnajši nepokoj, zbytočn# a nečasn^ hovor, 



Digitized by 



Google 



io_5_ 

a vychddzanf, pri za- 
»dstranovanie všeho to- 

učitera, ač chce-li vo 
)iištat z ocii, že dietky 
le, jako človek dospel^ ; 
izkostlivć, ktorć len zo 

nemd, lež take, ktorć 
m vyučovanf. 
yto potrebno učitefovi 

:ym všetci žiaci veći 
imaju a pokojne nesedia. 
ladno odstrdnit. Abyale 
upoval, md učiter zame- 
lie atđ. dietok pred svo- 
me i duševne rozdrdžde- 

dle pri vyučovani, žeby 
žno, zostdval uprostred 
ciležite prehliadat a od 
►voril privelmi hlasne a 
vatlanie a lomoz medzi 
:y nepokojnć, lebo tym 
škodiac tak krom toho 

£vat voždy všetky od- 
le jednotlivž dieto, ddva- 
ievyučuje, v tichu pisat, 
ky prirodzenemu pudu 
žvastanf, hrani, zamy- 

tok zvyky tichosti 
ich teda navykat, žeby 
3 v križ složenć držaly; 
:aly a o nich neopiera- 
jasne hovorily, neodpo- 
pre seba nešuškaly, ba 
iatalebo odpovedatchcii, 
inom dovolenf hovorily. 
ite znaky na pr. paličku 
loslabične veliace slovd 
nie knfh. 

pr. niektore dieta žva- 

zmiernil, alebo celkom 

volanie: »ticho«, »pst< 

a na nepokojnć diefa 



Digitized by 



— 



io6 DOM A ŠKOLA. 

uprel, alebo aj meno jeho v^stražne zavolal; tak^ch 
vzdjomne nepokoja a tak tieto rušia, medzi tich^ch rozs 

Nastal-li nepokoj pre nejak^ neobvčajn^ prfpad, d£ 
tak prekazit, kecf všeobecmi pozornost chvtro na n< 
zvrdtime. 

5. Pozornost. Pozornost zdležf v trvdoom uprei 
nejak^ predmet, ktor£ si jasne upovedomit chceme. Pr 
ona v živote oka, v čulosti tvare a v napnutom jaksi < 
tela. Na pozornosti zakladd sa všetko naše poznanie; bc 
zornosti možno si dojmy na ducha upovedomovat a t; 
nadobiidzat, bez ktor^ch nieto jasnćho poznania, nietc 
schopnosti. Zrejmo teda, že i školske* vyučovanie len 
m6že, jestli ho žiaci s pozornostou prijfmaju a že darobi 
usilovnost, všetko namdhanie učitefovo, sii-li žiaci nej 
roztržitf. Nasledovne je ve^ni d61ežitou lilohou školy, nai 
ku pozornosti. Avšak nielen defom zdarnćho vyučovania 
o pozornosti žiakov; ona jim tak doddva spolu aj siicost 
praktick^ život. Bo len ten zaiste, kto veći a udalos 
mvslou pozorovat umie, je v stave zjavy a okolnosti živ 
robit, jako pre časnć blaho, tak aj pre duševn^ zvefedok s\ 
svojich. 

Md teda učiter pridćžat žiakov k tomu, žeby jich ; 
neprestajne na nom, keđ k nim hovorf, jim predndša, vi 
pravuje, alebo keđ jim otdzky ddva ; žeby za nfm a s n 
na tabufa alebo inam, kde jim niečo pfše alebo ukazuje 
pozor d&vali na ustanovene znaky, dra ktor^ch maju h 
povedat buđ len po jednom, alebo viacej spolu, alebo vš< 
đalej žeby voždy, keđ len dajeden z nich čita, na tabufi 
odpovedd, ostatnf pilne za nfm po tichu si čitali, za nfi 
sa divali, alebo dra okolnosti i sami na svojich taburkdcl 
odpovede jeho v duchu svojom sledovali atđ. — Vobec 
cielovat učitel u žiakov pozornost d) vytrvalu a p 
okamžitu a tekavii; /;) dobrovoTnii bo nutend nemd o 
c) všestrannii čili takli, ktora nemyli ani prechod z je 
metu na druh^, ani vyskytujuce — za zovnajšie nahodil 

K budeniu a udržaniu takejto pozornosti m£ upotrc 
nasledujuce prostriedky. 

a MA dat nahliadnut dietkampotrebu a oso 
sa a pozornosti, jako vobec, tak aj zvldšte ohradom 
ktor^ pr&ve nasledovat mA. K tomu ale je nevyhnutne p< 
on sdm pri vyučovanf voždy preukazoval uplmi a vytrv; 
i naproti predmetu svojmu i naproti dietkam. 

b) MA upotrebovat voždy ndležit^ sposob uč 
totiž vyučoval živo, s chutou, prfvetive, n&zorne, zaujfm 
rodzenom postupe, od Tahkćho k tažšiemu, od nezndmeho 
— žeby zo začiatku nepredkladal dietkam na raz všelič 
lež len neskor voždy viac a viac ddval jim prfležitost 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



zamestkn£vat k 
it od neho len t 
ti a prflišnćho na 
stou a d6sledno< 
do tej triedy a 1 
»stf svojich zralć 
n6že; đalej, aby 
u či vo škole 
upoval pravideln 
dzat k povzbuzu 
svojej; napokon 
Izali pre seba v< 
:h potrebnu pon 
n sily svoje nap 
f žiakov, aby všei 
*žnćho k tomu i 
i preto md jich 
mnć prdce vožc 
:atou odpovecfou 
:ecf na tom vefe 
ovnejšf popušta t 
I Mudre povzt 
:h pred oči stavi 
6 ndsledky le 
nost a radost n« 
Jobrej v61i na ja 
nikdy dosiahnut 
doh&nali vtedy, 
činkuje na ctirr 
i chvalu, na is 
ej, a hrozenim 
. — Pri takom 
ym, žeby totiž 

sdm a upozori 1 
r^mi. aby chvdl 

prdve, pinovifo 
ba vykorystovat 
, a že sa mu 1 
om pismo hovor 
a i u Tuđi. 
^odatok o pilnosi 
zvlšštnu pozorna 
\6 kartičky, na 1 
k o mravnom 
:h lehot&ch usilo 
:ami, preto že i 
y a ju dfa zkiii 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



110 



dom a Škola. 



štičke podobnom podstavku. V mitri nirky nachodf sa voda s but 
povetria v sebe obsahujiicou. Obr. 14. 

I^ežf-li takdto vodnia vazka na nejakom vodorovnom preć 
na pr. na vodorovnom stole, zjavf sa jej bublinka v stredu r 
Je-li ale otazny predmet nie vodorovn^, ubehne rečena* bublinka 
stranu predmetu, ktora* ležf nižšej. 

Vodnou vazkou vazime ćele tak, ako mur&rskou, t j. vyvdi 
majiici predmet, na pr. na vyv£žit sa majiici billard položfme 11 
(v rozličn^ch smeroch) rovnohrubii latu a na tiito vodniu v&žku 

V prfrode ci na slobode určujeme vodorovmi polohu, vodor 
smer, vodorovne vytiahnutou šmirou. T^m cierom vbijeme do 
v potrebnej dialke dva kolfky a na ne položfme rovnohrubii 
niečo dlhšiu než je vzdialenost kolikov jedneho od druhćho. V s 
laty na fm postavfme murdrsku alebo vodniu v&žku a vyhlad£n 
vodorovmi polohu na hor udan^ sp6sob. Ležf-li jeden alebo c 
koniec laty nižšie, pobijeme dla potreby vyšši kolfk na dol, a 
nastupi rovnovdha. Vytiahneme-li ponad takto do rovnovdhy 
vdžene koliky šniiru, musf i tdto mat vodorovmi polohu. Obr. : 




Obr. 14. 



Obr. 15. 



Je-li šniirou vyznamenat sa majiica vodorovnd primka dlhšia 
lata, vbijeme do zeme v primej čiare, jeden po druhom, viac kc 
a vyvdžime ako pred t£m najprv dva prvć, potom druh^ a trel 
to tretf a štvrty atđ. ponev&č vrch všetk^ch takto vyvdžen^ch kc 
ležf vo vodorovnej primej čiare, musf i ponad ne vytiahnutd i 
mat vodorovn^ smer či vodorovmi polohu. 

Ulohy. i. Nakresli vodorovmi čiaru na tabuli alebo na pi 
pravfdkom 1 

Prečo menujeme tiito primku vodorovnou ? — Kedy m£ n< 
primka vodorovmi polohu? — Akii polohu m£ na stdcej vode 
vajiica slamka? — Ktore veći v izbe majii vodorovmi polohi 
Kedy ležf vdžkovć vahadlo vodorovno? — Kedy opiše nejake 
stupne pohybujiice sa teleso vodorovmi primku! 

2. Oprobuj upotrebenfm murdrskej alebo vodnej vdžky či 
stola leži vodorovno! 

Ako zkiimame vodorovmi polohu stola? alebo vodorovmi p< 
podlahy? — Kedy ukazuje murdrska vazka vodorovn^ smer? a vo 
Kedy neukazuje murdrova vazka vodorovn^ smer? a vodnia? 

3. Vystri nejaku šniiru vodorovno! ako to prevedieš? 
Ako predlžime nejakii vodorovnou šniirou označenii primk 



Digitized by 



Google 



III 

i budi! ležat jeden 
itou a vdžkou! 
každ>'m? — Akii 
n£ doska? 
ešte i tak zvan^ 
merom rozumieme 
eto primku, ktorej 
t>ch tychto smerov 
smćho smeru alebo 
ica, alebo o stenu 

kolmd vodorovnej 
Ive jedna na druhej 
in6 obločnć rdmy, 

i kolmii primku: 
rav£ koniec sostu- 

ku polohu md na 
r£ ručička kosmti? 

— O ktorej ho- 

- Kedy, v ktorom 
da, kosmu primku ? 
d druhej rozdielne 

reslenć vodorovnć 
nakreslenć kolmć 
nakreslenć čo do 



istom smere jednu 
paličky možno vo 
nom a tom istom 

jednu ku druhej 
avnom, potom obe 
:osmom smere, na 




Obr. 1 6. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



1 14 J 

od. Immergriin, der Barw 
P*ng); 

7. Zemežlč lekars 
zlata (Erythrea vel chiroi 
Tausendgiildenkraut ; ezerjd 

8. Horec jarnf aleb 
Enzian; tavaszi tarnics); 

9. Horec dutokvet 
der Lungen-Enzian ; kornis 

10. Horec žlty alel 
od. der gelbe Enzian; sdrg; 

11. Tolita obecna a 
vel Vincetoxicum officinale 
mćregolč krepin). 

i. Žminda potrav 
alebo loboda alebo h 
ricus; die Hundsmelde od. 

2. Jilma polnia ale 
riister od. die gem. Ulme; 

3. Solanka ružovit; 
rosenartige Salzkraut; r6zs^ 

4. Bolševnfk obecn 
(Heracleum sphondylium; < 
klaue; medvetalp); 

5. Drenka obecnd 
tiva ; der gem. Pastinak ; k 

6. Ukrop lekarsky 
vulgare; der gebrauchliche 

7. Smldnfk obecn 
officinale; der gebrauchlicltt 
kčves kocsord); 

8. V^bolen lekars] 
wurzel od. die edle Brustw 

9. Dehel lesni (Ar 
erdei angvalfii); 

10. Olešnfk alebo s 
kummelblatterige Silge; ko 

11. Hladiš šfrolisty 
Laserkraut od. die vveisse 



1. D^vorec rolnf 
die gem. Haftdolde; mezei 

2. Mrkva obecna (1 
sarga murok); 



Digitized by 



Google 



A ŠKOLA. 115 

zdica vačšia (Astrantia maior; die 
uz; berki zap<Sca); 

sbo škvrnat^ (Conium maculatum; 
schierling; budos bilrok); 
>o blakota alebo divj? petržlen 
»etersilie od. das Teufelspeterlein, der 
adaz); 

alebo krkoška (Anthryscus cere- 
ka ormanka); 

ebo lomikamen (Pimpinella saxi- 

Steinbibernellj tomjenes pimpinella); 

idrum sativum, der gem. Koriander; 

:arvi; der Kummel; konyha k6mćny); 
:bo bolehlav vodni (Cicuta virosa ; 
ftige Wutherich; gyilkos csomorika); 
bo sviftska voš (Anthryscus sil- 
Kalberkern Od. wilder Korbel; erdei 

XVI. 

alebo žobracka voš (Torilis an- 
zei tiiskemag); 

st^ alebo pupkavtca prerastld 
Durchwachs od. das Hasenčhrchen ; 

bo obecna alebo kozia noha 
dagraria ; das Zipperleinkraut od. das 
izel; bigecsi baktopp); 
f alebo božie drevce alebo 
ricaria germanica; die deutsche Ta- 

urnum opulus; der Schneeballenbaum 

igita); 

a alebo baz (Sambucus nigra, der 

jpii bodza); 

aphylea pinnata; der gefiederte Pim- 

gfa); - 

) podpereneckrdsny (Parnassia 

s od. Sumpf-Parnassie ; gyonyoru bo- 

usitatissimum ; der gebrauchliche Lein 

I i s t ^ (Drosera rotundifolia; der rund- 
lu harmatfii). 

8* 



Digitized by 



Google 



u6 DOM A ŠKOU 



XVII. 

i. Banan obecn^ (Musa paradi 
baum; erdei pizang); 

2. Snaženka alebo bibolienl 
valis ; das Schneeglockchen ; kikeleti h6vi 

3. Bladula alebo norica jarn 
Fruhlingsweis§, der Marzbecher od. das 
vaszi tčzike); 

4. Narcis obecn^ alebo jaglic 
cissus počticus; die vveisse Narcisse od. d< 

5. Narcis žlt^ alebo kučerav^ 
die gelbe Narcisse; csupros vagy saVga r 

6. CibuTa obecnd (Allium čepa 
hagyma); 

7. Lalia cibulonosnd (Lilium t 
tilzes liliom); 

8. Lalia zlatohlav alebo čali 
Martagon-Lilie od. der Turkenbund; turi 

9. Tulipdn obecn^ (Tulipa Ges 
pompas tulipdnt); 

10. Kriti alebo krdlovskd korur 
Kaiserkrone; koronds hatkotii); 

11. Lađo na dvojlistd (Scilla bifo 
zvviebel; kćtlevelii csilla, vagy erdei jdcin 

12. Krivatec žlt# (Ornithogalum li 
od. der gelbe Milchstern; sdrga sdrma); 

13. Krivatec roTni (Gagea arvensii 
lagi sdrma); 

14. Snedok okoličnat]^ (Ornithog* 
Milchstern; uri sdrma). 

XVIII. 

i. Lanovnik obecn^ (Phormium 
Flachs; ujzelandi len); 

2. Zovnica prekrasna (Amaryl 
Amaryllis; gy6nyčrii amarilis); 

3. Chresf obecna (Asparagus < 
Spargel; spaVga nyulaYnyčk) ; 

4. Tiefiovka dvojlistd alebo ] 
stracia ja hoda (Majanthemum seu c< 
blatterige Maiglockchen od. Schattenbliirn 

5. Konvalfnka alebo gombali 
jalis; das gem. Maiglockchen; mdjusi gy 

6. Beložiarka alebo plotnica 1 
mosum; die astige Spinnenwurz od. Zan 

7. Beložiarka alebo plotnica 
liliago; die gem. Zaunlilie; agatlan holye 



Digitized by 



Google 



"7 

3rus calamus; 
ang-Kalamus; 

Drachenblut- 
i-Aloč; cserje 
>nglomeratus ; 

Luzula cam- 



>eris vulgaris ; 

lya); 

zs); 

v i k (Rumex 

cetosella ; der 

imex crispus; 

ihač alebo 
iszpa kikerfcs 

n i a (Tofieldia 
; p&zsitlevelii 

:a obecnd 
ri elecs) ; 
i.ca (Alisma 

k (Trientalis 
en; harmatos 

alebo bo- 
ler gem. Hei- 

; die Preisel- 

)lodd alebo 
uvas afonya). 

& (Oenothera 
: Nachtkerze ; 



Digitized by 



— 



u8 * DOM A ŠKOLA. 



2. K^pra \izkolistd alebo vf"bka alebo plakiift 
(Epilobium angustifolium vel Lythrum salicaria; das Weid 
keskenycs8virics vagy rćti filzćny); 

3. Žerušnica v&čšia alebo vytrčp£n alebo di 
vačšf (Tropaeolum maius; die Kapuzinerkresse ; nagy sarkanj 

4. LykovecobecR^ alebo vlčielyko alebo vlčin 
mezereum; der gem. Kellerhals od. Seidenbast; farkas bore 

5. Vres alebo žrnovec obecn^ (Erica vel calluna 
der gem. Heidekraut; repcsćny hanga); 

6. Crevoldk trsnat^ (Mčhringia museosa; dieMoos-ft 
mohos csitre); 

7. Rdesno pohanka alebo jelza (Polygonum faj 
das gem. Heidekorn od. Buchwaizen; pohanka cikszdr vag 
pohanka) ; 

8. Truskavec uzlinat^, štukavica alebo pod 
(Polygonum aviculare; der Vogelknčterich; poresin cikszdr); 

9. Vranovec št^rlist^ alebo Petrov križ ale 
jahoda (Pariš quadrifolia; die Einbeere od. Wolfskirsche; 1 
cilldr vagy farkassz6H6) ; 

10. Šmel okoličnat^ (Butomus umbellatus ; die dold 
Blumenbinse od. der Wasserliesch ; ernyćfe elecs); 

11. Škoricovnik prayy (Cinnamomum zeylanicum \ 
cinnamomum; đer Zimmetbaum; fahej babćr); 

12. Vavrin bobkov^ alebo javornica (Laurus n< 
gem. Lorbeerbaum; nemes babćr). m. k 



Praktičnd pomoć k počtovaniu s istotoi 

Pre dom složil: A. P. Z. 
(Pokračovanie.) 

Aby srne sa rezkejšie mohli dostat k tomu sposobu p 
ktor^ vlastne podat mienim, nebudeme tu đalej reci šfritf o 
zlomkoch. Tu som posiar však len tofko chcel povedat o 
vobec, kolko bolo potrebno ako priprava pre porozumenie 
desatinn^m, po ktorej priprave ihneđ k nim prejdeme. 

B) O desatinn^ch (decimdlnych) zlomkocl 

8. Cože sii to za zlomky? Desatinnć zlomky sa ničfm 
lišia od obecnych zlomkov, len tym, že nemožu mat tret 
menovatera, ale vždy len 10, 100, 1000 atđ. a že sa inak 
obecnć. V desatinn^ch zlomkoch pfšu sa totiž len čitat 
srne to už aj inde podotkli). A menovatele? Tie sa sa 
rozumejii, podla toho, na ktorom mieste za bodom 
stoji. A kde stoji ten bod? Za cel^mi čislami. A keđniet 
Vtedy sa napiše na mieste celych nula s bodom. Pristup 



Digitized by 



Google 



COLA. 119 

driadkom a pre porovnanie po- 



^: 4175 Vio V100 V1000 ( 263 /iooo) 

dy celkov na lavo idiic vo svo- 

desatkrdf tolko ako jednotka, 

atđ., tak zlomky desatinne* na 

hodnote svojej klesaju, to jest : 

>tka, stotina desafkrdf menej ako 

3 stotina. Alebo aj kecf vezmeme 

me: na pravo idiic každd tneda 

o nasobne rastie, — hovorfme 

keđby všade bola td istd, na pr. 

ne uz mohli povedaf 0.5 je 10 

X tolko ako 0.005. 

aj tp vidno, že td trieda, ktor£ 
zlomkoch vyplnit nulou, tak ako 

>vat? na Tavo vo vyššfch triedach 
jednotky millionov atcf., tak by 
ešte v nižšfch triedach zlomkov 
siciny atcf. Ponevdč ale už desaf- 
te prfliš nepatrne sii, tedy sme 
spon natolko vedef toto treba, aby 
octovanf tak^ dlhy rad zlomkov 
ahuje na zlaty, tedy povieme, že 
>mky m6žeme bezpečne pretref, 
ik by na mieste tisicin bolo 5, 
je polkrajciar V200 zo zlatćho, 
md k 1000 ako i ku 200. Pri 



i 4 /io a 5 / 100 . Nekomu sndcf ne- 

tia zlat£ pomenovali 3 zl. a 45 

Odpovecf 10 kr. A 4 take? 40 

A 5 takych? 5 kr. Spolu tedy 

ky desatinne nemusfme, a v ži- 
d-radom menovat; ale menijjme 
čitatela a menovater bude takf, 
:hto prfkladoch dokon&le objasni: 



Digitized by 



— 



DOM A ŠK 



a) 34.47 d) 4.08 

b) 0.27 e) 0.7 

c) 13.125 ^ O.709 

a) Vyslov 34 celć, Vio, 7ioo, al< 
£) žiadno celć, 2 / 10 , 7 / 100 , alebo 
r) 13 cetfch, Vio, 2 /ioo> Viooo. a 

d) 4 celć a 8 /ioo- 

e) žiadno celć, 7 / 10 . 

y9 žiadno ćele, 7 / 10 , (stotin niet) 

12. Peniaze, novć miery a v£hy 
prispćsobenć, preto, že jejich čiastky 
a tisfciny. Tak 100 kr. ide do zlatćr 
metrov do metra; 100 dekagramov < 
do metrickćho centa; 100 centilitrov 
litrov do hektolitra. Konečne i tisicii 
looo gramov do kilogramu a zase 
Ostatnich mier a vah tisfciny v obec 
radfme ct. čitatefovi, aby z počiatku 
tinach. 

13. Aby srne ale rozumeli zkrafc 
jich poddvame tuto, a sfce tak, akc 
podla dorozumenia medzinarodnieho 
poznamenavajiic, že za pfsmenami b< 

m = meter k A 

dm = decimeter, \o do m dk 

cm = centimeter, 100 do w i 
mm = millimeter, 1000 do m 

hl = hektoliter 
/ = Hter, 100 do 

dl = deciliter, 10 
cl = centiliter, ioc 

Pozndmka. VeTkć miery cestov 
meter, t. j. 1000 metrov a Mm = 
alebo IO km. Vefkd jednorka vdhy m 
kdrske drobnć vdhy su dg = decigi 
100 do g\ mg = miligram** 1000 
1000 do /. Takzvan^ colnf alebo n 
čili 50 kg, ktor^ sa ale pre desatinn 

14. Co sa pfsania čfsel penazf, n< 
v živote dvojak^ zvyk. Jedni pišu — 
na pr. 4 zl. 54 kr; 2 kg 35 dkg, al 



* Nech to nikoho nemali, že ani same* 
vajii, majuc na recepissoch kg. g r . y tec 
** Zavažie centigramu zaleži z maličkćho 
ale z kuštička tenulinkćho drdtika. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



122 DOM A ŠF 

= 7ohl 77 1 =28 zl. 73 kr. = 25 m 
Pozn. Keđ v menšenci nieto zle 
a sfee tolk^mi, kolko m& desatinnj 
prfklad ukazuje. Kde požičiavame, ta 
tu pravda niet; len na to sa ct. čita 
nil čfslici hore, aby sa tak s desatin 
18. Ndsobenie desatinn^ 
(množba). Vrchnf riadok je ndsob 
konečnć čfslo je siičin. Podla zndn 
sobenec s ndsobitefom miesta svoje 
prdea takto pohodlnejšie vypadne. 

V siičine sa tolko čfslic z 
zlomky odreže (bodom), koTko 
nec i ndsobitef spolu maju. 



a) 
zl. 


b) 
1 


c] 


50.37 
6 

302.22 


15.8 ' 

_.4 _ 
63.2 


605 

6b; 

30262 

181572 

2124.3c 




3-5 


g) 
60.75 


76.05 


2.4 


23 


20( 


140 


18225 


I 52IO.O 


70 


12150 




840 


139725 





Doklady a vysvetlivky k 1 
sa na predchddzajuce počtv.) 

a) Šiestim ludom po 50 zl. 37 

b) V jednom siidku by bolo 1; 
sudkoch bude 63/2 dl. 

c) Jestliby sučin 2124.3924 znai 
39 kr. ,ostatnie S4 l0 ,ooo ^ pretni al 

Jestliby to boly kilogramy, tedy 
život len 39 dkg, ostatne čfslice sa 

d) tj Tieto pnklady ndm ukazi 
už na Tavo nič skutočnćho nestoji, < 
1655 = 4965 — to je všetko. Pon 
sii 4 desatinnć miesta, tedy všetky t 
zlomky odrezat, a ponevdč tak už 
označime nulou pred bodom 0.4965 
povazi podFa poznamkv v a. Nasot 
kraf 25 = 75. Ponevač ale mdme i 



Digitized by 



Google 



'23 

voje miest na lavo 
:u s t£m ist^m v^- 



rozličnost? zlomkov 

zkrdtenii prdcu vy- 

i) k) vvnechanfm z 

e i tam, kde nieto 

(Pokrač.) 







t. ludov^ch škol, n£- 
l Franko Macvejda, 
hkupectve Horovitza 

egov na dielce toto 
povodca sdm čini to 
:ke. Tato druhd vy- 

»Slovo o sosta- 
:o vidno, je to ndvod 

svojej tak pokračuje 
u jeho prdce musel 
ič tomu uplne vvhnut 
oznaniu jej nevvhnu- 
ie dielo tak v^tečnć 
Indvano nebolo. 

e na 3 čiastky. V I. 
[. učf sa diefe velke 
lachđdzame nemecke 

*ky: 

:df prisvedčf, že dietia 
od ražu.) A toto je 



Digitized by 



Google 



i2 4 dom a Škola. 

vlastne ten pisaco-čftaci sp6sob (irva-olvasds), ktc 
den^, v in^ch šlabikđroch nenachodime. 

v V 2. podčiastke žiaci počnu sa učit tlačenć 
v »Cftanke matych« tlačene su kursivou. Tieto sve 
malo Ifša sa od pisma, ich čftanie tedy nerobf žiadnu 
Tu prv^ raz streta sa dieta s trojpismenovou slabikc 

V 3. podčiastke spodobuje antikvu (obvčajnd 

Ponevič aj medzi tymito vefk£ je podobnost, zrejm£ vec, že žiak 
ihravo naučf sa čftat. 

Považujem ale za chybu, že na konci tejto podčiastky nedal pri 
ležitost pocvičit sa detom v obyčajnej tlači — v antikve. 

V I. čiastke tedy je to, čfm delf sa toto dielo od ostatn^ch, čfm 
vynikd nad ne a čim poskytuje vyiiodu učitelovi i žiakovi, — Ostatne 
v^hody tohto dielca nejdem vvčitovat, podotknem len tofko, že sotva 
volaktor^ n&rod v Uhorsku mi tak dokonal^ šlabik£r. Ja mal som 
v ruke viac inojazyčnych abecedcirov, ale žiaden nevyrovn£ sa Mac- 
vejdovmu. Je to smety lisudok, ale mvslim, že platny. V každom 
p&de tvrdit možem, že s upotrebenfm tejto knihy učiteF i diefa o mnoho 
skoršie a Fahšie prišli by k cieru, ako s bdrsktorou inou a žeby jej 
uvedenie do našfch škol bola pre ne veTkd vyhra. 

Shovdral som sa s autorom a on ukdzal sa hotov^m prepracovat 
šlabikdr a znovu vydat ho, keđ videl by zaujatosf zan. A preto — 
držiac sa toho porekadla: »Viac očf, viacej vidi« — žiada si počut 
chyby a nedostatky svojcj pr&ce, ktorych pri novom vydanf strdnit 
by sa mal. K tomu najsucejšf sii tf pp. učitelia, ktori prakticky pre- 
študovali šlabikar, t. j. ktorf upotrebuju ho v svojej škole. — Keđ 
už mdm pero v ruke osmeFujem sa započat ja. 

Predne odponičam vynechat aj toho maličko katolicismu, aby tak 
knižka sovšeobecnela a tym každej škole stala sa prfstupnou. 

Pri všetkych pfsmendch (velk^ch i malych), zd£ sa mi potrebnć 
užfvat všetky 4 čiary so zadržanfm proporcie, tak zadrži ju i dieta a 
nedopustf sa chyb. 

Aspon z počiatočn^ch cvičenf prve riadky maly by byt tak so- 
stavene, ako to v Bežovom šlabikdre vidfme. 

Dalej radim upotrebit všeobecnejšie a detom zn£mejšie predmety 
k obrdzkom, ponevdč daktore veći majii v rozličnych krajoeh rozličnć 
mend, alebo ich vobec neznajii ako k. pr. »ul« na dolnej zemi md 
ćele inu podobu a preto aj zovu ho »košnicou«. a »raka« nikdy ne- 
videly a »list« volajii »pismom«. — Pomenujem tie obrdzkv, ktorć dra 
mojho zdania treba inymi zamenit a ktorć lepšie zodpovedia ukolu: 
Miesto ula (obr. 2) = ueho 

» pisany list (obr. 6.) = list zo stromu 

» raka (obr. II.) = ruka 

» veveričky (obr. 12.) = vajce 

» jelena (obr. 15.) = jež 

» capa (obr. 17.) = cibula 

» čižmy (obr. 18.) = česadlo. 



Digitized by 



Google 



ŠKOLA. 125 

h držfm za neprimerane preto, že 
a »čizmu« menujii dakde botou. — 
it dom jednoduchejšf ; tam je paldc, 
>stol. Pri cvič. č. 26 lepšie bolo by 
lebo pri všetk^ch obrazoch riadime 
r vystat musi aj obraz č. 13, tym 
urina. Nasledkom toho pfsmenu »n« 
': chćdza (č. 31); k6n (č. 33); dieta 
svatom (č. 36) nezndzornia žiakovi 
, r, f , 1, 1. Tu je illustrdcia zbytočn&. 

samo- a spoluhldskv. 

dietatu prichodi borit sa s nakope- 
r k tomu bolo pripr&vanć. Uz v prvej 
všl kde-tu nepretrhnutć, dovedna na- 
,« anie: md-me no-vu va-nu«; tak 
:ovi velk^ch tlažkostf. 
akal som, (ako uz vyše podotknuto) 
zprestierajiice sa cvičenie s obvčaj- 
Miesto toho nastolend je tam celd 
ičenie sa v antikve nasleduje až v 
smenami. Velkym pisanim literdm 
t Vecf jednoduchost nie je na ujmu 

1 sa slovo »obeta«, neviem čo zna- 
de všade zn£me v tom smysle, ako 
i ma až štvorak^ v^znam. Dakde 
aca, dakde vtačka, inde motyla a 
1 figy« a nie kratko: »zajac a figy?« 
nože byt »počiivne« ale »očiivne« 
1 6 — 7 ročnć dieta je celkom ne- 

tuto urdzajucu morsku: 

e, toho ctime, 
ražfme.« 

me znevažovat, že nevedel prečftat 
že to musel vykonat jedon žiačik? 
svie čftat! 

1 miesto češtiny užfva slovenčinu. 
Idštnostam, ktorć poskytuje ndm bi- 
1 katechismu? Už aj preto nehodf 
si vvstavovanfm jednotlivych pismen 
>dca sa ani nezmienil. Každy vie, 
« čita sa ako »u« a takćto »j« 
samohlaskou čitame ako »j« a za 
»ie« sodpovedd češke »e« a ko- 
reči ani nejestvuje. A potom je to 
predstavit a jich si osvojit, 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



itky tu vypočftane* chyby sii malichernć, hodnote a 
ičoho neodnimajuce — tedy Tahko napravite! ne\ 



ROZLICNOSTI. 






y učitelsky spolok žiadal, aby krajinski všeobecn^ 

rokoval o nasledujucom : >PoneVač časopis »Nćptanf- 

terajšom svojom sposobe nezodpoveda požiadavkam 

levač nesluži nestranne školstvu, ponevac je to 

:^ časopis istej strany — navrhuje, aby IV. všeobecn^ 

vyslovil sa v tom smysle, žeby »Nept. Lapja« nebol 

y, ale aby skižil zaujmom celćho učitefstva, aby ne- 

taval školstvo, bez všetkćho rozdielu na to, či škola je 

lebo cirkevnia. 

' nech nećaka uznanlivost. Mošonsk^ stolićm> v^bor 
marca b. r. zasadnutie, v ktorom určil 300 zlatovii pod- 
lolet^m (35 — 40-ročn^m) dcćram zomretćho hlavnćho 
emu katolfckemu učitetovi ale raz na vždy zastavil uz 
dhlasovanu 100-zlatovii ročitu podporu. Učitel ten mal 
zl. 60 kr. ročiteho platu, v ktorom je obsažena už 
:na a 40 zl. biskupska podpora. — Teraz ma tedy 
ročiteho platu. 

tom nevieme. Časopis »Schoolmaster« piše: »Z Uhorska 
;e vldda vymenila lo.OCX) krčiem ; najvačšiu čiastku z nfch 
varat a založf v nfch nove* školy.« — 
)va žena — čertom. Ist£ učitel v krašovskej stolici urobil 
i detrni »žart«. — Obliekol si ženu za čerta a keđ na- 
rachu a napnul jejich obrazotvornost, zavolal > čerta« do 
art tento mal smutne nasledky. VeTka čiastka deti za- 
i skakaly von oblokom, pri čom mnohe* poranily sa, ine" 
:1a nemoć. — 

iska kr. tabula vyslovila, že vychovatelia lebo vycho- 
chcu zanechat miesto svojho ričinkovania, povinnf sti 
li v^poveđ. 

školstvo na jubilejnej vystave. Roku 1891 bude 
end jubilejna v^stava. Odbor literarne paedagogick^ 
>olku jednot učitelsk^ch v Cechach« usniesol sa podat 

aby » Ustf . spolek « dal vyhotovi£ *pre v^stavu velkii 
na ktorej by boly znazornenć všetky českć školske" 
:h všetky školy narodnie, meš£anske\ učitelske" iistavy 

všetky školy, vydržiavane >Ustfedni Maticou školskou«. 
»trednf spolek« vystavif vzornii knižnicu pre česk^ch 



Digitized by 



Google 



127 

eskć učitefskć a vycho- 
tđ — 

G. suc navštevou v me- 
i, rozkdzal tamejšim uči- 
li obec. predstavenstvo, 
tiva zameškdvanfa šk61. 
ho tiradu prišlo takćto 
ilov N. N. a X. Y. vy- 
ie škol prfsne treštalo.« 
ten, že žalujuci (sprdvca 
museli nie jeden prfkry 
r sbor cestou predsedy 
Mene a ešte v »takom 
avenstvo. Či toho zaslii- 
d Vefkej noći len 1 / 8 
že iooo školopovinn^ch 
e — tridsat tisfc (30000) 
>kolnos£ach a pomeroch 
žovali nas za svoj rovefi ? 

v^bor, ktor^ md radit 
eh priemysernych 1 tech- 
1 zo zistupcov vlddy, 
ifnikov a technikov. Na 
3snovy na>odnych šk6I 
venovalo sa viac času. 
>ldch. Okrem toho majii 
>lskom vzdeldni vaznov. 
priemysernych škotech. 
rni a knižnic pre reme- 
:>hli sučastnif sa vystav. 
*mesernfckych. 
a hračiek v Petrohrade 
u. marca) b. r. v prf- 

postavenych osobnosti. 
r Bavorsku) opravovala 
sa prstom — na ktorom 
dkom čoho zomrela na 

Izanie s učitelmi-vojdkmi 

dva poručfci, jedon ku 

n podd6stojnfk k osmi- 

lariej nemeck^m cisdrom, 
Ja sa prdea v tovdrriach 
1 6. hodinovd prdea pre 



Digitized by 



Google 



128 DOM A ŠKOLA. 



— Žandar a učite! V Bavorsku sriadili ioo novy 
miest; plat jednotlivćho žanddra obndša okrem bytu, 
lekdrskej pomoći a potrebn^ch liekov iooo— 1.138 m 
obnaša ale 850 m. 

— Zajikanie sa. Zo statistickych vykazov vidno, 
je 80.000 zajikajiicich sa školskych detf. Ponevač eh 
znemožnuje zastivanie niektor^ch uradov, mnohf rozn 
jako mohla by jej škola odpomoct. Novej methode 
manna, mestskćho učitela berlfnskeho na škole hlucho 
syna dr. Hermana Gutzmanna podarilo sa odstranit 
Z Potsdamu a Elberfeldu vyslali do Berlina učitelov, 
sp6sob, tam užfvany. Keđ vrdtili sa domov, sverili im 
jikajiicich sa detf. Tie boly potom ričastnć každodenn 
učby; po štyroch mesiacoch nielen že plynne čftaly, 
odpovedaly na danć otazky. Prfklad Elberfeldu nasledoi 
nigsberg, Greifswald, Bonn, Guben, Spandau, Rixdoi 
odstrdnila sa chyba tdto, treba pozorovat pri čitani n 
noch na nasledujiice: i. Samohlasky treba vvslovovat 
ale prirodzene a prsnem hlasom. 2. Treba pozorovat r 
vitost hlasu. 3. Žiaci musia byt vedeni ku tomu, aby 
hldsky dla v^šky a hfbky, dla sily a dlžky. 4. Potrebi 
spojovanie hl&sok. 5. Ku vyslovovaniu nech vyben 
v ktor^ch nenachodia sa skupeniny spoluhlasok. 

— Paedagogicky dennfk. Od novćho roku vycr 
paedagogick^ dennfk. Predplatna* cena 8 m. 

— Vela detf — malo danf. Snem francuzsky pi 
rodičia, majiici 7 detf, boli osvobodenf od všetk^ch oj 
kov a danf z pohnutelneho majetku. 

— Biedne hmotnć pomery španielskćho učitefet 
su pomery t^chto nešrJastnfkov, dokazuje zprava minisl 
periaU-u ktord hovori: »V okresi Velez-Malaga zase 
dom učite I, ktorćmu bola obec dlžna vyše 30.CK 
3000 zl.) V juni minulćho roku zaslal guvernerovi d 
oznamuje, že musf zatvorit školu a hladat si inu pra* 
aspon — najest sa. Keđ neštastm> učitel zatvorit škc 
školdozorca, a našiel učiteTa v najvačšej biede. — Na 
verner obecne zastupitefetvo, aby zaplatilo učitelovi asp< 
— Učiter nedostal ale ani jedineho realu. Ešte 8 n 
chudiak s biedou, až konečne smrt učinila konec jeho 

— Požiare. V istom Iondynskom sirotinci, v 1 
80 detf, vvpuknul v noći požiar; kym dostavila sa po 
26 detf. — Vo vychovdvacom ustave v San Marko ( 
nul požiar, ktor£ zničil celii budovu. Tri dievčatd boly 
tažko ranerr^ch. 

£*<- 



Digitized by 



Google 



lr,. .-.?, 



OLA. 



dičov a učitefov. 



i mimo školy. 



>že a odstrani jedine sila 
ustavičn^m vzdelavanfm 
lie len duševn^ch ale aj 

lavanie telesn^ch sfl, bo 
ide, prevažna čiastka na- 
e, vvtrvale, s v^sledkom, 
pre druhych. Keby spasa 
>sti jeho prislušnikov zd- 
lalo nasledovat vo vermi 

je telesne zdravy, siln£ 
makazeni jedom palenkv, 
roky o kukuričnej kaši, 
tkom na telesnych silach. 
^dy v tom veliku v^hodu 
fcajucimi, že si za včasu 
i nadobudne značnii vy- 

praci samej tedy nespo- 
našho naroda tlačia, ale 
toho, že naša slovenska 
duševnych vlastnostf za- 
predujeme; preto odstrd- 

našho snaženia. 
krajinske narodno-hospo- 
)da našho vermi chatrny 
ch6ve, denne len 30 kr. 
1, tam pravda tažko na 
f naš človek od svitu do 
>Hlasnika« alebo nejaku 
>evne občerstvenie čerpat. 

odchodf ešte v ten den 
i tedy pokrok rnožn^. — 
Makovickovci, Krupec a 



Digitized by 



Google 



i 3 o DOM A ŠKOLA. 

sv.-mikulašski priemyselnfci majiS liplmi pravdu a sii na pra\ 
keđ zakladanfm priemyseln^ch podnikov, čim najviacej ro 
slovenskih zamestkndvatzam^šlajii. Bo nie len že pracovnikc 
slušne platia, ale starajii sa i o rozvoj jich intellektudlnych : 
narodnu uvedomelost a tak o duševnu samostatnost. Prikl 
mali by srne na všetk^ch strandch širćho Slovenska vsemož 
dovat. — Naš Vajansk^ md tedy v tomto ohfade len z čiastk) 
keđ tvrdf, že zemplfnski, šarišskf, a spišskf ndrodne neu 
Slovdci tu vo svojej domovine, pod tlakom nepriaznivej poli 
tudcie sta bylina do tmavej pivnice uloženi, pre nedostatok i 
vozduchu, klfky ndrodnej uvedomelosti pustit nem6žu, v s 
Amerike ale, kde sa o jich politički credo nik nestard, hnec 
domel^mi Slovdkmi stdvajii. Temnu, hmlistii myšlienku tor 
Slovdci, vynasajii so sebou zo starej vlasti, tam jich ale 
predpokladajiic pevn^telesn^ organismus, dobr£ zdrobok, vel 
za prdcu, lacnd a pri tom naježite s^tiaca chova, z toho fysickd i 
nost a konečne možnost starat sa i o duševni! čiastku človeka. P 
presvedčen^, že keby šarišsko-zemplinskf vystahovaIci tu v < 
dostatočnii mzdu za jich tažkii prdcu dostali, že by sa nar. 
roru, ndtlaku samostatne pohybovali a duševn^ pokrm nanx 
domelosti sami žiadali a hladali. Dopustfm, že v roFnickej trie 
ndroda nachodfme vefa, velmi vefe tak^ch exempldrov, ; 
p. J. Maliak vo svojom čldnku »Osudn^ omyl ndšho slov. 
tćho Tuđu« nakreslil, bo veru je vec vetoii tažkd bohateho slo 
sedliaka nahovorit, aby užitočnu knihu kiipil. Mfia potkal 
nehoda, že poveren^ sdc odpreddvanim losov na novu bude 
nasia v.-revuckeho, na blfzkej Dlhej Liike, medzi zdmožn^rai : 
napriek usilnemu namdhaniu ani jeden dvacat krajciarov^ lc 
dat v stave som nebol, pre stereotypnu odpoveđ, nač nd 
mame z toho, ale takdto nehoda odstrašit nas nesmie, bo z< 
tu, aby srne na vykorenenf, potažne na vyliečenf tohotc 
usilne pracovali. K mojej velikej radosti zažil som prdve 
dni v tomto ohlade i niečo radostneho: prišiel totižto z bli 
ku mne majetny slovensky rofnik a žiadal ma, aby som mu 
predplatil, bo že veđ je on Slovdk, a ako tak^ z dobryc 
slovensk^ch vzdeldvat sa mieni. 

Netrpf pochybnost, že jedinky takyto pn'pad rozmnoži 
ehut a dobrti vdfo v tomto smere pracovat vytrvanlive đ 
tedy nas narod suladne sa vyvinoval a vzdeldval, potrebne je 
všetky stranky jeho Tudskej prirodzenosti ; treba tedy vzć 
vedenie a mravnost. Všetko md byt vyvinute samo v sebe 
vo vzajomnej harmonii. Kroz v^lučne pestovanie telesn^ch s 
vame silnych, ale spolu i surov^ch Tuđi ! Vylučnost mravoučr 
vdva takmer vždy len bliiznivcov ba často i hotov^ch bldzn 
čnost pri vzdelavanf vedenia len podivinov. — Len rozum 
čenfm všetkych troch strdnok, vychovdme ludi dokonal^ch ; stari 
na dobrej ceste, keđ vedeni zdsadou >mens sana in eorpe 



Digitized by 



Google 



*3i 

mglicky znamenit^ bAsnik 
edovne: v zime vstdvam 
modlitbe a prdci volajii; 
dobrć spisy; potom na- 
ela a chrabrost", aby telo 
n ndboženstva a svobody 

ne* vzory driečneho a ro- 
il doAnglicka ist M£me 
Ukazujem a poukazujem 
okozaslužilćho ndrodovca 

administrovanfm svojho 
ilovne driečnost telesnu, 
sne pri vyvedenf tfmyslov 
i dost vysokom veku je 
d nie menej vytrvanlivost 
o rozumnym pestovanim 
edovania hodnd neohro- 
vania telesnych sfl, ktorej 
iysli pri vzkrieseniu ndšho 
Jž ako chlapec dokdzal 
Sžu, pustil sa z obloka 
kostolnćho a posediačky 
ehu, ktor^ naehadzal sa 
na dvore paholok s uža- 
* »mladeho pdna« a šiel 
itnosf svojho syna, nedo- 
čnej cesty paholka s po- 
žen^ chlapec obrdtiac a 
)bloka v&žovćho vyliezol. 
. len chudobnym žiakom 

zkušenosti nadobudnul, 
u priatefovi Lud. Gdlovi, 
d Kerešu, ač tuto cestu, 
lodlnejšf sposob vykonat 

maždenie /fatrfna« do 
tovicu s flintou o jednej 
piti do Cachtfc cestovat 
ej »ćele* Slovensko« sa 
>ystry jundk pustil sa za 
pomerne dost vysokćho, . 
r a sučastnil sa na shro- 

prdve tak zdravd, pevnd 
\<j odsek historie naroda 
tvovania nepatrf do rdm- 

9* 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



134 DOM A ŠKOLA. 



Zajiste ten, ktor^ najmenej hovorf ale t^m vi 
ktor^ čim menej vybavuje od žiakov konat majiici 
viacejich nechl pracovat, skrze čo ich ku samočinn 

Že je tomu skutočne tak, dosvedčuje i Horde, 
učfš čomu, buđ krltkym, aby slovi tvoje r^chle du 
vernd pamat uvldzal.* Nasledujuce dva priklady nln 
objasnia. Učiter Hovoriak je mužom znamenitćho 
v usilovnosti a v svedomitosti. Pri tom sa tešf že 
Velmi bedlive a svedomite sa pripravuje na každii v> 
Rozprava hlasno, ba niekdy i kričf, že ho možno p 
od školy. Ml ocelove prsi a hovorf, že mu to neške 
len ustavične tfško sedia, mlčia jako ryby vo voc 
tom nudia sa. Ovocie jeho namlhania je mdle a p 
mnoho rozprava mnohćmu uči a velmi milo naučf. 

Nedaleko od neho učitelje Rozvaha, muž zd 
ml slabe* prsi, bojf sa hlasno rozprlvat ale na to mi 
hlavu a rozum na pravom mieste a je myslite!om 
velmi milo rozprlva, ale t^m viac hovoria žiaci jeh 
rozvifiovanie a pomocou vhodn^ch otlzok miti žiako 
premirat a odpovedat a to tak, že odrjovede rnnoh^ 
takrečeno drahokamy, perly myšlienok. Žiaci jeho sii us 
pozornosti. Vzljemnou rozpravou, tu i tam miernou 
i primeran^m žartfkom je v stave učite! tento vzbud 
k učeniu i pri najlenivejšfch žiakoch. V niektor^ch 
cujii len žiaci sami, učitel len prlcu pozorom spre 
a to je žiakom prave najmilejšou zlbavou; učiteT 
divadeln^m riaditeTom, pozorujiic za kulisnami toto 
budiiceho života a predsa sa každ^ rok honosi najl 
lejšfm prospeehom a v^sledkom svojej prlce. 

Tajemstvo tohoto učitela sa rm tom zakladi, že 
žiakov vie zobiidzat, a sfee nielen v ohfade samomysle 
samokonania. Žiaci jeho čo rozumejii, to tiež i vedia 
i dokonale; — čo je ale jejich vlastn^m majetk« 
radost a slast, rodf v nich snahu k đalšiemu sebavz 

Jestliže tu i tam počut žaloby, že žiactvo nepre 
đalšiemu sebavzdellvaniu a že z naučeneho milo zach 
prfčina je ti, že sa vo škollch na zlsadu samočinr 
vlha kladie, že sii vefmi mnohe školy pospolite len 
plnujiic žiakov len neehutn^m a nezaživnym učivorr 
cvičebnami, kde prudi neustlla prax a kde sa dbl na 
stalo sa majetkom dueha žiakov. 

Tiež i Komensk^, tento patriareha pospolitćho 
stva, požaduje od nls a vyzyva nls, aby srne pn 
ohfad na samočinnost žiakov, keđ hovorf: »Myser 
vstupujiiceho dobre ku jadru stromovćmu prirov 
v ktorom, blrs podoby stromu nevidet, predsa je tai 
Lebo dane" siic do zeme i pod seba korienky i nad s 



Digitized by 



Google 



A ŠKOLA. 135 

u sdm sa rozvetvuje, listfm, kvetom 
tedy nič do človeka, čo vedet md, 
6 md, to jemu pomdly rozvfjaf a po 
Dvaf, poznd hneđ všetko, hneđ všet- 
orf: »Len cestou samočinnosti stdva 
čim m6že a byt md, to jest samo- 
n a užitočn^m členom spoločnosti 
>pravdive vzdelavatelnć, čo sdm vidi, 
i a kond.« Keđ pospolitd škola budf 
:h žiakov, vtedy vede ich ku konaniu 

>sf žiakov zdležia čiastočne vo forme 
čebnom a čiastočije vo cvičbe žiakov. 
Pod .formou vyučovaciou rozumieme 
Dfsanć — ten zvldštny spdsob, jak^m 

yučuje vedecky, lež počiatočne, ele- 
ci jeho uz znaju, čo jim je mdlo po- 
, jakd je reč jejich, ktorć maju zvyky 
vediac, vede ich đalej, tu i tu roz- 
len^mi otdzkami. Ndhlady a pravdy 
yt tak veden^m, aby ich on sdm vy- 
učovacia je zaiste najlepšia, ona je 
i; lenže požaduje od učitefe, aby bol 
ndležite prezkiimal, prezrel a aby bol 
*vnych potrieb žiactva svojho. Je toto 
ovanim sa rozvinovat — ona je už 
ednosti vvučovatefekej a vrchol života 
tne hybe duchom žiakov, ona, ktord 
;dnnych ludi, ktord vychovdva mysli- 
;h mužov. Pravdu tedy zaiste ho- 
;dch učiteTsk^ch malo by byt hlavnou 
rfhodn^ sp6sob, navod k ndležitćmu 
at pomocou otdzok, ten najprv musf 
rd otazka je po rozličnych strdnkach 
na£ učitela — majstra, ale tiež i uči- 
ceho. 

Lipom učebn^m nazivaju ndležite roz- 
a potrebdm žiakov, zvldštnosti školy, 
i i k volbe prostriedkov učebnych. 
n našfm: Divide et impera! Ovocie 
dla Diestenvega toto: »Vvcvičenć 
^sickć, zaklad to neoblomnej povahy 
>rlivost, — silnd, trvald a rozsiahld 
dmi vedy, prebudena mvslivosf, jako 
1 vystihova£ až ku korenu, — hotovd 
semne vvjadrovat; — idedlmi jatd 



Digitized by 



— 



DOM A ŠKOLA. 



tko tiež i cisterni vzormi tičinnćho života v službe 
lobra, — jednota myslenia, cftenia a chcenia a zdatnć u 
aj vznešen^ cier, — prav^ to idedl školskej učby. 
li chce škola pospolitd ciel tehto dosiahnut, musf v u 
p af, aby sa samočinnost? žiakov čfm najlepšie a na 
ala. Preto majme vždy pred očima : » Nepoddvaj velmi 

Coho mnoho, škodf. Radnej poddvajme mdlo, ale 
aby to bolo naučeno, nacvičeno dobre, riplne a sprd 
i tymto sp6sobom bude vedet žiak, čomu sa učil. Ri 
nech ndm je vždy predovšetkym a najprv strdnka 
deldva žiaka na človeka — lebo škola je dielnou Tudsl 
Ibajme o to, čo je žiaducno a konečne, čo prfjemnć. 
znie: »Nendhli!« » Pomaly đalej ujdeš ! « >Lepšie krokc 
« A vo v^tečnej Kehr-ovej >Praxi vo škole pospolitej« 
»t pary nijako sa nehodi ku učbe školy pospolite 

a prehdnanie sa od predstavy ku predstave nez< 
letskej žiadneho trvalćho a držanlivćho d6jmu. Ndhlei 
vzdelanie polovičatć, ktorć nič inć nenf, len podneton 
išitnosti, marnomyseInosti a domyslivosti. « 
>a školskd nech sa riadi tiež vždy prirodzen^m r< 
;ti žiakov ; lebo učitel je sluhom a nie pdnom prirod; 

budif samočinnosf žiakov, musi jim byt? učebnd ldtka 
i suvisle, č.> i Komensk^ požaduje, hovoriac: »Všetkj 
:ich stivislost nepretržend buđ! c Veđ ani priroda 

skokov. lež sa všetko postupne vyvfja. Preto musf 
ma nasledujuce pravidla: »Postupuj od zndmeho ku 
>d srostitćho ku odfažitćmu, od zvldštneho ku všeob 
idu k pravidlu, od veći k znameniu, od predstavy ku 
li ku pravidtem t^mto verne mysel priložfme a uč 
ustroj ime, vzroste ndm pod rukami sama od seba s 
uvislost a spojitost, ktorou všetko, čo je v učenf, je 
i stavia, jedno s druh^m sa utvrdzuje a viaže jak< 
ostou, žila so žilkou. (Pokrač 



Skrivenie chrbtovej kosti. 

im nepravideln^m skrivenim chrbtovej kosti ruš( sa 
la tela a aby docielila sa opatnd rovnovdha, musf 
istka chrbtovej kosti skrivi? sa smerom protivnym. Ke 
kost v nektorom mieste prflišne do zadu sa skrivi 
>la nazad padl, snadno za t^m nasleduje tomuto pr 

chrbtovej kosti ku predku. 
Sastejšie b^va chrbtova kosf v oddiele hruđnom n; 

a jako prdve bolo vyloženć, nasleduje potom nutnć 
elu hruđnieho v Tavo. 



Digitized by 



Google 



*37 

» naskytuje sa tak hojno, 
5 než lava* a ponevdč pravu 
než Iavii. 

inuje, kde chrbtova* kost 
slabe, može skrivenie chrb- 

r ej kosti v dolnom konci 
) prichddza do inej polohy 
ivi sa chrbtova" kost medzi 

Dvej kosti v dobe novšej 
:it. Z tej pričiny pečujte ro- 
n sp6sobom, abyste proti 
ajčastejšie zjavuje sa skri- 
Ište u dievčat blad^ch. Naj- 
ym a štrndstym rokom, kde 
iytrejšie sa vyvinuje. 
kom navyklej krivej, dlhšie 
3ru sediac kon&va (ku pr. 
viciami valne ku skriveniu 
sa jedine pokladat za povod 
maju chrbtovii kost viac- 
y, čoho vinu nesii rodičovia, 
iju. 
kost už v najutlejšom veku, 

mkuša povinat prestava. 
r chodzi cvičit sa musf. 
i nosf, vždy za tii ruku sa 
stou rukou sa natahuje. 
elmi dlho sedet musf ; alebo 
t na stranu sa zakrivuje. 
sediet, jednu lopatku vyššie 

ivani atđ.) obyčajne jednu 
vyhradne len jednu (pravu) 
ruhej strane veFmi oslabujii. 
ost vtedy, keđ školu navšte- 
mnohych žiakov skrivend 
2 však skrivuje sa čfm đalej, 

sti zamedzit, hladi na to, 
ke ndležite boly upravene. 
/ (zvlašte pri pisani a kres- 
)vnakej vyške držali a aby 
/yčnievala o mnoho v^š než 
i pišu a kreslia, sedia a krčia 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. 



dbalosti, buđ z unavenia, buđ i preto, že doska, na ktorej 
i vysoko, že hlava k predku a spolu v Tavo b^va sklo- 
pravć predramenie na stole b^va podoprene, tu ve&ni 
sa vyviniif neduh zakrpetenia chrbtovej kosti, 
md nikdy sedef skriven^, nemd nikdy prse k doske, na 
cresli lebo čfta, pritiska f ani hlavu na predok velim skldfiaf. 
lebo kreslf-li dieta, nech vrchnii čast tela drži rovno, oboje 
nech je asi do prostried (nikdy až k Taktu) na st61 po- 
la osa tela nech je v polohe s krajom stola rovnebežnd 
:olu čo možno najbližšie a obe lopatky nech budii v rov- 

>sky na ktorć prdca sa kladie, na laviciach privelmi vy- 
d sediska velmi vzdialenć, sii-li podnože na neprfslušn^ch 
i privelmi vysoko, buđ privermi nizko), nemožno žiakom 
def tak, jako vyše bolo povedanć, preto potrebni je uči-, 
ij t£m, ktOrf ndbytok školsky opatrujil, k tomu dohliadaf, 
:olskć slušne boly shotovenć. 

* sriaden^mi laviciami školsk^rpi nezabrdni sa však skri- 
rej kosti, musia-li žiaci sedef đafej, než svaly, chrbtovii 
►m v^vine udržujiice, dovolujii. Mnohf učitelia nehladia 
lov, domnievajuc sa, že musf maf lavica školskd na zadku ope- 
1, aby žiaci mohli vždy rovno sedef. K tomu však ope- 
i, ale ličel jejich je ten, aby žiaci sediac rovno, mohli na 

sa podoprief a aby svaly, dlhšfm sedenfm unavenć, 
>očinuf a sa zotavif. 

e vyrastld chrbtova kosf udržuje sice hlavu a hruđ pri 
i rovno bez velikeho namdhania svalov v rovnovdhe, 
chrbetne svaly musia predsa k tomu pčsobif. £)alšfm na- 

i nie značn^m, oslabuju a ochabujii tieto svaly a chrb- 
schiili, obyčajne v Tavo, z čoho može však nasledovat . 
enie chrbtovej kosti. 

pečuj tedy o to, aby žiaci (zvlašte blade dievčatd, majuce 
nesedeli priveTmi dlho rovno, ale aby, sediac pri pisani 
i rovno, radnej sa na operadlo podopreli a sebe odpo- 

omu cielu musia byf školskć lavice operadlami opatrenć 
ild ulohe vyššie podotknutej vyhovely, m aju byf poho- 
;f vysoke, dosf šikmo položene a vyhoblovane. 
peradld, jako v mnohych školdch vidfme, sii nepohodlnć, 

ani k zotaveniu svalov, ani k podpore chrbtovej kosti. 
llhym sedenfm unavene, zotavuju sa tiež, keđ dtetfa nahne 
a predok, obidvoma predn^ma ramenami na st61 sa po- 
ak činif sa musf vždy tak, aby lopatky v rovnakej vyške 
m sedenfm unavenć dietky m6žu doma najlepšie si od- 

vodorovne sa položia. 

md mat žiak dostatočnć miesto, aby mohol pohodlne stdt 
disku buđ na predok alebo na zadok (jak toho prdca lebo 



Digitized by 



Google 



*39 

toni papier a knihy 
i a nech nebude pri- 
i dost vysokć, velmi 
>hly podoprenfm sa 
nu, jako dlho žiaci 
eradle si odpočintif. 
akov musia byt aj 
:nej velikosti žiakov 

myseln# pozostatok 
aiste vykdže žiakom 
ti jejich, aby ku pr. 
slaby sluch majii, 

a vychovdvatetov, 
tavenie a posilnenie 
i. Jako ale možno 
\t by bolo zbytočne. 

Neitus Vollay, učitef. 



redsa sa neznd, kto 
anglick]^. Najstaršie 
e v Sheffieldu, toto 
notizke a označeni 
pca Myhoffa v Ha- 
:lenovia generdlnych 

L finančni strdžcovia 
cou v jednom kuse, 

>od£va ndm patent, 
ikin na dor&banie 
ik^ch ocelnych prti- 
te boly ocelne perd 
trnu rozprdval 1 806, 
edgley-u 1 803 ako 
pera, ktorć že počal 

«, tak ako »hodinovd 
dvć« obldtky, no kon- 
mužske" mena\ preto 
\ lež musi bvtf dedin- 
)rcto nie je dobre da- 
►bre: rodinov^, zelinu- 



Digitized by 



Google — 



1 4 o DOM A ŠKOLA. 



robitf sdm Fellows uz pred desiatimi rokmi, tedy roku 
v^povedi druhćho kupca pred&val str^c Sheldonov u 
1 8 shilingoch tucet oceln^ch pier v podobe niročky. 
spominaju sa v Sheffieldu už dvaja fabrikanti oceln^ch 
i Wiliam Levesley, ktorf repanivali i starć per£ i to k 

Toto boly prvć pokusy. Keđ založil Spittle fabr 
perd 1820 v Birminghamu i 1224 Perry v Lond; 
i v Birminghamu dorabaly sa ocelnć perd ešte len ruko 
1821 dostali Sampson Mordan and John Isaac I 
tent dordbat perd, ktorć sa vyseknii stroj om z tenkćho bi 
zahnii na žliabok, zarežil, rozštepia a na husacć brko pr 
1830 bolo už v Anglicku viac fabrik na ocelnć perd, 
dnes eštestojace Mitchell-ova i Gillott-ova. Najhlavn 
aby bolo pero dost pružnć, urobil i dal si patentovat 
James Perry, vyndlezok ten pozostaval v bočnych zd 
tam, kde sa mu ostrie počfna, ktorć aj dnes každć dobrć c 

Až do roku 1843 dordbali ocelnć perd len v Ang 
roku založil Karol Kuhn svoju fabriku na ocelnć p( 
a pozdejšie povstaly fabriky v Prusku, Franciizku i v Amei 
2 1 fabrik na ocelne perd i to : 1 3 v Anglicku, i v Aui 
vp Viedni) 2 v Nemecku Berlfn i Plagvice-Lipsko), 3 > 
i 2 v Amerike, ktorć dorobia t^ždenne do 48 milliono 

Ako vyzeraly asi tie perd, čo ich predavali tucet 
(asi 9 fl.), od ktorych sa platilo za reparaciu po 6 pence 
Istotne bysme ich dnes nedržali za pera a reparacia s« 
vyplatf, lebo dnes m6žeme dostat za 25. krajciarov c 
144 kusov nov^ch pier. 

Všetky perd, aj tie, o ktorych sa vravf, že sii z g 
mentovej medi, aluminia, cinku, zlata atđ., sii z ocele 
su cementovanć, pozl£tene, pomedenć atđ. Len vymin 
zlatć pera s diamantovymi šilcami (špicami), keđ chcii 
osldvit. 

Oceln^ brach, z ktoreho sa perd vvtfnaju musi by 
kej hnibkv. Takyto blach, pravda vvžiaren^, aby bol 
do stroja, ktor^m sa vvtfnaju rovnć, podlhovate bliašk} 
jednom kraju zaoblene, na druhom zaoštreni. Pri tom 
pozorovat, aby stroj, ktorym sa bliašky vvrezuju, bc 
lebo indčc ostr^ kraj nebude dost pravidelny. 

Tieto bliašky dostdva druh^ robotnik do riik i vk 
po druhom do druheho stroja, ktor^ vytne na ne dva 
a obyčajne podlhovatej podoby dierku tam, kde sa poči 

Takto povytfnanć bliašky sa vyp£lia, aby boly n 
do zvldštneho stroja, kde sa zohnu do žliabka i vtlač 
meno fabrikanta i rozličnć okrasy, len najlacnejšie a 
ostanti bez firmy, najviac dostanu čislo alebo ddko vši 
ku pr. školske pero, patent-pero atđ. 

Bliašky s firmou dojdu do zvl&štnej peci, kde sa 



Digitized by 



Google 



u* 

kalene* pera* sri 

sa musia tem- 
1 patričnu pruž- 
ivanfm prechodi 
ra, svetlomodra 
ibnoch tak dlho, 
id ocelnajvačsiu 

ie vrchnia tvrda* 
nebriisene perd 

po jednom do 
ten to je v nejak^ 
>zrežu. Ze tak# 
iha toho stroja 
i. 

nfm ešte nedd, 
i. Preto sa perd 
a i leštia rozlič- 
ne\ t^m hladšie 
i lesknii sa ako 

sa zohrievanim 

druhy sa galva- 

u, ponikluju atdf. 

:>Mbene. 

5 riik, a prejdii 

tejto prati byva 

ini krehk^ch už 

tovar prilacny, 

nie na pfsanie, 
cenu s užitkom 
ictve, treb&rs je 

elov i to tvrdo- 
vraj ocelne perd 
sa jim predložili 
n perom na po- 
i strednych škol 
zkiisen^ch i vy- 
co a nečitatelne. 
sti, hrubky, po- 
najprimeranejšie 
tne druhy pisma 
tarano je aj pre 
i polohou už ci 

ov pier rozličnej 

Digitized by VjOOQI€ — 



DOM A ŠKOLA. 



y a podrž i uživaj tie, ktorć sa ti najlepšie pozdaju. Najlepšie 
at? si viac takto vybranych druhov a potom upotrebit ten druh, 
prdve upotrebovanćmu papieru i tinte najlepšie odpovedd. Aj 
toho, akćho srne rozpoloženia treba pero vyberat. z. 



Uryvky z praktičnej geometrie. 

(Pokračovanie.) 

>vnobežn^mi čiarami možno nejaku primku na viac rovn^ch alebo 
i nerovnych čiastok rozdelit. Tak na pr. mdme-li primku AB 
na pat rovn^ch čiastok rozdelif, načiarame od začiatočnćho bodu A, 
, od nej odbiehavu primku AG, na ktorej, počnite od boduli, 
:fme kružidlom (cirklom) pat rovnodlh^cb čiastok: AC, CD, 
DE, EF, FG. Posledn^ bod G spojfme s B 
* a k obdržanej prfmke GB, čiarame cez deliace 
i body E, F, C, D rovnobežne. Tieto poslednć delia 
! dami AB na pat rovn^ch čiastok. Obr. 20. 
! T^mto sp6sobom možno nejakii primku na 

j Tubovoln^ počet rovn^ch (alebo i nerovn^ch) 
U čiastok rozdelit; pravdaže keđ delfme na 7 
rovn^ch čiastok, označime na odbiehavej AG 
kružidlom 7 lubovofn^ch dlh^ch avšak rovn^ch 
čiastok atdf. 

0b Ulohy. 1. Nakresli rubovofoie dlhii primku 

AB a rozdel jii na 10 rovn^ch čiastok! 
. Vezmi do kružidla: Vio Am Vio Am Vio AB ^ 

O meranf prfmych čiar či prfmok. 
> r(mky či prime čiary meriame: metrom; podobne ako kupee 
. Meter je desatrnillionovd čast zo štvornfka či quadranta cez 
idikeho obvodu našej zeme. Cety tento, cez točny idiici obvod 
zeme obndša 40 millionov metrov, a preto na jeho štvrtii čast 
jeho štvornfk pripadne IO millionov metrov. 
leter, ako znimo, delfme na 100 centimetrov (100 cm). 
levič celf meter je 100 centimetrov, tedy: 1 / 10 m či 01 m je 
\\ a / 10 m či 0*2 tn je 20 cm atđ. 
i naopak: 10 cm je 1 / 10 m či o. 1 m; 20 cm su 3 /io m & 

atđ. 
)esatiny metra menujeme decimetrom {dm). 
bnevdč meter ma* 100 centimetrov tedy: 1 / 100 m či 001 1 

m i V100 m & °'° 2 m sl * 2 cm atc *- 

i naopak: 1 cm je 1 / 100 m či O'OI m; 2 cm sii a /ioo m či 

n atđ. 

centimetre s u stotiny metra. 

Ste menšie čiastky metra su takzvanć mili i metre. Metei 

XX) millimetrov či 1000 mm. 




Digitized by 



Google 



143 

3 IO mm\ 

mm atcT. 
ooi m je 

i Viooo ™ 



«)a ioooo 

jej dlžku! 
Umetroch ! 
prfmky. 
i, 240 cm, 

i, 045 m t 

j na čaše 
:vanii me- 
inkatd, jej 
'azdch, ale 
ymi obrii- 
>sadzov£ch 
jednej od 
g obriičky 
tychto md 
ednej naj- 
tredu naj- 

>rv vykol- 
pomocou 



—f 



>by. Samo 
Drom je uz 
rvej tvarou 
n až dotiaf, 
olkovanou 
tfazv pravo, 
odchyluje- 

LVO. 

iu obe oso- 



Digitized by 



Google 



144 DOM A ŠKOLA. 



by svoje dručky i s refazou zo zeme; ta* druha* zabodne do t 
kde jej driiček stdl, do stredu jamky železnf klin takzvan 
a vlečie celii refaz pomocou svojho drucku đalej po vykolkovj 
Keđ prvd~ osoba, nasledujuc druhii, došla k zabodnutćmu 
vytiahne ho zo zeme a na jeho miesto zabodne svoj druc 
vystrii refaz ako predtym a pokračujii v merani tymto spć 
do konca prfmky. 

Korkokrdt celii refaz vystreli, torko čiselnfkov md u i 
osoba a torkokrdf 20 m je dlha* ćela primka. MaMi prva* < 
čfselnfkov u seba, obndša ćela primka 5 X 20 w fi 100 % 
Presahuje-li poslednf v^ster refaze vykolkovanu prfmk 
ra:ii otdzny nadbyt metrom a odčftajii z celej summy. P 
na pr. poslednf vyster primku ćelu, o 3 ;«, odčitajii sa 
dlžky 3 ni. 

Pri merani refazou treba predevšfm k tomu pozorova 
refaz od smeru vykolkovanej prfmky ani v pravo ani v h 
chy!ovala a aby rovno vystreta bola; potom, aby dručky kol: 
stdly ; dalej, aby druhd osoba, ktora retaz vldči a vysti 
osoby driiček z jeho miesta nepohla ; taktiež, aby driičky a 
na pravom mieste do zeme sa zabodly; konečne, aby silny 
ranfm dfžka refaze sa nepremenila. Ponevač toto poslednie 
často stdva, preto musfme refaz pred meranfm vymeraf < 
chybu napravif. 

Meriame-li cez kopce, zdvihneme refaz ponad kopce 
tak ale, že vtedy bude maf vodorovnii polohu. Pri malych 
a mal^ch vyv^šenindch dostačf i len jej niečo tuhšie vystre 
Spomenute dvihanie ponad kopce vo vodorovnom : 
svoju zvlaštnu prfčinu. Mernfci totiž- pri merani vrškovatej 1 
vrškovatćho lesa na vršky a jamy ohfad neberu a všetko 1 
dorovnom smere a vodorovnej polohe merajii. Ležf-li totiž 1 
meraf sa majiica rola na na svahu vrchu, tedy nevymerajii 
dlžku po zemi, ale len jej vodorovn^ promet či jej vodor 
jekciu. 

Pod vodorovnom prometom nejakej plochy rozumiemi 

či tien, ktory vtedy obdržime, keđ 

od hora osvietime, alebo osvetlenou b 

slfme. Tak na pr. vodorovn^ pr6m< 

AB (obr. 22) je primka AC\ bo jest 

AB od hora kolmo osvietime, bude jej 

Tento posledny či pr6met i bez si 

osvetlenia snadno najdeme, jestli cez j 

„ bod A vodorovnii čiaru načiarame, s 

* ~ neho deliaceko bodu B kolmii BC p 

Obr. 22. Ze toto pokračovanie mernfkov 

nahliadneme, ked považime, že na nejakom svahu AB pr 

trdvy, obilia, alebo stromo/ rastie, korko by na jeho vo< 

prdmete AC riastlo, keby bol obilim, trivou alebo leson 



Digitized by 



Google 



M5 

na svahu AB ra- 

smcre nadol pre- 

Iko stromov alebo 

vedali, plati len pri 
iovej ale len liro 

pre veHcost svahu 
ktorej pr6met hla- 
y pr6met o sebe. 
nky AB, (obr. 24), 
ich vodorovnć pr6- 
do zeme nemožno. 
1 Af i vodorovn^ 
my pr6met čiastky 
f a eh, vyhfadame 
jeme kolik df, do 




potom vyvažime 
Všetky tieto tri 

cel£ vodorovn^ 
točnu dlžku nejakej 
jej zodpovedajikej 

pr6metov musfme 
kolmo staly a aby 

1 presvedčfme. 
pr6met hladame, 

met Af 12 ;//, dg 
vny prćmet BC = 

k zemi zabit^ch 
!) majike body. 
ižime ju muraskou 
caždom koliku hneđ 
a ma vodorovnii po- 
isty liroven. 
10 



Digitized by 



Google 



146 DOM A ŠKOLA. 

2. Vyploš ci vyrovnaj (vvplanfruj) hrbolat^ dvor, alebo 
zahradu. 

Rozl. Na viac miestach vvplošit sa majiicerio dvoru, i 
na jeho priehlbinach a vyv^šeninach, pobijeme kolmo do ze 
kolfkov a vyhfad£me, ako v predoslej rilohe, na všetk^ch jec 
isty liroven majiice body, pravdaže najprv len na dvoch 
potom na jednom z t^chto a na nasledujiicom atđ. postupi 
poslednćho. Keđ je to hotovć, vymeriame na každom kolfk 
od zeme až po označeni! liroven. Tieto dialky (vyšky) poi 
koOco kde mdme odobrat a kolko kde pridaf, aby lirovefi celć 
bol jeden a ten ist#. 

3. Vymeraj prfmu čiaru z jednej do druhej susednej dolini 
vrchl (na pr. dlžku vykopat sa majiiceho jasku ci tunellu.) 

Rozl: Prvou dlohou bude otiznu primku najprv povrchu, 
do druhej dolinky, vykolkovat. Vykolkovanej prfmky vodorc 
met ale vvmeriame potom po čiastkach tak, ako to obr. 24 
huje. Pri meranf dolu vrchom snadnejšie ciela ddjdeme, jesi 
na ten koniec laty, ktor^rn vopred ideme, pripevnfme a n 
na toflco predlžime, že m6že až k zemi dosahovat, spolu ale 
na vrchole vdžky na tolko zvačšime, že ftou prevlečend zdvai 
sa da* zpiištat a vytahovaf. Takto prestrojeni zdvaž ukazuje 
nielen vodorovn^ smer laty ale i ten bod na zemi, v ktoro 
nasledujiicom v^vahu mame opret. Tento bod oznaćfme p 
mal^m kolkom. Kolkokrdt srne latu hore a dolu vrchom 
tolkokrdf 4 m alebo 5 ;// obn&ša hladan^ vodorovn^ promet 
na, pod vrch iduća primka. 



Pc 



Verejnd prosba 

(Pokračovanie.) 



oddvan^ tu menoslov asi 500 pre školskii v^učbu zvačš« 
-^; J nych rastli'n sostavil som na zdklade česk^ch a slovens 
*\ tanick^ch diel, jako i na vlastnych chatrn^ch zn£mosti 
podaniach pdSpolitćho Tuđu. Ponevdč ale presvedčen^ som 
mnohe z tu pripomenutych rastlfn v narode našom i slov( 
primeranejši nazov mat budii: z prfčiny tej obraciam sa jak 
k^m priateFom slovenskej vyučby vobec, tak menovite ku \ 
botanikom našim s tou srdečnou prosbou, aby nesfažovali 
slov tento podla najlepšej botanicko-filologickej vedomosti s> 
treba, už ci slovenskejšfmi vedeckymi, či prostondrodnfmi 
cestou časopisu tohoto (alebo i privdtnou) laskave opravit 
doplnif, a i s vyznamn£m prfspevkom tym slovenskii vyućbu 1 
napom6cf a sdokonalif. 



Digitized by 



Google 



OLA. 147 



lik (Rheum palmatum ; der echte 

ri rabarbara) ; 

Jiacardium occidentale; der Nie- 

)o sulčec (Cassia Senna; der 

nouk; Cisalpinia vel Guilandina 
skes berzsenfa vagy t6vises ri- 
te* d r e v o : (Guajacum officinale ; 
: ; kozonsćges gajdk vagy csćcsfa) ; 
bo jasedk biely; (Dictamnus 
rz; kđrjs ezerjć); 
slzinfk (Chrysosplenium alter- 
veselke) ; 

:ylon Campechianum ; das Cam- 
; vagy kćk berzsenfa); 
amara; der echte Quassienbaum ; 

sturdč (Styrax officinale; der 



o hniUk (Monotropa hypopitys; 

Ohnblatt; elfldi gazillat); 
ilebo zelenfk (Pirola rotundi- 

borvćn vagy lonc-meteng vagy 

patoprstica (Ruta graveolens; 
jos vagy keresztes ruta) ; 
palustre; der Sumpfporst oder 
>csdri rozsdabura); 
30 rozmarfndiv^(Andromeda 
nblatterige Andromeda ; vad roz- 

o planiga trpkd alebo me- 
si vel arctostaphyllos officinalis; 
; fanval kukojca); 
on hirsutum ; die zottige Alprose 

bo karvica (Saxifraga granu- 
das Keilkraut ; bibircsos k6t5r) ; 
xifraga umbrosa; der schattenlie 
mchen; drnynn6v6 k6t6r); 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



ydelnfk alebo peničnfk lekdrsky (Saponaria of- 
s gebrauchliche Seifenkraut; tajtćkz<5 szappanfđ); 
linčok pošvat^ alebo slzičky (Dianthus Carthusia- 
Karthauser od. die Blutnelke; barkt szegfii). 

XXIII. 
ma nadmuta alebo hrvolavka alebo vražemil 
ta ; der Taubenkropf od. die aufgeblasene Silene ; hćlyagos 

»na ovisla (Silene nutans; die nickende Leimblume od. 
ya szilćne); 

rimor obecn^ alebo vtačinec alebo črevcie (Stellaria 
ledia: das Vogel-Sternkraut od. der Hiihnerdarm; gyenge 

zchodnfk ostr^ alebo jarič alebo reza nka (Sedum 
charfe MauerpfefTer; borsos szakaj; 

mbfn červen^ alebo spuža jedla (Spondia Myro- 
[ spondias mombfn ; die Mombfnpflaume od. der amerikani- 
>alanenbaum; veres mombfn); 

iva alebo kyselina vtačia alebo đatelina kysU 
tosella ; der gem. Sauerklee ; madar sćska) ; 
žec rolnf (Cerastium arvense; das Ackerhornkraut ; me- 
jr); 

kol obiln^ (Agrostemma Githago; die Kornrade od. 
vetćsi konkoly); 

ema alebo knotovka liičnia (Lychnis flos cuculi;die 
le od. Lichtnelke; kakuk mćcsvirag); 
[čidlo obecnć alebo solima alebo alkeremeš (Phy- 
andra; die Kermesbeere od. Schminkbeere ; berzsenvćrftirt 
iagyal); 

orefiovnik obecn^ (Rhizophora Mangle; der Mangle- 
Tausendfussbaum ; kozčnsćges mangolna). 

XXIV. 
3ytnfk tupolist^ alebo spodlesok (Asarum europaeum; 
urz; kerek kapotnyak); 

irostavecpreslenat^ alebo p 1 a k iS fi-v r b i c a (Lvthrum 
er rothe Weiderich od. das Blutkraut ; vćrallftć fiizćny) ; 
pfk obecn^ alebo ježinica (Agrimonia eupatoria ; der 
g od. die Leberklette: bojtorjanos parić); 
^štec chv6jka alebo vlčie mlieko (Euphorbia cy- 
>ie Cypressen-Wolfsmilch ; farkas fiitej); 
zedka obecna (Reseda luteola ; die gelbliche Reseda od 
repce rezeda vagy vad rezeda); 

tresk pokrovn^ (Sempervivum tectorum; die gem 
hazi zold); 

java jablkovitd (Psidium pomiferum ; der apfelartig* 
im ; almatermđ kujava) ; 



Digitized by 



Google 



149 

ellifera; die Cochenillen- 

larius; der wilde Jasmin 

Uus aromaticus vel Eu- 
; szegfiiborsfa). 

(Pokračovanie.) 

iu s istotou. 



— delba. 

tok rozdelif, menuje sa 
ko čiastok delenca roz- 
ne ukazuje tu hfadanu 
ca je čislo delitela. Tak 

Delenec 20, delitel 5, 
20 sii 4, a spolu aj to, 
y aj vačšf od delenca, 

bude tedy menšf než 
ovatf, že sa delitel nedd 
)0 na pr. 2krat 8= 16 

> 2 len 1 / 4 krit 

odieli spravi vtedy, 
licu z delenca brat 

i čislice, tedy jeho bod 
snesen^ bod: 345., kde 
akto delitel stava vždy 
lesli sme bod v deliteli, 
lelenci, na pr. 

5- 

och pripadoch ten isty 
ry by nds do viacer^ch 
v I. povedanć. Jestliby 
Jitel, alebo žiadnu, tedy 
(.12 = 5450:312 alebo: 

> m6že sa totiž tak po- 
(Ostatne srovnaj s hore 

ssatinne* zlomky ndsobia 

eba vedief, že v akom 

om, ked jedno i druhe* 

bude.) 

>mkov vidz 3. pozndmku 



Digitized by 



— 



1 5 o DOM A ŠKOLA. 

III. Keđ ndm v delbe na spodku zvyž 
čo z delenca stahovatf, tedy možeme pokračc 
nuly ku zvyšku a to po t^ch čias tak, k^m 
potrebu. Tieto pripojovanć nuly nech sa t; 
ich delenec skutočne mal, lebo ony nemen 
md lebo nemd napisani, ponevdč je všetko 
050 alebo 0*500, alebo aj: či 364 ci 364.0 a 
vidno, že pripojovanie tak^chto ntil aj pr 
žiadnych desatinn^ch zlomkov nem£, s velk 
žeme, rozumie sa : keđ srne už všetky jeho 
nevdč v takom prfpade ale desatinnćho bo< 
tedy ho pred použitfm prvej takej nuly tam 
desatinnć. (Vidz tu I.) 

Sprdvnejšie je ddvaC delenec napred a 
aby počt-im nasledujiicim porozumeno bolo, 
dla stareho sp6sobu delitela vopred pfsat na 



14.45:2. 





«) 


6973: 
60 


1 5 = 4.648 


97 




90 




73 
60 




130 




120 




10 


atđ. 




c) 


359 : 3-5 = 3590 : 35 = i°2-57 


35 




90 




70 




200 




_175_ 




250 




245 




5 atđ. 




') 


10.99 : 365 = 0.0301 


1095 




400 

365 
35 


atđ. 



77.25 : 4: 



600 : o. 



Digitized by 



Google 



15' 





h) 








:9.o: 15 


= 0.6 






_9° 
oo 








03 


: 962 =5 


0.09 




5« 








45 


atđ 






. (Pismeny 


vztahuju 


sa 



sice i chatrnejšf počtar 
lo delf 1 5 -mi, tedy mu 
*r. Keđby všetko dfa 
im ovšem nebolo treba 
i. Podići 4.642 znači 
retrd. 

čislice na pravo, preto 
le body odpadnii. 
čfslicu, preto že deliter 
le si pri 9 ; ponevdč ale 
i na pravo potisli, tedy 

:to, že delitel md 1 de- 
ftym cetym čfslom, lebo 

- pred stiahnutfm prvej 
Dnevac ešte ani v troch 
napišem do podielu za 
erbe, keđ sa už stiahlo 
dostatočnou desatinnou 
leliac celok na počiatku 

prenesenim bodov od- 
>red t^m nebolo celkov, 

bez zmenenia hodnotv, 

v III. punkte bolo po- 
ižno pokračovat v delbe. 
zlomky v podieli majii 
iz stotinv. Pri kilograme 
:iny, lebo su to gramy. 
preto že je 6 /iooo tolko 
Ked srne tedy pri e) 



Digitized by 



Google 



152 DOM A ŠKOLA. 

až do desattisfcin pokračovali, urobili srne to len pre cvičeni 
ešte poznamendvame, že sa desatinnć nuly i v celkoir 
delbe stahovat m6žu, kde jich sfce niet, ale sa m6žu mysl 
sa nimi hodnota čfsla nemeni, na pr. 419 zl. rozdelit in 

419 : 6 = 69.833 = 69 zl. 83 kr. a menej než 1 / a 
36 



59 

54 

50 
48 


20 
18 


20 
18 



2 

20. Bližšie vysvetlenie pr£c s desatinn^mi 2 

Posial sme ukazali viac len takrečenii mechaničnii prac 

n^mi zlomkami, sch valne nechtiac pomedzi to davat vntftc 

lenia, aby sa t^m mysel učiaceho sa neobttižila. Nech 

stoji nečo: 

I. K sčitovanke. Ako možno jednim fahom pol 
dodavania zlomkov k dodavaniu celkov? Prave tak ako c 
ku desiatkam, od desiatok ku stovkam atđ. 

Prfklad 379 

3.56 
2.97 
IO.32 
Prv£ sčftan^ riadok dal mi 2a /iooJ to je tofko, ako 
V100 podpišem pod stotiny a 2 /io dodam k desatinam, k1 
23 /io» čo J e tofko ako 2 celć a 8 / 10 , ktorć podpfšem p< 
a 2 celć dodam k jednotkam atđ. 

II. K odčitovanke. Podobne to aj s odčitovankou 

Prfklad 35.75 

2.87 

32.88 
7 /ioo z V100 nemožno, požičiam si 1 / 10f to je tolk 
a 5 /ioo = 15 /ioo, odobrano 7 /ioo zv^ši 8 /iool 8 /io zo 6 /io ™ 
žičiam si i celć, tofko čo 10 / 10 a 6 / 10 = 16 / 10 , odobranc 
8 / 10 ; 2 zo 4 2 atđ. 

III. Predbežnć zndmosti ku vysvetleniu 
a d e 1 b y .*) 

*) Cely tento 3. punkt obsahuje v sebe pre počtovanie v6b< 
žite* pravidlŽ, preto ho samoukom k ndležitćmu povšimnutiu odpo 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



154 DOM A ŠKOLA. 

Prfklad 3.5 

0.2 
070 
2-krdt 35 je 70, ale 3.5 je tolko ako 35 deleno 1 
menej než 35. Z 10-krdt menšieho ndsobenca pri 
menšf siičin musi vynst, čo podla pravidla pod i 
Podobne 0.2-krdt — sdc iokrdt menšim než 2 
menšf siičin vydat než 2. Keđ tedy 2-krdf 3.5 u< 
0.2-krdt 3.5 učini len 0.70 (0.7). Toto sa všetko 
keđ sa v siičine tolko čislic na desatinnć zlomky 
oba činitelia majii, tedy v tomto prfpade dve čfsli< 

V. Ku delbe. a) Každ^ nahliadne, že ako 2 
tak aj 20 v 80 tiež 4-krdt, preto, že sa tak m£ 2 
80. Ked pri delbe bod delitela na jeho pravy kraj 
srne t£m podla pravidla pod čfs. 3. tohoto delit 
10, 100, 1000 (podla toho, kolko mal desatinnycr 
cieleniu ndležitćho pomeru medzi delitefom a dele 
teraz už aj delenca t^m ist^m čislom nasobit, to 
bod na pravo pornknut*, kofko v deliteli. 

Priklad 5.25 : 3.5 = 52.5 : 35 = 1-5 

_35_ 
175 
175 
000 

b) Aby sa v deliteli docielilo celć čislo, prer 
na prav# kraj, tak že 35.= 35. T^mjedelitel zdej 
i delenca 5.25 musfme pomknutfm bodu o jednu 
zdesatndsobnit a bude 52.5. 

Prečo ale pred srahovanfm prvej desattnnej < 
v podieli? Zv^šilo 17 celych, k tomu stiahneme 5 
bolo cel^ch 175 tedy by srne 35 našli 5 cetych-ki 
stiahli ale len 6 / 10 , k voli t^m obrati sa 17 celych 
B / 10 = 176 /io- Teraz už 35 v 175 / 10 , ktore su len de 
175, m6žem mat len desatkrat menej než v 175, 
Vio-knit. 

Rdtanie. 

21. Po t^chto prfpravdch pristiipime už k rat« 
ešte neznd rdtaf, kto je sice v sčitovanf, odčitovanf, 
— trebaš i desatinnych zlomkov zbehly, ale nezn; 
prac kedy upotrebit ma". 

Predpokladdme u čitateFa aspon to, že tfm 
ulohdm počtovania rozumie, lebo pre takćto tu r 
ešte i pri takejto lilohe stdl: Mesto Rfm bolo vyst 
pred Kristom, kolko md tedy rokov? — nevedi 
sčf tanka 1890 a 752; alebo: kolko hodin žil 80 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



156 DOM A ŠKOLA. 






LITERATURA, 



— O Bielekbv^ch »Obrazkoch z h6r« prin 
Listy« v prflohe k čislu 141 zo dfia 23. maja n< 
priaznivć posiidenie: 

»Obrdzky z h6r. Svazok I. Napfsal Anton Biel< 
Salvy v Ružomberku. V pekne vydanć, uh leđne 
obsaženo na 1 50 strankach pčt zdafil^ch povfdek : Po 
Bože moj, otče moj však je ten svet zmotan^! — Ob 
— Kopač pokladov. — Cudzdr. — Všecky tyto pc 
v^tečnćho znalce kraje a Udu slovenskćho 
zamlouvd se pčkna charakteristika pravć venkov 
troch rokoch« a pak pochmurnć obrazy ze zuboženel 
žitf horskeho v povidkach »Bože moj« a v »Cizaku«. 
luje spisovatel nejbolavčjšf strdnky dobreho a stateči 
skeho, jehož hornate, chudć kraje* stavaji se nicmćnč 
nelftostn^ch — cizopasnfkfi. V »Cizdku« bohat^rski 
neho andčla straice slovenskdho lidu, »horskćho cl 
zjednavd aspon častečne rovnovdhu mezi občtmi a je 
kodlaky — však to£ již doba davno minuld, nyni žij 
v podanf lidu. Ostatni povidky včnovany jsou krasn 
vota v horach, v mohutn^ch črtach lici velkolepou kn 
Hory, Magury a Javoriny a lidu, jenž tu pod blanky 
v šumč hor žije si volnč a tiše, jako tichd je sama z< 
vrchfiv, černave hory, lučiny, pak role, statky, na upa 
stv^m, bublav^m potfičkem, potom zase vrch, dolini 
stffbrnd stužka a v každem đdoli viska s bftym ko« 
čisty, jako to ovzdušf, jež d^chd, a jako t£ voda, již 
až po hrob je obklfčen poesif vzniklou v jeho duši i 
mu ji a on buđ za hory uprehne pred v£mi aneb schvdtf t 
proti vdm. Davnć zvyky a tradice nejsou nikde tak zacho 
samomu sobe žijicfm svetč. Sekera nevnikla ještč p 
mohutn^ch lesfi, kterć byly Janošfkovi domovem. M< 
tam domovem ještč i dnes. A ten v černć hunce a t 
v širokem klobuku a vysokćm opasku se nesouci Ud 
ovečka, ktoru si tak draho cenf. 

Jen jednu chybu md ten zdrav^ horsk^ lid slov 
velmi, velmi dobrim. Ofe rizfm... Spisovatel venov 
briele Preissovć. Ctčte. 

O typografickem vystrojenf tohoto dielka pfše 
časopis pro technickć zdjmy knihtiskaf fl a pffh 
v 5 čfsle svojom odo dna 22 maja: 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



1 58 DOM A ŠKOLA. ^ 

plomu. — 3. Oprava učebnćho rozvrhu pre ndrodnć školy 
ndrodnć školy jedno- a viactriedne. — 4. Ot£zka učebnfc 
dzovania. — 5. Vzbudzovanie citu učitefekej spolupatrič 
n^mi nutnvmi stoličn^mi spolkami a všeobec. kraj. 
6. Sriadenie odbornćho dozoru školskćho so zretelorr 
učitelstva. — 7. Hmotnć postavenie učitefetva. — 8. Sria 
ovskej zdkladiny. 

— Vo v^borovom zasadnutf seksdrdskeho spolki 
rovanie trestancov ist^ člen žiadal, aby trestanci boli vyu 
rasdinopisu, nerastopisu a sndđ i algebre, ale nepomy< 
Iudia jednoduchf, všetku predbežnii v^chovu postrddajiici, 
hlavne šTachtit mravy ndboženstvom. A takfto pdni čast 
rozhodovat o v^iičbel 

— Ku oslave Komenskćho. V Prahe sriadil sa zo zi 
sk^ch učitersk^ch spolkov v^bor pre oslavu 300-ročn^ch r 
Komenskćho. Za predsedu zvolen^ bol p. Jozef Klika, 
sol sa na tom, že obrdti sa na Maticu češku so žiadosfoi 
vydala vedeck^ životopis Komenskćho. 2. Požiada »Mat 
vydala populcLrny spis, pojedn&vajuci o živote a snahdch 
3. Požiadajii redakcie českych kalenddrov, obrdzkov^ch 
atd.. aby r. 1892 priniesly buđ pr&ce životopisnć, lebo 
tohy zo spisov Komenskćho, doteraz neuverejnen^ch. 
vydavateIov lacn^ch knižnfc, aby vydali vetom lacnć vyd 
skeho »Informatoria školy matefskć«, českej »Didaktik) 
cessaria«. 5. Taktiež požiadajii i mnohć inć nakladatetet^ 
nakladom vydali lacnć spisy Komenskćho. Okrem toh 
predndšky o živote a pćsobenf verkeho reformdtora šl 
Museum Komenskćho. 

— Stilu školsku v^stavu v Prahe sriađuju v miestn 
rika« zvan^ch, so zvldštnym zretelom ku potrebdm vyuč 
a druhej triede*. Doteraz je poslan^ch na vystave 45 
z ktor^ch 379 je darovan^ch. 

— Odmena za deti. Zakonoddrny sbor v Quebe 
schvdlil zdkon, ktor^m ustanovuje sa, že každy otec ro 
jiicej 12 živ^ch detf, dostane 100 akrov pozemku. 

— Ndrodnć školstvo ruskć. Zprava vrchnćho proki 
nody o farn^ch škol£ch uverejnend v »Grk. Vedom.« a 
jakina tiež tam uverejnen^, poskvtujii zajfmavn^ pn'spevol 
ndrod. školstva niskćho. Teraz existujd v Rusku dve j 
točneho vzdelania : št&tna a cirkevnd. Ozvaly sa sfce hlas 
n£r. školy danć boly pod sprdvu knazstva, ale dra samy 
časopisov nedd sa to previest a nie je to potrebne. Jedna šk 
druhej ; len keby jich bolo viac, všetky maju* dost prdce. 
ešte ndrod. šk61 v Rusku mdlo, kto by o tom pochyb 
ma 22 tisic ndrod. šk6l »ministerskych« a asi 18 tisic šk 
tedy spolu 40 tisic škol a treba jich asi 200 tisic, aby 
milionov n£roda ruskćho naučilo sa čitat a pfsar> — 1 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



i6o dom a Škola. 

— Čfnske časopisy pre mladež. V Čfne vychodi 
časopisov pre mladež. Hlavnejšie znichsu: »Tscheng 
(Obrazkov^ časopis pre mladež), »Hai-Ti-Hwa-Pau« (i 
časopis), »Sching-Men-Hwa-Pau« (Obrazkov^ detsk] 
Casopisy tie vychodia mesačne raz ; čislo stoji 3 — 5 a 
je zvačša nabožensk^. 

— Poznamenanie. Dolu podpfsan^ poznamenai 
A. Z. v »Cernoknažnfku« a »Svet a vlast?«, ani Z. p 
pozorlivost vo škole (tu str. 6) neznačf mna. To sic 
sovat ct. čitatefov, ale interesuje mna, a to všade pi 

— £*« 



LiteirdjTirp oznam. 

Davame vlct. slovenskomu obecenstvu na znam 
deme vydava£ slovenski zabavnfk pod menom: 

„B E S E D V 

»Besedy« budii vvchadzat? (v neurčit^ch lehotac 
voktavovom formate a každ^ sošit obsahovat bude 
celok. (Redakcia iba v riedkych pripapoch ponechai 
dva sošity v jeden). VeTkosf sošitu bude najmenej 
tlačen^ch harkdv. 

Smer »Besied« bude podat nasrnu obecenstvu cem 
zabavnopoučnti lektiiru. 

K v61i jasnejšiemu rozhladu podavame tu obsah \ 
obsahujuceho svazku, ktor^ je už hotovy a odošle sa 
obratom pošty. 

Obsah : 
I. K jaru, basen od Hviezdoslava. — 2. Z dob 
napfsal A. B — k. — 3. Stiesnena sila, basen, Em. 
Astronomia a povera, Dr. Jan Wagner. — 5. Piesne 
molick^. — 6. Pokuta za hriech, veselohra v 3 dejstv« 
— 7. Chora deva, basen, Somolicky. — 8. Ludovi 
obrazok od J. Vlčka. — 9. Neprajnfkom, basen, Poč 
Zonou do Horvatska, cestopis od P. Zocha. — n. 
geneva, preložil Vršatsk^. 

Prihlasitf sa možno u knfhtlačiarne p. K. Salvu 
Celoročn^ predplatok obnaša 2 zl. 40 kr. Prfhk 

jednotlivć sošity po 70 kr. i s poštou. Viazanć sošii 
Prosiac vlct. obecenstvo o hojnć prfhlasy i predp 

v Ružomberku 

Karol Salva Anton 

nakladatef. reda] 



Digitized by 



Google 



ĆiSLO 6. 



ILA. 



ov a učitelbv. 



limo školy. 



tela a ducha rovna 
Idvanf jak jednotlivca 
nejšia. — Zabezpečit 
ustavičn^m cvičenfm 
ako aj stale cvičenie 
fššieho stupna vzdela- 
rfstupnd, len na nom 

- Prekdžky na ceste 
hovorf jeden mudry 
t dlhe\ abv dosiahnul 

- Pravdaže často nie 
x>trebne je kovat ho 
iciam sa zase k vy- 
u vyznačenemu cielu. 
io v škole šrachetno- 

naš večnii zasluhu, 
chovajii. Nulno ml£- 
akemukolvek učeniu 

srne sa učili pozorne, 
že mnoho vieme, ale 
'di znamosti. Vyhod- 
rt dokladne, lebo po- 
s pri učeni sa mdme 
nost a pamat odrazu 
>y sme jednu vec za 
)v, Ignac Loyola mal 
t, kdo v jednej dobe 

ostatni. — Keby sa 
bol stale riadil, nebol 
nosti Slovanske* na- 



Digitized by 



— 



162 DOM A ŠKOLA. 



pfsal. Ustavičnć študium, ustavična, len tomuto di 
zornost, mravenčia pilnost pri sbieranf ddt, kritickd z 
umožnily to, že sa dielo i jemu, i n£m Slovakom čes 

Učit sa čomukoTvek, nemože n£m tažko pj 
zndme, ku akćmu ličelu sa to deje, alebo jestli si lič 
vyznačfme, lebo v pdde tomto sosiistrednfme lepšie 
k prdci našej. 

Keđ si ale nadbbudneme d6kladnii znalost jed 
to sa skoro presvedčime, že sa nam dobre sfde pri 
v oboroch in^ch. Avšak povrchne vedomosti, ktor 
nymi knihami z prfpadu na prfpad doplnovat a up 
sii nikdy dostatocnć. Vedomosti, ktore človek v ži 
musi nosit so sebou ; tu nie je dostatočnć, aby jich m; 
uloženć a aby znal, kde može o nich vofačo čftat. 
vydd, to mu neosož{ peniaz, doma v pokladnici za 
ren^ ; istti zdsobu bežn^cb penazi, potrebni zndmost 
so sebou«, hovori mi5dry Angličan Smiles. 

Naši slovenski amerikanski vystahovalci, ako 
dost dobre maju sa v novej vlasti v nov^ch pomerc 
Toto prosperovanie pripisujem z jednej čiastky neko) 
ktord jich i tam sprevddza a z druhej čiastky jich I 
dmomej vvtrvanlivosti v prdci, ktorć jim v nedost 
zndmostf konkurenciu s delnikmi industrielne vzdelan 
Akć dtvy a zdzraky by tito Iudia robili, keby zo 
technickć, odbornć zndmosti — ak^mi sa na prfl 
honosia, sebou niesli, keby nie len grošom, ale aj dos 
potrebn^ch vedomostf opatreni na cestu sa vyda 
skutočnou kliatbou ndšho osudu, prfčinou všetkych i 
i socicLlnych nerestf, že odndrodnene učitelstvo na t 
ldvania človeka čfm menšiu vdhu kladie a vedenć svet 
macTarisacie — ndrod n&š do bahna mravneho a \ 
zavddza. Zkdsenosti, ktorć by si n&rod ndš v skok 
nadobudniit mal, by boly povolane medzery, nani 
v^chovou narobene, zaplnovat. Niiž ale nedostatc 
podnikov, ak£ na uhorskych horniakoch takmer v& 
voluje ndrodu ndšmu dostatočne vzdeldvat sa a kro 
n£š slovenski obločiar svetio Mađarom a Rumunom 
len od žobrania ho chrdnia. Takuto istu mzdu maj 
drotdri : nuž ale bud Bohu i za to chvala, i tfto sa živ: 
prdcou; švindel loterijn^ch krdlov, a la Farkaš, ne 
jednomu z nich. 

V nedostatku slovensk^ch vzdeldvacich ustav 
tedy na vzdeldvania seba sam^ch, pri čom rozhodn« 
prdve tak potrebnd, jako pri nejakom obchodnom p< 
tieto nadobudneme si vtedy, keđ si vyhradfme v \ 
konanf istu volnost, rozumie sa, že pri osobnej : 
Prilišnć poručnfkovanie by ndm tu bolo na škodu : 



Digitized by 



Google 



A ŠKOLA. 163 

u vlastnej sile a tdto je najvačsou 
eh. Ze ndš ndrod, rozumiem tu Tud 
ilo kond, to pripisujem tej okolnosti, 
ani neodvažuje. Jeden jedin^ krok, 
de pomoženo; avšak aj tento jedin^ 

ly nikomu do list. Darmo lamentuje 
jčne nad hmotnym upadkom svojim 
iobyte, keđ si k nemu nerazi cestu 
sdelavanfm. Bieda je tu ; nutno na 
osvedčen^m sposobom; vytrvalej 
ivdy, že pokračovat musfme z kroka 
o vzdelanosti nedosiahne človek ten 
»hol, že prdeu sebavzdelania dokončil 
hnut mal. 

k očakdva netrpelive velike vysledky 
stom ohlade podobny dietfafu, ktore 
\ vytahuje ju stale, aby sa podfvalo 
- Kto seje, ten musf trpelive vvčkat 
/yrastie, k^m ovocie donesie. Velmi 
o Učinkovania skor, nežby sa ovocia 
je vedomie toho, že zasial dobre* sema* 

vzdelavania ostdva vždy vzdel&vanie 
idm len zaklad ku pravej vzdelanosti. 
očnejšim vtedy, keđ naučf mlddež 
alšiemu potrebnemu sebavzdel&vaniu 
n£m sposobom. V škole nasbierana* 
ožf človeku, keđ ho spolu nepovzbudi 
bo každe* rozumne vychovdvanie ma* 
skvtnuta" žiakovi možnost ku samo- 
Ičf o tom, čo je v stave vykona£ a čo 
lomie daVa mladfkovi doveru a silu 
conečn^ ličel všetkćho vvchovdvania 
$ch sfl a schopnosti. 

znali učitelia najlepši a boli presved- 
:ovaf k tomu, aby brali činn^ podiel 
»6soben( svojich vlastn^ch schopnostf. 
oho obvyklćho sposobu, pri ktorom 
vo zndmosti z rozličn^ch oborov vied 
ive k niečomu upotrebit a ci nie. — 
e tak jako bohatstvo zemske, možno 
ozkoš, bez toho žeby krom majitela 
bohdč, alebo majitel mnohych zni- 
:n£mosti alebo bohatsva, nem6že mat 
)s£ zo stranky ludskej spoločnosti. 



Digitized by 



Google 



t6 4 DOM A ŠKOLA. 



V tomto oMade rozhoduje jedine učel, k jakćmu duševn^ 
ndš majetok upotrebujeme. 

V našom storoći počujeme často pripominat, že ve 
No ovšem! Ale vedenie samo bez mđdrosti, bez šlać 
robf zleho človeka nebezpečnym. Vedenie, jestli nie 
šfedietnostou a miidrosfou, je blud. Znamenit^ paedaj 
považoval vyhradnć pestovanie vedenia za škodlivć. 
m6žu n&s ochrdnić od nfzkeho prostopašnictva, avšak r 
od sobeck^ch neprdvostf, ked nie s\i zošrachtene rozumn^n 
Je hnusne" podfvat sa na človeka vynikajdceho bohat^m 
keđ je in&če čo do povahy obludou; m6že by£ pln£ 
nosti, — ale pravu miidrosf istotne nemd. 

Tymto smerom md krdčat i v^chova ndšho ndr 
bierat totižto zndmosti do života potrebne* pilm>m seh 
upotrebit jich v pravom čaše a na pravom mieste, ale ta 
zdar a lispech povstal v prvom rade pre tieže upotrebi 
tlivca, v druhom rade ale pre ndrod, ako organički celc 
vynikali šlachetnf vedomci všetk^ch ndrodov, že ov< 
ndmah svojfch nedali zhnit v komordch svojfch, ale 
k obecnćmu použitiu celemu vzdelanćmu svetu, stanti 
sp6sobom dobrodincami človečenstva. 



O samočinnosti žiakov v pospoHtej s 

Piše: Karol BicUk. 
(Dokončenie.) 

keđ tak žiaka po ceste bezpečnej krok za krok 
povedieme, neni možno, žeby samočinne za nai 
j : \$~ nenadobudnul si z poznania seba bezpečn^ a ist^ 
r£m jako kapitdlom živ^m vlddnut bude mocf. 
Tiež ale i individualita žiakov je velikim a to d6l 
Tom pri v^chove k samočinnosti, o čom Komensk^ s| 
dovne: »Po prvć su Iudia vtipnf a chtivf a tf sii zdarnf. 
na to dbat a dozerat, aby sa z počiatku odrazu nevy1 
trhli. Inf sii vtipnf a povolnf, avšak vdhavi. T^m zapo 
Tretf sii vtipnf a chtivf, avšak svojhlavf. O tak^ch sa i 
vo školdch sii nendvidenf; ale z takych b^vajii tf najv 
len jak ich kto vie okrotit. To sa prdve pri Alexandro\ 
ukdzalo. K6n tento nds uči, že mnoho zdarnych hld\ 
zmar vinou učitetov, ktorf z konov oslov tvoria, ponev 
svobody milovnych viest nevedia. Štvrtf sii povolnf a c 
havf a tupf. I tfto, siic dobre vedenf dochddzajii, bdrs p 
za to sii stdlejšej pamati jako ostrovtipnf. Piati sii hl 
nechtivf, avšak i tfto ešte napravenf byt m6žu, jak si5 



Digitized by 



Google 



ŠKOLA. 165 

\j o t^chto neslušf dokonča pochy- 
it.« 

je z najprvšich povinnosti učitefa- 
3ri primeranom š nfm zachadzanf 
učovanf kračaf m6že, je nutne ža- 
love na jeho zvlaštnosti, individua- 
omade žiakov b^vajii deti rozlič- 
1, je potrebno, aby jedni boli po- 
Iržovanf, aby v6bec všetci rovnou 

fmi d6ležita didaktički zasada znie : 
jako vecnćho (realneho).« — Mi 
vecnii, (realnu, materialnu), ktora 
ord bvstri rozum. Obidve sa maju 
Uebo jako latka a sila, alebo jako 
Ljemne v pojmu vzdelania. Len že 
prospechu pre človeka, jako uče- 
izom je Sokrates, ktory bol delfi- 
šieho vvhlasen^ a predsa o sebe 
ieho nezahrnovala v sebe positiv- 
1 bol vstave o každom predmete 
roje a čoby jako dokonalć, samotnć 
lobne i vycvičenost! formdlna, len 
iže nespočfva na pevnbm zaklade 

polita bude počinat vždy učenfm 
lemne vo cvičbu a zručnost učenia 
čenia dbat bude, aby žiaci r^dzim 
pln^ch, ale tiež i stručn^ch vetach 
1 nech iteko suvisia zo životom 
všetky predmety učebne. Všetko, 
nu je hojn^m materidlom ku slo- 

pisemn^m. Lebo len ndležit^rn a 
čineniu a umeniu rozumnćmu. Aj 
moćne prospievano byt, musi učen 
ta pospolita škola v^rok tento usku- 
dre uskrovnovaf a po 2. pribuzne 
af. 

to najpotrebnejšie a najdoležitejšie, 
potrebou a začina byf heslom mno- 
>vanie duševnćho žaludka žiakovho, 
v stave? Verkou chybou doby na- 
3 najviac z realii, častč zabudano, 
nechavano b^va vzdelanie for- 
toho ale je naš učebny plan, ktor^ 

jednotriednych, nerozdelenych, po- 
najpotrebnejšie, najdoležitejšie, ketf 



Digitized by 



Google 



1 66 DOM A ŠKOLA. 



mnohć školskć vrchnosti, pravda všetko »odbornici« s; 
pismen školskćho zakona pridfžaju a nimi častokrat uči 
sek^ruju. 

2. Na siistredftovanie, koncentrizovanic učiva upom 
obežnfk ministerialny, hlasy vytečnych paedagogov, l< 
roda. Jako priroda činom jedinim všeličo spolu spravuj 
tak to m6že byt i v učbe, aby každa praca dvojak^ 
ližitok dala. Preto vyučujuc predmetu jednomu, starost? 
i o druhć, prfbuznć, čfm sa vyučovanie zprfjemnf. 

Jestliže mame učivo siistrednovat, musime mat 1 
Za stred sustredftovania učiva nech sliiži jazyk vyučov; 
tersk^. V nom nech sbiehajii sa všetky predmety tak, j 
v kruhu. Diestenveg hovorf: > Všetko vzdelanie naše 
na lihrnnom vedenf, ale na uplnom pochopenf a osvc 
toho, čo vieme.« 

Preto všetko vedenie, znamost nadobudnuta nec 
predmetom čast^ch iistnych a pfsomn^ch cvičenf, aby 
letujiica mysel detskd p6vabnostou novoty tym snadr 
bola ku predmetu jednemu i viacraz. Veđ nemožno 
žiak čo nevie, bol v stave napisat. Len pisanim osvojf i 
čul, videl a čital; čo konat pospolitej škole i Herder 
hovorf: »Musi byt cvičeno v pisani, ponevač pfsanie 
opravuje mluvu, rozvfja idey a priv&dza dušu v činr 
divnim. Len tie narody, ktorć vedta čftat a pfsat, sd 
kulturnymi.« Z toho vidno, že pfsanie, slohovć cvičenia 
ločn^m stredom všetkej školskej učby a že naležitć vzd( 
je najlepšfm cielom jeho. Preto preč so snahou, aby ž 
školy čim viac vedeli, lež hlavne usilujme sa o to, aby 
dokladne i rozumeli. Najhlavnejšou starostou nech narc 
naši ndležite sbehlf boli vo svojom jazyku materskom, 
i v pfsme; lebo pomocou jeho otvarame jim nie len 
vedy, lež roznecujeme v nich čulii snahu po đalšom 
— Lez dobre si buđme toho vedomf, že toto všetko 
nostou žiakov dosiahnut možno. 

Ku zakončeniu mojho pojednania uvediem v^rol 
sa na samočinnost žiakov, niektor^ch znamenitych paei 

J. A. Komensky: »Učfiovi naležf praca, učitelovi r 

Diesterweg: »Učelom vychovy je roznecovat sam 
vancov pre pravdu, dobro a krasno. < »Dobr^ učitel 
preto malo hovorf, aby deti t^m viac hovorit mohly.« 

Kehr: »Jestli učitel hovorf vehni mnoho, žiaci r 
malo sa naučia.« 

Niemayer: »Mnohy, ktor£ zpod dozoru a ochran; 
vyšiel, je temer cez cety život dietatom a zostava trvah 
nesamostatnou, zdetinštenou bytostou.« 

H. Spencer: »Potreba ustavičnčho hovorenia je r 
nie detskej pošetilosti. « 



Digitized by 



Google 



i ŠKOLA. 167 

ne, ale mysli samostatne!« 

adro, ktorć srne sami vyldštili a tak 

mi objavili.« 



idržovaniu kdzne školskej. 

udržovaniu prospievajii predovšetk^m 

tost žiakov naproti učitefovi. 
tov a in^ch predstaven^ch. 

DV. 

đ. 

>t žiakov naproti učitelovi. 

kovanie učitetovo, v škole, tak aj 
m prospechom a zdarom sa diat, 
kov svoj f eh lasky, važnosti a d6very. 
ani vo škole žiadnej moći, ktord by 
ežli ldska s čarovnou mohiitnostou 

v6ru, činf človeka pristupnim pre 
je mu i to, čo neprijemneho a dava 

prem6zt nevlddal. 
ietky s radostou vinii sa k učitelovi 
LŽdć slovo jeho, s radostou konajii 
10 a chrdfta sa všetkćho, čo by ho 
m, že učitel, ktory u žiakov svojfch 
a vdžnost poziva, nie tak Iahko pri- 
pre udržanie kazne ostrejšfch pro- 
blubenost a važnost jeho postačuju 
> potrebnćho zavažia, preto že dietky 
sndšaju i na všetky predpisy a prf- 
kazy jeho. 

Krem toho dosahuje tak^ učiter snadno i ndklonnost a doveru 
rodičov žiakov^ch; bo najistejšia cesta k srdeu rodičovskćmu vedie 
cez srdee dietata. 

Musi teda učiter domahat sa takejto lasky, d6very a vdžnosti 
etok. 

Ldsku a doveru žiakov svojich m6že si zfskat učiter: 

a) keđ dietkam vždy veselii tvar ukazuje s nimi vždy vfudne 

.n'vetive obeuje. — Oproti zamračeni tvdr, kruty hlas, vykrfkanie 

janie atd. zostrašuje dietky, odnfma jim ehut a volu, dno zoškli- 

jim učitefe i školu. 

\ keđ aj veselost td ovšem neraz musf ustupit prisnosti, mi 



Digitized by 



— * 



DOM A ŠKOLA. 



sa i tito by£ prosti všetkej niruživosti a višne 
založeni na čstej laske krestlanskej : 
b) keđ žiakom pri každej prfležitosti nie len slovo 
čoho tamto nič neosožf, svoju naproti nim blaho 
tenstvo dosvedčuje, chovajuc sa naproti nim vž 
>m spatrovali dobreho otca, kt ry si vie brat k 
Lrmutok jejich a usiluje sa uprimne o pravć jich 1 
Rozumie sa samo sebou, že veselost učitelova 
n£ rahkomvselneho, pochabeho a neslušneho; 
/šetkćho detinskćho lubkania, Iahkomyselnćho 
tiež aj pretvarovania ; bo inič vystavuje sa 
vaniu u dietok a kroz ne aj u in^ch. 
Bez vižnosti ale nieto vo škole pravej lisky 
udržanie si totiž vižnosti musf sa on vćbec a 
v' ftom žiaci r^dze vzor dobreho a cnostneho 
li a musi sa všemožne chrinit všetkćho, čo 1 
)k buđ ohladom na jeho vychovivaciu a vyi 
alebo na mravy jeho škodit mohlo. 

[I. Spoludčinkovanie rodičov a in^ch pre 

Aby škola lilohu svoju jako vobec, tak aj zvliši 
skej zdarile plnit a riešit mohla, je nevyhnutnc 
n jednak od rodiny, jednak od predstavenstiev, 
>k]fch niležite podporovani bola. Bo ponevič di 
vo škole, lež viac ešte v rodine a podrobenć je 
kvi a štitu : patrno, že ličinkovanie školy len tal 
ćho v^sledku, jestliže s jej snahami srovnivajii 
^ch, cirkevnych i svetskych predstaven^ch ; jesti 
i to, čo ona buduje a stavia, lež prive pomocn 
iju ruky. V čom asi toto spoluučinkovanie zil< 
10 pri pojednivanf o pomere školy narodnej k r 
A a štitu. 

Spoluučinkovanie toto mi si učitel Madet všer 
ibezpečf si ho tak, keđ povinnosti svoje verne V} 
nenadužfva, s rodičmi a predstaven^mi vo stiloi 
iava, a riznostou, bezuhonn^m životom a neus 
m sp6sobilosti svojej učitefekej, všeobecnii vižn< 
ie. 

III. Spoluučinkovanie žiakov. 

Prive tak, jak rodicom v rodinnej v^chove sta 
;fovi vo škole staršf a sposobnejšf žiaci pomoco 

— A pomoć tu to učiter nie len može, lež ; 
Inen^ch triedach upotrebovat. Bo tak on m6ž 
čit sim sebe tarchu priče a uradovania — čo 
)leno, lež aj nutno, nakolko tym len netrpi u 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



170 DOM A ŠKOLA. 



IV. Školske zdkonv. 

Aby vo škole všetko v ndležitom poriadku diat sa mohl< 
trebne" stl v nej iste* predpisy a privykanie dietok dla nich. Pre 
tieto zahrnujij sa obyčajne v podobu zvldštnvch, pfsanych zal 
pod menom školski zdkonv. O potrebe a v^zname t^cht 
srovndvaju sa mienky vychOvdteTov. Niektori totiž, pr 
zdkonov tak^ch, považujii školu jako nejak^ mal£ šta*t a poi 
pre nu istu školsku tistavu, dfe ktorej by žiaci učast brali v zi 
darstve a sudcovstve školskom. 

Ini ale vyhlasujii zdkony školski za celkom zbvtočnć, obi 
sa, žeby sa tyrn docielovala len zovnajšia zdkonitost (legalita) dod^ 
že desatero prikdzanf i tak obsahuje v sebe všetko to, čo v z£k 
školskych obvčajne sa nachadza. — Ešte ini konečne su, ktorf 
prostriedok medzi tamtou a tutou mienkou, uznaVajti potrebu za 
školsk^ch, bez toho ale žeby d&vali žiakom prdvo jich tvorit. A v 
poslednom pr&ve totiž ležf pravda. — V tomto smvsle zakony šl 
nie sii nič inćho jako pravidla* držania sa pre dietky, prdve preto i 
na ne listne nemožno dost upamStovat. — Na zikonoch t^chto 
zkrima, riadi a zdokonaluje držanie svoje, cviči lisodok svoj a p 
mravnu hodnotu svoju; na jich sdhlase s desaterom prikizani, 
učf sa mat uctu pred zdkoqy Iudsk^frni a učf sa jim podrol 
a nahliadajtic, že sd ony len určitejšfm vyjddrenfm zakonov h 
— a tak pripravuje sa pre budiki občansk^ život; na zdk 
školsk^ch konečne aj učite! uči sa ddslednosti a poriadku v ui 
vanf svojom. 

Aby ale zdkony školske tak^to dobr^ vliv na dietky i na i 
mat mohlv. potrebno: 

a) žeby boly kratke — srozumitelne* — okolnostam času, i 
a osob primeranć, — bez udania dovodov a poukazovania na 
ani privšeobecne* a privelmi podrobni, — dfa podoby prikazuji!Lv, 
a žeby len to v sebe obsahovaly, čo nevyhnutne potrebno; 

b) žeby nielen novovstupujucim žiakom, lež aj začiatkom každelio 
školskćho roku alebo aj polroku sl£vnym sp6sobom sa oznamovaly, 
vysvetlovaly a na prihodnom mieste vo škole vvvešene* boly; 

c) žeby srne vOždy d6sledne i sami všetk^ch a všetky bez vy- 
nimky sa jich pridfžali i od dietok zachovdvat dali, veduc tieto k tomu 
presvedčeniu, že ten, kto zdkony tie prestupuje, hriechu sa dopušta; 

d) žeby srne zakazujiice zdkony čili zdkazy len vtedy vyddvali, 
ked to požadujii vyskytle sa sndđ v^stupky. 

V. Odmeny a tresty. 

Odmeny a tresty sii n£sledky, tamtie prijemni, tieto neprf- 
jemne, sm^šlania a konania ndšho. Tamtie čelia k nakloneniu človeka 
k dobromu, tieto k odvrateniu ho od zleho. 

Potreba odmenovania a trestania vo škole. Keđ už 



Digitized by 



Google 



171 

>vzbudzovat? k dobrćmu 
i štdt pre spravovanie 
y a tresty: t^m menej 
sa s m&dežou, este ne- 
a vćbec primdlo ešte 
tfu ludskii určujiice po- 
dobnomu a odvrdtit? od 
m ktoreho vyvinula sa 
ka. Bo z jednej strany 
menej trestat potrebuje 
r trctanie bolo docela 
im uznatf, že roztržitost 
tnć zjavy prevrdtenej 
alej škole; tak^mto ale 
odpomozt, nežli pr&ve 
jpravo a bMdne, lež aj 
;) predstavuje. 

toho, že ona zastupuje 
srat ličast v tom prdve, 
)statne, požfva-li učitel 
ka kedy priniSten^ upo- 

rirodzenć a Iubovofać. 
o smyšranfm a konanim 

od seba a nevyhnutne 
a d6vera, nestriedmost 
osobnost atd Odmeny 
nestoja vo žiadnom ne- 
našim; tak na pr. ked 

boli, niečo zaujfmaveho 
ćmu ličast na nejak^ch 

Ju prednost pred 
samćho volene, voždy 

ivedčujuc dietky, že nie 
cety život, len tak vy- 

ni dobr^ch, ked budu 

fom len na oko chrdnit 

y- 

ve školskej aj Tubo- 
isto prirodzenć odmeny 
V alebo aspon nie jako 
tnia), tak že prech&dzajii 
ze preto, že je m ravne 
b) často su prirodzene 
nemožno čakaf, pokial 



Digitized by 



Google — 



i 7 2 DOM A ŠKOLA. 



by sa vyskytly a v6Iu dietok primerane na 
pisani atđ., čo je dietlafu z počiatku odpon 
mu nie hnecf, lež len neskčr ; keđ dieta v ih 
užit lieku horkćho, preft nevyhnutne potrebr 
nejakej ndklonnosti a obyčaji (na pr. braniu 
škodnć a nepotlačf-li sa hneđ v zarodku a 

Odmcny. 

Odmenami hladi učitel u dobr^ch ži 
k dobrćmu udržovat a zmdhat s tym spolu 
sledovaniu a zdvodeniu s nimi povzbudzova 

^lusf byt ale učitel pri upotrebovanf 01 
a opatrn^. Bo pri velmi čast^ch odmendi 
odmenu za všetko čo činf, považovat jich za 
nič bez v^hladu na fiu a keđ nesk6r od 
snahy svoje mnohć neprfjemnosti asnAđ zak 
svojej a odvrdti sa snadno od cnosti. Krom 
opatrno udelovand vzbudit u druh^ch zi 
a nendvisfc Načim teda učitetovi znat: čo? 
škole odmenovat? 

Co sa m& odmefiovat? Odmenova 
čo žiak z dobrćho iimyslu — vlastn^m \ 
kond. Teda nie to, čo len na oko a z pre 
na pr. vrodend dobrd pam&t, lež ktora zvldi 
sa ukazuje; a v6bec nie to, čoje len ndsled 
vlastnosti a schopnosti, lež to, čo zo svob 
a sfce t]fai viac, čfm tažšie to žiakovi padk 
celć sm^šranie a konanie žiakovo, nie le 
jednotliv^ jeho čin. 



Praktičnd pomoć k počtova 

Pre dom sloŽil: A. P. * 
(Pokračovanie.) 

V lilohe a) zavierali sme z jednorky n 
kg)\ v b) z viacerosti na jednorku (z 5 Tuđi 
nej viacerosti na inu viacerost (z 5 zl. n 
malo aj každć vypracovanie inđ tvarnosf. 

25. Tvdrnost tdto je ale složitejšia, ke 
zatvara na inu viacerost a pritom ani jeden 
pr. keđ 4 ;// srikna stoja 15 zl., za čo bud< 
cerosti 4 zavierat mdm na viacerost 18 bez 
vedet v lilohe, kolko stoji i tneter. 

Rozostavenie : 4 m 15 zl. 18 ///. 

Musfme najsk6r vyzvedet, kofko stoji ] 



Digitized by 



Google 



X)M A ŠKOLA. 173 



*as£ z 15 zl. bude st£t: 15:4= 3.75 

12 

-30 
_28_ 

-20 

= 67 zl. 50 kr. 20 

beh prdce, ktonf poddva ndležit^ ndhlad 
e podla neho pokračovat, preto ponevdč 
ahko neprejdeme, ako sa ndm to v tejto 

sa stava totižto, že v podieli vvchodia 
i) zlomky, ktorć potom ndsobenć siic, 
otu, a tak ich nem6že byt nevšfmano. 
m zlomkom obrdti sa beh prdce irtak, a 
to i m st£l 15 zl., tak 18 m bude st£t 
zl. Ponevdč ale nie i ale 4 tn stoja 15 

1 jedna štvrtina z 15 zl. tedy aj z 270 
\ m. 

ca ide tedy takto: 
;// 
18 

J5?) 

90 
18 

270 : 4 = 67.5**) = 67 zl. 50 kr. 
24 

-30 
28 



-20 
20 



oriadkom sa najsk6r delilo, pak ndsobilo ; 
1 najsk6r ndsobilo a tak delilo.***) 
hore \ilohy celkom opačnćho druhu, naj- 
orkou, potom bez nej. 
a 4 dni, za kolko dnf to spravf 8 ro- 

I robotnfkovi platfme 4 zl. koHco zapla- 

nic naopak ako tuto, čo však na jedno vynde, 

pohodlnost, nasobitef s nasobencom zamenit sa 

ktory je menši alebo mi. krajnie nuly na vy- 



, podaVa t£ praktične zmenend praca, poda nam 
i doby roku, kde predavaju 3 vajcia po 4 kr., 
ic najskor vy ratovat, po čom je 1 vajce, obdr- 



Digitized by 



Google 



174 DOM A ŠKOLA. 



time 8-mim? — nuž by znela odpoveđ: 8-mim 8 krat toHco, 
jednemu: 8 kr£t 4 = 32 zl. 

V novej tej lilohe je však opačn^ pomer, lebo je patrno, i 
sme zle prešli, keđby 8- mi potrebovali na to 32 dnf, čo 1 za 4 
spravf. 

28. K v6Ii lepšiemu preMadu poddme i tu trojnasobn^ prf 
i51ohy s t^mi ist^mi čfslami: 





r. 


d. 


r. 


a) 


I 


4 


8 


b) 


4 


8 


1 


c) 


8 


1 


4 



Ponevdč aj tu otdzka ležf v trefom ude, tedy sa rozliištenie 
neho započne. 

a) Ponevdč je 8 robotnfkov 8 kr£t toflco, ako i r., tedy len 
6smu čast času toho potrebuju, čo 1 r. ; */ 8 zo 4 dni je a / 2 dna. 

b) Ponevdč je i rob. len štvrtd čast zo 4 r. tedy potrebuje 4 
krdt tolko času, ako 8 ku tomu istćmu dielu. 4 krdt 8 = 32 dni. 

c) Kolkd čast z 8-mich rob. sii 4 rob., tofkondsobne viac času 
potrebuju tfto než oni. 8:4=2 dni. 

Bez jednorky: 

Co 4 r. vykonali za 9 dni, za kofko to istć vykonajii 12-ti? 

Musfme najsk6r vyhradaf, za kofko dni by to vykonal i rob. — 
Jeden robotnfk je len štvrta* čast zo 4 rob., tedy potrebuje 4 krdf 
torko času, ako 4 rob. — 4 krdt 9 = 36 dni. Ponevdč je ale 12 
rob. 12 krdt tolko, než 1 rob., tedy len 12-tu čast toho času potre- 
buju, čd jeden r. 36 : 1 2 = 3 dni. 
r. d. r. 

Prdca: 4 9 12 

36: 12 = 3 
36 

29. Keđ sa na tu druhii, praktičnu prdcu vyratovania ceny siikna, 
a na tdto o robotnikoch (ktord v prirodzenom rozvine spolu aj po- 
hodlnć počtovanie obsahuje) prizreme, vidime sice v jednej i druhej, 
že sa najskor ndsobilo a potom delilo. Avšak velik^ rozdiel vidfme 
u nich v tom, že v prvej počte ndsoben^ je 2. iid 3-tfrn a siičin de- 
Ien£ prv^m lidom; v tejto poslednej opačnej pr&ci ale: druh^ ud 
n&soben^ prv^m a siičin delen^ tretim udom. 

Odkial ten rozdiel, ta" opačnost? Z prirodzenosti veći samej. Čim 

Žim zlomok, že po i 1 /* kr.; 15 kr£t 1 — 15 kr. ; 15 krit' */» — U U kr = 5 kr. 
spolu 20 kr. Desatinne* zlomky sa ani tak k tomu nchodia. Zmenenym spdso- 
bom ale ako fahko: 4 kr£t 15 -— 60, delcno 3-ma = 20 kr. Aj to je prirod- 
zeny spdsob, ked'by sme povedali : korkokr&t je viac 1 5 vajec než 3 vajec, tof- 
kokrat po 4 kr. zaplatim za ne. 15:3 =-- 5 \/ 4 = 20 kr. Lenže i tu, pone- 
v£Č sa najsk6r deif, mohJi by sme zas v inych ulohach na zlomky natrafif. 



Digitized by 



Google 



A ŠKOLA. 175 

>t&£, a aj čfm menej metrov, t^m 

viac robotnfkov, t^m menej času 

čim menej robotnfkov, t^m via- 

[n širšie siikno, tym menej treba 

viacej. 

iac, čfm menej, t^m menej vola 
rom; to: čfm viac, t^m menej, 
čfm menej, t^m viac vold sa obrdten^m pomerom. Obrdten^ 
pomer požaduje tedy aj obr&tenć, opačnć počtovanie. Keđby srne to 
ešte vysvetlovat chceli, museli by srne len opakovat to, čo srne už 
pri vyvine veći povedali. 

Nenie tažko vvhddnut, či liloha skry va v sebe rovn£ alebo obrd- 
ten£ pomer, ale aj treba predovšetk^m v tomto bytf na čistom. 

31. A tak si už teraz bez okolkov postavfme trojiidovć pra vidio 
tak, ako ono vlastne znie, totiž: 

Pre rovn^ pomer: Nasob tretf a druhy, sučin del prvym. 
Pre obrdten^ pomer: Nasob prvy druhym, sučin del tretf m.*) 

32. Okrem toho musfme si zachovat ešte vermi doležitu nauku 
o rozostavenf troch udov. 

Do prvćho a druheho uda (pri trebasktorom pomere) musi prfstf 
vec zn£ma, na zdklade ktorej mdm už nečo vyr£tatf, na pr. 4 m 
siikna stoja 15 zl. — to zndm, to je zaklad. 

Do tretieho Uda priđe otdzka, na pr. za čo bude 18 m. 

V štvrtom — hladanom lide bude odpoveđ na tu otazku. 

33. M6hol by mi ale nekto predložit ulohu aj tymto poriadkom : 
1 5 zl sa platilo za 4 m % začo bude 1 8 mi 

Že 18 m ako otazka patri do tretieho uda, v tom už nemožno 
pom^lit Ktore dim ale z tamt^ch prvšfch dvoch čisel do prvćho a 
ktorć do druhćho uda? 

Rozostavenie ildov deje sa tedy takto: 

Najskor napfšem tretf ud, v ktorom ležf otdzka a poznačfm mu 
na hlavu jeho meno, t. j. vec, ktoru on značf. Teraz už pravidlo: 

Ćo v prvom to v trefom, čo v druhom to v štvrtom (hla- 
danom) ude. 

A tak budu udy rozostavenf. 

Dobre : Zle : 

zl. zl. m m zl. 

- — — 15 4 18 
d. d. r. r. d. 

- — — 9 4 12 
kr. kr. v. v. kr. 

- — — 4 3 15 
v. v. kr. kr. v. 

- — — 3 4 20 

*) PodTa vyvinu veći vlastne: nasob druhy tretfm atd'. (pre rovnj pomer) 
.asob druhy prv^m atd'. (pre obrateny pomer). Ponevač sa tito činitelia ale 
ak v praci zamienajii, kedv je ako pohodlnejšie a Tahšie je zapamatat si po- 
ikom: 3, 2, 1 a 1, 2, 3 nćž 2, 3, 1 a 2, 1, 3, tedy sa držme len tam hore 
lovenćho pravidla. 



m 


zl. 


m 


4 


15 


18 


r. 


d. 


r. 


4 


9 


12 


vaj. 


kr. 


V. 


3 


4 


'5 


kr. 


V. 


kr. 


4 


3 


20 



Digitized by 



Google — 



176 DOM A ŠKOLA. 



34. Ešte raz siihrn pravidiel: Čo v prvom to v trc 
v d ruhom to v štvrtom. — Pre rovn^ pomer: Ndsc 
druh^m, sučin del prv^m. — Pre obrdten^ pomer: 
prv^ druh^m, siičin del tretim. 

Ked potreba vyhladdva, musf sa meno uda zmenit na ta 
akć jemu zodpovedajiici lid vyMadclva, čim sa pravda aj či 
zmenif. Tak keđby v 3. ude st£ly dni a v i. rok, musf 
zmenif na 365 dni. Keđby v 1. ude stdly dkg a v 3. kg 
alebo kg musia zmenif na dkg ndsobenfm skrze 100, t. j. 
dvoch niil; alebo sa dkg musia napisat v sposobe ^-movćhc 
na pr. 56 dkg — 0.56 kg. Kecfby v každom ude stalo to i 
na pr. ked od 1 00 zl. prfde 6 zl, kolko prfde od 218 zl. 
pomenuju iidy podta svojej osobitnej povahy istiny a lirol 

i. li. i. d. 
100 6 218 

II. Prfklady a ulohy trojudovćho počtovania s rovnym p 

i. Klipa a predaj. 

i. Keđ je i kg cukru za 48 kr., za čo bude 4 kg 30 
kg kr. kg. 
i*) 48X430 = 206.40 kr. = 2 zl. 6 kr. (0.40 kr. je nevyp 

2. Keđ je i q kapusty za 2 zl. 80 kr., za čo bude 5 t 

q zl. q 

I 2.8oX5-36 = 15.0080 zl. = 15 zl. 

3. Keđ je i kg miiky za 1 3 kr., kolko kg dostanem za 3 
zl. kg zl. 

0.13 I 3.25:o.i3 = 325:i3 = 25^(vidz o bode v deliteli v c 

4. Keđ vreće muky vdhy 54 kg stojf 7 zl. 20 kr., 
padne 1 kg? 

kg zl. kg 
54 7.20 i 

7.20: 54 = 0.13 zl. = 13 kr. 

5. Keđ klobuk cukru v£hy 10 kg 35 dkg stoji 4 zl. 6 
čom padne 1 kg? 

kg zl. kg 
10.35 4.65 1 

4.65 : 10.35 = 465 : 1035 
Ponevdč 1035 v 4^5 nemdm, tedy pripojim k delencu 
nulu, ktor£ nič nezmeni, ale urobf prdcu možnou (vidz p< 
čis. 19. III.). 
465.0: 1035 = °-449 zl. = temer 45 kr. (vidz poučenie 

6. Keđ 5 tn 70 cm siikna stojf 12 zl. 40 kr., začo bude 7 1 
m zl. ;// 

5.70 12.40X7-30 = 90.5200: 5.70 = 9052.00: 570 = 

*) Nctreba sna"<T ani pripominatf, že ud majuri jcdnorku ncberie 
boty, ponevdč 1 ani v ndsobke ani v delbe nićoho nezmeni. Len \ 
mosti veći, aby srne v rozos*a.eni udov nezmylili, pišemc ho ako u< 
od toho mnoho zaVisi, v ktorom ude je 1. 



Digitized by 



Google 



;kola. 177 

)dr oviec, korko kupim za 75 zl.? 

=-- 10 oviec. 
čia rozostavenie lidov.) 
cdvy po I zl 85 kr.? (1 1.85 2.50) 
itky po 85 kr.? (1 85 14.25). 
o 2 zl. 75 kr. 1 m?{\ 2.75 0.75). 
il, keđ 1 kg stoji i zl. 60 kr. ? 

id na 180 /stoji 32 zl.? (180 32 1). 
keđ kus na 25 m stojf 4 zl. 

đ vreće na 75 kg stoji 9 zl. 30 

sva, keđ 5 m stoji 7 zl. 25 kr.? 

kartiinu, z ktoreho nekto kupil 
9.25). 
zl., keđ je i /// po 4 zl. 80 kr.? 

zl. 60 kr., keđ nekto kiipil 5V2 

rok (interes), odstovka (per- 
lidoch zlatć, tedy sa iidy — ako 
i len: i = istina, u = urok. 
:edy 6 zl. od 100 zl., tedy mi 6 

zlat^ch aj krajciarov, tedy sa mdže 
použit toto pravidlo: Korko zla- 
kr. alebo od 1 zl. a tak potom 
ciarove* čfslo nasobit čislom zla- 
to krajciare, delenim skrze 1 00 
itit na zl. Na pr., keđ od 100 zl. 
Od 1 zl. priđe 5 kr. a od 212 
D kr. = 10 zl. 60 kr. T^m ale 
rymkorvek sp6sobom Iahkd. 
lad je v odstovke, otazka v ulo- 
zi, na 7% (7 od 100) 

19.25 zl. uroku (vidz 20. III. b.) 
. 80 kr. na 5Va /o? 

= 7.52 zl. uroku (vidz 20. III. d.) 

•25, 8 /4 = 0.75- 



12 



Digitized by 



Google 



V 



178 DOM A ŠKOLA. 



Verejnd prosba. 

(Pokračovanie.) 

IcJodivan^ tu menoslov asi 500 pre školskii v]?učbu zvačša potreb- 
Jl^ n^ch rastlfn sostavil som na zdklade česk^ch a slovensk^ch bo- 
^ tanick^ch diel, jako i na vlastn^ch chatrn^ch zn&mosfech a na 
podaniach pospolitćho ludu. Ponevdč ale presvedčen^ som, že ešte 
mnohć z tu pripomenut^ch rastlin v narode našom i slovenskejši 
i primeranejšf ndzov mat budii: z prfčiny tej obraciam sa jak ku 
všetk^m priatelom slovenskej v£učby vdbec, tak menovite ku v^tec- 
ri^m botanikom našim s tou srdečnou prosbou, aby nestažovali si 
menoslov tento podla najlepšej botanicko-filologickej vedomosti svojej, 
kde treba, už či slovenskejšfmi vedeck^mi, či prostonarodnfmi menami 
cestou časopisu tohoto (alebo i privdtnou) laskave opravi t, potažne 
doplnit, a i s v^znamn^m prispevkom tym slovensku v^učbu botaničku 
napomoct a sdokonaUif. 

XXV. 

1. Myrta obecnd (Myrtus communis; das Myrtenba\umchen ; 
kozonseges mirtus vagy frnye); 

2. Marhanfk obecn^ alebo mogran alebo grandto- 
vnfk (Punica granatum; der Granatapfelbaum ; kftzonsćges grdndtfa); 

3. Mandlon pospolitd (Amygdalus communis; der Mandel- 
baum; csemege mandolafa); 

4. Sliv on domaća (Prunus domestica; der Zwetschkenbaum 
od. gem. Pflaumenbaum ; kerti szilvafa): 

5. Zlatoplodslivov^ (Chrysobalanus Icaco ; die Coccopflaume 
od. Chrysobalane; aranytermć> balanus); 

6. Jara bina obecnd (Sorbus aucuparia; der Vogelbeerbaum ; 
vad berkenyefa); 

7. Skoruch alebo oskoriich (Sorbus domestica; die Eber- 
resche od. der Sperberbaum; hAzi berkenyefa); 

8. Muk plstnaty (Sorbus Aria; der Mehlbaum od. Mehlbeer- 
baum; lisztes galagonya); 

9. Brek liečiv^ (Sorbus torminalis; der Arlesbaum; gy6gyitć 
barkćcafa); 

10. Hlohtupolist^ (Crataegus oxyacantha ; der gemeine Weiss- 
dorn; cseregalagonya) ; 

11. Myšpulori domica alebo nešpulon (Mespilus germanica; 
der deutsche Mispelbaum; borizii niszpolya); 

12. Jablon obecnd (Pyrus malus; der gem. Apfelbaum ; kozon- 
sćges almafa); 

13. Tavolnik jilmov^ alebo tavola jilmolistA alebo r. 
duničnik (Spiraea ulmaria; die Sumpf-Spierstaude od. das Kram 
kraut; legyez6 bajnćca); 

XXVI. 
1. Ruža šfpova* (Rosa canina; die Hundsrose od. Heckenroj 
csipkerdzsa); 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 179 



2. Malinfk černica (Rubus fruticosus; der gem. Brombeer- 
strauch; seregćly-mcilna vagy szederj-cserjej 

3. Jahodnik pot.'ravn^ alebo obecny alebo smokvica 
(Fragaria vesca; die gem. Erdbeere od. die Wald-Erdbeere; foldi 
eper vagy szamćca); 

4. Mochna husia alebo striebornik alebo bezanica (Po- 
tcntilla anserina; das G&nse-Fingerkraut od. das G&nserich; liba timpo); 

5. Natržnfk prfmy alebo staža alebo vrednfk (Tormen- 
tilla erecta; die Rothwurz od. die aufrechte Tormentille; mezei kđmag 
vagy timpo); 

6. Kuklfk obecn^ alebo blaženak alebo žehnany koren 
(Geum urbanum; die Nelkenwurzel od Garaffel; szegfiiszagii cikldsz); 

7. Piadiker osmilupenn^ alebo striebrolist^ (Dryas 
octopetala; die achtblatterige Dryade; havasi magcsako); 

8. Kapara tf"nit£ (Capparis spinosa; der Kappernstrauch ; 
kapri kaporna); 

9. Lastovičnik vačšf alebo krvavnik (Chelidonium majuŠ ; 
das Schollkraut; nagy fecskefii); 

10. Mak slep^ alebo div£ (Papaver Rhoeas; der Acker-Mohn 
od. die Klatschrose; pipacs mak); 

u. Mak zahradni (Papaver somniferum; der Schlaf-Mohn od. 
Oelmagen; kerti mdk). 

XXVII. 

i. Samorastlik klasaty alebo belohlav (Actaea spicata; 
das Christophskraut od Schwarzkraut; bekabogy6 takta vagy taktafu 
vagy farkassz616) ; 

2. Lekno biele alebo plaviin vodni alebo mrtvy kvet 
(Nymphaea alba; die weisse Seerose; feher nimfa); 

3. Lipa malolista (Tilia parvifolia; die kleinblatterige Linde ; 
kislevelii hdrsfa); 

4. Mamej americk^ (Mammea americana; der Mammeibaum 
od. der Aprikosenbaum von St. Domingo; amerikai mameafa); 

5. Oreldnik barviarsky (Bixa oreliana; der Orleansbaum od. 
Roukoubaum; festč orle&nfa); 

6. Cdjovnfk činsk^ (Thea chinensis; die Theestaude; chf- 
nai theafa); 

7. Devaternfk obecn^ alebo zlatd ružica (Helianthemum 
vulgare; das Sonnenroschen od. Goldroschen; kozonseges tetemoldcS ) ; 

8. Citrom k obecny (Citrus medica; der Citronenbaum; kozon- 
seges citromfa); 

9. Pivoftka lek drska alebo božiir (Paeonia officinalis; die 
Gichtrose od Pfundrose; rćzsa bazsdl vagy punkosdi rćzsa); 

10, Ostrožka polnia alebo modrica alebo svalnfk alebo 
stračia ndžka (Delphinium consolida; der Feld-Rittersporn ; mezei 
szarkaldb). 



Digitized by 



Google 



i8o DOM A ŠKOLA. 



XXVIII. 

i. Omej žlt^ alebo psfmor (Aconitum lycoctonum; der gelbe 
Eisenhut od. die Wolfswurz; farkas6l6 sisakvirdg); 

2. Velospod maseln^ (Caryocar butyrosum; der butterartige 
Pekkeabaum; vajas pekkeafa); 

3. OrUčok obecn^ alebo dvojlistnfk (Aquilegia vulgaris; 
die Adlerblume od. gem. Akelei; harang cdmoly); 

4. Cernucha polnia alebo mohunica (Nigella arvensis; der 
wilde Schwarzkummel ; mezei kandilla vagy paraszt bors); 

5. Plamienok obecn^ alebo pavetina alebo škrabut alebo 
loza slad ka (Clematis vitalba; die gem. Waldrebe od. Nielen; 
szilag bćrcse) ; 

6. Zltucha orličkolistd alebo tah'n (Thalictrum aquilegifo- 
lium; die akeleiblatterige Wiesenraute; fiiggđ virn&nc); 

7. Koniklec obecn^ alebo kosmatinec alebo poklonec 
(Pulsatilla vulgaris; die gem. Kiichenschelle od. Osterblume; le£ny 
k6k6rcsfn) ; 

8. Sasanka pohdjna alebo šumavica alebo vretenica 
biela (Anemone nemorosa; die Busch-Anemone, das Waldh&hnchen 
od. die weisse Osterblume; berki kčkorcsfn); 

9. Jaternfk trojlaločn^ (Hepatica nobilis vel anemone 
hepatica; das Leberblumchen ; mdjfii kokčrcsfn); 

10. Blatiich bahnf alebo združlie alebo zlatica vodnia 
(Caltha palustris; die Bachblume od grosse Schmalzblume ; mocsdri 
g61yahir.) 

11. Iskiernik ostr£ alebo žabokrek žierav^ alebo pe- 
niažtfok jedovat^ (Ranunculus acris; die Wiesen-Ranunkel od. 
der scharfe Hahnenfuss; rćti szirontdk); 

12. Hlavdčok letni alebo horosvit červen^ (Adonis aesti- 
valis; die Sommer- Adonis od. das Feuerrtfschen ; nyari hćrics). 

XXIX. 

i. Upolin zipadnf alebo pldnič žlt^ (Trollius europaeus; 
die europaische Trollblume od. der Kugel-Ranunkel ; gl&ros torolya); 

2. Čemerica čierna alebo sprež smrtonosnd (Helleborus 
niger; die Weihnachtsrose, Winterblume od. schwarze Niessvvurz; 
fekete hunyor); 

3. Laliovnik obecn^ (Liriodendron tulipifera; der amerika- 
nische Tulpenbaum; tulipanos pompafa); 

4. L&hevnik trojlaločn^ alebo menona bradovična 1 
(Anona vel asimina triloba; der dreilappige Flaschenbaum ; hdro 
karćlyos anona); 

5. Duška materina alebo ži volak (Thymus serpyllum; d 
Quendel-Thymian od. Kunold; kakuk dćmutka vagy kakukfii); 

6. Mat a piepornd (Mentha piperita; die Pfeffer-Minze; bo' 
sos mćnta); 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 181 



7. Mdta krut£ alebo kučeravd (Mentha crispa; die krause 
Minze; fodor mćnta); 

8. Rojovnfk, včelnfk alebo mediin obecn^ alebo mato- 
čina (Melissa officinalis; die Garten-Melisse ; citromfu); 

9. Lavendula prava alebo sivka (Lavendula vera; der gem. 
Lavendel; szagos lavendula); 

10. DobrdmyseI vonavd alebo majerdn alebo senžeh (Ori- 
ganum majorana; der echte Majoran; majordnna murvapikk); 

11. Dobr£myseI obecna alebo vranilovka (Origanum vul~ 
gare; der gem. Dosten od. wilde Majoran; szurokszagii murvapikk). 

XXX. 

i. Ožanka obecnd alebo mrzličnfk alebo vrednica (Teu- 
crium chamaedrvs; der echte Gamander od. Frauenbiss; gamandor 
tarorja vagy kis cserleveliifii vagy kis sarlćsfii); 

2. Zbiehovecpfžmov^ alebo iva srsfnatd (Ajuga vel 
Teucrium chamaepitys; der Acker-Gamander od. das Schlagkraut; 
sdrga kacskanyak); 

3. Ožanka mačia alebo mačia zel (Teucrium marum; der 
Katzen-Gamander od. das Amberkraut; ćletillat tarorja); 

4. Štubrik zahradnf (Satureja hortensis; das Bohnenkraut 
od. PfefTerkraut ; borsos szdtorja); 

5. Izop lek£rsky (Hyssopus officinalis; der Yssop; kerti fzsop) ; 

6. Bazilika obecnd (Ocvmum basilicum ; das Basilienkraut ; 
kerti bazsalikom); 

7. Zbiehovec plaziv^ alebo skrečnica (Ajuga reptans; der 
kriechende Gunsel od. der blaue Kukuk; ostorindds kacskanvak); 

8. Jasnota biela alebo hluchavka alebo mrtvd žihlava 
(Lamium album; die weisse Taubnessel; fehćr tdtkanaf vagy feher 
holtcsaldn) ; 

9. Konopica polnia alebo ziabor obecn^ alebosrba (Galeo- 
psis tetrahit; die gem. od. schmalblatterigeHanfnessel; tarka kenderfii); 

10. Konopica širolistd alebo ziabor pVrit^ alebo žih- 
lava smradlavd (Galeopsis ladanum; die kleine od. breitbl&tterige 
Hanfnessel; veres kenderfii); 

u. Jasnota žlt£ alebo pitulnfk zlat£ (Lamium vel galeobdo- 
Ion luteum; die gelbe Waldnessel od. Goldnessel; verestorku mamć). 

12. Oponec obecn^ alebo zddušnik (Glechoma hedera- 
ceum; der Gundermann od. die epheuartige Gundelrebe; kćt-iksz 
repkenv). M. Kovakvskj>. 



tiryvky z praktične] geometrie. 

1 Vyv£ž spdd nejakej tekiicej vody, na pr. spad nejakeho potoka ! 
zl. V tejto ulohe vyhladdvame rozdiel vyšky, medzi doln^m 
nvm nečistom otšzneho potoka, 



Digitized by 



Google 



1 82 DOM A ŠKOLA. 



f~T" ""1 



Keđ rozdiel v^šky, dvoch, v nerovnom niveau ležiac 
hladdme, vtedy nivellirujeme. 

Rozliištenie tejto ulohy zndzorftuje horeudan^ obr. 2 
rdme-li totiž, jedno po druhom, v^šku dručka: B/i } cg a < 
me-li tieto v£šky dovedna, bude sučet všetkych torko obn« 
kolma AC, a tof k^ je i spdd celćho potoka, t. j. o toflco 
jeho horne riečište vyššie než dolne\ Obndša-li, tak na pr., 
cg=im ^ocm, aj=2m 6orw, nachodf sa bod A o 8 m 
bod B, ci cety sp&d otazneho potoka ma* v celku 8 m. 

Chceme-li vyzkiimaf, koflco metrov spddu pripadne na k; 
dlžky, niusfme 8 ;// ci cely spdd dlžkou celćho potoka roz 
ot4zny potok na pr. loo m dlhy, pripadne na každy jeder 
8 : ioo=o*o8 m ci 8 cm. 

Tu udan^ sp6sob na vymeravanie spddu alebo vobec 
rdvanie vyšky, dvoch, v rozdielnom niveau ležiacich bodo 
dokladny, no prizdfhav^. Menovite spdd potoka, možno 
r^chlejšie, tak zvanou kanalnou vdžkou vyvdžit a sfce pret 
slednou možno odrazu i do 30 m velkej diafky nivellirova 
Kanalna vdžka pozostaVa z Machovej, na oboch svojic 

do hora ohnutej trubic 

koniec kona' sa do hoi 

sklennej rurky. Obr. 25. ] 

do kandlnej v£žky, nej< 

tiny na pr. vody, vysti 

Obr. 25. oboch nirkach rovno v 

hora. Slovom, v kan&lnej vdžke nalezajiica sa voda, ma v 

kach vždy rovnak^ ilroven. 

Visfrujeme-li ponad vodu v oboch nirkach kanalnej 
nalezajucej do dialky, a pozorujeme-li tam nejaky bod, n 

mat ten ist 

ktor^ mi v < 

kach nalezajii« 

Aby sa t 

vanie poho< 

mohlo, pripe 

nalnu v&žku 

hovii podst£v 

ju možno sr; 

potreby pov 

ponfžit. Obr. 

Krem te 

Obr. 26. stroja potrebi 

vellirovaniu 
vdžkou ešte i dost vysoky druček s tabufkou, ktoni m< 
a dolu nim šmfkaf. Tato taburka rozdelenaje kolmou a V( 
prfmkou na štyri rovno veTke polia, ktore sii zamienavo n 
a bielo zabarvene\ a druček podelen^ je na cm. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. . 183 



Mdme-H upotrebenim kandlnej v£žky nejaki dva, prirovnako 
v rozdielnej v^ške ležiace body na pr. AB nivellirovat, t. j. vyhladat 
o koDco vyššie ležf bod A než B, postavime kandlnu važku vo vyššom 
bode A a otdzny driiček s tabuTkou v bode B. Na to jedna 
z dvoch osdb visfruje t. j. pozerd ponad niveau a či ponad lirovefi 
vo vdžke nalezajucej sa (obyčajne na červeno zabarvenej) vody na 
tabulku, druhd osoba ale dvfha alebo spiišta tieto dfa pokynu prvej 
osoby, až dotial, k^m tabuHcu deliaca vodorovni čiara primka neležf 
v tom istom urovni, ktor£ m£ vdžka, t. j. v nej obsažend voda. 
(Obr. 26). 

Po vyMadanf urovna, odmerdme v^šku dručka, počnuc od zeme 
až po vodorovnd primku tabuTky a podobne i v^šku kandlnej v£žky, 
počnuc od zeme až po \irovefi v nej obsaženej vody. Odčftame-li 
poslednii v^šku od tamtej, obdržfme rozdiel BC či v^šku bodu A nad 
bodom B t. j. o kolko leži vyššie bod A nežli B. Obn&ša-li, tak na 
pr. v^ška dničku, počniic od zeme až po jeho vodorovnii čiaru ta- 
bulky 3 m 40 cm a vyška kandlnej v£žky 2 m 10 cm, je hladany 
rozdiel 1 m 30 cm, či bod A ležf o tofko vyššie než bod B. Tiito 
v^šku menujeme i prirovnalou či vztiažnou, relatfvnou v^škou, kdežto 
v^šku nejakćho bodu od hladiny mora, menujeme zas absoliitnou či 
pravou v^škou. 

Ponevdč kanalnou vdžkou, len asi na 30 m daleko možno bezchybne 
nivellirovat, preto vačšie dialky podelfme na čiastky a nivellirujeme 
potom po čiastkach, obdržanć ale rozdiele v^šok sči'tame dovedna. 
Pravdaže, t^mto sp6sobom nivellirujeme len vtedy, jestli zem, po 
ktorej merdme, ustavične do hora vystupuje a žtadne jaminy v sebe 
neobsahuje. Nivellirujeme-li po vrškoch a po jamindch, napfšeme po 
vrškoch či pri vystnpovani p6dy obdržanč rozdiele vyšok o sebe a po 
jamindch či pri sostupovanf p6dy obdržane rozdiele v^šok tiež o sebe 
a potom zo siičtu tamt^ch odčftame tieto. A to je Madan^ rozdiel 
v^šky na pr. medzi začiatočnym bodom A a konečn^m bodom B. 

5. Vvmeraj v^šku vrchu, jeho vrcholu nad dolinou alebo nad 
upatfm! Tak tiež v^šku do hora vystupujucej cesty! 

Rozl. Vyšku vrchu potažne jeho vrcholu nad dolinou, alebo 
upatim, vymeriavame murdrskou v£žkou a latou, tak ako to obr. 24 
zndzornuje, s tym rozdielom, že v tomto prfpade čiaru, ktorou do hora 
vystupujeme netreba vykolkovaf, a že od doliny alebo lip&tia až po 
vrchol vrchu možno i sem a ta t. j. v lomen^ch čiarach ubočou, dla 
lubosti do hora vyvažovat a po vyvdženf obdržanć rozdiele vyšok 
dovedna sčftaf. Takto obdržan^ siičet jednotlivych rozdielov^ch v^šok 
je hladand v^ška vrcholu nad lip&tim alebo nad dolinou. 

Podobne či važkou a latou vymerdvame i vyšku hore vrchom 
vystupujucej cesty. Obi. 24. I v tomto prfpade nemusfme za cestou, 
ale sem a ta bokom, v lomenych čiarach do hora vystupovat a ob- 
držane rozdiele vyšok dovedna sčftat. 

Chceme-li spdd alebo strmost cesty v odstdvkach vypočtovaf, 
musfme najprv dfžku celej cesty 100 a obdržan^m čislom potom jej 



Digitized by 



Google 



jJWV^_W p .^." 



184 DOM A ŠKOLA. 



v^šku rozdelit. Tak na pr. obndša-li v^ška nejakej cesty od jej naj- 
nižšieho až po jej najvyšši bod 70 m % a jej dlžka 3500 /«, tedy je 
jej strmost v odstdvkach 70: 35=2% t. j. na každ^ch 100 /* obndša 
jej strmost 2 ;//. 

O sčitovanf, odčitovanf, nasobeni a delenf prfmok. 

Ako čfsla, podobne možno i prfmky: sčitat, odčitat, nasobit 
a delitf. 

Dve primky na pr. AB a BC sčitat znamend tretiu, toflcu prim- 

ku vyhladat, kolkd je dlžka oboch zn£mych primok dovedna. T£to 

tretia prfmka predstavuje jich siičet. Obr. 27. 

i _[* Tento, primkam AB a BC zodpovedajiici 

^ p siičet najdeme, jestli na lubovolne dlhej tretej 

4_ j g primke, kružidlom, počniic od jej začiatočnćho 

bodu A, najprv primke AB a potom primke 
Obr. 27. BC zodpovedajiicu dlžku odsekneme. Primka 

AC je Madan£ siičet oboch primok AB a BC, 
čo na krdtce označujeme takto: AB-\-BC=AC 

Podobne možno i tri štyri alebo viac zndmych primok dovedna 
sčitat t a jich siičtom zodpovedajiice primky vyhfadat. 

Ulohy. 1. Načiaraj dve 3 cm a 5 cm dlhć primky a vyhladaj 
jich siičtu zodpovedajiicu tretiu! 

Ko?ko cm musi tito tretia či jich siičet obndšat? 
2) Nakresli tri lubovolne dlhe primky a pod ne štvrtii, jich siičtu 
zodpovedajiicu primku! 

Co je siičet z primok? Siičet z primok je prfmka. 

Z nejakej primky na pr. z primky AB 

-i £ \* primku CD odčitat, znamena^ tolkii primku 

*J — . — p tretiu, vyhladat, o kolko tamtd prvd tiito 

0br 2g druhii svojou dlžkou prevyšuje. Tiito tretiu 

primku menujeme rozdielom. Obr. 28. 

Tento, primkam AB a BC zodpovedajiici rozdiel najdem'e, jestli 

kružidlom z prvej primky AB, počnuc od jej začiatočnćho bodu A, 

primke CD zodpovedajiici kus odsekneme. 

Je-h odseknut^ kus AE=CD y tedy pozostal^ zbytok či hladan^ 
rozdiel je E B, čo zas označujeme na krdtce takto: EB = AB — CD 
Ulohy. 1. Nakresli primku 18 cm a druhii 12 cm dlhii a načiaraj 
tretiu, ktord. zodpovedd jich rozdielu. 

Kolko cm obnaša Madan^ rozdiel? či zbytok? 
2. Nakresli dve nerovnodlhe primky a vyhladaj jich rozdiel. Ako 
to prevedieš kružidlom? ako bez kružidla? 

Nejakii primku: dvoma, troma, atđ. ndsobit, znameni: dvakrdt, 
trikrdt atđ., tolkii primku, ko[kd je zndma načiarat. Tdto primka 
predstavuje potom dvoj-, troj-, a vobec viac n&sobok znđmej primky. 
Tento dvoj-,troj- a v6bec viac ndsobok nejakej primky na. pr. primky 
AO vyhfadame, jestli kružidlom, na druhej lubovolne dlhej primke, 
jej dlžke zodpovedajiici kus, počnuc od začiatočnćho bodu A, jedno 



Digitized by 



Google 



)M A ŠKOLA. 185 

1 v6bec viac krdt odsekneme. Obr. 29. 
je dvojndsobok prfmky AO; primka AD 
tđ., čo označujeme na kr&tce takto : 
> = lAO, AE=4A0. atd 
primok: AC, AD a AE a tieto sii jej 
troj, štvorndsobkv. 
krdt 4 r/«, 4X5 rw » 8 X 4 cm d'hu 

>vorne dlhu primku AO a pod nu, jej : 
<, ci dvakrdt, trikrdt, štyrikr£C, patkrdt 

AO. 
1, troma, atd. delit, znameni • dvakrdt, 
/yhradaf, než-li je dan£, zn£ma. Tieto 
>rimky menujeme jej podielami. 
je sa na rozličn^ sp6sob. 




lA HOVORNIA. Jjp 



■ne redakcia neprijima zodpovednost.) • 

jčba a — prekotrmelcovanie. 

tiu, redaktorovi »Slovenskych PohFadov«.) 

znal za neobchodno potrebni, uviest do 
l&m dosiar slovo, bez nehož zvlaste on, 
reci slovenskej nevedel a nemohol sa 
ovat. 

o slova je velkym pokrokom vo v^vine 
m, žeječo do Mbozvučnosti bezvadnym, 
it, že označuje najvyšš( uroven spisova- 
iti; som presvedčen^, že ukazuje jeho 
rebenie nedostižnu svrchovanost rozsud- 
emožno, žeby som čo ndrodnf učite! 
ho povodcom; nedopustfm a nedovolim 
nukolvek nazivat podstatu ndrodno- 
ietnocitnym a krdsoumn^m ndzvom — 

le? 

itel a kritik uverejftuje v »SIovenskych 
azyk«, rozličnć drobnosti o slovenčine. 
prdci: »5. Sklonovanie žensk^ch mien.« 
nych strandch vdkej osmorky rozličnć, 
lto sklonovania našich »ludi uznan^ch«, 
ktorina, Mrdza, odvoldvajiic sa sem tam 
inych. 



Digitized by 



Google 



rr' 



tf ■ ••»" , 



186 DOM A ŠKOLA. 



Z tohto velmi ddkladneho povypisovaniazo všetk^ch dosavdd- 
nych slovensk^ch mluvnfc kažcfy mimovorne musi sa presvedčtt o tom, 
že »inače pokročil Štur« než Bernol^k; Hattala zase indče » postupi W 
než Štur, prijav (1) v podstate učenie Štiirovo, doplniac ho Bernolikov^m 
zdslovn^m eš a c a vypustiac slovd so zdslovn^m p a ds . . .« »Hat- 
tala zaviedol genit(vy: otepi, stepi, mosadzi m(iesto) šturovsk^ch otep^, 
step^, mosadzi a v genitive vždy kdzal pisat: medi, spovedz, čelad/, 
ino vat/, ivin; nikdy nie: med*', spovedf, čelad^, ino vate, tvire.* 
Viktorin držal sa toho, čo nachodime v prešporskej Krdtkej mluvnici 
»s tou formdlnou zmenou pravidla« . . . v »Ćele inakšie vvpadlo však 
to pra vidio v mluvnici Mrdzovej« . . . »Štur nespomenul tiito odch^lku. 
Hattala zaviedol ju nepotrebne a neod6vodnene«. »V mluvnici 
prdve spomenutej (z r. 1864) Hattala pri zakončenf Aovom k v^- 
nimkdm tnyset, sol priložil ešte ocet^ ale celkom bez potreby.« 
»V grammatikdch, vyšl£ch po Štiirovej, niet reci 00b oj žive f- 
nosti, o tom totiž, že sii slovd, ktore sing. genitivy tvoria dfe oboch 
vzorov (tvire — tvari, Pešte — Pešti, ocele — oceli, atđ.).« »Na- 
kolko mi bolo možno nazriet do zdsob ndšho spisovneho jazyka, 
videl som, že mdme tu vela nedoslednosti, neurčitosti a že 
i v tejto veći najde interesantny kiisok ,pr£ce novy gramma- 
tikdr...« 

Jako videf strašn^ chaos, trma-vrma, skutočn^ Babylon, v^nimiek 
až hruza, žiadnej ustaUenosti! 

Ked takto hodne navaril p. Škultćty grammatickej om£čky z ne- 
tušenej neustalenosti medzi všetk^mi grammatikarmi vobec a u jed- 
notliv^ch zvlcLšte, prizračf sa ražom mojej chatrnej osobe a bez vi- 
hania a hryzenia svedomia vyleje ćelu rozbiiremi, vriacu a kvpiacu 
miešaninu, ani z Cernoknažnfkovho kotla, vyleje mne, ani z daleka 
nič zleho netušiacemu, za golier tymito, slovenske* grammatikdrstvo 
od všetkćho dalšieho zleho zachranivšfmi, mužnymi a sebapovedom^mi 
slovami : 

»Direktne pokarhat treba je však odvdžlivost toho, kto, sostavuiuc 
mluvnicu pre narodne školy, v podstatnych veciach dovoluje si 
prekotrmelcovat prez učenia Tuđi uznanych, prez hlavy auktorit a vy- 
ndšat novć pravidld grammatickć. Takto robi p. Jdn Zigmundfk 
v svojej »Škole reci slovenskoj« (Pezinok, 1881); on korriguje Štura, 
Hattalu, Viktorina i Mraza a poddva pod jedinym vzorom zem všetky 
ženske* mend spoluhldskou zakončenć. Jeho »Škola« v tejto veći ne- 
dostihla ešte ani stanovisko Bernolakovo, ktor^ sice tiež len jedin^ 
vzor podclval, ale dFa svojho dobreho vedomia určite uviedol aspon 
odchylky . « 

Tak je dobre! Ked že už musel ktosi za ten panujuci eha 
vvtrpef, treba bolo v tom ohtade najnepatrnejšieho a najnevinnejšie 
obarit tou horiicou mixtiirou. 

Aby však moja vina tym patrnejšou stala sa, dovoleno mi bi 
spomenut to, čo sem spadajuceho obsahuje moja »Škola«. 

Na strane 101. nachddza sa tabui ka s nadpisom »Sklonovan 



Digitized by 



Google 



>LA. 187 

* vzorcov: 4 pre mužsk^ rod, 
►oluhldskou zakončenych, mam 

Množn^ počet. 

1. zeme-, i 

2. zem/ 

3. zemam 
n . ~ . 4. zem*', / 

5. zem 5. zem*', i 

6. zem/ 6. zemae/i 

7. zem*??/. 7. zemami. 
A na strane 47. pri ulohe 249. stoji tdto pozndmka: 

»Dla tohto vzoru sklonuju sa podstatne mend čenskt { ho rodu, 
ktore sa na spoluhldsku (siihlasku) končia. Niektore* prij imaju v da- 
ktonpch pddoch /, druhć e.< 

A ked si ktokofvek i celii knižku (bdrs i v druhom vydanf, 
ktore* sa teraz preddva) čo i v len povrchne prezre, sdm nahliadne 
alebo uverf mne nasledujuce: Že 

i. neni pravda, že ja sostavil som mluvnicu pre ndrodne* školy, 
ale dno: Školu reci slovenskej. (To jest) Cvičenia mluvničnć, pravo- 
pisne a ^slonove v 500 ulohdch. V »Prospekte« v tejto knižke, 
pred jej v^jdenfm i s ukdžkou tisku vydanom a v mnoho sto v^- 
tiskoch rozposlanom pišem doslovne: 

»Škola reci slovenskej nechce sa nijako stav&t do radu »Krdt- 
kych mluvnic« a jako sa ešte indč naše dosavddne toho druhu pidce 
(krom dvoch p. Zaymusov£ch) volaly, ačkotvek i ona všetko v nich 
podstatnć jako vedTajšiu vec tiez obsahuje. « Tym menej som teda 
chcel ju stav&f do radu vačšich theoretickych mluvnfc Štura, 
Hattalu, Viktorfna a Mrdza a tychto učenie chcel — prekotrmelcovat. 

2. Neni pravda, že ja vyndšam nove pravidld gramma- 
tickć, ponevdč na zdklade m6jho vzorca zem a ku nemu v niekto- 
rych pddoch pridanych /, ktorou jedinou hlaskou liši sa sklonovanie 
vzorca kost od vzorca zem, prave tak budii deti sklonovat všetky 
sem spadajiice slovd, jako dta vzorov zem a kost. U mna pravidld 
sii velmi podriadenou čiastkou, bo moja knižka, jako už rečeno bolo, 
neni grammatikou, lež je sbierkou 500 cvičeni mluvničnych, pravo- 
pisnih a slohov^ch. 

3. Neni pravda, že ja korrigujem Štiira, Hattalu, Viktorina 
a Mrdza, ponevdč ja ani slovfčkom nebrojfm proti učeniu ani jednoho 

heho, ktorf beztak su medzi sebou nesvorni; ba ja v svo- 
^.Jinom vzorci zem s pridanymi štyrmi / zahrnujem učenie všet- 
h (ešte i buducich grammatikdrov, ku pr. pana J. Škultetvho, ktor^ 
:očne korriguje všetkych dosavddnych »uznanych rudi«, »aukto- 
« a navrh uje na str. 305. nove* pravidld) so všetkymi jich odch^I- 
li, v^nimkami; tu najde si, kto chce, i pohrešovand vraj, po 
- — : ^™*ivelnost, t. j. že mnohe slovd tvoria genitiv i na e, i na /. 



Digitized by 



Google 



188 DOM A ŠK( 



S£m nevedel som dosial jasne, jak n 
vyhnul, bez toho, že by ma bola pohl 
dis; prečo ešte, krom niže uviest sa 
volen^ vzorec zem. Ja poklonil som s 
grammatikdrom, teda »neprekotrmelcc 
prez hlavy auktorft«. Od teraz možem 
vzorec zem. 

4. Nenf pravda, že »moja ,Skola 
ani stanovisko Bernoldkovo, ktor^ vra 
ddval, ale dla svojho dobrćho vedoi 
odch£Iky« jednoducho preto, pone^ 
vvčitujem slovi, ktorć podla toho let 
ci sldoftuju, či časujii, ci stupnuju, či tv< 
nikde ani jednej jedinej v£nimky, a 
mojim cielom ani ulohou. 

Jest-li by len o to bolo mi išlo, 
a velmi slabo jej svedčiaceho zastoju ] 
bych odvetu prftomnu mohol zakone 
že každćmu stalo sa jasnim, že ke 
musel mat prekotrmeleovanie, nie j; 
ohromnć »salto mortalc«! 

Mne ide však o vec vyššiu, t} 
značnćho sboru narodn^ch učitelov; ic 
»Slov. Pohladov« o hroznej štrbine n 
požičanou učebnou l&tkou ndrodn 
byvaty učitel mal by vedef.) 

My, ndrodni učitelia, niitenf sprav 
šterivosti svrblav^ch učencov do neko 
lež dla obmedzenej ehapavosti sverer 
nosti iilohy ndrodnej školy, vyhadzuju 
zo svojej lodi, nečinfme to z ndklor 
učenia ludf uznan^ch, prez hlavy aul 
vinnosti ohladom na methodiku ndre 
trebu našich dietok. 

Vvučujiic obmedzenćmu katechis 
neprekotrmelciivame thoelogickii vedu, 
stina, Tomasa Aquinskćho atđ, pod& 
potravu našim maličk^m, vybranvi z n 
pitefri^ch učenf ch^rnych theologov. 

Učiac jednoducho v škole našej 
a toči sa kolom svej osi, že t^mto dv 
nepochopitelnć, zazračnć premeny, r. 
ročn^ch čiastok, dna i noći, podivnehi 
blankytnej oblohe nebeskej, nepušfajii« 
čtov a v^zkumov Newtonovych, Kepp 
stareho Ptolomaeusa, stredovekeho T 
len dotykajiic zasluh ndšho vefkćho ! 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 189 



si prdc Herschla Alex. Humboldta, Madlera a Flammariona a jako 
sa ti ostatnf menujii: »neprekotrmelcovali srne prez učenia ludf uče- 
nia prez hlavy auktorit«, nekorrigovali srne Araga Laplace-a, ne- 
obrazili všetk^ch t^ch učencov a vedomcov, zamlčali srne jednoducho, 
čo pre naše dietky je zbvtočn^m a upotrebili pre svojich nedospel^ch 
posluch£čov v kritkosti len vysloven^ a ponatne vysvetliteln^ v^- 
sledok bidanf celych vekov, zaštych a jestvujiicich narodov. 

Printitenf vyučovat jedonkrdt jedno a štyri sp6soby počtovania, 
s mal^m zabehnutfm do nauky o desatinn^ch čfslach aobecn^ch zlomkoch, 
nekorrigujeme arabskćho tušim vyn£lezcu algebry s jeho pismenov^mi 
počtami, nemeckćho Leibnitza a anglickeho Ne\vtona s jich vvnajden^m 
počtom di(Terencidlnym a integrdlnym, Gaussa, Eulera, Cauchy-ho, 
Schlčmilcha, Serreta atd. ; učiac vypočftat obvod alebo plochu štvorca 
a obdelnfka, zamlčujiic krdsne theorie Euklidov^ch Elementov v 15 
knihdch, Apolloniusa z Pergy knfh de sectione determinantu, de sectione 
rationis, spatii, de tactionibus et inclinationibus, o ktorych ndm Pappus 
z Alexandrie zprdvu zanechal, a ktor^ch na novo vvtvorenie, dno 
stvorenie mathematikom zvldšte 18. storočia mnoho hlavvbolenia za- 
prfčinilo, Pvthagorovu poučku, u slab^ch mathematikov pod menom 
oslovćho mostu zndmu, rozšfrenu novšfmi mathematikmi v6bec na 
všetky sebe podobni tvary, mnohostrany pravidelne, polygony ne- 
pravidelnć, kruhy atd. ; nevšfmajuc si prdc Descartov^ch, Carnotov^ch, 
Lagrangeovych atd. atd neprekotrmelciivame prez nikoho a nekor- 
rigujeme nikoho; my, ndrodnf učitelia, musfme takto jednaf. 

Tak lahko nahliadne i p. Skultety, že nemdžme učit našich 
žiakov pozna vat stotisfc rastlfn, a preto učiac na nekolko desiatkach 
t^chže zvelebovat dobrotu a miidrost Božiu a vvvifiujuc jich pomocou 
i kr&ocit u dietok našich neprekotrmelcovali srne t^mto činom ani 
sdstavu Linnć-ovu, Jussieu-ho, ani nekorrigovali De Candolla a Eudli- 
chera a in^ch rastlinozpvtcov, konali srne len svoju povinnost. 

Takto dala by sa paralella priast in infinitum. 

Pri každom jednotlivom predmete ndrodnej školy bije do oči 
sdm sebou velik^ rozdiel medzi vedou s jej nevyčerpatelnym ob- 
sahom z jednej a učebnoulatkou ndrodnejškoly z druhej stranv. 

Tak je to teda i v rečovom obore. I tu ta istd hlbokd prepast 
medzi theoretickou vedeckou mluvnicou a — nie mluv- 
nicou pre ndrodnć školy, bo tejto ndrodnd škola včbec nepo- 
trebuje, ale len sbierkou cvičenf mluvničn^ch a liloh. 

Kto z učitefov vie najlepšie vyberat z neprehladn^ch pokladov 
*»k^ch vedomostf len to nevyhnutne najpotrebnejšie a to- 
.0 osvojenie najv^datnejšim sposobom vie mlddeži oblahčovat, ten 
maj stro m v svojom povolanf a čoby pri tom všetky kapacity 
leckćho sveta čo najpovdžlivejšie hlavami knitily. 

Vo všeobecnosti tento vyber čakd ešte vždy na svojho uskutoč- 
Va, neni to ešte rozluštenou otdzkou a ja buda ministrom vyučo- 
ia vvpfsal by som 1 0000 — 20000 zl. odmenu na jej rozliištenie. 



Digitized by 



Google 



1 



IQO 



DOM A ŠKOLA. 



Jak^kolvek pokus v tomto smere, je-li len uprimne mieneny, 
patri ku podstate ndrodno-učiteTskej činnosti, a tak neza- 
sluhuje potupneho mena — prekotrmelcovania. 

Z tohto stanoviska treba považovat i moju »odvazlivost«, že 
»dovo[iijem< si nielen r. 1881, ale ešte i r. 1889 vziat do svojej 
knižočky v miesto dvoch — troch vzorcov len jedon zem, t^m viac, že 
sdm p. Škultćty piše: »Pri skloftovanf ženskych raien spoluhlaskou 
zakončen^ch mame hotovc zmatok. y Jedon uči, že je od tvar 
jedn. genitiv : tva>ć', druh^, že tvin", dFa Stdra dobre* je i tvar* i tvar/. « 
Na druhom mieste tiež sain uznava: >Lebo z mnoh^ch ukončeni 
učiaci zapam&td si obyčajne len mdlo, ak si v6bec niečo zapa- 
matd, kdežto pri kratšom v^počte viac chuti bude mat zapamatat 
si ich všetkv.« 

No a tu p. Škultety mal na ume tak^ch žiakov, pre ktor^ch 
pišu sa uplne theoreticke mluvnice, teda zralšich ludi; t£m viac to 
musi platit o žiakoch narodnej školy. 

A tak zo všetkćho tohto neiiprosnou logikou a doslednostou 
plynie nasledujtfca pravda : 

Pa*n redaktor »Slov. Pohl.« J. Škultćty, pohladavajiic nižepod- 
pisanćho z prekotrmelcovania, zostal svojim čldnkom »Vortur- 
nerom« tohoto umenia. jdn Zigmundik. 






► ♦ ♦ ♦ ♦♦♦♦ HMMOMMM ♦ ♦ ♦ ♦ f 



ROZLICNOST1. 



\}l* 



m 



•»»«♦♦ <»>>»»>>»»»<»♦»»»♦ ♦♦»»»»»«♦••>•««♦*♦•»»♦♦»» 



4j 



— Privatne a spoločnostami vydržiavanć školy. Minister 
osvety vydal nasledujiice nariadenie: »Ponevdč naskvtla sa otazka, 
ci v smvsle IV. odseku XXXVIII. z. cl. z r. 1868 založenć a jednot- 
livcami lebo společnostami vydržiavane školy poživajd praVa verej- 
nosti, — t^mto nariatfujem, že nariadenim ministra osvety dovolenć 
a jednotlivcami lebo spoločnostami vydržiavane školy maju byt po- 
važovane za verejnć školske ustavv, jestli zodpovedajii všetk^m t^m 
požiadavkam zdkona, ktore musia mat tomu samemu stupnu zodpo- 
vedajike štdtne a obecne* školy a jestli udelenie prdva verejnost 
nebolo spojene s istou podmienkou. Skoly vvdržiavane* jednotlivcami 
a spoločnostami maju prdvo vystavovat svojim žiakom svedectvd 
jestli ale take školy nezodpovedajii všetkym podmienk&m, ktore po 
žadujii sa od štatnvch a obecn^ch šk61, hned ztratia prdvo verej nrkcf 
a nem6žu viac vydavat platne svedectvo. 

— Zasadnć rozhodnutie. Isty student, ktory privatne pripi« 
sa ku zkiiške učitelskej, dostal svedectvo zo všetk^ch predme 
vynimajiic spev a hudbu. Tento kandidat učitelstva zadal ku m 
sterstvu prosbu, aby mu bola odpustena zktiška z t^chto dvoch pr 
metov, kecT nemohol privatne pripravit sa ku nej. Minister osv* 



Digitized by 



Google 



X)M A ŠKOLA. 191 



dovodu, že spev je povinn^m predmetom 

ujiici v^bor IV. všeobecnćho krajinskćho 
bratil sa s prosbou o podporu na ministra 
e teraz školdozorcu hlavnćho mesta, že 
Izaf rokovania sjazdu, ale žiadanu 2000 zl. 

puuporu z-c iicuiuzc p<J5K.yulUf. 

— Krajinsky spolok učbdrov na učitelskych ustavoch bude vy- 
držiavaf v Budapešti shromaždenie dna 18. a 19. augusta. Rokova? 
budii o nasledujiicom : 1. O prijimacfch zkuškach na učitekk^ch 
ustavoch. — 2. O cvičn^ch školdch. — 3. O učebnom rozvrhu uči- 
tekkych listavov. 

— Pomnik Pestalozziho odhalia dfia 5. jiili v malom mestečku 
švajciarskom Yverdone, kde ličinkoval za 20 rokov. Pomnik pred- 
stavuje Pestalozziho učiaceho dve deti (chlapca a dievča). 

— V Berlfne bol isty žiak preloženy z III. triedy do IV. 
(nižšej), čo dojalo ho tak velmi, že obesil sa. — Ndsledkom toho 
bolo take* prekladanie prisne zakazane. 

— Zprdva lekarskej akademie o pre£ažov£ni mlddeže. Na 
žiadost ministerstva rokovala lekdrska akademia parižska o prefažo- 
vanf mleideže v školdch a usniesla sa na n&sledujucom: 1. Vyučj- 
vanie, pri ktorom musia žiaci sedef, nech trvd denne pri žiakoch 
7 — 10 ročn^ch len 4 hodiny. — 2. Telocvik nech robia deti denne 
30 — 45 minut. — 3. Ziaci niže 15 ročni nech spia 10 hodin, vyše 
15 ročni ale najmenej 9 hodin. 

— Telesn^ trest. Anglick^ parlament schvalil ndvrh Milwaina, 
dla ktoreho ma nazpat uviesf sa telesny trest. Mlddež do 16. roku 
md byf trestand len palicou, ale niejedovoleno viac, ako »25«. 

— Chrust pričinou smrti. V obci Laušperku hralo sa asi troj- 
ročne dietSa so šesfročn^m chlapcom, ktor^ lapal chriisty. Chtiac 
urobif si žart, pristiipil nepozorovane chlapec ku dievčafu a položil 
mu na krk chrusta. Dievča tak nalakalo sa, že o niekolko hodin 
zomrelo. 

— Počet hluchonemych a slep^ch v Rakusku. V Rakusku 
bolo r. 1886 25.793 hluchonemych. Z tych vzdeldvalo sa 1428 v 17 
lista voch pre hluchonem^ch. Slepcov bolo v tom samom roku 15.763, 
z ktor^ch vzdelcivalo sa 684 v 1 1 ustavoch pre slepcov. 

— Pestovanie kvetfn. Zahradnicky spolok vo Frankfurte usnie- 
sol sa na tom, že rozda školskim defom tri sto kvetov v kvietni- 
koch (v črepoch), aby tak povzbudil ldsku ku kvetom v širšfch 
kruhoch. Kazde diefa dostane tri kvety plombou, jako znakom ozna- 
čene a sice: pelargčniu, fuchsiu a begoniu, okrem toho i tlačen^ 
ndvod ku pestovaniu menovan^ch rastlin. V jasen usporiadaju v^stavku 
s odmenami pre najlepšie pestovane kvetiny. 

— Vychovavanie detf blbych. Časopis >The Zrit. Med. Jour.« 
oznamuje, že v Anglicku je len jediny ustav pre blbe deti. Ustav ten 
obrdtil na seba pozornosf nielen Anglicka, ale i celej Europy. Zo 



Digitized by 



Google — 



i 9 2 DOM A ŠKOLA. 



zprdvy Dr. Fletcher-Beacha vidno, že v r. 1888 priemern^ 
chovancov činil 635. Dfa tej samej zprdvy spozorovali, že keđ r< 
vzali si po istej dobe deti preto domov, že duševnf jejich stav oči 
zlepšil sa, deti tie doma zase upadly do blbosti. V tom samom 
bolo 78 deti prepusten^ch z ustavu, ktorć boly už takmer v no 
nom duševnom stave a 2 deti liplne vyliečene. 

— Na irskom učitelskom sjazde vermi vrelo zaujal sa zi 
telstvo arcibiskup dublinsk^ Dr. Walsch. Predovšetk^m vyslovil 
polutovania nad t^m, že učitefctvo nemože na sjazdoch ro 
o otdzkach paedagogickych a didaktick^ch preto, že predmetom 
sii vždy žaloby na vlddu. Tvrdil, že nesrovndva sa to s d6stojn 
učitela, keđ hmotne postavenie jeho je horšie jako remeslnfka lebo i 

— V Italii volili si do teraz učiteTov jednotlivć obce. Z 
vznikaly rozličnć nesprdvnosti, takže často oz^valy sa hlasy z 
pravu. Vldda konečne odhodlala sa ku ndprave. Podala ndvr 
kona, v smyslu ktoreho len tie obce budu svobodne volit si u 
ktorć maj li vyše 10000 obyvateIov; menšfm obciam navrhne pi 
ci&lna školskžl rada 3 kandiddtov, z ktorych potom musia jec 
vyvolit si. — Zv^len]^ učitel nem6že byt dla Tubov61e obce p 
steny, jako dialo sa doteraz. Tie obce, ktore nebudii riadne vy] 
svojich učitelov, ztratia na 5 rokov prdvo volit si učitel, ktotf 
v tom p&de len vymenovany provincidlnou školskou radou. — 
tak i obce s viac než 10,000 obyvateImi ztratia prdvo na 5 : 
volit si učitela, jestli nedostoja si pOvinnostam svojfm oproti šk 

— Žart a pravda. Švajciarsky učitelsky časopis prindša 
dujiici žart — ktory velmi trefne charakterisuje pomery učitefsl 
vo forme reci, prednesenej pri uvddzanf učitela : »Pane učitel! P 
vdm štastia ku novej stanici. Zvolil ste si povolanie najkrajšie 
d6ležitejšie a najužitočnejšie a ja voldm s Alexandrom Velk^m: 
bych nebol vysok£m štdtnym liradnikom, chcel by som byt učite 
V rukdch učitela leži štastie pn'tomneho i budiiceho pokolenia, 1 
leži štkstie rodiny, ndroda, štatu. S nevyčerpatefnou trpelivostou 
nostou musf pestovat učitel od rdna do večera semeno dobr 
s l&skou, ktorii len pri matke nachodime, m£ chrdnit nevi 
dietSata. — V tomto vdžnom postavenf svojom, keđ budii d 
vdm krivdy, obrdtte len zraky ku svojim spoluobčanom, ktorf 
dostatku jasn^ch ndhladov o školstve majii aspon tofko dobrej 
že nestarajii sa oft. Dostanete školu s 80 detmi a 30 t^žder 
hodinami vyučovacfmi, službu kostelnii do toho nerdtajiic. Za \ 
to dostanete ročit^ch 700 frankov. Pozdejšie dostanete viac — 
vyučovacich hodfn. Bola by to veru nevdačnost, keby ste tentc 
považoval za maly. Ked spokoja sa Arabi a Beduini s koriei 
a planom ovocfm, može vzdelan^ učiter spokojit sa so 700 fr. ] 
to uv&žte a budete štostny. Zite primerane svojmu stavu. Ožen 
vezmite si chudobne dievča a sriađte si lacnć hniezdo. Odmem 
dajte vždy v svojej spokojnosti, v sebe samom a nie v obecnej ', 
Ostatne zostaneme v£m vždy milostive naklonenf.« 

->*« 



Digitized by 



Google 



ĆtSLO 7. 



COLA. 



rodičov a učitefov. 



Radovych knižnicach. 

časopisoch pozdvihuju po- 
dadania školsk^ch (cirkev- 
:h predsa ešte nezakladdme. 
i^ch i«^ch, ktor^m vychova 
srdci leži, sri hlasmi volajii- 

'nych a obecn^ch škol na- 
našiel škol takych, ktore* by 
ni zaopatrene" boly b£valy. 
nych škol našfch, menovite 
sit bude so mnou, čo nižšie 

:>m potrebnym k vystaveniu 
šich založenom. Lebo veđ 

zkuške v škole odb^vanej 
sšte na duchovnćho vodcu 
>ku drži tanec — piše p. 

a Zuzka vymiena mu u 
ravdivć, smutno pravdivć. 
j miere prispiet by maly i 

inostrannom ličinko- 
ed sa i v každej obci, cirkvi, 

Janko na tanec a Zuzka 
Dm velmi chcel pochybovat. 
jdu: predsa naše kniž- 
) ktor^ch lud ndš tak 
ize postavia; lebo ved 
ičo zabavnćho a pouč- 
o prazdneho, svobod- 
šfachetnej prdci tejto 
vie a krvopotne vyro- 
rnit. 

itefov sii potrebnć. Lebo 
i len prfpravovnami a zd- 
13 



Digitized by 



— 



t$4 DOM A ŠKOLA. 



kladmi: tak i učitefov pripravujuce ustavy len zdklad dajii, e 
rom svedomite sa pripravit chtiaci učitel dom svojich vedomo* 
vat ma\ Ustavv tie len sposob ukdžu, ktorym sa ma prach 
prekročivši mladfk na liroven vzdelanćho človeka a dla poži< 
dnešnćho veku, špecidlne na lirovefi vzdelanćho učitektva po^ 
Nazddvam sa, že kde uz akd-takd knižnica školskd jestvuje a ] 
vydržiavanie tejže z času na čas isty peniaz obetovan^ b^v 
myslfm, ba viem, že na zaopatrenie niektor^ch, pre učitela p 
n^ch, sndđ (a menovite) vvchovavatelsko-učiteFsk^ch knfh sa 
niečo obrdtit; lebo ved nemožno si predstavit ten, učitela i škc 
držiavajuci sbor, menovite, keđby o cirkvi bola reč, ktory by 
povat a vzdel&vat sa chtiacemu učitelovi školy svojej pomocn< 
vrice nepodal. Tie najpotrebnejšie, do oboru učitefsko-vvchovdvate 
padajiice knihy a časopisy si sfce už len i ten najchudobnejši 200 zl. 
(niekde i to v šajndch), alebo i menej ročiteho platu majiici učitel 
(ozaj, či zasvitne už dakedy, učitelov z tohoto jich nehodnćho stavu 
osvobodzujuca doba?), pri dobrej vdli zaobstarat može. (A viem na 
to prfklady, kde dvaja alebo traja učitelia spolčiac sa, složia t^ch pa> 
zlat^ch, potrebn^ch na predplatenia daktorćho paedagogičneho časo- 
pisu). Su* ale nevvhnutefne pre učitela, ako učitela nepotrebni, ale ako pre 
vzdelanćho človeka nezbvtnć mnohć takć knihy, ktorć v tom vzdelanom 
človeku predsa len učitela m6žu povzniest na vyšši stupen vedomostf, ktorć 
si ale ten chudobn^ a mnoho rdz i ten v prajnejšich hmotn^ch okolnostach 
postaven^ učitel, už či pre jich vyššiu cenu a či pre jich zriedkavost, 
zaopatrit sdm nenie v stave. No, či by mu nepadlo dobre, keby 
takdto knihu v knižnici školy svojej najst mohol?! Ktor^ z nds mla- 
d^ch učitelov ma*me v svojej vlastnej knižnici na pr. Radlinskćho 
»Priatela školy a literatury«? Jestli si časopis tento len od otca ne- 
zdedil, neviem ak^m sposobom prijdeš k nemu?! No a od slovenskčho 
učitela sa veru vvhladciva, aby tento v^tečn^, paedagogicky časopis 
dopodrobna nielen poprezeral, ale i ndležite preštudoval. Neviem, či by 
som bol mal prfležitost dostat sa k Zatureckeho »Evanjelickej škole«, 
jestli sa ona v knižnici školy, na ktorej teraz učinkujem, ncnachodf. 

Z dosial povedaneho sine videli, že knižnice školski nielen pre 
mlddež a Tud zabezpečuju ciefu primeranejšiu v^chovu, ale že ony i 
pre sam^ch učitelov požehnanć ndsledky majii. — A preto by sami 
učitelia na tom mali byt, aby sa take všade zakladaly. Akym spo- 
sobom, op^taju sa sna\J mnohf? 

Dta okolnostf, i tu pokračovat možeme postupne. Školski kniž- 
nice nemuseju byt hneđ zprvu toFkymi a toFk^mi svazkami zaopatrenć. 
Daktore Tudovć spisy, hddam, i sdm učite! ma. Či by jich nemoho' 
čftat chtiacej mlddeži, dno i dospelym k prečitaniu vvpožičat? Hja 
ale tu sa n£m sama, akoby od scba, vyskytne ind otazka. Kde m; 
učitel čitat chtiace obecenstvo? Nuž kratka odpoveđ. Nech si ho sin 
stvori. Naučme naše školskć dietky nielen čitat ale i myslet, usudk) 
si tvorit a naša prdca bude sa rovnat stromu, ktory zlate jablkd rodi 
Treba len chovancom našim dobr^ zdklad dat v škole, bude i mld 



Digitized by 



Google 



-A- '95 

mia školskych knižnfc usku- 

sebe by zlć svedectvo vydal 

Tuđu ku čftaniu ztažoval. Jeho 

>il. Treba len v škole skrze 

v pospolit^ch školdch našfch 

!:nym rozberanim prfhodnych, 

chovanca k tomu priviesf, aby 

r bne precrta? vedel, nielen, aby 

Je aby predmet v članku ob- 

skrze to, aby chuf k čftaniu 

iobr^ch knih si obliibil. 

lude hlada? priležitost, aby k 

lebo veđ nielen v telesnom, 

sa nds raz milo dotklo, to pri 

;. Tužba tedy k čftaniu, ked 

le dietky opustivšie školu, sa 

vzbudi u meti pri zavdanej priležitosti. Oj a t^chto prfležitostf je veru 

ai nazbyt: menovite cez zimnć, dlhe večierky a to zvlašte u nas na 

dedinach, kde mladež ako školu opustf, nenie odkazana k ihle, nd- 

kove, pflke, ku kopytu atđ. 

Keđ Tud navykne čitat a kedf už vyše opfsanym sposobom obfubi 
si knihy, ked poznd potrebu tak^ch, i sam vđačne obetuje nie- 
kofko krajciarov do roka na zakupovanie do kniž- 
nice potre bn^ch knfh. 

Tak^mto sposobom, verim pevne, nie pri jednej škole d£ sa za- 
riadit knižnica. Ja si tuto vec aspon inač predstavit neviem, ako ani 
to, žeby jestvovala cirkev alebo obec, v ktorej by sa pri dobrej voli 
nenašiel sposob každoročne niekolko zlatych na založenie, potažne na 
udržanie knižnice obr&tit. 

O všetkom, čo tu poddvam, ma moja zkušenost uči. 
Učinkujem na stanici, kde asi zo 300 rozmanitćho obsahu sv&zkov 
pozostavajuca knižnica jestvuje. — Historiu knižnice tejto nepozndm 
Neviem kto, kedy ju založil. — Pravdepodobne* je ale, že ako to i 
teraz robi, (vđaka cirkevnemu predstavenstvu) cirkev naša časopisy 
cirkevnć a učitelske, ano i knihy zdbavne* a poučni pre lud už od 
rokov predpldcala, kupovala a daktore* i do daru dostavala. 

Mdme tedy v knižnici našej knihy zabavne a poučne* pre Tud a 

mlddež dospelejšiu i školskii, ale mdme i knihy ndboženske a cir- 

kevnć, vvchovdvatefeke a školske. Takže nielen mlddež naša s rodičmi 

m6že v knižnici .našej najst predmety k obveseleniu, k vzdelavaniu 

k prospešnćmu vynaloženiu času svobodneho, ale i pre mna, pre 

:ela a pre viacerych, v susedn^ch obciach učinkujiicich panov bra- 

a jich rodiny nachodfme tu knihy poučne, take, ku ktorym by 

1 in&čej, napriek našej dobrej vdli pre nedostatok, s ktor^m tak 

to zapasit musfme, — ani prfjst nemohli. Musfm uznat, že i ako 

lelan^ človek (no, lebo veđ už len do tejto triedy sa počitujem), 

■-o učitef našiel som v knižnici našej pokrmu potrebnćho, zdraveho. 

13* 



Digitized by 



Google 



196 DOM A ŠKOLA. 



Nuž a či lidovia obce našej radi rčftajtf? Ano radi, le 
mladosti svojej boli k tomu vedenf. (Vđaka mužom, ktor^ch \ 
predchodcami svojimi menovat m6žem). Vyše opfsanym spo 
sa usilujem i ja do mlddeže, opatere mojej sverenej, ldsku ku kni 
chut ku čitaniu vštepovat*. Nuž a či sa mi to darf? Chvdla Boh 
Občania naši nielen že radi peknć, dobre* knihy č 
ale z roka na rok nie jeden groš ddvaju, cieloi 
kupovania pre knižnicu potrebn^ch spisov a čašo] 
Oni každoročne od 12 do 15 zl. obrdta na tento cie 
to protokol učtov cirkve našej rok po roku ukazuje. A da 
vdačne, bez reptania, lebo radi čitaju, lebo na 
sa tomu, veđ duchovn^mi vodcami svojimi už od 
na k tomu vedenf boli. 

Cez večierky v jaseni a v zime nielen mlddež naša, ale i dospe- 
lejšf nemrhaju čas svoj zihaHcou alebo prostopašnosrami, ale čitaju, 
zabdvajiac sa, poučujii sa. A ani netreba ludu nasrnu knihy do ruky 
tisniif a k čftaniu ho nahovdraf. Nemusime tak robit, ako to v mi- 
nuloročnom ročnfku mađarsk^ch »Neptanftćk Lapja« jeden p. kollega 
narddza. VeTmi miidre, pekne a pravdive.ponfma sfce tento p&n ciel 
a ližitok knižnfc školskych, len že už potom — pravda — vec pre- 
ha:na a celii tuto tak vdžnu vec smiešnou robi, kecf cez zimnć a ja- 
senie večery ddva učitelovi do ruk lamp&š, ddždnik, paličku a jednu 
knihu z jestvujiicej v škole tej knižnice pod pazuchu, posielajuc ho 
na cestu s t^m naloženfm, aby si neztažoval vyhlada£ dom, v ktorom 
sa priadky * vydržiavajii « a aby tam sfdenej mlddeži niečo zdbavneho, 
alebo poučnćho prečitoval. Lud n&š sdm vyhrada knižnicu a knihu 
z nej vynatii v tichosti čita si doma. A smelo možem tvrdif, že 
o mnoho menej času, menej zdravia a penazf zmrhd lud 
n£š po krčmdch a in^ch t^m podobn^ch miestach, jako 
obyvatelia takych obcf, v ktoryxh o knižnicach ani ch^ru. 

No a jestli Boh zdravia popraje, my duchovnt vodcovia obce 
našej i napozat^m chceme, ba istotne postardme sa o to, aby ludu 
n£m sverenemu na dobrom a užitočnom čitani nikdy neschddzalo, 
vediac, že s tym vzdeldvame, mravy šlachtime a tak dobrobyt milo- 
vanćho Tuđu ndšho napomahame. 

Viem, že mnohy si pomysl(: Dobre v£m, keđ m£te založenu 
knižnicu. Ja mu nato toFko: »Kto nemd chuti, Tahko vykruti«. Lebo 
ešte raz prizvukujem to, že ne viem si predstavit cirkev alebo 
obec, ktord by každy rok nebola v stave istu summu obe- 
to-vaf, aby v škole svojej knižnicu založila. 

Trochu dobrej vole a pojde to. 

Pomyslime len i na to, že zakladanie školsk^ch (cirk., 
obecn.) knižnfc i rozkvet spisby našej slovenskej, meno- 
vite ludovej za sebou ponesie. No a toto si veru uz len všetci 
žiadame. KoL Buzavsk/, učitcf. 



Digitized by 



Google 



dcych 

a po 

ihom, 

ložno 

denie 

Koimeno pisma do počiatočn^ch šk61. Tak uzavrela dna 18. jtina 

pod predsednictvom dozorcu šk61 dra Stejskala vydržiavand konfe- 

rencia učitetov VI. okresu viedeiiskćho, v ktorom fudovć školy na- 

vštevuie 5159 a meštanskć 1624 žiakov a žiaček, uviest? vo všetky 

školy tieto kolme pfsmo. 

Emanuel Bayr, spnivca dievčenskej ludovej školy v VI. okrese 
viedenskom, Kopernikusgasse 15, a učbdr krasopisu na komunalnej 
realke a komunalnom realgymnasiume toho sameho okresu napfsal 
o predmete tomto velmi zajimavii brožurku *Steile Lateinschrijt* 
Vieden, 1890, 8« p. 98 (ndkladom A. Pichler's Wittwe & Sohn, V. 



data z mnoh^ch uviedol, Wilhelm Mayer konštatoval medzi 336 diev- 

čenci istej ludovej školy na 189, na ktonfch pozorovat bolo možno 

skrivenie chrbtovej kosti a čo tyka sa druhćho spomenutćho neduhu, 

Doznamendva Cohn vo Vratislave, že deti vstupuju do školy oby- 

le s dobrim zrakom, vystupuju odtial, ale ako vo vačsej-menšej 

re v krdtkozrakć. 

Co je tedy pn'činou t^chto neduhov? Hlavmi prfčinu Nadat 

a hlavne v terajšom vyučovani pfsania, predovšetk^m, že pfšeme 

na 45 šikmo, ako to kalligraph Heinrigs v Crefelde 1809 po 

e odporučal. Už Fahrner poznamenal na to: Deti nech su aj skri- 

% " nech len pismo pekne šikmo ležf. 



Digitized by 



Google 



iq8 DOM A ŠKOLA. 



Keđ pAn pčvodca rozobral predpisy rozličn^ch štdtov { 
učovanie pfsania, diskutuje potom otdzku, ako sa pfše a ako 
malo pfsat? V prvom rade, ako m£ žiak pisanku pred sebou 
Tu rozozndvame štyri rozdielne sp6soby. I^ebo je pfsanka rovr 
žiakom (I. a III.) alebo na pravo pošinurl (II. a IV.). Keđ je ] 
na pravo pošinutd, ci je ona tak položena, že spodnd jej čiara je 
lelne ku okraju stola, lebo tvori s nfm v&čšf-menšf uhol, moži 
len šikmo — no všetky v^zkumy a pokusy viedly ku toi 
sledku, že takćto položenie pfsanky je v najvyššom stupni p 
spomenutih už neduhov, hlavne tu prfčina skrivenia chrbtove 
A aj všetky konferencie, ako r. 1881 defom reformy vyu 
pfsania povoland kommissia vo Wttrttembersku, t^m samym 
v ten sam£ čas sostaven^ odbor franciizsky, medicinske ko 
a na slovo vzate* auktority medicinske a paedagogicke* vyslc 
rozhodne proti tomuto spćsobu umiestenia pfsanky. Pri sp6sol 



0> 0, 







a IV. napomdhand aj krdtkozrakost*. Obe oči sii pri sposoboch 
rovnako daleko od papiera, nie tak pri II. a IV. Lave* oko pr 
posledn^ch je od pisanky đalej. žiak kruti hlavu, aby lepšie spr 
mohol okom pero, ovesf celkom hlavu svoju. Ostava tedy vybra 
sp6sobom I. a III. Ponevdč, ako Schubertove vyzkumy dos 
pri pfsanf usilujeme sa doniest čiaru spojujiicu stredobody ob 
parallelne ku riadkam, aj tu je potrebne* iste* nahnutie hlavy čfm ć 
prfležitost dišposiciam ku kratkozrakosti — najlepšie odponiča 
sposob I. A len pri tom sposobe možno kolmo pisat, a pri Aom 
1 e n kolmo pfsat. Žiak sedi rovno, pred nfm pfsanka, oči rovnakc 
lene* od papiera, čiara spojujiica stredobody oboch očf parali 
riadkom — všetko toto možne je len pri kolmom pfsme. Ako 
prevedene* po mnohych školdch dokazuju, žiaci keđ pfšu kolm* 
sedia vždy rovno — pri šikmom pfsme ale, keđ na učitefov 
usilujii sa aj rovno sedef zo začiatku, skoro sa celkom mir 
nakrivia. A len pri I. sp6sobe umiestenia pfsanky, tedy pri 1 
pfsme m£ učitel zdruku toho, že žiaci aj pri domdcich ulohacl 
sedeli. 



Digitized by 



Google 



!Q9 



>dy. Čfm je 

zoznatie jed- 

fm šikmejšie 

a šikmćho 




. | | li i i i i l i i l l l i i l l | l l | l i i i i i i l i i i l i i i i 

//////////////////////////////////// 

A kolme pismo neprotivi sa ani prirode človeka, vačšmi protivi 
sa pfsmo šikme. Dierja z počiatku pfše všetko kolmo a len pomaly 
navyk£ sa na šik'i e. Pismo šikmć je vyučovanć len od začiatku ndšho 
stoletia, pamiatky starć dokazuju, že predkovia naši pisali kolmo. Toto 
potvrdzuje t^ch mnoho ukdžok stanfch pisan^ch pamiatok z 8 — 18 
stoletia, ktore pdn povodca na konci dielca svojeho uvddza. 

Tu pokiisil som sa v krdtkosti podat refer&t o zajimavom dielci 
tomto, ktore zvldšte ludov^m školdm našim len snažne odponSčat 
možem. Referatom tymto chcel som kus prospet našemu školstvu a 
srdečne tešit ma bude, jestli posliižit som mohol t^m obecenstvu slo- 
venskomu. Som presvedčeny, že aj medzi našim učitelstvom ndjdu sa 
mnohi, ktori venovaf budii predmetu tomuto svoju pozornost Dr. [V. 



Niektorć prostriedky k udržovaniu k&zne školskej. 

Čim sa ma odmehovat? 

^dmena vobec md, nakorko možno by£, nečo takćbo, čoby sa 
predstavovalo, jako prirodzen^ ndsledok dobreho konania a sm^- 
šrania ; bo t^m zrastd prirodzend ldska k dobromu. Nasledovne m£ 
® učitel žiaka uprimnćho a otvorenćho srdca obdarovat Uplnou d6- 
verou svojou, poriadneho poverit rozličn^mi školsk^mi lisluhlami, po- 
božneho upotrebit pri likonoch kostoln^ch, najusilovnejšich urobit 
vyslychačmi atđ. — Menovite ale hodia sa pre ndrodmi školu nasle- 
dujiice odmeny a v nasledujiicom postupe. 

a) Spokojnost a zdluba učitelova, ktorii prejavuju: jeho 
scrtvalujiki pohlad, privetivć a uznanlivć slovo, v^raz radostnćho pre- 

penia pri zdarilych odpoveđach a prdcach najma u slabšieho žiaka, 
Hvala pred rodičmi a školsk^mi predstaven^mi. 

b) Poverenie nejakou lisluhou vo škole alebo v kostole. 

c) Poprianie nevinn^ch radosti, jako sii: spoločnd pre- 
dzka vo svobodnom, vypravovanie peknej poviedky na konci dna 
x> t^ždna, spoiočnć, nevinnć hry a inć radovanky. — Nikdy ale 
n * hvt žiak za odmenu osvoboden^ od nejakej povinnosti. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



d) Udelovanie darov, ktor^mi majii byt veći pre dietk) 
ujimave; vkusne* nie prfliš drahć a takć, žeby z nich najma v i 
osoh brat mohly; najlepšie teda: nejak^ vhodn^ obrazok alebo d 
knižočka. 

e) Posadenie na prednejšie miesto alebo vriadenic 
vyššieho oddielu, obdarovanie pilnostenkou čili listkom pili 
a mravnosti a zapfsanie do zlatej knihy toto všetko ale len za 
menu vytivalej usilovnosti, st&lej mravnosti a vačšieho pokroku 
všetk^ch predmetoch učebn^ch. 

Krom udan^ch odmien narddzaju a upotrebujii ešte nektori 
zvane* » p r e m i e « jako tiež aj medaille čili zvldšte odznaky alebo pei 
čestnć. Totovšak mnohfzavrhujii, dotvrdzujuc, že s udejovanfm odi 
(premii) spojeni slavnosti a nosenia odznakov u dietok len pycl 
mdrnost a ctibažnost podporuju ; a že obojeho len velmi malo ži; 
može sa stat iičastnym, čo ostatn^ch len bezvoln^mi robi, najma 
pri tom — čo ve^ni často sa stava, nestrannost sa uraza. Nap< 
je uprimneho zatratenia hoden, jako nespćsob ten obyčaj, dra kto 
nektorf, mend žiakov praemiami obdaren^ch, na miesto zvlasti 
soznamu, verejne v novinach oznamujii. 

Jako sa m£ odmefiovat? Odmien mi sa upotrebovat: 

a) čo najskrovnejšie; bo indč tratia dojem a učinok svoj, tak 
ich dietky potom ani nevšfmajd. Fotrebnd je skrovnost tato ale i p 
ponevac m& školskomu vychovavaniu fet velmi o to, priviest ži; 
ta, žeby dobrć z rydzejšfch pohnutok konali, napred z iicty pred vrchr 
a zakonom, potom z poznania povinnosti, konećne z lasky k B 

b) s prisno u nestrannostou, bez osobn^cn ohladov; 
nespravodlivd odmena nielen odmenenćho zvadza |c tomu domn 
že je lepši nežli inf, alebo nežli je v skutku, lež spolu aj pod 
d6veru ostatnfch naproti učiterovi; 

c) len zriedka s predbežn^m slubovanfm; bo indč by slul 
odmena, len k povzbudnutiu sliižit majiica, stala sa snadno vlast 
cielom dobrćho konania. Slubenii ale raz odmenu načim neobch( 
uskutočnit, bo indč tratil by učitef vdžnost u dietok. 

Krom toho treba ešte pozorovat na to, jak^ v^sledok i 
odmeny u toho ktorćho žiaka; bo po tom možno poznat, jako 
bolo najlepšie s nfm na buduće zachddzat 

Trestv. 

Trestat je učitel jako opravnen^, tak spolu aj povinn^ a 
tym cielom, žeby z jednej strany tych, ktori sa mravne prehr 
raznejšie a citlivejšie na prfkaz a zdkon upomfnal a tak od đalšieho 
stiipenia odvddzal ; z druhej ale strany mravne dobr^ch pred ndk 
zlćho prikladu chrdnil a v dobrom upevftoval. — Musi on ale 
trestnu moc vefmi opatrne a svedomite vykonavat; lebo ti 
m6žu vermi snadno minut sa ciela svojho a stat sa škodnymi a V 
toho je učitel zato zodpovedn^ jednak predstavenym svojim, rodi 
a jaksi aj sam^m žiakom, jednak i svedomiu svojmu a Bohu. — f 



Digitized by 



Google 



201 



nato: a) čo? b) 

i tie chyby, po- 

r pochddzajii, kto- 

činky z nedbanli- 

ij vole, zo zlćho 

zdbudlivosti, roz- 

j pochcLdzajii, ku 

ktor^m učiter s£m prfčinu zavdil: na prfklad tym, že nebol dosta- 

tocne bedliv^ alebo že neskoro do školy prišiel. Tak tiež nemaju 

podliehat trestu tie chyby a priestupky, za ktore žiak už vo priro- 

dzen^ch ich ndsledkoch trest pocftil a ktore* i preto zatracuje ; bo inač 

by bol trestany dvarazy. — To, čo žiak mimo školy, vykonal, len 

s vedomim a privolenim sprdvcu a rodičov trestat možno. 

B) Jak^mi trestami md sa trestat? — Za trest hodf sa 
vobec to a len to, čo na vinnika v duševnom alebo telesnom ohlade 
neprfjemne ličinkovaf, chybu jeho hojit a ho polepšovat m6že, bez 
toho, žeby inač v jakomkofvek potahu škodilo. — Nakofeo možno, 
mi bytf trest vždy nečo takeho, čoby sa javilo, jako prirodzen^ nd- 
sledok previnenia; bo t£m zle najlahšie sa zošklivuje — na pr. ked 
na lož nasleduje ztrata dovery, ni klamstvo nedovera, na zneuživanie 
svobody, obmedzenie tejže, alebo ked nedbalu, nedokondlu vec 
napravit a zanedbanii dohonit, nepokojny osobitne sedet, rušiter zd- 
bavy od spoločnosti druhych oddalovat sa, špinavy ešte raz um^vat 
55a -musi atd. — f)alej md byt trest vždy primerany osobnej povahe 
žiakovej, t. j. jeho telesnemu čih zdravotnemu stavu, veku, pohlaviu, 
smyšfaniu a citeniu. Bo inakši zaiste trest je potrebni pre telesne 
zdravćho nežli pre chorFavćho a slabćho; inakši pre utle dieta nežli 
pre otiiženeho chlapca ; inakši (jemnejšf) pre dievča nežli pre chlapca ; 
inakši pre cituplneho nežli pre surovca a rahkomvselnfka. 
Vždy v ale mdme sa chrdnit ukladat za trest: 

a) Cfm žiak na vzdelani ducha ujmu trpi, na pr. častejšie vy- 
tvdranie dietata z vyučovacich hodfn: 

b) Čoby žiaka podle zhanobovalo čest jeho velim urdžalo na pr. 
špatne* naddvanie a prezyvanie, hanobne* čiapky, zaviešanie papierov 
alebo tabuliek s vykreslen^m na nich oslom, verejne pred všet- 
kymi telesne trestanie, vyjmdc asndđ ten pdd, ked by previnenie celej 
mlddeži zname a pohoršujuce bolo atd., bo udusi-li sa raz v žiakovi 
cit pre čest, nieto už potom toho trestu, ktory by mohol mat nan 
zdarn^ ličinok. 

c) Co žiakovi vždy mitym a lictvpln^m byC md, na pr. modlit 
. almužnu dat. Nektorf počitujii sem aj k faca ni e, zavrhujiice ho 
:o trest, s t^m tvrdenim, že tak tento zovnajšf znak pokory pred 
)hom sa zneužfva, znižuje a opovrhnutiu vystavuje; ini ale to ne- 
ndvajii, dokladajuc, žeby srne dla toho ani klobuk nemali snfmat 
đ do izby vstupujeme alebo nekoho pozdravujeme, ani sa in^m 
klonovat, ba ani spievat, preto že t^mto všetk^m i Boha ctime a 



Digitized by VjOOQ16 



202 DOM A ŠKOLA. 



krem loho, že dieta vefmi dobre cfti rozdiel medzi Mačanim vo škole 
a v kostole: 

d). Co žiakovi na zdravi škodi jako: zauchovanie, fehanie za 
vlasy a za ucho, bitie na hlavu, socanie hlavy do tabule, do miiru, 
nemierne prutovanie, palicovanie a v6bec krutć, surovi trestanie. 

Nejeden pdd sa už udal, že jeden rider na hlavu alebo jedno 
zaucho djeta hluch^m alebo blb^m urobilo. 

e). Co je proti vdžnosti a hodnosti učitefovej, na pr. poslat žiaka 
muchy v učebni chvtajuceho von, aby neprišiel dnu prv, nežli keđ 
500 miSch nachyta\ 

Men ovite odporučajii sa pre narodnu školu nasledujuce tresty 
v nasledujucom asi postupe: 

1. Smutne prfsnv, podivenie a nespokojnosf javiaci pohrad. 

2. Chladnost naproti patričnemu žiakovi, dfe ktorej si ho na čas 
nevšimame alebo aspon menej, nežli inokedy, na pr. keđ ho pri či- 
tani alebo vypytovanf preskočime. 

3. Určitć napomenutie slovom čili jemnd domluva. 

4. Prisne hanenie a kdranie. 

5. Hrozba čili s prfsnym kdranfm spojeni poukazanie na citeN 
nejši trest. 

6. Vvstavenie pred lavtcu, nie ale von pred dvere učebnć; bo to 
nielen zdraviu škodit m6že, lež aj pripravuje patričneho žiaka o užitok 
z predovzateho vyiičovania. 

7. Odnatie nejakćho, žiakovi pred tym svereneho školskeho tiradu 
čili usluhy a odoprenie učasti na nejakej spoločnej zdbave, pre- 
chddzke atđ. 

8. Zosadenie z prednejšieho miesta alebo vriadenie na čas do 
nižšieho oddelenia v triede. 

9. Posadenie na čas na osobitnć, samotne miesto (pri tak^ch 
žiakoch, ktori držanim svojim in^ch vo vykon£vani povinnosti viac 
raz prekažali.) Miesto toto. čili lavica md nakoTko možno byt ostatn^m 
žiakom za chrbatom, tak aby na trestanca len učiter divat sa mohol 
— a nema nikdy nosit hanobnych nazvov, jako: oslovska lavica a p. 

10. Zadržanie vo škole takych žiakov, ktori iikoly a priče svoje 
buđ docela sa nenaučili a nevvhotovili alebo len veTmi nedbale; aby 
totiž za ten čas vo škole urobili alebo napravili. Zadržanie čili zitvor 
tak^to ale m£ sa vždy rodicom oznamit, mi byf vždy len v učebni 
pod dohliadkou a primeranym zamestnanirn a može sa len po do- 
kladnom považeni okolnosti na dlhši čas a zvlašte cez obed predlžit, 
bo spojeni s trestom takym postenie m6že žiakovi, najma telesne 
slabšiemu, Tahko na zdravi uškodit alebo aspon pripravit ho o po- 
zornost pri odpoludnajšom vyučovani. 

11. Zapisanie do čiernej knihy čili knihy hanby. 

12. Telesn^ trest (ale iba tenkou paličkou nie ale palicou, po- 
vrazom, remenom a podobnymi), trest tento ale ddva sa len pre zjavnu* 
vzdorovitosf, zatatost, Mrstvo, pomluvu, bitku, krddež a ine vacšie pries- 
tupky, nikdy pre chyby detskej rahkomyseInosti alebo nepozornosti. 



Digitized by 



Google 



ŠKOLA. 203 



se, t. j. len vtedy, keJ 112 kažcty in^ 
vinnosti alebo z poklesku na pravu 

ijrahšfm trestom a voliac prfsnejši 

— vyjmuc jedine veflcć a takć prie- 

alebo kazia, bo proti t#m načim 



nuv^vt uvi actii\* ctan 



3. skrovne, t. j. nakolko možno zriedka, bo velmi časty trest 
tupi a konečne celkom zatvrdzuje srdce a preto načim čim menej 
hrozit, bo tak tresty budii zriedkavejšie, 

4. spravodlive a nestranne t. j. trestajuc len skutočnć a iste pre- 
vinenie a to u každeho žiaka bez osobnych oMadov a vždy dfa 
velkosti viny; nikdy nema sa trestat z piiheho podozrenia ani hneđ 
dla udania a žalovania in^ch, lež len po ndležitom vyzkumani veći; 

5. d6sledne, t. j. žeby srne netrestali dnes to, čoho srne si včera 
ani nevšimnuli alebo k čomu sa sndđ aj usmiali; bo inakšie pokračo- 
vanie naše žiactvo nie za vykon spravedlnosti lež Iubov61e považo- 
vat bude. 

Krom toho mdme sa držat 1 ešte nasledujucich pravidiel ohradom 
na počfnanie si pred trestanfm pri nom a po nom: 

Pred trestanim. 

Prv nežli by srne vinnikovi trest oznamili, hlađme ho priviest k 
vyznaniu viny (nikdy však bitkou !) a k nahliadnutiu toho, že je sku- 
točne trestu hoden. T^m cielom mdme mu niekedy popriat času, 
aby mohol vsttipif do seba vyjmuc, je-li zataty, tak žeby srne darmo 
čakali na priznanie sa jeho a odložit trest, ale len na kr£tky čas, 
zvačša najlepšie na koniec vyučovania, nikdy na ćele t^ždne a me- 
siace, bo to by bolo vetom krute zachddzanie a sposobilo by často 
nie v&čšf a užitočnejši strach lež len Tahostajnost. 

Keđ srne ale trest už raz vyriekli, neodstupujme od neho, vyjmuc 
jestli srne sa prendhlili a krivdu nekomu urobili, alebo jestli žiak ne- 
omylne znaky lutosti poddva a srne presvedčenf, že do tejže chyby 
nie tak Tahko zase upadne. 

Na modlikanie a nariekanie, ktorć len zo strachu pred trestom 
pochddza, nemdme vela dbaf; naproti orodovanie dobrych a poriad- 
nych žiakov možeme dfa okolnosti brat do povahy. 

Pri trestani mame sa chrdnit každej vdšne, ndruživosti, prch- 
osti, jako tiež aj posmechu čili ironie a prejavovania radosti nad 
tom a utrpenim žiakovym; bo tak urazili by srne Tahko važnost 
oju, spravedlnost a zdravie žiakovo, minuli by srne sa s defom trestu, 
udiac vo žiakovi nie Tiitosf a vofu k polepšeniu, lež rozhorčenost, 
urnost a zdšf naproti sebe a napokon zaprfčinili by srne si fehko 
nohć neprfjemnosti pri rodičoch dietok. — Predsa ale nemarne byt 
trestani celkom chladnymi a spokojn^mi, lež mdme dat na sebe 



Digitized by 



— 



2o 4 DOM A ŠKOLA. 



znat, že nds to boli, keđ musime trestat, aby dieta videlo, že nie z 
Iubov61e, lež v mene a vo smysle jeho vyššieho sudcu tresceme a 
aby tak naproti ndm, čo i trestajiicim, vdžnost a Idsku zachovalo. — 
Podobne pre udržanie važnosti svojej mirne sa chr&nit takych okolkov 
pri trestanf, ktore strach u žiaka prflišne rozm&hajii a nds smieš- 
nymi robia. 

Po trestanf pozorujeme na ličinok trestu u chovanca, zddliž 
on totiž preukazuje žiaf a Mtosf alebo asndđ bezcitnost, Iahkomysel- 
nost, hlavatost atđ., bo dla toho m6žeme poznat ci sme trest na chovanca 
primeran^ primerane upotrebili alebo nie a jako načfm sa ndm 
držat napotom naproti nemu. 

Vyjavy b61u pri a po obdržanom trešte nemdme v nove trestat, 
vvjmuc, jestli sii to nepochybnć znaky zlosti a surovosti. — Chrdnme 
sa všetkeho, čfm by sme zbudenii vo žiakovi Mtost a jej ličinok po- 
kazit mohli : nefutujme ho teda hneđ po vykonanom trešte, nelichofme 
mu a nečai.kajme ho, bo tak by sme ukazovali, že sme skutok svoj 
oželeli; ale zase ani netrdpme ho đalšimi vyčitkami (vyjmiic jestli k 
tomu nejakim novym skutkom pričinu zavdal) a nerobme z neho 
posmech, požiadajiic na pr. aby sa pocfakoval u nas za obdržan^ trest, 
alebo aby pobozkal prut, ktor^m bol potrestany atđ.; bo tak zbudili 
by sme nendvist naproti sebe a rozhorčenost u trestanca. Budme 
smierlivi a upiitštajme od prfsnosti a chladnosti, ale len v tej miere, 
v jakej žiak polepšenie svoje preukazuje — a podporujme ho v po- 
lepšovanf sa tomto, odvolavajiic sa na jeho dobre* strany a na jeho 
predošle dobre držanie, ktorym dokazal, že chce-li, može povinnostam 
svojim ndležite zodpovedat. 



Quintus Horatius Flaccus. 

»Non omnis moriar, multaque pars mci 
Vitahit Libitinam: usque ego postera 
Crescam laude recens, dum Capitolium 
Scandct cum tacita virgine pontifcx.« 

Malo ktoreho muža vešteck^ zrak tak oštro preniknul do budif- 
enosti, žeby jeho proroetvo o osude jeho diel po smrti tak 
J skvele sa bolo splnilo, ako to pri vešteovi (vates), ako sa Horde 

sam rdd nazyva, doby Augustovej vidfme. V tridsiatej 6de tretej 
knihy svojich spevov, len tor koto hovorf: >Nezomrcm docela, vefkd 
čast mojej bvtnosti nebude spolu s mojim telom poehovana, vždycky 
s novou chvdlou rdst budem u potomstva, kym vystupovat bude na 
Capitol s mlčiacou pannou pontifex.« Už ddvno nevysrupuje na 
Capitol žiadna Vestalka, dno i po samej bohvni Veste a ostatn^ch 
bohoch, obyvavšfch chrdm Jupitera Capitolinskćho už len rozpravka za- 
bdva gvmnasialnu mlddež, ale basnik žije a jeho sldva šfri sa po 
ćelom vzdelanom okršleku zemskom. I medzi slovensk^mi staršimi vzde- 
lancami niet muža, ktor^ by sa s rozkošou nerozpomfnal na tii dobu 



Digitized by 



Google 



205 

icove. Ano, 
Une pozna- 
te. 

te. 
hlavy slo- 

,___ r J , _. stopy jich 

vplyvu badat možno i v mladuškej našej literature, či mi m6že zazlit 
niekto, keđ opovažujem sa obnovit rozpomienku na muža o zošfa- 
chtenie vychovy dospievajiicej mlcldeže tak vetom zasliižilćho ? 

Quintus Horatius Flaccus narodil sa pod konsulmi L. Manliom 
Torquatom a L. Aureliom Cottom r. 65 pred Kr. ako to sdm na 
dvoch miestach svojich diel na vedomie d£va totiž Carm. III, XXI, i : 

»O nata mecum consule Manlio« etc 
a Epod. XIII, 6: 

»Tu vina Torquato move consule pressa meo.« 
Dfa jeho životopisu skrze Svetona spisaneho padd den jeho na- 
rodenia na 6smy december spomenutćho roku, o čom i sdm basnik 
v liste I, XX, 27 takto zmienku čini: »Jestli sa ta sndđ niekto opy ta 
o mojom veku, ten nech vie, že som štyrikrdt jedendst decembrov 
vyplnil v ten rok, v ktorom Loelius obdržal Lepida za kollegu v kon- 
sulate (21 r. pr. Kr.). Veniisia, jeho rodisko, bola ako osada rimska* 
pre vojanskii garnisonu na rozhranf Lukanie a Apulie r. 283 pred 
Kr. založeni, ako to z jeho vlastnych slov (Satir II, 1, 34) vyro- 
zumievame : 

— »Tak ja — zdhadno: Lukdn a či Apul 

na obojej zemi medziach Venusinsky ore osadnik, 
sem vyslan^ vraj vypiiden^ch po Sabelloch, 
by zpustlou krajinou tu na Rimana vrah nenadch&dzal, 
alebo že rod Apulsky nejaku či Lukania v£lku 
pozdvihla zpupna\« 
O stave svojho otca dava (v Satire I, VI, 6. 45. 86) nasledujuci 
v^vod, z ktorćho sučasne pozndme i jeho ndhlad o suvekej rimskej 
šfecrite^ na svojich predkoch mnoho si zaklddaj licej : 

»Ze dTa rodu niet vznešenejšieho nad tvoj medzi L^dmi, kofko- 

kofvek jich obyva krajinu etrursku, že m£š dedov po oteovej a mat- 

kinej strane, ktorf keđysi rozkazovali vefk^m legiam, nekrčfš preto, 

o Mecaen, pyšne noštekom, ako mnohf zvykli nad sprostymi i nado 

mnou, synom to otroka na svobodu prepusteneho. Lebo ly tvrdiš, 

: ti na tom nič nezdležf, kdo z akćho otca pochddza, jestli je len 

obodn^. Vskutku si presvedčeny, že pred prosfučkym panovanfm 

ila Tulla žilo mnoho mužov nemajucich žiadnych hrdych predkov 

predsa tfto Tudia boli statnf chlapi, vvznačeni vznešen^mi hodnostrni. 

Ježto Laevinus, človek to z rodu Valeria Publicolu, — skrze kto- 

ho Tarquinius Superbus z krdlovstva vyhnany ušiel — nebol nikdy 

ien^ ani za jeden jediny ass (drobny rim. peniaz), trebdrs ho tak 



Digitized by 



Google 



2o6 DOM A ŠKOLA. 



posudzoval sdm ridrod, ktor/ predsa vo svojej obmedzenosti rozddva 
často hodnosti nehodn^m, konac sa slepo povesti i obdivujiic priemend 
a obrazy predkov.« 

Co t^mto mieni Horde, to zndzorftuje najlepšie reč tribuna Tuđu 
Canuleja držani na obranu ndvrhu zdkona o miešanom manželstve 
medzi plebejmi a patricijmi r. 442 pr. Kr. v rimskom sendte (vidz: 
Livius IV c, HU, IV.). 

Že tedy bdsnik pochddzal z otca, ktor^ bol z otroetva na svo- 
bodu prepušten^, toho sa vonkoncom nestydel, ba prdve tiSto okol- 
nost na viac miestach schvalne vvzdvihuje. Tak v Epist. I, XX. 20: 

Natum 
Me libertino patre et in tenui re 
Majores pennas nido extendisse loqueris 
Ut quantum generi demas virtutibus addas. 

Toto istotne utrhačom platf, ktori znižovat ho chceli v spoloč- 
nosti preto, že pomerne v ehatrn^ch pomeroch majetkov^ch a rodin - 
n^ch zploden^, rozopnul širšie kr^dla, než by dra hniezda jeho bolo sa 
dalo očakdvat. Načo on ako na odvetu hovorf: Kolko cti odnfmeš 
z rodu a pdvodu mojho, tofko musis pridat mojfm enostam osobnim. 

Prednosti, ktorć mu vyzfskaly priatelstvo Mecaena, đakuje svojej 
znamenitej v^ehove a za tdto oteovi, jehož svedomitou pečlivostou 
sa mu za podiel dostala, ako to sdm v Sat. I, VI uzndva: 

»Za veTke si to pokladdm, 
žes' mna si obliibil, — jenž hodnosf dobre rozozndš — 
neslavneho rodom, však v srdei nepoškvrnenčho. 
A preds' md-li vady prostrednej v počtu nevefkom 
v sebe moja povaha, zdarnd ostatne — ako tiež 
na krasnom tele znamky najst možno po r6znu materskć — 
jestli ani lakomost ni špinu ni kiity zlovestne 
prdvom nikto nemd mi vvt^kat; mravopočestne — 
bych sa pochvalil — jestli žijem s pnateftni v ldske: 
Moj to otec sposobil tnajuci skrovhuČku polnost^ 
nechcel v Flaviovu ma posielat školku, do ktorej 
zdmožni a z ddstojnfkov bohat^ch chlapci pošli, 
zavesiac na Tavć rameno si škrynku s taburkou 
za skrovn^ ehodili plat v Idy po osem mesiacov. 
Lež chlapca (Hordca) odvdžil sa do Rima odviest, veddm by 
tym sa učil, akov^m neak^by ritier a senator 
dal deti svoje učit. Keby odev m6j a sluhov za mnou, 
— nakolko to v množstve ludi možno, niekto 
bol videl, že z rodinnćho majetku tolko na mna 
b^va nakladano, bol by myslel. Sam otec' 
dohliadaterom mi b^val neuprosn^m kol všetk^ch učitefov. 
Nač šfrit mdm slov ? Stvdliveho — okrasa čo prednia je enosti — 
od všetkćho chrdnil skutku nielen, taktiež od v^čitky potupnej. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



2o8 DOM A ŠKOLA. 



puknutie občianskej vdlky medzi pn'vržencami Octavidna a Caesai 
vrahmi) a vybuch občianskej v£lky zachytil ma ako novdčka 
do zbroja.« 

Vo vojsku Bruta a Cassia stal sa bez toho, aby bol prv vo 
službu konal, tribunom (Sat. I, 6, 48): »Quod mihi pareret 
Romano tribuno.« Ako sa mu pod vedenfm t^chto vodcov 

vvprdva v 6de II, VII, Pompejovi Vanisovi, svojmu to kam; 

tej doby venovanej, v ktorej za prfkladom Archilocha, Alcaea a Ana- 
kreonta nestydf sa vvznat, ako hanebne musel odhodit po nesfastnej 
bitke pri Philippi r. 42 pred Kristom pavezu a dat sa s ostatn^mi 
na litek. 

»S tebou pocftil som neštastie pri Philippi a nfchly litek všetk^ch, 
keđ i sam nešfastne odhodit som musel pavezu.« Tenv^raz: »relicta 
non bene parmula« nevytva>a predchodiaci udatny boj Hordcov 
a ud&va len všeobecny n^sledok každej pordžky, ako to na pr. čini 
i Livius XXXIX, 20: »Quattuor milia militum amissa . . . et arma 
multa, quae quia impedimento fugientibus per silvestres semitas 
erant, passim jactabantur«, t. j. »utrateno 4000 vojakov a mnoho 
zbrane, ktora ponevdč bola na zdvade utekajiicim po lesnat^ch 
chodnfkoch, bola sem tam zahadzovana. « Horde nemohol ten vše- 
obecn^ utek prekazit a s vecou Bruta nebol na tolko srastnut^, že 
by zdkon cti bol mu predpisoval hladat smrt. 

Na to nasledovavšie omilostnenie použil Horac k ndvratu do 
Rima, kde ndsledkom rozdelenia jeho oteovskeho majetku medzi vy- 
sliižil^ch vojakov o dochodok pripraven^, kiipil si miesto pisdra quae- 
storskeho. (Sueton victis partibus venia impetrata scriptum quaestorium 
comparavit. cf. Sat. II, VI, 36:« 

» De re communi scribae magna atque nova te 
Orabant hodie meminisses, Quinte reverti«) 
Ep. I, XIV, 16: 

»Me constare mihi scis et discedere tristem 
Quandocunque trahunt invisa negotia Romam.« 

Neštiti sa celkom otvorene vyznat, čo ho pohlo k pfsaniu veršov, 
Epist. II, 2, 49: »Potom akondhle ma opustily Philippi zmarenymi 
nidejami zkrfšeneho, otcovskćho domu a pozemku zbavenćho po- 
vzbudila drza ehudoba k pfsaniu veršov. « Ona odnala mu strach pred 
urdžkami, ktorć on zaprfčinit mohol a vzbudila v fiom tužbu učinit 
si meno, abv sa takto nejako do lepšieho položia dostal. Z tejto po- 
hnutky uverejfioval svoje Satiry a Epody. Ked sa t^mto liter£rnym 
činom stal zndmvm širšiemu obecenstvu, bol koncom 39. roku pred 
Kr. skrze Vergilia a L. Varia Mecaenovi predstaven^ a v jaseni na- 
sledujiiceho roku do jeho spoločnosti uvedeny. Ze mu toto vyznačenie 
pritiahlo mnoho zdvistnikov, to ddva nasledujiicim sposobom (Sat. I, 
VI, 45 — 64) na vedomie: 

»Teraz vraciam sa opat k sebe narodzenemu z otca otroka na 
svobodu prepustenćho, ktoreho všetci posmeehuju, že je synom b^- 



Digitized by 



Google 



>KOLA. 209 

tvoj spoluhodovnik, o Mecaen, 
lovoria — rimskd legia. R6zne je 
snađ niekto by mi pravom zd- 
iko priatefa,' obzvlašte obozretne 
vritenej podlizavosti. Nemohol by 
>y som ra bol ndhodou dostal za 
a ndhoda mi nedonesla. Kedysi 
hovorili pred tebou, čo by som 

3 sišiel s tebou, malo zjcdnotliva 

hovoriac (lebo rozpačit^ stud nedovolil mi viac hovorit, nerozpravam 
ja, že som syn slavneho otca, ani že sa nosim na cifrovanom Satu- 
rejskom koni okolo mojichzemf, lež hovorfm, čo som bol). Ty od- 
povedaš d[a svojho zvyku m£lo: odfdem a zazoveš ma po deviatich 
mesiacoch a vvz^vaš mna, abych vstiipil do počtu tvojich priatetov. 
To ja držfm za velke, že som sa tebe zapačil, tebe, ktor^ rozozndvaš 
cnost od nešrachetnosti, že sorr. sa ti zaMbil ja, ktory nepochddzam 
zo vznešenćho rodu, ktor^ ale vzdor tomu som čistym srdcom i ži- 
votom. « (Pokračovanie.) 

Myšlienky o nds. 
I. 

y slovenski učitelia, zaiste m£me tie iste* povinnosti oproti slo- 
venskemu pokroku a vyvinu, jako naši kollegovia druhych štnst- 
nejštch ndrodov oproti kulture svojej. Ba jestli len tym idedl- 
nym vznetom mame sa do našich diel, jako to vvžaduje potreba 
našich vzdelanostnych pomerov, veru, veru neviem ktory sbor učitef- 
sk^ stojf pred vačšou augiašskou maštalou nevykonanych a ešte 
vykonat sa majucich prac než sbor učitefov slovenskych otdzok, veN 
k^ch a tažk^ch otazok — s povolanfm učitersko-vychovdvaterskym 
lizko spojenych, tolko je nevybavenych v našom verejnom živote, že 
srne na rozcesti, s ktorou začat, kecf každa vynfma sa očiam našim 
čo otazka prvej triedy, vefmi zdvažnd pre naš narod. 

Začnime radom a sice s vvučovanfm materčiny v našich Tudo- 
v^ch školach. 

Už často počuli srne opravnene s£ažoby na mfkve vysledky ndšho 

verejnćho dejania u ludu a svedkami srne i sami, že Tud nas takmer 

boji sa knihy, teda bojf sa pokroku, vyvinu, žije žitfm človeka ne- 

hodn^m, je nesamostatn^, bojazliv^, myslf hlavou krčmdra, slovom 

r hlasane* opravdivymi Tudomilmi, sii mu ešte i-podnes cudzie, 

sfma s« jich, čoho n&sjedok byva ten, že hidovd spisba hlivie, ži- 

' a umne* hlasy dobr^ch sf*dc zostavajii hlasom odznel^m na ne- 

dlenej piištine a koniec koncov novy dpadok, nove biedy a nove 

^mania vrstiev t^ch, ktore* su tym najistcjšfm zdkladom každeho 

rienćho spoločenskćho života a zakladom každeho štatu. 

čom vazi tato morovd nerest? Smelo možem povedat, že v 

14 



Digitized by 



Google 



2io DOM A ŠKOLA. 



ničom inom, jako v zlom stave našich ludov^ch šk6l a hlavne v 
nom, takmer paru nemajiicom zanedbani vyučovania materčin 
nfm spojenej v^chovy ohladom v^vinu duše. 

Jakože je to s vyučovanfm materčiny v pldne vydanom sć 
ministrom v£učby? Hia, ver' in£č, nežli v našich škola*ch! V n^ 
tom materčina a s touto spojena v^chova duchovnej individual 
centrum, dušou, alfou i omegou cglej vyiičby a vychovy. Okolu ucj 
knitia sa všetky osnovy, duševneho pokroku, je dvihadlom, obostran- 
nćho rozvoju, včbec všetk^m, všetk^m čo telu pohybu a duši samo- 
statnosti dodava. 

A v£čšina našich Tudov^ch škol, jako zodpoveda* tomuto likolu 
a velkej svobode (t. j. povinnosti), s ktorću sa pohybovaf m6že na 
tomto poli meniacom nezralćho človeka v umn# tvor, nesamostatnii 
bytost v samostatnu, sebavedomii, svojich prdv znalu, božskć nauky 
Spasitefa pochopit a dfa nfch žif sposobnu osobnost? 

Odpovecf by mohla byf jadrnd, kratka, no pri tom všetkom ne- 
chdm ju na boku a radšej podržfm ndšmu svedomiu zrkadlo v kto- 
rom jasne označia sa n£m chyby samymi nami zavinene. 

Je pravda, že mdme ešte dnes svobodu, aspon na našich ndbo- 
žensk^ch školdch, že m6žeme vyučovat v našej materinskej reci. 
Ostatne zle som povedal »svobodu«, ved je to vlastne naše »prdvo« 
(konečne na prstoch nemožeme ukazovat • našim maličk^m) avšak 
jako? Vyučujeme slovensky i tomu i tomu, ale slovenska* reč, mluvničnć a 
slohovć cvičenie atđ., čo ministeridlnym pl&nom určen^ hlavn^ a naj- 
ZeLvažnejšf predmet na našich Tudovych školach chybuje a chybuje za- 
roveh s nfm i v^chova toho ducha, v^chova, ktord jedine z mladeho 
žiačika alebo žiačky je v stave to vykresat, k čomu od Boha určen^ je. 

Jako zndmo hlavnou pomockou pri vyučovanf materčiny je či- 
tanka. Z tohoto maleho pokladu potom učite! m&dom svojich slov, 
sposobom psychologickćho postupu a nd vodom zo zndmeho na nezndme 
a vrelostou svojej duše, ktorou može liat do vnfmavej duše dietata 
zlato rodol3sky a fiibost oproti matersk^m zvukom, m6že stvorit z 
dietata a v dietatu čo chce a uctf jeho smysly vyvinut v ktorom- 
kofvek smere. Nuž kde je krajšia dloha učitela čo vychovdvatefa, jako 
vštepit do litleho srdca svojich sverencov povedomie, že on nie je 
otrokom, keđ mu dal Boh vnfmavii dušu. srdce na mieste, pochopf 
usudok, rozsudok, rozhlad, dal mu i povinnosti a sice, aby dostoj 
Iudsky, čest, rozum do blata nehddzal, ale jich užfval a zvlašte etil si 
ten žFab, ten prostriedok, pomocou ktorćho duša jeho nabava plat- 
nosti v každom okamihu žitia, pomocou ktorćho liši sa on od ne- 
rozumnćho tvora, vie svoje myšlienky vyjadrit a stdva sa dietatom 
podfa v6le Božej, aby si etil a vdžil prevefky poklad Božf, totii tu 
reč, ktoni dobrotivy Boh mu dal vtedy, ked ho vyznačit a okrdš- 
lit chcel ! 

Daj me si my učitelia slovenski ruku na srdce a povedzme, kolkf 
srne tejto našej povinnosti urobili zadost, kofld srne v tomto ohlade 
čistorukf a mame svoje svedomie na mieste! 



Digitized by 



Google 



J" J— » * — r -~ »~,~ J* 



učovania materčiny na nejake plausibilne, ostentativne dejanie v mii- 
roch školy. Nemusia deti spievat* piesne, ktore" indč majii Bohom 
udelene prdvo spievat — avšak v dnešnich časoch su tf'fiom v oku 
mnoh^m vysok^m — to nie. Tich^mi slovami, nežnost'ou svoj ej duše 
laskou k predmetu a zapalom za vec krdsnu, vzletmi, može vzbudit, 
učiter iskru rodoldsky a Mbosti oproti matersk^m zvukom a vycho- 
vdt zo svojich žiakov ludi, ktori, ručim zato, ho budii potom počas 
celeho svojho žitia požehnavat? a vdakou jati budii mu to miesto ofu- 
kovaf, kam si m£ sadniit; lebo to jedno stoji, že kto raz zafubil si 
snahy a tiižby čistej slovenskej duše, dve srdela si praje, aby mohol 
ponat a objat veRui hlbku, nesmiernu širku a nedosiahlu vyšku veN 
kej, telo i dušu preporodzujiicej myšlienky narodnej. 

My, ktorf srne sa zaoberali študiumom vvzkumania sf*dc i duše 
maličlc^ch, zname dobre, že detskci duša je vnimava všetk^m dojmom, 
nech sii uz ony jakekofrek. A tie dojmy sii nezmazatelnć, dieta opa- 
novane" nimi, zostdva vždy pod vplyvom jejich, ony mu divajii smer 
na cety život. Nuž učitelstvo slovenske, použi priležitosti a vštepuj 
lasku oproti drah^m zvukom slovenskim do sf*dc a duši mlideže! 
Veđ budeš konat prdeu, ktord i pred Bohom mila je ! Pravdu rečeno, 
od učitelstva ndšho zavisi zdar našej rnyšlienky, ndš pokrok, dobro 
a blahobvt, slovom cety smer našej budućnosti. Avšak komu dand 
torkd moc, ten je i za moc zodpovedn^m, nuže naše povolania po- 
užime, my slovenski učitelia a obrdtme zretel na tiito najv&žncjšiu 
stat našich povinnostf, stat posiar zanedbanu, že jej nasledky javia 
sa na celej čiare našich snih a tažko sii už pomstene upadkom i 
duševnim i hmotnym ndšho draheho luda. A. B—k. 

Uryvky z praktičnej geometrie. 

(Pokračovanie.) 

£me-li nejaku primku na pr. AC na dve rovnć čiastky (Obr. 30.) 

rozdelit, vybFaddme na nej tak^ bod /?, ktor^ leži rovno daleko 

od oboch jej koncov A a C ci v polovici primky AC. Tento 

polovici prfmky ležiaci bod B najdeme, jestli jedno rameno kružidla 

lo jej začiatočneho bodu A opreme a druhym, dfa oka, primku na 

Dlovice rozdelime. Či je prfmka AC opravdu na dve polovice roz- 

14* 



Digitized by 



Google 



212 DOM A ŠKOLA. 



delend t. j. či deliaci bod B v jej polovici nachodi sa, o tom sa pre- 
svedčime : jestli jeho dialku tfm istym otvorom kružidla i od druhćho 
konečneho bodu C vvmeriame. Sii-li obe tieto dialky rovnakć, tenkrdt 
je primka AC v bode B na dve rovne časti rozdelen&. 

Niesu-li rečeni dialkv AB a CB rovnakć, siižime alebo roztvorf- 
me ramend kružidla dla potrebv a probujeme znovu delit. AB je 
polovica z AC, čo označujeme, na krdtce takto: AB= 1 / 2 AC^ 

Rozdelfme-li opatne, ako polovicu AB, tak i polovicu BC, zas na 
dve rovne* časti, rozpadne sa cel£ primka AC na 4 rovne časti či na 
štvrtiny ; rozdelfme-li opatne ako predt^m, každii štvrtinu na dve rovne* 
časti, obdržfme osminy prfmky AC T^mto sposobom đalej pokraču- 
jiic, možno primku AC na 16, 32, atđ. čiastok rozdelit. 

Ulohy. 1 Nakresli 10 cm dlhii prfmku a rozdel ju na 2, 4, 8 
, rovn^ch čiastok ! Ako prevedieš to mertuchom ! 

2. Nakresli rubovofoie dlhii prfmku AC a rozdel ju, dla oka, 
kružidlom, na: 2, 4, 8 rovn^cb čiastok. 

4 * c 4 f f 9 



• h 



lf A f_f — f 



Obr. 30. Obr. 31. 

Chceme-li nejaku primku AD (obr. 31) na tri rovne* časti roz- 
delit, vvhladdme na nej kružidlom take dva body B a C y ktore* ako 
jeden od druhćho tak i od oboch koncov A a D rovno daleko na- 
chodia sa. Ležia-li body B a C ako jeden od druhćho a tak i od 
jim najbližšfch konečnych bodov A a D rovno daleko, vtedy je AB 
tretia čast či tretina z AD či AB = lj ^AD. 

Rozdelfme-li každii tretinu prfmky AD opatne na tri rovne* časti, 
obdržfme deva.tiny prfmky AD a rozdelime-li každii tretinu prfmky 
AD na polovice, obdržfme šestiny tejže prfmky. 

Tymto sposobom možno nejaku primku i na druh^ počet rov- 
nych čiastok rozdelit. 

Ine sp6soby delenia prfmok na-viac rovn^ch čiastok vysvetlfme 
neskoršie na patričnom mieste. 

Ulohy k počtovaniu. 1. Štyri brvnd majii jedno po druhom 
nasledujiice dlžky: 10 ;// 80 cm, 12 m 10 crn, 15 m 40 cm a 11 m 
$ocm; korko majii všetky štyri dovedna? Odp. 4980 m. 

2. V^ška nejakoj važe až po prvii dutinu obndša: 56;« 70 cm; 
v^ška prvej dutiny i s trn£com 18 m 40 cm; vyška druhej dutiny 
i s druhom trnacom 9 tn 60 cm; vyška gule a krfža 4 m 20 cm; 
kolka je čo do vyšky ćela vaza? Odp. 8890 m. 

3. V istom dome vedii na poschodie 18 schodfkov majiice schody, 
z ktor^ch každyjeo'28 /// vysoky; jak vysoke sii ćele schody? Odp 
18 Xo*28 tn či 5*04 tn. 

4. V^ška nejakeho domu od zeme až po hreben je 24*80 m 
jestliže sdm miir, od zeme až po strechu je 1060 m vysok^; kolikj 
je, čo do vyšky, sdm dach tohože domu? Odp. 24* 80 — 1960 = 
520 m. 



Digitized by 



Google 



2*3 



60 cm vyso- 
i, z čoho na 
statnej dlžky 
k tomu po- 

idy vypadne 
a 1 56 m — 
inej dlžky 5 
kusov p6tre- 
1 I m 60 crn, 

___, , r , v , ,^ __„_dv ale torko 

lajsdn, kofkokrdt 3 v 754 nachodiame, čo učini 251 lajsdn. 

6. Sirka nejakeho dachu obndša 1840 m a dfžka 2860 m; 
jestliže otazny dach po jednej širine a po jednej zdlžine blachovymi 
rynkami chceme opatrit, kotko bude stdf ćela" tdto priča, jestli bfach&r 
za každ^ meter i zl. 20 kr. požaduje? 

Rozl. Obe rynky su 1840 m -j- 28*60 m či 47 m dlhe. Po- 
nevač ale i m stoji 1 zl. 20 kr., tedy 47 m stoji 47X I20==: 
56*40 zl. 

7. Hore nejakym vrškom vystupuje kiarovito 5 km 400 m dlha* 
cesta; jestliže jej strmost na každ^ch 1 00 m 080 m obndša; kofky 
je otazny vrch, čo do vyšky, počnuc od jeho upatia až po vrchol? 

Rozl. Ponevač otdzna cesta na každych 100 m 080 m vystupuje, 
tedy jeho vyška musi tofkokraf o*8o m obndšat, kolkokrdt 100 m 
v 5 km 400 m nachodf sa, ponev&č 100 m v 5400 /// 54krat na- 
chodi sa, obndša ćela v^ška otazneho vršku 54 X ° '8° *« či 4320 m. 

8. Nejaki obec chce svoju 8 km 560 m dlhu cestu strkom vy- 
sypat Ponevdč na každ^ch 2*5 m otdznej cesty jeden voz strku treba, 
koTko vozov strku bude na celii cestu potrebovati 

Roz. Tofko vozov kofkokr&t 2*5 m v 8560 ni nachodia sa či 
3424 vozov. 

9. Pri stavbe nejakeho dreveneho domu platil majitef od kresa- 
nia a viazania každych 10 m 2 zl. 40 kr. ; kofko stala ćela tdto 
praca, jestli zdlžka všetkćho okresaneho a poviazannćho dreva je 
260*80 ;// a kofko platil za drevo, jestli každ^ch IO m. stalo 1 zl. 
80 kr.? 

Rozl. Za prdcu platil tofkokrat 2 zl. 40 kr., kofkokrdf IO ;// 
v 26080 nachodi sa. Ponevač 10 m v 26080 nachodf sa 26o8kraf, 
tedy platil 2608 X 2 '4° či 6259 zl. 

Za drevo platil tofkokraf i zl. 80 kr., kofkokrdt 10 v 26080 m 
nachodi sa. Ponevač 10 v 260*80/« nachodi sa 26o8krat; tedy platil 
26*08 X l"8o d- či 4694 zl. 

10. Kolko kldtikov po 080 m možno z 1520 m dlhćho dreva 
odrezat? 

Rozl. Tofko, kofkokrdt 0.80 v 1520 nachodi sa či 19. 



Digitized by 



Google 



2i 4 DOM A ŠKOLA. 



O vyhladdvanf pomeru dvoch primok jednej k druhej. 

Castokrdt" porovn£v£me dve prfmky jednu s druhou a vyhlad£- 
vame takzvany pomer jednej k druhej, či kolkokrdt je prva* z nich 
vačsia alebo menšia nežli druha\ Chceme-H avšak dve prfmky jednu 
s druhou takto porovnat", musfme jednu druhou obyčajne vačšiu 
menšou, alebo obe nejakou spoločnou mierou pomeraf. Z takćhoto 
pomerania vysvitne potom, kofkokrdt je jedna z nich vačšia než 
druha či takzvan^ pomer jednej k druhej. 

Tak na pr. kofkokrdt" je primka AB vaVččia než primka CD 
vvhladame, jestli primku AB prfmkou CD premeriame (Obr. 32.). 
A ponevcič primka CD v prfmke AB trikr&t nachodf sa, preto je 
primka AB trikrdt vačšia nežli CD a toto je i jich pomer jednej 
k druhej. 

Getom Iahšieho prehladu, vyslovujeme tento pomer dvoch pri- 
mok jednej k druhej v čislach. Ponev&č primka CD sama v sebe či 
CD v CD nachodf sa jedenkrdt, preto miesto primky CD m6žme 

4 ^ * f £ 1 . 1 r* 



Obr. 32. Obr. 33. 

vziat čislo 1. A ponevdč prfmka CD v primke AB nachodf sa 3krdt, 
preto miesto prfmky AB m6žme vziat čislo 3. Čfslo 3 je však tiež 
3krdt vačšie nežli čislo I. A preto prfmka AB stoji v tom istom 
pomere k primke CD, ako čfslo 3 k 1. Tento čfslov^ pomer 3 k i 
označujemc na krdtce takto 3 : I (čitaj: tri k jednemu). 

Taktiež pomer dvoch primok jednej k druhej vyhlad£me, jestli 
obe nejakou spoločnou mierou premeriame. Zndme-li na pr. (Obr. 33) 
že primka EM nachodf sa v EF primke 5krdt a v GH primke 3kraY 
tedy stojf prfmka EF k prfmke GH v tom istom pomere, ako čfslo 
5 ku 3 či 5:3. — V tomto prfpade bola spoločna* miera oboch 
prfmok prfmka EM. 

Tiito spoločnii mieru dvoch prfmok najrychlejšie nđjdeme, jestli 
obe zn£me prfmky metrom premeriame a obdržane dfžky v rovno- 
pomenovan^ch čfslach vyslovfme. MaMi na pr. nejaka* prfmka 8 cm 
a druha* 3 cm, tedy stoja v tom pomere jedna k druhej ako 8 : 3 
(8 ku 3). Podobne 18 cm dlha prfmka stojf v tom pomere k 40 cm 
dlhej prfmke ako 1 8 : 40. V oboch t^chto prfkladoch bola spoločna 
miera i cm. 

Ulohy: i. Nakresli 3 dm 4 cm a 7 cm dlhć prfmky a vyslov 
jich pomer v čislach ! Odp. 34 : 7. 

V akom pomere stojf: 1 /// k I cm} — 4 m k 14 dm) — 
i dm k 1 mm) — 1 km kl;«? (Odp. 100: i — 40: 14 — 100: 1 
— 1000: i). 

Ktore dve dlžky stoja v tom pomere jedna ku drjuhej ako: 



Digitized by 



Google 



DOM A 

(Odp. V 
4 m k i 

_ . _ _ >ovo!ne d 
otvorom kružidla z prvej 5 a z 
stoja odrezane kusy oboch primok 

Jestli nejakd primka je 5krcl£ 
stoja jedna k druhej? 

3. Nakresli dve prfmky, ktorć 
ako: 4: 5!. 3 \2\ 8:3! 12 : 7! 

Konečne společntf mieru dvo< 
i tak ešte vyhladdme, jestli najprv 
AB premeriame. (Obr. 34.) Prfm 
3krat a zv^ši zbytok EB. Ponevd< 
sa, preto CD nenie spoločnd jich 
do kružidla zbytok EB a oprobi 
bez zbvtku nenachodf sa. EB v 
Ponevač EB v CD bez zbytku r 

nem6že celokrdt nachadit sa. Dfe tohoto ani EB nenie spoločna 
miera otaznvch dvoch prfmok. V tomto pripade vezmeme do kružidla 
tento druh£ zbytok FD a premeriame nfm ten prvšf zbytok EB. 
FD nachodi sa v EB 6krat a ne- 

zvyši nič. FD je spoločnd miera 1 1 1 -f ti nu * 

oboch primok, bo ^j , i> 

EB=6FD Obr. 34. 

CD=2EB f FD=2X 6FD+FD=\$FD 
AB=iCD-\- 6FD =3X1 l FD + 6FD = 4$FD. 
Spoločnd miera FD nachodt sa v CD I3krdt a v AB 45krat, 
preto stoji AB k CD v tom pomere ako 45: 13. 

Jestliby i po premeranf prveho zbytku EB zbytkem FD ešte 
nejak^ zbvtok zvyšil, premeriame posledn^m tamten prvšf a zvyši-li 
i potom ešte nejak^ zbytok, premeriame nfm zas ten predchddzajiici. 
V tomto meranf zbvtkov jeden druhym pokračujeme až dotiaf, kym 
konečne, ako v našom priklade nič nezv^ši. Najposlednejšf zbytok, 
ktor^ v predchddzajucom zbvtku celokrat nachodil sa, je konečne 
spoločnd miera oboch prfmok. 

Každ^ čfslov^ pomer obsahuje v sebe dve či'sla, ktore jeho 
udarni menujeme. Prve* z oboch čfsel menujeme prv^m a druhe* 
druhym udom pomeru. Medzi oboma čfslami stojf znak delenia, preto, 
že každ^ pomer je vlastne naznačen^ podiel, v ktorom predn^ ud 
predstavuje delenca a zadn^ lid delitefa. Delfme-li predn^ lid pomeru 
zadn^m ddom, obdržfme takzvanii hodnotu pomeru. Tak na pr. hod- 
nota pomeru 3 : i su 3, bo 1 v 3 nachodi sa trikrdr". Tato hodnota 
ci exponent pomeru udava kofkokrat je prv^ ud vačšf alebo menšf 
nežli druhy, či kolkokrat je prvšia prfmka vačšia alebo menšia nežli 



Digitized by 



Google 



216 DOM A ŠKOLA. 



druha. Je-li hodnota pomeru čislo 3, tenkrdt je 
a dla toho je i prvd z primok 3krat vačšia než 

Podobne hodnota pomeru 8:4 je čfslo 2, 
sa 2kr£t. PonevAč hodnota tohoto pomeru je 
prfmka je 2krdtf vdčsia než druha\ 

Hodnota pomeru 2:3 su 2 / 3 , ci prvd prf 
ako druha\ 

Hodnota pomeru 7 : 3 je 7 /s i *4 : 6 ie 14 / 6 
pomeru pfšeme na deliace body takto: 

^ d s Jj 

3T1, 8T4, 3^, atd. 



Praktični pomoć k počtovaniu s istotou. 

Pre dom složil: A. P. Z. 
(Pokračovanie.) 

b) Vynajdenie istiny. (Zdklad je v odstovke; otazka v pri- 
j (manom uroku.) 

3. Nekto bene 12 zl. 60 kr. ročitćho liroku z istiny na 7% 
uloženej, korko je ta istina? 

u i u 

7 100 X I2 '6o = 1260 : 7 = 180 zl. istina. 

4. Sporiterna X platf 6% uroku; nekto berie z nej ročiteho 
uroku 214 zl. 98 kr.; kolkii istinu m£ v nej uloženii? 

u i u 

6 100 X 214*98 = 21498 : 6 = 3583 zl. istina. 

5. Ind sporiterna plati len 4 1 / a °/o tiroku a berie nekto z nej 
54 zl. 36 kr. ročiteho uroku, koHco md v nej uloženo? 

u i u 

4-5 100 X 54"3 6 = 5436 : 4*5 = 54360 : 45 = 1208 zl. istina. 

c) Vynajdenie odstovky. (Zdklad je v uloženej istine a od 
nej idiicich urokoch; otazka v čfsle 1 00.) 

6. Nekto tfahd od 360 zl. 16 zl. 20 kr. liroku, kolko je to ° V 

i ti i 

360 1620 X 100 = 1620 : 360 = 4-5 % (4 1 /*)- 

7. In£ prijima 5 zl. 92 kr. od 74 zl., kolko je to °/ ? 

i u i 

. 74 5'92 X 100 = 592 : 74 = 8%. 
Uldhy. (Čisla v zdtvorke značia rozostavenie udov.) 
Nekto mi istinu 385 od ktorej berie liroku 30 zl. 80 kr., kolko 
je to ° (*• j- od Joo)? (385 30*80 100) 

Korko uroku prfde od 181 2 zl. na S 1 !2°lo^ ( IO ° 5'5 1 812) 
Nekto berie 18 zl. 85 kr. uroku od 290 zl., korko je to °/ ? 
(290 1885 100) 



Digitized by 



Google 



2300 7° X IO ° = 7^°° •' 2 36o = 3"22°; (temer 3 1 / 4 ° ). 

2. V stolici počitujiicej 82000 obyv. je 1200 Židov, korkii od- 
stovku obyvaterstva tvoria tfto? 

ob. zid. ob. 

82000 1200 X IO ° = 120000 : 82000 = 146% (temer iVa°/o) 

3. V obci N. 2400 obyv. počitujiicej 3 Tuđi neznd čitat, kotko 
je to v odstovke? 

obyv. ticzn. obyv. 
IOO 3 X 2400 = 7200 : 100 = 72. 

4. Kupee nakiipil žita za 42 50 zl. a zarobil na nom 680 zl. ; 
kolko je to zaVobku v odstovke? 

zakl. zisk zdkl. 

4250 680 X 100 = 68000 : 4250= i6° . 
(Ine o kupeck^ch odstovkach vidz v 4. Rozl. priklady. Prfklad 
19., 20.) 



Digitized by 



Google 



218 DOM A ŠKOLA. 



5. V špiritusi (liehu) by sa podla vazky našlo len 70% bez- 
vodnćho špiritusu (ostatnych 30% voda) ; kolko je bezvodnćho pširi- 
tusu v 5 hl 60 / bočke. 

šp. vod. Šp. šp. vod. 
100 70 X 5'60a= 392*00 : 100 = 3-92 hl čist. špir. 
alebo 100 70 X 560 = 39206 : 100 = 392 / 

6. Keđby 1 hl čistćho špiritusu (100 stupnoveho) stdl 60 zl., 
začo by hol 78stupnovy? 

st. zl. st. 

100 60 X 7% = 4680 : 100 = 4680 zl. 
Alebo v litroch: 

st. zl. st. 

100 60 X 7** = 4 68 ° : 100 = 46 kr. (47) 
Krčmari chtiac udat cenu špiritusu, povedia: štrich (čiarka, stu- 
pen, grad) po 60 kr. Rozumie sa za 1 ///. To znie divne, ale znači 
vlastne toto: 

st. zl. st. zl. 
(čist^ šp.) 100 60 1 060 = 60 kr. a tak tedy: 
st. kr. st. kr. 

i 60 X 7 8 =■ 4680 = 46 zl. 80 kr. za 1 ///. 

46* 8 kr. (temer 47 kr.) za 1 /. 
Takrečene »skonto, provisia a rabatt« niesii nič inćho, ako roz- 
lične n£zvy n£hrady a odmeny medzi kupcami umluvenej, čo sa vše 
vyslovuje v odstovke. Tak verkokupec a tovdrnik (fabrikant) posky- 
tuje kupcovi nekorko °/ slevenia, jest li sa mu hotovymi peniazmi 
plati. To sa vold »skonto«. — Ked n£m nekto svoj tovar k predd- 
vaniu sveril (do komisie dal), tedy ndm sMbi dost značnii odstovku 
z utfženeho sučtu. To sa vola provisia alebo rabatt. Podobne diva 
sa odmena aj za skupovanie nečoho v odstovke zo sučtu, za ktory 
sa nakupilo. Jesu ešte aj ine odstovkove* nazvy. Priklady: 

7. Tovar u verkokupca stdl by 1670 zl. Kupee mu chce platit? 
hotovymi, za čo mu verkokupec poskvtuje skonto iVV/o-' O koTko 
menej priđe platit kupcovi, než horerečen^ sučet? 

zdkl. skonto zdkl. 

100 1-5 X 1670 = 2505 : 100 = 25-05 zl. 

8. Nekto predava knihy jemu do komissie dane s 20% rabattu. 
Kolko si vvrazf, ked knfh odpredal za 25 zl. 50 kr.? 

zakl. rabatt zdkl. 

100 20 X 2 5 5° = S 10 : IO ° = 5' 10 z '- 
Odstovkami označuje sa dalej pomer medzi zlat^mi, striebornymi 
peniazmi a banknotami (papierovymi peniazmi, ktore nemaju hmotnej 
ceny a su vlastne len znamenim skutočnych penazi, tak ako na pr. 
poukazka, upis dlhu atđ.). Ten pomer označuje sa slovom »ažio«. 
Tak ked sa povie: ažio na zlato čini 20 (ktor^ počet sa ndsledkom 
rozličnych okolnosti meni), tedy to znači 20 ažio, to jest za 1 00 zl. 
v zlate musi sa dat v papierovych peniazoch o 20 zl. viac. 



Digitized by 



Google 



X)M A ŠKOLA. 



2x9 



»bsahuje 25%« kofkć je ažio pri 493 zl. 



= 12325 : 100= 123*25 zl. ažio. 
ne 493 zl. zlata zamenif s papierov^mi 
to 493 zl. dodat? 123 zl. 25 kr., čo učini 
jednou počtcu možno docielif tak, keđ 
dIu s hlavnou summou napfšeme: 
zlato pap. zlato 

100 125 X 493 =61625 : 100 = 616-25 zl. pap. peftazi. 
Toto však už vlastne nenie vyratovanie odstovky. 
IO. Keđ je ažio na striebro 5%, korkć je pri li 90 zl.? 
zdkl. azio zdkl. 

100 5 X I! 9 = 595° : I0 ° = 595° zI - ažio - 
Nasledovne, keđ chceme hodnotu 1 1 90 zl. srieborn^ch penazi 
určit v papierovych peniazoch, treba ku 1190 zl. pridat 59 zl. 50 kr. 
= 1249 zl. 50 kr. 
*Atebo: 
srieb. pap. srieb. 

100 105 X II 9° = 124950: 100= 1249-50 zl. pap. penazf. 
Tak by sa zdalo, keđ je ažio striebra oproti papieru 5%, že je 
aj ztrata papieru oproti sriebru 5%, čili že za 100 zl. papierovych 
penazi dostanem len 95 sriebra. Tomu ale nenie tak, lebo ponevač 
teprva pri 105 zl. pap. tratim 5 ; tedy pri menšej summe — pri 
IOO zl. musim menej tratif. A sfce: 
zdkl. ztrata zdkl. 

*°5 5 X IO ° = 5°° : io 5 ~ 476 atđ. 
A tak 476% j e menej než 5%. 

Ponevdč tedy ani v6bec nenie vo zvyku ztratu papierov^ch pe- 
ftazf odstovkou určovatf, predsa chtiac zvedet opak, kolko pri istom 
ažiu zlata alebo sriebra isty sučet papierovych penazi hoden by bol 
v zlate a striebre, budeme rdtat opačne podfa IO. prfkladu, a sfce 
podla hviezdičkou poznačeneho takto: 
pap. sr. pap. 

105 100 X I2 49'5° = !24950 : 105 — 1190 striebro. 

Pokračovanie. 




— Lipt. Sv. Mikulaš. Dna 29. mdja b. r. vydržiaval ndš vdov- 

-sirotsk^ ustav ev. a. v. učitelov v Liptove pod predsednfctvom 

b. p. Jdna Kmeti, ndmestnfka prevelb. p. seniora liptovskeho, Bedricha 



Digitized by 



Google 



220 DOM A ŠKOLA. 



Baltfk a vybornuč. p. Andrcja Jamnick^ st. spraVcu ustavi 
v prftomnosti valne shromaž lenych lidov, svoje v^ročite za 
z ktoreho zapisnice v kratkosti naslcdujiice sdelujem: 

T. Po zkriišenej modlitbe a vz^vani Ducha Sv. otvon 
shromaždenie, kde zo stranv predsednfctva do zapisnice vni( 
poniča : udovia vdovsko-sirotskeho ustavu pod vedenfm svojh 
spravcu p. Andreja Jamnick^ st. in corpore poklonu svoju b< 
Jeho vysokod6stojnosti p. Bedrichovi Baltfk, čo vyvolenćmu 1 
preddunajskeho dištriktu, pri ktorej prfležitosti dojemne h 
spravca, vvsloviac našu radost nad vyvoIenfm predsedy naš' 
sko-sirotskćho ustavu na hodnost biskupsku, pripomeniic jehi 
o n£š ustav a odporučajiic ho i nađalej do Jeho otcovskej 
a zdštity. Jeho Vvsokodostojnost p. biskup srdečnvmi slovai 
vedal v tom smysle, že jeho koliska stdla v učiteTskom byu, ^« ^ 
i on mnohe* roky ličinkoval v škole a tak že ako dosiar i napotom 
učitefek^ stav a jeho hmotne* i mravne* postavenie a pozdviženie vždy 
na svojom srdci nosit bude a nasledovne i naš ustav, ktorćho defom 
je to prave naboženstvo, lebo zotiera slzy vdov a sir6t, všemožne 
zastavat a podporovat za svoju milii povinnost položf! — Načo shro- 
maždene učiterstvo privolalo jeho Vvsokodostojnosti na slavu! 

2. Na to čitana bola zapisnikom podand v^ročita zprdva, ktora 
zneje : 

>Kto nic mrtvou a bezživotnou hrudou, ale v ktorom, ci to 
spolku a či jednotlivcovi koluje pnid žitia, ten istotne zakusit musi 
v živote i radostnć i boTupInć divile. To je to mudre riadenie Božie, 
že po utešen^ch pableskoch oživujuceho slnca zaromonf desn^ ston 
otriasajuceho hromu a po sušiacich šfahach palčivčho bor vvronf sa 
z oka blahonosny pramen ovlažujucich sfz, ktore* čo rannia rosa osvieža, 
k novćmu životu povzbudia už-už zvadnute bylinky ndšho srdca. 

Tento obraz može použit i k zndzorneniu žitia našho vdovsko- 
sitotskeho ustavu v pominulom roku. I on a s nfm i my, lidovia 
jeho, zažili a prežili srne i blahe, no i trpke chvfle a s tym dokazali 
srne, že srne nie bezživotnou hrudou, ale že i život naš pnidi sa rie- 
čiskom i pomedzi ozrutne* balvdny sk&f i pomcdzi utešenć polia a 
kvetnate luky sa tiahnucim. 

a) Co prvii zvest označujem na tomto mieste, že ndš drahomi- 
lovan^ a precteny p. predseda, senior liptovskeh senioratu prevelebny 
p. Bedrich Baltfk vo vybore k otvaraniu hlasov cirkvf v Prešporku 
dna 20. maja b. r. shromaždenom velikou vačšinou a sfce 63 proti 
32 za zvoleneho biskupa dištriktu preddunajskeho vyhlasen£ a odda- 
nim mu zapisnice vyslanstvom tobože v^boru i čo taky slavnostne 
pozdraveny je, — nasledovne tymto činom tratfme v nom ndšho 
predsedu ustavu tohoto, ktor^ tak neunavne vyše poldruha desat- 
ročia na rozkvete a rozvitku jeho pracoval. 

No ale pri tom všetkom, hođs' i slzf oko naše, nemožno, žeby 



Digitized by 



Google 



oo 

55 



v^davku 

zvyšku 

na istiny zpatvrdtili . . . . . 660 * 00 } 

zo sporitefni vy bralo sa . . . 305 • 00 ] 
na istiny vypožičalo sa . . . 565 
do sporitelni vloženo .... 1020 

a tak istina zrastla o ...... . 

zavisnutych urokov do 31/12 1889 je . 
na ktore ale počas tohcto roku zplatili . 
a tak na zavisnutych lirokdch nachodia sa 
Stav pokladnice do 31/12 1889 bol . . 
» > minuloročny 

a tak majetok zrdstol o 



2155 > 04 » 
III zl. 53 kr. 

965 > 00 » 

1585 > 55 » 

620 zl. 55 kr. 
1286 » 33 » 
594 » 33 > 



692 zl. 


00 kr. 


5783 » 


33 » 


5221 » 


15 » 



562 zl. 18 kr. 

5. Penziu vyplatili sme v sučte 474 zl. 94 kr. 

6. Počet vdov obndšal 12; nevlddni učitelia 2 a tak spolu 14. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



g) Za uda listavu prihldsil sa minulćho roku p. J£n Nu 

važnoporubsk^ učiter, ktorćho ale zdležitosf, čo na takej star 

kujiiceho, ktord od založenia ustavu do pokladnice listavovc 

prfspevok ncplatila, — slav. velb. sen. konvent dosial nerieši 

h) Zo seniorštu nevystehoval sa žiaden. 

a) Do odpočinku vstupil brat hybsk#, p. Ludevit Orphani 

j) Nato čitala sa zdpisnica minuloročnćho shromaždenia, n 

jednotlivć body, nasledujiice poznamy a uzavretia vynesene* < 

d) V bode 7. obsažene* uzavretie ohradom penzie vdo 
ktore* zneje : aby z čistćho dochodku istin 40% uložilo sa kl 
6o°/ ale rozdelilo sa medzi penzionistov, preinačuje sa v to 
sle, že najmenej 2O°' pripojit? sa m£ ku drieku a ostatok r< 
medzi penzionistov, dla čoho tohoročnd penzia by obndšala: 
obccnej 40 zl. ; z blahovskej 10 zl. a zo štitnej 4 zl. 44 l 
54 zl. 44 kr. 

b) Vzhradom na bod 10. referuje zdpisnik, že Ondrejoi 
vystavcn^ dlžobn^ upis, ktory ohladom inkassacie nachodil < 
kach p. Karola Salvu, už doručen^ je pokladnikovi — a val 
maždenie poveruje pokladnfka a zdpisnfka prezvediet sa, ci 
menutom dlžnfkovi nenachodil by sa nejaky majetok u ded 
snulćho. 

d) Na dopis p. Sam. Droppa, b^valćho niekdy učitela 
skeho, ktor^ zpytuje sa jak vetku penziu ddva n£š ristav, va 
maždenie poveruje pokladnfka odpovedat v tom smysle, žc 
menf sa dla počtu penzionistov; — a pod jednym upravuj( 
kladnfk, aby po nebohom Jdnovi Klimo pozostalej vdove, vi; 
jej dcere na čas od I. jula 1889 do dnajej smrti prichodiaci 
vyplatil. 

ej Prečftal sa dopis nevlddneho učitda hvbskćho p. E 
Orphanides, uda ustavu, v ktorom na tom zdklade, že už i 
si. seniordtom do odpočinku dan^ je, žiada penziu z ustavu, 
shromaždenie žiadosti jeho vvhovuje, jedine žiada, aby p. < 
notdr doposlal v^tah cirkevnćho protokolla k určeniu času, kcay pa- 
tričn^ žiadatel a drah^ brat vstupil do cirkevnej penzie a stal sa 
deficicntom. 

6) Navrh p. J£na Beniač, aby istiny ustavove* i do nem.-Iupčian- 
skej sporiterne ukladanć boly, — prijfma sa a upravuje sa pokladnfk, 
aby z istin na intabulaciu nevypožičanych istu čiastku do nem. Tup- 
čianskej sporitelne ukladal. 

7) Ponevdč kolovanie zdpisnice velmi neriadne sa deje a mnohf 
udovia srJažujili sa, že tuže zdpisnicu nikdy nedostanu, ustanovuje sa: 
kolobeh zdpisnice raz navždy ustdlif a tenže do zdpisnice vniesf, 
skrze čo lahko dozvie sa, u koho zapisnica ostatny raz bola a kde 
zasekla. Prevedenim tohoto poveruje sa p. sprdvca ustavu. 

8) Za udov ustavu prihldsili sa: Štefan Krajčovič hornobocsk^, 
J£n Cajak krdL-lehotsky a Aurel Rumann kokavsk^ učitel, ktor^ch 



Digitized by 



Google 



UKjrn t\ divui^A. 223 



valne* shromaždenie poukazanim na jestvujuce stanovy a vyzvanfm 
ku zachovavaniu t^chže za udov i prijalo. 

So želanim pomoći Božej a zdaru k đalšcj praci zo strany pred- 
sednictva valnć shromaždenie rozpustene bolo. Značil 

Rehor Uram, protizorca a zapisnik ustavu vdovsko-sirotskeho. 

Lipt. Sv. Mikulaš. S vyvolenfm našho velb. p. farara Bedricha 
Baltfka za biskupa preddunajskćho dištriktu nastal v našej cirkvi ne- 
obyčajn£ ruch. Zprvu hufne vyslanstvd rozličnych korporacif, ako i 
jednotlivci hrnuli sa na farsk]? dvor, aby Jeho Vysokod6stojnosti vy- 
slovili svoje blahoprania, teraz zase zasadnutia presbvteria, vybory, kon- 
venty nasledujii, v ktor^ch starši cirkve radia sa, ak^m sposobom 
sriadit a zariaditf všetko, aby biskupskd inštalacia, ktord dna 6. aug. 
prevedena byf ma\ vypadla čim skvostnejšie a slavnostnejšie. 

Starost* to nemald pre našu cirkev, no starost tato zvačšena je 
tou okolnosfou, že n£š milovan^ učb&r a brat Mieroslav Kovalevsky 
opušta cirkev našu, vyvolen^ siic za farara do velb. cirkve ružomberskej. 

Dna 28. juna oddal u nas posledmi zkušku s ml&dežou škol- 
skou, pri ktorej prfležitosti jedna z jeho staršich žiaček podala mu 
veniec a menom celej školy odobrala sa od drahčho učitela prime- 
ranou basničkou. 

Dietky počas liičenia tohoto plakaly, — a zvlhly i oči naše; — 
no a obzvldšte, keđ liičiaci sa učbar so slzami v očach pozdvihnul 
svoje slovo, aby posledne* svoje s Bohom, čo učbdr sv. mikuldšskej 
školy, prehovoril senioralnemu zkušobnćmu vyslanstvu, cirkevnemu 
inspektorovi, svojim kollegom, rodicom a obzvlcište svojim milym škol- 
skim dietkam: tu nebolo oka, ktore by neslzilo. 

Slzy naše boly opravnene! Cirkev vrbicko-sv.-mikulasska trati v 
Kovalevskom znameniteho knaza-kazateTa, učitela, ktory v paedago- 
gicko-didaktickom obore m6že postavit sa medzi prv^ch v^tečnikov 
na poli v^-učby a školstva vobec a slovenskćho zvlaste. 

Kto chce sa o tom presvedčif, nech len čita jeho paedagogickć 
prace, uverejnene v časopise »Dom a Škola«; nech zp^ta sa pred- 
stavenych gymnasif a in^ch učebn^ch ustavov, ktorf vydajii svedectvo 
pravdy, že z mikuldšskej školy vychodili šuhajci vynikajifci vo všet- 
kom a nad všetkych. — My kollegovia jeho tratime brata, ktorćho 
srdce neznalo falše, neznalo pokrytstva ; tratfme vodcu, tratime radcu 
a nado všetko priatefe verneho v slasti i v strasti života. — Od pat- 
ndst rokov žili srne spolu, prenašali krize a starosti, trapenia i biedy, 
no mnohoraz i hodiny potešenia a okamihy blaha, ktore v^chova a 
v^učba dietok so sebou prindša : nie div teda, že i slza Dohi ovlažf 
naše, keđ pomyslime si, že priatelsky svazok sfdc našich roz- 
ian£ bude. 

No verfme, že keđ i vvstupuje zo školy a z kola svojich bratov 
:iteIov, nevystupuje on s t^m i z kola paedagogickych spisovatelov. 
10, my srne presvedčenf, že i ako farar posvati aspofi čiastku svojho 
)bodnćho času k tomu, aby na poli praktickej vyučby a v^chovy 
.dobudnute* zndmosti a zkiišenosti aspofi v našom jedinom paed. 



Digitized by 



Google 



224 



časopise k poučenii 
presvedčenie čini ro: 
aspon duchom bude 

Boh nech žehn« 
ho na novej postati. 

Z Hontu. Hor 
2. jula v Teranoch 
O 9. hod. rdno sli 
tak by£. Lenže poz 
čfročist^ch cirkvi sic 
chrdmu 5 mađarsky 
z mađarsk^ch — sl( 
spievanf 4 veršfkov, 
sa pomodlil — po 1 

boli pritomnf aj veFkf pani, a sfce: zo Stiavnice kr. radca a direktor 
lesnej akademie Sole, ktory je spolu aj inspektorom cirkve štiavnickej, 
zemsk^ p£n Vajda a konsenior Schmied, sazdicky faraV. (Pre tfchto 
pdnov ste si vy, bratia, mohli po slovensky zaspievat i tak sa po- 
modlit, majiic na mysli toho vačšieho P£na, ktor^ povedal: »učte 
všetky n£rody« a »viacej slušf posliichat Boha, ako 
Tu df.« Red.) Po služMch Božich išlo sa do školy ku porade. Tam 
šio zase všetko po mađarsky a vyjmuc cerovskeho brata neopov&žil (!) 
sa nikto po slovensky prehovoritf slovo. O Iudia malej vieryj hddam 
ste uz tisic r&z oplakali, že vds slovenske matky porodily. Ci sa tak 
ehovaju vaši kollegovia Mađari^ kde sii medzi vami? Ti sii hrdi na 
svoju reč a odorat si nedajii. Ci nds ti možu ctit — hlinu, z ktorej, 
čo kto chce, u tapka? 

Pred p&r rokami boly učitefske porady v Honte slovenski, jak 
reč pojedndvajuca, tak i zapisnica. Na tejto dnešnej predndške dvaja 
čitali prdee pisomnć, jeden držal predndšku ustnu. Na budući rok 
vvzvan^ je k prednaske brat cerovsk^, ktorii prislubil po slovensky. 
(Vzhladom na tieto prednasky poznamenavame : Najvačšf prospech z 
pordd učitelsk^ch docieli sa tak, keđ miesto prednasok iistnych a 
pisomnych vstiipia do života praktickć, methodicke vystupy so škol- 
skou mlddežou. A preto vydržiavat sa maju konferencie počas škol- 
skćho roku, k^m je ml&dež v školach. Ku jednej porade vvznačitfsa 
maju aspon 3 vystupy, z jedneho, zo dvoch alebo zo troch predme- 
tov. Na yšetky tieto v^stupy methodicke pripravf sa k a ž d y učiter, 
a nielen ten, ktoremu sa chce. Predseda spolku vyzve počas vy- 
držiavania porady jedneho ku praktickej predndške a tak i k posu- 
deniu, za t^m maju slovo kritiky ini, dla prihldsenia u predsedu. 
Konečne vynesie predseda vyrok vačšiny porady o prednaske. Red.) 

Prdve v ten deri, t. j. dna 2. jula poehovavali na Almdši dobreho 
učitela, Lud vika Obetku; znaineho obrancu za pravdu SlaVikoviL 
Z tej pr(činy neboli mnohi učitelia na konferencii a tak ani z pukan- 
sk^ch ani jeden. Cestovatd'. 



Digitized by 



Google 



ČISLO S. 



A. 



a 



Myšlienky o vychove n&roda mimo školy. 

(Dokončcnie.) 
VI. 



elkom pravne ponosujeme sa, že naš slovenski n&rod je zanedbany\ 
Vi) zaostali, že nemdme školy, knihovne, musea, divadiel, obrazdrni 
Q/» atđ. — bo veđ mvsh'me si, že každy vzdelan^ ndrod pre to robf 
ohromnć pokroky, že m& mnoho šk61, knihovien a inych vzdeldvacfch 
Ustavov. Z pomedzi t^chto rozširovaterov osvety, reflektujiic tu zvldšte 
na knihy, neda sa upriet, že je z nich ližitok na každ^ p&d vefky; 
ale nesmieme zabiidat že i tieto často podporujii širenie povrchnej 
vzdelanosti; pri čitanf stdvame sa totižto snadno prijfmateFmi cudzfch 
myšlienok; jestli že tedy prečftand kniha nem£ len ten v^sledok, že 
ndm okamžite rozčulenie pripravila, nuž taketo vzdeldvanie je zabfjanie 
času, ktorć len tu jedinu v^hodu md, že nds od horšfch vecf zdržuje, 
keđ totižto naš čas in&če použit nezndme. 

Pre ndš slovensky I ud ma ovšem i takćto čitanie ohromny v^znam : 
chrdni ho totižto v prazdnvch chvfTach, v sviatkoch a v nedelach 
smutn^ch nasledkov vyseduvania v krčmach. Preto apostolsku missiu 
konajii ti naši šIachetnomyslnf n&rodovci, ktorf na spisoch ludu uži- 
točnych a potrebnych pracujii, a ešte platnejšie zdsluhy ziskajii si ti, 
ktorf na rozširovanf slovenskej spisby medzi našou pospolitostou 
pracujii. — 

Avšak i čitanie užitočnych knfh rozširuje len vedenie naše, na- 
proti tomu zkusenost, nadobudnutd v živote je zakladom všetkej mu- 
drosti. T&to v živote nadobudnuta mudrost m£ vačšiu cenu, lež všetko 
vedenie. Bo nezdležf mnoho na tom, ci vera zndme, ale ovšem, k ja- 
kemu učeFu upotrebujeme nadobudnute znamosti. Znamosti nadobud- 
nute v škole a pilnym čitanim, majii smerovat ta, aby zdokondlily, 
vytribily mudrost a po vahu našu; majii nas urobit lepšfmi, štastnejšimi 
a pre všeobecne dobro užitočnejšfmi ; majii rozmnožit rdznost a odvahu 
našu pri borbe za dosiahnutie vznešen^ch cidov. Mdme sa každ# vy- 
lasnažovat, aby bol sam sebe vernym a konal svoju povinnost; ne- 
marne sa tedy uspokojit jedine čitanim a posudzovanim toho, čo boli 
a čo robili inf Tudia. Našli vlastnii, jasnii a rozumnii myšlienku ale, 
mal by každ^ z n&s urobit skutkom v živote. Dobrd rada, dobrć na- 
učeni e, dobr^ prfklad možu n£m naznačit sposob pracovania a cestu 

•15 



Digitized by 



Google 



226 DOM A ŠKOLA. 



k dosaženiu vznešen^ch cielov, avšak skutočnu prdcu musi previesf 
každ^ sdm. Prv£ krok k mudrosti urobime, keđ naše vlastnć skutky 
stdlemu, prfsnemu dozoru podrobime. Tak to robi každ^, kto sim 
k sebe lictu prechov£va; toto je jedin^ isty prostriedok, ktor^ telo 
naše pred hrubou smyselnostou, dušu našu pred podl^mi myšlien- 
kami chrdni. Bez opravdivej iicty k sebe, sm^šra človek nfzko o sebe, 
a skutky jeho sd vern^m odbleskom jeho sm^šrania. Ucta k sebe 
tvori tedy zdklad, na ktorom sa človek disciplinou a dozorom pov- 
zniest m6že na stupefi ten, na ktorom mridrost spravuje skutky jeho. 

Sam^m sebe velmi osožn^mi staneme sa: rozmnožovanfm, obo- 
hacovanfm vedomostf našich. Za jedno preto, že čas svoj vyiižitkujeme 
prospešne a za druhć, že si nadobudneme schopnost: bežne* prdce 
naše konat s ndležit^m d6myslom. Kto ku praci nik svojich pridd 
i prdcu ducha svojho, ten jasnejšie rozhladf sa po zamestknanf svojom, 
ndsledkom čoh6 nadobudne si vedomie, ktorć ho posilnuje. D6vera, 
že si s&m spom6že, rastie v iiom tak, ako ricta k samemu sebe, 
ktore" mu potom nedajri upadmit do bahna sprostnostf. Konečnym 
cielom n&šho vzdeldvania sa nenie dosiahnutie akejsi v^lučnosti v spo- 
ločnosti ludskej. Aj najvyššf stupeft vzdelanosti neosvobodi človeka 
od vykon£vania bežn^ch, každodenn^ch povinnostf; neocenitefnd 
v^hoda vzdelanosti ale v tom zdležf, že podmienky prdc každodenn^ch 
zošlachtuje. — Vykondvame prdce nižšie, hrubšie, ktore by nas mohly 
urobit nfzkymi, hrub^mi; ale ličinku tomuto podlahne len človek 
nevzdelan^, neumety. Naproti tomu vzdelan^, uvedomety človek 
pozdvihne i hrubšie prdce na stanovisko sebe primeranć, a prdve to 
je bohatou ndhradou za materidlny ližitok, ktory nemusf nevyhnu- 
telne chodit vzdelanosti v z£patf. 

Na ceste, ktorou krdčame cielom nadobudnutia si vzdelanosti, 
stretdme sa nielen s rozličn^mi pomockami, ale aj s prekažkami. 
Tak^to pom6cka mala by byt v prvom rade škola. Ale aj učenie 
v škole podporuje často smer mechanick^. Mlddež naplnuje si hlavy 
množstvom podrobn^ch lidajov vedeckych ; k tomu ale, aby svobodne 
premaši ala, nielen že neb^va podnecovan£, ale často odr£dzan£. Tak 
sa stava, že mysel naplni sa jej vedomfm, ktore ale nemd praktickych 
v^sledkov. 

Učenie takćto doddva človeku na krdtky čas podnet k činnosti, 
utvori v ftom istii rozumovii smelost, ktoni potom malodušni Tudia 
obdivuju a preceriuju, ponevač momentdnnych tispechov ovšem že 
sa domože, ale bez hlbšfch zakladov, bez vyššfch cielov bez šfachet- 
.nejšich snah neposkvtuje učenost takdto trvdcne v^hody. 

Mlddež z&sobuje sa r^chle rozličn^mi znamostami z oboru vied. 
Množstvo zn&mostf ale zapričinuje presytenie mysle, ktoreho ndsledok 
b^va predčasna omrzlost života. Pri všctkych jich rozstahlych znd- 
mosfach su takf ludia k đalšej praktickej činnosti neschopnf, lebo 
podnet k tejto bol povrchny, dočasn^ a tak musel ustupit netečnosti. 
Najlepšia čiastka duše Tudskej, ktord sa vylučnc zo samostatnej, 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 227 



usilovnej činnosti, z uvedomelej mysle vyvinuje, spi u tak^chto ludi 
takmer vždy. 

Netečnost a nesamostatnost odtialto vyplyvajilcu podporujii 
a rozmnožuju mnohi cudzozemski spisovalelia ešte t^m, že učenie 
zdbavnym urobit sa vvnasnažuiu. Toto je rozhodne škodlive, bo n£vyk 
zabavy odvadza človcka od opravdiv^ch študif, ktore* važna pracu 
vyžaduju. Micrne použita zdbava je každemu prospešna, bo ona ob- 
čerstvuje mysel i telo ; prilišna zabava ale oslabuje, niči silu v človcku. 
Ndvrat k usilovnej, vdžnej praci je potom veTmi tažky, ale od mravnej 
zahuby n&s len on zachrdni. 

Je veTmi vela prikladov, že Tudia veTmi nadanf, mavši všetky 
prostriedky ku vzdelaniu nedopracovali sa uspeehov primeranych ; 
nebolo totižto v jich snahach mravnćho podkladu, hlbšieho zdkladu 
a vznešenejšfch učeTov, nasledkom čoho jich rozsiahla učenost, nema- 
jiica ten mravn^ zaklad, ktor£ praktickd mudrost poskytuje, premenila 
sa v bludarstvo. 

Je tedy zrejme, že mužne* povahy nerodia sa v snadn^ch a 
pohodln^ch pomeroch života, ale usilovnym premahanim prek&žok. 
Nenie v6bec povolania, v ktorom by človeku neprichodilo pre- 
mdhatf prekazky, keđ sa v^sledku dopracovat chce. Prckazky tieto su 
najlepšimi učitermi a z každeho nezdaru vyptyva najlepšia zkusenost. 
Prv£ zdar, keđ ho zvldšte mlad^ človek Tanko dosiahnul, ma za nasledok 
precefiovanie sameho seba, avšak nezdar pri podnikoch dalšfch. Nezdar 
pri prvom podniku ale, dava človeku vystrahu a naučenie k prdcam 
đalšim, a ked nie je prfliš malćho dueha, aby hneđ od dalšfch podu- 
jatf odstrašit sa dal, tak istotne zobudi v nom prv^ nezdar novii 
usilovnost, mocnejšiu snahu, a on pristupi s vačšou zkiisenostou 
k prdei. 

Preto nauči nas nezdar skor miidrosti, ako lispech. Začasto len 
z chybnych ciest a prde našich vvzkrimame pravii cestu a zposob 
prace, ktord nas istotne dovedie k vvznačenemu cieTu a sotvd sa 
podarilo niekomu vynajst niečo zavažneho, kto množstvom ch>b 
a omylov nevvtrfbil zkusenost svoju. Touto cestou prišly na svet 
najvačšie vynalezy a najvznešenejšie myšlienky. Naopak ale vidfme, že 
Tudia, ktor^rri priaznive* pomery prfliš usnadnovaly prve samostatne 
kroky, prvym lispechom sa uspokojili, ale aj v dalšej prdei oehabli. 

Tu prichodf mi s citom hlubokej povđačnosti pripomenut, ba 

obdivovat hrdinov našho — keđ nie znovuzrodenia, tedy aspon pre- 

budenia — Štura, H urbana a Hodžu. KoTka sila duševna sa vvžadovala, 

kofko pevnej viery bolo treba, odvažit sa, ncpriaznivymi okolnostami, 

istenim sameho seba, k smrti odsiideny naš ndrod vzkriesit, k životu 

:budzat! Bol to boj skutočne tit£nsky, ktori len taki Herkulovia 

> zpomenutf traja, — podujat mohli. Z tohoto stanoviska ponf- 

juc vec, naležia tito naši mužovia nie len ndrodti slovenskemu, 

do rdmea svetovej historie, do radu tych dejateTov sveta, 
•ri svojim vznešen^m, čistym, idealnvm, pevn> r m eharakterom 
fn i nepoškvrnenym životom za nasledovania hodny vzor kaž- 

15* 



Digitized by 



Google 



228 t)OM A ŠKOLA. 



demu človeku sliižia. Alexander, Karol, oba vraj velki, Julius 
Caesar, Napoleon dokdzali svoju mohiitnost podmaftovanfm, otro- 
čenfm ndrodov, vykonali to pevnou, hiiževnatou vvtrvanlivostou. 
No v jich dejatelstvdch niet mravneho podkladu, ale t^m viac 
nemravnosti, otročit nevinne narody. Preto menovani hrdinovia 
ndšho prebudenia objavujii sa v svetle čistej ethikv, božskosti, daleki 
všetkćho egoismu, a hodne vyššie stoja nad spomenut^mi svetobor- 
cami ohladom ethickej ceny a v^sledku prdc nimi podujat^ch. Riše 
svetoborcov tak zmizly, ako keby sa boly prepadly, ostala po nich 
len historickd rozpomienka ; risa Šturova a jeho vznešenych spoludel- 
nfkov je sice len malou republikou, ale md tak pevne* zdklady, tak 
pevnii nevvhladitelmi silu, že politički dejatelia, velikdši ndšho veku 
bez lispechov doražajii na nu, nechrdnenii ničim len ethickosfou 
myšlienky. — A prdve v tomto spočiva nesmrtelnost diel Štura, 
Hurbana a Hodžu, v tom plastika, vypuklost jich vznešen^ch charak- 
terov, bo zdaniive neprekonatelnć prekdžky možu odstrašit len ludi 
slab^ch, ludi činn^ch, rozhodn^ch podnecujii k zdpasu mužnćmu, 
v ktorom sa najkrajšie cnosti objavuju. Prekdžky na cestu života 
hodene stdvajii sa tedy najlepšim brusom mravnej discipliny nie len 
jednotlivca ale celeho ndroda, a dejiny premahania t^chto prekdžok 
obsahujii všetko, čo človek dobrćho, vznešenćho a velkćho vykonal. 

Ustavične odoberanie podmienok našej ndrodnej existencie robi 
nas malodušn^mi, ziifajiicimi, mdtymi. No nesmieme ani omdlievat 
ani chabmit ani ziifat, musime za pnkladom Stiira, Hurbana, Hodžu 
na veky na zreteli mat, že prekdžky našmu narodnomu v^faoju do 
cesty položene, su prfsnymi vvchovdvatelkami, postavene pred nds z roz- 
kazu najvyššieho otcovskćho strdžcu a vvchovavatela ndšho, ktotf 
nds lepšie zna, ako my samych seba. Nezanikne ani len jediny, ani 
najmenši skutok dobru ndroda venovan^ bez stop. V tomto ohlade 
hovori velmi znamenite Smiles: je čosi velebneho a spolu hroznćho 
v myšlienke, že nenie skutku ani slova Iudskeho, ktore by zaniklo 
bez ndsledkov, ktorych koniec nemožno dozriet; nenie skutku ani 
slova, ktore by v istej miere nemalo vplyvu na nas a okolie naše. 
Dobr^ skutok alebo slovo žije đalej, ačkolvek nevidime ličinok jeho 
hneđ Niet človeka dost nepatrneho, aby si bol ist^ toho, že prikladom 
svojim neiičinkuje dobre alebozle. Duch nesmrtelnosti spočiva v živote 
Iudskom i na tomto svete. Ziadna bytnost nestoji liplne samotna 
v svete; je ona vždy doplnujiicou čiastkou celej siistavy vzdjomnych 
zavislosti, a človek so svojimi skutkami alebo zvačšuje alebo zmenšuje 
lihrn Iudskeho dobra. Pritomnost vždy vyrasta z minulosti, a priklady za- 
chovane po predkoch našich majii mocn^ vplyv na nds, tak jako aj 
my skutkami svojimi prispievame ku tvoreniu podmienok a povahy 
budućnosti. — Ziadon skutok f udsk^ nezanika uplne, a keđ telo naše 
porozndša prach, naše skutky dobre i zle svojim sposobom budu 
ličinko vat na pokolenie nasledujiice. Obtfžnosti a zodpovednost Iud- 
skeho života prdve v tomto spočiva. 

Hlbok^ v^znam slov tychto, potvrđen^ zkiisenostou života, pre- 



Digitized by 



Google 



X)LA. 229 

a, že nie sii beziičelnć, neiispešne" 

odnćmu rozvoju venovane. Život, 

h ndrodovcov sii n£m zrejmym 

tvrdene a illustrovane vznešen^mi 

a rozvoj ndšho n&rodnćho života 

n£m vyt^ka, že ponevdč ono 

c a nic v herbartovskom realisme, 

o podnes, a keđ aj nesvobodno 

lisovania hmotnej prdce, jadrom, 

> ličinkovania musf predsi byt 

šturovsk^ idealismus, tedy ten nikdy neziifajiici, nikdy neumdlievajiici, 

vždy pdsobiaci, zdanlive neprekonatelnych prek^ok nikdy sa neFakajiici 

idealismus. 

$r— *-^o 

v Prispevok k udržaniu k&zne v škole. 

*J e k udržaniu kcizne školskej vefkd sp6sobnos£ sa vyhladšva, viem, 
jjLL že uzna* každy; ale sme o tom tiei všetci presvedčenf, že spo- 
^ sobnost tiito si veru neosvojime z »Nevelestanov« a »Tanftdsta- 
nov« po praeparandiach uživan^ch a len hrdinami kathedier, hrdinami 
theorie t. j. tak^mi ludmi pisanych, ktorf elementarnu školu, menovite 
na dedine nikdy ani nevideli, nie žeby spdsob života a povahu v nej 
sa učiaceho Janka, Marka alebo Zuzky poznali. Vedomosti osvojenć 
z knih paedagogick^ch od* tak^chto povodcov pochodiacich sii vo 
všeobecnosti mrtve. Lebo, jako i ine* učitefovi potrebni zndmosti len 
život, praks može dat: tak i sposobnosti polrebnej pri udržiavanf 
kdzne medzi dietkami sa učiter len v škole nauči a sposobnost tiito 
si len vtedy osvoji, keđ zkiisenosti v škole nadobudnute" so zkiise- 
nostami inych učitcfov porovndva. No a žeby sa toto nestdvalo u nds, 
vđaka našim veterdnom, na to ztažovat si nemožeme. 

V milom tomto, dnes jedinom slovenskom padagogickom časo- 
pise, tak blizko k ndm slovenskim učitetom stojacej »Dom a Škole« 
mnoho sme už molili čitat pojednanf o vyše označenom predmete. 
Staršf učitelia naši sii ndm mladšfm vodcami. Daj Bože, aby sme 
i my mladi stali sa niekdy hodnymi nastupcami oteov svojich. Vete- 
rani naši mnoho a mnoho rokov ličinkujiici na poli učitefsko-vycho- 
vatetskom postarajii sa z času na čas vždy o to, aby pre synov svojich, 
pre nds mladšfch medzi in^mi praktickymi naučeniami i o udržanf 

izne školskej niečo užitočnčho zaneehali. 

V člankoch časopisu tohoto temer každ^ prostriedok k držaniu 
zne školskej zpomfnan^ už bol. 

V prftomn^ch riadkoch mojich tedy ani nemienim sa obšfrnejšie 
pisat o menovanom predmete. Pri rozmyšlani však o pokute 
škole mi niečo na um prichodi. A to je: aby sa nikdy nepre- 

hlil učite! pri udelovanT pokuty. 
Daktor^ z nas učitelov totižto ten obyčaj mdme, že kecf eho- 



Digitized by 



Google 



2 3 o DOM A ŠKOLA. 



vanca svojho pri đakom zlom skutku dostihncme, alebo pre tak^ 
ono obžalovane, ba snađ niekedy je len v podozreni: hneđ bez 
všetkeho rozmyšlania, vyšetrovania siidime, v^rok vynašame a vyme- 
ranii pokutu v okamihu, v hneve, snađ i nechtiac zle a nespravedlive 
exekvujeme, a tak^mto sposobom poškodfme nielen dietatu, ale i sebe, 
ba ano i saniej veći, chorobe, ktoni liečit srne si zaumienili. 

Vidme to z prikladu. 

V škole sa na jedno a to iste* diera viacraz dokazalo, že cudzie, 
jemu nepatriace veći v jeho kapselke boly nalezene. — Zrazu zkape 
daktorćmu žiakovi niektory učebny prostriedok. Tu učite!, bez všet- 
keho v^sluchu, akoby navyknuty poukaže na toho tak menovaneho 
»školskeho zlodeja«. Prosfm, tu učitel nepokračoval tak, ako mal, po- 
činanie jeho je nie prave paedagogicke ; tu učiter nie, ako sa hovori 
jednim uderenim dve muchy, ale aby som sa tak vvslovil dvoch 
capov zabil ; tu on nie jednu, ale dve chyby spachal ; jednym ražom, 
jednim pohnutfm ruky dva razy sa prehrešil proti pravidlam zacho- 
vavat sa majucim pri vvchovavanf dictok. Lebo, však uzname, ba 
vieme, že niet detinskeho srdca, ktore by naproti dobrim napome- 
nutiam viac-menej naklonne nebolo; vieme, že behom času mnoho 
zlćho sa da napravit: nuž či sa s tym školskym našim zlodejom 
behom času nemohlo stat, že do soba vstupil, že sa napravil, že vobec 
svoje zle skutky orutujuc a spravedlivii cestu si vyvolfac hriechy svoje 
obanoval? Ci nemožeme predpokladat, že to diefa, na ktore učitel 
pakom poukazal, ako by ono vec cudziu i v tomto pade si bolo 
osvojilo, či nemdžeme — hovonm — predpokladat, že ono v tom, 
v čom ho obvinujeme je celkom nevinne? A jestli predpokladanie 
naše obstojf, či svojim poukazanfm nan učitef nemohol byt naproti 
nemu nespravodlivym, či so skutkom svojim nemohol udusit v dietatu 
iskru polepšenia sa? Ved kolkoraz to počujeme v živote: keđ trpim, 
aspon nech netrpim darmo. 

Ale nechtiac, učitel v tomto pade i druhii nie menej doležitu 
chybu spachal. Keđ učitef bez všetkeho v^sluchu tou kradežou našho 
»školsk^ho zlodeja« obvinuje, či so skutkom svojim nevedie i ine, 
k zlćmu viac-menej naklonene dietky k pachaniu menovanej nepra- 
vosti? KoFko zlych dietok v okolnostach tychto, pri zavdanej prileži- 
tosti osvoji si majetok spolužiaka svojho v tom povedomi, že však 
učitel inkvirovat nebude, poukaže jedine a doprosta len na »školskeho 
zlodeja, jemu pachatefovi sa tedy nič nestane, ba ani len do podo- 
zrenia neprfjde. 

Nuž tcdy, jako lekar stojaci nad telom nemocneho hTada najprv 
prfčiny nemoći a len potom, keđ je o stave pacicnta svojho Uplne i 
čistom predpisuje liek a taky mu i podava: tak i my vychovavateli 
mlddeže, jestli zpozorujeme v škole nejaky neporiadok, hladajme najpi 
pričinu jeho, vyšctrujme. A keđ srne už prišli na pachatela nepravost 
keđ srne na čistom s okolnostami, v ktorych dieta zly ten skutok vy 
konalo, vtedy siiđme, vtedy vynašajme v^rok. Pozorujme ale, aby srr 
v ten čas neboli rozhnevanf, lebo veđ jako že m6že slepy siepe 1 



Digitized by 



Google 



čaje, rozsiahlosf priemyslu a moc osvety zmenily mnoho, vcfmi mnoho 
na vriutornom vedenf domdcnosti; lež predsa domdcnost a rodina 
neutratily a nesotrely ani najmenšieho zo svojho povodnieho rdzu, 
karakteru. Ešte i po dncs je dom rodiny domom svfttiny, kde po- 
staveny je oltdr obetn^, na ktorom sa obetuje všemocnemu, velebnemu 
božstvu ldsky. Obetny oltdr sii tie vernč, uprimne srdcia, ktore žijii 
svojim povinnostam, ktore bijii len pre dobro a blahobvt svojich 
sverencov a knažnou tejto sv£tiny, domdcnosti je mat ka. Ach! keđ 
by bola matka rodiny vždy strdžiterkou rodinnćho ohniska, bodaj by 
mala ustavične na pam&ti, že duch, genius rodiny, všade sa vzndša 
nad nou a rozostiera svoje ochranne kr^dla, kde sidli ldska, svornosf, 
mier a ženskd cnost! 

V dr. Stoy-ovych paedagogick^ch zapiskdch čitam : » Prfrodoveda 
odkryla od tej doby, čo sa jej z ruk umenia dostalo drobnohladu, 
novy, netušen^ svet a objasnila ndm ukazy, ktore si pred t^m človek 



Digitized by 



Google 



J 



232 DOM A ŠKOLA. 



nebol v stave vysvetlit. Duševn^ svet človeka však d£vno uz poziva 
tejto v£hody. Jakym že to ozaj strojom možno nahliadnut do t^ch 
najtajnejšfch z£hybov duše detskej? Pristroj tentoje oko materinske!« 

Matka, žijiic viac, ba skoro ustavične so svojim dieratom, zpoznd 
snadno všetky zvldštnosti jeho jak v duševnom, tak i v telesnom 
ohlade. Pravdu slov t^chto potvrdzuje i ti pospolita povest, ktord 
hovorf: »Navrdtil sa do svojej domoviny tovaryš jeden, zastavil sa 
u priatela svojho, ktor£ ho však nepoznal. Na to sa stretne s družkou 
mladosti svojej a pozdraviac ju slušne, poddva jej pravicu svoju na 
znamenie vernosti a ldsky. Dievčina ho však nepoznala. Zarmuteny 
krdča đalej. Tu o barličke ide matka jeho drahd z kostola a oko jej 
zaraz poznd v cudzincovi milovaneho syna svojho.« 

Matka je geniom prvnieho detstva; preto z kruhov rodinn^ch 
ndm kyne lepšia budućnost. Nie inde, len jedine u matky hladajme 
pomoć, aby smysel pre šrachetnost, vernost, l£sku, sebazaprenie, 
svornost, zbožnost atđ. stdnky svoje na zemi rozložily. 

Napoleon I. sa bol raz p^tal jednej vznešenej d£my, jak^m spo- 
sobom by sa spoločenskć pomery francuzske polepšit daly. A čo 
myslfte, jaku odpoveđ dostal cisdr ? »Sire,« odpovedala vznešend panf, 
»postarajte sa, aby Francuzsko dostalo mudre matky.« 

Mudra, dobrd matka je mocnou podporou, o ktorii opiera sa 
Iudsk^ a ndrodn^ blahobyt, preto všemožne sa o to usilovat mame, 
aby boly ženy k tomuto vznešenemu likolu svojmu ndležite a dostojne 
pripravenć, vychovanć. 

»Draha otčino!« vol£ jeden paedagog. »Už niekorkoraz som 
cestoval cez tvoje lirodnć nivy, obdivoval som čuty priemysel miest 
a tichii pr&cu dedin tvojich; navštfvil som tiež i mnohe rodiny, pozrel 
som i do detskych kom6rok, aby som poznal sposob vychovdvania 
dietok v tichom kruhu domdcom. 

Po mestdch a po dedindch rozprdvali Tudia obyčajne o špatnom po- 
časf, o zdrobku, o ned6statku atd. V rodin&ch som našiel velmi zriedka 
matku; na stolfkoch dievčat a panien ležaly rozlične tkaniny, nickde 
i knihy, a však medzi tymito darmo hfadalo oko moje knfh poučn^ch, 
— Matky milovaly svoje malučke a predsa neboly dost starostlive, 
aby sa nevkradla surovi ruka do posvatn^ch kruhov domdcich a ne- 
zasiala v srdce dietok sema bdznc a vzdoru, zatvrdnutosti a surovosti, 
nepoctivosti a chlipnosti. Matky milovaly dietky svoje a nepomyslely, 
že majii zavčasu p6sobit na jejich srdce, ušlachtovat jejich cit a uka- 
zovat jim pravi! cestu života.« 

Trudny to obraz ndšho domdceho života! Že vychovavanie dietok 
sa medzi tak^mi pomermi nedari, je na bielom dni. Jestli chceme — 
a ktože by si to neprial — aby sa dietky sprćvne a miidre vycho- 
vdvaly, obrdtrne sa ku matkdm. Keđ matky nie len kedy-tedy, ale 
vobec vždy o svojich mildčkov uplne dbat budri, lež nie čo učiterky, 
jako to Pestalozzi chcel, ale jako strdžni anjeli, jako to sl£vny Amos 
Komensk^ označil ; keđ matky v šlachetnom zaujatf starajiic sa o dietky 
svoje dohliadat budu pilne, aby sa telo i duch malučkych stejne vy- 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 233 



vinoyaIy a zkazu nevzaly; keđ h[adat budii v knihdch dobr^ch a od 
mužov a žien zkiisenych rady, jako by vychovdvanie dietok svojich 
najlepšie zariadit maly, keđ konečne starat sa bude každd obec o to, 
aby sa chudobn^m a osirotenym defom pečliveho vvchovdvania do- 
ma* ceho dostalo: tak srne pokročili poriadne na predok a zornička 
lepšej budućnosti počne žiarit na blankyte našeho školstva pospoliteho. 

To utle, mladuške srdce tiiži po Idske jako kvietko po teple 
slnečnom, jak sa mu nedostava l£sky, rozkvita blado a slabo ; ovocie 
však z kvetu toho, sila k činom Iudomiln^m, nedozrieva, zakrpatieva 
v sobeckosti a vo ctižiadostivosti. 

L&ska nesmie však opanovat celii dušu matkjnu tak, aby všetky 
city ženy podriadila jedinemu citu matkinmu. Chudobne by to bolo 
srdce, keđ by v nom vykvitnul len jeden jcdiny pocit ldsky ludskej ! 
Laska matkina musi byf obetovavd, nezištni a ochotn£ i toho naj- 
vyššieho sebazaprenia. — Každa ind l&ska požaduje ldsku za lasku, 
žiada, žeby d6kazy nežnej jej ndklonnosti boly opakovanć, požaduje 
uznanie: len jedine laska materskd spokoji sa s najmenšiou častou 
opakovanych, zpat sa odrdžajikich citov. 

Je to paedagogickym tajomstvom, ale pravdou, že prve dojrr.y 
posobia trvacnc na dušu Tudskii. Podobd sa tdto v utlom veku 
detskom m&kkemu vosku, do ktoreho sa snadno dajii vtlačit rozlične 
podoby a tvary, s t^m však rozdielom, že čo je vtlačen^ do vosku, 
može sa opravif, zatlačit, vyhladit, čo však raz duša do seba prijala, 
to zostane, to sa neda viac z nej vyhnat, odstrdnit. V duši utkvie 
a zostane vofečo z každeho dojmu, čo vynikne do popredia pri jakej- 
kolvek vhodnej priležitosti. Nuže tedy pečujme o to, aby ldska ovla- 
dala prvnie vvchovanie dietok, aby prve dojmy šlachetne boly! Prve 
dojmy šlachetnć* premdhajii všetko zle a aj po rokoch žiara u prostrcd 
temnosti svetskcj jako jasne svetio ldsky materinskej, žiara velebnejšie, 
krasnejšie a vzncšenejšie jako inokedv. Matka je vždy bližšej k die- 
fatu, k nej ma diefa vačšiu doveru, ku nej sa skor obracia, jej sa 
všetkym sveruje a to nielen pokiar sa obšmieta okolo nej a potre- 
buje jej pomocnej ruky, ale i vtcdy, keđ uz bolo davno opustilo kruh 
rodinn^ a potača sa vo vfre svetovom. 

Prečo že nas tak hlboko a posvatne dojimajii zvuky naši eh po- 
spolit^ch piesni? Prečo že slzime, jak ich začujeme v diafaej cudzine? 
Prečo že sa tak faha duša naša ku svojej domovine, prečo tuži tak 
za svojou otčinou? 

Prečo chveje sa srdce naše citrni uchvacujiicimi, počujeme-li 
piesen, čo nam matka bola spievavala? To všetko moc a sila l£sky 
materskej, to je ten nevyzpytaterny, posvatn^ cit, ktor^ nas spojuje 
s našou roditefkou! 

Keđ aj cely svet nas bol opustil, zradil, oklamal a my nepokojnf, 
nešfastnf po svete bliidime bez ochrany, bez radosti, bez štastia: na- 
chctdzame litechu, posilu, d6veru, spokojnosf na vernom srdei mater- 
ikom. Ešte i ten, ktor^ bol ztratil už vieru v Fudsku enost, ktory 



Digitized by 



Google 



234 DOM A ŠKOLA. 

ztratil nddej na tuzemskii blaženost, ktoreho opustila ldska k 
čenstvu : i ten ide k matke, aby ulahčil srdcu svojmu. 

Ten, ktoreho zradil priater, laska, ba cety svet a ktor£ lc 
[iičeny kiištik sveta vyh!addva, kdeby mohol osamotneno želet 
riekat nad rovom zničenćho blaha a nad ztraten^m rajom d 
svojho, ktor^ všetko nenavidi, nikoho nemiluje, ku každemu po 
zaneviera: predsa s uctou a laskou sa približuje ku matke 
Jako drahocenna perla kvapne na ruku matičky jeho slza 
a ziifalstva, ktoru by nebol vyronil pred nik^m za cely — cely 

Ba, keđ den života našeho už sa ch^li ku koncu, keđ mdl 
este k modrim vrchom šfastneho detstva poziera, tu sostupuje i 
nebies oslavena podoba matkina človeku v iistrety a on sa eš 
sledntf raz občerstvf milym pohodom predrahej matky svojej. 

Že pri takom velkom vlive, jak^m matka vladnc nad dit 
svojim, sa vvchovavanie vždy nevydarf, sii pričiny rozličnč. Jedna 
z najdoležitejšich však je nevedomost matkina pri vychovdvanf dietok 
svojich. »D6Iežit# ukol matky«, hovorf jedna paed. spisovatelka, »vy- 
žaduje, aby žena, ktord plnf povinnosti materinskeho povolania, usta- 
vične sa cvičila a sdokonalovala. Matka, ktord Mada v hlučn^ch za- 
bavach rozkoše života, ponechavajuc dieta svoje rukam cudzfm, velmi 
chybi: ale tiež robi zle matka, ktord nikdy nevykročf von z domu, 
ustavične žije medzi štvrmi miirami, nestard sa o pohyb svetovy, ne- 
sdokonafuje a nepriuča sa. Obzor jej smyštania sa vždy viac a viac 
uži, zakrpatieva duševne a zostava vo všetkom pozadku.« 

Ukol matky je opravdu krasny, vznešen^, ale vefmi fažky a uklada 
veliku zodpovednost pred Fudskou spoločnostou ; avšak keđ prava, 
čista laska posvati jej posobenie, keđ prava osveta ožiari jej cestu, 
tak — nepobliidi. Ndležitej a pravej osvety a vzdelanosti je tedy 
i matkdm zapotreby a aby sa tdto čim viac a čim lepšie v kruhoch 
matiek šfrila, ujfmala, m& byt tiež jednou starostlivostou učitela školy 
pospolitej. Jak podari sa nam ziskat matky škole a jej učetom, aby 
totiž dietky svoje rozumne vychovavaly, tak budeme mocf i vo škole 
o mnoho snadnejšie pracovat, učinkovat, navšteva školska bude pil- 
nejšia a pokrok sa bude javit na všetkych strandeh. 

Vec tato, na oko sfee nesnadna a obtfžna, da sa previest bez 
fažkostf. Veđ neni obee, kde by nebolo zo par miidrych a šrachetnejšie 
smyšrajucich žien, matiek, ktorym blahobyt Tuđu na srdei leži. Ku tym 
sa obratme ! Rozpovedzme jim čo možno najživejšimi barvami škodne* 
nasledky zlćho vychovavania domdceho a poiičajme ich — najpros- 
pešnejšie v zimnfch večeroch zariadenymi vychovavetcFskymi pred- 
naskami — čo treba robif, aby dietky pre školu a hlavne pre život 
naležite a vhodne sa vychovavaly. 

Hor sa tedy! Hovor, kto hovorit vieš, matkam, aby sa prebii- 
dzaly! Piš, kto pisat vieš, narady pre matky, aby hladajiic rady 
a pomoći sa poučily ! Odporučaj ustavične čitanie dobrych knfh, me- 
novite vychovaterskych, jako sii: »Dom a Škola«, »Len jedno je po- 
trebne«, »Od kolfsky« atd.! Pracuj, kto si sa pracovat naučil, s mat- 



Digitized by 



Google 



1 



DOM A ŠKOLA. 235 

>emeno, ktore do utlych srde dctinskych zasievajii, zišlo 
)ohatii žatvu! Daj to Bože! 



Niečo o množnom genitive. 

7 uu iji.ilO zahlavim vo 4-tom sošite »Slov. Pohladov« pojedndva 

p. redaktor o tom predmete, ako tvori sa množn^ genitiv pod- 
V statn^ch mien, rozoberajuc i tu otdzku, že v živom jazvku stred- 
nćho ndrečia ake vsuvky (vložky?) vsiivaju sa do ak^ch skupenin 
spoluhldsok? Važna to ot&zka a ve[mi je na čaše, lebo kto s pozor- 
nosfou sleduje duehovne' v^tvory našich spisovatetov, ten neom^Ine 
pozastavi sa nad tou nedoslednostou, ktord zvldšte pri tvoreni množ- 
neho genitiva v našej spisovnej reci panuje. Jeden spisovatd piše 
habarka — habarok, druhy habariek ; tento zas fajka — fajok a in^ 
fajak. Potrebno je teda, aby i v tomto ohlade ista* jednota docielila sa. 

Prftomne osmelujem sa podat i ja svoju mienku o tvoreni množ- 
nćho genitiva podstatmJch mien. 

Casovanie slovies a sklonovanie podstatnych mien deje sa t^m 
sposobom, že ku korenu slova priddvaju sa koncovky, a sfee pri časo- 
vani osobni a pri sklonovani padove ; nasledovne i pri tvoreni množ- 
nćho genitiva hlavny zretel treba obratit na koren slova. 

Korene slov m6žu byt po vod ne alebo od tychto odvedene. 
Na priklad v slove žaba mam povodny koren slova žab; jestliže 
ale vyznam jeho zmenšfm, teda: žabka, žabe a, žabočka, ža- 
binka, tak mam z povodneho korena žab odvedene* korene: žabk, 
žabe, žabočk a žabink. — Tu ale na prvy pohlad vidim i to, 
že korene slov končia sa alebo na jednu spoluhlasku, alebo na 
viac teda na skupeninu spoluhlasok; potom že pri niektor^ch os- 
tatnia korenov£ samohldska je kratka a pri inych dlhd; a konečne, 
že v korenovej skupenine spoluhldsok pri niektorych prvd spolu- 
hlaska jemakkd adruha tvrda, pri inych ale naopak prva je 
tvrda a druha makkd: — nasledovne pri tvorenf množneho geni- 
tiva tieto tri okolnosti do povahy vziat nutno. 

Po predbežnom tomto pozname pristiipme teda k samej veći 
a pokusme sa vyviest a označitpravidld, ktore maju byt zdkladom 
tvorenia množneho genitiva podstatnych mien. K tomu cielu použi- 
jeme horoznačene korene a z nich utvorene slova žab, žaba, žabka, 
žabča, žabočka a žabinka. 

i. Koren žab može byt i podstatnym menom označujiicim 
žabu mužskeho rodu, ako na pr. liska — lišiak, srna — srnec; teda 
ten žab, a z neho množny genitiv bude: tych žabov; tak podobne, 
ako: dom-ov, strom-ov, had, sad, rod, plot, kol, pan, most, slon, kvet, 
oblok, papier, koštial, kaštiel, kostol, voz, mesiac atđ. Z čoho nasle- 
duje pravidlo: podstatne mena mužskeho rodu končiace 



Digitized by 



Google 



136 DOM A ŠKOLA. 



sa v koreni slova na jednu spoluhldsku dostanii v množ 
nom genitfve ku svojmu koren u koncovku: ov. 

2. Slovo žaba je ženskeho rodu, a jeho koren žab je s jednoi 
tvrdou spoluhlaskou, ku ktorćmu pripojend je koncovka a, jeho množnj 
genitiv bude žiab. Genitiv tento povstal tak, že odpadnutfm koncovky c 
korenovd samohldska sdfžila sa a sam koren stal sa množn^m genitivom 
To istć vidfme pri slovdch : hlava — hldv, voda — vod, krava — krdv, noha 
kniha, pila, kora, kura, stena, mrtvola, atd. Ano, to iste badame i pri pod 
statn^ch mendch stredneho rodu, ktorych koren konci sa na jedni 
spoluhldsku; na pr. prdvo — prdv, pero — pier, delo — diel, se- 
meno, koleno, slovo. Z čoho nasleduje pra vidio : všetkv podstatne 
mend ženskeho a strednćho rodu, ktor^*ch koren konč 
sa jednou spoluhldskou tvoria množny genitiv tak, žt 
odhodenfm koncovky a predlženfm korenovej (ak ich 
je viac, teda poslednej) samohldskv, sdm koren stane sa 
množn^m genitivom. 

Vynimku tu tvoria tie podstatne mend, ktorych koren je sice 
ten isty, ale v^znam maju rozdielny; na pr. pola — pol, pole — poli; 
telo — tier, teta — teliat. 

3. Zabk-a. Pri tomto slove korenova samohldska je kratka a 
sam koren konci sa na dve spoluhldsky, ktore obidve su tvrdć. 
Zo slova tohoto bude množny genitfv žabdk, ktory povstal tak, že 
medzi skupeninu dvoch tvrdych spoluhlasok prišla vsuvka a. Tak po- 
dobne i pri slovdch: jedio — jeddl, sedlo — sedal, kytla, metla, 
perla, osla, jadro, vedro, sestra, kmotra, krosnd, hrozno, brvno, 
stehno, krpka, čipka, hrudka, kytka, tetka, marka, habarka, jamka, 
doska, fajka, hamovka, plachta, slivka atđ. Z čoho nasleduje pravidlo : 
všetky podstatne mend, v ktor^ch korenovd skupenin'a 
spoluhlasok obsahuje v sebe spoluhlasky tvrdć, a kore- 
nova samohldska (alebo samohldskv) je krdtka, dostd- 
vajii v množnom genitive vsuvku d. 

Vynimku tu tvoria tie podstatnć mend, v ktorych skupenina 
korenov^ch spoluhldsok končf sa na spoluhldsku b, lebo tieto dostd- 
vaju vsuvku te; na pr. svadba — svadieb, hudba — hudieb, mlatba, 
farba, mpdlitba, kosba, vozba, hrozba, izba, stavba, tužba, kliatba atđ. 

4. Žabč-a. Slovo stredneho rodu a v korenovej skupenine spo- 
luhldsok prvd spoluhldska je tvrda a dru ha mak ka. Z tohoto 
slova množny genitiv bude : ž a b č i a t. Tak podobne i : kurca, morča, 
pdrča, baranča, dievča, Marienča, osla, kozfe, jahna, mača (maeča), 
polča, Anča, Nemča, zemča, vyzfa, vlča, hađa (hdd-da). Z čoho na- 
sleduje pravidlo: všetky zmenšene podstatnćmend stred- 
neho rodu, ktorć v korenovej skupenine spoluhlasok 
maj li druhu spoluhldsku makkii dostavajii v množ- 
nom genitive koncovku tat alebo at. 

6. Zabočk-a. Tu sii korenove samohldsky kratke a v koreno- 
vej skupenine spoluhldsok, prvd spoluhldska je makkd a druhd 
tvrdd. Množm? genitfv z tohoto slova" bude: žabočiek. Podobne pri: 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 237 



palička, panička, hrčka, lavička, mamička, husička, stolička, puška, 
muška, varečka, stužka, chyžka, myška, myšička, masla, grešla, vyžla, 
žemlička, hlavička, hunka, bunka. Z čoho nasleduje pravidlo; všetky 
zmenšene podstatne mena ženskćho rodu, v ktor^ch ko- 
renovd samohldska (alebo ostatnia samohlaska, jestli ich 
je viac) je krdtka, a v korenovej skupenine spoluhldsok 
prva* spoluhldska je makkd, dostdvavajii v množnm geni- 
tive vsuvku te. 

6. Zabfnk-a. V tomto slove poslednia koreiiova samohldska 
je dl ha. a z neho množn^ počet genitiv bude: žabi no k. Podobne 
i pri: hriadka, hddka, zatka, čiapka, opalka, sanka, tfnka, murdrka, 
klbdska; hiiska, pr&čka, mlačka, slUžka, ukdžka, poukdzka, mokriadka, 
postielka. Z čoho nasleduje pravidlo: všetky podstatne men£ 
ženskćho rodu, v ktorych ostatnia korenova samohldska 
je dlhd, bez ohladu či v korenovej skupenine spoluhld- 
sok nachodia sa tvrde a či makkć spoluhl£sky, v množ- 
nom genitive dostdvajii vsuvku o. 

7. Tie ale podstatnć mena ženskeho rodu, pri ktor^ch kore- 
novii samohlcisku zastupuje polosamohldska, dostavajii v množ- 
nom genitive koncovku / na pr. trst — trsti, plst, hrst, smrt smršt. 

A tak bohatost foriem našej slovenskej reci javi sa i pri tvoreni 
množneho genitiva podstatnych mien, lebo ona okrem upotrebenia 
samćho korena slova, i pripojenim koncoviek ov, i, at, iat, ako 
i vsiivanim vsuviek a, ie, o, tvori množny genitiv. Podtatransky. 



Quintus Horatius Flaccus. 

tomto svojom pomere k Mecaenovi vyslovuje sa ešte zovriib- 
nejšie (vSatyre II, VI, 40—58 pisanej prave pred behom roku 
^ bitky pri Actium svedenoj tedy 3 1 . pred Kristom) : 

»Siedme k osmemu už bližšie leto ubieha, odkedy ma počal 
Mecaen v kruhu priaterov svoj ich uhliadat, pravda len tym cie[om, 
aby mal koho si vziat do vozika na cestu a komu rozpravat asi 
taketo maličkosti : Kolko je hodin r Rannie mrazy neopatrn^ch už 
štipu. A čokolvek možno v deravych ušiach bezpečne uložit. Predsa 
po cely ten čas našinec (Horac) vždy viac a viac podliehal zasti: 
Keđ s nim (s Mecaenom) spolu na hry sa dival a spolu s nim sa 
hral na poli Martovom, hneđ všetci: »dieta Stasteny!« Jestliže sa 
z reč ništa roznese hrozna zvest: ktokolvek ma stretne zpytuje sa 
ma: »Drahuško, lebo ty to istotne vedet musiš »ponevač si ty bližšf 
božstvu, čo že si počul o Dakoch.« »Ja nič!« »O, ako ty sa vždy 
vysmievaš !« *Nech všetko božstvo ma ztresce, jestli viem len slovičko!« 
»Ci vojsku slubovanii korist udcli Caesar na pode sicilskej a či ital- 



Digitized by 



Google 



238 tMDM A ŠKOLA. 

skej? »Prfsahu-li skladdm, že neviem nič, všetkym je to divno, že 
vraj som človek bezprikladnc mlčanlivy!« 

Roku 33 pred Kristom obdržal Horac majetok Sabinum pro- 
striedkovanfm Mecaena, o čom sa v Satyre II, VI, takto zmienuje : 

»To bolo mojim želanim*) rozsiahlost pody nevelka, kde by sa 
nedaleko domku nalezal sad a studienka a k tomu cšte maly hajik. 
Bohovia ale hojnejšic a lepšie ma obdarili. Dobre. Nič viac nežiadam 
o Maji rodzenče, (Merkur), len aby si mi navždy tieto darky doprial. 
Jestliže som nikdy nežiadal podvodne zvačšit ten majetok, jestli ho 
ani nechcem h^renfm zmenšit: neprosim hlupe za nič takeho: ach 
keby len ten bhzky cipok bol moj, ktor^ mi kazi siimernosf mojho 
pola! Keby som štastne našiel kdcsi hrniec striebra, ako hen ten 
tam atđ.« 

Ak velmi miloval bdsnik toto svoje Sabinum, vidno zo 60. 
verša zv^šuvedcnej satyry, kde takto vzdychd: »O, kedy ta uhlia- 
dnem, moj vonkov, kedy mi bude dopriano hneđ pri knihach 
mi starych, hneđ v spanku a oddychu chvfrach na trudnćho žitia 
nepokoj prijemne zapomnef?« 

Prijemnosti, ktore mu jeho Sabinum poskytovalo, lici v ode 
I, XVII, ktorii by srne pomenovat mohli pozvanim. Dla dokladnej- 
šieho v Epist. I, XVI, 5 — 14 podanćho opisu vvzeralo takto : »Vrchy, 
moje pole obt&čajtice boly by ncpretržene, kcby neboly tonistou 
dolinou pretrhnutć, ale tak, že vychadzajuce slnce bradi na prav^ bok 
m6jho domu, kdežto ked odchadza na letiacom voze, zahaluje Iavy 
jeho bok do mhlistej . pary. Rovnomernosf nateplia možno chvdlit. Co 
povieš k tomu, jestli plodohojny plot dondša červenkaste drienky 
a hložky; jestli dub hojnou urodou napomaha stddo, hojnou tonou 
pak občerstvuje pana? Povedal by si, že Tarent sem bližšie prenesen^ 
sa zelenie. I prameft tu, tečie tak čisty a studen^, že ani Hebnis 
obtcičajilci Thrdciu nie je studenši ani čistejšf. Kupanim posilnuje 
hlavu, pitim pak žaliidok. Tento tichy a jestli uz verfš, rozkošny kiitik 
udržuje ma pri dobrom zdravi i v sparne septembrovom. < 

Ten potočik menoval sa p6vodne (vid Epist. I, XVIII, 104) 
gelidus Digentia rivus. Jeho pramen ale pomenoval Horac dra jedneho 
pri Venusii sa nalezajiiceho k rozpomienke na svoj tam prežity iitly 
vek: »Bandusia« pravdepodobne slovom povodu hellenskeho >Vše- 
darkyna. « 

Co sa postavy tyka bol Horde dra jeho vlastnych udani liplna 
protiva Vcrgila, totiž kratky, srovn. Sat. II, III, 309: 

*ab imo 
»Ad summum totus moduli bipedalis« 

Epist. I, XX, 24: »corporis exigui, praecanum solibus, aptum« 

Bol tedy slabeho zrastu, predvčasne šedy, priater ohrievania sa 
na sinci a pozdejšie tlsty, srov. Epist. I, IV, 1 5 : 

*) A ktory rozumny človek l>y si toho ncžclal. Sadzač. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 239 



»Me pinguem et nitidum.et bene curata acte vises 
cum ridere voles Epicuri de grege porcum.« 
»Keđ sa budeš chcet smiat, havštfviš ma tučnćho a nasledkom 
dobre opatrovanej kožky leskleho, prasiatko zo stada Epikurovho.< 
Preto Augustus porovndval jeho postavu s bruchatou flašou 
(sextariolus). Za mladi mal tmave vlasy (Epist. I, VII, 26) : 
.... nidos angusta fronte capillos. 

V pozdejšich rokoch trpieval na chorobne n£pady tažkomyslnosti. 
Ep. I, VIII: »Jestli by sa o mne p^tal, ako sa mi vedie, povedz 
že odhliadnuc od mnoh^ch pekn^ch predsavzatf, nežijem ani tak, ako 
by som mal, ani tak prfjemne, jakoby som chcel . . . ponevač sile na 
mysli viac chory než na ćelom tele, nechcem ani počut, ani sa dat 
poučit o tom, čo by mi oblahčilo m6j ehorobn^ stav, jedujem sa na 
lekdrov, svedomite mi radu daVajiicich, hnevdm sa na priatetov 
uzkostlive nahliacich ma vytrhniit zo zkazonosnej dychtivosti po 
spanf. Bažim po tom, čo som uznal za škodne a netužim po tom, 
čo držim za spasonosni.« 

Z mnohych naražiek možno na dost obstojn^ jeho blahobyt zatvdrat, 
ako na jeho knižnicu (Sat. I, VI, 122. II, III, u. II, VI, 62. Ep. 
I, VII, 12. I, XVIII, 108.), đa)ejnajehocesty(Ep. I, XV, 1. I, VII, u.), 
potom na jeho otrokov (Sat. I, VI, 116.) a konećne na jeho parasitov 
Ep. II, VII, 36. 118.). Zomrel nezadlho po smrti svojho Mecaena 27. 
novembra r. 8. pred Kr. a bol popri nom poehovan^. Jesto po fiom 
viac podobiznf, ale ani jednej neprisliicha authentičnost. 

Zaujimava" je eharakteristika, ktoru sostavil Teuffel vo svojom 

diele: »Romische Literaturgeschichte « a ktora riasledovne zneje: »Horde 

je litlo organisovany človek rozumu. Živost obrazotvornosti, idea1ny 

let myšlienok a citov, oduševnelost a podstatu oduševnenie vzbudzu- 

jiicu netreba pri nom hladat. Co sa ale pri nom naleza, to je t£ ne- 

vyrovnana" jasnost, pokoj a ostrost dueha, skrz naskrz prenikajiice 

poznanie seba a in^ch osob a jich pomerov. Spolahliv^ a verny na- 

proti priatelom je neiiprosne strm^ naproti nepriatelom. Jeho cit ne- 

zavislosti znechuti mu hlavne mesto a zfska ho pre tichost vonkova. 

Jeho političke presvedčenie a jeho držanie sa naproti Augustovi je 

ustavičn^ compromiss medzi jeho citom samostatnosti a jeho ndhladmi 

o tom, čo je v danych okolnostach možne a čo nevvhnutclne. On i tu 

triafa na tii tažko nalezniit sa dajiicu prostrednu čiaru, aby ani uražku 

nezaprfčinil, ani sam seba nepoškvrnil. On je nie mužom opposicie, 

il^ drži na politicky manir. Jeho nahfady prisliichaju zralejšiemu veku, 

>ry ma uz naruživosti za sebou a pred sebou smrt. Preto menf sa 

10 tćn medzi mužnym prijatfm toho, čo život radostneho poddva, 

odanim sa toho, čo chybuje; pohvbuje sa najradšej v prostrednej 

ade a pritlumen^ch akkordoch. Gel, po ktorom Horac ustavične 

i, je ta pokojni hiadkost svedomia, nevytknuta z cesty biirami 

,stnych vniitornostf ani vplyvom vonkajšfch udalosti, alebo in^ch 

H. Jeho rozum zostril đalej jeho vkus a sposobil mluve jeho dobro- 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



presvitavost, ktord mu len tam chybuje, kde nem6že i 
10 £>odat.« 

?rvym plodom Horacovej umky sii Satyry (sermones = bese 
i alebo Satura je meno p6 vodne Rimanom vlast neho a n< 
od Hellenskćho vplyvu sa vyvynuvšieho duchu basnictva, k 
/e satvra b^va pisan^ nasledkom toho milnćho predpokladz 
' tdto vetev literatiiry v neakom potahu stdla so Satyrmi al 
tvrickou hrou Hellenskou. Cf. Quintilian X, I, 93 : satira qui< 
lostra est.). Md byt tedy odvodzovand od satur = sity, ] 

analogie lanx satura (t. j. ovocim rozmaniteho druhu naplr 
[= lanx variis multisque primitiis referta. Diomcd. III, p. - 
atsch]) naznačovala sa tymto menom v6bec kazdd miešai 
tdu a skladu. Rozozndvat nutno dva druhy v rimskej literat 
a novšf. Zarodky staršej satyry hladaf v narodnych hr 
:alsk^ch, ktore" počas rozličn^ch vyročttych sviatkov b^valy 
:ej mlddeže prevodzovane. Verše pri takychto prfležitostach pi 
e pohybovaly sa z počiatku v medzach slušnosti, pozdejšie b 
be raz volnosti a rozpustilosti a nabyvaly prfkrosti štiplav 
čami na jednotlive" osoby, takže uz leges XII tabularum ( 
y 12 tabui) hrozily zvldštnvm heslom tym, ktorf by sa opov 
it zlomvslne verše (mala carmina Sat. II, I, 82). Boly tedy sa1 
akćsi prostondrodne šprfmy, ako V. Reviicky bdsnik On 
5tar^ svojho času na reviickych sendtorov na Skalke hod 
>ol skladah v (Interessantne* verše. Ešte 1881 roku videl soi 
a Jozefa Cech verk^ Codex tychto v terajšfch pre Rev 

časoch temer do zapomenutia prišl^ch veršov.). Tdto sta 
l nemala jednotnej myšlienky. 

fvnalezom novšej satyry, ktord pozdejšie skrz Horaca vrcl 
idlosti dosiahla, bol rimsky ritier G. Lucilius živši za c 

mladšieho r. 148 — 103 pred Kr. On dal satyre osobn^ 
Sat. II, I, 69: »Atqui primores populi arripuis), ktory pol 
da navždv. Ačkorvek dfa svedoctva Quintiliana X, I, 93, L 

prvy v tomto odvetvf zvlaštnu chvdlu vydobil, ktorii mu 
: (Sat. I, IV, 7 facetus, emunctae naris), ani Cicero (de 01 
doctus et per urbanus) neupiera: predsa boly jeho verše 
idenć a postradaly tej bedlivej lihFadnosti, ktorej sa jim 
a dostalo, a ako on predstihnul svojho predchodcu, tak zc 
tižiteln^m od svojich nasledovnikov a napodobnovatefov. 
estliže Luciliova Satvra vynikala trpkosfou vtipu (Hor. Sa1 
sale multo urbem defricuit; Juvenal. Sat. I. 165: ense v 

Lucilius acer et violentus poeta), to ma satyra Hordcova 
isticky a smer, ktory jej bdsnik vyznačil sdm slovami: »ric 
icere verum« t. j. žartom povedat pravdu (Sat. I, I, 24). Ob 
at^r nazvat by srne mohli »humoristick^mi obrazkami mra 
loby (Srovn. Sat. II, I, 60: quisquis erit vitae, scribam, col 
hž lfčen^ je život tehdajšej spoločnosti rimskej so všetk 
ymi protivami. vytrfbeny vtipom ostrošrahajiicim vady jec 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 241 



tlivcov. Vtip Hordcov, — ako každy, jestliže ma* mat* učinok, — je 
krdtky (Sat. I, X, 9: est brevitate opus); v nedostižitelnom rozmare 
boda vtipom len akoby mimochodom. Tym lepšie posobi komika, 
čim nepredvfdanejšia a prikrejšia je protiva idealu a skutočnosti. 

>Ako jeho predchodca Lucilius použil i on Satyry k vyloženiu 
svoj ej osobnosti a svojich osobn^ch nahladov o rozmanitych pred- 
metoch. Ale po t^ch užasn^ch udalostach najbližšej minulosti nebolo 
možno kročit na pole politiky bez toho, aby neboly byvaly stare 
rany na novo rozjatrene; a konečne spisovatd, ktor^ na podlahnuv- 
šej strane bol činnu ličast bral, musel, jestli nechcel rydzotu svojho 
ražu naštrbif. mlčat v tomto ohlade. Latka Hordcova a predmetv 
jeho kritiky su ndsledkom toho vylučne spoločenske a spisovatefeke. 
Vychodf z prfsneho stanoviska chtiac ziskat čitatefe pre ethicky ideal 
tym, že bojuje proti tomu, čo ho zohavuje; ale jeho zbroj pri tom 
je vtip. Sam povodca velmi skromne sudi o basnach tohoto druhu 
v tej domnienke, že nepatria k vznešenemu basnictvu, preto nazyva 
tieto svoje plody (Sat. I, IV, 42 bcsedami (sermones) a umku svoju 
>pešou« (Musa pedestris, Sat. II, VI, 17); ponevač — vraj — od 
obvčajnej, všednej mluvy sa len formou basnickou lišia. Chod jeho vy- 
pravovania zdd sa byt viac len zdanlive neladnym. 

. Satyry druhej knihy maju prevažne dramatickii a dialogickii osnovu 
a javia zralši stupen umelectva, než obsah prvej knihy. V jich zovnutornom 
vystrojenf obmedzil sa samovoze na epicky rozmer ako na taky, 
ktory najlepšie zodpoveda učebnemu obsahu jeho sat^r, v čom mu 
už Lukrec boi cestu prerazil. 

Ako jeho nasledovnikov v tomto odvetf dlžno pripomenut v 
škole stoicismu vzdelaneho a za rn ravne vidiny Stoikov oduševneneho 
A. Persia Flacca (nar. r. 34 po Kr. zomr. 62 po Kr.) a Decima Junia 
Juvenala, nešlcchetnost v celej jej nahote predstavujiiceho. Vystiipil 
až po smrti Domitianovej so svojimi satyrami. 

Epody Horacove pisane temer sučasnc s jeho satyrami rovnajii 

sa tymto vo svojom napadajiicom niže i v spoločnom stanovisku 

mladistvosti; rozdiel ale predsa javi sa medzi nimi v tom, že medzi 

tym, čo satyry obsahuju kritiku v.šcobccnych pomerov, namerenć su 

epody proti jednotlivcom. Z druhej pak strany nutno jich pre jich 

melickii formu považovat ako pripravu k pozdejšim lyrickym jeho 

tvorbam. V epodach javi sa ako napodobnovatef Archilocha, pravda 

viac menej samostatny. Jich raz prezradzuje ostrost a trpkost (Meno 

eoodoe, epodon liber pochodi od učitelov, ktori jich tak dra jich 

:rickej povahy pomenovali. Toto pomenovanie upotrebovalo sa 

veršoch, ktore pozostavaly z jambickeho trimetra a taktiež z ta- 

o dimetra (F. VValz Rhet. gr. VII. 820.). Sam basnik menuje 

od. XIV, 7. Od. I, XVI, 3, 24. Epist. I, 19, 23. II, II, 59) tieto 

ne primerane »jambami<. O svojom pomere k Archilochovi vy- 

.druje sa v Epist. I, XIX, 19 — 25: »O napodobnovatelia, otrokov 

io, ak často mi vaše hluky pohly žlč a vyrutily smiech! Ja prvy 

16 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



žil som volne šlapaje tam, kde ma žiaden z Rimanov nepredis 
ikdy mojou nohou netlačil som cudzie šlapeje. Kto sebe doven 
vystupuje samostatne. Ja prv^ Pćrickć jamby ukdzal som Latiui 
idujuc metrick^ rozmer a ducha Archilochovho, ale nie ob 
reci ženike Lycamba k samovražde. 

Keđ Horde asi v prostred tridsiateho roku stdl, odhodlal sa 
ioch nadobudnutii technickii sbehlost k tomu použit, aby i Alcaca 
ippho prepestoval na rimsku podu. Toto predsavzatie previedol 
)ehom siedmvch rokov, jichž ovoefm sii tri knihy spevov Carmina, 
ctor^m po dlhej prestdvke pripojeni bola i štvrta. Ako plod naj- 
fch jeho rokov vyrdžajii tieto lyrickć spevy jeho osobnost naj- 
jjšie a najčistejšie, a čo sa t^ka zovnutornej podoby, patria 
ijdokonalejšfm medzi jeho tvorbami. Nepochadzajii ony zo silneho 
;evnenia a prekypujiicej obrazotvornosti, lež prezradzuju pređo 
c^m duševnu jasnost, pokoj a zralost, k tomu smer nameren^ 
>ystrć pozorovanie ludi, ako i livahu otdzok životnych sa tykajucu 
neleckii prozretedlnost menovite v povedomej priehladnosti jich 
>vy, v sumernosti jich vyvedenia, ktord sa s lilubou v tri diele 
enuje, v prfsnej primeranosti k zdkonom metrickym a konečne 
dse a dobrozvučnosti reci. Z druhej pak strany, pravdaže nech^- 

ani tahy triezlivosti, prosaicke, tarbavć a vvfintenć obraty, bez- 
nost, pri ktorej často postrddame bdsnikov indč dobr^ vkus, 
ovania sameho seba nie zriedkave vo všetk^ck troch knihdch, 
lajčastejšie v poslednej štvrtej. Tieto vady a ncdostatky vystu- 

najkriklavejšie v t^ch bdsnach, ktorych vychodištom je nie jeho 
n^ opravdov^ cit, lež abstraktny umysel, alebo jednoduehe ob- 
anie; kde ale skutočne citi, tam pozdvihuje sa často ku pravej 
2. Svoju lyrickii put započal so štilickou cvičbou dla hellensk^ch 
dv, dvfha sa pozvofae k ndpodobeninam v jich duehu a konečne 
ii sa i samostatne volene predmety, ldtky z bezprostrednej prf- 
losti vzatć, v^klady svojho osobnćho sposobu smyšlania vo formdch 
nskych pojedndvaf. 

Ze sdm basnik neprecenoval plody svojej umky, toho najjas- 

dokaz podava oda šiesta II. knihy v ktorej na vvzvanie Julia 
)nia, aby na sposob chvalospevov oslavil vftazneho nad Sigambrami 
5 pr. Kr.) Caesara, odpoveda Horde nasledujiicim porovnanim 

s Pindarom : 

»Pln^ vzduch nesie Dircaejskii labut (Pindara), kedvkoFvek vzndša 
o vysok^ch nadzemskych priestorov : ja pak dFa sposobu obvyklćho 
nskej včely, ssajiicej pr(jemny themian najviac kolo husteho hdja 
ižnych brehov Tibura maly tvorim prdene spevv« (. . . open 
us carmina fingo). Nič mu tak nebolo na prekažke pri toni 
mi ako Tubost, na ktord vetom trpko žaluje v Epod. XI: 
»Nihil me sicut antea juvat 
Scribere versiculos amore percussum gravi 
Amore, qui me praeter omnes expetit 
Mollibus in pueris aut in puellis urere.« 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 243 



(Nič ma netešf tak ako pred tfm ani nepovzbudzuje k tomu, abych 
pfsal verše, odkedy som trafen^ fažkou strelou Iiibosti, tej Iiibosti, 
ktord si mna pređo všetk^mi k tomu vyvolila, aby roznecovala v srdci 
mojom žravy plamen k iitlym chlapcom alebo dievčatom.) 

Ešte zretedlnejšie vyr£ža tiito žalobu v Epod. XIV 
> Prečo zmalatneld nečirinost rozložila po hlbin&ch všetk^ch mo- 
jich smvslov tak veTku zdbudlivost, ako keby som bol lethejsku čašu 
sebou sen dondšajucu na jeden diišok vvprdzdnil?« M6j vzacny Me- 
caen, usmrtiš ma opetovnym tdzanim. Veđ boh, boh istotne brdni 
mi ku koncu priviest »Jambi« ddvno ti prisliibene. Hovori sa, že nie 
in&č (než ja) bol Anakreon z Teosu zaluben^ do svojho Bathylla, 
ktor^ prečasto s dutou lutnou v ruke oplakdval predmet svoj ej lasky, 
svojho mildčka v jednoduch^ch veršoch. I ty sam si zaliiben^ a jestli 
že krajši ohen nezažal a v rum neobrdtil obliehane Ilium, teš sa z 
tvojho losu. Mna trdpi na svobodu prepuštena mladd otrokvna Phryne 
i to nie spokoj nd so rnnou sam^m!« 



(Dokončenie.) 



-£*«- 



Myšlienky o nds. 

II. 

Jochodil som tie mile" vf*šky a dolinky naše všade, kde sa mi len 
prfležitost zavdala. Zndm i skvele novšie — žialbohu, že zried- 
j; kave — stavby našich ludov^ch škol, zndm đalej i vetche, 
malych obločkov chaliipkv, kam chodi sedliacka detva nabyvat zna- 
mosti pre tento život. A všade našiel som jednu velkii chybu, ktord 
leži na učiteroch našich. A t£ chyba je, že slabičk&rstvo vzalo vrch 
v našich učebnach. Vzalo vrch nie všade, no v dvoch tretindch iste. 

Keđ človek čita tie skvele theorie velikdnov-paedagogov, uzn£, 

že to su napospol privysoke hrozna, avšak neuprie mi nikto, keđ 

smelo tvrdim, že ti zlata prostrednia cesta da sa objat i dosiahnut 

i tu. A ja ani nežiadam od učitela, aby i samym tvorcom svojim za 

prchnan^ vyhldseny ministeridlny učebn^ plan od slova do slova na- 

stoloval svojim detvakom. Zajiste by si obfežily iba žaliidok a bolo 

by jim to na škodu. Avšak smele žiadaf lr.ožem — i žiadam od 

každeho učitela, aby to, čomu vyučuje v Iudovych školich, previedol 

poslednej konsequencie, t. j. aby vystavil zaklad, žeby na 

> Jieta đalej samostatne vedelo stava?, t. j. naučilo sa v škole 

U¥ sudif a rozoznalo dobre od zleho. 

em, že to nie maličkost, no viem i to, že diefa, ktore* sa 

•e tomuto nepriučilo, nadarmo chodilo do školy, a učitel, ktory 

) cid ztratil z očii, pomylil životnu svoju stat. Hovorme, siidru- 

'■- tak, jako keđ sa rozprdvame medzi sebou, doverne tak, jako 

16* 



Digitized by 



Google 



244 DOM A ŠKOLA. 

by srne naše najbližšie okolie mali na zreteli. Korko okolo nas uči- 
tetov, ktori len preto učia, aby jim examen dobre vypadnul? Neviem, 
neviem, no bojim sa, žeby jich toJko bolo, keđby srne jich pod počet 
vzali, žeby nam vlasy dlipkom vstavaly. Kofko je medzi nami kolle- 
gov, ktorf učia v škole životopisy kra7ov iba preto, aby dieta pred 
psinom dekanom rapotat vedelo, učia prfrodopis bez toho, žeby dieta 
čo i len rastlinku, zvieratko malo pri učeni z oči v oči, učia o Au- 
strdlii bez toho, aby dieta vedelo pomenovat chotdrne obce svojej 
dediny, učia bdsenky bez poukazania na krdsy v nej obsažene a učia 
slovensky bez toho žeby dieta vedelo, že sa slovensky t. j. v zvukoch 
svojej drahej materinskej reci uči! 

Avšak buđme spravodlivi a daj me každčmu čo mu patrf. Nie 
všetko treba učitefovi-vychovdvateIovi za vinu klšst, sii i druhf mo- 
hiitni faktori, ktorych pod meno »škola« vniest treba a stce bez- 
prostrednć vrchnosti Tudov^ch šk61, pani predsedovia školsk^ch stolfc 
a pdni dekani. Jaky tikol maju tfto vieme a budii vediet i oni, ale 
veru, veru mnohf nevie, že jeho praVa a povinnosti vvžadujii vdkč 
študium, kterć si privatne zadovdžit musi, lebo — čo je chyba, veted 
chyba, na theologtckych fakultach (mam pred očima vierovyznanskć 
školy) o t^chto vecach sa neprednaša a nasledok toho b^va ten, že 
mnohf pp. predsedovia a dekani na examcntove rapotačky a pove- 
dačky deti iba prikvvkujii hlavou, chva7a a o učeli, smere a jakosti 
učiva nemaju ani ponatia. Zeby jejich činnost smerovala ta, aby uči- 
tetovi pom&hali a spoluposobili na tom, aby z deti vyvinovaly sa in- 
dividua, ktore budu mysliet svojou hlavou, aby z deti vyvinovaly sa 
by tosti istčho smeru, vnimaveho, jasneho, určiteho usudku a života 
schopne : o tom oni nemaju pochopu, mnoh^m tym pdnom sa o tom 
ani nesnfva, myslia, že predsedom byt a riadit školu je »hodnost, 
brzina k vplvvu« a nie rad v£žnych povinnosti a tažkych liloh. 

P£ni predsedovia a riaditeli! Darmo je ale poviem pravdu, že 
vinu ndšho zaostatia na poli školstva nesiete na svojom svedomf 
i Vy. Ba povedal by som, že viac Vy, lebo z vačšej časti na Vas 
je, aby ste svojim vplyvom, svojou mocou dali učitelovi všetky pod- 
mienky, ktore su potrebne k v^učbe a k pozdvihnutiu jednej druhej 
školy a tu mnohordz tiež nekonate svoju povinnost a potom svate 
zaujmy krestanskondrodnej vychovy a božsky povod Fudskej duše 
musia trpef. . 

Ovšem že hovorfm iba vo všeobecnosti a musfm podotkniit, že 
mame i vyminky a keđby som ich nepripomenul, že knvdil by som 
horlivym a zaujatym mužom našim. Ale zas je to smutno, že su to 
iba »vyminky« a Bože moj ! tak rad by som videl naše školy a na- 
šich školskych faktorov všade na tej vyši povolania, jako sii tieto 
moje, s radostou spomfnane vynimky. 

Mnoho trpkej pričiniti budii mat* tieto moje myšlienky; uzndm, 
no uznajte, pani, i Vy, lebo som Vam v stave ukazat ešte i dnes 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 245 



take školy, kde sa z nebohej Svornosti učia čitat naše šestročnć dc- 
tušky a p&ni predsedovia k^vajii na to na znak spokojnosti hlavou 
a som v stave zas V£m ukdzat i take školy, kde pan učite! neuči cez cety 
rok nič, iba defom naloži z dejepisu, aby sa naučily po jednom 
kratovi, deti potom rapocu, alebo povedia, kecf sa učiter pomyli na 
zkuške: »pan učite!, to sa mi nedali naučit« a pdni predsedovia i na to 
prikyvnu hlavou a potom ten uboh^, opusteny naš Tud dćre krestan 
nekrestan, alebo od nas samych je posmievan^, kecf ničomu dobremu 
naučen^ nie suc, pochybi, padne a žije, že treba až rukama zalomit 
nad mm! 

Nie, nehante Tud moj! a. B—k. 



Uryvky z praktičnej geometrie. 

(Pokračovanic.) 

• ažd^ čislov^ pomer obsahuje v sebe dve čfsla, ktore jeho udarni 
menujeme. Prve z oboch čisel menujeme prvym, a druhć dru- 
hym udom pomeru. Medzi oboma čfslami stoji znak delenia, 
preto, že každ^ pomer je vlastne naznačen^ podiel, v ktorom pređn> r 
ud predstavuje delenca a zadn^ ud delitefa. Delime-li predn^ ud po- 
meru zadn^m lidom, obdržfme tak zvanu hodnotu pomeru. Tak n. p. 
hodnota pomeru 3 : 1 su 3 bo i v 3 nachodf sa trik rat. Tdto hod- 
nota či exponent pomeru ud&va kolkokrat je prvy lid v&čši alebo 
menšf nežli druh^, či kolkokrdt je prvšia primka vačšia alebo menšia 
nežli druhd. Je-li hodnota pomeru čislo 3, tenkrdt je prvy lid trikrat 
vačši a dla toho je i prvd z primok 3-krdt vačšia než druhd. 

Podobne hodnota pomeru 8 : 4 je čislo 2, bo 4 v 8 nachodia 
sa 2-krAt. Ponevdč hodnota tohoto pomeru je čislo 2, preto prvšia 
primka je 2krdt vačšia než druhd. 

Hodnota pomeru 2 : 3 su 2 ; 8 , či prvd primka je 2 / s krat torkd 
ako druhd. 

Hodnota pomeru 7 : 3 je 7 / s ; 14 : 6 je 14 / fl atđ. Tuto hodnotu 

pomeru piseme nad deliace body takto: 3:1, 8:4, 3:4 atđ. 

~ >nevdč pomery sii naznačene podiely (naznačene delenia) a po- 
hodnota podielu nezmeni sa, jestli ako delenca tak i delitefa 
m a tym ist^m čislom delime alebo ndsobime, preto i pomery 
»ba jich udy jednim a t^m ist^m čislom možno delit alebo na- 
bez toho, žeby jich hodnota zmenila sa. Na zaklade tohoto 
Ha, možno vo velk^ch čislach udanć pomery zjednodušit t. j. 
išfch čislach vyslovit, a v obecnych zlomkoch vyslovene pomery 
'•<*h čislach vyobrazit. 



Digitized by 



Google 



246 dom a Škola. 



Tak n. p. miesto pomeru 1 8 : 6 možno 9 : 3, alebo 3:1a po- 
dobne miesto pomeru 100:25 možno 20:5 alebo 4:1 napisat. 
V prvom z tychto priklađov delili srne oba iidy najprv 2 -ma, potom 
3 -mi, v druhom prfklade zas 5 -mi. 

Taktiež, miesto pomeru 2 / s : 4, možno vziat 2:12 (oba udy nd- 
sobili srne 3-mi); miesto 7 : 3 /s ale 35:3 (oba iidy nasobili sme 
5 -mi atđ. 

V hor udan^ch prfkladoch (Obr. 32 a 33) vyslovene* vety, že 
n. p. primka AB stoji v tom pomere ku primke CD ako 3 : i , a že 
primka EF stoji v tom pomere k primke GH ako 5 : 3 možno 
i takto nakrdtce označiti 

AB : CD = 3:1 čitaj: prfmka AB stoji v tom pomere ku 
prfmke CD ako 3:1. 

EF : GH — 5-3 čitaj : primka EF stojf v tom pomere ku 
primke GH, ako 5 : 3. 

Každć z t^chto dvoch označenf, obsahuje v sebe dva pomery, 
prv£ pomer je pomer primok a druh^ pomer je pomer jim zodpove- 
dajiicich čisel. A ponevdč oba tieto pomery siS medzi sebou rovne, 
či ponev&č majii rovnii hodnotu, preto nachodf sa medzi nimi znak 
rovnosti či — . 

Dva rovne* pomery možno znakom rovnosti jeden s druhym spojit. 
Takto spojeni pomerv, tvoria tak zvanii srovnalost či proportiu. 
Horudanć označenia siS dve proportie. 



O kreslenf primok dTa zmenšenćho mertuchu. 

Na poli alebo v zahrade vymerane primky nekreslime v jich 
skutočnej velkosti, ale dla zmenšenej miery či v zmenšenom sposobe. 
Pravdaže toto zmenšovanie primok deje sa dfa isteho, vopred ustdlenćho 
pomeru. Tak n. p. nejaku na svobode vymeranu primku možno na 
papieri, v 10-krdt zmenšenej miere či v tom pomere 10: 1; nakreslit 
atđ. Toto zmenšovanie primok deje sa na zdklade takzvaneho z m e n- 
šujiiceho mertuchu. 

Za tak^to zmenšen^ mertuch, možno uz i samu, -na svoje pod- 
čiastky podelemi metrovu t^čku či meter upotrebit. 

Vezmeme-li n. p. miesto skutočne obdržan^ch cel^ch metrov, na 
papieri decimetre; potom miesto skutočne obdržanych celych deci- 
metrov, na papieri centimetre; a miesto skutočne obdržanych cetych 
centimetrov, na papieri millimetre, bude každa primka na papieri 10-krdt 
menšia nežli v skutočnosti, či každd na svobode vymerana prim 1 -" 
bude k jej zod po vedaj licej na papieri, stat v tom pomere ako IO : 
Tak n. pr. md-li nejaka* prfmka v skutočnosti 5 m, bude na papit 
mat 5 dm, a ma-li v skutočnosti či na svobode 8 cm, bude 
papieri mat 8 mm. 

Ulohy. i) Nakresli na papieri, v 10-krat zmenšenej miere: 1? 
— 3 dm! — 15 cm! dlhć primky. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 247 



Ktord dlžka je iokrat menšia nežli i m? nežli 3 dm ?nez\i 15 cm? 

Ktore podčiastky metra sii iokrdt menšie: nežli metra? nežli 
decimetra? nežli centimetra? 

2) Nejaka* prfmka md v skutočnosti: a) 8 m 46 cm, b) 3 m 
4 dm, c) 2 dm 5 cm\ nakresli jim zodpovedajuce na papieri, dra 
pomeru 10 : 1. 

Kolkokrdt musime, dra tohoto pomeru, jednej každej dlžku 
zmenšit? 

Koflco je 10-ta časf a) z 3 m 4 dcmi (Odp. 3 dm 4 cm), b) 
z 2 dm 5 cm (Odp. 2 £■/« 5 mm) c) z 8 m 46 <:*« (Odp. 8 dm 46 ;#w. 

Keđže ale, dla tohoto pomeru, každd primka: 

KoTko v skutočnosti ma metrov, tolko md na papieri decimetrov ; 
a kdko v skutočnosti ma decimetrov, tolko na papieri mi. centi- 
metrov atd, tedy i naopak, každej na papieri nakreslenej primke musf 
v skutočnosti iokrdt vačšia zodpovedat, či každd na papier nakres- 
lend primka: 

Kolko na papieri md millimetrov, tofko musi v skutočnosti mat* 
centimetrov; đalej, korko na papieri m£ centimetrov, tofko must v 
skutočnosti mat decimetrov; a konečne, korko na papieri m£ deci- 
metrov, toHco v skutočnosti musi maf metrov. 

Ulohy. 1) Nakresli tri lubovolne dlhe* primky, a vvhfedaj, kolka 
dlžka zodpovedd jim dfa tohoto pomeru či 10 v skutočnosti! 

Ko Tko metrov v skutočnosti zodpovedd na papieri nakreslenej 
3 dm verkej primke? kolko metrov v skutočnosti zodpovedd 35 cm 
verkej primke? (Odp. 3 m 5 dm). KoTko rw-trov v skutočnosti zod- 
poved£ na papieri nakreslen^m 18 mm-om} (Odp. 18 cm). 

Kofkokrdt je dra tohoto mertuchu, každd primka v skutoč- 
nosti vačšia nežli na papieri? a kolkokrdt je každci na papieri na- 
kreslena primka menšia nežli v skutočnosti? 

Ktorym čfslom musime na papieri vymeranii dlžku ndsobif, aby 
snie jej skutočnu dfžku obdržali? A ktor^m čislom musime každii 
skutočnii dlžku delit, aby srne vynašli jej odpovedajucu na papieri? 

2) Nakresli upotrebcnim tohoto mertuchu, v tom pomere 10 : I, 
rebrik jehož boky su po 3 m a 40 cm a priečky po 48 cm dlhe, jestli 
vzijomna dialka priečok jednej od druhej, ako i od oboch koncov, 
34 cm obnaša. 

Ko Tko priečok m£ tenže rebrik? (osem). 



Vezmeme-li miesto skutočne pbdržan^ch, každych 1 00 m na 

. meter; đalej, miesto skutočne obdržan^ch dm-trov na papieri 

tre, bude každd primka na papieri iookrat menšia nežli v sku- 

- J či každd na svobode vymerana primka bude k jej na pipieri 

"edajiicej stdt v tom pomere, ako 100: I. 

'ioto sposobu mertuch zmenšuje každii v skutočnosti vyme- 
,,.nku, t. j. jej zodpovedajucu dlžku 100-krdt. Dla tohoto mertuchu 
-"^ ///-om v skutočnosti zodpovedd na papieri iookrat menšia 



Digitized by 



Google 



2 4 8 DOM A ŠKOLA. 

dlžka ci 254 m či 2 m 54 cm; podobne v skutočnosti vymeranym 
35 crn-om zodpovedd na papieri 100-ta čast z 35 cm ci 035 cm, ci 
35 mm; 2 cm-om zodpoveda na papieri 100-ta čast z 2 cm ci 002 cm 
či o*2 mm-tra atd. 

A naopak, na papieri 8 cm vefkej dlžke, zodpovedd v skutočnosti 
100X8 cm či 8 m; 34 cm-om na papieri zodpovedd v skutočnosti 
100X24 cm či 2400 cm alebo 24 w; 16 //////-om na papieri zod- 
poveda* v skutočnosti looX"i6 mm či 1600 mm či i /// 60 cm atd. 

Delfme-li v skutočnosti vvmeranii dfžku ioomi, obdržfme \t\ 
zodpovedajucu na papieri, a nasobime-li na papieri vymeranu dfžku 
ioo-mi, obdržfme jej zodpovedajucu v skutočnosti. 

Ulohy. 1) Nakresli iookrdf zmenšeno: 54 ni, 8 /// 40 cm, 70 
cm dlhć prfmky! 

Ktord dfžka je 100-krdt menšia: nežli 54 m} a nežli 8 m 40 
cm} Ktorym čislom musfme každii z tychto dfžok delit? 

2) Nakresli lubovome dlhii primku na papieri a vyhradaj kofod 
dlžka zodpoveda jej v skutočnosti dfe tohoto pomeru! 

Ktorym čislom, v tomto prfpade, musfme jej dfžku nasobit? 

Podobne možno miesto v skutočnosti vymeran£ch, každych 1000 
///-ov, na papieri 1 m načiarat t. j. každii v skutočnosti vymeranu prfmku 
na papieri 1000-krdt zmenšeno či v tom pomere ako 1000 : 1 nakrešlif. 

mnoho zmenšenejšie ešte mertuchy obdržfme, jestli miesto 
1 0000 m v skutočnosti, na papieri 1 m, alebo miesto 1 00000 m v 
skutočnosti, na papieri 1 /// načiarame. Pravdaže, upotrebenfm tychto 
poslednych mertuchov, podčiastky metra už nemožno nakreslit. 

Za zakladniu jednotku zmenšeneho mertuchu, možno nie len meter, 
ale i nejaku inu lubovome dlhii prfmku n. pr. AR upotrebit. Obr. 35. 



ti J? JL4Ai ****** to 

C, £ Tili III1M1 

Obr. 35. 

Znamend-li prfmka AR n. p. 10 ///, tedy 2krat AR či AC zna- 
mena 20 m; 3krat AR znamend 30 ;// atd. A poncvač A 10 je tofcd 
prfmka ako AR, tedy jej čiastka Ai značend 1 ;//, A2 znamend 2 m, 
A 3 znamena 3 /// atd 

Dla tohoto mertuchu v skutočnosti vymeranym 10 ;«-om, zod- 
poveda na papieri prfmka AR; v skutočnosti vymeranym 20 ///, zod- 
poveda* na papieri 2krat AR atd.; v skutočnosti vymeranemu i ///, 
zodpovedd na papieri prfmka A i ; v skutočnosti vymeranym 2 ///, 
zodpovedd prfmku Az\ v skutočnosti vymeranym 27 ///, zodpoveda 
na papieri AC -\- Ay či Cj prfmka; v skutočnosti vymeranemu I 
dm-tv\x zodpovedd 10-ta čast z A\, a v skutočnosti vvmeranemu 
j cm, zodpoveda 100-ta čast z A\. Tieto poslednic dfžky či desatiny 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 240 



srne už, člfe tohoto mertuchu, nemohli na papieri 

:resli dta tohoto mertuchu tla papieri: a) 30 m 
lhe prfmky! 

m do kružidla 3kr£t AB a odrežem tuto dlžku 

kružidla 4kr£t AB a A6, a odrežem obe tieto 
>rfmky. 

c) Vezmem do kružidla 5krdt AB-{- A4 atđ. 

2) Nakresli na tabuli alebo na papieri jedno pod druhe viac 
prfmok a vyhfadaj kofko metrov zodpovedd. jednej každej v skutoč- 
nosti dra tohoto mertuchu. 

Rozl. Vezmeme do kružidla AB a vyhfaddme, korkokrdt je Uto 
dlžka v niektorej z nakre.slenych prfmok obsažend. Kolkokrif totiž 
AB v otaznej nachodf sa, tofkokrat 10 /;/, a korkokrdt A\ v jej zbytku 
nachodf sa — jestli totiž AB v nej celokrdt nenachodf sa — torko- 
krat ešte i i m zodpoveda jej v skutočnosti. 

Chceme-li ten pomer v akom AB k 10 m alebo IO m k AB 
stoji vvhfadat, musfme obc prfmky spoločnou mierou premerat. 
Jestliže AB obnaša n. pr. 2 cm tcnkrdt stojf 10;« k AB v tom po- 
mere, ako 1000: 2, ci 500 : 1 ; bo 10 ;// je ioco cm a AB sti 2 cm. 

Dla zmenšujiiceho mertuchu kreslime : n£kresy domu, zahr&d, dvora, 
chotdrne mapy, zemevidy atd. 

Chotarne mapy shotovujeme v tom pomere ako 2000 : 1, alebo 
4000 : I ; zemevidy v pomere 500000 : I, dno i v pomere 2,000000: I, 
44,000000 : 1 atd. 

Na každom nakrese, chotctrnej mape alebo zemevide nachodf sa 
i potažny zmenšeny mertuch, dFa ktorćho sii kreslene. Na zdklade 
tohoto mertuchu možno skutočnu rovnii diafcu dvoch miest, jedneho 
od druheho kružidlom vyhradat. Zabodneme-li do kolečka, nejake 
miesto označujiiceho, jedno rameno a do kolečka, nejake* druhe miesto 
označujiiceho, druhe rameno kružidla, a prenesieme-li tento otvor 
ramien na zmenšujiici mertuch, vyzvieme jich rovnii vzdialenost v 
mfTach alebo v kilometroch. — Skutočnd ci rovnd dialka, dvoch, na 
zemevide nachadajucich sa bodov je toFkokrat vačšia od tej na zeme- 
vide, kolkokr&t potažny mertuch zmenšuje. Zmenšuje-li 400000-krdt, 
tdy je skutočnd rovnd dialka 400000-krat vačšia nežli ta na zemevide. 

(Pokračovanie.) 



Digitized by 



Google 



2*0 DOM A ŠKOLA. 



Praktičnd pomoć k počtovaniu s istotou. 

Pre dom »ložil: A. P. /.. 
(Pok raco van ie.) 

4. Rozlične prfklady na trojtidovii počtu najviac i s p< 
bočn^mi počtami. 

1. Voz so senom važil 932 kg; prdzdny voz 290 kg] korko pnde 
za seno, keđ je zjednano po 190 zl. za i metr. cent (</)? 

Prdzdny voz sa odčita : 932 bez 290 = 642. 
q zl. q 

I 1*90 X 642 = 1219(80)= 12 zl. 19 kr. 

2. Krava kiipena" na maso za 59 zl. vdžila by i q 69 kg\ za 
kožu by sa dostalo 8 zl. 20 kr., po čom by padnul 1 kg masa? 

Odrdtajiic kožu maso stoji 50 zl. 80 kr. 
kg zl. kg 
169 5080 X I = 50'8o : 169 = 0*30 = 30 kr. 

3. Sluha by mal ročiteho platu 54 zl.; služil len 7 mesiacov 
a odobral 6 zl. 30 kr. korko mu ešte priđe? 

;;/ zl. m 
(i r . =) 12 54 X 7 = 37** : 12 = 31 zl. 50 kr., 
bez 6*30 zl. = 25 zl. 20 kr. 

4. Ked sa z 3 kg muky upeču 4 kg chleba, korko 2 1 /«, kilo^ram- 
mov^ch chlebov vystane z 30 kg miiky? (Pri všetkych lidoch roz- 
umejii sa kg.) 

m eh. m 

3 4 X 30= 120: 3 = 40 /;?- chleba; 40: 2*5 =400:25 — 16 chlebov. 

5. Pod tou istou vyminkou korko miiky treba na 20 2 l / 4 kilo- 
grammovych chlebov? 

eh. m eh. 

4 3 X 2.25 = 675 : 4 = 1687 kg miiky na I 2 l / 4 kilogr. chlieb 

1687 X 2 ° = 3372 kg m. na 10 eh. 

6. Keđ domaenosti treba na každy den i zl. 25 kr., korko treba 
na 4 mesiace? 

d zl. m d 

i 1*2 5 X (4 =) ' 2 ° — 1 5° 2 '- 

7. Ked na lcažd^ q živeho hovada treba denne 3 kg dobreho 
sena, korko sena treba na x \ roka pre dva kusy, ktore vaza 158 
a 190 kg} Spolu vaza 348 kg. 

<1 kg <1 

I 3 X 3*4& = 10.44 X 173 (dni) = 1910 kg = 19 q 10 kg. 

8. Keđ na 3 košele treba platna 8 m, korko košiel vystane 
z 24 m? 

m k. m 

8 3 X 24 = 72 : 8 = 9 košići*. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 251 



9. Krdtke iilohy kupovania vecf, kde sa nevie, čo stoji jedno. 
(V živote sa tak cenia na pr. vajcia). 

v.. kr. v. 

3 2 X 15 = 30:3= IO kr. 
2 3 X 20 = 60 : 2 = 30 kr. 
kr. v. kr. 

3 2 X SO = 100 : 3 = 33 v. 
10 6 X 1 5° = 9°o : 10 = 90 v 

10. KecT sa z vahy živej svine 11% ma vyrazif na vnutornosti, 
korko bude vdžit obrobend svina, jestli živa* vdžila 170 kg} 

zdklad vfražka zdklad 
100 u X ! 7° =1870:100=1870^ 
170 bez 1870= 151 kg (i 30 dkg). 

U. Kupca stoji 1 m sukna 2 zl. 40 kr. ; on ale prediva i m 
po 2 zl. 75 kr., koifky je to zdrobok v odstovke (koIky percent zd- 
robku) ? 

Zdrobok na 1 m je 35 kr. 
zdklad zarobok zdklad 
2 4° 35 X IO ° = 3Soo : 240 = 1 4*8 5% zdrobku. 
(K voli 35 kr. musi sa aj zdklad rozpustit na 240 kr.) 

1 2. Tovar za 42 50 zl. kiipeny a so ziskom 340 zl. predan^ kofko 
% zisku priniesol? 

zdkl. zisk zdkl. 
4250 340 X IO ° — 34°°° : 4250= 8% zisku.. 

13. Keđ gazdovia 400 oviec. spolu na salaši državšf maju složit 
na nedochodok syra 94 zl. 80 kr. (pre t^ch, ktor^m sa »nevvrado- 
valo«) kofko musi dopldcat majitel 12 oviec? 

ov. zl. ov. 

400 94*80 X i 2 = H37'6o : 400 = 2.844 = 2 zl. 84 kr. 
(a temer 1 / a kr.) 

14. Tri osoby zakupily by I9 3 /* kg masla po 85 kr., korko 
prfde každej platit? 

kg kr. kg 
1 85 X T 975 = 167875 kr. = 16 zl. 78 kr. 

1678 : 3 = 5*59 

,. Dve svine sa vykrmily. Utrovy boly: za 2 prasiec po 6 zl. 
...., 6 /// zemiakov po 1 zl. 20 kr. ; mlieko a otruby 4 zl.; P/2 
zadnej miiky po 8 kr. 1 /; 5 /// jačmenu po 3 zl. 20 kr. ; 4 hl 
.urice po 5 zl, všetko spolu 72 zl. 20 kr. Važily 102 a 95 kg, 
' £<£"» P° ćom padnul i kg} 
kg zl. kg 
197 7220 X l = 7 2 ' 2 ° ; 197 = 036 = 36 kr. 



Digitized by 



Google 



252 DOM A ŠKOLA. 



1 6. Nekto je dlžen 68 zl. ; veriter si žiada, aby mu polovica 
bola vvplatena* senom, q po i zl. So kr. ; druhd polovica ovsenou 
slamou, q po i zl. 20 kr. Kolko sena a slamy prfde? 

zl. q zl. 

i*8o i X 34 = 34 : r8 ° = 34°° : 180 = 18*88 q sena 

l*20 i X 34 = 34 : J -20 = 3400 : 120 = 2833 q slamy. 

17. Korko liroku prfde platit od istiny 1894 zl. na 8°/ na 
1 / a roka? 

i. u. i. 

100 8 X l8 94 = I S I 5 2 : IO ° = 1 51*52 : 2 = 7576 zl. 
alebo 

IOO 4 X l 8 94 = 7576 : 100 = 7576 zl. 
Podobne na 1 / i roka vezmeme pre 2 dd 2 zl., na 8 /* roka 
6 zl. preto, že 2 sd 1 / i z 8 a 6 sd 3 / 4 z 8. Takto sa ale len tam 
može pokračovaf, kde sa čiastice z ročitej odstovky snadno vvhadnuf 
dajii. 

18. Korko liroku prfde od 2371 zl. 68 kr. na 3 3 / 4 roku na 

i % u. 1. 

100 625 X 2371*68 = 14823 : 100 = 14823 zl. na i rok. 
148.23 X 375 (*■ j- 3 Vi) = 555*86 zl. na 3V4 roka. 

Pozn. V živote asi milo prichodi, žeby sa i krajciare vlekly 
popri tisfcoch zlat^ch, ako tuto 68 kr. pri 2372 zl., ale srne len 
chceli ukdzat, ako desatinna* počta jednym fahom všetko zmože, pri 
čom pravda potom mnohe" desatinne" čislice ako bezcenne odpadnii. 

Na ziklade 1 roku m6že sa aj takto r£taf: 
148-23 X 3 = 44409 na 3 roky 

148*23 : 2 = 741 l( l / 2 )na 1 ;» roku (alebo z pamati : polovica z 14823) 
148*23 : 4= 37*05 na 1 / 4 roku (alebo z pamati: polovica z 74*1 1) 

na 3 s /4 r. 555'86 zl. 

19. Kofko uroku prfde platit* od 275 zl. na 6% a) na 8 me- 
siacov, b) na 17 tyždftov, c) na 112 dnf? 

Najskćr sa vyra*ta na 1 rok. 
/. u. i. 

100 6X275= 1650 : 100 = 1650 

m. zl. m. 

a) 12 16*50 8 atđ. 

/. sL t. 

b) 52 16*50 17 atđ. 

d. zl. d. 

c) 365 1650 112 atđ. 



(Pokračovanie.) 



-^Or^i-^O 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. 253 



LITERATURA. 



Slovenskć Spevy. 

A. Bk. 

ndzvom vyšiel sošit I. dielu druhćho »Slovensk^ch 
Sv. Martine. 

Bez otazKy, že mnoho sa to t^ka slovenskih učitetov, keđ 
zjavf sa na trhu kniha, ktora* nosf horudan^ ndzov. Nemienim tu 
opakovat svetozndmu vypoveđ Goetheho, ani radost, ktord ndm p6sob( 
spev, ved nepovedal by som s t^m nič noveho. \ 

Spev je Muč od srdca a veru ndm čo Slovdkorh m£by£to slo- 
venski srdce zvl£šte drah^m a musfme sa vvnasnažit stoj čo stoj, 
aby srne si tym kiticom slovenski srdcia otvorili, vydobili. 

Ale od predku. Nie jedon raz sa mi stalo, že ked som s mojimi 
druhmi bliidil po poli, začuli srne nedaleko pieseft, že až ndm do 
kosti prenikala. Chvdtali srne hore, no, keđ srne už boli tak blizko, 
že srne mohli zažif v cei ej uplnosti i ndpev i osnovu, milć žnice, 
ktorć po troch stalv, usta majiic na jednom boku dlariou ovnibene, 
zastaly a nedaj Bože dalej do spevu. 

Sklamani stali srne. 

»No ved zaspievajte ešte niečo.* 

Zvučny smiech ndm bol odvetou, žnice chytaly kosdky a na- 
h^naly sa ku žnivu. 

»Vidfte, išli srne schvdlno hore a vy rič.« 

»Keđnevieme« — ozvala sa najsmelšia a zase sa pustila dosmiechu. 

»A prečo nie, veo* od rdna len sa tak oz^va hora, čo tak spjevate.* 

»Nuž ked nds prišli načiivat — — — « 

Alebo pripomentit Vdm, ked v jiSni neštastnć deti ubiteho Tren- 
čina sadajii r\a pite a idiicky na dol za prdcou začnu spievaf, že 
duša mlddne, srdce m£kne a ten rodn^ drah^ kraj objal by si 
Tubostou bezhraničnou a počuval by si sladk^ spev ten a zabudnul na 
všetko okolo seba iba na . tie krdsne zvuky nie ? 

Nie, nebudem Vds uniivaf tymito idyllick^mi obrazcami. Poviem 
radšie, že podobnych, tak težko sosbierat sa dajiicich piesni (zv&čša 

kra*snych) je v tomto sošite sto a jedna a prejdem radšie na 

kritiku? nie, nerozumiem tomu, do velkćho pna by som zatal, 
ja radšie prchovonm o jednom, čo v našich školdch m£lo 
kde počut, a sice, chcem upozornit svojich kollegov na to, aby naše 
fudovć spevy kultivovali v narodnich školcich. Možu to urobit smelo. 
Politiky v nich nieto, krajnu ver' tiež nepredavajii Rusovi a su krdsne, 
se umela skladba sa jim ani porovnat neda a zvlašte su jakoby z krvi 



Digitized by 



Google 



254 DOM A ŠKOLA. 



t^m defom, možno, že jednu druhii sama jich mat skladala, teda 
jim lepšie porozumie a s vačšfm chmatom bude sa jich učif jak 
naše mlade detvdky? 

Co s t^m chcem? 

Mnoho; chcem ten samorostly, čist£, krdsny, a vzorn^ < 
slovenskej piesne rozšfrif a vytisnut tie tufutulky z našich hor, eh 
povzbudit , našu mlađ, aby si poklady svojho srdea a reci vdžila a 
chcem đalej kultus ndrodnej piesne ustalit a vložif ho diefatu už za 
mladi do krve. 

Nenie to mnoho, nezasliiži to, aby si i učiteli našich narodnych 
piesni povšimli? 

A okrem toho pamatajme že každy učite? — jestli len nechce 
robit posmech z povolania svojeho, musi čisto a presne vedef reč 
detf. Nuž kdeže je pramen kr&snej mluvy jak nie v piesnach? Kde 
vačšie poklady vyrazov a skladby jak nie v našej Tudovej poezii? 

Na predofelć a i na tento lacn^ (50 kr.), 101 vynotovanych 
piesni obsahujiici sošit som chcel upozornit svojich kollegov. Do 
bližšieho rozberania piišfaf sa neidem. Nech si jii čim viac našich 
učitelov kiipi a zkiisi. 

Tu uverejriujeme potažn^ oznam v plnom zneni: 

Slovenskć Spevy. Diel II. Prdve vyšiel sošit prv£. Cena 50 kr. 
— s poštou 55 kr. Uvddzame ct. obecenstvu, znalcom a priatefom 
slovenskćho a slovanskeho menovite prostondrodnieho hudobnćho 
umenia v laskavii zndmost, že začali srne pokračovat vo vvd&vani 

,,SLOVENSKYCH SPEVOV". 

Dosavddnych 6 sošitov tvoria Diel I. Odsavađ v neurčit^ch do- 
bach jeden za druh^m, ale nepretržene až dotedv, kym latka možno 
najbohatšie sa nevyčerpa\ vvchddzat majiice sošity budu tvorit Diel II. 

Každ^ sošit toho isteho formdtu, na takom papieri a tak vy- 
strojen^, ako sii sošity Dielu I., bude obsahovat 5 harkov. 

Aby srne dielo toto čim najpristupnejšfm urobili, odhodlali srne 
sa určit cenu každeho sošitu na neobyčajne ni'zku, to jest len 50 kr. 
a s poštou 55 kr. 

Po tejto pre podobny podnik neobyčajne znižcnej cene prepii- 
štame i sošity Dielu I., zakial zasoba bude stačit. 

Pri vacšich objednavkach počftat sa bude primerany rabatt, alebo 
každy desiaty sošit nddavkom. 

Expedfciu povedie Knihtlačiarsko-učastindrsky spolok v Turč. Sv. 
Martine (Turdcz Szent Mdrton), ktory obstardva nielen expediciu, ale 
aj administraciu. 

Preto všetky objednavky posielat sa maju sprave tohože spolku, 
a sice najprfhodnejšie bezprostrcdne, a objednavky jednotlivych alebo 
menšieho počtu sošitov najistejšie poslanim ceny a porta žiadanych 
sošitov poštovou poukazkou vopred. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 255 



Snažne prosfme o cTalšiu cchotnu a vvdatnii podpom posielanfm 
nov^ch sbicrok a hojn^m poničanim a odberanfm vychddzajiicich 
a už vyštych sošitov. 

V Ture. Sv. Martine; 10. augusta 1890. 

Priatelia slovetiskych spevov. 



fr 



■»♦♦♦♦♦♦♦»♦♦»»»♦♦►»»♦»♦»♦♦♦»♦»♦♦♦»♦»♦»♦»♦♦♦»»»♦♦♦»♦♦♦♦♦♦♦»♦♦♦♦♦l 



j, ROZLICNOSTI. 

III , [I: 



I? 



— Uradna podpora všeobec. učiterskćmu sjazdu. Ku zaokr^tiu 
v^loh, spojenych so sriađovanim všeobecnćho učitelskeho sjazdu v Bu- 
dapešti dal vyplatit gr. A. Csdky, minister osvety, 500 zl. z lirokov 
zakladiny Rockovskej. — Zo svojej privdtnej pokladnice dal na 
ten sam£ ciel 50 zl. 

— »Vychovatelna Olivov^ch.« Pod tyrnto nazvom bude zalo- 
žen^ v Prahe alebo v blfzkosti Prahy ustav pre zpustle deti. Ludomilni 
manželia Olivovf darovali ku ličelu tomuto dva velke domy v Prahe, 
v cenc jednoho millionu zlat^ch. 

— Češka strednia škola pre dievčata. V Prahe zakladajii spolok 
s nazvom »Minerva, spolek pro ženske studium«, ktorćho učelom je 
založenie českej školy dievčenskej, ktord pripravovala by dievčata ku 
zkiiške maturitnej na gymnasiume. Vec tato suvisf s prosbou podanou 
rfšskej rade za dovolenie, aby ženy smely v Rakusku študovat na 
universitach filosofiu a lekcirstvo. 

— Stav narodnieho školstva v Rakusku. Dfe zpravy statistickej 
kancellaric md Rakusko 3,335674 školopovinnych deti, tedy viac než 
vojopovinnych. Pre telesnu lebo duševnu nesehopnost školu nenavšte- 
vovalo 21.895 deti. Pre meškanie školy bolo pokutovanych 185.464 
rodičov a sice 68.590 vazenfm a 116.874 pehažite. Na verejn^ch 
školach vyučovalo 44838 učitefov a 13.913 učiteliek. Na každeho 
učitera pripada priemerne 7 24 žiakov. 

— Zvyšena podpora. Rakuske ministerstvo osvety zvyšilo dote- 
ajšiu podporu evanjelickčmu učitelskemu ustavu v Časlave zo 1.700 
1a 3.000 zl. 

— Obrovska sbierka hmyzu. Najvačšiu sbierku hmyzu mali 
•ratia Platonovci vo Viedni, kton behom 28rokov nashromaždili vvše 
, millionov kusov hmyzu. Sbierku tu predali pred dvoma rokmi do 
Berlina za 40.000 m. 



Digitized by 



Google 




r 



256 



DOM A ŠKOLA. 



— Prusky minister vyučby vydal nariadenie, ktorym zakazuje 
podriaden^m školskim uradom predpisovat učitelstvu určit^ sp6sob, 
ktonf by museli šetrit pri v^učbe a vychove. Minister poukazuje na 
to, že jednotlive školske* urady mohly hy dopustit sa nesrovnalostf, 
a že prave tak^mi predpisami robia sa prekdžky najosvedčenejšfm a 
najsvedomitejšim učitelom. Jak^m sposobom dalo by sa ziepšit vyu- 
čovanie mlddeže, o tom nech rozhodne sa učitel so školdozorcom. 

— Učitelsky spolok v Kukshavene vyslal deputaciu ku hlav- 
niemu velitelstvu v Altone, ktora podala mu ponos, že s jednym 
členom spolku neslušne zachddzali pri vojenskom cvičeni. Pred niekoFko 
dnami dostal spolok nasledujucu odpoveđ: » Predsednictvu spolku 
učitelskćho oznamujem učtive, že 25. janu&ra b. r. podany mi ponos 
bol oprdvnen^ a že vybavil som hodra vojenskych predpisov.« 

-- Meštanosta k v Rechenbachu zasadil sa o zlepšenie platov 
učitelsk^ch. Navrh svoj odovodnil nasledovne: Mojou povinnostou je 
starat sa o dobro obce. Dobro obce ale nemožno inak dosiahnut, 
jedine dobr^mi školami. Ku dobrim školdm n&ležia ale o sv e d č e n i 
učitelia, a t^ch može mat obec len tak, keđ sa poštara o jejich 
materiilne posta venie na tolko, aby neboli nutenf hladat pobočne 
prfjmy. 

— Žiadaju si nižšie platy. Kto ? — Učitelia ! K neuvereniu a 
predsa pravdivd Vec m£ sa nasledovne. % Učitelom v Barmene zvyšili 
platy z 2.400 m. na 2415 m., tedy v celku o 15 m. Za to ale »po- 
stupili« do vyššej triedy dani a ztratili mnohe vyhody, ktore pozivali 
v XI. triede dafiovej. Tym svojim »postupom« sii vlastne zkrateni 
o ročitVch 60 — 100 mariek. — Preto usniesli sa menovani učitelia 
na tom, že podaju prosbu, aby jim milostive snizili platy o tych 1 5 m. 

— Učite! a stolarsky pomoćnik. V Hanoversku vydržiavali sto- 
larski majstri a pomoenfei shromaždenie, na ktorom pomoćnici žiadali 
tyždenne najmenej 2 1 m. Kecf ist^ majster upozornil ich, žc dedinski 
učitelia nemaju len 15 m. tyždenne, pomoenfei ohradili sa proti tomu, 
aby považovanf boli za vagabundov, ktori mohli by vyžit z 15 m. 
t^ždenne a ešte pri tom starat sa o đalšie sebavzdelanie. 

— Preplnenć školy. Parižske školy sii tak preplnene, že rye- 
ktorć deti su nutene čakat i dva roky, kym možu byt prijate do 
školy, Preto podan^ bol ndvrh, aby mali prednost deti parižske. Ale 
Franciizsko uzavrelo s Belgickom zvlaštnu smluvu školsku, preto ne- 
može vytvorit zo školy belgicke deti. Zo 6.000 cudzfch detf je 4.000 
belgickych. — Stavba nov^ch škol stala by asi 8 — 10 millionov 
frankov. 

— Ženske* hvezdarky. Po lekarkach a učbarkach objavujii sa 
teraz v Anglicku i hvezddrky. Na hvezddrni v Greemvichu študujti 
toho roku štyri damy všetky podrobnosti >zemepisu nebeskćho« a 
chcu podrobit sa prisnej zkiiške z theoretickej astronomie. — Može- 
me tedy diifat, že zdokonalia sa teraz nahlady o spravnom obehu 
»vlasatfe.« 



Digitized by 



Google 



Majetna slovenska mteiiigencia vvprava dcery svoje po vvoaveni 
domdcich šk61 do cudzinv, n. pr. do Nemecka. Poznamendvam, že 
doma nenaučily sa ani sprdvne pfsat po slovenskv. Rodicom na tom 
nezaleži, poslu jich >preč«. V cudzine naučia sa všeličomu, ale s jich 
nemeckou a francdzskou v^chovou naskrze nehodia sa do ndšho 
tatranskćho vzduchu. Devdm z tade prišl^m je »f£dny« rodičovsk^ 
dom, nizkou domdca prdca, zbvtočn^ chrdm, sprostd materinski reč, 
nudnd naša spoločnost. Niečo sn£đ pre ne je velkopansk^ salćn, 
lokaj a parddna equipdža. Ktotf slovensky mlddenec — už ci advokdt, 
fardr, lekdr, ci bohat^ kupee, statkdr — opovazi sa vziat si takuto 
d£mu za ženu? Ci je td v stave poehopitmuža svojho, s nfm kracat 
bodrou myslou hoc i cestou utrpenia? Aby vysok£ tatranskd jedla 
odolat mohla prudk^m vetrom, k tomu pripravovala ju prfroda od 
malička. Už iitlymi korienkami sobjfmala tvrdu skalu, ktore ked 
behom času zmohutnely v pevne korene, nimi nie len že z pody pri- 
jfma potrebmi živnost, ale i hiSževnate drži sa jej. A preto je moend 
i sldvna — — . Nakorko v ktorej rodine slovenskej preniklo povedo- 
mie ndrodnie v utroby srdea i duše, to poznat na jej detoch, ako 
povedal Spasitef: »po ovoci pozndte jich«. Ze to ovocie naše nerastie 
v zdravom povetri a na lislnf pravdy a života narodnieho, toho ddka- 
zom je, že zo stromu života našho odpadajii na zem mnohe" žabečkv. 

V^chova dcćr strednej slovenskej vrstvy je nie lepšia. Matky 
naše všemožne vynasnažujii sa, aby jich dcćry po odbaveni pospo- 
litej školy poslat mohly do »ustavov« dievčensk^ch, teraz už i po našom 
kraji dost husto rozosiatych. Snaha tdto je velmi šFachetnd, lenže 
koflee matky hladet m6žu pokojne na vychovane dcćry svoje? 

17 



Digitized by 



Google 



258 DOM A ŠKOLA. 



Ostavy, ktorć panny naše navštevujii sii mađarizačnć, zvačša inter- 
konfessiondlne a našim domdcim potrebdm liplne nesodpovedajiice. 

V mestečku X, je dievčensk^ listav. Pani professorky nevedia 
ani slova po slovenskv — a to množf stevu listavu toho v očiach 
blb^ch ludi. Tendenciou je ukrutnd mađarizdcia. Slovenski rodičia, ne- 
majiic sa kam vrhniit, alebo sndđ i preto, že to jich pyche lahodf, 
pošM do tejto školy svoje diete. Dievča naučilo sa už v elementdrke 
pdr mađarsk^ch slov, ale čože je to I Tu sa md učit všetky predmety 
po mađarsky! UčiteBca rozprdva, vysvetluje, hromžf v reci, ktorii dieta 
nerozumie. St61, lavicu, oblok, stenu, tabulu, pec m6že mu rukou 
ukdzat a pomenovat, akože mu ukdže veći abstraktnć? Nech mu roz- 
prdva o Bohu, krdse a čistote duše, o večnosti — či to nevinnć 
dieta md aspon tušenie, čo miidra professorka hovorf? A predsa zkiišky 
v lista voch t^chto byvajii »brillantnć«. To je v dobrej škole tažko 
možnć, ale tu je to možnć, takto: Dievčatd od počiatku septembra 
až do konca decembra dostdvajii iilohy nazpamat Začiatkom janudra 
začnii opakovat, a sfce tak, že učebnii ldtku každćho predmetu roz- 
delia medzi všetky chovanice a každd od janudra do konca juniusa 
uči sa vilohu »svoju«. Majstrovskost professoriek obdivoval som na 
ustave v tom, že žiačky vedia tak ku každćmu predmetu »porichto- 
vat«, aby, keđ dievčatom po čas zkušky rozkdžu pri každom pred- 
mete miesta popremienat, nebolo ndpadnć, že sndđ deje sa tu niečo 
teatrdlne. Co jich to prdce stojf, k^m dievčati naučia sa to, kde 
majii po čas ktorćho predmetu sedietl Žasne každ^ nad t^m: diev- 
čatd odpovedaju na každii professorkou zadanii otdzku s citom, až 
rečnfcky, bez najmenšieho podknutia. A prečo by tento slavnostn^ 
den mal byt už či professorkdm a detom, či rodicom a posluchdčom 
neprfjemny? No čistim svedomfm povedaf m6žem: deti naše v t^chto 
mađarizačn^ch listavoch naučia sa mdlo, alebo nič. Naučily by sa 
sndđ aspon mađarskii reč, keby učily sa ju prirodzen^m spčsobom — 
na zdklade materinskej reci. Ale t^mto novovek^m stavitetem važe 
babylonskej odobral Pdn Boh rozum. Krem materidlnej škody mravnd 
zkaza, ktord. z t^chto škol plynie je tdto: meštanskć dievčatd, ktorć 
školy tie navštevovaly, nabraly sa p^chou, povrhujii prdcou, ktorii 
nakladd každodennd potreba, hanbia sa za jednoduch^ch rodičov a 
prehojom, ktory v šatstve vystr£jajii, uvalujii seba, rodičov, a keđ sa 
pod čepiec dostanii i mužov svojich do krušnej biedy. 

Nuž vedzte: my zatracujeme takiito pfuhavii v^chovu, ndm ne- 
dostačuje len to, že deti naše naučia sa pdr slov v cudzej reci pove- 
daf, že naučia sa pyšno v6kol seba Madet, nosit klobiiky a ruka- 
vici^. My od dcćr svojich, prišl^ch z vvššfch dstavov žiadame, aby 
boly vvchovanć v duchu slovensko-ndrodnom, aby znaly v reci svojej 
sprdvne čitat, hovorit a pisat, aby poznaly literaturu svoju i bratsk^ch 
slovansk^ch narodov, poznaly tak deje utrpenia ndroda svojho, ako 
učia sa poznat utrpenia Židov v zajatf assvrskom a babylonskom. 

Interkonfessiondlne iistavy dievčenskć po mestečkdch našich ne- 
vvchovdvajii n£m deti ndboženskv. A interkonfessiondlnym ustavom 



Digitized by 



Google 



iessie. rre ziaa a Krestana mei spoiocnej muuiiiuy, niei spoiocnej 
nabožnej piesne. Co to vyrastii za krestanky, keđ k voli židovčatom 
vynecha£ sa musf z modlitby Kristus, ktor£ povedal: *za čo by ste 
Otca v mene mojom prosili, d£ v£m«. Ze to trpet m6že krestanske* 
kiiazstvo na velikii potupu a anfženie svojej cirkve! Nehovorte, že 
však každej konfessie deti učia ndboženstvu jich cirkevnf učitelia. 
To je nedostatočnć. Každ£ predmet, nie len ndboženstvo predndšaf 
sa md mlddeži v duchu jej viery. Tu, menovite pri dievčenskej v^- 
chove, md každ^ rodič o to dbaf, aby jeho dcera vychovana bola 
ndbožensky. Z t^ch pannien stanu sa raz matky, ktore* vychovavat 
budii svoje deti nie len za občanov, vlastencov, ale i cirkevnfkov. 
V interkonfessionalnych školdch nevychovdte ani katolikov ani evan- 
jelikov — iba jak dla mena, bez živej viery. Ovocie interkonfessiondlnej 
v£chovy je už tu: ližasn^ počet kr(žnych manželstvi, Tahostajnost 
k veciam cirkevn^m a nechyrovand zpustlost? mravov. 

Nedostatočnd je konečne v^chova dievčat po tistavoch terajšich, 
že nezodpovedd domaćim našim potrebam. Na čt> ich ta posielame? 
Aby nasbieraly pre život potrebn^ch znamosti, staly sa mravne kras- 
nymi; aby keđ raz vstiipia do života, t. j. keđ sa povyd£vajii, boly 
vernymi a mil^mi spoločnicami svojich mužov, dobr^mi gazdinami a 
rozumn^mi matkami. Ale iistavy tie, ktore* majii meno vyššfch diev- 
čensk^ch ustavov a s\i rozostavene* po krajine ani v tomto oMade 
potrebe našej nezodpovedajd. 

My, len my Slovaci, nemdme ani jedneho vyššieho dievčen- 
skćho listavu! 

Potreba je pdlčivd; jestli teraz nie, kedy že sa ustavu svojho 
dožijeme? A preto všetk^m slovenskim otcom a matkam, zvldste 
ale cten^m a horliv^m v^borničkam »Ziveny« posielam touto cestou 
svoju pokornii prosbu: pričiftme sa už raz o založenie svojich, aspon 
dvoch vyššfch dievčensk^ch ustavov I Karol Salva. 



O »ćvoddch.« 

jm eupre nikto nam skromnim nddennfkom naioda, že nie srne 
všemohticim faktorom vo škole — rozumiem v^chovu a v^učbu 
^ našej mlade. — Ovšem, žialbohu, tato naša postat* nenesie take* 
ovocie, jako by sa dalo očakavatf. Avšak nie srne tomu na pričine 
ny sami; do našich šk61 udrel zvačša hrom panujuceho šovinismu, 
laše učebne dusi dym duševny v^vin ubfjajucej mađarizacie, trpfme 
ozkazmi a dozorom, ktore* inštitucii našich ndrodnfch šk61 tak pri- 
;tami, jako past obra pritlačend na očko nemluvnata. 

Patrćni našich šk61 — keđ totiž dostali sprdvu jich do nSk — 
>zbehli sa boli kedysi do Nemecka, doniesli odtial tupe* nemecke* 

17* 



Digitized by 



Google 



2 6o DOM A ŠKOLA. 

kopyto a prikrojili nafi čizmu, ktoru museli obut 
nebim, korenom, myslou, duchom, v^chovou 
ndrody, tcda i my Slovdci. Potom začalo sa n 
krky. Pdni zavonali i Froblovskć nemecke tftulr 
si »6vody« s mađarskymi dojkami a učiterkami, 
mladi naš podrost mohol odcudzit všemiidrej suc 
vyskočiI na površie tento rulfk a v&bil svojim les 
venolicu, modrookii našu mlad Avšak mnoho 
nebude, lebo mesta* a dediny nemaju grošf a štdti 
chybalo ovšem časopiseck^ch agitdcif, no, jako \ 
viac na papieri, vyjmuc tu tam na Slovensku sa 
pornych zjavov. 

Čo n£s boli, čo tažko nesieme je, že prdve 
našich konfessif zastali si v rady tohto, Kristove i 
šovinismu. Vysoki cirkevnf hodnosta>i povzbud 
vplyvom vynasnažujii sa otvdrat litulne a zakladajii jicn v tom ausu udi- 
jajucom, Boha obrdžajucom smysle, aby sa tam z našej drahej ma- 
terfnskej reći tropily posmechy a tento svaty svazok, ktor^m je spojeni 
dieta s rodičmi a s Bohom zfahčoval. 

Co sa potom v tak^chto mlynoch deje, to je hrozne. 

Na ukažku stoj tu v^tah z Kat. Novfn, pisany oštroumnim 
našim Veritasom, a rdd by videl toho, komu hanbou a rozčulenfm 
krv neudre do tvdre. 

Keđ zpomfna jednu p. biskupom spišskym protežovanii — ten 
isty pdn tam i pauldnske mnfšky pre madarizaciu všantročil — 
ćvodu, aby svet videl, jakii čest a lictu preukazujii tieto, p. biskupom 
do škol uvedene sestry tej reci, v ktorej ndm určil Boh modlit sa a 
jeho chvdlif, pokračuje takto: 

»Ja ku pr. len tiež volačo snesiem a každe červenć siikno tiež 
nevyrušf ma z pokoja; ale uz ten r . . .-sk£ červenyjazyk, ten 
ma naležite poburil. Rozprdvali mi o nom pdni v R . . . 

Ma to byt tušim specialitou r . . ,-skej »6vody« a dievčersk^ch 
škol, totiž ten jazyk z červeneho sukna. 

Vec sa mi takto: Mahičkej Aničke v <5vode je ku pr. nečo 
vefmi smiešne, až zajdieva sa od smiechu. Važnejšej trochu Marienke 
sa to nepžči, povie Aničke: »Ale nesmej sa!« Počula to »kedves či 
tisztelendS testver«, t& hneđ bere z klinca dlhy jazyk z červenćho 
sukna a vešia ho na krk Marienke, preto že preriekla s 1 o v e n s k y. 
Deturence sa tomu smeju, a ubožiatko Marienka plače. 

Ja nechcel som verit, žeby takć potrestanie bolo možne; ale 
pdni tvrdili. 

Jako sa Va*m to Iiibi? Co md znamenat ten jazyk? Je červen^, 
to znamena tu tušim hanbu. Hanbit sa m£ dieta malć za to, že 
prehovorilo slovo v tej reci, ktorou sa mu doma maminka prihovdra, 
ktorou ho maminka naučila modlit sa k pdnu Bohu. Len zly duch 
mohol dat tak^ ndstroj do ruky t^mto katolfckym opatrovkyn«im ma- 
Iučkych ! O sv/.tosti sv. Vincenta pauldnskeho museli by srne pochy- 



Digitized by 



Google 



uvsin n oxxvyi-«/A. 



bovat, keby ndm napadlo tvrdit, že sa to srovndva s jeho duchom, 
aby jeho duchovne dcery učily litle dietky hanbit sa za reč svojich 
matiek, za to spojivo, ktore si u nich sdm P£n Boh vyvolil, aby mm 
spdjal srdce dietata k srdcu matkinmu a k svojmu; za tii reč, ktorii 
si sdm Krar najvvššf vyvolil, aby v nej a nie v inej vzddvalo mu to 
dieta svoju prvii poklonu, chvdlu, vđaku a prosbu. 

O p6sobenf takeho červeneho jazyka na nfm trestane dieta nech 
vyslovia sa paeđagogovia ; ono to zvldštne musi nechat stopy v du- 
šičke dietata ! Hrozne" však pustošenie musi ono pdsobit i v sam^ch 
t^ch ctihodn^ch dcerach sv. Vincenta paulanskeho . . . « 

Nebudeme dokladat k tymto riadkom mnoho. Sli jasne, že 
dobremu, citnćmu človeku skoro slzu vyludi do oči barbarismus 
tento. 

Nuž kam zajdeme takto ? Keđ z darov božfch tak^to posmech 
sa robi i v nabožensk^ch litulnach a školdch katolfckych, čo pre Boha 
bude sa robit s ndboženskym citom našich detf, čo z naboženstva, 
ktore je založene" na zaklade : ućte všetky na>ody, čo bude z ndbo- 
ženstva, ktoreho teplou hradou ma a musi byt vvsoko a hrdo nesena 
individualita ndrodnia ? ! 

Trnieme strachom, aby toto holdovanie dušu ubfjajiicich ustano- 
viznf nedonieslo nasrnu katolickemu Tuđu tu na zemi zdhubu, po smrti 
však večne* zatratenie. A srne natolko verni našim otcovsk^m tra- 
diciam, ndšmu zbožnovanemu otčendšu, nasrnu krestanskćmu citu 
i svedomiu, že neost^chame sa verejne protestovat proti pohoršlivym 
ukazom t^mto. I apellujeme na všetk^ch tych, ktorym n£božensk£ 
cit nie je hračkou, ktorf v krestanskom duchu chcu konat put 
tohoto života, ktorf nezapreli svoju mat, majii svedomie a srdce 
na pravom mieste, aby sa zpamatali a u robili prietrž podobnej vychove. 
Zvlašte tyka sa to našich knazov. Katolfckych tam, kde je toho prfčina, 
evanjelick^ch podobne, kde su z podobn^ch hriechov vinnf. Nem6žeme 
za to, my musfme brdnit ndbožensk^ v^vin našich detf, nech že je to 
ihneđ či oproti biskupom a hlas nas bude zniet ndružive, primerane 
k verkćmu ndšmu pohoršeniu. Vieme, že tažkć sii to obžaloby, no darmo 
je, ndm nutno brdnit konfessonalismus slovenska, trhat burinu buduceho 
neznabožstva, a tento, na stafach ndboženskej školy spočfvajucf časopis 
hrešil by pred Bohom a Tuđmi, keđby sa zubami nechtami nestaval oproti 
t^mto zahubn^m a immoralnym smerom. Všetko ide napred okolo nas, 
iba ten ndš rozčesnuty Tud hyne očividome. Tam krčma a ližera ky- 
nožf na tisfce Tudf, inde hladom mrii sta* a sta\ do Ameriky utekajii 
pred biedou a ešte potom i ta* škola, v ktorej sa m£ dieta naučit 
Mbit mravnost, korit sa Bohu, td škola konsekventne na to ma* to 
malć, nevinnć dieta, že ten najvyššf dar božf, samym Bohom darovan^ 
lider duši uvadza sa v posmech a ničf v nom licta oproti auktorite 
rodičovskej, teda božej a chova z neho iba surove maso. Pdni, ktor^m 
na tom zdležf, nerozm^šrali ste ešte o tychto veciach. Nevidfte, kam 
vede mađarizacia? Katolik. 



-^r- 



Digitized by 



Google 



262 dom a Škola. 

Slovenski knfžka — a ako sa vari klia. 

(Zo zdpisiek slov. kolportera.) 

fymyslet pikantnejšf ndpis už nem6žem na tento iiry vok ; 
zdpisiek, aby som čfm viac 06' sviedol ku jeho prečitanii 
'%■'' verte mi, mnoho sa toho potlačf, čo nezasliižilo — t. j. < 
ani nečftajii. Pozrii na ndpis čldnku a už z toho suda, či sa no oa- 
platf prečftat, alebo nie. A veru by mali laskavejšf byt tf laskavf 
čitatelia a uznaf s Gellertom: *dass kein Gedicht so elend ist, das 
nicht zu etwas niitzlich w£re.« Ale započnem vdm rozprdvat svoje 
kolportćrske zkiisenosti. 

Osemdesiat percentov ndšho čftajiiceho obecenstva radšej m£ roz- 
marnć, zdbavne* čldnočky, rozprdvky, ako niečo poučnćho. To som 
vyzkiisil na svojich cestdch, že menovite krvave* rozpr£vky rozndšanć 
židdkmi sii najvnadnejšie pre naše obecenstvo. Vedeckii knihu fcžko 
je odpredat, bo ndšmu človeku tak prichodf, ako by si mu na tanier 
skalu položil a pomikol: na, jedz! I z t^ch fudf, ktorf takiito knihu 
kiipia nečfta ju ani tretina. A preto opovdžlivost je u nds vydat ve- 
deckii knihu: naše literarne obecenstvo je prfliš male\ sndđ by ste 
zh^kli, keđ by som vdm ho označil oknihlym čfslom 100. To, čo 
je vyše tohto čfsla, to je už Tahostajnć k vecam literdrnym, ktorćmu 
treba knfžku nadišputovaf, kupuje knihu, akoby spldcalo ndrodniu 
daft a po kiitach hromžf na »dražobu« slovenskih knfh. Ale tfto 
Tudia hromžili by i vtedy, ked by ste im knihy i darmo rozddvali. 

Habent sua fata libelli, tak to bivalo a je v každom ndrode, 
u nds preto krušnejšie, že je male* obecenstvo. Tot ch^rečn^ anglick^ 
Spurgeon, ked! vydal zvldštne svoje dielo »Memento mori«, minul 
z v neho 100 v^tiskov z iotisfcove'ho nakladu — đalej nikam hniit! 
Čo urobil? Dal postrhdvat zo všetk^ch v^tiskov tituln^ list »Memento 
mori« a namiesto neho prilepil druh^: »Mdtoha v zdmku Tower«. 
Behom t^ždfta minulo sa všetk^ch 10.000 exempl£rov. Tu maš 
v obldtke hork^, ale zdrav^ liek. 

Som v N., živom horfiouherskom mestečku. Bohatd remeselnfcka 
trieda fabrikantov garbiarskych mestečka tohoto imponuje široko 
daleko. A m6žem povedat, druhii takli krdsnu spoločnost slovenskej 
meštlanskej triedy nendjdete. Kolko je tu slovensk^ch priemyseInfkov, 
ktor^ch majetok sa ceni na v^še sto tisfcov! Ej, myslfm si, tu sa 
povedie mojej opovrhnutej knižke dobre 1 Pođme teda od kraja! 

— Sluha! Petro Pavlinski, kolporter. 

— Nech sa vdm pdči do komptodru. Petro — Pavlinski — 
Pavlinski — počul som o v£s. Však veru ste vy ten ist£, čo ste 
mali — skrzeva tie knižky. 

— Ten ist^. 

— Vfdfte, ja som nie toho ndhfedu. Ale to hla, mlada krv — 
Slovaci tak nič neurobia — na čo by to hlavou šiel do miiru. 

— Ja som zase toho ndhfadu, že mnohf radšej pod miirom zo- 
stanii, lebo nemožu hlavu prentest ponad miir pre brucho; dno — 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



264 DOM A ŠKOLA. 

— 30, to je desat od stovky, 12 raži po 10 je 
idem pro tri vekslu. (Ondrasko si to dobre rozmyslel a 

— Nuž tak, pane Pavlinski, hej — drei percent si 
peknd summa pri 10, 20, 30, 40 tisfcoch. Vidfte, tam n€ 
kurrovaf. Ja vam to čislicami dokažem — 

— Prosim je 12 hodfn, nechcem zabdvaf. Odporučam 
slovenski dielo: »Pamati velko-revifckeho gvmnasia«. 

— Revuckeho — vecF to už vari neexistuje. 

— Veru nie už 15 rokov! A v knihe tejto je opfi 
toho gymnasia, prenasledovanie professorov, zrušenie. 

-- A cože to stoji? 

— Dva zlatć. 

— Dva zlatć — tak£ knfžočka! Pane, vdš obchod 
že vam dd za taku knižku dva zlatć? Nemecke knihy 
Pozrite, tito kniha, to je nemeckd, je dva raži hrubšia < 

' — ako sa vari klia, stojf len dva zlate. 

— Tu je, pravda, nie o klf reč, ale pre Slovdka o niečom vaz- 
nejšom. A potom slovenski knihy sii pre to drahšie, že sa našich 
knih sotva toflco minie, aby sa mohol zaokrvt ndklad. Pri tom všetkom 
dokazem vam, že aj tdto kniha v pomere ku knihdm in^ch literatur 
je nie drahd, ba je lacnd. Pozrite si na pr. tiito knižku: »Prftvodce 
po Slovensku«. Td knižka stojf v Cechach, teda kde je kniževn^ trh 
inakšie rozvinuty ako u nas, I zl. 20 kr. No, čo poviete, či z »Pa- 
mati« neurobf IO tak^ch knižočiek? Nuž bude sa vam pdčif, račite 
si ju vziat? 

— Nie. Musim vam vyzna£, to je mne drahd kniha. 

— Tak vas aspori upamatujem, na čo ste ako vidfm zabudli: 
vy ste sa na knihu tiito u p. N. prihlasili, teraz ju nechcete. Znate 
dobre, že vvdana je ndkladom toho sošleho starca-mučedlnika, b^va- 
lćho spravcu a professora tohože gvmnasia, ktor^ si vydanie 
knihy tejto prfhlasmi zabezpečil, ktor^ obetoval všetko, ma- 
jetok i život za svoj narod — kolporter vam đalej hovorit nem6že, 
nech povie vam vaše svedomie. Poriičam sa! 



Posvatnć zjavy z tichych chvff života. 

Poddva Chumelev. 
I. 

Všetko novć. 

»Aj, nove činim všetko« — riekol Pan (Zjav. 21, 5.). A svet 
je ešte ten star^. Budi sa z jara, zanikd v jaseni; skveje sa v lete, 
odpočfva v zime. Obvyklć myšlienky poh^najii ludstvom. Starć 
stavby a tvorby svedčia o zašlych vekoch; novć povstavajii okolo 
nich a svedčia tiež o minulosti snahach. Ludia vozia sa, jazdia, jedia 



Digitized by 



Google 



;Lsyoui aa mu dičiti, vyant: sa inu iva£uy avdi, wi\.iajc inu diid £ivuuna, ^a- 



Digitized by 



Google 



266 DOM A ŠKOLA. 

šumf mu priid radosti a vđaky poliami citov. Mdš-li milos 
najvačšfm bohatstvom tvojfm. 

5- 
Odplata. 

-Ktorou mierou merdte, bude v6m zase odmerano« (Mat 
Clovek menuje sa krdfom zeme. Jemu pripojend je nerozlučitefnym 
svazkom i krafovna, ktord spolu s nfm liprimnd jednotu tvori. Krd- 
Iovnu tiS zovii ludia dušou. 

Hovorf sa, že jesto ist£ krajina na zemi, v nejž každd kftažna, 
ktord sa z inej zeme za krdTa krajinv tej vydeiva, najprv prevdžend 
byf musi. 

Je ista krajina i mimo zeme našej, v ktorej krdlovna človeka. 
sk6r jakoby ku tamejšiemu krdlovi do svadobnej dvorany vpusteni 
bola, tiež prevdžend b^va. Zdvažie to, ktorym sa duša vdževa, je to 
iste*, nfmž ona vdževala na zemi. 

6. 
Viera. 

»Posielam ta otvdrat oči pohano v, aby sa odvrdtili od temnosti 
k svetlu a z moći diabolskej k Bohu ; aby tak hriechov odpustenie a diel 
s posv&ten^mi vzali skrze vieru, ktord je vo mne« — povedal P£n 
Pavlovi (Skut. ap. 26, 18.). Viera je okom duše. Len skrze vieru 
dosahuje ona luč nebeskej milosti. Viera je rannia rosa Iudskćho ži- 
vota, ktor£ rosu milosrdenstva božieho zapncinuje. Rosa Pdna je jako 
rosa na zelenom poli. Slova druheho čldnku svžltćho katechismu : 
» vykiipil, zprostil a vysvobodil od všetk^ch hriechov, od smrti vččnej a 
moći diabolskej, nie zlatom ani strirbrom, ale svojou svatou a predra- 
hou krvou a svojim nevinn^m umučenfm a smrtou.« to sd tie kvapky 
rosy, ktore hriechami zvadle" srdce naše občerstvujii. 

7- 
Škola života. 

»Neni žiadneho čo by sa zasadil o spravedlnosf, ani jest kto, 
čo by zastdval pravdu. Diifajii v marnost a mluvia daromne* veći; 
počinajii n£tisk a rodia nepravost« — hovorf prorok Izaidš: 59, 4. 
Život je škola, v ktorej sa obyčajne najprv učfme to, čo nemdme 
robif, a len potom to, čo ndm konaf ndležf. 

Kristus, učiter ndš nebesk^, chcel školu života len jednotriednou 
urobit a sdelil ndm tak znamenit £ ndvod, jako sa v nej eho vat mdme. 

Ale hriešni Tudia chovajii sa jako autodidakti, podla svojho sp6- 
sobu; vstupuju do nej, len keđ prfpravfiu vlastnieho sklamania sa 
odbavili. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



268 DOM A ŠKOLA. 



Toto md bdsnik pred očima, keđđalej takto spieva: »Cnost otvdrajiic 
nebo mužom nezasliiživšim zomret, važi krok na ceste in^m nedo- 
volenej a nesuc sa na undsajucom ju kr^dle opovrhuje obecnii po- 
spolitost a nfzku, smradlavu zem. 

»Virtus recludens immeritis mori 
Caelum negata tentat iter via, 
Coctusque volgares et udam 
Spernit humum fugiente penna.« 
Aby srne videli, ako bdsnik uplne primknul sa k svojmu idealu 
a ako z druhu (species) urobil rod (genus) a z jednotlivćho pddu 
konkretnosti abstraktn^ pochop, treba ndm len predchddzajiicu sloku 
od slova do slova applikovat na mladšieho Porcia Katona narodeneho 
95 r. pr. Kr. 

Keđ sa Kato uchddzal o praeturu, machinaciami, klamom a lžou 
podarilo sa tehdajšfm vplyvn£m aristokratom vvzfskat priazefi istemu 
naničhodnćmu Vatiniovi ; ndsledkom čoho Kato prepadol. Tdto okol- 
nost ani najmenej nenaštrbila lictu a vdžnosf, ktoni požival u ndroda. 
A tak nie divu, že Rimania za času Hor£ca i dlho po nom, kedy- 
kofvek čftali: »Virtus repulsae nescia sordidae« rozpominali sa na 
Katona, ako na živu podobizen cnosti, ako ho Seneka (de tranquilli- 
tate animi c. XVI. 81: virtutum viva imago). menuje. 
»Contaminatis fulget honoribus«. 
Ndsledkom toho od P. Clodia počas Katonovho tribunatu 58 r. 
pr. Kr. vvšleho zikona bol Kato priniiten^ hnusn^ lirad prevziat, 
totiž z ostrova Cypru urobit Rimsku provinciu a urovnat dorndce 
spory v Bvzantiume (srovn. Cicer. pro Publ. test. c. XXVII, §§ 59 
do 63. De domo sua c. VIII.), Sučasnd historia zaznamenala, že Kato 
tieto hnusne* zdležitosti znamenite do poriadku priviedol, taK že mu 
bolo pri jeho ndvrate to najskvelejšie privftanie zo strany rimskeho 
ndroda pripravenć a sendt to uzavretie vyniesol, aby bola mimoriadne 
praetura udelend, čo ale Kato neprijal a na tento jeho akt vztfahujii 
sa nasledujuce slova Horacove: 

»Nec sumit aut provit secures 
Arbitrio popularis aurae.« 
Počiatok tretej 6dy menovite prve dve sloky oslavujuce neohro- 
ženost muža nezlomneho rdzu upomfnaju nds na Sokrata. Jich obsah 
znie nasledovne: »Spravodliveho muža, ktory nezlomnou vernostou 
pridfža sa svojho defe, ncmožu strely Tudskej zloby ani strašidla 
božskej prfrody odviest od jeho uplneho čistćho a pevneho presved- 
čenia. On i vo všeobecnej zkaze sveta zahynie bez strachu, len aby 
vernym ostal svojmu ciehi a svojmu povolaniu.« 

»Justum et tenacem propositi virum 
Non civium ardor prava iubentium, 
Non voltus instantis tyranni 

Mente qualit solida, neque Auster 
Dux inquieti turbidus Hadriae, 
Nec fulminantis magna manus Jovis: 



Digitized by 



Google 



na ziocm a nnecn.; 

V piatcj 6de oslavuje ncohroženost Regulovu, ktor^ nehradal 
toho, aby skrze hanobne a škodonosne pre Rimanov prfmerie si život 
zachranil, lež všetku v^rečnost vynaložil na to, aby senat nebral ohlad 



Digitized by 



Google 



270 dom a Škola. 



na jeho los, ktor£ ho caka v pdde vypovedania valky, lež s^ 
odmietnul potupu a škodu narodu prinašajrice podmienky mi 
Fertur pudicae conjugis osculum 
Parvosque natos, ut capitis minor 
Ab se removisse et virilem 
Torvus humi posuisse voltum. 
Donec labantes consilio patres 
Firmaret auctor numquam alias dato, 
Interque maerentes amicos 
Egregius properaret exul.« 
Z pomedzi všetk^ch šiestych 6d obsahom najvdžnejšia je poslednia : 
»Pokutu za priestupky predkov (spachanć od časov prvej občan- 
skej valky r. 88 pr. Kr.) nezaslužene (Horacovi vrstevnfci nemohli 
brat ličast r. 88 pr. Kr.) zmyješ, 6 Riman, kecT znovu vystavfš chramy 
a v rum padajiice prfbytky bohov a vyzdvihneš zo ssutfn čiemym 
dymom začadenć jich podobizne.« 

»Pokorujiic sa pred bohmi maš vlddu v rukach. Od nich ber 
počiatok, k nim nech smeruje i konec (Slov. porekadlo: S Bohom 
počni, s Bohom skonči!). Zanedbanf bohovia zaprfčinili mnoho ne- 
štastia a strasti Italit«. 

Dokaz toho udava v tretej a štvrtej sloke: 
»Už dva razy mužstvo Monacies-a (58 pr. Kr.) a Pakorus-a (43 
pr. Kr.) zničilo napady našho vojska nepodujate* v štastnii hodinu 
a radovalo sa, že k matym zlatom retiazkam (ktore* Parthovia nosili 
na hrdle) pripojilo korist« 

»Občansk^mi vdlkami zaneprazdnene* mesto bol by temer 
znivočil Dakus (spojen^ s Antoniom) a Aethiop (t. j. Aegypt s Kleo- 
patrou) : tento svojim lođstvom strach vzbudzujiici, tamten pak v me- 
tani striel z kuše vycvičenejšf. « 

Druh^ trest božf je poškvrnenie rodinnćho života: 
»Stoletie plodni na hriech nahddzalo poškvfn najprv na man- 
želstvd, na dom a na mlad£ podrost a z tohoto bahna (pramefta) 
vyplynuvšia ndkaza rozmohla sa široko po šfrej vlasti i narode«. 

»Deva sotva dordstla, s vefkou chutou uči sa necudn^m pohy- 
bom tanca, už teraz cvičf sa v umenf smilnfc a čo je najhoršie, už 
od malička dychtf po požitkoch nedovolenej lasky«. 

»Pri pijatike, (kde by sa dla rimsk^ch star^ch mravov ani len 
ukazat nemala) v prftomnosti muža obzerd sa po mladšich cudzolož- 
nikoch. Nerozdava nedovolene* radosti dra v^beru behom a kradmo« : 
[Ein Madchen, das an meiner Brust 

Mit Augeln schon dem Nachbar sich verbindet] 
»Nie, pred oči!) a všetkych vyzvand nasleduje s vedomfm muža 
vyzvanie i toho najobecnejšieho človcka, keđ len dobre plati, neberuca 
ohrad na to, či je to malo-kupec a či verko-kupec a majiter španiel- 
skej lode, dobre platiaci kupee neeudnosti«. 

»Nie z tak^chto rodičov pošld junač zbarvila more krvou punickou, 
znibala Pyrrha, ohromne* vojsko Antiocha a strašne" mužstvo Hannibala«. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



272 DOM A ŠKOLA. 



Ešte priaznivejšf je usudok Quintilianov (X, I, gb.): »lyr 
Romanorum Horatius fere solus legi dignus. Nam et insurj 
quando et plenus est jucunditatis et variis figuris et verbis feli 
audax. « 

Kritika našej doby vyt^ka mu časte* seba opatovanie, pn 
obratv, taktiež častice ako : ergo, quodsi, atqui, quaternus, eius 
a namque. Vysok^ ton je nie vecou Hordca ; kde ho narazf, i 
Tahko z neho, ale tak, že je mnohordz pochybno, ci to bdsnik 
humoru neurobil. Gpethe vyt^ka mu jeho »strašn^ realismus«. 
vo vvvedenf nem6že basnik sdm sebe dostačit a kopf nenasytel 
rhetora priklad na prfklad, k čomu pristupuje ešte i nemiest 
miešanie svojej učenosti. Najviac nedostatku javia jeho objerr 
mostatne* 6dy. Ist^ nemeck^ učenec pod&va nasledovne* utr 
bdsnikov^ch 6d : i . nedokonale* b&sne s prevahou nedostatkov, 
mladistve, nedospele alebo bezmierne alebo vynutene* (14); 2. i 
nie bez omylu ale predsa s prevahou dobrćho (80); 3. dot 
značnejšfch ch^b (24) ; 4. znamenite s rozhodn^mi prednostrni 
i formy a temer bez odovodnenych ch^b (totiž Od. III; \ 
a XXIX.). O tom, či bol v&čšim majstrom v ćdach a či v saty 
haduje sa ešte dnes učen^ svet. O jeho odach popfsalo sa to 
by tieto spisy tvorily sami velku bibliotheku. K jeho jedne 
ćdam zadržaly sa i melodie, ako d6kaz toho, že jednotliv« 
i po • kteštoroch od mnfchov spievanč. Videl som ich vo 
jeho diel skrz Orelli-Bojtera v Zurichu. 

Na sklonku života svojho pisal Horde svoje listy v tom 
rozmere, v ktorom prv i satyry, s ktor^mi majii mnoho spok 
pređo všetk^m všeobecny rdz besied, ako svoje listy i s«tm r 
srov. Ep. II, 1, 250: 

»Nec sermones ego mallem 
Repentes per humum quam componere gestas, 
Si quantum cuperem, possem quoque.« 

(Radšej by som ospieval tvoje činy [totiž Augustove], n 
soval tieto po nizkej zemi sa plaziace besedy [sermonesj, 
kolko mcim ehuti, mal torko i vl6h k tomu.). 

Ako ovocie zralšej doby nedocieluju listy tieto osobnou nd 
tak^ch ličinkov na tehdajšiu dobu, akych svojho času docielily 
v celej skladbe javi sa r£z usadlosti, prfsnejšej primeranosti < 
vedomeho umenia. Pojedndvajuc hned osobne zdujmy p6vodci 
osobne* ciele listu, hned určity predmet defom poučenia, vy: 
sa tomu primerane rozhodnostou, akou tažke osobne* a spole 
iilohy riešene byvaju, in^ raz opat bohatstvom znamenkćho < 
T£to poslednia prednost naleza sa menovite v listoch II knihy 
literarne stanovisko Hordcove rdzne, ćiastočne temer jedno: 
zastupuju, totiž tii zasadu: navrdtit sa k pravym hellenskym 
a snažit sa docielit uplnii dokonalosf zovnutornej podoby v 
k tej bczstarostnosti staršich rimskych bdsnikov oMadom te 
žiadavky. Obzvl£šte v^znamn^ je posledn^ na bratov Pisono^ 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 273 



ven£ list »de arte poetica liber,« v ktorej je cc\f rad aesthetick^ch 
otazok rozumn^m usudkom pojednany v suviše s hellenskymi 
predchodcami predsa s nezaznatelnou samostatnostou. 

Spevy Horacove boly skoro po jich povodcovej smrti ako 
školskd kniha upotrebovane, ktor^ osud sdm bdsnik tušil, keđ v Ep. 
I, XX, 17 hovori: 

»Hoc quoque me manet, ut pueros elemeta docentem 
Occupet extremis in vicis balba senectus.« 

Tato okolnost podmienovala veTke" množstvo odpisov a mala to 
dobre" za nasledok, že nem6hli »lžibasnici« jeho tvorby tak znešvdrit, 
jako to znešvdrili niektorć cirkevne piesne v Tranovskeho sbierke obsa- 
žene\ I v starom veku bolo dost biednych pisalkov, ktorf sa domnievali 
byt povolan^mi korrigovat vytvory najprednejšich duchov. Takćto 
zneužfvanie menovali stari »interpolaciou« alebo i »contaminaciou.« 
Dost zavčasu nalezly spevy Horacove i vysvetlovateIov. Ako takf 
znami su : Modestus, Valerius Probus, Qu. Terentius Scaurus, Helenius 
Acro, Pomponius Porphyrio a inf. Vysvetlivky (schotie) udržaly sa 
na naše časy len od Porphyria. Počet zachovavšfch sa rukopisov 
Hordcovych spevov je dost značny, avšak ani jeden nesiaha od IX. 
stoletia đalej. Že Horde vpl^val na literatury nov^ch vzdelanych 
ndrodov, je vec dokdzand. Nakofko rozprestieral sa jeho vplyv na 
našu literaturu, to dosiar nikto neobjasnil, ba ani si len nikto otazky 
tejto nepovšimnul. ZiaF, že mlady podrost nema vole do pn'sneho 
štiidium, akć vyžaduje Horacova umka a že niet vyhFadu, aby niekto 
odvdžil sa prdee, zdarity preklad Hordca za cief majucej: Kym toto 
postrddat musime, želal bych si, aby vedomci s nim sa zaoberat ma- 
juri nehfadeli nan okuliarmi aristokracie minulych stoletf, lež aby pristu- 
pivše bez všetkej predpojatosti k nemu, čerpali z neho ako z bohatej 
bane znamenite myšlienky a tribili svoj vkus na aesthetickej jeho 
predndške v prospech mladuškej našej literatury. jorf Muhak. 



Uryvky z praktičnej geometrie. 

O kruhovej čiare či o kružnici. 



/■ edzi krivymi čiarami je najznamejšia a v praktičnom živote naj- 



Uf 

,?A vyznamnejšia, takzvana kruhova čiara či kružnica, akii 
J n. pr. rdf na kolese alebo obruč na sude znazornuje. T&to čiara 

povstane jestli sa nejaky pohyhlivy bod okolo dru h eho 
pevne stojacieho bodu, vždy v jednej a tej istej dialke 
pohybuje. Tento posledny opiše potom zvlaštnu, do seba uzavretii 
cestu, či čiaru, takzvanii kružnicu. 

Tohoto sposobu pohyb možno si pomocou niti zndzornit, na 
jejžto jednom konci pripevnena je ihla a na druhom oštro ostruhana 
tužka. Zabodneme-li takuto ihlu do vodorovne ležiaceho papieru 
a vypnuc nit do prosta čiarame tužkou kolo nej, opise ostruhany 

18 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



užky zvlaštnu do seba uzavreti! čiaru, ci hor menovanii kružnicu. 

papieru zabodnuta ihla predstavuje pevn^, koniec tužky po- 
bod, a tužku s ihlou spojujika nit otaznu rovnu dialku. Obr. 36. 

kresleniu kruhovej čiary v zahradach, upotrebujeme miesto 
ru a miesto ihly a tužky zaoštrene* kolky. Knitime-li do tuha 

šnuru kolo jedneho z kolkov, (pevn£ bod) opise druh£ (po- 
bod) na zemi kružnicu. Obr. 37. 






Obr. 37. 



Obr. 36. Obr. 38. 

papieri kreslfme kružnicu kruž idiom (cirklom), pri čom jedno 

I zabodneme do papieru a druh^m čiarame vokol neho, pilne 
ozorujik, aby prvotn^ otvor ramien nezmenil sa. 

všetkćho tu povedaneho vyptyva, že kružnica je taka do 
zavreta kriva čiara, ktorej všetky body, v rovnej 
od isteho v jej n u tr i ležiaceho bodu, nachodia sa. 
>ostedny bod menujeme stredobodom, preto, že ležfvstredu 
cružnicou uzavreteho kruhu. 

:>jime-li niektor^ bod kružnice so stredobodom kruhu prfmkou, 
e takzvany polmer (radius) kruhu OB, alebo AO. 
a body kružnice spojujuca a cez stredobod kruhu idilca primka, 
any priemer kruhu (diameter) (Obr. 37) AB. 
levač u jedneho a toho isteho kruhu všetky body kružnice 
lobodu kruhu rovno daleko ležia, preto i všetky, stredobod 
cou spojujuce prfmky č' polmery museju medzi sebou rovne 
ponevač každy priemer, jedneho a toho isteho kruhu, je dva 
ky ako polmer, preto su* i všetky priemery jedneho a toho 
ruhu rovnakd 
ždy priemer delt patričnii kružnicu na dve rovne časti či poltf 

koFvek velku či malu časf kružnice, na pr. AC, BC y AB 
ne oblukom, a oba konce obluku, jeden s druhym, spoju- 
fmku tetivou (chorda). Polkruhu zodpovedajuca tetiva je 
:o priemer. 
luk znazornuje kosak či srp, ktorym vykašame, a obluk 

II zas kuša, ktorou stricfamc. Vnutorna strana obluku a po- 
srpu, je poddtitd (konkav) a zovniitorna zas vydutd či vy- 

:onvex). 

»tavfme-li v konečnom bode nejakeho polmeru na tento kolmu, 

e takzvanii tečnicu (tangente) DE (Obr. 37.). 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



276 DOM A ŠKOLA. 



Ako menujeme v konečnom bode polmeru 
— Prečo menujeme ttito prfmku tečnicou? 

Ko Tko spoločn^ch bodov ma* tečnica s krui 
Ake* prfmky predstavujii dve, v koncobodo 
istćho priemeru postavene* tečnice? 



-<^^0 

Praktični pomoć k počtovaniu s 

Pre dom složil: A. P. Z. 
(Pokračovanic.) 

20. Kupca stoji i q miiky 12 zl. 50 kr.; 1 
2O°/ . P° čom musi ddvat I kg? 

Zndmo je, že po kolko zl. 1 q y po tofko kr. 
stoji 1 kg 12V2 kr. 

zdkl. zisk zdkl. 

IOO 20 X 125 = 250: 100= 25 kr. 
12*5 a (20 /o z toho) 2*5, spolu 15 kr. (po to 
i kg). 

Alebo: Miesto 100 chce mat 120, kolko mie 
platil prijme platil 

100 120 X I2 '5 = l S°° '• IO ° = 

21. Krčmdra stoji 210 litro vf sud vina 42 z 
28 kr., kofko zfska a korko % zisku m£? 

/ kr. i 

I 28 X 2I ° = 5880 kr. = 5880 zl. bez 42 zl. 
zdkl. zisk zdkl. 
42 i6"8o X IO ° = x 68o : 42 = 40 / 

22. Kupee predava 1 kg k£vy po I zl. 90 k 
saženy io°/ zisk; čo stoji jeho i kg} 

prijem zisk prijem 
100 10 X *9°o = 1900 : 100 — ic 
100 10 X 1*90 — !9'° ' 100 -— o- 
190 bez 19 — 171 kr. stoji kupca i kg. 

Pozn. Keđ si predložfme otazku, korko od ic 
19 kr., nuž by sa n<Lm videlo, že je to už v ulc 
10%. A predsa tomu nenie tak, ponevač ten kuj 
190 kr. osobitneho zisku 10 kr., ale už na menš 
171 kr., nasledovne musf aj odstovka zisku vac 
a sice 

171 19 7 \ 100 1900 : iri i° 

Musimc tedy pozorovat na to, či je odstovka u; 

alebo osobit na. Ine je tedy odstovka zo 100 a ir 

Iny prikl?.d: Kde je vačšf zisk, či kcd neki 

3 zl. majuc v tom už i 8% zisku, či ked predd 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



>oly delf. Tento najvačšf kruh, rovnfk rečen^ md 5400 mfl. 
iemer obvod 

I X 5400 = 5400 : 3.14 = 540000 : 314' = 1719 
Viemer kolesa, ktor^m krdča k6n mangel tiahajiici mal by 
kolko metrov bude mat obvod (koleso)? 
emer obvod priemer 
1 314 X 425 = 1334(50) m 

Lolkej dlžky železo treba na obruč suda tam, kde je jeho 
na 56 cm} 
emer obvod priemer 

1 3.14 X 56 = 175(84) t. j. 175 cm 

umie sa, že navyše t^chto 175 cm treba ešte nečo pridat 
% aby jeden druh^ presahoval. 

1. Inć meričske vyratovania, ako štvorcov^ obsah rozličnych 
^ch p!6ch a krychlov^ obsah rozličn^ch pravideln^ch telies, 
:h nektore mimo oboru trojudovej počty siahaju, najdeš 
sovom »Počtovnfku«. 

6. Složiti trojudovd počta (s rovnym pomerom.) 

ziležf na tom, aby sa 5 alebo viacej rozličnćho mena čisel 
priveden^ch zkrdtilo na 3 iidy, čo prfklady samy vysvetlia. 
Jekto odviezol 12 q rarchy na 4 mfle za 6 zl. 40 kr. ; za 
ie 8 q na 7 mfl? 

q na 4 mile = I q na 48 mfl, alebo 48 q na i milu. 
q na 7 mfl = I q na 56 mfl, alebo 56 q na 1 mflu. 
zL q 
6.40X56 = 358.40:48 = 7.46 zl. 
vetlenie. Keđ som miesto 1 2 q vzal i q % tedy som vzal dva- 
istku z 12, to jest: 12 som delil skrze 12 = I. Aby hodnota 
>la t£ isti, musfm to teraz už nahradit na mflach, to jest 
:h zndsobnit t^mže čfslom, ktor^m q delenć boly ; a tak tedy 
4. = 48. Podobne tomu i s položkou na druhom riadku 
a tak obdržim rovnaku vdhu (1 q) s milami 48 a 56, alebo 
rovnakii dialku (1 mflu) s vdhami 48 a 56 q, čo je v počto- 
:om to iste. 

Ced 3 koscom na 4 dni prišlo 7 zl. 20 kr., koHco priđe 
ia 3 dni? 

os. na 4 dni = i kos. na 12 dni 
os. na 3 dni = i kos. na 21 dni 
'. zl. d. 

2 7.20X21 = 151.20: 12 = 12.60 zl. 

Ceđ 4 koriom na 40 dni treba 25 hl ovsa, kolko treba 2 

ia 25 dni? 

oriom na 40 dni = 1 koftovi na 160 dni. 

onom na 25 dnf = 1 kofiovi na 50 dni. 

///. d. 

25X50 = 1250: 160 = 7.81 ///. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



rv' 



280 



dom a Škola. 



!#■ 



boli podpredsedovia, zdpisnfci atđ. usta1eny bol porad predmetov na- 
sledovne: 

i. den. a) Vyučovanie mađarskej reci . .. atđ. 
b) Upevnenie učitefekeho postavenia. 

2. den. a) Odborn^ štdtny dozor na školstvo. 

b) Hmotnć postavenie učitefov. 

3. den. a) Učebnice ndrodnej školy a jejich posudzovanie. 

b) Vyvinanie ducha spolupatričnosti medzi učitelstvom. 

c) Sriadenie zaležitosti »Zdkladiny Eotvosovej«. 

Dfia 21. aug. yydržiavane bolo prve zasadnutie. Učitefov sišlo 
sa okolo 1400. Pritomni boli tu i nasledujiici: Titus Kdrfi, minist. 
radca, čo zastupca ministra osvety, Karol Gerl6czy, podmešfanosta 
peštiansky, čo zastupca hlavneho mesta, dr. F. Komlossv, snemovy 
vyslanec a mnohi ini hostia. 

Predseda predstaviac shromaždeniu zdstupcu ministra, tento 
osvedčil'sa, že minister, ktory osobne nemože silčastnit sa rokovania, 
jeho poveril a poctil t^m, aby vyslovil shromaždeniu srdečne pođa- 
kovanie za povolanie. Minister posiela shromažden^m vlasteneck]^ 
pozdrav. Rečnfk ujisfuje đalej, že minister s pozornosfou bude spre- 
vddzat každii života schopnii snahu shromaždenia, namerenii ku roz- 
kvetu školstva a učitefskeho dobrobvtu. — Karol Gerl6czy vita 
členov shromaždenia v mene hlavnćho mesta a osvedčuje, že Buda- 
pešt bude prvym mestom, ktorć začne realizovaf shromaždenfm ble- 
sane zdsadv. 

Ked potom predseda shromaždenia Juraj Szathmdry chauvi- 
nistickou rečou — v ktorej prosil mađarskeho boha za požehnanie — 
otvoril shromaždenie, počali rokova? o nasledujiicom predmete: 

Vyučovanie mađarskej reci v mađarskej a v nemadarskej ndrod- 
nej škole, s obzvldšnym zretefom na pestovanie >ndrodneho ducha.« 
(Rozumej ale pod »ndrodn^m« vždy len »mađarski«. Podav.) 

V dlhšej reci poukazal referent Michal Ldng na to, čo md 
robit v tomto ohlade: 1. škola, 2. vldda, 3. spoločnosf. 

Našli sa ale niektori »podmanitelia vlasti«, ktorym ndvrh sprd- 
vodajcov nepostačoval. Tak Leopold Erdćlyi žiadal pomadarčenie 
kostolov, Igndc Krompavszk^ chcel, aby vldda a spoločnbst za- 
kladali všade mađarske hidove knižnice. Št. V a r g a žiada si zase, 
aby všetci, mađarsku reč neznajuci učitelia, boli pozbavenf uradu, 
Gregor Mi kl 6 s ale prosi, aby otvorene boly pre tak^ch učitelov 
nahradne kursy. (Všeobecnd protimluva; vykriky : nech sami učia sa!) 
Ed. Koralek brani učitelov neznajiicich reč mađarsku, --no bez 
v^sledku; — a tak »vlasteneckd licitacia, nemala konca-kraja. Konečne 
bol prijat^ nasledujiici navrh referentov: 

A. Povinnost školy. 
1. Všeobecne zdsadv. 
I. Vyučovanie mađarskej reci v mađarskej i v nemadarskej škole 
nech započina sa v prvej a konci v 6-tej triede narodnej školy. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 281 



ozdelnd reč opakujucej a nižsej priemyselnej školy nech 

iađarska\ 

^ predmet v#učby nech je prostriedkom ku mađarskomu 
^nagyaros; mysleniu a cvičeniu reci; preto je potrebne, aby každd 
učebnd kniha bola pisand najsprdvnejšou mađarčinou. 

2. Požiadavky, vztahujuce sa na vyučbu. 

i. Duch učitelbv nech je preniknut^ mađarskym ndrodn^m duchom. 

2. Každy učite! nech ma svojmu postaveniu zodpovedajuce znd- 
mosti mađarskej reci a spisby. 

(Poznamenanie redakcie: Srne skutočne zarmiiteni, keđ vidfme 
že 1400 učitefov nema* ani torko paedagogickeho taktu a nevie, že 
tu, pod i. 2. 3. nrom citovanć resolucie sii hotovym zauškovanfm tej 
najprimitfvnejšej paedagogickej zdsady, ba čo viac stoja v zjavnom 
odpore s našfmi platn^mi zakonami. Tf pdni alebo pozbyli rozumu 
alebo natotko sii servilni a poniženi sluhovia terajšieho šovinistickćho 
prudu, že neonačia sa verejnosti podat a podpfsaf tieto rozumove 
nemožnosti ! 

Neviete pdni, že ndrodnd škola md zdkonom určen^ cief a ten 
je: aby žiaci na zdklade materinskej reci čim najvyššieho stupna du- 
ševneho vyvinu a vzdelanosti obsiahli ? Načo kompromittovaf uhorske 
učitelstvo pred cudzozemskom podobn^mi nemožnostami ? Veru tak, 
začnite mađarčinu v prvej do šiestej triedy a spoj te ju s každym 
predmetom a potom pozrite sa na ten vaš hazafišdk a uvidfte, čo vdm 
povie vlast — ktord potrebuje zdrav^ch, najprv vecne a až potom 
rečovo vzdelan^ch občanov — a uvidite jako sa naše kulturdlne po- 
mery vvvinu! A ku tomu ešte md sa i magyaros myslenie vštepo- 
vat! Co je to? Hja, pdni: die Gedanken sind zollfrei — povedal 
Goethe.) t 

3. Ustavy učitefekć nech usposobftuju len takych kandidatov 
učiteTstva, ktorf uplne zodpovedajtf požiadavkdm pod č. I. a 2. 

3. Zdsady vztahujuce sa na vyučbu. 
ci) Školy s naukosdelnou rečou madarskou. 

i. Tym sposobom, ktorym osvojilo si dieta doma reč mađarsku, 
musi pokračovat i škola a sice znazornujuc na veciach a udalostach, 
rozpravajiic, pobddajuc a posmelujuc. 

2. Tie same zasady, ktore sii smerodajn^mi i pri ostatn^ch pred- 
metoch; menovite: od znameho k neznamemu, od Fahšieho ku taž- 

emu atđ. 

3. Rozprdvanie a pfsanie čitaneho lebo počuteho pestujeme čo 
iadny predmet od prvej až do ostatnej triedy. 

4. Mluvnica v užšom slova smvsle md miesto až v 3. triede, 
:eđ oboznamujeme pomer slov jednoho ku druhemu, jejich hodnotu, 
ebo keđ rozoberdme vetu na čiastkv, kdežto v prvej a v drtihej 

iede vysvetlujeme jejich vyznam (vec, jakost, činnost). 



Digitized by 



Google 



282 DOM A ŠKOLA. 



5. Mluvničnu ldtku treba tak podelit, ab 
z nej zostala pre 6. triedu. 

6. Mluvničnć pravidld nikdy nesmia tvorit 
otazky, odpovede lebo utriedenia. 

Na pravopis treba upozornit a prfsne ho p 
čeni reci, pri oboznamovanf zvldštnostf reci. 

b) Zdsady pri vynaucovan(rečisobzvl 

na pestovanie n&rodnieho 

i. Rozbor basni a učenie sa jich z pamati 
2. Zdklad skladby tvori v nizšfch triedac 
ndbožn^ch a mravn^ch spevov atci, vo vyššich 
dejepis a zvldštnosti mađarskćho ludu. 

c) Zeisady vynaučovania vztahujiice š 

učovacou rečou nemađar 

i. Cvičenie v reci madarskej započina sa 
zdklade materinskej reci. (Teda prv, než dieta 
vyslovit vie? Red.) 

2. Na kolko len možno, treba vynaučov; 
každom predmete. 

(Poznam redakcie : Celkom spravne, to ste 
tili! ku pr. deti vo Francii priam tak sa učia, t: 
mete vvučuje sa nemeckv. alebo malf Taliani s ka 
učuju sa i rusky. To nehovorte, že porovnani< 
priam tofko zndma Franciizovi, jako slovenskem 
Potreba mađarčiny, ktorii i my v istej miere 
tu svoje medze — lebo skrz nu robi sa ujm 
skrz rečovu ldtku hati sa rozvoj rozumoveho \ 
predsa založeni missia našich Fudovych škol. Pyl 
zmestit vyučovanie nezndmej reci tam, kde die 
ani mvslet?) 

3. Comu dieta porozumelo v reci materii 
dobre nacvičf v reci madarskej. 

(Pozn. red. Ano čomu diefa porozumelo 1 
hodinu, to ma učite! nacvičit potom madarsky. 
resolucia! A nevedia ti pani, že je to papiišk 
miesta o škole, a ked i odhliadneme od toho, 
ked im poviem, že to, čo učite I v materi 
za hodinu, aby to nacvičil mađarski (< 
nov paedagogie) bude trvat Toky. A 
podpisujete? O šovinismus!) 

4. Gelom vyučby je, aby dieta osvojilo i 
zlej ceste je ten učite!, ktor^ nazdava sa, že zadc 
nosti, ked naučil niekorko mad'arskych slov, vie 

5. Cez jednu polhodinu lebo hodinu, nech 
slov a vyrazov, kolko može ich, pri opakovani 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



284 DOM A ŠKOLA. 

Z porady evanj. učitefov, 

shromažden^ch dna 5. a 6. augusta 1890 v Pfeloi 

(Prehfad činnosti paedagogicko-literdrnej.) 

Pdn predseda, riadiaci učiter z Krabčic pod &ipom predn; 
o Jednote Bratrskej. Užito bolo k prednaske tej spofahliv 
prameftov, zvldšte čerpano z Palackeho, Gindelyho, Tomka, z Kobro 
(Riegrovho) Naučnćho Slovnika, z Persekuce a j. VzhFadom k toi 
že teraz sa činia pokusy zostudit najsldvnejšiu dobu dcjin česk] 
dobu Husitov, Tdboritov, a českych bratov, a najšfachatnejšie eh; 
ktery a bohatierov ndroda českćho pokalif, bola predndška o Jedri 
Bratrskej zaiste časovd. So zdpafom a presvedčujucou pravdou p 
dndvane o vzniku a jednotliv^ch epochdch Jednoty, ako i eharal 
rizovanf prednych mužov Jednoty. 

Usneseno, aby pojednanie to k tlači sa pripravilo ako spis 
ev. mlddež vhodn^. Predndškou touto ako i predchddzajiicim fori 
Harni vyplneny skoro cel£ prvf den sch6dzky ; ostatny čas venov; 
rozpravam. 

O terajšej paedag. literatdre: Najprv zmienene* o časopise 
paedagogickych, ktor^ch zvldštnosti a prednosti boly stručne 
tknutć. Doporučenć* menovite »Paedagogicke Rozhledy«, kl 
su teraz po zaniknutf »Paedagogia« a »Školy a života« jedinim 
deckym mesačnfkom, škole obecnej a mešranskej venovan^m. K 
cyklopedii vych£dza »Stručn^ slovnik paedagogick^«. kt 
bude vftanou pomćekou každćmu učitefovi. Redakcia Slovnika 
starala sa, aby i ev. zdsady vvehovatefeke v Slovnika došly sve 
v^razu. Sošit 3 prindša čldnok: Biblia v školskej učbe v škol 
evanjelick^ch. — O mnoho širšie založena* bola » Paedagogicka er 
klopedia« Šimdčkova, ktord však dospela len k pfsmene B. V jedr 
časopise vyskytla sa zprdva, že v Encvklopedii bude sa pokračo 
Konstatujeme len, že heslo »biblia« pokial* sa evanjelikov tyka, sv( 
o liplnej neznalosti literati1ry evanjelickej. Dobre* čldnky paedagogi 
ndjdeme v Kobrovom Slovnfku naučnom, zvldšte ale v Encvklop 
Ottovej. Zoubkove stiidie o Komenskom vložend z vačšej časti v »I 
sejnfku.« Fr. Zoubek, ktor^ ako znater a vykladatef Komensk 
i za hraniciami preslavil sa, a od ktoreho sme k roku (1892) očs 
vali obš(rny životopis Komenskćho, tento muž požehnanej pr 
neuprosnou smrfou ndm tohto roku bol odnaty. — Spisov Korr 
skeho v siibornom vvdanf dosial nemdme, ale o nedlho sndđ sa r 
dostanc aspon najdoležitejšie v Baverovej »Bibliotece paedag. klas« 
českych i cizich ♦ v preklade prof. Šmdhy. V tejto biblioteke vydd\ 
sa teraz tiež Kosinove a Havelkove sebrane spisy, Rousseou E 
spisy Lindnerove a ine. Pri rozhovore boly dokladnejšiemu rozb 
podrobenć niektorć spisy a drobne članky Lindnerc 
zvldšte zo stanoviska ndboženskeho. Pri všetkej licte, ktoru evanjeli 
učitelstvo ehovd k tomu zakladatelbvi vedeckej paedagogikv^ čes 
nemožno suhlasif s nabožensk^mi jeho nazormi a uvahami. Dalej 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 285 



erbartovej a Zillerovej, o jej kultu v Ne- 

>stach vo vyučovanf na zaklade »formalnych 

fch snahdch, založi? duševedu či psychologiu na 

veddch prfrodn^ch, menovite v smere St uart-Mil lovom, ktorćho 

horliv^m zastancom a pestitefom bol filosof-učitel Em. Makovička, 

tiež tohto roku predčasne v Pdnu zosnuty. 

Potrebdm domdcej v^chovy doporučene spisy Smilesove 
pokial sd zčeštene (»Karakter,« »Vlastnf silou,« »Z£klad blahobvtu« 
a »Povinnost,« Durdfkov »Karakter,« Abotta »Matka v kruhu ditek« 
vpreklade J. Hrdličku), Komenskćho » Informatorium ško!y materskć« aj. 

Hovoreno aj o usilovnej činnosti na poli školsk^ch pom6cok 
n£zornych, zvldšt diagramov. Poznamenano, že i v prflišnom 
zhotovovanf diagramov sa tu a tam prepfna, tak že .mnoho rdz sd 
sebe len tičelom, nie ale zndzorfiovacfm prostriedkom. 

Potom prikročeno ku pfsomnfctvu e vanjelickćmu, 
pokial s vychovaterstvom a so školou sa st^ka. Vlastneho časopisu 
paedagogickćho evanj. učitelia nemaju, ačkofvek potrebu jeho všetci 
uzn&vaju ; až Spolok ev. učitefstva zmohutnie, snAd by mohol na vy- 
ddvania paed listu pomyšFat. Teraz v ale sii hmotne prekdžky nepre- 
konatclnć a mimo toho mdme v Cechdch až prfliš mnoho časopi- 
sov cirkevn^ch, než aby srne mohli pomyšfat ešte počet jich 
rozmnožovaf, zvldšte keđ niektore z nich ako Hlasy ze Siona 
(Pardubice-Hoblfk) a Evajelicke li s ty (Praha-Spolek Komenskćho) 
popriavaju miesta čldnkom vychovateIsk^m. I ostatnie časopisy evan. 
všimaju si pilne zdležitosti školskych; mienime tu »Evanj elick^ 
Cirkevnik« (Humpolec-Pospišil), »Jednotu« (Praha-Otto) a najmlad- 
šf časopis »Hus« (Caslav-Kozdk). 

Pri rokovani o potrebe toho, aby sa budil v časopisoch interes 
pre školu, a aby časopisy pokiaT možno i rodinnej vychove služily, 
pripomenuty i tento slovenski časopis »Dom a Škola«*) ku od- 
beraniu vrele odporučeny a ako vlani tak i tohto roku zase uzneseno, 
aby refer&t o porade učitefskej i tomuto časopisu zaslany bol. 

Pre literaturu evanjel. podnikom mnohosFubnym je »Comenium«, 
evanjelickd matice Kome nsk eho, a preto učitefstvo evanj. 
k tomu literdrnemu sdruženiu nie len samo pmtupuje, ale i v okolf 
svojom bude sa usilovat členov pren ziskat. Comenium ma odbor 
vedeck^ a odbor všeobecn^. Pre členov sa pripravuju v odbore 
vedeckom »Postilla Chelčickeho,« v odbore všeobecnom »Listy Hu- 
sove.« Mimo toho vypfsalo Comenium lanskeho roku (v den brata 
Lukaša II. dec. 1889) čestne ceny za dve literdrne prdce o J. Am. 
Komenskom. (Kriticko-bibliograficky prehlad všetkych doležit^ch spisov 
d Komenskom a populdrny životopis Komenskeho). ktore zamyšra 
vydaf svojim vlastn^m ndkladom ako jubilejne spisy. Na žiadosf spolku 
2v. učitefov sriadi sa pri Comeniu odbor »paedagogicky« ku vyda- 

*) Vdaka Vam, ni li a drahi hnitia! Svojou vrclou zaujatostou zahanbujctc 
Tmohe" učitcfskć spolkv na Slovensku. /W. 



Digitized by 



Google 



286 DOM A ŠKOLA. 



vaniu spisov vychovatefsk£ch a spisov pre mlddež. Spolok ev. uc 
pristupil ku Comeniu, a to ako skutočn^ člen oboch odborov.* 

O ev. literaturu vychovatefsku značnć mi. zasluhv »Spolel 
menskeho« v Prahe. Vydal v Ceskobratrskć biblioteke: Jana 
skeho Obraz Jednoty Ceskobratrskć, s predmluvou a z£vi< 
J. A. Komenskeho, Komenskćho spisy: Praxis pietatis, Perst 
Kšaft umirajfcf matky Jednoty bratrske, Hlubina bezpečnosti ; 
host svčtu. Dale vydanć život Jdna Augusty, Husa, Blahoslava, 
fesf bratrskd a katechismus Ceskobratrsk^. Nov^ Zakon Biblf Kr 
s v^klady Bratff českych, zpčvnfky s napčvy, chordlnik a j 
strednie školy vvdane: Kfestanskd včrouka, Dčjiny cirkve kfest 
a Biblickd dejeprava s vyklady Bratff českych. Nakladom S 
Komenskeho vych£dzaju spomenute uz Evanjelickć listy a evan 
lendai »Orloj,« ktorćho osemnast? už vyšlych ročnikov mnohii 
prdcu i v prfčine vychovateIskej vvkazujii. Pre mladež vydanćj< 
kolko poviedok dlhšfch a kratšfch. Zvlašte sluši tu vvtknutf i 
časopis »Pfftel dttek,« ktor^ vvchovaniu biblickemu i v^učbe šk 
užitočnou je podporou. — K upomienke na oslavu štvridsafro 
panovania J. V. cisira pdna vydan£ r. 1888 »Dejepisnd Cftank 
mlšdež evanjelickou. « Je to dejepisnć čitanie (s illustraciami) upr 
pre školu a dom, ako čast* tretieho dielu v Citanky pre evanj. 
na ktorej sa praVe teraz pracuje. Oddiel Cftanky »Mravoučne 
lavacf) čtenf « vynde aj o sebe prv r než sa bude moct predložit c< 
tanka ku aprobacii.***) 

Redakcia »Pntele dftek« vvpfsala dve čestnć ceny na naj 
životopisy »mistra Jdna Husi pro nasf mlidež.« Pre rok 1892 
st£ sa mlddeži jubilejn^ dar »Kytice.* Dospelejšfm čitateFom, 2 
rodicom venovany bude ku tristoročnej pamiatke narodzenfn K< 
skćho jubilejny almanach. Cl£nky jeho smerovat maju ku v$ 
domacej a vyučovaniu školskemu, ku dejinam vvchovatefetvj 
veciam časovym a obecne zajfmavym a užitočnym a p.f) 

Nastavajuca porađa konat sa bude zase začiatkom augusta 
v Prahe so zretetom k vystave zemskej. Hostia budu srdečne 
zvldšte by nas potešila i navšteva bratov a kollegov z Podtatr; 
f)alšej prdci zdar Boh! 

V Čdslavi, v sept. 1890 r. /v 



**) Prcdsedou riaditefetva Comcnia je A. V£vra, riadny professor na 
polvtechnike v Prahe, pokladnikom Ad. Novotny, inžinvr na Vinohradoch 
na všetky dotazy vdačne odpovedaju. I 

***) Spisy vydane nakladom Spolku Komenskčho ma na sklade kni 
ctvo J. Bašteckebo, Praha, Jugmanova tfida 33. I 

t) Pojednania i zo Slovenska boly by vitanć. Redakcia almanach 
Ptdček, hl. učiteF seminaria v Ča" slavi. Lehota do konca decembra t. r. / 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



287 




— 50-ročnć jubileum svojho učitefckćho posobenia sldvil minul^ 
mesiac p. Pavel Bancfk, ev. učitel kokavsk^. Boh živ ho ešte 
mnoho rokov. 

— Ocenenie učitefekej prdce. Jeho Veličenstvo navštfvil v sprie- 
vode rak. ministra osvetv, Gautscha, krajinski! v^stavu v Styrskom 
Hradci. Ked prišli do školskeho oddelenia vystavy, vvslovil Jeho 
Veličenstvo svoje porutovanie nad tfm, že tu nepočal prezeranie v^- 
stavy. Ked obzrel si učebne pom6cky vyhotovene sam^mi učitermi, 
obratac sa ku min. Gautschovi, hovoril: ^Co učitelia teraz vvkonaju, 
je vobec kolosalne.« 

— Učnovskć školy. Minister osvety vydal nariadenie dna 2. 
aug. b. r. pod čislom 33.884, ktor^m naklada" školdozorcom, aby 
bedlili na to, žeby 83 odsek XVII. zdk. čl. z roku 1884. bol presne 
zachovdvan^; odsek ten nakladd učnovskym školdm IO mesiacov^ 
školski rok. 

— Nasledkom nariadenia ministra osvety zo dna 28. juli pod 
č. 24.054. nakladom vlady vvdane mapy (Uhorsko, Europa, Rakiisko- 
Uhorsko, 5 čiastok zeme, Asia, Afrika, Amerika, AustraMia) su k do- 
staniu miesto po 30 kr. za 1 5 kr. I nastenne" zemevidy sii lacnejšie. 
Doteraz stal každ^ 4.40 zl., teraz len 3.60 zl. 

— Pokutovanie učnov. Min. osvety vydal nariadenie dna 15. 
aug. pod č. 35727., dla ktoreho maju byf učnia pokutovani pre po-- 
ulične vytržnosti nie administrativnou vrchnostou, ale školsk^mi vrch- 
nostami. Tie same vrchnosti ale maju i ta učinkovatf, aby sami majstri 

— v medzach priemyseInćho z&kona — držali na uzde svojich učnov. 

— Štatny učbar a št£tny učiter nem6že byf členom stolič- 
nćho vyboru. Gr. A. Csaky, minister osvety, vydal nariadenie, 
v smvsle ktorćho nčbdri a učitelia učinkujuci na štdtnych ustavoch 

— ponevač su štatnymi uradmkmi — nemožu byt volenymi členami 
stoličneho vyboru. Minister vyučby vvz^va tedy všetkych škćldozorcov, 
aby primeranym sposobom primali ku zadakovaniu všetk^ch t^ch 
št£tnych učbarov a učitctov, ktori sii členami stoličneho vyboru ; — 
tych ale, ktorf nechcu zadakovaf, aby mu ozndmili. Spolu naklada" 
školdozorcom bedlit na to, aby take voft)y viac nedialy sa; jestliby 
ale predsa niektory bol zvoleny, povinnosfou šk61dozorcu je, zadat 
apelatu proti takej vofbe. 

— Navšteva šk61 v hlavnom meste. Dla vykazu, sostaveneho 
školdozorcom pešfansk^m, ešte vždy nenavštevujii školu štyri tisfc 
školopovinn^ch deti. 

— Z£kaz na čaše. Dfia 2. septembra b. r. vstupil do života 
v Novom Yorku zakon, ktor^m sa prfsne zakazuje fajčenie šuhajom 
niže šestnastročn^m. 



Digitized by 



Google 



w-~ 



288 DOM A ŠKOLA. 



— Primaš daroval 100 000 zl. na dievčensky sirotinec. 
ten bol nedaVno dostav&ny a posvateny. 

— Richtar istej obce v peštianskej stolici bol pokutovanj 
ličnym vyborom na 100 zl. preto, že v svojej obci nepoki 
penažite nedbanliv^ch rodičov, ktorf neposielali svoje deti do 

— Okresnia školska rada v Šluknove zakazala pestc 
kvetin v učebnych sienach. Okresn^ lekdr od6vodnil zdkaz ten 
že mnolić rastliny, pestovane v učebn^ch sienach, hubia v; 
a okrem toho polievanfm kvetin podporuje sa vlhkost, z čoho \ 
povstdvajii mnohe* pliicne choroby. 

— Vdovsky plat. Ndsledkom poranenia zomrel neddvno 
prusky robotnfk, ktor^ zarobil si t^ždenne 21 — 24 m. Vdova 
dostala zdkonitu podporu, ročitych 259. 35 m. a tri siroty 584. 
spolu tedy ročitych 843.70 m. UčiteTska vdova dostane ale — 
dta zdkona — 250 m. bez oMadu na to, ci mi deti, lebo nie. 
noveho zakona ale dostane učit. vdova, ked md aspon 3 deti 
m. ročitej podpory, — tedy ani polovicu toho, čo dostane vdc 
robotnfkovi. 

— Vatikanska knižnica, jedna z najvacšich na svete, ktor< 
prfstupnd i učencom len vtedy, ked vymohli si zvldštne dov 
od papežskćho sekretara, bola po tieto dni odovzdanš verejnost 
že i široke* obecenstvo md teraz do nej vofny pristup, bez zvldš 
dovolenia. 

— Vplyv duševnej prace na zuby. Anglicki lekdri už < 
tvrdia, že duševni praca ma vefk^ vplyv na zuby. Castym zkiin 
ukdzalo sa, že kto mnoho pracuje duševne, škodi si zubom, - 
padajii mu. Dr. Champonnier dokazuje tiito theoriu positft 
ddtami. Žiadne dedinske diefa nemd (dla neho) tak špatnć 
jako deti, ktorć už od malička boly nutenć mnoho sa učit. — 
tejto theorie Fahko tedy pozname učenca — dla zubov. 

Vyzvanie. 

Zn&mo je našim ct. čitatefom, jak vydatnć a všestranne si 
treba redakcii, aby ona ciefu svojmu zodpovedaf mohla. A ja 
platf všeobecne, plati to o redakcii, ktord je odborna zvlašte. 
tajnostou td všeobecna* nevora medzi širokym obecenstvom, dc 
jiica sa najvaznejšej otdzky, otdzky vychovy a vyučby fudu. A j 
naša redakcia musi sa borit s prekažkami, ked chce riadne rep 
tovat svoj likol. Redakčn^ stolik prdzdny, jakoby na četom ] 
Slovensku nebolo zdravej, pred verejnost' siicej myšlienky! Dan 
ale tak je, že jak chceme žit, musfme sa hybat. Nememu 
nerozumie. Nuž v zaujme dobrej veći prosime i velebn^ch \ 
predsedov školsk^ch stolić a zvlašte naše bodre učitelstvo, ab 
ševne vydatnejšie podporovalo časopis ndš, lebo inač napriek v 
vvtrvalosti a pilnosti časopis tento bude i dalej zdpasif a veru 
škoda! Redaki 

00- 



Digitized by 



Google 



ROCNK TI. OKTOBER 1890. ČISLO 10. 



DOM A ŠKOLA. 



K otdzke slovenskćho vvššieho dievčenskćho listavu. 

§o je matka v dome, v rodine a v spoločnosti, op^tanć bolo viac 
xAl v časopise tomto, Že v^chova dietok je takmer v dome na 
matku sverend, to vieme každ^. Otec, či dradnfk, ci obchodnfk, 
a priemyselnfk a či rolnik ide za prdcou, za každodenn^m chlebom 
a matka, t& bofavd matka trdpi sa s detmi jak z ohladu telesnej, 
tak i z ohladu duševnej v^chovy. Veru velmi vdžna a tiažkd liloha 
je v^chova domdca, ktord potrebuje v každom ohlade širšieho mi- 
zerna, potrebuje, aby sa s ftou nie len naše matky, ale v6bec naša 
slovenski intelligencia vđžnejšie ako dosial zaoberala. 

Kde že zaopatrujti si naše buduće matky potrebne zndmosti pre 
v^chovu a pre svoju domdcnostfzvlašte? Dievča začina sa učitfs matkou 
a dokončieva s matkou. Jako hlavnf faktori popri matke sii zaiste 
elementarna škola a pre inteligentne buduće matky vyššie dievčenskć 
iistavy jako vyššia elementarna meštianskž škola a pripravovna pre 
učitelky. 

My na horn^ch stranžch vlasti našej srne tak štostni — dla* 
mojej skromnej mienky neštSastni — že mdme tie tak zvanć vyššie 
elementarne a meštianskć dievčenskć školy, ktorć voldme jejich origi- 
n£lnym pomenovanfm polgdrkami. Ja nielen že som do tak^chto 
polgdrok viac razy kukol, ale i vdžnejšie pozoroval som smer v^učby 
a v^chovy v našich dievčensk^ch polgirkach. 

Mal som prfležitost shovdrat sa a sfce z paedagogickćho stano- 
viska s učitelkami v polgdrkach iSčinkujiicimi, shovdral som sa i s 
dievčencami polgarku skončivšimi — no zo všetkćho diškursu som si 
tu smutnu zkiisenostnadobudol, že by vari lepšie bolo, keby tak^chto 
listavov nfcbolo. Co matka a z čiastky i elementdrna škola pri diev- 
čafu pri budikej matke zo stano viska zdravej v£chovy urobila, to 
pokazila modernd »tanitonč nagys£d*. 

Nereflektujiic na to, že sa v tak^chto ustavoch mađarisuje a vy- 
»anie v^lučne v mađarskej reci sa kond, chcem len z paedago- 
cćho stanoviska poukdzat na ten hriech, ktor^ žial Bohu i naši 
ir£ci — čest v^minkdm — pdchaju tym, že svoje dievčence do 
ejto školy posielaju. 

Mal som viac rdzy prfležitosf počut spievat pri koncertoch, ktorć 

aiy dievčence z polgdrky, piesne, ktorć nie sii pre deti IO — 14 

™i Ha megcsćkol fdj, az a piczi szdj. — Volt szeretcSm 

l 9 



Digitized by 



Google 



2 9 o DOM A ŠKOLA. 



tizenhdrom. — Sfr a v kis ldny a Balaton partjdn, mert elhagyta s ze- 
re t6je csalftn atđ. Co je resultdt takejto v£chovy? V dievčatu zo- 
biidza sa zavčasu ten cit, ktor^ by mal neskoršie vysttipit a naše 
slečny v tomto ohfade ostarejii pred 20. rokom, ba i prv a o nejakej 
idcdlnosti u nich nem6že byt ani reci. M£m priklady, kde d&ma 
20-ročnd povedala, že by sa ona uz teraz nevedela zaMbit, lebo keđ 
bola v mikuldšskej polgdrke a bola 12-ročni, už ju Mbili a ona tiež. 

UčiteDca v polgdrke rozprdva detom, že veru človek z opicepo- 
chodf a že je to sprost^ človek, čo si pod modrou klenbou nad nami 
nebo predstavuje, že je modlitba len pre pospolit^ch fudf atd V6bec 
hldsajd sa takć veći, ktorć nikdy nepovzbudzujd k pobožnosti, ale 
ktorć ohlušujii prirodzenć zdravć city dtleho dievčate. 

Do siikromnćho života tych modern^ch ddm v polgdrkach mie- 
šat sa nechcem, bo vlasy by vdm diipkom staly, keđ by vdm začal 
rozpravat, ak^ život tieto d£my vedd. 

Bohužial, že v^sledok tejto v^chovy nepoznaju a či vari nechcii 
videt a poznat i naši slovenski inteligentni rodičia. Divfme sa, že 
mladi Iudia sa boja zenit. Je to vofačo prirodzenć. Dievča sa v pol- 
gdrke naučilo frisiiry robit, povleky z hodbdbu a všeliak^ luxus na- 
podobnovat od »nagys£d«. Za juristami, medikami kukat, lebo keđ 
by sa vydala za obchodnfka, remeselnfka alebo knaza a učiteFa, ne- 
mohla by sa vozit na koči a kalese. 

Kofkć nevmnć duše staly sa pre jich zlu v^chovu korystou mo- 
dernih gentlemanov, fičtirov a švihdkov. 

Ci lepšie neurobf matka, keđ si svoje dievča po odbavenf ele- 
mentdrnej konfessiondlnej školy nechd doma a vychovdva sama? 

Poznam slovenskih rodičov, ktorf ddvaju ročite na v^ehovu 
svojich dievčat po polgdrkach 200, 300, ba i 400 zl. a nevedia, 
že tym nielen že svojej dcerečke potrebni pre domdenost zndmosti 
ncnadobudli ale ešte i to, čo bolo pre nu ako buduću matku potrebnć, 
a čo vedela prv, ako do ustavu išla, to jej pokaži li. 

U nds Slovdkov je domdenost, aspoft by mala byt inakšia, ako 
je k. p. medzi nami žijucich modern^ch Mađarov. My potrebujeme 
naše školy a potrebujeme ako kuštek chleba dievčensk^ slovenski 
ustav. Potrebujeme vyššiu elementarnu alebo meštanskd školu, v kto- 
rej vychovšvali by sme slovenski slečny a slovenske buduće matky. 

Neviem, ako stojf hmotne spolok — »Živena« ale nepotreboval 
by vefa grošf, lebo keđ naša intelligencia vie dat na vychovu v pol- 
gcirke ročite 400 zl. prečo by k. p. pre slovensky dievčensk^ listav 
nemohli dat 100 alebo 200 zl. 

Jednu prosbu by som mal k cten^m udom >Živeny«: Aby už 
raz do programmu ličinkovania svojho vzali i zdležitost slovenskćho 
dievčcnskeho ustavu. PamStat ndm treba, že dobrd slovenski matka 
je stfpom domdenosti a viac tak^chto matiek budri stlpom našeho 
dobreho slovenskeho Fudu, našeho ndroda. 7. B. Pombskv, 



0*=M-4^ 



Digitized by 



Google 



t>OM A ŠKOLA. Ž9i 



Odveta na čldnok «Vychova slov. dcćr na vyššfch 

iistavoch». 

fin pćvodca zv^šudanćho člinku appeloval na v^bornfčky >Živeny.« 
Ja, jedna z nich, citila sa byt trafend. A preto v mene mojich 
If spolusestir odpovedim na koTko je mi to možnć i uvdžim predmet 
tak velice v£žny, ako už zo samćho čldnku vysvitd. 

Ano, ndm je ustav dievčensk^ velmi potrebni aspon jeden, (som 
skromnejšia v mojom želani), aspon jeden tak£, akf zodpovedal by 
požiadavkšm našim. Citime toho potrebu bolastne, nevieme si ale 
odpomdctf i obraciame sa na »Zivenu«. Ale »Zivena« je ristav zalo- 
žen^ z milodarov a odk£zany na milodary — a kde sii ony? 
Na maličk^ kapitdlik uspela doviest sprdva tohoto v ustavu — đalej 
ani hniit. Zdd sa, že srne to už nechali tak, že »Zivena« spf, ako 
zakliata — a čak£ na vysvobodenie. Kde ale >zlaty« priitik — kde 
smelf čin, aby ju zbudil z hlivenia a zo spdnku, do ktorćho upadla 
ndsledkom netečnosti našej? Niet v^hladov, niet bohatierov viac, niet 

oduševnenia 

My citime toho potrebu, aby sa dcćry naše vychovdvaly v duchu 
ndrodhom i krestJanskom, no, ruku na srdce, cftime my to všetci? 
Niet medzi nami mnoh^ch, ktori povedia: dievčafu vlastne netreba 
zvldštnej v£chovy, nech ju mati naučf varif, pliesf a plitaf. Jeden rok 
dime ju na nemčinu, aby vedela trošku »handrkovafusty« — a druh£ 
na mađarčinu, aby sa vynašla v terajšom svete — to je azda len 
dost — to je všetko, čo m6žem spravit?« 

A druhi pravda posielajii dcćry svoje do cudzozemska, ovšem 
k v61i nemčine, lebo doma sa jej už nikde nenaučf. 

Všetci ale dohromady nelžmu si vetaii blavy o tom, jako bude 
vychovane dievča, jako ono zodpovie lilohe žitia — čo na tom, vyd£ 
sa — (dajže Bože, čo skorej) a starostliv^ otec ma svedomie ohladom 
dcćrusky svojej na mieste. Myšlienka: »Bude-li moja dcćra šfastnd? 
Ci dal som jej tii vzdcnu v^bavu ducha i srdca, ktord viac blažf, než 
prepočetne tucty bielizne, striebro, skvostn^ ndbytok? A bude štfastn^ 
aj jej muž, jej deti?!« t£to myšlienka nenapadne mu — ešte že 
čo, boly by tie dievčence hodnć, aby sa s nimi tak daleko zaoberal, 
»nech vidi sama, ako sa vynajde v živote, keđ dobre, to jej štastie, 
keđ zle, nuž, ja som nie pričinou jej nešfastia!« 

Ale, aby srne nezabiehaly daleko — ostaneme pri vlastnom 

predmete: aby totiž »Živena« založit mohla dstav dievčensk^, musela 

mat k tomu majetok a aby mala majetok, musfme jej dat, ju na- 

mihaf. Keby bolo dfe mojho skromnćho nihfedu, myslfm, že by 

lepšie odpomohlo sa veći tak, keđby sa myšlitnka snađi? diev- 

\skf ustav na Slovensku hneđ vyslovila a vec energicky pohabala, 

asi ako myšlienka sriadit gymnasium. Je to prdve tak prepo- 

>nć. — Nech by vyslovila sa nutnost sberania prfspevkov — nech 

v^bornfčky podvolily sa k tomu aby isty počet zakladateliek so- 

19* 



Digitized by 



Google 



202 DOM A ŠKOLA. 



sbieraly, — nech by sa div. družstvi poprosili, aby v prospech tejto 
veći divaly predstavenia a pod. — — 

Znim, že nijdu slovi moje mnoho v^smechu, no dakto predsa 
najde sa, čo siihlasit bude so mnou a ja i s t^m rnatym počtom 
spokojni badem, len ncch prerazf naša spravodlivi vec. 

Jedna vyborniika % 
$0 

SebevoFnost a poslušnost. 

tom sa predsa shodujd všetci, čo jako rdzne jedni i druhi 

rodičia sm^šlaju, že by radi mali mat poslušnćdeti. Poslušnost! 

\<° je ochotnć podrobenie vdle našej, v61i cudzej. Poslušnost je 

otrocki a synovski: tamti zakladi sa na bazni, tito na liske; 

ona poslucha jako otrok svojho pina, tito jako dobre" dieta svojeho 

dobreho otca. K poslušnosti detinskej mlidež odchovat mame. 

Nesmiestne je čakaf, že sa poslušnost behom prirodzen^m sama 
vyvinie, naopak od najiitlejšieho veku musf jej dieta d6- 
sledne a nepretržene navykat. 

Dieta male" poznivajiic svoju slabotu, podrobuje sa pOmihajd- 
cim mu dospel^m. Jestli sa tento pud zanedbi a chybn^m vederim 
pred časom k neprirodzenej sile priđe, povstane svojhlavost; 
lebo keđby nebolo nerozumn^ch vychovdvateIov, nebolo by svojhla- 
v^ch vychovancov. Ale jakou mierou dieta telesnej a duševnej sily 
dostiva, takou mierou sa v norn budi ttifha po samostatnoati. Čo konalo 
prv jako stroj po cudzej voli, to chce konat teraz po svojej v61i, samo 
chce myslet, samo prostriedky k vyvedeniu diela vyMadivat a volit. 

Kto chce v detoch zdravej poslušnosti vypestovat: 

i. Zfskaj si lisku dietok. Svojeho otca miluj lice dieta chva- 
tom vykoni to, čo by mu rozkizal, aby mu radost zpdsobilo, a keđ 
by mu sniđ otec nečo takeho neprijemnćho lebo tažkćho kizal, liska 
k rodicom to dictatu jako dobr^ anjel zprfjemnuje a ulahčuje. Takejto 
lisky hfeđ sebe pri detoch zfskat. K tomu nepotrebno nejak^ch dra- 
h^ch prostriedkov. Tito liska čo vyplyv učitelskej a rodičovskej horli- 
vosti jako fialka v iikryte rastie. Maj sa k detom, jako mudry otec 
sa mi k svojim synom ; nezamietaj ani nemotorne d6kazy jejich lisky 
prichidzaj medzi ne nie s pinovitostou, ale s tvirou prfvetivou, ktori 
srdečki nevinne zni očarif; chrin sa každej surovosti, ktori nežnost 
duše jako vietor mraziv^ usmrcuje; presvedčuj ich defi po dni svo- 
jimi skutkami, zaobchidzanfm, že to s nimi dobre myslfš, že nie svoje, 
ale jejich blaho vyMadivaš, že sa otcovsky o ne starat budeš, deti 
tvoju lisku hneđ poznaju, srdiečka a dovera jejich ta sprevidzat bude 
a za mnoho rokov sa ani tej najmenšej neposlušnosti nedočkiš. Ovšem 
že moje poznamkv platia len všeobecne, veđ kolko pokazen^ch detf 
uz z domu prekročf prah školsk^, ktor^ch ani škola nenapravf a učiter 
tak trpko sa oklame pri nich v svojom predpokladani. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 293 



2. Znaj rozkazovat Každ^ rozkaz vychov£vatefsk£ buđ: 

a) I čo do veći i čo do slova určit^ pre tych,ktor^ch 
sa t^ka, by mu nemohol nikto inakšie rozumet, než jako chce roz- 
kazovatel. Preto treba slovami o mnoho rahšfmi poničat defom men- 
šfm, než vačštm; ud£m kedy, kde vyp!neno to byt m£; musim robit 
rozdiel medzi ddležitymi a nepatrn^mi strdnkami ukladaneho diela. 

b) Priemerne kr«Ltky, ani menej ani viacej neobsahujtfci nei 
je k jeho liplnosti treba. Každe* zbvtočne" lebo neiste slovo rozkazu 
sily ubiera. 

c) PotiaF, pokiaF vychovanie mladeže indč nebude 
žiadat, nech je nezmeniteln^. Preto prv bystro rozvdž, čo 
nariađuješ, a vždy len z nepobiSrenej duše naridzuj ; nenaridzuj čo by 
sily dietata presahovalo lebo ostatn^m jeho povinnostam prekdžalo, 
napravanć byt muselo: nedaj sa ani prosbami ani slzami prinutit 
k odvolaniu svojeho rozkazu ; nikdy sa o jeho preminutie s dietatom 
nesmliivaj. Jestli si sa v rozkazovanf tak prekvapil, že mravn^ prospech 
žiaka odvolanie tvojeho rozkazu žiada, hlad celii vec zastavit tak, by 
tvoj chybn£ rozkaz nepotrebnim sa stal. 

dy Bedlivo vždy prehliadaj, zddliž a jako bol tvoj rozkaz vyplnen£, 
s vvtrvalostou o jeho vykonanie sa usiluj. Kto len vždy nariađuje. 
po plnenf nariadenćho ale sa nepyta, skoro jeho rozkazov všimano 
nebude. Preto chrdn sa rozkazov, o ktor^ch, že vvplnene* byt m6žu, 
už napred pochvbuješ ; i rozkazov t^ch, ktorć nijako kontrolovat nemožno. 

e) Rozkazuj mdlo — len keđ je toho pre docielenie školskeho 
prospechu nevvhnuteftie treba. VeFmi mnoho a nahromadenych roz- 
kazov plnit je tažko, menšfch žiakov robi nesmel^ch a v pr£ci neistych. 
Až keđ vžili sa do prvćho, rozkdž drithć, keđ do druhćho, tretie : tak 
i vola detinskd postupne sa urovndva a zdokonaluje. 

3. Pomdhaj, by deti rady konalv, čo rozkdžeš. Všetko 
vedenie začfname s ldskavostou a až keđ t£to nepomdha, siahame 
ku prfsnosti. Pri menšfch defoch ddvame tozkazom skorej formu pri- 
kazov — pri žiakoch vačšfch nenie takovćho prepracovania treba, 
dno z£kaz je zmdhajucemu sa v nich piidu po neodvislosti urputne 
stavat sa v cestu; treba ho iba krotif, dobrć pokyny mu ddvat. 
Krutost v poručani p6sobf rozhorčenie pOslrichat majućich, budi 
sptirnost, priučuje pretvdraniu a preto tu velkii opatrnosf vvviniit 
nutno. 

4. Vyskytne-li sa jakd neposlušnost, čin rozdiel medzi 
neposliichnutfm zo zapomenlivosti alebo detskej Fahkomvsel- 
nosti a zo vzdorovitosti. Pri prvom (rozličn^mi dojmami omd- 
men£ zapomne i dospety, inak rozumn^ človek na svoje povin- 
nosti, ktože by sa divil, že sa časom zapomenie rozmanit^mi dojmy 
obsvpane dieta v školsk^ch svojich povinnostach ?) postačf, vyslovfm-li 
meho žiakovo, niekolko slovami ho upamatujem, na školske pravidla 
mu mlčky ukdžem; t^m menej napomenutia bude treba, by sa zpa- 
matovalo, čim viacej dieta svojho uči teta miluje. Pri vzdorovitosti 
však bedlivćho a opatrnćho rozvaženia i rdzneho zakročenia treba 



Digitized by 



Google 



294 DOM A ŠKOLA. 



vzdor nech bude zlomen^, čfm prv, t£m lepšie. Zostaft pevne pri 
svojom rozkaze; nedopust, by žiak vzdorom nifečo vynutil; nedaj sa 
jeho zdrdhanfm alebo odmliivanim rozdrdždit; nedohovdraj, nehddaj 
sa s diefetom, ale na krdtko ho odprav, a z tvojej reci nech bude 
vidno, že sa niečoho nesl^chaneho, nikdy a nikde netrpenćho dopustilo. 
Ked by kričal, hlasite reptal, hddzal sebou, z kriku jeho nič si nerob, 
rozkdž, aby mlčal a uskutočni, jestli treba i trest telesn^. Zariađ 
to tak, by každd neposlušnost zaprfčinila diefatu velik^ch neprijem- 
nostf, sama sa treštala, a zdar tvojich zdsad pocftiš onedlho v škole. 
K poslušnosti začfnaju deti navykat doma a to s dobrim pro- 
spechom, keđ otec a matka a všetky osoby domdce k tomuže deru 
pracuju. Matkina auktorita je nižšia, ale bližšia; otcova ale vyššia, 
ale vzdialenejšia; nepatrne, často sa opakujuce udalosti vyrovnaj 
matka, a nehroz otcom; tažšie, d61ežitejšie po miidrom rozv£ženi otec. 
Ale robia to spoločne, nie aby jeden nedbal o to, čo rozkazuje druh^ ; 
čelađ nesmie nehanit to, čo na dietofu otec lebo matka hanf. Chce-li 
malć diefa vec nejakti btyskavri, určite nech odvrdti ho pestunka od 
takovćho, a nech sa usiluje mysel dietata na inu vec obrdtif. CMpe-li 
diefa nećo, čo mu dat nechcem, odtohujem mu ruku raz, dvardz až dotedy, 
k^m neodvykne a keđ tuže vec potom zočf prv než by ju chytilo, diva sa na 
toho, kto mu ju vtedy zakaapval, jako by sa pitalo, či to smie 
alebo nie chytit do ruky; malemu beriem odhodlane z ruky, čo by 
mu škodilo, vačšiemu poviem, by to s£m odložil. Ale v mnoh^ch 
rodindch konaju všetko naopak: tu robf sa detom vo všetkom po v61i, 
a čeliadka musf pol obce zbehaf, než nalezne, čo si dieta zažiadalo; 
inde odstranuje sa všetko, čo by sa detom lubilo: nejde-li to po 
dobrom, dieta kričf, na zem sa hodf, len aby svoju v61u previedlo; 
a tak otec dfe in^ch, matka dra inych pravidiel odchovdva, tak že 
otec pokutne dovoftije, čo matka zakazuje a naopak ; za poslušenstvo 
divajii jim paškrty, učiac jich tak podrobovat sa zdkonu nie pre 
zdkon, ale pre paškrty; chvdli naničhodne kiisky dietok prftomnyrn 
cudzfm ludom; matka nem£ ddslednosti žiadnej, každii chvflu in&č 
myslf, zapomfna, čo pred t^ždnom riekla: i ktože by sa tomu divil, 
že do šk61 i do verejneho života tolko eksemplarov neposlušnih 
rok po roku pribiva, nihanie a neposlušnost proti zdkonom svetskym 
a božsk^m sa viac, a viac rozširuje ? Za niekolko denn^ch hodfn ne- 
može škola napravit to, čo rodičovskć hniezdo za roky kazilo a preto 
zvldšte rodičia pozor na svoje dietky! Neitus Voliav. učite!. 



Vyučovanie n£boženstva v pospolitych škol&ch. 

\ emeckž »National Zeiturjg« uverejriuje nariadenie nemeckeho 

I cisdra Vilhelma v zdležitosti vyučovania ndboženstva v pospolit^ch 

^ škol£ch. Nariadenfm tymto chce nemeck^ cisdr obmedzit učenia 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 295 



sa ndbožensk^ch predmetov a veći zvldšte z pam&ti (memorisatio) 
a aby sa vačšf vplyv klddol na mravnu stranu vvučovania ndbožen- 
sk^ch predmetov. No ponašsky by srne to povedali : neučit sa ndbožen- 
stvo na sp6sob papagaja, ale tak, aby dieta ndboženskej ldtke po- 
rozumelo, z tejto potom pre život, zvlkšte v moralnom ohlade užitok 
mat mohlo, aby tak statočn^ človek a ud pre cirkev, ndrod a vlast 
z neho stat sa mohol. 

»Dejepis-r- hovorispomenutć nariadenie — treba učitažponajnov* 
šiu dobu, nech vedia žiaci, ža pruski krdfovia vždy s arali sa o potlačenu 
triedu Tuđu k. p. počas poslednćho desatročia skrze soctelne reformy. 
Škola musf podiel brat proti socialdemokratick^m pohybom, žiakov 
hneđ v škole treba obzndmits mvln^mi n£h?ady socialistov. Učitefov 
treba priviest a obzndmit s n£rodnohospod£rskymi znamostami.« 

ToFko nariadenie cisdra Vilhelma. Mne zvlžšte p£či sa nariadenie 
to, ktorć tyka sa vvučovania ndboženstva. Keđ kde teda u n£s Slo- 
vdkov zišlo by sa koniec urobit tej mnohej memorisacii a mali by 
srne pomocou mravn^ch rozpravok detom zošlachtovat srdce a jeho 
mravy. Smutno je to skutočne, keđ človek počuje 7 — 8 ročneho 
chlapca na dušek hovorit »Verfna, že ja zo svojho vlastneho rozumu 
atd.« nazpamat a potom vidi toho istćho chlapca trapit živočichy, 
hovorit oplzlć reci a čo je najsmutnejšie, zavčasu pit rozličnć lieho- 
viny a neskoršie ubijat si život a zdravie fajčenim a rozličn^mi teles- 
n^mi chiitkami. 

Dieta v škole len z toho vezme pre život nejak^ užitok, čo 
rozumie a čo vie k svojim potrebdm usposobit. Viac urobi teda učiteF, 
keđ sa vynasnažuje jednoduch^mi mravn^mi rozprdvkami z obecneho 
života a menovite z biblickćho dejepisu rozširovat kruh znamosti a sfce 
mravno-ndbožensk^ch zndmostf dietata, ktore ono, ponevdč jich rozumie 
i v rozličn^ch potrebdch, uzkostoch a nerestach života upotrebit bude 
vediet. Poukižme dietatu na jednotlivych fudf, ktori pracovitostou, 
ndbožnostou a zvldšte skrze mravn^ život stali sa statočnymi a spo- 
kojnim Tudmi. Porovndvajme jednotlive vyjavy biblickych dejov sta- 
rćho i noveho zdkona s v^javmi terajšich Fudsk^ch dejov a poukazujme 
na jejich dobrć alebo zlć str£nky. 

Mne, od kedy som učitefom nepačilo sa v našich konfession&l- 

nych školdch, zvldšte rozdelenie ndboženskej l£tky. Učfm i ja tak, že 

beriem Idtku v III. triede tu, ktoru tažko je vvsvetlovat v opakovacich 

školdch. L£tka naboženskd, dala by sa zvldšte v slovenskych ev. 

školich velmi dobre rozdelit a sfce preto, že pri evanjelikoch trv£ 

vyučovanie ndboženstva od šiesteho až do toho roku, kym sa dievka 

^vydd a miadenec neoženf. Mdme, aspon mali by srne mat za šest 

kov trvajiicu každodennu, za tri roky trvajiicu opakujiicu školu 

mirne takrečenć katechisacie v kostole, ktorć sa maju konat v me- 

ici: juni, juli auguste a v septembri. 

Zahrvzol do tejto otdzky, ako sa pamatdm p. brat a druh Zig- 
tundik — no ostalo to pritom, že jeho ozaj podarena praca uverejnila 
► v časopise, ale učinok jeho prdce neprešiel do školy a nasledovne 



Digitized by 



Google 



2 9 6 DOM A ŠKOLA. 



ani do života, a my učfme na"boženstvo tak, ako to bolo za starjfch 
časov, a maVnime drah^ čas ubijanim dietata mrtv^mi literarni. 
V^sledok toho javf sa potom v živote, lebo vidfme zkazenost zvl£šte 
v mravnom ohfede za každ^m krokom. Ano zkazenost talo dosahuje 
u nas už toho vrcholu, ktoreho v in^ch svetdrsky vzdelan^ch štitoch. 
My dnes-zajtra obdvat sa m6žme toho, oproti čomu prave vystupil 
cisdr velkej riše Europy. 

Štdt nestard sa o vyučovanie ndboženstva tak, ako by to bolo 
treba. Pre ndboženstvo určene sii dve hodiny do t^ždna, konfessie 
sfce viac času venujii ndboženstvu, alo nenapravia methodu a nesta- 
rajii sa o methodicky vypracx>vand školsku spisbu. Nikto nepokiisil 
sa k. p. o preloženie do slovenčiny toho vytečneho diela nemeckćho 
»Wie ich meinen Kleinen die biblische Geschichte erzahle«, podot^kam, 
že toto dielo za paV rokov došlo k 15. vydaniu. U nas napiše sa 
biblick^ dejepis v fažkej bibličtine, ktoni, zvlašte z terajšich mađar- 
skih praparandif vyšlf učitelia, nie to deti sotva rozumeju. Katechismusi 
pišu sa sfce skoro o zdvod, no rozdiel medzi nimi velmi maty. Tak, 
ako voIakedy pri zemepise bola prvd otazka: Ćo je svet? a dieta 
nevedelo, čo je škola a jej čiastky, tak i pri našich katechismusoch 
je prvd otazka: čo si ty dFa ndboženstva a dieta nevie ani len o det- 
skom živote Krista ani slova. Keđ pri ktorom predmete, teda pri 
ndboženstve načfm sa držat prisne postupu takćho, aby z lahšfch vecf 
tažšie x vyptyvaly. Mfia raz navštfvil v škole štltnej jeden lid školskej 
stolice v sprievode direktora, ked som učil ndboženstvo. Deti roz- 
prdvali mravnć rozpravky zo života a z biblickeho dejepisu. (Ten ud 
školskej stolice bol tak^, ktor£ skončil maturu a je nateraz liradnfk 
pri železnici.) >Tanito ur, tudnak-e a gyermekek imddkozni?« Igen is, 
de csak tćtul. »De hiszek egyet magyarul is tud valamelyik, 
a kinek az anyanyelv magyar«. Igen. Dieta hovorf hiszek atđ. a keđ 
prišlo na »kinzatćk Pontius Pilitus alatt« pan sa ho p^ta: »ki volt 
Pontius Pildtus?« Dieta nevedelo — no vytrhol ho z rozpakov pan 
direktor, keđ pošepol pdnu riradnfkovi »azt ćn sem tuđom« Pdni vyšli 
von, ja vyprevadil som jich na chodbu a ten p. uradnfk p^ta sa ma : 
»H£t tanit6 iir, tudja, hogy ki volt Pontius Pildtus? Ja mu poviem, 
že kto bol a p^tam sa ho, že ci on vie, ci td otazka patrf 6-ročnemu 
dietatu, ktore koncom oktobra teda nie uplnć dva mesiace je v škole. 
Toto som len preto vyklebetil, ponevdč viem, že nie len lidovia škol- 
skej stolice v štdtnej škole, ale veru i zkušujiice kommissie v našich 
slovensk^ch konfessionalnych školach chceju sa robit mudrymi skrze 
predkladanie tak^chto otazok maličkfm detom. Keđ voraktor^ predmet, 
teda ndboženstvo potrebuje dokondle študium, najtažšie študium je 
ale to, ako mame učit ndboženstvo, aby z neho zvldšte v mravnorr. 
ohrade tižitok mal človek. Prosfm, ktor^ch sa t^ka, aby sa už ra2 
prichytili do toho a vypracovali navod učitetom do ruky, ktorom by 
tfto najlahšie priviedli dieCa k poznaniu Boha a jeho syna Ježiša 

Krista. Jtin Rurian. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 297 



p« 



Verejnd prosba. 

(Pokračovanie.) 



"oddvan^ tu menoslov asi 500 pre školsku v^učbu zvačša potreb- 
J? n^ch rastlfn sostavil som na zdklade česk^ch a slovensk^ch bo- 
Sjp tanick^ch diel, jako i na vlastn^ch chatrn^ch zndmostfach a na 
podaniach pospoliteho Tndu. Ponevdč ale presvedčen^ som, že ešte 
mnohe z tu pripomenut^ch rastlfn v ndrode našom i slovenskejši 
i primeranejšf nizov mat budii: z prfčiny tej obraciam sa jak ku 
všetk^m priatefom slovenskej vyučby vobec, tak menovite ku vyteč- 
n^m botanikom našim s tou srdečnou prosbou, aby nestažovali si 
menoslov tento podla najlepšej botanicko-filologickej vedomosti svojej 
kde treba, už ci slovenskejšimi vedeck^mi, ći prostondrodnfmi menami 
cestou časopisu tohoto (alebo i privdtnou) laskave opravit, potažne 
doplnif, a i s v£znamnym prfspevkom t^m slovensku v^učbu botaničku 
napomdct a sdokondlit. 

XXXI. 

1. Cistec lesnf alebo trnocel (Stachys sylvatica; die Wald- 
Stocknessel od. der stinkende Wald-Andorn ; erdei hunvdsz); 

2. Cistec bahnf alebo osližtenak (Stachys palustris; der 
Sumpf-Ziest od. Wasser-Andorn ; seppedćk hunydsz); 

3. Mernica čierna alebo šedivka alebo smrduša (Bal- 
lota nigra; die gemeine Ballote od. der schvvarze Andbrn; fekete 
peszterce); 

4. Bukvica lekdrska alebo ranf list (Betonica officinalis; 
die gebrauchliche Betonie; orvosi. betonika vagy bakfii); 

5. Jablčnfk obecny alebo slanovitec alebo žukovret 
alebo jatrenica (Marrubium vulgare; der gemeine od. weisse An- 
dorn ; orvosi pemete); 

6. Srdečnik obecn^ alebo lv^ ohon (Leonurus cardiaca; 
der Wolfstrapp od. das Herzgespann; szuros gyongyhfm); 

7. Paveznfk alebo šišak obecn^ alebo hrozničnik (Scu- 
tellaria galericulata ; das helmfbrmige Schildkraut od. Fieberkraut: 
vizmellćki csukoka); 

8. Cernohlav alebo hlavienka obecnd alebo razebnfk 
(Prunella vulgaris; der gemeine Brunnheil; torok villahim); 

9. Cernohlav alebo hlavienka velkokvetd (Prunella 
-ratidiflora; der grossblummige Brunnheil; nagyiragii villahim); 

10. Jazva alebo praslen obrvend alebo storišok obecny 
Jlinopodium vulgare ; der gemeine WirbeIdosten od. VVeichsattel ; 
izftros pereszleny.) 

XXXII. 

i. Strkdč vačšf alebo luštinec (Rhinanthus major; der 
-osse Hahnenkamm od. Klappertopf ; csorgđ lapor, kakastarej) ; 



Digitized by 



Google 



298 DOM A ŠKOLA. 



2. Všivec bahnf alebo ušivka smradlavd (Pedicularis pa- 
lustris; das Sumpf-L&usekraut od. Sumpf-Rodel ; posvdny kajmacsdr); 

3. Zubovnfk alebo podbielok šupinat^ alebo potajnica 
alebo lušnec alebo bab^ zub (Lathraea squamaria ; die Schuppen- 
wurz; konya vicsor); 

4. Svetlfk lek£rsky alebo zreničnfk alebo otavnica alebo 
očimatky božej (Euphrasia officinalis; der gem. Augentrost; 
szemviditđ szdlkacsćk); 

5. Čemič alebo černel r.olnf (Melampyrum arvense; der 
Acker-Kuhweizen od. Wachtelweizen ; csormolya fintor); 

6. Nosatec vačšf alebo šklabivec alebo Ivf pysk (An- 
tirrhinum majus ; das grosse Lowenmaul ; aranyev8 pinty6 vagy orosz- 
ldnszdj vagy ebfejGfu); 

7. Kvetel alebo lanovec obecn^ alebo bohorodicin lan 
(Linaria vulgaris; der Frauenflachs od. das gemeine Leinkraut; ko- 
zonsćges gyujtovdny); 

8. Ndprstnfk červen^ (Digi tališ purpurea; der rothe Finger- 
hut; piros gyiisziivir£g) ; 

9. Zdraza klinčokovd alebo červenavd (Orobanche caryo- 
phyllacea; die Gewiirznelken-Sommerwurz; szegfu szidor); 

10. Krtičnik hluzat^ alebo trudovnfk (Scrophularia no- 
dosa; die gemeihe Braunwurz; bodza tctkajak vagy torokgyikfu). 

XXXIII. 

1. Tarica kališkatd alebo besnič liečiv^ (Alyssum caly- 
cinum; das kelchfriichtige Steinkraut; csćszćs ternye); 

2. Osievka jarnia alebo nudznica piesočnd (Draba 
verna; das Frtihlings-Hungerblilmchen ; k6d daravirdg vagy 
fustvirdg) 

3. Ližičnfk lekdrsky alebo vare čnica pomorski (Coch- 
learia officinalis; das gebrauchliche Loffelkraut; kaldntorma); 

4. Zerucha zahradnia alebo vesnovka sevnd (Lepidium 
sativum; die Garten-Kresse ; kerti zsdzsa); 

5. Pastušia tobolka alebo pastierska kapsička alebo 
mošnica (Capsella vel thlaspi bursa pastoris; das Hirtent&schel- 
kraut; pdsztortdska csapka vagy p£sztortars<5ka) ; 

6. Nahdl piesočnf alebo steničnik nahob£ly (Iberis vel 
Teesdalia nudicaulis; der kleine Bauernsenf od. die Steinkresse ; level- 
telen szirmanyiilt); 

7. Chiilivka jerišskd (Anastatica hierochuntica; die Rose 
von Jericho od. die Auferstehungsblume; jerichoi Ione); 

8. Boryt barviarsky alebo silina alebo bar vovnik (Isatis 
tinetoria; der F&rber-Waid ; festS csiilleng); 

9. Plienič lanov^ alebo lanica obecnd (Camehna sativa; 
der gemeine Leindotter od. Finkensamen; magvas gomborka); 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 299 



10. Orez piesočn^ alebo brukev pomorskd alebo ka- 
tr£m (Crambe maritima; der gemeine Meerkohl; tengeri tdtorjdn) ; 

11. Mesiačnica lesnia alebo tekvičnfk sriebrit^ (Lu- 
naria biennis: die zweij&hrige Mondviole; begyes lapic). 

XXXIV. 

i. K^čelnica cibulonosnd (Dentaria bulbifera; die zwiebel- 
tragende^ Zahnwurz ; gumdtermS fogasir); 

2. Zerucha liičnia alebo žab^ kvet (Cardamine pratensis;. 
das Wiesen-Schaumkraut od. die Wiesenkresse ; kakuk foszldr vagy 
rćti tormaffi); 

3. Zerucha horkd (Cardamine amara; die Bitterkresse : ke- 
serii foszldr); 

4. Zerucha potočnia alebo kres lek£rsky alebo bobo- 
vnfk (Nasturtium officinale vel Sisymbrium nasturtium; die Brunnen- 
kresse; orvosi rćzsuka); 

5» HydozeT alebo husatec piesočn^ alebo repniak (Ara- 
bis arenosa; der Sand-Gansekohl ; sivatag ikrapikkj; 

6. Strmob^I hladk^ (Turritis glabra; der kahle Turmkohl; 
sima toronvszdl); 

7. Cesndčik obecn^ alebo htilevnfk cesnakov^ (Alliaria 
officinalis; der Waldknoblauch, das Knoblauchkraut od. Rampen; 
hagymaszagu zsombor); 

8. Osendk obecn^ alebo repnica poriečna (Barbarea vul- 
garis; der Barben-Hederich od. der wilde Riibsen od. das gemeine 
Barbenkraut; tđi tormdncs); 

9. Hdlevnfk lizkolist^ alebo oran (Sisymbrium Sophia; 
das Sophienkraut; Zsćfia zsombor); 

10. Hdlevnik obecn^ alebo nosan (Sisymbrium officinale; 
der Wegsenf od. das gelbe Eisenkraut; szapora zsombor); 

11. Repa obecn£ (Brassica rapa; der Turnips od. die weisse 
Riibe; kerekrćpa); 

12. Horčica čierna (Brassica vel sinapis nigra; der schwarze 
Senf; fekete repce); 

13. Retkev polnia alebo ohnica (Rhaphanus rhaphanistrum ; 
der Acker-Rettig; repcsćn retek). 

XXXV. 

1. Mučienka modr£ (Passiflora caerulea; die himmelblaue 
assionsblume ; kćkvirdgu golgota); 

2. Zer^vinec alebo kakost ltični (Geranium pratense; der 
vViesen-Storchschnabel ; mezei gerely vagy kek daruorr); 

3. Zbdnkovec podivn^ alebo lačkovka indickd;(Nepentes 
estillatoria ; die Kannenstaude od. der Destillirstrauch ; indiai kannacserje ;) 



Digitized by 



Google 



1 



300 DOM A ŠKOLA. 



4. Slez biely alebo proskurnik lek£rsky (Althaea offici- 
nalis ; der Eibisch- od. die Heihvurz ; mahola ziliz) ; 

5. Slez ružovy alebo hrudničnfk srieftov^ (Althaea rosea 
vel malva alcea ; das Siegmarskraut od. die Rosenpappel ; csillag- 
szđrčs mdlyva); 

6. Sliezik obecn]^ alebo pagačica alebo syrčoky alebo 
syrenčia alebo chlebfky (Malva rotundifolia ; das Kaspappelchen 
od. die rundbl&tterige Malve; uti vagy kerek mdlyva v. kis papsajt^; 

7. Pavlnfk trojzub^ (Gossypium tricuspidatum; der weisse 
6d. dreispitzige Baumwollenstrauch ; hdromfogas gyapot); 

8. Cejba malabdrska (Bombax malabaricum; der malaba- 
rische Dunbaum od. WoIlenbaum ; malabdri gyapotfa) ; 

9. Bahobab prstnaty (Adansonia digitata; der Baobab od. 
Affenbrodbaum ; ujjas baobab); 

10. Zadopelnik vodokleno vity alebo dlanikvet (Cheiro- 
stemon platanoides ; der platanenartige Handebaum : bogldrlevelii kezfa). 

XXXVI. 

i. Chocholiišokcibulat^ (Corydalis bulbosa; die Hohlvvurzel 
od. das- zvvieblige Erdrauch; kemćny Iikasir); 

2. D^mica alebo rutka obecnd alebo rosica (Fumaria offi- 
cinalis; die Feldraute od. der gemeine Erdrauch; fbldi fustike) ; 

3. Gomolica obecnd alebo vit od 1 lični alebo ramšel 
(Polygala vulgaris; die gemeine Kreuzblume od. das Himmelfahrts- 
blumchen; pacsirta cseszesz£rny) ; 

4. Gomolica horkd alebo vitod liečiv^ (Polygala amara; 
die bittere Kreuzblume; keserii csćszesz£rny) ; 

5. Gomolica dvojkvetd alebo vitod zimostrdzovit^ (Po- 
lygala chamaebuxus; die buchsartige Kreuzblume; aranyos csćszesz&rny) ; 

6. Metlefi trojnolistd alebo krutopvsk metlovit^ alebo 
janovec (Sarothamnus scoparius vel spartium scoparium; der ge- 
meine Pfriemenstrauch od. Besen-Ginster ; sepr6 jeneszter); 

7. Kružinka alebo shybadlica bradovičnatd (Genista 
germanica; der deutsche Ginster; nemet rekettye); 

8. Kružinka barviarska alebo žltica (Genista tinctoria; 
der Farber-Ginster; nyiil rekettye); 

9. Kružinka streloviti alebo previazanec okr^dlen^ 
(Genista saggitalis; der pfeilformige Ginster; gatyds rekettye); 

10. Hloddč alebo hustec jami (Ulex europaeus; der Stech- 
Ginster od. Hecksamenstrauch ; villongo siinbige). 

XXXVII. 

1. Čilim nfk obecn^ alebo zanovef alebo štedrenec alebo 
kozia đatelina (Cytisus laburnum; der Bohnenbaum od. goldene 
Regen; fai ganot); 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 501 



2. TVnovnfk obecn^ alebo akdtalebo terebfn (Robinia pseud- 
acacia ; der gemeine Robinienbaum od. die unSchte Akacie ; fehćr akdsz) ; 

3. Žanovec str omovi tf alebo pukalina obecnd (Colu- 
tea arborescefts; der Blasenstrauch od. die Blasenschote; pukkantć 
dudafiirt vagy varjukorom); 

4. Ihlica tfnitd alebo osl^ tfnič alebo bab^ hnev (Ono- 
nis spinosa; die dornige Heuhechel od. Hauhechel; tčvises iglic); 

5. Uročnik alebo b61hoj obecn^ alebo ranolica (Anthyllis 
vulneraria; der gemeine Wundklee ; nyul szapuka vagy ny\il hereffi); 

6. Škrkavičnfk alebo vlčec žlt# (Lupinus luteus; die gelbe 
Feigbohne od. Wolfsbohne; sdrga csillagfurt); 

7. B6b mnohokvet^ alebo fazula tureckd (Phaseolus 
multiflorus; die turkische Bohne od. Feuerbohne; nagyvirdgu paszuly) ! 

8. B6b sviiisk^ (Vicia faba; die Puffbohne, auch Pferde- od. 
Saubohne; bab babo vagy disznćbab); 

9. Ladnik plotnf alebo vikev krovinnd (Vicia sepium; 
die Zaun-Wicke; gyep(i babć); 

10. Šošovica obecnl (Ervum lens; die gemeine Linse; f6- 
zelćk lencse); 

u. Hrach potravnf (Pisum sativum; die gemeine Erbse; 
vetemeny borsć). 

XXXVIII. 

1. Slddič hladk^ alebo liekorica alebo sladkć drevo 
(Glycyrrhiza glabra; das gemeine Sdssholz; ćdes higviric); 

2. Vičenec obecny (Onobrychis sativa; die Esparsette od. 
gem. Hahnenkopf; takarmdny eszparzet); 

3. Podkovka chocholat£ alebo rozkovnfk (Hippocrepis 
comosa; die Pferdehufsschote od. der Pferdehufsklee; erny5s patkd- 
cim vagy 16patk6fQ); 

4. Lecha jarnia alebo hrach polesnf (Orobus vernus; das 
Fasanenkraut od die Friihlings-VValderbse; tavaszi lednek); 

5. Hrachor lučni alebo drdždivec (Lathyrus pratensis; 
die Wiesen-Platterbse od. Honigwicke; pallagi biikkony); 

6. Hrachor džuky alebo orešec zemsk^ alebo halucha 
(Lathyrus tuberosus; die knottige Platterbse od. die Ackernuss; mo- 
gyor6s blikkony); 

7. Modrfk obecn^ alebo ci vit (Indigofera anil; der Anil- 
Indigo; kozonseges indigdcserje); » 

8. Obratlovec poživn^ alebo kostkovnfk primorski 
" bo kozinec južn£ (Astragalus baeticus; die Kaffeewicke od. 

- spanische Traganth; spanyol b<5ka); 

9. Ranostaj pest rf alebo čičorka (Coronilla varia ; die bunte 
onenwicke od. Pelschen; tarka kornilla); 

10. Ladenec rožkat^ alebo štiirovnfk obecn^ alebo 
izdefi alebo praženica (Lotus corniculatus; der gehornte Scho- 
lklee od Goldklee; szarvas kerep). 



Digitized by 



Google 



302 DOM A ŠKOLA. 



XXXIX. 

i. Komonica lek&rska alebo žlt£ đatelina (Melilotus offi- 
cinalis; der gebr&uchliche Steinklee; somkćrć mćzkerep); 

2. £)atelina alebo trojka ltfčnia alebo đatelina červen^ 
(Trifolium pratense; der gemeine Klee od. rothe Wiesenklee; rćt 
lćhere vagy piros 16here); 

3. f)atelina plazivd alebo đatelina biela (Trifolium repens ; 
der kriechende Klee od. weisse Wiesenklee ; gy6kerez8 lćhere vagy 
fehćr lćhere); 

4. f)atelina piizalkatd alebo đatelina rolnia (Trifolium 
arvense; der Hasenklee; herehura ldhere); 

5. £)atelina položeni (Trifolium procumbens vel campestre; 
der Feldklee od. kleine Hopfenklee; henyđd 16here); 

6. Tolica medska alebo lucerria sevnl alebo voj teška 
(Medicago sativa; die Luzerne od. der Futter-Schneckenklee ; kćk 
csigacsft vagy lucerna vagy nćmetlćhere) ; 

7. Tolica srpovitd alebo d u n i c a (Medicago falcata; der 
Sichelklee od. das schwedische Heu; sdrkerep csigacstf);) 

8. Tolica chmelovd afebo osenica (Medicago lupulinajdie 
Hopfen-Luzerne od. der Hopfen-Schneckenklee; komlćs csigacs6); 

9. Trezalka obecnd alebo rusohlavec alebo postrie- 
lanec alebo trdva sv. Jana (Hypericum perforatum; das gemeine 
Johanniskraut od. Hartheu ; csengfl linka vagy orbdncffi) ; 

10. Kdkaovnfk prav^ alebo strom bozi (Theobroma 
cacao; der Kakaobaum; felsćges kikaćfa). m. Kovaievskf-, 



Praktični pomoć k počtovaniu s istotou. 

Prc dom složil: A. P. Z. 
(Pokračovanie.) 

2. Traja složili sa takto: A 30 zl. B 40, C 70, čo spolu činf 
140 zl.l; avšak kupčili tak neštastne, že ani ku svojim peniazom ne- 
prišli, ponevdč sa jim len 100 zl. navrdtilo. Kolko z toho každ£ dostane? 
zdkl. nazpdt zdkl. 

140 IOO X 3° = 3000: 140 = 21.42 zl. nazpat 
140 IOO 40 pokračuje sa podobne A 
140 100 70 » » » 

To istć sa aj takto m6že vypracovaf. Spoločnej ztraty bolo 40 
zl. ; kofko na ktorćho prfde z tej ztraty? 
zdkl. ztrata zdkl. 
A 140 40 X 3° = 1200: 140 = 8.57 zl. ztraty 
B 140 40 40 pokračuje sa ako pri A 

C 140 40 70 » » 



Digitized by 



Google 



dom A ŠKOLA. 303 



nu bednu zo železnice vo vdhe 171 kg, od 
it 3 zl. 85 kr. Doma odvažili svoje nerovnć 
re A vdžilo 39 kg, pre B 60 kg, pre C 47 
tnfch 25 ^- vdžila bedna. Kolko ktorćmu 

jovoz za bednu, ktor^ rovnako zaplatia: 

96.25 : 171 = 0.56 

z 3.85, zostane za obsah 3.29 

128.31 : 146 = 0.878 (bez malo 88 kr.) 
d 140 3-zy ou pokračuje sa podobne A 
C 146 3.29 47 » 

K tomu jedenkažd^ 56 : 3 = I8 1 /« kr. od bedny. 

4. Dvaja gazdovia vzali do arendy 80 jutdr pofa v nerovn^ch 
častach. A platil arendy 259 zl., B 301 zl., kolko jutdr ktor^ užival? 
Spolu platili arendy 560 zl. 

dren. jut. dren. 
A 560 80 X 2 59 = 20720 : 560 = 37 jutdr 
B 560 80 X 3 QI = 24080 : 560 = 43 » 

8cT 

5. Tri velkć krajčfrske zavody vyhotovily za jeden a ten isty 
čas pri rovnakej usilovnosti avšak pri nerovnakom počte tovaryšov, 
3000 vojensk^ch oblekov. K^m totiž zavod A vyhotovil 2 obleky, 
za ten čas vyhotovil B 3 a C 4 obleky. Kolko ktor^ zavod vyho- 
tovil z t^ch 3000 oblekov. 

V^sledok spoločnej prace, t. j. sčftanie pomerov prace je 9 oblekov. 

prdca obleky prdca 
A 9 3000 X 2 = 6000 : 9 = 666 
B 9 3000 X 3= 9000 : 9 = 1000 
C 9 3000 X 4 = 12000 : 9 = 1333 

2999 
I chybujuci oblek sa ztratil v zlomkoch, ktore by spolu urobi!y I 
kabdt; ponevdč ale nemd smyslu, žeby jeden zavod ušil nekolkii čast 
kabdta, tedy sa to vynecha\ 

III. Priklady a ulohy trojudovćho počtovania s obratenym pomerom. 

Vysvetlenie rozdielu medzi rovn^m a obrdten^m pomerom (tam 
pri rovnom pomere: čim viac, t^m viac — čim menej, t^m menej, 
a ndsob 3. s 2. del siičin udom 1.; tuto ale pri obrađenom pomere: 
čfm viac, t^m menej — čim menej, t^m viac a nasob i. s 2. del 
sričin riđom 3.) vidz obširnejšie 27 — 34. 

1. Jednoduchd trojrid. počta s obrdten^m pomerom. 
1. Vlanf skosilo jednu Itiku 5 koscov za4dni; toho roku chcel 
by ju mat majiter skosenii za 2 dni, kolko koscov potrebuje? 



Digitized by 



Google 



3o 4 DOM A ŠKOLA. 



d. kos. d. 
4 5 2 

4X5 = 20 : 2 = 10 koscov. 
2. Dom, ktor£ 6 murdrov vymtiralo za 45 dnf, vymiiralo by 
10 murdrov za kolko dnf? 
m. d. ni. 
6 45 10 

6X45=270 : 10 = 27 dnf. 
2. Ćo štyria popflili za 3 1 / 2 dfta, za kolko dnf popflia to 6.? 
piliari d. pil % 
4 35 6 

4 X 3.5=14:6=2.3 alebo 14: 6 = 2 2 / 6 = 2 x /i dna. 
12 12 

-20 -2 

2 
Ponevac sa deri nedelf na desatiny, tedy sa odporuča ten druh^ 
sp6sob, totiž vytiahnutie obecneho zlomku, kdežto zase v praa po- 
hodlnejšie je 4-krdt 3.5 než 4-krdt i x l 2 . 

4. Ked na kabat vyšlo 2.35 m sukna 1. 10 m širokćho, kolko 
treba na tak£ kab£t zo siikna 1.30 w širokćho? Ponevač nekolko 
metrov siikna vždy značf mieru do dlžky, tedy: 

šir. dlz. Sir. 
I. IO 2.35 1.30 
1.10X235=25850: 1.30=258.50 : 130 = 1.98 m (čili 2 m bez 2 cm). 

5. Keđ nekto, chtiac gazdovat s priestorom, chce 9 m dreva 
uložit až po povalu drevarne na 3 x / 2 metra vysokej, v akej šfrke od 
steny ma upevnit druk? 

vyš. šir. vyš. 
1 9 35 
1 X 9 • 3-5 = 90 : 35 = 2 -57 '" sfrka. 

6. Nečo by srne mali tak uloženo, žeby zauj imalo priestoru do 
šfrky 3.12 m y do v^šky 1.54 m\ chceli by srne to preložit do prie- 
storu 1.90 ;// širokćho, ako vysoko nam vynde? 

šir. vyŠ. šir. 
3.12 1.54 I.90 
3.1 2X1-54=4-8048 : 1.90 = 480.48 : 190 = 2.52 m v^ška. 

7. Keđ by na vydl£ždenf jedneho kostola bolo 2700 štvorcov^ch 
dlazek na 35 cm, kolko 40 centimetrov^ch dldžek bolo by treba na 
in^ prave tak priestrann^ kostol? 

cm dldš. cm 
35 2700 40 
35X2700=94500:40 = 2372 dlazky. 

8. Istd zdsoba miiky postačila 5 Tuđom za 60 dnf; dva z nich 
odišli, za kolko postačf pozostal^m prave tolki zasoba? 



Digitized by 



Google 



305 



f by mal 50 stran po 
2300 pfsmen, — kolko 



2 stran. 

tej dobročinnej »bierky 
po 14 zi. 50 Kr; nasiosajicn vsaK pozaejsie 22, — po kofko dostanu: 
pohor. zl. pohor. 
20 14.56 22 
20X1456 = 291.20 : 22 = 13.236 zl. (13 zl. 23V 2 kr.) 

11. A chce prečarovat 30 q sena cenenćho po 1 zl. 70 kr. za 
ovsenii slamu od B cenemi po 90 kr za q. Kolko mu B ma dat slamy ? 

kr. q kr. 

170 30 90 
180X30=5100:90 = 56.66 g. 

12. Za kolko rokov zfskam ist£ siičet z tirokov 8 percentov^ch, 
keđ by sa ten isty siičet zfskal z lirokov 5 percentov^ch za 4 roky ? 

odst. roky odst. 

5 4 8 

5 X 4 = 20 : 8 = 1.5 (za 2 1 /* roka). 

13. Keđ hl žita stdl 4 zl. 50 kr. a predaval sa za ist£ siičet 
5 50 (2.5) kg fažk£ chlieb, kolkej vahy chlieb dostanem za tie istć 
peniaze pri cene 5 zl za /// žita? 

zl. kg zl. 
4.50 2.5 5 
4.50X2.5=11.250: 5 = 2.25 kg chlieb. 

2. Složita trojtfdovd počta s obraten^m pomerom. 

(Vidz vysvetlenie pri složitej trojiid. počte s rovn^m pomerom!) 
i. Keđ nekto ist^ siičet pefiazi usbieral za 8 rokov tak, že 
každemu zo svojich 5 deti dal mesačne do mumalca 20 kr., za kolko 
rokov usbiera in^ tenže siičet, kto 4 defom bude klast mesačne po4okr.^ 
5 defom po 20 = 100 
4 » » 40 = 160 
vklad roky vklad 
100 8 160 

100 X 8 = 800 : 160 = 5 rokov. 
2. Nekto oral 3 pluhami, a zrobiac každ^m denne pod 2 miery 
siata, bol hotov^ za 12 dnf; za korko dni hotov^ by bol na tomže 
poli, keđ by oral 4 pluhami, a zrobil by každ^m pod 2 1 / 2 miery denne? 

3 pluhy po 2 miery = 6 mier denne 

4 » » 2 x / 2 » = 10 » » 



Digitized by 



Google 



3o6 DOM A ŠKOLA. 



m d. m 

6 12 IO 

6 X I2 = 72 : io = 7.2 čili 7 1 , fi dna. 
Pozn. Najdu sa ovšem medzi tu uveden^mi prfklady nektore sia- 
hajuce aj vyše potreby každodennćho života. Takove napisane sii 
tedy len cierom cvičenia. T^kaf sa však đalšich ešte spletenejšfch 
liloh bolo by ohladom na dom v skutku zbvtočne. Pokrać.) 

l)ryvky z praktičnej geometrie. 

(Pokračovanie.) 
O vymeriavanf obvodu kruhu či kružnice. 

Obvod kruhu či kružnicu, možno ako prirnky vymeraf. Tak n. 
p. obvod kolesa alebo mlvnskćho kamena vymeriame, jestli ho zukol 
vukol nitou ovinieme a obvodu zodpovedajiici kus niti metrom pre- 
meriame. Tohoto spdsobu meranie kružnice je však len vetom zriedka 
možnć. Tak n. p. na papieri nakreslenu kružnicu nemožno takto či 
ovinutim niti vymerat. V tomto a podobnych pn'padoch musfme 
obvod kruhu vypočtovat. Toto vypočtovanie kružnice zaklada sa na 
nasledujucej poučke: 

Otočfme-li okolo nejakčho kolesa nit alebo šniiru a premeria- 
me-li tento, obvodu zodpovedajiici kus niti jeho priemerom, zkusime, 
že tento posledny v otaznom obvode 3 a l ' 7 -krat' je obsaženy. 

Este snadnejšie toto meranie priemerom prevedieme, jestli do 
kolesa, do jeho obvodu, na hor trčiaci klinček zabijeme a ho potom 
po velkej a rovnej zemi, raz, dva skrutime. Na tom mieste kade sa 
koleso kriitilo, povstane kolaj s ja/ninami klinčekom vybit^mi. Dlžka 
kolaje od jednej do druhej jaminv predstavuje obvod kolesa, ktory 
potom priemerom premeriame. 

Akekorvek k tomuto cielu koleso upotrebime, vždy a zakaždym 
za' podiel, priemerom vymeraneho obvodu jedno a to iste čislo 3 1 - 
obdržfrrie. 

Gelom Fahšieho počtovania vyslovujeme obecn^ zlomok 1 j 1 
v decimdlkach, a preto miesto čisla 3 1 /- berieme do počtov 3.14. 

Zo všetkeho tu povedaneho vyplyva, že obvod kruhu je 
3.14-krdt to!ky ako jeho priemer, a že nasledkom tohoto 
obvod kruhu najdeme, j estl i jeho p riem er 3.14 nasobfme. 

Obvod kruhu či kružnica je tedy nasobka z priemeru a 
čfsla 3.14. či 

Obvod kruhu = priemer X 3- ! 4- 

Obvod kruhu menujii učenci peripheriou kruhu a označuju 
na kratce literou /. Označime-li obvod kruhu takto, či literou /, 
a priemer či diameter kruhu literou d, obdržime miesto predošlej 
nasledujiicu, všeobecnu formulku k vypočtovaniu obvodu kruhu 

> = d X 3.14. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 307 



3.14 označuju učenci rćckou literou pii a preto pfšu 
jte i nasledovne 

d X M 

riemer ci d nejakeho kruhu 2 dm, tedy je jeho 
>d = 2 X 3*4 ci 6.28 dm. 

obvod 3.14-krdt v&čst nežli priemer, preto i naopak, 
crdt menši, nežli obvod. Z tohoto zas vyptyva, že 
ceho kruhu ndjdeme, jestli jeho obvod čfs- 
11 e. 

p. obvod nejakeho kruhu 6.28 dm, tedy je jeho 

ier = 6.28 : 3.14 = 2 dm. 

P P 

Vdbec : d = p : 3.14 či - alebo — - 

' * * /* 3.14 

V hor udanej formulke / = d X /# možno miesto rf diametra 
2 r položit, bo d je v skutku tolk^, ako dva polmery. Ndsledkom 
tohoto zmenf sa hor udand formulka na 
p = 2 r pii t. j. 

Obvod kruhu rovna* sa dvojndsobnemu ndsobku 
z polmera čfsla 3.14. 

Obndša-li n. p. polmer nejakeho kruhu 3 dm, tedy je jeho 
obvod = 2X3X^ ci 2X3X3-H = 12.S4 dm. 

Ako horudana* formulka / = đyCj>ii ukazuje, je obvod kruhu 
rovn£ ndsobku či činitelov d a pii, ponevdč ale je pii st£le čislo, preto 
sa len d mćže v riom menif. Z tohoto ale vyptyva, že vefkost kruž- 
nice či verkost obvpdu nejakeho kruhu zavisi jedine od d či od 
velkosti diametra. Čim vačši je tedy priemer nejakeho kruhu, t^m 
vačšf je jeho obvod a naopak. 

Je-li ž dvoch kruhov^ch obvodov jeden dvakrdt vačši než drurr^, 
tedy je i priemer tamtoho dvakrdt vačši než tohto. 

Chceme-li tedy dva-, tri-, alebo štyrikrdt vačši kruh, nežli je 
zndmy nakreslit, musime jeho priemer dva,-, tri- alebo štyrikrdt vačši'm 
urobif. Podobne dva-, tri-, alebo štyrikrat vačši kruh obdržfme, jestli 
zndmeho kruhu polmer dva-, tri-, alebo štyrikrat zvačšime. Tak n. p. 
obndša-li priemer prednych kolies na voze 0.80 ;// a chceme-li, 
aby zadne dvakrdt vačšie boly, musi t^chto priemer 2-krdt tolk^ 
byt či 2X0.80 t. j. 1.60 m obnašaf. 

Ulohy. 1. Nakresli kruh jehož priemer 4 cm velkf je! 

Ko Tko cm-ov obndša tohoto kruhu obvod či kružnica? 

Kolkokrat je obvod nejakćho kruhu vačši, nežli jeho priemer? 
(Odp. 3.14-krat) a kolkokrdt obvod kruhu je vačši nežli jeho golmer? 
Odp. 6.28-krdt. Ktorym čislom ndsobime priemer kruhu, keđ Wa- 
dcime jeho obvod? — Ktorou literou označujeme toto čfslo? — 
Čo znamenajti nasledujuce formulky: / = d X P*i\ P = 2 r pu> 
vyslov nimi označenu primku slovami! Co znameni litera /? a d} 
a r? a pii} 

2. Nakresli dva kruhy z nichž prvčho priemer ma* 2 cm a druh^ 6 cm ! 



Digitized by 



Google 



308 DOM A ŠKOLA. 

Kofkokrdt je obvod poslednćho knihu v£čšf nežli prvćho 
Prečo je obvod posledneho kruhu trikrdt v&čši nežli prveho? 

Kofkokritje priemer prveho kruhu menšf nežli drurk 
a korkokrdt je obvod prveho kruhu menšf nežli druhćho? 

3. Nakresli tri kruhy, jichžto obvody stoja v tom pomere je 
k druhćmu ako 11:2:3. 

Rozl. Lubovoln^m otvorom kružidla opfšem najprv jeden ki .. 7 
dvakrdf tofk^m otvorom opfšem druhy kruh; trikrdf tolkfm otvorom 
opfšem tretf kruh. 

4. Vyhladaj 3.14 dtn-oix\ veflcej kružnice zodpovedajiici priemer? 
(Odp. 1 dm) a 6.28 cm vetkej kružnice zodpovedajiici polmer? 
(Odp. 1 cm). 

Ako vvhladdme z obvodu kruhu jeho priemer? a jeho polmer? 

— Čo znameni nasleduiuch formulka d = .? a r = --.? 

P* 2 P l 

Ulohy k počtovaniu. 1. Jestli priemer nejakćho mlynskćho 
kolesa obndša 5 m 40 cm y koflcy je jeho obvod? Odp. 54oX3 I 4 
ci 16.965 m. 

2. Kofko m r£fu treba na okovanie dvoch menšfch a dvoch v£č- 
šfch kolies, jestliže je priemer prv^ch 1.2 m a posledn^ch 1. 60 m veJkf} 

Rozl. Ponevdč priemer menšfch kolies je 1.2 m veJkf, preto učini 
obvod jedneho z nich 3.14X1.2 m či 3.768 m a obvod oboch 
2X3768 m či 7.536 m. 

Podobne, poncvžč priemer vačšfch kolies je 1.60 m velk^, preto 
učini obvod jedneho z nich 3. 14X1. 6b m či 5.024 m y a obvod 
oboch 2X5024 ;// či 10.048 m. Dla tohoto treba na všetky štyri 
7.536 m -f- 10.048 m či 17.584 m rdfu. 

3. Kolk^ priemer md kruh, jehož obvod je 18 mi 84 cm} 
Rozl. Keđže je obvod 18.84 m veDc^ musf priemer 18.84 : 3*4 

či 6 ;// obndšat. 

4. Vvpočftaj najv&čšf priemer takćho suda, jehož obvod na vranke 
je 3 m 58 cm vete^. 

Odp. 3.58 : 3.14 = 1. 14 ///. 

5. Nejake" zubkovatć koleso md na svojom obvode 40 zubov, 
ktor^ch vzdjomnd dialka t. j. od stredu jedneho zubu po stred na- 
sledujiiceho druheho zubu (v obluku merajiic) je 5 cm veRcd; kolk^ 
je jeho priemer? (Pokrač.) 



Priebeh IV. všeobecnćho shromaždenia učitefekćlio. 

(Pokraćovaniej 

II. Predmet rokovania bol: »Upevnenie učitelskćho po- 
stavenia a sriadenie ućitefsk^ch služebn^ch pomerov s obzvl&štnym 
zretefom na učitelsky diplom.« 

Ndvrh referenta Alex* Peres-a bol nasledujiici: 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 309 



. shromaždenie drži za potrebni pre učitelov, rodičov 
pre uhorsktf ndrodnii v^chovu a pre uhorsk^ štdt, 
>resne určene' boly povinnosti a pr£va učitefov. Toto 
usnesenie svoje s pokorou predkladd vysokej vldde. 

2. Všeob. uč. shromaždenie vysiela 7.-členov^ pdbor s t^m 
ucestenfm, aby vypracoval služebnii pragmatiku, do povahy beruc pri 
tom už stdvajiice z£kony, upravujuce služobne' pomery učiterske* a 
terajšie usnesenie všeob. uč. shromaždenia, jako tiež aby použil slu- 
žobnii pragmatiku krajinskeho spolku učbdrov stredn^ch škol a ešte 
len tlačou vyjst majucu služobnii pragmatiku krajinskeho spolku 
uradnikov a nech ju predloži, — na kolko len možno — budućemu 
všeob. uč. shromaždeniu, lebo jestli by pr&ca ti trvala za viac rokov, 
cielom đalšfch pokrokov nech odovzda ju vykonnćmu odboru. 

3. Aby Iudovd vyučba zodpovedala ndbožensko-mravnemu, 
štdtnemu a liradnćmu cielu, to zdvisf od jakosti učitefov. Všeob. uč: 
shromaždenie prosi ministra v^učby: 

a) Aby laskave ta ličinko val, žeby každ£ učitefsky ustav poddval 
rovnakii kvalifikdciu a aby naukosdelnou rečou každćho učit. ustavu 
bola reč mađarski, — aby prijimacie a usp6sobnujiice zkušky boly 
prisnejšie a diplom učitelsk^ nech m& rovnaku cenu so svedoctvom 
dospelosti zo strednej školy. 

b) Školskim raddm rdčiž odobrat a školdozorcom pridelit nasle- 
dujiice: odobrenie rozvrhu učebnej l£tky a rozvrhu hodi'n. jako tiež 
i dozor na ich presne zachov&vanie, — zavadzanie nov^ch učebnfc, 
podelenie tried medzi učitefov, posudzovanie v^sledku vyučby a v^- 
chovy a v6bec dozor na školy. Ku prevedeniu tohoto r£čiž vyzva£ 
i cirkevne* vrchnosti. 

ej Jako. zdkonu protiviace sa, r&čiž zakdzat to, aby b&r ktord 
školski rada mohla nutit o učitefskii stanicu uchddzajuceho sa diplo- 
movaneho ufitefa k osobnemu dostaveniu lebo ku vydržiavaniu ne- 
jakej pr6by. 

d) Pomer učitefov, učinkujiicich na privdtnych školdch račiž na- 
tofko ust&lit, aby im bola dan£ aspon polročnd vypoveđ. 

e) Rdčiž naložif, aby každ^ učitef složil tii sarmi prisahu pred 
školdozorcom, ktoni skladd kažcty štatny učitef. 

f) Ričiž nariadit, že o pomocnych učitefov sa m& starat pred- 
stavenstvo školy a nie riadny učitef. 

J. Bdnyai podal ale nasledujucu ndradu: 

1. IV. všeob. učit. shromaždenie drži za potrebne a ciefuprime- 
rane, aby sostavend bola sliižobnd uprava, v ktorej určite boly by 

(sanć prdva a povinnosti učitefa, ' vytv£rajue každe nedorozumenie 
o nesprdvny v^klad. 

2. Tato sliizobnd uprava nech je vypracovan£ v prvom rade 
rdmci jestvujucich zdkonov a nariadeni. 

3. S vypracovanim tejto upravy nech poverf sa odbor, vyslany 
IV. všeob. uč. shromaždenia, v ktorom nech su zastupene v rov- 
-om počte školy každeho rdzu. 



Digitized by 



Google 



3 io DOM A ŠKOLA. 



4. Uprava tdto, obsahujuca spravedlivć a slušne žiadosti uhorsk^ch 
učitefov, s patričn^m od6vodnenfm nech predloži sa vvsokćmu mi- 
nisterstvu kultu. 

5. IV. všeob. uč. shromaždenie žiada, aby otazna uprava vypra- 
covand bola dla nasledujucich zasad : 

a) Aby učitel dosiahnul isty stupen vnutornej samostatnosti, tu 
nedostaci, jestli usiluje sa dosiahnuf ho samovzdelanfm, ale je potrebne, 
aby stal sa samostatn^m i v každom smere na vonok. 

b) Dla terajšfch zalconov sostavend sMžobna liprava ma byfpo- 
važovand len za dočasnii, ktord služila by len dotedv, — k^m vf- 
učba naša od zakladu ncbude zreformovand, — k odstraneniu ne- 
prfjemnosti, nedorozumenf a trenic; z druhej strany ale prišla by ku 
platnosti t£ zdsada, že učitel, nech učinkuje na škole bar jakeho rdzu, 
md byt považovan^ za doživotne zvoleneho. 

c) IV. všeob. shromaždenie učitelov žiadajuc zdkladnd reformu 
školstva, len take upravenie považuje za dobre* pre v^učbu, ktore 
zakladaju sa na jednotnej škole (egyseges iskolaszervezet) a ktore 
dirani učitefa pred každym neopravnenym miešanfm sa neodbornfka 
do vecf školskych, a nastoji na tom, aby o uradnej praci jeho mohla 
vvsfovit prdvoplatnii mienku a kritiku len učitelsk^m diplomom opa- 
trend osoba. 

d) Škola je predovšetkym štatnou ustanoviznou ; učiter je tedy 
zodpovedn^ za svoje učinkovanie predovšetkym štdtnemu medzftku. 

ej Žiadna školski rada nemože ani prostredne ani bezprostredne 
vpl^vat na vniitorny duševny život školy, praca jej je len adminis- 
trativna; neopravnene miešanie sa do vniitorneho života školy tresce 
sa celou prfsnosfou zdkona. 

f) Učitefa vvmeniiva ministerstvo vyučby na zaklade tema, sos- 
tavenćho odbor n^m dozorom. 

gj V disciplindrnych veciach sudi učitefa odbornd komisia pod 
predsednfctvom školdozorcu. Clenov tejtć komisie vymeniiva minister 
v^učby; členom može byt každd osoba, opatrena učit. diplomom. 

6. IV. všeob. uč. shromaždenie žiada si, aby pri vymeniivanf 
školdozorcov mala platnost zasada odbornosti a dava vyraz tej žia- 
dosti, aby od teraz pri vymeniivani školdozorcov vačšia pozornost* 
bola venovana tym učitelom, ktori vydobyli si zdsluhy na poli prak- 
tickej vyučby. 

7. Minimum učiteiskeho platu, spravne vvpldcanie platu a kvin- 
kvendlky nech uvedene sii v uprave v tom smvsle, jako žiada si to 
vačšina a jako požaduje to dobre pochopeny zdujem v^učby. 

8. Pomer učitela ku vlade a liradn^m odbornym medzitkam nech 
podany je presne a podrobne. 

9. Reformovanie vyučby obsahujiicu služobnu upravu nech vy- 
pracuje menovany odbor, ktory nech pracu svoju predloži budućemu 
všeob. učit. sjazdu. 

10. Nech vvslovf všeob. uč. shromaždenie, že žiada si, aby hod- 
nota učiteiskeho diplomu bola na rovnii mieru uvedena s vvsved- 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 311 



ie, kde 1. z. čl. z r. 1883 žiada preukdzanie 
. — Ziadost tiito predloži všeob. shromaždenie 

odponiča, aby oba tieto ndvrhy boly vvdane* 
by vypracoval z nich takvi prdcu, ktord mohla 
nisterstvu osvety. — NaVrh ten bol prijat^. 
ia 22. augusta.) Sriadenie štdtnehood- 
na školstvo, vzhladom na postup 
ntom bol d r. Ha vas, školdozorca. — Shro- 
tasledujiici ni vrh Michala Jozsa: 
všeob. uč. shromaždenie: 
i. Ze považuje za neodkladnii a palčivii potrebu sriadenie štdt- 
neho odbomeho dozoru na školstvo. 

2. Aby odborny dozor mohol byt spravne preveden^, IV. všeob. 
učit. shromaždenie žiada dvihanie lirovne všeobecnej a odbornej 
vzdelanosti učitefov; preto do učiteFskych listavov nech sii prijfmani 
žiaci len zo šiestej triedy strednej školy. 

3. Odbomy dozor na školy nech sriadi sa nasledovne : a) m ies tn y, 
b) o k r e s n # a c) stoličn^ dozor. 

4. Miestny dozor prevadza každy riaditel spolu so sborom uči- 
teFskym; najbližšou vvššou vrchnosfou je mu okresn^ školdozorca. 

5. Za riaditefav školy možu byt vvmenuvani len taki diplomo- 
vani učitelia, ktori ličinkovali na niektorej verejnej škole aspon 5 rokov 

6. Nech určf sa obor posobnosti riaditela, jako tiež i jeho pomer 
ku ostatn^m učitefom. 

7. Riaditel podava svoje zprdvy okresnemu šk6ldozorcovi. 

8. Obor posobnosti školskej rady nech je len administratfvneho 
rdzu; pr&vo vorby učitela ponechdva sa jej t^m sposobom, že može 
volif pod predsednfctvom okr. školdozorcu len z terna, sostaveneho 
stoličn^m školdozorcom. Riaditer školy je liradne členom školskej 
rady, potom za každ^ch 5 učttetov jedon učite!, ale zvolif možno 
b£r kofko učitefov. 

9. Terajšf sposob navštevovania škol bezpodmienočne musi prestat. 
Už vvmenovani navštevovatelia škol nech sii vvzdvihnutf a do kaž- 
deho okresu stolice nech sii vymenovani za šk61dozorcov ti učitelia, 
ktori vyznačili sa na poli praktickej vyučby. 

10. Povinnosfou okresneho školdozorcu je aspon štvrfročne nav- 
štfvif každii narod, školu v okresi a zkiisenosti svoje v odbornej 
zprave podat ministerstvu cestou stoličneho školdozorcu. 

11. Okresny školdozorca, čo samostatny liradnik, dostava svojmu 
postaveniu zodpovedajuci plat z krajinskej pokladnice; keđ navšte- 
vuje školy, dostava cestovne iitrovy a diurnum. 

Vyššou vrchnosfou je mu stoličny školdozorca. 

12. Tretou, vlastne prvou osobou odborneho dozoru na školstvo 
je stoličny školdozorca. Na urad tento može byf vymenovany len 
ten okresny školdozorca lebo spr£vca školy, ktory ličinkoval ako 
taky najmenej za 10 rokov, ktory složil osobitnii zkiišku, ktory 



Digitized by 



Google 



3i2 dom a Škola. 



počas svojho uradovania dokazal, že znd nažfvat s lucfmi a ktor£ jak 
na hor, tak i na dol vždy bol sprdvny a spravodliv^. 

13. Do oboru p6sobnosti stoličneho šk6ldozorcu patri dozor na 
nasledujiice školy: vyššie ludove, meštanske a kupecke* školy a uči- 
telske" iistavy jako tiež i administrativne zdležitosti všetk^ch šk61. 

14. Predmety odbornej zkušky pre stoličn^ch šk6ldozorcov ur- 
čuje z času na čas minister v^učby. 

15. Okresnf šk6ldozorcovia na čele so stoličn^m šk61dozorcom 
tvoria stoličnii školsku radu, ktora* rozhoduje v každej školskej otazke; 
apellovat možno na ministra. 

16. Stol«čnd školskd rada vydržiava štvrtiročne svoje zasadnutie, 
keđ je potreba, i častejšie: na za" klade t^chto pdrdd ma" by£ podand 
ministrovi každoročnd zprdva o každej škole a jej učitefoch. 

17. Stoličnf škdldozorcovia zarazia krajinski spolok, kde rokujii 
o otdzkach, t^kajucich sa školstva. 

1 8. Vytečnejšf stoličnf šk61dozorcovia nech posttipia do minister- 
stva čo ministerski radcovia. 

19. Okresn^ch šk6ldozorcov vymeniiva minister v£učby z radu 
zasliižil^ch učitefov. 

20. Nech vvslovf IV. všeob. uč. shromaždenie najvrucnejšiu 
vđaku ministrovi osvety, ktor£ už viackrdf preukdzal svoju priazefi 
ku narod, učitelom a nech shromaždenie poprosf ho, aby tieto ndrady 
uviedol do života. 

IV. Predmet (22. augusta.) »Hmotne postavenie uči- 
tefov.« Zpravodajcom bol dr. Jozef Bokor. 

Ndvrh jeho znel uasledQvne : 

I. Nech upozorni všeob. uč. shromaždenie zdkonodarn^ sbor na 
sriadenie hmotnćho postavenia učitelov. 2. Minimum učitelskeho platu 
nech určf sa v smysle uzavreti Uli. všeob. sjazdu učitefekćho a 
v smysle uzavretia vykonnćho v^boru. 3. Nech zabezpečf sa učitetom 
postup. — » — Ndvrh bol prijat^. 



>*~M~~^ 



»Paedagogicke Rozhledy.« 
I. 

O diele pod t^mto nazvom vychddzavšom a po prestdvke nie- 
kolkoročnej nanovo čo časopis vvchddzajucom, zaumienil som si ob- 
šfrnejšie prehovorit z dvojnasobnćho zdujmu: všeobecneho paedago- 
gicko-literdrneho a špecidlne slovenskćho paedagogicko-literarneho. 

Pod nazvom »Paedagogicke rozhledy po literature českoslo- 
vanskć. Vvddvd ustfednf spolek jednot učitefek^ch v Čechdch« 
počali vyddvat redaktori V. Kredba a A. Frumar v Prahe, nakladom 
J. Otty r. 1883 v sošitoch prehlad a ocenenie všetk^ch, v rokoch 
1870— 1882 vyštych paedagogick^ch diel česko-slo vensk^ch. 



Digitized by 



Google 



, zn 
ačk 
•niil 
o i 

idd 
tui 
oci 
hli 

a prdce ve škole i v jin^ch povoldnfch . . . podati z« 
ruchu literarni hov česk^ch kruzfch paedagogickj 
»podrobnim a všechny strdnky každeho spisu do m; 
dčjfcfm« sa vyhybalo, ale zato snažilo »se podati | 
char akteristiku každeho spisu, by poznalo se, 
mčrou se hodf « 

Rocnfk I. »Paedagogick^ch Rozhledfi« vyšiel v 12 
koch v i883 — 1885 a obsahuje pojednanie o 980 r6zn> 

Ceske paedagogicke spisy, nepomiešane so slov 
uvdžene v 1 1 sošitoch v 1 5 oddeleniach abo časCach 
vatelstvi a včdy pomocnć. II. Ceskć gramma 
stika. III. Tvaroznalstvf a geometrie. IV. Kre 
rodopis. VI. Zemčpis. VII. Dčjepis. VIII. Pffn 
Ručnf prdce ženskć. X. Zpčv a hudba. XI. T 
Paedagogicke bdsnictvf a včci veršovane. 
XIV. Počtdfstvi. XV. V^voj zdkonoddrstvf šk 
nćho. 

Ćelu pr£cu previedlo 19 vvnikajticich odbornfkov, 
že znamenite. 

Dielo toto je nanajvyš užitočne každćmu učitelovi 
po samovzdeldvanf, po sdokonalovanf sa v svojom ob< 
čiahne i po českej knihe. 

A povedzme si pravdu, že veru by neškodilo, čc 
meck^ch paedagogick^ch kn'h, z ktor^ch tak radi čerp 
domosti spolu i s mnohymi, na nds lipniit zost£vajikirr 
brali by srne do nik podobne češke knihy. Mfta sameh 
naučenie na prvom mieste. 

I v ist^ch v D. a Šk. uverejnen^ch teoreticko-v^ 
indč u nis v tomto obore dosial najlepšfch pojednar 
sa preložit mnohd veta slovo za slovom do nemčiny, I 
t£to na svojej čistote dačo utrpela. Pri niektorom takc 
zndm pravdu, pre jeho vybornos£ a v norn obsažen< 
bol som takmer ujisten^ o tom, že mdm pred seboi 
preklad z nemčiny, keby ma z tohto podozrenia nebol; 
šlienka, žeby v tom pdde povodca iste bol svojho aute 

Toto spomfnam len t^m cielom, poukdzat na nezl 
aspofi čiastočne hladat poučenia i v česk^ch a možno 



Digitized by 



Google 



3M DOM A ŠKOLA. 



slovansk^ch literatiirach, zvl&šte v bohatej ruskej, nie však vylučne 
v nemeckej. 

Už z tohto ohradu preuk&zaly by boly »Paedagogicke Rozhledy« 
slovenskemu učitefovi nemalu službu. No ony chcelv učinit viac. 

V XVI. totiž časti, v 12. sošite uverejnily začiatok stati: »Pae- 
dagogickć rozhledy po literature slovenske. Referent: 
L. V. R. 

Každ^, so slovensk^mi literdrnymi pomermi korko-toFko zndmy 
našinec, ba tušfm ešte skdr nenašinec, znd, že t^mto referentom ne- 
bol in^, než ndš neunavny, skutočne mravenčou pilnostou sa vyzna- 
men&vajuci, prv^ slovenski bibliograf, p. Ludovit Rfzner, zemansko- 
podhradsk^ ev. učitef-organista. 

Pdnu Rfznerovi, ktorćho y ku tejto praci bol vyzval »Ustfednf 
spolek jednot učiteLskych v Cechdch,« bolo pot^kaf sa s mnoh^mi 
taikostami. Chcejjic čo možno upln^ obraz slovenskej paedagogicke) 
literatiiry podat, musel pisat často i nekoTko listov v zdležitosti tej 
abo onej knihy, mnoho spisov kupovat, vypožičiavat, za ine zameno- 
vat, vačšie knižnice u jednotlivych staršfch slovenskych mužov pre- 
hf*nat, ccsty konat, len »aby srne vraj v hanbe nezostali.« 

Na požiadanie » Ustr. sp. jednot uč. « mal však ku každemu spisu 
v stručnosti poznamenat, čo asi obsahuje, pre koho sa dobre hodf 
alebo čfm zvldšte vynika. Aby prdeu t^m svedomitejšie previet mohol, 
prešiel všetky od r. 1860— 1880 vvchddzajiice časopisv slovenskć, 
shfaddvajuc roztratene* iivahy o rozličnych sem spadajiicich spisoch. 

Všetky spisy utriedil p. Rfzner do 1 5 nasledujucich kategorif: 
I. Vvchovatelstvf. II. Mluvnice. III. Mčfictvf. IV. Pffrodopis. V. Zeme- 
pis. VI. Dčjepis. VII. Hospodafstvf. VIII. Fysika. IX. Aritmetika. 
X. Cftanky. XI. Zpčv a hudba. XII. Telocvik. XIII. Spisy pro mlddež 
a lid. XIV. Naboženstvf (učebne knihv). XV. Casopisy paedagogicke. 

Dvan&t kategorif bolo zaslanych redaktorovi p. Frumarovi, z kto- 
rych v l. ročnfku uverejnil prve tri, a s poslednou spojii i čast pod 
čfslom IX. V I. kategorii »Vvchovatelstvf« je posuđeno 7 spisov, 
v II. »Mluvnice« 16 knfli a v III. »Počty a Mefictvf« 22 diel. Ćela" 
uverejnena čast zaplfiuje vyše 13 stran lexik. 8°. 

Ostatok mal byt uverejneny v II. ročnfku, jako to i z >Pred- 
mluvy« ku 12. sošitu pre ćele" dielo pripojenej, vysvita\ Piše tam p. 
Jos. Klika, spoluredaktor, na miesto V. Kreby od sošitu 7. nastii- 
pivšf, takto: »Pametlivi jsoucc ukolu již titulem spisu vymefene1io 
jako i literarnf vzajemnosti celeho naroda čes kosio van sk eho, po- 
všimli jsme si take u n&s mdlo zname literatury paedagogicke našfch 
bratff Slovakuv a litujeme jen, že ncbylo nam možno již v tomto 
prvnim ročnfku uvefejniti cely prehled paedagogicke literatury s 1 o- 
venskć za dobu od r. 1860 do r. 1881, jejž nam s ffdkou obetov- 
nosti sestavil p. referent časti XVI.« 

Bohužial pokračovania nedočkali srne sa. Z neznamych prfčin 
prestaly >Paed. Rozhl.« vvehadzat, ačkoFvek ldtky bolo dost 
ešte zb^vajdcej, jako v spomenutej »Predmluve« p. J. Klika pfše: 



Digitized by 



Google 



• DOM A ŠKOLA. 315 

ledujicim ročnikfim >Paedagogick£ch Rozhledfl« 
tvi, ovčcnćm učeni, o čitankach, o za- 
mlddež, o čas opis ech paedagogickych 
fch jazyk&, skrdtili jsme pak čast* I. o pf e- 
voučnć, III. o geometri i vyššf, VII. od e- 
učebnice a čast XVI. (t. j. p. Rfznerovu 
sdag. literature). 

bdlky tohoročnej D. a Šk., že zase vychadzajii 
lozvedal som sa u p. Riznera, jako už predt^m 
z pokračovanie jeho prace »Paedagogicka lite- 
vyšlo abo vych4dza. 

vu r »Lu ovyi» U wstal nasledovnii: »Že by moja praca vyšla, niet 
vyWadu; aspoft keby som rukopis mohol nazpat dostaf, ale ti češki 
pani bratia na listy ani neodpovedajii. Vtedy, ked ma durili aby 
som sa s pracou pondhlal, pisal jeden lebo druh^ (Frumar a Klika,) 
každ^ mesiac, — teraz, keđ p^tam rukopis nazpat, mlčia. Keby som 
rukopis dostal, doplnil by som ho uvahami o spisoch až do 1890. 
vyštych, a ponukol ho Urbankovi k vydaniu ; verfm, že by dielko asi 
6 — 7 harkov silnć (v 8°) vydal vo svojej »Bibliotheke paedagogickej.«* 

Keđ už i musfme sa uspokojif, že, nevedno z jak^ch pričin, ne- 
pokračovalo sa vo vydavani diela, nedokončily sa a nevydaly odde- 
lenia, z I. ročnfku vystale; keđ i oželieme, že nevvplnilo sa srdečne 
naše želanie, aby v zaujme samej českej paedagogickej spisby dielo 
tak mnohosfubne započate a čiastočne v^borne prevedeni, bolo 
i svojho dokončenia došlo; keđ i žialime, že radost" naša nadt^m, 
že podany nam bude prehlad našej paedagogickej literatury, opatreny 
a pošty z bratskej vzajomnosti, bola pretrhnutd a zostala kusa : no ne- 
vedeli by srne sa uspokojif v tom vedomf, že bola by ešte možnosf, 
dostaf do ruk tak tužobne čakanć, potrebnć nam dielo ; nevedeli by 
srne oželiet a hlboko bolo by nam žialit nad takou vzajomnosfou, 
jestli, majiic v moći vvplnit žiadosf autorovu, vratit mu rukopis, t. j. 
umožnit vydanie nam potrebneho a jim sam^m zajimaveho diela, 
neučinili by to sami ti, ktorf najprv veći tak vrele boli sa zaujali. 

Naše slovd nesu sa k b£vatym redaktorom, pp. Ad. Frumarovi 
a Jos. Klikovi. 

O časopise » Paedagogicke Rozhledy po literature českoslovan- 
skć,« redigovanom p. Josefom Klikom a vydavanom od r. 1888, 
prehovorime buducne. J. Zigmumiik 



— Or-2 



Digitized by 



Google 



316 



DOM A ŠKOLA. 



'& 
W 






OBZOR PAEDAGOGICKY. 



».*•'♦•!» »«4i«ii«i w !••>«•»» iii'i itiiiu»ii«ii«i*i «t 



k 



Prehlad mađarskych paedagogickych časopisov. 

Neptanoda. (P e s t u j ,m e v ž i a k o c h h r d o s t.) Medzi lilo- 
hami školy nie rnalii vdhu md pcstovanie hrdosti. Ddvnemu to- 
muto požiadavku škola vždy ma zodpovedat; dnes ale v dobe ma- 
terialismu, keđ tak častym je zhdnante sa za pomijajdc'm osohom 
a za Iahk^m spdsobom života, že s pofutovanim vfdfme, jako verky 
procent fudstva tomu k voli obetujo svoju čest: t^m vačmi musi 
škola pestovat v žiakoch hrdosf. Ale kebv i ćele nova prdca nastala 
učitelovi tym, že musi obzvlaštnou pozornostou sprevddzat skutky 
detske a stopovaf jejich pričiny, — ešte i vtedy musel by to vy- 
konat; veđ škola je nielen vyučovaci ale aj vychovavacf ustav. Ba 
i sama v^učba ma byf vlastne len najhlavnejšim činitefom vychovy. 
Ostatne nie je to ani tak fažka vec, zdležf ona len od spo sob u 
učitefa. Sebavedome posobiacemu učiteFovi nepadne prdca td na 
farchu. 

Tomu učiterovi, ktory neda sa zachvdtit okamžitćmu zdchvatu, 
nezdleži na tom, abv dobre i zle* skutkv žiakov na krdtko odbavil ; 
on nechce v^chovu celej školy nabit na jedno kopvto, ale hladd vždy 
pričinv ndsledkov, chladne rozvdži si vec, ktoru md vvbavit a uspo- 
sobni sa ku osobe dierafa. Veđ to je faktum, že vychovavateI 
zaoberd sa s každ^m dietatom ; pochvdli, čo zdd sa mu byt dobrym, 
pokarhd, čo je dfa jeho nahladu planym. Len na to must davat 
pozor, aby nezamenil jedno s druhym : nech nechvalt to, čo dieta 
neurobilo z dobrćho limvslu, ale len ndhodou — a čo by to bol 
hneđ i sprdvny skutok — a nech neodsudzuje to, čo zdd sa byt na 
prv^ pohlad chybn£m skutkom, ale kde umvsel bol ten najlepši. Veđ 
učiteF v oboch pddoch md sposob na to, aby vyslovil sa tak, žeby 
diefa z jeho reci mohlo si vybrat prave to, čo sa ho t^ka. 

Tu mohol by sndđ niekto povedaf, že hrdost md vzbudit a pes- 
tovat rodina; tam je žriedlo a tepla hrada cnosti, — veđ škola po- 
tom už bude napomdhat jejich zrast. — Pravda je, že pri vychove 
hlavnu rolu hraje rodina, nakolko v Ione rodiny počfna sa vychova 
už ci v dobrom, či v planom smere. Nezabiidaj ale, že rodina može 
sfce vpl^vat na dušu a schopnosti dietata, ale maly, ba sndđ žiadon 
vplyv nemd na v^vin hrdosti, na tu vlastnosf, ktord byva v^plyvom 
samostatnćho lisudku. Hlavnd liloha pada tedy na školu. Keđ ale 
hrdost je tak potrebna, prdvom naskvtd sa otazka : čo je to vlastne 
ta hrdost? Hrdost je zvldštna miešanina pnsnej spravodlivosti a sve- 
domitosti, dla ktorej dieta samo urči si uroven svojej ludskej ceny 
a hodnosti. Tu ale musime pozorovat, aby srne neminuli sa ciela. 
Keđ chvalime, nech chvala naša je vdžna a kratka, lebo dlh^mi 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



3 i8 DOM A ŠKOLA. 



Vvchovavatefekć povinnosti rodica vzfehujii sa: aj ; na telesn^ 
a duševni stav žiakov i na j ej i eh osobu, b) na dozor pri 
vvkondvani žiackych povinnnosti a c) na poznanie jejich 
duševneho a mravnćho v^vinu. 

A) Co sa t^ka duševneho stavu žiakov a jejich 
osoby, povinnostou rodičovskćho domu je: Jestli rodič nepoznal du- 
ševne ndklonnosti dietata skorej, než ho poslal do školy, musi to 
nahradit. Rodič musi znat, či je jeho dieta poslušne, dovernć, nepo- 
slušni, pravdy milovne atđ ? Nech nerozmaznd si diefa, nech nechv&li 
ho bez zasluhv. Nech r&d vidi si diefa, hraje sa s mm a často nech 
venuje mu pozornost ; pređo všetk^m ale nech ddva mu dobr£ 
prfklad. Nech učf ho vravef pravdu, nech vede ho ku slušnosti, po- 
riadku a čistote. Nech nepiišta ho medzi sluhov; nech premože jeho 
vzdorovitost a hlavatost. Nech zachrdni ho pred lenivostou a privvka 
tomu, aby len po vybaveni svojich povinnosti mvslelo na zabavu. — 
Nech stard sa o jeho zdravie. Skorej než by šio do školy, nech ho 
pozre, či ma čiste šaty a ruky. Nech zp^ta sa ho každ^ den, či bere 
si do školy všetky potrebne veći? Vobec nech pridfza ho ku poriadku. 

B) Dozor pri vykon£vani detsk^ch povinnosti musi 
byt zo strany rodica čim všestrannejšf. Keđ dieta neučf sa, ale tvrdi, 
že nemd žiadnu ulohu, nech zp^ta sa rodič ineho. Dieta nech uči 
sa dotedy, k^m dobre sa nenaučilo. Pfsomne ulohy nech mu vždy 
prezre a nedovoli, aby jich dieta zababralo. Keby rodičia plnili len 
tiito maličkost, inak vyzeraly by pfsanky a inć učebne prostriedky ! 
Nech nedovoli rodič, aby dieta pre maliehernu prfčinu zameškalo 
školu alebo vyhotovenie svojich liloh. Sdm, rodič ale nech nikdy nie 
je pričinou meškania školy. Keđ žiak vykonal si svoje povinnosti, 
daj mu priležitosf' ku zdbave. — Daj diefatu do ruky dobrii knihu 
a beseduj s nfm o obsahu. 

C) Aby rodič mohol poznat duševny a mravn^ vyvin deti, 
nech často stj'ka sa s učitelom, aby mohli sdelit si zkusenosti. Na 
zaklade častćho stykania sa domu so školou Tanko pozndme dueha 
rodiny, spćsob a zdsady domacej vychovy. Keđ vidime, že zdsady 
tie sii pochybene, upozornime rodičov a snažime sa napravit chyby 
i v škole. Bohužial, mnoho je takych rodičov, kton ani najmenej 
nestarajii sa o to, čo učia sa deti vo škole. Jim je to jedno, či učia 
sa a či nie! — Inf rodičia zase sii nad mieru prisni, nemilosrdni. 
I tych musfme napomenut. Nech nehladi rodič na všetko cez prsty, 
ale nech je nie ani ty ranom. Konečne rodičia nech nielen dozerajii 
na deti, ale nech radi s nimi i zabdvajii sa a na kolko len možno, 
nech nesverujii ich doma na nikoho. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 319 



— Minister vyučby oznamil, že ndvrh zdkona o revfsii pensij- 
neho zikona je už takmer hotovy, takže predloži ho snemu pravde- 
podobne ešte počas tohoto zasedania snemu. — Pri tejto prfležitosti 
podotykame, že mali srne priležitost shovdrat sa s vynikajucim 
šk61dozorcom G — o časopiseck^ch zprdvach, t^kajiicich sa minimumu 
platov učitelsk^ch. — Zprdvy tie tvrdily, že všetci učitelia, ktor^ch 
plat nedosahuje z£konitych 300 zl., dostanii ch^bajiici obnos z pen- 
sijnej zakladiny. Skoldozorca G — podvrdtil pred nami tie zpr«Lvy 
na zaklade v^povedi sameho ministra. V celej veći je len tofko 
pravda, že minister chce ku tomu cielu žiadat od snemu asi 700.000 
zlat^ch. 

— Rozpočet ministra osvety na rok 1891 obndša 7,294.055 
zl. riadneho a 84.383 zl. prechodneho vydavku: tedy o 342 tisfc zl. 
viac ako minuleho roku. Platy učMrov spevu a kreslenia na učitel- 
sk^ch listavoch sii povyšene o 1 00 zl. 

— Minister osvety požiadal cirkevne' vrchnosti, aby bez stanov 
jestvujiice učiteFskć spolky upravili ku zaslaniu svojich stanov mini- 
sterstvu vnutra. 

— Zasadnć rozhodnutie vyniesol minister vyučby ohladom 
sberania poplatkov pre učiteIV>v-organistov. Podnet ku tomu zavdala 
nasledujuca udalost: V obci Alpari panoval ten plany zvyk, že uči- 
teF-organista bol nuteny sdm sberat si plat, chodiac z domu do domu. 
Nič nie je prirodzenejšieho, jako to, že dlžnfci, nevidiac za chrbdtom 
učiteFov^m liradmi osobu, platili len sFubami. I tak velmi chudobn^ 
učitef podal žalobu ku školdozorcovi. Skoldozorca požiadal okresnćho 
sliižneho, aby dal do brat dlžobu učiteFovu. Predstavenstvo mesta ale 
odoprelo, inkassovanie s tym odovodnenim, že to nie je zaostaly plat 
učitera, ale učiteFa-organistu, a ponevdč bolo zvykom, že učitef s&m 
si vyberal tento plat, — bude to jeho povinnostou i napozat^m. 
Skoldozorca predložil tiito zaležitost pred stoličny vybor a liradne 
požiadal ešte raz sliižneho, aby naložil predstavenstvu obce dobranie 
otdznej dlžoby. Slavne predstavenstvo sprotivilo sa i teraz a apello- 
valo pred stoličny vybor, kde ale zle pochodilo. Stoličn^ vybor totiž 
naložil predstavenstvu obce bezodkladne sinkassovanie dlžoby a krem 
toho pokutoval ho i rjehažite. Minister osvety schvalil toto rozhod- 
nutie v ćelom obsahu, ponevdc suhlasi s jestvujucimi ministeridlnyrrk 
nariadeniami. 

— Zastupitefstvo hlavnćho mesta usnieslo sa na tom, že budii 
platit školne odteraz len ti rodičia, ktorf platia viac ako 40 zlatych 
riadnej dane. 

— Hluchonemf. V Uhorsku je 20.000 hluchonemych, z ktor^ch 
len 280 je učastnych školskej v^učby. 



Digitized by 



Google 



320 DOM A ŠKOLA. 



— Statistika. V Belgicku je 5.500 šk61 a 136.000 krčiem; 
školske* v^davky činia 15 mil. frankov, na pdlenku ale vydajii 135 
mil. frankov. 

— V smysle nariadenia ministra osvety pod č. 29.973 sprdv- 
covia štdtnvch Fudov^ch šk61 nebudu viac definitfvne vvmeniivanf. 

— Cestujuca škola. Po tieto dni prišla do Petrohradu z Moskvy 
celd škola so 16 žiakmi a niekoflco učitelmi, vychovavate!mi a riadi- 
tetom školy. Škola tdto navštfvila už viac hlavnejšfch europejsk^ch 
miest Na ceste poučujii učitelia mal^ch 15 — i7-ročnych turistov 
o zdkladoch zemepisu a historie krajfn, ktor^rni cestujii. Z Petrohradu 
p6jdu do Skandindvie a ztadiaf na juh, kde ztrdvia celii zimu. — 
Cestujiica tito škola prišla k n£m z Ameriky a sfce z Chicaga. 

— Ruska literatura minulćho roku. Rusk^ch knfh a brošiir 
vyšlo m. r. 8699 a sfce 6420 v reci ruske j. Polsk^ch knfh vyšlo 723, 
židovsk^ch 474, nemeck^ch 377 atđ. Kalenddrov vyšlo 194 rusk^ch 
a 218 v in^ch rečiach. Najviac knfh bolo tlačen^ch v Petrohrade 
(2941), v Moskve (1737) a vo Varšave (1067.) 

— Krst židovskych studentov. Dve sto židovsk^ch studentov 
prestiipilo v Odesse na krestanskii vieru, aby mohli študovat na vy- 
sok^ch škoULch v Charkove, v Kvjeve a v Odesse. 

— DEa najnovšej uradnej štatistiky stojf v^učba jednoho 
žiaka ndrodnej školy vo Frankfurte nad M. 108 mariek (64 zl. 80 kr.), 
v Berlfne 56 m. (33 zl. 60 krj, v Hanoveri 48 m. (28 zl. 80 kr.), 
v Eberfelde 47 m., v Magdeburgu 43 m., v Barmene 37 m., v Ko- 
nigsbergu 33 m., v Dftsseldorfe 34 m., v Danzigu 32 m., v Altone 
30 m. Cfsla tieto m6žu narn poslužit za merftko školsk^ch pomerov, 
lebo jestli kde, tak zaiste tu plati porekadlo: »Lacne* maso, riedka 
polievka. « 

— Kolko žiakov padne na jedneho učitela ? V Sasku pripadd 
na jednoho učiteFa na hospoda>skych školdch 7 žiakov, na banfckej 
akademii 7, na lesnfckej akademii 9, na polytechnike 9, na zverole- 
kdrskej škole 10, na re£lnych gymn£siach 15, na redlkach 15, na ku- 
peck^ch školdch 18, na universite 19, na ndrodn^ch školaeh 65 žiakov. 

— Dafi od psov. V istej bohatej dedine pri Berlfne bol dan^ 
tamejšf učitel do pensie. Obecne* zastupitefstvo dlho sa radilo, jako 
zaokrvju tento v^davok. Jedon z v^bornfkov navrhnul, aby zaviedli 
daft od psov; navrh bol jednohlasne prijat^. Tak tedy zaopatrenie 
v prdti sošedivelćho učiteh zdvisf od psov. Niet nad »vđačn^ch žiakov.« 

— Najvačšou žiačkou je iste dcera istćho Tvrolčana, ktore* 
pr£ve skončilo tretiu triedu a ma desat rok6v, je vysoke* na dva 
metre. Ku štastnćmu otcovi tohoto noveho divu sveta prišlo už ne- 
kofko majitetov panordm z viedenskeho Prateru, ktorf snažili sa 
zfskat dievča pre svoje museum. Ponukali otcovi ročit^ch 600 zl. 
a zazračnćmu dietafu skvostne" vychovanie. Ale statny Tyrolčan 
nechcel kupčit s vlastn^m dietafom, ale každćho podobnćho agenta 
jednoducho vyhodil zo salaša. 

<X> 



Digitized by 



Google 



t '*»' 



* • j. ..yy 



NOVEMBER-DECEMBER 1890. ČISLO li. a li 



DOM A ŠKOLA. 



y o povolani slovenskćho konfession&lneho 
učitefa. 

eđ kedy, teda na konci a na začiatku roku ma prflcžitosf každy 
človek a menovite učiter rozmyšlaf o tom, jako stravil pominuly 
c ;\ rok. Keđ koho, tcda nas tyka sa to napomenutie: »Goveče, 
ruku na srdce a spomni si, ci si prcdošl^ rok nadarmo nestravil!« 
A keđ takto človek rozmyšfa, isty strach ho prejme, lebo veru, my 
ako krehkf Tudia nie srne v stave všetkemu tomu zadost urobit, čo 
od nas cirkev, narod a vlast pozadine. Od nas žiada, a to veru pra- 
vom cirkev, aby srne pre jej sbory statočnych a nabožnych lidov 
vychovali a vyučili. Na nas Madi, a to pravom naš narod, aby 
srne ako v službe vychovy našho Tuđu stojacf činitelia, odchovavali 
taky podrost, na ktory by on s liFubou a ine narody s istou zavistou 
a žiarlivosfou pozerali. Jak važne, jak šfachetne to naše povolanie! 
Opravdivy učiteF i ked jeho praca hmotne nenie odmenena a jeho 
ličinkovanic i zaznanć je, predsa odušcvni sa pre dobro cirkve 
Kristovej a našho ubitebo, dobreho a statočneho slovenskeho Fudu. 

Drahi druhovia ! Keđ kedy, teda dnes pytajme sa samych seba, 
čo srne urobili pre dobro cirkvi, pre dobro vychovy našho sloven- 
skeho Tuđu. Keđ sa tak dokladne poobzerame po tych prielohoch 
našej postati, s baznou a trasenim zvolat musfme, »amici, diem per- 
didi«. Nechcem tu nikoho sudif, lebo som k tomu nie kompetentny 
a nesuđte a nebudete sudenf, ale vezmimc minuly ročnik tohoto našho 
slovenskeho učitefskeho organu *Domu a SkoIy« a tu vidfme a pre- 
svedefme sa, že tak skvejuce sa mena na poli slovenskej paeda^ogie 
a methodiky, ake len zo slušnosti, že sii staršf a žeby som jich 
obrazil, keđ by som jiin verejne vyčitky robil, tuna spomfnat nejdem, 
hovonm skvejuce sa mena na poli našej vychovy, v tomto našom 
časopise lebocelkom postradame, alebo len veFmi zriedka sa s nimi 
itretavame. Či slovenska škola ma malo spisovatefov a pisatefov? 
ij horkyže malo. Včuf, keđ na čo, teda na to som pyšny a pravom 
nožem byf, že slovenska škola pomerne k druhym narodnosfam, po- 
J ažne školam v Uhorsku mo/c povedaf: žen hojna a delnfkov dosf. 
4no dosf delnfkov, ale jeden sa bojf, druhemu sa ncchce, a tretf trdvi 
l as nemilo Bohu — stoji v službe, za jaku sa hanbi pred svetom 
- trestany bude pred Bohom. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



aujme našej veći mali by srne sa veru chdpat k serićznej 
is učitelov velmi mdlo sa stari cirkev, obec a štit. Spomfna 
sa na sneme, v spoločnostach, jak vdžne je povolanie učitefa, 
ti nedokazalo a nedokazuje sa nič. Tam sme v jak hmot- 
uševnom ohlade, kde sme boli za starpch časov. Nemdme 
hmotnom oMade, v duševnom stavajii sa nam rozlične* 
erejneho vzdeldvania sa, ktor^m sme ale čiastočne sami 
sa boj f me rozličnćho druhu šovinov. Keđ si je človek svojho 
sty, a pohybuje sa v medzach zdkona, vtedy nemože mu 
o, ba i ten najvačšf nepriatef musf si uctit človeka takćho, 
ji sa toho, že je Slovdkom, nehanbf sa za svoju krdsnu 
acuje na rozkvete a vzdelanosti svojho Tuđu. 
lašim slovenskym spisovaterom a dopisovatefom aspon koflco 
>m zdležf, aby sme sa my menej sposobnejši od nich i na 
lčovali a vzdekvali, prosim jich i v mene mnoh^ch kollegov, 
^ranovali sa od pahreby, ktord zohrievala a okriala nejedndho 
ednu školu, ale aby sjednoten^mi silanii ta posobili, aby 

sa čim slavnejšie naša konfessionalna slovenskd škola, 
da-li to Pan — jich potomci mohli časom čitat v paeda- 
dejepise, že otcovia jejich, ako učitelia statne sa držali a 

poli vychovy slovcnskeho ludu. jdn Burian. 

— + 1 ■;— f— i- 3 - — 



Vychova našich dcćr. 

dievčenskej vychove v milej našej »Dom a Škole« dotknul 
te živo sfdc matersk^ch a v6bec priatelov ženskej mlddeže 
Slovo uznania vefkej potrcby dievčenskćho tistavu, nedavno 
važnom mieste vyslovenć, — tob6ž milo padlo i teraz, po 
lom micani o predmete tomto. 

smutne, velmi smutne to vvzerd s dalšou v^chovou dcćr 
istavoch tunajšfch a to obzvldšte s v^chovou ndrodnou! 
jej niet, ale neprirodzenou mćdou terajšou ubija sa každy 
cit ndrodn^, bez ktoreho v žiadnom n&rode niet blahonos- 
y\ — Prfdu naše dievčence — slečinky z takćho ustavu 
- o svojeti, ' o svojskom niečom ani reci ! Vlastnć stalo sa 
Len cudzie ma povab pre ne. Cudzi kroj, cudzi vzor! 
ahšie čitat knihu v inej rcči ako vo svojoj, mvslia, žejimje 
potrebna k đalšiemu vzdeldvaniu sa. (Kde sa predsa čita!) 
, pravda nemaju ani citu ani smyslu pre z£ujmy vlastneho 
>, pre všestranne biedy a potreby jeho. Z tak vychovan^ch 



Digitized by 



Google 



tX)M A ŠKOLA. j2j 

> očak&vat ženy — matky? Miesto povzbudzu- 
v boji života — hatiace ešte mužov svojich! 
vajme za priidom hladkym deti svoje! 
)ia školy! Preto určite hovorfme, že nič inć 
en školy! 

i dychtivostou očakdvame teraz už len najprv 
j školy — gymnasiuma — a potom, verfme, že 
?bo darmo je, u nds je ženskd otdzka ešte tak 
ešte rozhodne platf: Najprv chlapcom, potom 

>Zivena« naša zaiste činnost svoju rozvinie že- 
tak dd Boh, že dočkdme sa dievč. Ustavu iste 
a skoro a potom svitne život nov£! 

Že ist£ mald čiastka tej našej intelligencie posiela dcćry svoje 
do Nemecka (bdr by to len teraz bolo a preto, že niet našskćho 
ustavu!) ešte nenie tak zle — asn&f nutno, kecf sa len trochu pri- 
zreme, že su len predsa rozhodne lepšie ako tunajšie. No želatelnć by 
bolo, aby ti mocnejši naši aj do Prahy posielali dcćry svoje — už 
sa zndme dnes na tofko, že vieme akć tam, všetk^m podmienkam 
dobrej v£chovy zodpovedajuce iistavy su. I velmi jednoducho, len 
pre domdcu potrebu vvchovdvajiki tfstav najdeme tam, no i pre 
rozsiahlejšie požiadavky a — deje sa všetko v rfdzom ndrodnom 
duchu, čoho ndm tak vefmi treba! 

Kastovanie spoločenskć myslfm nezadržfme, srne na to prfliš 
v stredu ndrodov pokračujiicich. Ale si predsa mdžme vyznat chv£la 
Bohu, že srne v hlavn^ch bodoch zdujmov ndrodn^ch predsa len všetci 
jedno ! — B£r by to malo ten dobr^ ndsledok, že by potom ti naši 
intelligenti, tie naše inteligentne vvchovanć dievčatd brali a nehfa- 
deli za »vraj« vzdelanejšfmi inorod^mi nevestami. 

Vftame tedy kažcty ohlas v zdležitosti tejto; nepovedzme len 
ženskej ale všeobecnej, s tou najv&čšou radostOu ako pomknutie 
myšlienky ku skutku, treba pom^šfat a rozm^šfat, aby nds čas — 
ten velky dejatel — hotov^ch našiel k dielu! Vjbomttka n živeny. tt 



Myšlienky o n£s. 

III. 

Je zvldšte to medzi učitefstvom pozoruhodnć, že žiadon z nds, bucf 
si katolik lebo evanjelik, učitel štdtnej, či obecnej školy, že žiadon 
z nds nenie spokojni — o materidlnom postavenf ani nehovo- 
m — s podriadenosfou ndšho postavenia. 



Digitized by VjOOQI€ 



324 bOU A ŠKOLA. 



Nemvslfm tu na nesplnitefne sny mnohych kollegov 
vajii o vyške postavenia svojho superlatfvnou idedlnostou 
pravdu rečeno určite si žiadam to, aby i on považovam? 
veka, ktor^ intelligencii patrf. Ovšem na papicri neodl 
nikto, ovšem ale v živote, t^m viac, že nedostdva sa mu a 
kov, ktore nevyhnutne sii potrebne, aby človek mal d6c 
rymi zadovdžit si možno zdživnil stravu, čerstve povetrie, < 
a pomocky sebavzdelania. Ze to ešte tak nenie — okren 
čin je hlavnd zvldšte ta, že učiteFsk^ stav je u nds v dol 
denia, vyvinu, bo dobre sa zvldšte my synkovia učiteFski 
že naši oteovia praeparandie vobec nevideli, jako ktor^ 
dospel k cieru, a žil jako žili naši predehođei ticho, bezn 

Ani nemam na mysli, hovoriac o podriadenosti to, : 
byt v škole panom neohraničen^m, že nemd mu tam 
nikto. Je to už na svete tak, že každ^ md nad sebou n 
a nam všetkym rozkazuje zas Pdn Boh. Bez subordindeie 
poriadku, bez poriadku prdee, bez prdee bol by hriech. 

Na inšie myslfm. Na sjednodušenie služobnej pragm 
skeho postavenia. 

Uvediem pnklad. Prve forum konfessiondlneho učitefc 
stolica, druhe* patrične duchovnć vrehnosti. Takto ide ap 
zaležitostf, no su tam i svetske vrehnosti : političny služn^, 
stoličny vybor, ba ešte i minister. Tychto všetk^ch vrehi 
moc tak je poprepletand, tak zabieha jeden druhemu do 
v riedkom pade to neškodf zdujmom v^učby, vždy ale uč. 
od ktoreho však zdar vyučby podstatne zdvist. 

Ze v našom školstve nenie toho pokroku, ktor£ 
mat, to v prvom rade od zlćho vyvinu tluž. pragmatiky živi 
troehu na stat každodennu. V čistokonfessiondlnvch obei; 
zdkon kdže je i kurdtor, ktor^ md starost viest na škol« 
hospodarske stavy a uč. plat. A však v obciac* t^chto uči 
vvberaju sa obyčajne s daniami, ktorč — pre nedostato 
nych predstavenstiev — vybera obyčajne notar. Tento vša 
na pamati služnodvorskć a berneho tiradu urgensy a d; 
špektora hrozby. Kryje vlastny chrbdt a zašle všetky pen 
Učitcf žiada od kuratora, ten sa usmeje, odkaže ho na rich 
na notara. Od notdra si pyta, dostane ešte po nose, že 
on — notdr nie je na to, aby ho podobnymi prosbami 
Zalujc sa u fardra, tento dopytuje sa u richtara, kuratora 
mesiac a v škole za t^m bieda a v školskej sieni pre 
pomedzi žiakmi učiter, ktor^ by konečne rdd učil, no t 
tak mu zaLihnu na plecia, že čo by i rdd, nenie v stave 
povinnost. 

Alebo povedzme si jedno druhe o udržovanf školsky< 
patriacich budov. Nenie tam to iste. Verte pdni, že znal 
kde učite? (vybili mu korheli obloky) v januari a februdr 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 325 



nemohol najstf človeka, čo by mu jich bol dal 

: sa našich kollegov i predsedov školskej stolice, 
na jeden druhy, kym dostane od obee ćele ku- 

1 koTko sa natrdpi, k^m vynuti na obei ten biedny 
e maštale. 

povie snad mnohy. Ja tiež nepripisujem jim veF- 

rirovndvam k francuzsko-nemeckej vojne, no kto 

sii to nie zapalkv, ktorymi sa tlumend nespo- 

strpčuju pracu každodennu a potom z toho iba 

vysokoneseny cief verejnej vychovy-vyučby ma škodu, škodu tym 

vačšiu, čim častejšie a na viac miestach sa to opakuje. 

A vezmime samu školsku sien. Mame chvdla Bohu školsky učebny 
plan, že by mali universita stačila z neho. Učitefovi daju 100 — 120 
deti, (alc v tej sieni dfa zakona ani 50 by nesmelo sediet) trdpi sa, 
vynasnažuje sa, nezmr'ha ani minutkv, otvorf niekdy školdozorca dvere, 
všetko ide stranou, iba madarčina nie a trpkosfou plny paeda^o^ 
dostane zrazu zazlenie, že v tomto, stredisko patriotismu obsahujiicom 
predmete nekona si svoju povinnost. Darmo sa vyhovara, že je to 
nemožnosf. Odpoved byva, aby nechal všetko stranou, aby behom 
tyždna 12, jak to nie dosf, i 14 liodin venoval madarčine, lebo že 
inač pojde. Na to otvori dvere pan dekan a jestli je svedomity po- 
kračuje: pdn moj, madarčina ide, ale realie su v zdvoze, čo je to? 
Učitel sa odvold na školdozrcu, ale dostane obyčajne zas po nose: 
rozkaz školdozorcov mne je nie smerodajn^. Ja sa držim nariadeni 
svojej vrehnosti a sdm minister — a to i pan učiter uzna\ že je viac 
jako pan školdozorca — hovoril i vydal nariadenie, aby srne v na>. 
školach na redlie bedlili. Inde nemožem, no so zkuškou nie som 
spokoj n^. 

A podobnych otazok vyskytne sa v našom postavenf na sta. 
A vyskytne sa to všade, kde isty stav od tofkych fcSrumov zdvisf. 
Nemožno viac pdnom služit. My sice tiež iba jednomu sliižime a ten 
sa vold zaujem vyučby-vychovy, avšak na naše postavenie i učinko- 
vanie vplyva tofko faktorov, že nemožno aby sa jich dejanie oproti 
škole harmonicky vyvinulo a bolo požehnane. 

ToFke odstredive, často rivalne sily iba zhubne ličinkuju na naše 
povolanie. Nuž čas svrchovany je venovat našmu učitefstvu tymto 
otazkam ndležiteho pozoru. Ani naše postavenie ani ambicia naša — 
rozumiem tu zdravy, ušfachtil^ vyvin nam sverenej mlddeže nebude 
uplny, kym sa tieto — aby som sa tak vvslovil — každodenne 
3tdzky ndšho postavenia i položenia nerieša. 

Zvldšte učiterom by malo na tom zdležaf, aby v tejto dobe pre- 
>orodenia, ustafovania sa učiterskeho postavenia, riešila sa tdto veFado- 
ržita otdzka, čim prajnejšie. Rozumiem s t^m to, že by srne služili 
ja jednomu panovi a všetky nepotrebne, zdhubne vplyvy z našich 



Digitized by 



Google 



326 DOM A ŠKOLA. 



šk61 hladeli vyhičit.*) Štvrfetoročie pretvorovania narcx 
točne nas už poučit mohlo, že dnešnć sriadenie ško 
md len sodpovedat zdujmom fudu potrvat nem6že. 
aby prv^ pozdvihnul slovo? Zajiste na nas, ktoi 
tomto krfžovom ohni mocrozkazov. A či budeme 
kollegovia, pdči. 



Učiter na priadkach. 

^eTmi by srne sa milili, keđ.by srne si mysleli, že 
je povolan^ svoju vdžnu pracu čo vychovavatef a 
jemu sverenych dietok konat. Keđ prdcu uc 
važujeme za važnu, vyznamnu a to zvlašte v^znamn 
važnejšie a v^znamnejšie je povolanie učitefa ličinke 
zanechavšou mladežou a to menovite mimo školy. 

Komu by neboli zname medzi našim slovenski 
cez zimu vo zvyku sa nachodiace tak zvane priadky 
priadky pomikajii učitefovi prfležitost posobit na n 
vatelov dediny vobec vychovavateIsky. Tu najde učit« 
zaneprazdnenu prdeou, ktord hmotn^ osoh dondša, 
rozširovat kruh duševn^ch zndmostf mlddeže a obyv 
mi z mojich mil^ch druhov nadhodf, že však sa dc 
deft natrdpi, nie to ešte večer a to ešte na priadka« 
Ovšem tažkd je naša praca a pre nds tym tla 
uznania ani u pospolitosti, ani u rozuinnej vrstvy 
my, drahf bratia, nemarne a nesmieme reflektovat ri 
ale na tri, ktord z pod našfch nik v^nde a vyras 
podrost z ndboženskeho a z ndrodnćho stanoviska. 
sky vzdelan^ a vyučen^, kto neštfti sa za svoj pć 
časy preft nastand, ale ctf si otca svojho i matku, ct 
ten druhovia moji rozpomfna sa pekne na školu, : 
sa i na svojho učitefa a vie si ocenit ten majetok, 
si v škole, majetok, ktor^ ani mol a rez nekazf, an 
pavaju. Ja ličinkujem od trinastich rokov čo učite? a 
čas, pocftil som rozlične strdnky a neprfjemnosti i 
sladko mi padne pozret na mladež vyšlti z pod moji 
sa chvalit, buđ to daleko odo mna, lebo »chvdlim-lit 
md nic nenf«, ale verte mi drahf kollegovia, že i 

*) Najvznešcncjši vyznam učiter ma v cirkvi, tu md vyd 
svojho postavenia. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 327 



lio mojho žiaka, ako ndbožneho, statočneho 
or^ i za svoju narodnost sa nezahanbf, ako 
f dar urobil. Je to s nami s každ^m tak, 
a je to taK zviaste s tymi, ktorf nie su učitelia z povinnosti, ale z 
presvedčenia, zo zvldštnej ndklonnosti a chuti, ktora je v niektorom 
učitefovi už za mladi vrodend. Počujeme uz spomfnat, to je zrodeny 
učitef, ten robi svoju povinnosf z passie a nie za pcniaze. 

Takychto mojich druhov chcem upomeniif, nechcejuc si pri tom 
diku opravnenost k tomu osobo vaf, na priadky, ktore počas zimneho 
obdobia sii v obyčaji medzi našim slovenskim Tuđom. Co sii priadky? 

Večer sidu sa dievky a ženy do jednoho domu a tam pradu. 
Mladenci, keđ si večer okolo statku a domu svoju prdcu vvkonaju, 
idu tiež na priadky, ale nie s kiidelou, ale len tak, aby sa vraj tam 
zabd vali. A ako že sa zabdvajii ? Stard babka rozprava o tom a o tom 
vyznamnom človekovi, ddvno už zomretom, ako voTakedy,jako richtdr 
cvičil občanov, keđ nechceli parirovaf. 

Dievky a mlddenci zpustia tu i tu nejaku piesen a spievaju, 
niekedy si dovolia urobit i žart, podpalia Tan na kužli a tu nastane 
hnev a často i ruvačka. Travia čas, ako vedia a ako sa im najlepšie 
driemoty preberu. 

Donesu tu i tu niečo na slinku. Ako povđačne by boly tie 
babky, tie nevesty, dievky a mlddenci, ked by jim tam niekto no- 
viny, knižky a poučno-zabavne lektury prečitoval a vysvetloval. Kto 
že je k tomu v obci najpovolanejši a najsiicejsf ? Veru nikto iny, ako 
učitel a sice Tudovy učite T, ktoremu dobro Tuđu, toho biedneho 
slovenskeho ludu na srdci leži. Jestli by mu ta praca obfažnd bola, 
ma tam svojich žiakov, on nemusi prečitovaf, on len Fudom nesrozu- 
mitelne veći vysvetlovaf by musel. Preto ešte an ijeden učite! na svojej 
važnosti nič neutratil, zvlašte rozumny učitel nie, lebo pred učenym 
človekom, ma naš Tud rešpekt. O veto čestnejšia je tato prdca, ako 
ked by sa učitel k. p. s uradskymi niekde pri nejakom napoji za- 
bdval. Znal som jedneho starkeho kollegu, ktory na priadkach roz- 
berdval s Tudmi, pdnom fardrom povedanu v nedefu kazen. Prečitoval 
»Hlasnika« a »Lichardov Obzor«, aka" bola td obec, a aky osoh mali 
tieto priadkove prečitovania na tychto obyvatefov, vysvitd z toho, že 
nedovolili Židovi pn'st za krčmdra, o zmenkdch a rozličnych Tuđi na 
vnivoč obracajiich lipisoch v tej obci ani chyru. Obec ta poodkupo- 
vala židovske majetky, postavila vzornii školu a po smrti starkeho 
učitela zaopatrila si diplomovanćho učiteTa. 

Nenie pekne do svojho hniezda trusit, ale s pravdou na svetio 
vynst, mi nikto za zle nevezme. My v Turci o opakovdcich a nedef- 
n^ch školach neslychame, usposobilf učitelia neprichodia s obyvateImi 
do styku a neusposobilf priđu, ale lepšie by boli keby neprišli, lebo 
bez malo v^miniek sidu sa pri sklenici a v^sledok tohoto našho 
Tahostajneho ličinkovania je ten, že u nas v Turci Tahko spočftaf t^ch 
obvvatelov, ktorf by boli svobodni od zmeniek. Mame i pri našej Iaho- 



Digitized by 



Google 



328 DOM A ŠKOLA. 



stajnosti zdrave obce — no nenie to zasluha naša, ale samyc 
ludi. Chodili po svete, ako šefranfci, tam si osvojili, možem r 
pekne znamosti a toto je, čo robi Turiec trochu vzdelanejšfm ( 
h^ch stolić. 

Požehnanie je to ozaj pre obec, pre cirkev, ktora je tak š 
že m£ pasiondtneho učitefo a presvedčeneho knaza, ktorf ne« 
sa za telesnymi chutkami, za hmotnymi pomijajiicimi vecmi, a 
žiju a učinkujd k dobru duševneho a nasledovne i telesnehc 
našho dobreho a statočneho slovenskćho Tuđu, k dobru kres 
cirkvi a toho tak ubitćho a hmotne mizerneho slovenskeho i 

Ja z priležitosti nastivajiicej priadkovej saisony nemožem 
odporučat mojim liprimn^m kollegom, ako to, aby tu i tu kuki 
štebotavć dievočky, nevesty a stareny a usmiatych junochov, 
tfto sidu na priadky. Poučujte, presvedčujte a upevnujte vo 
v narodnom povedomi a presvedčenf a uvidite, že prdca v 
sa vam dožif radosti a pokojnosti, ktora blaži nielen časne, ale i 

J. H. Por 



Hra, ako paedagogicky prostriedok. 

\ emluvna, ešte len na ruky svojej matky odkdzane, uz \ 
•\ ručičky, keđ vidi nejaky predmet, aby ho molilo chytit 
J^ len vidi nejaku vec, ale o jej vzdialenosti nenie na čistorr 
o tom pojmu. Ani naraz chvtit 1 nevie ono ešte nejaku vec, 
chytf to je nahoda, nad ktorou dieta vetkii radosf ma. K< 
raduje sa, skdče v naruči matky, chcelo by povedaf, ako ho 
sa jeho pokus zdaril — ale nemože a da to na javo nepravi< 
hlasom. Z ndručia matkinho, ketF už vie dieta sedet a sa š 
prfde na zem. Toto je pre malii bdbu prvy avans. Smele, 
otužene a moćne diet'a s radosfou prijme toto postiipenie, slab 
plače a boji sa samo na zemi ostat a často pyta sa nazad 
ručie matky — no časom osmeli sa, strach prestane, a r 
i slabšie dieta zabdva na zemi. Pre rodičov, ako vychova\*at 
nastava prva uloha, a sice, čo sa tyka vychovy telesnej. Ro< 
priat md tiito prvii radost, tuto prvii pracu dietatu, kde ono 
statne počfna robit. Nech sa ono plazi, prevaiuje, kriiti a r 
a ked sa tu i tu tlkne, ono v svojej zaujatosti a radosti, kto 
v svojej praci, zabudne i na to, že sa udrelo, a často ho len t 
mata" na bolast, kecT \ut bojazliva matka zdvihla na ruky. Zvlaš 
je izba hrubšfmi kobercami vyložena, tam dieta si ubližit nem 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 329 



dieta dostane v izbe ku stoličke, stolčeku a stoliku 

>u t^chto na nohy stat. Kto by opfsal tu radost 

stane na nohy. Ono nezfakne sa len vtedy, ked mu 

*stiinka za chrbtom stojf, strežiac, aby ked bude 

nohli. Viacrdz bol som svedkom takejto odvahy 

pri stolčeku na nohy stalo. Radost svoju dalo na 

bzruc sa nazad na svoju matku. Matka dala v^raz 

fci na ruky, začalo plakat. Nemarne teda so stra- 

ta sledovat, ale ponevdč ho slovom teraz ešte odu- 

, vlastne nemožeme, dajme vyraz a oduševnujme 

lismevom. Treba vedet, že takdto telesnd prdca, 

e dietata služi mu zvldšte z telesneho stanoviska 

ku £uidviu, uuu otužuje svoje udy a ćele svoje telo. Poznamenat 

nutno, že nutene statie v tak zvanom stojaku, ako som v Orave 

v«del, je nenie zdrave, ba možno povedat, škodlive pre telesny vyvin 

dietata. V Orave td obyčaj panuje, že dieta stoji v stojaku za hodiny. 

Takto sii zamestnane u dietata len nohy, ostatne iidy odpočfvajđ, 

a pri telesnej vychove na to mdme pozorovaf, aby ćele telo v rov- 

nakej miere zamestnane bolo. Slovom pri telesnej vychove dieta nie 

niitit, len oduševnovat smiechom, tlapkanim a mimikou tvdre. 

Zanimave je dieta, ked začne sa pri nom duševny život zobiidzat. 
Vtedy začne byt nepriateFom rozličneho druhu zakrucania, rozkope 
to a rozvaluje sa ani nejake knieža v svojej postielke. Nenie otrokom 
viacej svojej pestiinky, ktora obviaže ho, aby mohla sa na isty čas 
vzdialit, kriči, a keby mohlo inakši hluk by urobilo, ako dospel^. 
Rozlične hračky, ktore ho len dfa barvy, hlasu zaujimaly, teraz jich 
začne zkiimat, začne rozkladat. Darmo mu budeme hovorit, že to 
nesvobodno pokazit, ono sa zdržat neda, ono je zvedave, čo to piska 
v tej bdbke, prečo skače ten panak atd". Časom ho taketo umelecke 
hračky nezaujimajii a neskoršie robi a majstruje samo. Stolčok v izbe 
mu je konikom, ucho z hmca kravičkou, robi bič a pohdna svojho 
konfka. Dievča vezme vankušik, obkriiti do šatky, to je jej babka. 

Často vidimc dietky, že ked priđu k. p. ku piesku, hline, ku rozlič- 

n^m ndstrojom, pomocou ktorych si možu sami nejaku vec spravit, 

toto je pre ne o veLi zanimavejšie, ako ked dostanii uz hotovu vec. 

Z toho nasleduje, že meiiovite od štvrteho do šiesteho roku nechajme 

dieta na seba, nech si ono samo hračky sprdva a nenakladajme torky 

peniaz na luxuriosne hračky. Všelijake moderne salony a tychto za- 

riadenie, ktore vidavame v našich nielen poprednejšfch, ale i chudob- 

lejšfch slovenskych domoch, viacej kazia, ako šfachtia litle city a mravy 

naličkych dietok. Odkiaf torke napodobnovanie piinskych oblekov, 

3byčajov a držania sa u našich rudi? Marka služila u panov, tam 

nali panske dietky drahe hračky, ona ako už matka chce to svojej 

'uzke kupit, lebo ved i ta može byt časom pafiou. Zachovajme pri 

iračkdch jednoduchost a nevynakladajme v potu tvari zarobeny groš 

a luxuri6sne daromnice. 



Digitized by 



Google 



330 DOM A ŠKOLA. 



Nedd sa tajif, že pri hračkdch, ktore viacej pre otuženie t< 
zibavu sliižia, robi sa priprava aj k duševnim znamostem. Na 
stranu domdcej v^chovy, dra mojej skromnej mienkv neklddol by 
tofkii vdhu pred šiestym rokom. Nech sa diefa do šiesteho roku 
vynuje prevažne telesne, lebo >mens sana in corpore sano« 
Z vlastnej zkusenosti hovorfm. Učim v škole, kde su deti panskć a 
sii deti sedliacke — teda take, o ktore sa veru doma v dušev 
ohlade vefmi nezapodievali. Tieto deti maju pred pansk^mi »a] 
Sii napospol dobre žiačky a žiaci. Panske su telesne slabe, maz 
a napriek tomu, že jich už doma v št vrtom roku učili, ner 
v škole krdčat s t^mi pospolit^mi. Von s dietSatom do svobc 
prfrody, tam nasbiera viacej predstdv, pojmov a bude v stave si p< 
v škole iisudky a nalsledky tvori?, a v učeni lepšie napreduje, 
z >6vody« vyšty Csiribiri Pista. 

Ci sa dietla po šiestom roku, teda ako žiak a žiačka nemd 1 
Ej, horkyže nie. Ludendo discimus. Ked kedy, teda počas škols 
obdobia mi. učite? pomocou hry vychovavaf a vyučovat diera. V 
skom obdobf hra je prostriedkom, pomocou . ktoreho može pn'sf i 
k žiadiicemu cielu, jak v telesnom, tak i v duševnom ohlade. Pr 
navvkajii si dietky na poriadok, čim cvičime krasocit dietiara, po 
m6žeme na duševny stav a letoru diefata, presvedčfme sa o chara 
dietatla. Viem sa pamatat, že ked sa ndm pri hre niektorej spoh 
zle riadil a hru kazil, hneđ sa sišiel čestny siid, zdležajiici z ci 
cov a vypovedal v^rok, dfa ktoreho potrestali spoluhrdča, že sa 
za isty čas, alebo v6bec ani s nfm nehrali viac. Ak^ dobry lic 
malo to častokrdt na nezbedneho chlapca ! Ovšem, že hra je pre < 
školske* osožnd len tak, ked učite! lebođalej od dietok pozoruje ć 
prdve s dietkami sprevddza chod hry. Ziaci bez dozoru vyndu z k< 
Telesnii stramku hry, na dietia ličinkujiicu ani opisovaf nemušti 
z toho vyptyvajiici osoli zrejmy. 

VeFkd chyba je, že sa z našich školskych spisovatefov <J 
ešte nikto k tomu neprichvtil, aby sosbieral hry, ktore panujii n 
dietkami a ludom slovenskim. Ked čo, je toto prepotrebne, lebo i 
tieto hry zahynii, a všantročime do našich škol a medzi naše di 
cudzie hry. 

Dr. Aron Kis sosbieral hry detske, v ktor^ch videl som 
pdr, ktore* na našich strandch panujii. Korko krajov, torko oby< 
a toFko hier. Zachovajme si, čo je naše! Tu zase len povedatmui 
že žefi vefkd, delnikov dost", ale — dobr^ a teply kiitik, zvl&šte 
pri peci je najlepši! Jdn Hun 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. 33 i 



Nemluvna. 

Z dcnnika jednoho takćho. 

Podivne, nebesky! Konečne som už raz na svete! Kto 
> bol mvslel, že tu m6že sa d^chat, svobodne dychat 
covat, čo si mysli? Som len zvedavć, ci všetko tak vy- 
>a stane, jako sa mi to snivalo, obzvldšte tešfm sa na 
i a modrć nebe, na čerstvć, čistć povetrie a ochladenie 
j kože. Kebych už len všetky tieto veleby mohlo vidiet 

Druh^ den. Nie, tato strašnd horričost! Som velmi sklamanć. 
Toto povetrie, tdto voda, toto svetio, jako celkom indč som si to 
všetko predstavovalo. Ale len strpenie, však ono to pomaly prfde. 
Stard pani, čo ma opatruje, nerozumie ma, zdd sa, dobre. 

Piaty den. Ešte vždy žiadneho vysvobodenia ! Keđ to tak đalej 
p6jde, nevydrž(m to už dlho. Cety božf den musim ležat zahrabanć 
v perindch, ledvd že mdlilinko povetria m6žem si uchytit. Dve pld- 
tenć a jedna vlnend plienka, košielka, vlnen^ kabdtik, perim naplnend 
dlha poduška (vankiišik), do ktorej od hlavy až po p£ty som zavi 
nute, perim nadiata duchienka (perinka), zdclony mojeho 16žka za- 
tiahnute, izba dvojima zaclonami zatemnend, oknd pevne zavreti — 
tak musim ležat dboh^ červfčok od rdna do večera. Mojej horiacej 
koži je horšie než honicim kachfom tu vedla mna, ktorć svoju horii- 
čost aspofi zo seba vydat možu. Ach, keby som len vedelo, čo si mdm 
počat, Kričfm-li, donesie mi stard pani vreleho mlieka pif, ktorć moje 
iitrapy ešte zvSčšuje; mam-li studene ručky, ponevdč ubohć modzgy 
a koža od pale horia, tak donesie ukrutnd starena ešte zo pdr perfn. 
Zašlo by som sa od utrap — obraciam polozavrete očkd na všetky 
strany o pomoć prosiac, ale moja tr^zniterka rečie: >to dieta mrzne, 
ono potrebuje viac tepla,« a skutočne priloži do peče td hroznd 
a k tomu ešte položi na mfta najtlstši vlnen^ pokrovec, ktor^ ndjde. 
Ci mi nikto neprfde na pomoć? 

Desiaty den. Zase strašnd noc! Povetrie na zadusenie! Kričalo 
som, čo som mohlo, ale nerozumeli ma. Muselo som pit, pit a zase 
pit, až mi zo žaliidka kvpelo. Dnes rdno, keđ som po kiipeli tužilo 
a dufalo, že voda bude niečo chladnejšia než dosial, rozmotali ma 
len na chvfločku a hned zase zavinuli ma do mojho strašnćho peri- 
noveho mecha. Stard pani, ktord teraz už badala, že som nemocnć, 
utekala k lekdrovi. Ten opozrel ma v mojom perinovom hrobe, ne- 
pomohol mi však, jakokofrek vrucne chcelo som mu bolnosmutn^m 
pohFadom požalovat svoju biedu. O pol hodiny zat^m muselo som 
z lvžice hltat ošklivo-smradlave, odpornesladko chutiace ledačo, čo 
moj liboh^ žaludok md vraj vyliečit. Vzduchu, vzduchu, čistćho chlad- 
nćho vzduchu, svetla, vody! Čo že už nič nemdm matnatomto svete? 

Dvandsty den. No už bude iste skoro po mne. Včera bola 
velka porađa všetk^ch mojich tetdk, ujčfn, str^n a dobr^ch siisediek. 



Digitized by 



Google 






332 



DOM A ŠKOLA. 



5/. 



Každd radila in^ prostriedok pre moju nemoć, a všetky v tom su- 
hlasily, že je pričinou prechladnutie. Radily sume, len teplo držat. 
Potom daly mi »Kindermehl« a na posilnenie vina, ktore moje modzgy 
ešte trochu viac rozohrialo, tak že som zostalo mrtvo-tichjm. Telo 
moje je flanelov^m obvazkom stiahnute, tak že žaludok za každou 
lvžkou pokrmu prekypf, nohy moje su nasilne natiahnute a v zavinute, 
tak že jich ani skrčit a tak svoje bofasti uTavit nemožem. Cerstveho 
povetria nedostanem skrze to prechladnutie, — moje city nen&hle 
odumieraju. Keby len skorej bol koniec! 

Trinasty den. S Bohom, krasny svete! Tvojho svetla a tvojho 
povetria mi nedopriali, idem ta, kde neni žiadnvch put — — 

Z ncmčiny F. E. Bi/s-VL prcložil J m ZigmumUk. 



I 



Verejnd prosba. 

(l'okracovanic.) 

foddvany tu menoslov asi 500 pre školsku v^učbu zvačša potreb- 
nih rastlfn sostavil som na zaklade českych a slovenskych bo- 
,,, tanickych diel, jako i na vlastn^ch chatrnych znamostach a na 
podaniach pospoliteho fondu. Ponevač ale presvedčen^ som, že ešte 
mnohć z tu pripomenutych rastlfn v narode našom i slovenskejši 
i primeranejšf ndzov mat budu: z pnciny tej obraciam sa jak ku 
všetkym priatelom slovenskej v^učby vobec, tak menovite ku vyteč- 
nym botanikom našim s tou srdečnou prosbou, aby hesfažovali si 
menoslov tento podfo najlepšej botanicko-filologickej vedomosti svojej 
kde treba, už ci slovenskejšimi vedeckymi, ći prostonarodnimi menami 
cestou časopisu tohoto (alebo i privdtnou) laskave opravit, pofažne 
doplnit, a i s vyznamnym prfspevkom t^m slovensku vyučbu botaničku 
napomoct a sdokonalit. 

XL. 

1. Hadomor obecny alebo zmijdk alebo turutva alebo 
čierny koren (Scorzonera hispanica; die Schwarzwurzel od. spa- 
nische Scorzonere; artifi pozdor); 

2. Kozia brada vychodnia alebo koziak alebo turovec 
(Tragopogon orientale; die grossblumige vvilde Hafenvurz od. der 
grossblumige Wiesen-Bocksbart ; keleti kecskedisz); 

3. Locika jedovata alebo divy šaUt (Lactuca virosa; der 
Giftsalat od. giftigc Lattich; merges vagy diszno salata); 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 333 



impava obecnd alebo pdpava-pleška alebo Ivf zu- 
itodon taraxacum vel Taraxacum officinale; das Pfaffen- 
xl. der gemeine Lovvenzahn, Kuhblume, Hundsblume, Mai- 
Laternenblume; kozonsćges arszldnfog vagy pitypdng); 
umpava podzima (Leontodon autumnale vel apargia 
3; der Herbst-Lowenzahn ; ćfezi arszldnfog vagy 3szi pityping) ; 
vihozcl smradlavy alebo svi tiska" dušica (Hvoseris 
er stinkcndc Schweins-salat ; biidos disznofu); 
orčik alebo horkozel jastrabnfkovit^ (Pieris hiera- 
as Habichts-Bitterkraut od. die gelbe Wegwarte ; ekes mag- 

*v > 

8. Mliečič hladky alebo dužnatec zelinn^ (Sonchus ole- 
raceus ; der Gansckohl od. die gemiisartigc Milchdistel ; dudva csorboka) ; 

9. J astrabnfk-chlpačok alebo runovec alebo kosmura 
(Hieracium pilosella; das Nagelkraut oder M Suseohrchen ; egerftil 
holgvomdl) ; 

10. Škarda alebo žuklica strešnia (Crepis tectorum; der 
gemeine Pippau; hamvas aszasz). 

XLI. 

1. Prevesna alebo ehu eho la lesnia (Prenanthes vel lactuca 
muralis; der Hasenkohl od. Hasensalat; bug&s saldta); 

2. Kostrec alebo uzlinatec alebo radič prutnat^ (Chon- 
drilla juncea ; der binsenartige Knorpelsalat ; kika kakics); 

3. Cakankaobecnri alebo zubica m od r& alebo poče stnik 
alebo šurlfn (Cichorium intybus; die gemeine Wegwarte od. das 
Cichorienkraut ; mezei katang); 

4. Sfpok barviarsky alebo macina (Serratula tinetoria; 
die Scharte od. Farberdistel ; fešto* zsoltina vagy festoTii); 

5. Lopuch vaćšf alebo veliš&k alebo palušina (Lappa 
major; die grosse Klette; nagy bojtorjdn); 

6. Bodliak kučeravy alebo kordon (Carduus crispus; die 
krause Wegdistel ; fodros bogdes) ; 

7. Bodlica nfzka alebo pichliač bezb^ly (Cirsium acaule; 
die stengellose Kratzdistel; alacsony vagy szartalan macsolva); 

8. Vlčec alebo ostropes obecny alebo strhlivec pla- 
ninski alebo osliak ostnaty (Onopordon acanthium ; die Zellen- 
distcl od c Krebsdistel; feherhdtu bordon vagy szamdrtovis); 

9. Certopoloch obecny alebo artičok tfnovity alebo 
psi osten (Cynara scolymus; die Artischokc; kerti artiesoka); 

10. Krasovlasec bezbyly alebo pumpava biela (Carlina 
acaulis; die Ebcnvurz od. die stengellose Silberdistel ; babakalacs 
korfeny) ; 

11. Svetlica barviarska alebo požlk alebo div^ šefran 
(Carthamus tinetorius ; der Safflor, die Farbedistel ; szeklicevirdg vagy 
saTrany-szeklice). 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



XLII. 

ratolina-cyprus alebo cyprus zahradnf (Santolina 
>arissus; die Gartencypresse; kerti cyprus); 
ševed alebo sadec alebo rozchodnfk konopovit^ 
im cannabinum; der Wasserhanf od. Wasserdosten; kender 

irojzubec navisl^ (Bidens cernua ; der nickende Zweizahn ; 
lamag); 

alfn biely alebo osinač (Artemisia absynthium; der 
; fehćr iirdm); 

)dbel obecn^ alebo osli a stopina (Tussilago farfara; 
ne Huflattich od. Bergletschen; I6k6rmii szattyu); 
iesnivec dvojdom^ alebo mačie labky (Gnaphalium 
das Katzenpfčtchen od. Papierroschen ; kćtlaki gyopar); 
iesnivec papršlekat^ (Gnaphalium leontopodium ; das 
tchen od. Edelvveiss; gallćros gyopar); 
nidak obecn^ alebo bohatienka kostrata (Conyza 
das grosse Miickenkraut od. die gemeine Durrwurz; ber- 

»); 

atob^f obecn^alebo živitelnik alebo celfk alebo žltć 

(Solidago virgaurea; die Goldruthe od. der St. Petrusstab; 

tkarćj); 

Itarčok alebo lomihndt obecn^ (Senecio vulgaris; der 

od. das gemeine Kreuzkraut; aggć uszogđr); 

itarčok alebo lomihndt prfmetn^ alebo kvet sva- 

:u ba (Senecio Jacobaea; das Jakobskraut od. Kreuz-Weiden- 

zedt iiszogćSr). ' 

XLIII. 

viezdefi alebo hviezdnik tup^ (Aster amellus; die 
sr od. Virgils-Sternblume ; csillag gerepcsfn); 
man počisti vf alebo dreseri (Inula dysenterica; der 
it; rdti sertecsćk); 

Dpolka bahnia alebo popolavka mokradnia (Cine- 
stris; das Sumpf-Aschenkraut ; tavi dugasor); 
arnič alebo turan alebo chudolet ostry (Erigeron 
scharfe Brustkraut, Flohkraut od. Altmannskraut ; bćbitas 

ornica hojivd alebo prha hornia alebo veprina 
nontana; das Fallkraut od. der Berg-Wohlverlei ; hegyi 

raska hornia alebo kra šuljak holnf alebo stoma- 

Bellidiastrum Michelii; das Berg-Maasliebchen ; hegyi szaz- 

iikerc); 

raska ozima alebo krasuljak vytrval£ alebo sto- 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. 



Dr. Robert Koch. 

dne dni kto by nebol čftal a počul opatne spominaf meno 
ovo? O jeho vvnaleze rozpfsal sa cely svet. Koch stavia 

novinđch a časopisoch do radu najvačsich dobrodincov 
/crsity, fakultv, hlavne mesti, korporacie vysielaju svojich 
>v, aby vraj išli naučit sa sposobom liečenia Kochovho. 
vznačenia dostavaju sa Kochovi za podiel. Sam cisdr Wilem 
bovi vefo^ križ radu červeneho orla, to takć vysoke vy- 
>ravda v očiach, ktorf na nidy dačo držia), ktorćmu po- 

čierneho orla, dostal jediny Alcxander Humboldt. 

toto všetko? 

?sol sa svetom chyr, že Kochovi podarilo sa vynajst istu 
ctoru keđ nekolko rdz vstrieknu pod kožu na tuberkule 
10c, pfiicna choroba) oncmocncvšicmu človekovi, dostane 
cu, ktora po čaše prestane a ked sa to vstrekovanie nekofko 
>valo, nemocny vraj ozdravie. 

bolo by vermi blahonosne, kcdby to už len i neomylne 
>olo. 

/ však z Berlina od dna 24. novembra 1890, dokazuju 
u želanelio lispechu. 

)ise dr. Oelberg, že 21. bež. m. v poliklinike dr. Levvho 
>ripad reci div y (zpatupadnutia do nemoce) Iupusu (kožna* 
r£ tiež jako tuberkule ma mat za pričinu bacilly, ktorć 
jkutina ma usmrcovat.) Pacientka mavšia tiito kožnu nemoć, 
čiatku septembra viac raz tekutinou štepena a od 4 tyždnov 
vhojemi. Lupusa bola mala v tvari a na vrchnych rame- 
4 dni nedostavala viacej injeetie (vstrekovaniaj. Ona mala 
ii jako prvy pripad dokonaleho vvlicčenia v spoločnosti 

tieto dni predstavena. Vefmi boli nad tymto pn'padom 
)otešen(. Skrze istotu zkumali 20. pacientku a slabym roz- 
aštepili, a tužbyt, i miestna reakcia i všeobecna sa dostavila 
, že nenie vvliečcna). 
?lbenj piše, že chytenie sa. kože nasledkom Kochovho 

miestach lupusom posadlych, nenie e š t e totožnym 
nfm. On nevidel v Berlfne ani jedineho pripadu vvliečenia 
lupu su, ani tuberkiil v shvboch, kostach lebo lympho- 
h. 
imm špecialncho zpravodajcu N. VV. Tagblattu od 24. 

»Počet pritomne u professora Ber^manna liečenych 

Vo svojej dnešnej, demonštraciami nemocnych spojenej 
>svcdčil sa čo najrozhodnejšie, že dosiaT ešte žiad- 
>adu vylicčenia nevidel. Dosvedčily boly sa jedine 
astne pozorovania o nastupom' miestnej a všeobecnej reakcie 
Prof Frantzl sa vvslovil, že može nastupit behom liečenia 
;ych a fatalnych prihod. Pri nekork^ch pddoch ne- 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. 



kov i opatnom) os^pok, o Pasteurovskom štepenf besnoty 

ajnovšom a najvyššom v^dobytku nekonečne vysokej vedy 

ohoto času štepenf Kochovom?! 

5om prichystan^ na to, že tymto čl&nkom zaprfčinfm 

ich lekdrov, keđ opovažujem sa v tomto okamženf poch 

tonalosti lekdrstva, kde cety svet so zatajenim dechom h 

a na Kocha, kde pod jeho opaterou md poroditf »veda« 

»kameri miidrosti«, ktor^m bolo by možno liečit mdlonamd 

bom rozličnć choroby. 

Dal by Boh, žeby nesklamalo sa Iudstvo vo svojich n£ 

ipriek tomu, čo i behom 20 — 30 rokov dokdže sa divotv 

Kochovej (sndcf tak^to termin bude potrebni k presve( 
strekovanie nezaprfčinf v budiicnosti novć choroby, tal 
>n^ čas potrebuje často zdedena suchd nemoć, sdeden« 
ami zaštepenć škrofle ku svojmu vyvinutiu); predsa cfti 

aby konečne i u n£s vzaly sa na pretras z&ležitosti zdr* 
i lekdrske. 

Ceđ nektor^ z našfch pp. lekdrov d£ si prdcu moje n; 
dtit; bude to sliižit len ku všeobecnemu poučeniu, teda pros 
'e nechcel som našich iste zasltižitych lekdrov obrazit. m< 
' z nich uverit, nemožno však z tak^chto ohradov doleži 
tidrod otdzku umlčaf. Sndđ sa mi podd prfležitost o 
h obšfrnejšie sa vyslovit. jdn Zignn 



^^M-^5- 



Všeličo z mojich zdpisiek. 

(Aforismy, zkiisenosti, pozndmky, pamiatky atđ.^ 
Pokračovanie z r. 1889. Složil A. P. Zdturccky. 

18. Abeceda. Kto sa konečne postard o to, aby si všet 
učitelia za povinnost vzali, keđ je tomu čas, naučit d< 
tf aj abecedu jej poriadkom od « do 2, a sfce nie dostf n 
s pomenovanim každej pfsmeny jej prfslušn^m menor 
iko sa počas hldskovacieho ndvodu užfva, ale tedy d, 
Bolo by smiešne, keđby nebolo pohoršitelne a ošklivć p 
rasten^ch, ako pri registroch a in^ch prfležitostech spolul 
li, vše len tak, ako jim ich učitel podla hl&skovacej m< 
ekal. Škoda že ten zvuk nemožno vypfsaf. Ja sa boj fm, žc 
k opanuje všetky krajiny zeme pre — fežoblivost u< 
sii len radi, že možu dalej fsf v čftanf (a aj pre zle doz 
i^ch). »Že je to malichernost!?« Buđ si, ale je odpornd 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 339 



som už o tom hovoril? Buđsi! ale bude ešte mnoho treba ho- 
vorif, aby z toho bol ndsledok — žiaden! 

89. Sucha kapitola o chodeni detf do školy. Bolo to pod ne- 
meckou vlddou, že odrastld mladež nesmela držat tanec (muziku) 
sk6r, k^m povolenie k tomu od patričnćho knaza nedostala. Stalo 
sa raz, že — neviem už pre akii prfčinu — skutočne nedal takć 
povolenie m6j švagor L. H. v S. Tam bolo medzi 1 30 a niekolk^mi 
domami 14 r. katolfckych, ktore posleđne* patrily pod fardra v T. 
> Dobre, keđ n<im nepovolf nas kAaz, ideme ku T.« Ten povolil 
a bol tanec bez rozdielu vyznania. Tomu podobne* stava sa i dnes 
so školarenfm. V jednej obci su dvojakćho vyznania školy. »Synka 
vasho nem6žem zapisat, lebo ešte nemd zakonnite* roky.« Nahnevany 
tatfk zavedie synka do inovyznanskej školy ; Tam ho prijali nešetriac 
zakon. Toto sa iste opakuje často po šfrej krajine. Kam to povedie, 
a čo sudit o patričn^ch? Ind »Prosim ponižene, nech mi ho len 
prijmu, hocaj nemd rok, veđ mne nezaleži ešte na učeni, len aby 
sa to chlapa naučilo sedet.« Dobre — sedelo a aj sa učilo, lebo 
konečne učenie nemohol mu učite! zabrdnit. Potom ho učitel nutil 
dochodit šiesty rok, ale tatfk nechcel o tom ani počut, žeby sa mu 
ten prv£ rok nemal ratet. Nedajme sa tedy ošemetn^m Tuđom balamutit! 
Ine* ! Učitel ntifacf dievča do opakovacej školy dostava za každym odpo- 
veđ, že veđ ti. už vtedy a vtedy pdjde preč do služby. Tak ho pre- 
vddzaju až do konca roku. To znamena luhat, učitela za posmech 
mat a zalcon pekne obfst. Preto odporučame dozorstvam, aby si 
ustanovily : do tych čias, k^m neodfde, musf chodit, a čoby hneđ 
rodičia udavaly, že už o t^žden odfde. 

90. Aj o Komenskom zle! »Beda vam, keđby dobre o vas 
mluvili všetci Iudia; lebo tak činievali falošn^m prorokom otcovia 
jejich« (Luk. 6, 26.) A tak medzi zbožnymi slavoduchmi ani Ko- 
mensk^ nemohol v tomto ohlade robit v^nimku. O tomto mužovi 
zvvkli srne čitat všade len chvalorečenie, ako o najjasnejšom svetle 
v umenf paedagogickom, ale aj ako o najpoctivejšom krestanskom 
charaktere. Ponevdč ale i on mal nepriateTov, tedy jako kuriosum 
bude sndđ zanfmavć, keđ tu podam urvvok z »Oester. Plutarcha« 1807, 
v ktorom, keđže t^kat sa sldvy jeho učenosti, videlo sa byt pćvod- 
covi predsa nemožn^m, tedy sa snaži učinit ho aspon mravne padlym. 
Znie tam medzi inym : »Jeho krv priidila sa priprudko, jeho obrazo- 
tvornost bola pribujnd, než aby chladna, bezohladnd čistota pravdy 
bola si mohla u neho prfstup najst. Nasledkom toho opanovala ho 
nesnesitelnd a ćele nerozumnd vysokomyselnost. On bol pevne pre- 
svedčen^, že sam Boh mluvir s nfm. (Veđ aj md mluvit) Protimluvu 
naskrze nesniesol, lebo on vladnul vždy padnvm vtipom a nesmiernou 
pam&tou. V najvyššfch a najdoležitejšfch predmetoch naboženstva 
a občianskeho poriadku bol bez všetkeho rozsudku, otrok dojmov 
okamžiku, hnevliv^, nestdly, cti a mania žiadostivy bez hranic, fana- 
tick^, blaznive odvdžny a naskrze vyrečn^, tedy ako vodca stranky 
neobyčajne nebezpečn^. Za dlhšf čas žil s ch^rečnou fantastkou An- 

22* 



Digitized by 



Google 



34Q bOM A ŠKOLA. 



toniou Burignon. Obidva nepovažovali sa za nič zemskćho, al< 
spoločnfkov anjclov a svoje spolužitie za nebeske spojenie. (Sndđ 1 
by bol mohol spisovatel, bolJby trochu zretelnejšie hovoril. Ako kt 
spojeniu sa duchov, ktorf sa vo vyššfch veciach chdpu a sd je 
pohlavie malo byt prekdžkou intimneho obcovania.) Ta zajde čl< 
s najs&vnejšfmi vlohami, keđ rozum a smysly, duch a sila, vzdel 
hlavy a srdca nekračajii rovn^m krokom jedno s druh^m.« 

Hla Amose! Všetky tvoje zbožne slovd, ktorć ndm teraz ] 
prenikajii, boly len pretvdrkou!? Kadav^ zakončuje životopis Kor 
skćho takto: »Komensk^ bol muž (posta vy slušnej a vdžnej, sbn 
visutou, čelom vvsok^m), pohladu lfbeho, ale tich^ zdrmutok javiac 
v obcovanf s Iudmi bol nad mieru vliidnv, trpeliv^ a pokorn^ ; 
hotov^ posliižit bližn^m svojim a sdm seba obetovat pre jejich dc 
Jeho hlbokd citelnost, dobrota, tiprimnost a opravdivi ndbožnost 
sa nielen vo všetk^ch jeho spisoch, ale i v skutkoch a ćelom : 
bytf. Nikdy neodplžcal rovnou mierou protivnikom svojim; n 
neodsudzoval žiadneho, akćko[vek krivdy od neho sn&šajuc; vo 
kom zaiste s dokonalou poddanosfou etil a velebil ruku Pdna, b 
že lfbe alebo odpornć veći nah soslala. I to je iste k većemu 
Iutovaniu nad krehkostmi prirody Iudskej, že i tohoto muža, tak p 
pobožnćho videt musfme, ako zdvist a nerozumnd nendvisf niele: 
živa ho stfhala, ale i po smrti proti pamiatke jeho ešte sa oz^vala.* 
životopis Komenskćho vidz v »Evanj. škole roč. III.). 

9 1 . Ktorć predmety shiža dobre ku zndzorneniu zlomkov. (Pr 
do konca prečffaf!) D£ sa dobre použitf chlieb, označen^ na t« 
kruhovou plochou, krdjanou cez stredobod, ponevdč tu povstal^ o 
jok na zlomku vždy upomfna na celok. Menej prfhodnd je k t 
palica, ponevdč ani pol, ani štvrf (atef) palice nerozozndva sa for 
od celku. K v61i snadnučkej a ndramne rozsiahlej delitelnosti najh 
hodf k tomu však hdrok papieru, — ovšem že len porahor 
zlomkv polovfc, štvrtin, osmfa, šestndstin atđ., až niže milionfn. 
milionina hdrku je ešte viditeind a činf, ako na to nižšie prfd 
štvorček ako bodka fajn^m perom učinena.) Robfm to t&kto. ' 
rozprestren^ hdrok čisteho papieru, op^tam sa: kofleo tu m£m 
pieru? Jeden hirok. Tedy jeden cety hdrok. Sohnem to takt< 
poly a rozrežem, kolko mdm tedy kusov? Dva. Napfš 2! K 
papieru je jeden tak^to kus ? Pol hdrka. To je jedna polovica, 1 
dvojina hdrka. Prečo dvojina? Preto že dve takć idu do cc 
hdrku. Napfš hore jednu nado 2 a predel to čiarkou. Čo to zn; 
nd? Jedna dvojina, to jest jeden tak^ kus, čo ich ide do celćho 
Dvojinu však menujeme obyčajne polovicou. Jeden poMrok nec 
druh£ rozrežem na dvoje. Jeden kus pozdvihnem. Kolko ta 
kusov ide do polovice hdrka? Dva. A do celćho?^ Štyri. Nap 
Kolko je to z hdrka? Štvrt hdrka, alebo štvrtina. Čo mi tedy c 
čuju tie 4? Že 4 takć kusy idii do celćho hdrka. Ako poznačfm 
jeden taky kus? Keđ hore nad 4 napfšem i. To je jedna štvi 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



342 DOM A ŠKOLA. 



su hotovf, ale aj k tomu: »Zomri od hladu !« Vyvadia sa s bit 
vyhodia mu na oči, že si mohol neprepit role a voly a nec 
nič, namiesto toho, aby k pokaniu (lebo samć žebranie a bie< 
nenie ešte pokdnim) a smiereniu sa s Bohom dušu jeho dv 
potom aj prazdneho ho neprepustili. Co tedy, ak aj naši 
len tu* obmedzenu mudrost mravcovu si osvoja?! 

93. Počtovć zabavky. Vetai pekn£ je počtov^ »ffgeN, 
sa vyzvie, kofko rokov a k tomu ešte i mesiacov mi vydaj 
i nechtivd panička alebo i ktokolvek in£. Kazme mu robit 
nebudeme vidiet jeho počtovanie. Najsk6r mu kdžme napi 
mesiaca, v ktorom sa narodil, (tedy na pr. ak v nov., nap 
Potom nech to čfslo n&sobf 2-ma; nech pridd 5; nech to 
50-mi; nech pridd čfslo rokov, kolko mu minulo; nech z t 
tiahne 365; nech pridd 115. Teraz ho už požiadajme, aby 
konečn^ v^sledok. Dve krajnie čfslice na pravo značia kolko m 
zvvšnie na Tavo značf v ktorom mesiaci mu to minulo aleh 
v bežiacom roku. Jestli je to diefa niže 10 rokov, tedy vync 
na druhom mieste rdtajuc zprava — nulla; tedy na pr. pr 
ktorć mi v jtini 6 rokov, vynde 6.06. Komu v januaVi m 
rokov, r>re toho vynde 1 29. (Vynato z mćdnvch Jistov.) 

* Čfslice od i po 9 tak napisat, aby vodorovne, kolmo 
po tri dodanć všade učinili 15. 

8 i 6 

3 5 7 

4 9 2 

* Podobnć čfslami od i po 16, aby vodorovne, kolmo i 
dodanć všade učinili 34: 





11 




4 


14 


15 




/\ 




9 


7 


6 


V 


/ y 




5 


11 


IO 


/ 






16 


2 


3 


/ 


"Ti~" 9 


13 + u = 24 
15 4- 9 = 24 
20 4- 4 = 24 









* Napfš trojuholnfk; na každy uhol napfš akćk 
male alebo vačšie čislo, tedy tu: 4, 9, u. Pak sčftaj po dv< 
po dvoje čisel a sučet napfš do prostriedku medzi dodance, 1 
4 + 9 = 13; 9 + u = 20; u -f- 4 = 15. Teraz p 
uholnemu čislu vždy to najvzdialenejšie neuholnć, tedy obi 
rovnć siičty. (Tu 24.) (Vvbrane z Rechcnkunst 1799.) 

94. »Kristkindle « , vence na rakev, kupačka. »No to 
miešanina; nevieme, ako to všetko pod jeden klobuk patrf.« ] 
že to všetko v rukdch človeka stdva sa »pliagou* — ranou. 

> Kristkindel. « Už sdm ten ndzov dokazuje, že ti vc 
v sebe peknd, nenie celkom domorodd. Preto ju predovšett 
menujme ponašsky: »Ježiškov dar«, alebo » Vianočn^ dar. « To r 
je už aj logične nesprdvne, tak ako aj »Jezulia tko«, lebo tietc 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 343 



ie dar. Nechajuc ndzvy na strane, zp^tajme sa, čo z toho 
et? Nič inć, len samć čfre čistć prekvapenie, ktore sa 
f čaj ne s velikou ndmahou a konci sa nezriedka s upln^m 
Toto sa zd£ byt fažk^m k dokdzaniu, ale nenie. Povedzme 
ak^ch jest na st£. Dcerečka drži poradu s mamičkou, čim by 
prekvapif« mala. »Uz viem, spraviš mu papučky, bude že 
to ešte nemal.« Otec sa vybral ta a ta ; teraz sa papučka 
zpečne i doma hotovif. Otec si zabudnul zdpalky, vrdtil sa. 
i smrterne prefaknutd šmarf papučku pod posteL Nenie ani 
lobnd. »Čo ti je?« zpytuje sa otec. »Nič!« Otec, netušiac 
>e nesie, že dceVka nehovorf pravdu. »Počo to dievča ustavične 
> susedov?« Matka vym^šla vždy novti a novu nepravdu. 
A tak to mile prekvapenfčko je utvoreno v samom strachu, rozpakoch 
a pretvarkach. Priđe koncčne dohviezdny večer, ach ten jediny, tuž- 
beni, pdru nemajući večer. Haničke klope (nie »biicha«, ako daktori 
pišu) srdečko, že ak£ požitok bude mat, hladiac na tešiaceho sa otca. 
Otec sa v usmieva, đakuje, chvdli, hm, ale sii t!ahy jcho tv&re ddkesi 
divne\ Čo je to? Hia nuž, otec si mysli, že je to len zbytočn# vy- 
davok z vlastneho jeho vrecka vybraty, on že nepotrebuje papučky 
a ešte tak ndkladnć, ponev&č prijmy jeho su dost biedne. A tak 
chvdli a đakuje so zle zatajenou neWbostou. Na druh^ deri rano si 
to oproboval, avšak na nohu nikam. Ešte to chyb&lo. Na štvrt^ den 
prišlo platit šustrovi i zl. 50 kr. Papučky sa len tak povalovaly, a 
ako take ich ktosi ukradnul. Je to osamotnety pripad? Kofto tcsn^ch 
alebo nad mieru veFk^ch pančiich, rukavic, lajblikov, kapcov atd. a 
kecT nie to, tedy kolko nevyhovujucich, nijak neprekvapujucich darov 
vdbec prinesie každ^ rok » kristkindel « ku ktor^m sa musela robit 
peknd tv&r, ktord však zle zatajila, čo bolo v srdci, a najma ešte 
keđ to ide z vlastneho vrecka. Ale vola dobrd drahćho dietata! Hia, 
ani ta neprevdži »rozumne zdsady«, najviac ak potom ešte otca p&li 
Iiitost nad tym, že nebol v stave »rozumnii zdsadu« potlačit. Liito 
mu je potom už dietata, a tak trapy ku trapom. Čo tedy t^m chcem 
povedat? Aby srne, jestliže ndm zbyva na dary, boli pri nich obo- 
zretni. A veru že nespravfme nikdy fiasko, keo! namerfme s darami 
svojimi ku n u d z n y m, ktori nemaju čo do list položit, a jestliže 
srne v tom položeni, že m6žeme aj zaodiet bližneho svojho, nepotre- 
bujeme ho velmi »prekvapovat«, ale mu pekne, krdsne, verejne a 
zjavne pred sviatky dajme odmerat, aby to bolo »na istć«. (Ba hork^že 
iste, i pri merani je mdlokedy dobre, ako že bude teprva bez mera- 
nia!) Ano — obmedzme vianočne* dary na nudznych a dobre* ciele, 
a potom ovšem aj na vlastne mile detičky svoje, t^m to patri, ale 
indč všade može to zle vypdlit. 

Čo sa t^ka t^ch vencov na rakve, proti tomu už tak vdžne 
hlasy sa ozvaly, že za zbytočnć držim o tom slovd širit. O nedlho 
vec tak zobecnie, že na dokaz uprimnej ucty a 1dsky k zosnulemu 
tym poskytnuty nik viac nebude verit. Zvyk však m^tvy zostane a 
ludia budu v srdci hromžat na daromn^ » kelčik « pre jednu polhodinku 



Digitized by 



Google 



344 dom a Škola. 



učinen^. Aby ale nikto nemyslel, že som materialista, tedy narddzam, 
ako sa to na bohumil^ a vskutku i zosnulćmu nie menej iicty po- 
skytujiici sp6sob spravi? dd. Tedy asi takto: »N. N. z priležitosti 
smrti svojho priatela (dobrodincu atcf.) nekdy N. N., alebo: spolok 
N. N. atđ. namiesto marnej ozdoby rakve, obetuje na chrdm (školu, 
pre chudobn^ch, nejak^ ndrodnf alebo vlasteneck^ ciel) tolko a torko.« 
A to sa ozndmi z verejneho miesta, tedy bude pocta verejnd a liči- 
nok blahonosn^. 

»Vinšovanie na zdravie« pri k^chnutf v »lepšfch« spoločnostiach 
už »vyšlo z mćdy.« Ja som indčej konservatfvnv, kde vec akf tak£ 
smysel md, ale s t^mto uplne suhlasfm. Prdve tak ale md pominiit 
aj mnoho in^ch zvykov, merovite aj — verkonočnia kupačka. Ze kam 
som to zaskočil? Všetko jedno. Ndbožensk^ zvyk to nenie, prdve 
tak nie, ako fašiangy nie su sviatky. Keđ by aj bola pravda, že to 
židia svoje ženy oblievaH, keđ tieto, hromady na ulici tvoriac, o zmrtv^ch- 
vstanf Kristovom ch^r rozširovaly : tedy ani t^m dnešnia kupačka 
nenab^va smyslu. »Ale čo sa tam — vraj — mlad^ človek alebo 
dievča p^ta po v^zname: zvyk je raz tu a pdči sa.* Komu pdči, 
komu nie. Sndđ predsa vačšia čiastka mlad^ch obojeho pohlavia bola 
by radšej, keđ by zvyku toho nebolo. Tak by aj prestalo zdvidenie. 
»Tii — vraj — »okiipal ten a ten a mfia nie.« Lcbočin sdmvsube 
je pre dievča len trapn^ a len čo d6kaz poctenia berie sa s vđakou. 
Ak^ to ale nesmysel — poskytovat! nekomu poctenie t^m, keđ mu 
neprfjemnost robfm. O prevrdten^ svete! Že zndm dievča, ktore" od 
takejto kupačky uplne a nevyliečiltene ohluchlo, čo bezpochyby 
nebude osamotnety prfpad, to len tak prfležitostne zpomeniem, ač 
vskutku i zdravotne" oMady, zvlašte pri nižšfch stavoch, na vdhu 
padaj d, lebo sa tu td vec prevodzuje až prfliš surove. 

95. Zem — ako prvd opravdivd planćta*) ku slncu. Ak sa 
celkom potvrdi v^sledok pilneho badania mildnskeho hvezddra Schia- 
parelli-ho, tedy by zem naša bola prvd opravdivd planeta ku 
slncu, kdežto posial za tretiu (a keđ sa vezme i najnovšie objavene 
male* teleso »Vulkdn« ako najbližšie ku slncu, tedy za štvrtii) planetu 
dla dialky od slnca sa považovala. Nerozumie sa vec tato tak, ako 
keđ by užteraz zem naša mala byt zo všetk^ch nebeskych telies najbližšia 
ku slncu, ale Schiaparelli odopiera Merkurovi a Venuši meno planćt, 
majiic ich len za bezprostrednych trabantov slnca, takych, ako je ndš 
mesiac ku zemi. Malo sa totiž od 200 rokov podla franciizskych 
hvezddrov za to, že sa Venuša za 23 hodiny (pozdejšie sa pridalo 
asi 20 mirni t) okolo svoj ej osy obtočf a okolo slnca za 225 dnf. Toto 
druhe* je platnć, ale o točenf sa Venuše vokol svojej osy postavil 
Schiaparelli ćele nove* ddta, že totiž, ako ndš mesiac, k^m sa raz 
okolo zeme obtočf, za ten čas obtočf sa aj vokol vlastnej svojej osy 

*) Slovo »obežnica« sa dakosi tvrdo ujima. Ovšem stare" naničhodnć »blu- 
dica« sa nielen potlka, ale i vo vdžnych .diclach stretame sa s nim. Pekne! 
Najsk6r vvratajti telesu jeho obeh až na minutu, a potom povcdla, že »bludi«, 
(ako planć hodinv). 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. 345 



1 raz: podobne i Venuša, k^m raz okolo slnca 

sa i okolo svojej osy len jeden raz obtočf, ukaztt- 

ly len jednu a tu istu stranu, tak ako aj mesiac 

n jednu a tri istri stranu ukazuje (ovšem s malym 

k tedy trvalo by u Venuši obtočenie sa vokol slnca 

jednokratne obtočenie sa jej vokol seba tiež 225 

ny. Podobne ma to byt aj s Merkurom,**) tak 

m bola prvć teleso, ktorć sa viac než i-krat (365- 

>ka vokol seba obtočf, poskytujuc t^m každćmu 

i noc (ktorć ovšem čim đalej od rovnfka ku pćlorn 

if rozdiel trvania majiS.) Udel slncovćho trabanta je 

;a telesa s večnou nocou a prave tolka čast zase 

<eđ by sa trabant len v6kol slnca točil, a okolo 

dy by mal zfskano pre všetky svoje kraje zmenu 

len tak, žeby na jednom mieste trval za polroka 

aen a za poiroKa noc, ako je to na poloch našej zeme. T^m jednim 

však znenahlym otočenim sa v6kol svojej osy pripraven^ je i o to. 

Zkiišku si každy m6že učinit točiac jablko (alebo nečo ine) večer 

okolo svetla I. na spćsob zeme 2. na sp6sob slncoveho trabanta a 

3. bez zknicania vdkol osy vobec (čoho ostatne u nebeskych telies 

niet) a nech v každom prfpade pozoruje osvetlenii a tmavii čast 

jablka. Medzitym — tvrdi Schiaparelli — nenie na celej polovici 

Merkiira većna noc, ale sa ma vec tak to. 8 / 8 jeho povrchu majii 

ustavičn^ den, 8 /» ustavičnii noc a a / 8 alebo */* su tie štastne kraje, 

ktore majii premenu svetla a tmy. Toto poslednie ma čo đakovat 

istćmu svojmu naklonovaniu, ktorć však tiež pod pravidlo počtov 

patrf. Inačej medzi krajami ustavičneho dna a ustavičnej noći ak# 

hrozn^ rozdiel temperatiiry musf byt! Štastnejšf v tom ohlade bol 

by naš mesiac, lebo tento majiic trojndsobne točenie (i. vokol zeme 

a sučasne 2. jeden raz vokol seba, 3. spol 1 so zemou i vokol slnca) 

na drahe svojej vdkol slnca 1 2-krat okolo seba sa obtočf, a tak maju 

krajiny jeho striedave do roka 1 2 raz premenu svetla a tmy, čili 1 2 

dnf a 1 2 nocf, ktorć dni a noći tam po 1 5 dnf trvajii. A krem toho 

ako trabant zeme dostava on od tejto aj na nočnej svojej strane 

čast svetla odražajikeho sa od slncom osvietenej strany zeme, prave 

tak, ako aj nočnia strana zeme dostava pomdcku svetla odražajikeho 

sa od slncom osvietenej strany mcsiaca. 

Z formy a množstva tmav^ch škvf*n na Merkiiri sudi Sch., že 
nema ani veTke oceany ani velkć pevne kontinenty, ale tedy že jeho 
povrch ukazuje sa na sposob archipelagu. Ostatne Merkur je to teleso, 
s ktor^m hvezdari odjakživa maju velkii nesnadku, ponevač zriedka 
b^va možno postihnut ho pozorovacimi nastrojami tak, ako potreba 
yhladava. Schiaparellimu však podarilo sa tohoto maleho behiina 
:inf len l /i7 zeme, mesiac — ako znamo — len 1 / 60 , kdežto Venuša 

**) Vidz o tom aj u dr. Wa^ncr-a »Nebo a zem« str. 91., bez ktorej knihy 
3y predsa nemal byt ani ten najehudobnejši učiter. Su tam sice aj tažke* veći, 
však mnoho je aj pre každdho. Ž. 



Digitized by 



Google 



346 DOM A ŠKOLA. 



10 / n , ale Jupiter je o mnoho viac než iooo-krat tolkf ako zer 
iSplnom dennom svetle pozorovat, tak že ho pochytil nie mer 
150-raz. Pri Venuši však su 13-ročne badania jeho s vysledk< 
zdkladanejšfm a bezpečnejšfm. (Zprava dta »Miscellen« časp. » 
d. Glaubens.« Okt. 1890.) 

96. Z listov Bohumfra Christoslava. 
Drahomilovand Bohuslavka! 

Lfstok Tvoj ma velikou radostou naplnil, lebo poznavam 2 
že ako som si ja vychovaval teba, tak i chceš pokračovat 
chove svojich mil^ch detf — až do t^ch podrobn^ch vecf nas 
šlapeje otcove. Pytaš rečnovanku, ktorej koniec ti nemože prfst 
mat. Tu ti tedy posielam »o Dunčovi« aj ešte ine\ Dofam, že 
v laskavom materinskom priučovanf detf svojich rečftovankd 
aj vćbec v zasadach tych, ktore si od otca prijala, vernou pomc 
budeš manželovi svojmu pri vštepovanf bazne božej a viery ć 
detičiek, ktora bazen božia a viera jedine neda nam padniif v 
už v tak hroznych rozmeroch zpohanenom — len clfa povrđ 
sfansk^m byt zdajdcom sa svete. Veru dožili srne časy, v l 
ak za verejnou mienkoi> pojdeme, tedy zaliynieme. Hori ! Tu je č 
každ^ jednotlivec, každ^ dom ratoval sa a utekal zo Sodom; 
vie, neobzerajuc sa nič na mienku hromadne osvojeniS. »P 
na Lotovu ženu!« hovoril Spasitel u Luk. 17, 32, dokladajiic 
»Ktokolvek hladal dušu svoju zachovat(= obzerajuc sa na zle 
svet), ztratf ju ; a ktokolvek by ju ztratil (kračajiic trnistou 
podla slova božieho), k životu ju privedie.« 

V6bec pom^šraj i đalej vždy na vznešenu lilohu matky k 
skej pri vychovavanf detf svojich. Kedže popri laskavosti oteov 
ma prevladat važnost a prisnost, tedy popri važnosti a pi 
matkinej md sa vždy skviet milostnost a laskavosf. Tak bude 
Sli matky, ktore* ustavične zdra a bura, a otec potom chc 
ubožatom nahradit materinske* srdee. Taketo zamenenie si i 
vefmi neštastnć. Ovšem i otec ma sa miernit v prfsnosti, < 
nezrodila na tyranstvo; i matka v laskavosti, aby sa nerozli 
mazndetvo. Boli sfee preslavenf mužovia, ktori mali matky 
plane, ale to sd len v£nimky. Tak na prfklad slavn^ a zbožn 
zdar Keppler mal zvadlivu, ordinarnu matku. Ale životopisy oz 
pravidlo, že všetci znameniti mužovia mali znamenite* matky. T 
zvlašte o znamenitosti ohradom na krestansky smysel. Pravda — 
skutočne tym znamenitym krestanom, to najlepšie sam Pan B 
Veđ i tym najslovutnejšfm kolkože chybf do vzoru apoštolov, c 
poviem do nedostihlćho vzoru Krista. Znamenitost t£ rozur 
tedy len potažne ku in^m. Tak sa potom stava, že na svet« 
hromadna valf sa trna naboženska, ako v naše časy, t. j. z< 
nevera, zčiastky hrozne* neznalstvo vecf, zčiastky fahostajnos 
vorfm v takćto vieropuste časy stava sa, že i nejasn^ plam 
držf sa za svetio. O tak^chto však — a to je potešitelne — 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 347 



prorok potehom na Spasitefe, že tento »lanu (kn6tu) ktiriaceho sa 
neuhasf a trstiny nalomenej nedolomf.« (Izai. 42, 3. Mat. 12, 20.). 
Len s nfm byt, po spravedlnosti (božskom idedle) jeho tiižit každ^ 
defi a tak sa upevnfme vo viere na milost jeho spasitefeku, a možeme 
považovat lasku božiu naproti nam za zabezpečenu až k nadejnemu 
životu večnćmu, a to i pri mnohom klesanf. To klesanie, teraz už 
mimovolnć ale popustenie rozhdranej mysli, kerf sa sami sekneme 
slbvom bo skutkom proti dvojej (najvnutornejšej zasade, toto 
nds za každ^m bude pdlit, svedomie sa zaoštri, a tak by srne si 
bolest svedomia nezaprfčinovali a Boha nehnevali, budeme istotne po- 
krok^ robit v Bohu posvatenom živote. 

Ze toto a takto dnes m6žem pisat, to i ja, ako jeden z t^ch 
upofostried valiacej sa tmy pohanskej škamrajiicich plamienčokov zase 
v mnohom ohlade mim čo đakovat viac mojej drahej mamičke — 
ved si ju znala, zprftomni si ju ! — než drahćmu nekdy otcovi, ktor^ 
iridčej čestne vybavil lilohu otcovstva. A viac ešte prfldad sdm, ako 
rodič v slove i skutku obcuje, vychov£va deti, než napomfnanie 
a zvldštne vedenie. 

Bohuslavks moja drahd! Prijmi ešte toto od otca, ktor£ pre- 
tUžobnc žiada tvoje časne i večne blaho. Mna tešf, že pri boku man- 
žela svojho maš — potažne ku biedam Fudsk^m — skvelć materidlne 
položenie. Teši ma i to, že v meste vašom poskvtuje sa ti dost 
pekn^ch prfležitosti prfjemne sa pobavit. Ach len to ta prosim, prfđ 
každ]^ defi domov! »Ako že to? Tatičko moj, veđjavždy doma 
nocrivam!« Takdto pozndmka bude u teba len okamžitou; zbad£š 
sa hnerf, že pod t^m nečo ineho rozumiem. Nuž to je tak ! Ver mne, 
že je človek od rdna do večera nie celkom doma, chocby z domu 
ani nevyšiel. Naše rozlične zamestnanie, k tomu zvl&šte i v&čšie 
menšie nehody, nezdary, mrzutosti atd. vyšinuju nds z kolaje norm£lu, 
do ktorćho srne sa lepšim hnutfm ducha božieho boli usadili. Zna- 
menite pomdhajii vvšinut nds z normalneho položenia duše i samy 
tie z£bavy a požitky, ktore som svrchu pripomenul. Čo t^m chcem 
povedat? Keđ su take, tedy jich celkom zanechat? Naskrze nie, lebo 
ony m6žu byt dobre ako pre zotavenie tela, ktore len v zotavenf 
m6že dobre a riadne služit duchu, tak i pre zotavenie duševn^ch sfl 
(tu »seelische,« nie ešte »geistige Krafte,« čo je vetom rozdielne). 
Len tedy na to tla chcem u pozorni t, aby fa žiadne to svetske vy- 
razanie sa » neprekab&til, « to jest, aby si sa mu nikdy natolko 
a s tak^m eh vatom neoddala, ako ked by to bolo to najvvššie — 
podla hromadne prijatej zdsady terajšieho zpohanenćho sveta. Mnohf 
priviedli to až ta, že su jim časne p6žitky bohom, ktoremu obetujii 
všetko svoje, tedy i ducha Kristovho už vopred, ktor^ duch i dobrych 
krestanov nenie nečo Tahkeho, hotoveho, ale sa dzkostlive pastovat 
musi, ako vzdena exoticka kvetina. Beda, ked sa časne požitky na 
miesto občerstvenia sfl svrhnu na otravu ducha konečne i tela. Pred 
t^mto nebezpečim nikto nenie ist£. Preto hovorfm : »treba prfst každy 
defi domov,« to jest nedat sa menovite pri večernej modlitbe a pri 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



šovat z norm£Ineho stavu t^m, čo sa cez den videlo apo- 
vždy citit, že predsa všetko to je len vedfejšej ceny a pod- 
losti, i keđ pri tom človek prikaz božf zovnutorne ne- 
a že len u sameho Boha je to, čo vlastne m£ byt, — 
ie všeho idedlu čistej krestonskej duše. Z toho nasleduje 
iby dojmy zdbavy ducha nerezaly, a tak že všetko take* 
i\£ byt mierne, nie pričaste, a aby som sa tak vyslovil: 
ustanu chlfpanć. Pobožn^ jeden muž, svetsk^m tiradom 
fliš zamestnan^ sa modlil: »Spasitelu moj, keđ bysomja 
6 zamestnanie behom dna zabudnul na teba, tedy neza- 
1a mna!« Mne to slovo velmi potešitelne na srdce padlo. 
ostražitosti treba tedy, aby n£m zdbavy a p6žitky srdce 

učam ti, dievka moja drahd na tento adventno-vianocn^ 
lie a poučenia zo slova božieho. Čitaj si evanjelia z Nov. 
> nebudeš rozumef, nechaj tak, tomu porozumieš pozdejšie, 

pismom sv. viac obzndmiš, lebo ono samo seba vy- 
keđ čftanfm a srovndvanfm, dno — čo je najdoležitejšie — 
dcu si pripđštanim zvefadf sa aj smysel tvoj pre chdpanie 

božieho. Avšak ihneđ na prve" čftanie priđeš na mnohć 
m velmi dobre porozumieš a k spdse duše si jich obratiš, 
iček, a tak vždy rfalej a zase znovu. Zvykni brat potešenie 
e aj z prečitovania si na teraz adventn^ch a vianočn^ch 
ik potom zas in^ch podla premien doby cirkevnieho roku. 
zvldštnu potrebu v takej oddialenosti od chrdmovej bobo- 
vi tvojej materinskej, medzi živlom naskrze cudzfm. A predsa 
svazok i tam mdže povstat medzi dušami, ktore rovnako 
Krista. Ten vyrovndva všetky časne* rozdiele. Prial by som 
eh dušf ku boku za priaterky. 

milujući dieta svoje povie a d£ mu to najlepšie, čo vie 
oto tu povedanć držim za najlepšie; prirodzeno tedy, kerf 
, že som nemohol obmeškatf toto ti povedat. Lebo čo by 
otec, ktor^ čo najlepšieho md, to — Boh vie z ak^ch 
■ skr^val by pred dietfatom svojim. Nech ti to bude ako 
m kdzanfm a službou božou adventno-vianočnou, a prijmi 
ijlepši vinš vianočn^, k čomu ovšem pripojujem i vinš 
nysle: aby velik^ ten večer dal vim v hlbke srdea po- 
zo slova toho: »I mne sa narodil Spasitel!« a aby ste 
iatky v tichej, čistej, nezkalenej radosti a ldske s drah^mi 
)1 stromku vianočnćho zažili. 



^ftSRM*- 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



350 DOM A ŠKOLA. 



sledujricich zubov je 8 cnt y obndša počet všetk^ch zubov 4.396 :( 
či takmer 55. 

7. Nejak^ klobuk mi. v obvode 40 cm, koFk£ je jeho priei 
Odp. 0.40:3.14 = 0.127 tn. 

8. Korkokrdf skrutf sa okolo svojej osi koleso, jehož pri« 
ma* 1.80 nt y na 4 km dlhej ceste? 

Rozl. Najprv vvhladdme jeho obvod, ktor^ je 1.80 X 3- 1 4 m & 
5.652 m. Otdzne koleso skruti sa okolo svojej osy torkokrdf, korko- 
krdt 5.652 v 4000 nachodf sa či 708-krdt. 

9. Nejakć koleso skrutilo sa 76-krdtf okolo svojej osi na 378.40 m 
dlhej ceste; kofr^ je jeho polmer? 

Rozl. Najsamprv určfme jeho obvod. Ponevdč otdzne koleso na 
378.80 tn dlhej ceste 76-krdt skrutilo sa, je jeho obvod 76-krdf mensf 
než ćela* cesta či 378.80 tn: 76. A to je 4.984/«. Nasledovne je jeho 
priemer 4.984:414 či 1.587 m a polmer 0.7835 tn. 

10. Ko[ko m obnaša rovnik našej zeme, kedze jej priemer 
u rovnfka je 1 719 geogr. mfl vefk^ a keđ i geogr. mfla m£ 7407.41 m? 

A kofku cestu vykond nejak^ bod na rovnfku behom 1 vtorinv 
či sekundy? 

Rozl. Ponevdč priemer zeme je 17 19 mfl, činf jeho obvod 
1 7 l 9^(,3- l 4 m *' ci 5397-66 mfl. V skutočnosti je on niečo dlhšf 
a sfce 5400 mfl dlh^. Menšf počet mfl obdržali srne tu preto, že čfslo 
3.14 pomer priemeru kruhu k jeho obvodu, len priblfženo uddva. 
N&sobfme-li 5400 mfl 7407.41 ///-i, obdržfme 40,000.014 m. A to je 
obvod rovnfka vysloven£ v metroch. 

Ponevdč otdzny bod na rovniku tdto cestu za 24 hodfn či 1a 
86400 sekiind vykond, pripadne na 1 sekundu 40,000.014:86400 či 
462 tn 96 cm. Torkouto r^chlostou pohybuje sa otazny bod na 
rovniku. 

11. Jestli priemer dna na nejakom sude ma* 1.20 tn obndšaf, 
kolko diih po 10 cm šfrky budeme nan potrebo vat? 

Rozl. Ponevdč priemer dna md mat 1.20 m, musf cety jeho ob- 
vod 3.14 X I2 ° či 3768 m veflc^ byf. A ponevdč jedna duha je 
10 cm širokd, treba jich na cety sud tofko, kofeokrd? 10 cm 
v 376.80 cm nachodf sa. Niečo vyše 37. 

12. V dobre meliacom mlyne vvkond na obvode mlynskćho 
kolesa označeny bod za jednu sekundu 8.20 ;//, za dve sekundy 
dvakrdt" torko či 2 X 8.20 atcf. za 60 sekund či za i miniitu 60 X 8 20 
či 492 m. Chceme-li, aby koleso tiito cestu po 100 skrutoch vyko- 
nalo, kofk^ musf byt jeho priemer? 

Rozl. Md-li otdzne koleso po 100 skrutoch tuto cestu vykonat, 
pripadne na jeden jeho skrut 100-td čast! z 492 m či 4.92 tn. A preto 
tork^to musf by£ jeho obvod. Obndša-li ale jeho obvod 4.92 w, tedy 
obndša jeho priemer 4.92:3.14 či 1.566 m. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 351 

O inych krivych čiarach. 

:ružnice spomenutia zasluhuje ešte i takzvana schodnica 
po prve preto, že znazornuje nam cestu zeme okolo slnca, 
xlobu schodnice, po druhe ale preto, že i v priemysle 
tve velmi často vyskytuje sa. 

ica povstava, podobne ako kružnica, tiež dfo isteho pra- 
jy tiež pravidelna kriva čiara, a ako kružnica do seba 
> nie je tak vvpukla ako tamta, lež niečo schodnejšia, 
meno schodnica. 
tcu nakreslfme nasledovne: 

>rv vytiahneme na papieri (alebo na zemi) rubovotoe dlhu 

vo vodorovnej polohe. Na to označime rovno daleko 

w« v^v^» joj koncov dva body (E, F). V jednom z tychto bodov 

pripevnime jeden, a v druhom druh^ koniec toFkej niti, ako je vodo- 

rovnd čiara AB. Konečne vypnime otaznu nif na papieri tužkou T 





Obr. 40. 

a čiarame jej ostnihanym koncom zukol vukol oboch bodov E a F 
pilne na to pozorujuc, aby otdzna nit vždy vo vvpnutom stave na- 
chodila sa. T^mto sp6sobom opise tužka na papieri zvlaštnu, krivu, 
do seba uzavreti! čiaru, ktorej meno je ellipsa ci schodnica. Obr. 39. 

Vodorovna čiara AB predstavuje jej najvačšf priemer, ktor^ 
menujeme jej veTkou oso u. V stredu AB postavena kolmd CD, 
predstavuje zas jej najmenšf priemer, ktory menujeme jej malou 
osou. Otazne dva body E a F v ktor^ch oba konce niti pripev- 
nene nachodia sa, menujeme ohniskami. Dra tohoto ma schodnica 
dve osy, jednu verkii a jednu malu, a dve ohniska. Ten bod, v kto- 
rom obe osy režu (0) je jej st red obod. 

Spojfme-Ii ktorykorvek bod schodnice primkami s jej ohniskami 
a sčftame-li tieto dovedna, zkiisime, že siičet oboch t^chto primok 
rovna sa verkej ose. Tak na pr. ET-\- FT=AB. (Obr. 39). Dra 
tohoto je ellipsa taka do seba uzavreta čiara, u nejž sučet dialok jej 
ktorćhokorvek bodu od dvoch stdlych, v jej mitri lcžiacich bodov ci 
takzvan^ch ohnisk, v rovnd sa vždy jednej a tej istej primke či tak- 
zvanej verkej osy. Cim bližšej nachodia sa obe ohniskd jedno k dru- 
hćmu, t^m viac podoba sa ona kruhu a čim đalej su ony jeden od 
druheho oddialenć, tym je ona schodnejšia. 



Digitized by 



Google 



352 



DOM A ŠKOLA. 



Kružidlom kreslime ellipsu tak, že načiarame ako predt^i 
prv vodorovniS prfmku či jej veOcii osu AB a z jej oboch kono 
režeme rovnodlhć kusy AD a BC, pravda menšie nežli je p< 
vclkej osy AB (Obr. 40.). T^mto BC alebo AD kusu zodp 
jucim otvorom opfšeme ako z D tak i z C bodu dva kruhy, 
GBJNM a ASMNH. Oba tieto kruhy režrt sa v bodoch A 
Na to spojfme bod N s D 3. predfžimc tiito čiaru až po 
kruhu či po 6'. Konečne opfšeme poslednej či SN prfmke zo 
dajiicim otvorom ako z M tak i z N bodu dva obluky, a sfee, 
SG a obluk HJ. Tymto sp6sobom nakreslend krivd čiara je 
či sehodnica. 

Krem tejto spomenutia zasluhuje dalej ešte i takzvand \ 
vitd čiara. V podobe tejto čiary shotovuju debndri dnd na V 
v^ch van&ch. Sp6sob jej nakreslenia zndzornuje obr. 41. Pre< 




Obr. 4 i. 



Obr. 42, 



nakreslfme Tubovolnc alebo dta potreby vrfkf kruh a v noi 
jeden na druhom kolmo stojacic priemery AB a MN. Na 
čiarame z oboch koncov priemeru AB, k bodu N tetivy AN 
ktorć m&ličko i von z kruhu predlžime. Potom opfšeme priei 
AB ako z A tak i z B obluky BC a AE\ konečne ale dialkc 
opfšeme obluk £C\ 

Konečne vvsvetlfme ešte spćsob sostrojenia tak zvanej š 
nej čiary či obtočnicc, aku na pr. zdvitkovatć ocelovć* p( 
hodinkdch predstavuje. (Obr. 42.) 

Najsamprv načiarame lubovofne dlhiS prfmku MN a z niek 
jej bodu na pr. z A opišeme nad prfmkou Tubovolne matym o\ 
kružidla polokruh BC; tohoto polokruhu priemerom či otvoro 
opfšeme pod prfmkou z bodu B druh^ polokruh DC\ posle 
polokruhu priemerom či otvorom DC opfšeme zas z predešlćh 
A tretf polokruh Dh nad prfmkou ; f osledneho polokruhu prici 
či otvorom DD opišeme zas štvrt^ polokruh z predošlčho b< 
pod prfmkou atđ. Tymto sposobom, vše poslednčho polokruhi 



Digitized by 



Google 



tx 



hne 
doIo 



ry 

Poć 



,as r 



> Všelikou modlitbou a pr 
hovorf Pavel apostol v liste k 
istć hodiny ku v^sluchu; kral< 
čas. Vnfde ku nemu, kedy eh 
a preto dietky krdtovskć? Boh 
prestania sa modlite!« »Kto k 
— vol* Pdn. 



M 

»Otče ndš, ktor^ si v nel 
6, 9.). Modlitba ma* by£ švihni 
m£ by£ rebrfkom Jdkobov^m, j 
puje. Sedmoro prosicb »Otčen 
tom. Prfmluva je prv^m kroko 
do neba. >Amen« zatvdra usta 
keđ človek už vo videnf žije. ( 
pocifujeme. Modlitba md by£ \ 
k nebu povzndšajii. Ona ivA t 
hor. Obef Abelova. Modlitba : 
človeka z cudziny do domovin 
jhu podrobenf krdčame upros 
Jeruzalema. 

Modlitba musi Noeho hoh 
srdea vylet( a s olivovym lfstk 
daktord bez zndmky pokoja, 
Len nikdy nie krkavca. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



dno modlenie sa je žiadna modlitba. Dva razy volaji 

te (Mat. 20, 30 — 32.). Tri razy modlf sa i sdm S] 

•6, 39 — 450- Len P" trefom modlenf nachddza pol 

odlf sa žena Kananejskd (Mat. 15, 22 — 29.). Pri j 

ju nik. Pri druhom raže počujii ju učedlnfci. Pri t 

Pdn: ale ju odhdna tvrd^mi slovami od seba. ] 

erečie ona: »Tak je, Pane!« ale predsa! Šestkrdt p 

nepovie prv »Amen«, pok^m sa nedozvie, že je 

18,23 — 33.).Sedem ržzmodU sa Elidš na hore Kanr 

-46.), za d£žđ, až konečne zkropen^ bol hriechan 

noho, premnoho r£z prosi star£ Simeon, pok^m rad 
:e: »Teraz prepiišfaš služebnfka svojho, Pane, podla si 
>ji (Luk. 2, 29.)!« 

ugustfn hovorf: >Matko, o čo si len raz prosila, 
I; o čo si ale ustavične prosievala, to ti Boh uskut 
odina Mariina počas svatby vKdne Galilejskej (Jdn 
/ hodinou Kristovou. 

č sa tedy modlit sa a čakat, čakat a d6verovat! 

IO. 

Posledn^ prostriedok. 

Ceđ prišla plnost času, poslal Boh Syna svojho, n 
/, učinenćho pod zdkonom, aby tych, ktorf pod z£k 
I, abysmepr£vo synov prijali«, piše apostol v liste 
;. Človek na nič nezakladd tak pevne nddeju svoj 
Keđ všetku nddeju v bllžneho svojho utratf, - 
sldmky, o ktorć sa v bezodn^ch hlbočindch voc 

— appelluje na jeho ldsku. 

Boha nieje potrebni appelldcia človečenstva na Idski 
v Synovi ku spdse zo svobodnej milosti svojej. 

u. 

Budiicnosf. 

darujte sa, aby srne neztratili to, o čo srne pracov 
3lnii aby sme vzali«, hovorf 2. Jdn. 8. Budiicnos 
ako prdzdne album, ktoreho jednotlivć kartyešte le 
ajii. Každ^ deri md milym priatelom našfm byf, k 
rpfše, aby nikdy zabudnut^m nebol. Zabudnut^ ( 
1 utraten^m dnom a museli by sme sa sražovat: 

— »den som utratil!« Jak krdsna a radostnd vec 
veka, keby každy deri za uprimnćho priatefa svojh 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 35$ 

t^ch, ktorjfch si mi dal, neztratil som žiad- 

12. 

Slnce zastalo. 

ozk&al jio ku sebe priviest; a kecT sa pri- 
oriac: Co chceš, aby som urobil? On rie- 
j« — p{§e evanj. Lukdš: 18. 40, 41. — 
ul, že Ježiš Nazaretsk^ vedra neho cestou 
ežiši, synu Davidov, smiluj sa nado mnou« ! 
»Kyrie eleison.« 
t je volanie Jozuovo: Slnce zastan y Gibeone 

rf evanjelista. 

d zo skaly, a Gibeon znamena 1 : hrad vy- 

vnou vierou a pred takou v^šinou viery 

idlnosti.« 

:o sa Bartimaovi i srdce a otvorenim srdca 

I slavu Pdnovu ; keđ oči otvoril, idiic s nim 
ajvačšiu ponfženost jeho. 
isto obdivuješ toho vefkćho muža Nazaret- 
veka. To i slepf sveta tohoto robia, i ne- 
ndležite otvorily: obdivuješ v ftom toho 
ho a biskupa dušf, toho jednorodzenćho, 
) a najdeš si v nom istotne svoj pože- 

13. 
cestovanie po mori. 

>remeno i snadno obkručujiici nas hriech 
eh uloženćho sebe boja; patriac na vodcu 
>a, ktor^ miesto predloženej sebe radosti 
iby, i posadil sa na pravicu trćnu božieho« 

k Zidom 12. 1, 2. Život je cestovanie 

Nimi nesena* b^va lođ života našeho. 
do dialky a obzerd sa vokol seba do mora, 
, iba biiracie sa vlny, iba starosti. Nutno 

podobd sa tiež kusu mora. Čas po čaše 
jemne* utišenie nastane. I v jeho vlnach 
>eskć. Tajuplny pocit zrkadlenia sa toho 
Vle samou tiižbou nie mu je odpomoženć. 

nim večn^m, nezmenitefn^m leskom. 



Digitized by 



Google 



1 



S" 



*^ 



356 tX)M A ŠKOLA. 



Keđ na*morn(k plavi sa morom, obrada svoj đalekohlad proti 
jednej hviezde nahor, aby prav^ smer plavby zachoval a do prfstavu 
sa dostal, ktor^ tužobne hFadcL 

Clovek plavi sa po znaćne v&čsom a nebezpečnejšom mori. Tužba 
po šfastnej plavbe rozostiera sa čo nebesk^ ligot hviezd nad srdcom 
jeho. Hviezda td ale, ktord lođ života jeho spra vuje, zovie sa »hviezda 
Jdkobova« — Ježiš Kristus. 



14. 

Svat? putnik. 

»A keđ Ježiš bol vo dvanistich rokoch, a oni vstupovali do 
Jeruzalema podla obyčaja toho dna sviatočnćho, vzali ho so sebou«, 

— hovori evanjelista Lukdš: 2, 42. Radi by srne znali, čo Jozef, 
Maria a Ježiš idtfc do Jeruzalema mysleli a hovorili medzi sebou. 

Možeme si o tom asi tento obraz nakreslit. 

Podujatd cesta viedla jich historickou zemou. Tu ležal Endor 
podla cesty, kde si Saul v^rok smrti skrze tieft Samuelov v dome 
zndmej čarodejnice uslyšal; tam vyčnievaly temend pohoria Gilboa, 
na ktor^ch Saul a synovia jeho v krvavej bitke zahynuli; tam zas 
na muroch Bethseanu, vedra ktorćho prišli, visely jich bezdušne* teli 
Potom ovlažovaly vlny Jordana po prv? raz jic>. nohy. Na to brali 
sa pamatnym krajom od Gilboa po Ramoth Gilead. Obrazy z časov 
Eli4šovych mihaly sa pred jich očami. Tu na pravo ležal Rabbath 
Ammon, a upomfnal jich na obra Oga a na jeho železnu postel, o 
ktorej mnoho rozprdvalo sa defom v podvečern^ch tich^ch hodindch. 
Prešli i vedla Jericha mesta božieho divu. Konecne dostali sa do 
tichej Bethanie na up&tf hory Olivetskej, a prejdik touto, zastkvel sa 
pred nimi Jeruzalem so zlatoleskl^m chrdmom svojim. 

Co sa na ceste tej o Messidšovi, o starod£ynych zaslubeniach, 
7/ o živych nddejach pohovorilo a za toho druhćho Šalamiina namodlilo 

— a on bol medzi nimi! 
Pam&tuj srdce krestanske, že kde sa dvaja alebo traja shromaždia 

a v mene jeho cestujii, tam je on uprostred nich! 



- < ^4—: 2 » - 



Digitized by 



Google 



gLA- 357_ 

vćho školy učitefa pdna 
fta Križana 

n dna 23. nov. 1890. 

1 dokonaneho dicla novej pre- 
nds. Cirkev so svojim novozvo- 
duchovneho pastiera, postavuje 
a krdla svojho, aby v d6vere 
m diele so žalmistom (žalm 124. 
ospodi novom, kter^ učinil nebo 
Iala: »nepustfm ta, k^m ma ne- 

Je to vdžny a d61ežity okamih, v ktorom v liprimnej pokore, 
ale i diifanlivej zmužilosti srdca Jdkobovho mdme sa pustit v boj 
s Hospodinom, a vvbojovat pod pr&porom kriza Kristovho požehna- 
nia nebeskćho pre prdcu, ktord je v širšom smvsle pracou všetkych, 
ale obzvldšte prdcou staršich na štepnici školskej sboru ndšho. S vdž- 
nostou pohliadnime tedy na 

»d61ežitost a vdžnost prdce v štepnici školskej pra- 
cujiicich pre cirkev a spoločnost Tudskii, ale i jej po- 
žehnanie a odmenu.« 

Pozrime predne i . na d61ežitost a vdžnost prace v štepnici škol- 
skej pracujiicich pre cirkev a spoločnost Tudskii. 

Ulohou školy krestanskej, a tedy i našej ev. aug. vyznania je, 
aby dala chovancovi svojinu zdklad k dosaženiu duševnćho i teles- 
neho, časneho i večneho dobra; alebo kr£tkymi slovami, aby vy- 
chovala dobrćho krestana i dobreho občana. 

Pospolitd krestonskd Tudova škola m£ tedy krdsny a vznešen^ 
cid pred sebou, keđ md verne a svedomite bdiet a pečovat nad 
tym, aby človek jej v^chove a sprdve sveren^, i o tom, čo ne- 
smrtedlnd duša, i o tom, čo smrtedlnć telo potrebuje, prijfmal po- 
učenie v pravej miere, a aby oboje: i duša i telo boly prave vycho- 
vanć a pestovane a staly v pravom siihlase medzi sebou, tvoriac tak 
v podstate jednu nesmrtedlnii bvtnost — človeka, stvoreneho k ob- 
razu Boiiemu, ktory si je povedomy svojho nebeskeho povolania 
v Kristu, ale i jako človek svojej dćstojn jsti krestansko-Iudskej pri- 
merane tu na zemi život svoj trdvi. 

Krestansko-ndboženskd škola vychovava pre tento i pre budući 
život, vychovava krestana a tym sam^m i občana. V tomto jej cieli 
vznešenom a krasnom spočfva jej veliki prednost pred všetk^mi ostat- 
nymi školami a listavami, z ktorych vytvorene je naboženstvo, 
a len ako nejak^ nepotrebni prfspevok raz v t^ždni — mimoriadne 
b^va vvnaučovane. Lebo v tychto všetkych školdch a ustavoch bez- 
ndbožensk^ch len jedna strdnka bytnosti fudskej — duch, a tohoto 



Digitized by 



Google 



358 DOM A ŠKOLA. 



zase tiež len jedna strdnka rozum je pestovany a zndmostami 
sk^mi obohacovan^, ale ostatnć strdnky duše a ducha Tudsk^ho 
srdce, mravnć sm^šfeme je nesmierne zanedbdvanć. To sii šk 
i5stavy, z ktor^ch ovšem možu v^nst na oko dobrf občania, h 
ba až fanatickf patrioti, k^m lifajti sa mastn^m hrncom egypfc 
ale dobrf a pravi krestiania len zriedka kedy, alebo nikdy. 

A v tom leži hlavnd a podstatnd chyba, ktord pri takejt 
chove vedie nie k cielu, ale od ciera. Lebo my vieme, verime a i 
tvrdfme, že dobr£ kresran, je i skutočne dobr£ občan. Preto 
stansko-ndboženskd škola po všetkych stupftoch, od počiatočn 
po školu najvyššiu, je dobrodenfm pre ćele človečenstvo, a du 
Kristovim skutočne preniknut^ učiter skutočn^m dobrodincon 
celć generdcie. A ponevdč cirkev Pdnova je nielen tam za hr 
nositefkou spasenia našeho v Kristu Ježiši, ale je aj nositefkou 
kej osvety a vzdelanosti, prdva a spravedlnosti, ldsky a pokoj 
tedy pravćho štiastia našeho na zemi od samćho prvopočiatku, a 
svojich hneđ od malička vychovdva k tomu prostriedkom v^< 
školskej: prdve preto i prdvom od samćho prvopočiatku po^ 
školu ako štepnicu, v nejž pestuju sa žive stromky, pre krdlo 
Božie i pre krdfovstvo zemskć dobri občania. 

Že toto pestovanie a vvchovdvanie musf diat sa v reci « 
miternej, materinskej — u nds tedy slovenskej, a že každj 
svoju materinski* ako zvldštny dar Božf md si vrele milovaf, etil 
vzdeldvaf : to je prirodzenć prdvo i povinnost človeka, hdjenć 
loženć sam^m Bohom a slovom jeho svatom. A kecT su za 
našfch takf fudia, ktorf to v oči svojmu ndrodu hdja, v oči 
ndrodom ale odtajit a odškriepit chcejii : vvddvajil svedeetvo ehu 
o sam^ch sebe. Avšak o tom tu dalej reci ši'rit nedostdva sa 

V^borneučen^ pane a mity spoludelnfku na vinici Pdnovej, 
mild cirkev Pdnova a obzvldšte vy starši: oteovia a matky čef; 
Viđte a jasne poznajte zo vznešenej tilohy a vvsokćho toho 
ktor^ md štepnica školskd i medzi nami vvtknut^, vdžnost! a 
žitost prdee na nej pracujifcich pre cirkev i pre spoločnost fudsk 
a pracujte. Ja, strdžny tohoto Siona Božieho, a spolustaršf, vds 
šfch voldm — ako vždy — i dnes ku prdei, za našfm spolo 
spolustaršfm a apostolom Pdnov^m Petrom vdm privoldvajiic: » 
stddo Božie, ktorć pri vds jest, opatrujđc ho nie bez vđaky 
dobrovorne; nie pre rnrzk^ zisk, ale oehotne; ani jako panujuc 
dedietvom Pdna, ale prfkladom sdc stddu. « Vdm, v^borneučen^ ] 
ktor^ dnes — ak nie po štvrty, tedy iste po tretf krdf — 
komto vdžnom a povzndšajucom okamženf pred tvdrou Trojjed 
a tvdrou cirkve vdm novej postaven^, pozerdte a vidite v < 
evanjelia Kristovho vznešeny cier a ulohu velikii životnćho s 1 
povolania, vdm v prvom rade privoldvam to slovo apostolski: » 
stddo Božie, paste ho so srdeom a duehom dobrovoljni a och 
Sp6sob a smer nemienim ukazovat a naznačovaf — cier vznt 
a krdsny vdm ho naznačuje a ukazuje, a Pdn, ktoreho službu 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 359 

fm učitelom, vodcom a radcom v tom, akoby 
k nemu viedli tie bardnky, o nichž vdm s£m 
1. v. 15. praviac: >pas bardnky moje.« Buđte 
, radcom, vodcom a prfkladom v nasledovanf 
pasttera dušf našfch, — a budii dobri krestetnia, 
đobrf občania. 

de na tu tlažkii a nesnadnu pr£cu, ktoni vdm 
imdhave povolanie vaše na plecia ukladd, iste 
prdvom — i po pomoći tych, ktor^ch P£n po- 
elnfkmi na štepnici školskej v cirkvi jeho svatej. 
so zrakom našim, ktorf sme v prvom rade 
vat v štepnici P£novej, pad£ na všetk^ch star- 
ale pređo všetk^m na rodičov, ktor^m v tom 
6, 4., aby dietky svoje vvchovdvali v cvičenf 
« .,« KV .*....«.„ *«..v..^»n, kladie sa na srdce zretelne to, čo v texte 
našom v t^ch slovdch: > paste stddo Božie, ktorć pri v&s jest atđ.« 
obsaženć je. Je to, mild cirkev Pdnova, d&vno prekonanć stanovisko, 
že dom rođičovsk^ je pre dietfa prvou školou, keđ nie čitania, p(- 
sania a rdtania, ale dobrćho, bohumileho prikladu; je to d£vno ži- 
votom sam^m ztvfdend pravda, že jestli dom rodičovsk^ nevvchova* va, 
v^chova školy a chr&mu, prfklad knaza a učiteta je bez v^sledku. 

Ach, jak radostne-prenikavć je po prv^krdtf slyšatf z list dietlatla 
školskćho tie slovd ndbožnej piesne: »Slvšte mne dftky milć, mluvf 
Ježiš pachole: buđte dobrć, učte se, a radi modlite se, tak ja budu 
vždy pri vds, a s anjelmi každ^ čas, budu ostfihati v£s« (Tranos. č. 
86); ach, jak£ cit povzndšajiici nddeje sladkej zahreje srdce učitefa 
a knaza, že to dietfatko s radostou bude to plnitf a zachovdvat, čo 
je v slovdch t^ch povedanć, a keđ vyrastie, že bude hodn^m na- 
sledovnikom Pdna Ježiša: tu ale prečasto nasleduje trpkć bolastnć 
sklamanie! Dieta počuje z tfst rodica pohoršlivć a potupnć slovo na 
učitefa alebo na kfiaza a — neveri viacej jeho vyučujucim, napomf- 
najucim, vvstrfhajiicim slovdm, lebo verf viacej rodičovi ; vidi opilstvo, 
nemravnost, nečistotu, svady, slyšf oplzlć, bezbožnć, rtihavć reci z list 
rodica — a slovo Božie, toto v^bornć semeno do srdca jeho v škole 
vštepovanć, vyhynie, zničf sa liplne. Lebo dom rodičovsk^ je prvd 
škola pre diefo, a predstavy a dojmy na srdce a mysel dietett!a 
v nom prijate, tiskaju do pozadia všetky inć predstavy a dojmy. 

Zalujete sa na nezdarn^ch synov a dcćry, keđ su dorastenć, 
a zpvtujete sa v zirmutku srdca prehorkom »prečo nds Pdn Boh 
tak ztrestal?« — vidite — žialbohu dostčasto — nemravnost medzi 
m&dežou dorastenou ; vidfte ju vvh^bat? chrdmu a postdvat v dni 
svatć — bez všetkćho studu — pred krčmou, alebo zaplnovat jej 
rniestnosti huldkanim a zvadou, vidite zločiny vraždy medzi najbliž- 
šfmi pokrevn^mi, zdvist, nendvisf, nepriatefstvd medzi priatefmi a sii- 
sedmi — a zpytujete sa v podivenf »prečo je dnes horšie v ohlade 
tomto, nežli bolo predt^m?« Prfčiny hladite đalej, ale blizko, do do- 
mdcnosti nepozerite! Odtialto plynie to zlo, ktorć sa ako rak po 



Digitized by 



Google 



3 6o dom a Škola. 



tele, rozširuje v spoločnosti našej, vyptyvajiic zo slabej^a 
kdzne a cvičenia dietok a zo zlćho vlastnćho prfkladu ! Sk 
v živote nezm6že to zlć; musf vyr£st nov£, dobrd, mr 
ochotnd a horlivd kresfanskd vrstva, a povstane i cirkev 
ostatn£ obnovend, zmladend, životaschopnd i medzi nami 

Preto prosfme všetk^ch rodičov: pirite svatć povi 
prvf ućitelia a vyćhovdvatelia dietok svojich v domdcnosl 
prosfme všetk^ch staršfch: nepohoršujte nikde, aninaulic 
životom, ani oplztym, bezbožnym slovom maličk^ch našfc 
pirite ten rozkaz Božf: »paste staklo Božie, ktore pri vi 
sfme, nie jako cudzf, ale ako vaši vlastnf, spojeni s v 
krvou, jednou mluvou slovenskou, jednou naudejou viery 
ločnej v Kristu; prosfme jako služebnfci jednoho pravćho 
ktor^ sa v ldske v Synovi svojom ako Otec laskav^ r 
a ktorćho zndmost* medzi vami rozširujeme: »paste st 
a neodpierajte Duchu sv&tćmu Božiemu. V takomto £ 
Božieho spočfva zrejme* požehnanie Božie i odmena učit« 
a staršfch, cirkve i obce; a preto Ien mdlo slov mim < 
pohliadnime 

2. na požehnanie a odmenu prdce tejto. Poze 
na štepnici školskej konanej, obzvlašte, keđ sa prdca ti \ 
domite kond, a nikto — kto je povolan^ ku nej — 
nesmierne velike* pre tento, i pre onen budiici život. Vier 
sbore kr., že dobre pestovane* štepy v štepnici, z nej 
presađene* a tam pestovanć, v čaše prfhodnom bohat^m 
mefiujii pr&cu. Zo štepnice školskej presddzajd sa štepy 
niču cirkve Pdnovej, aby tu niesly ovocie kresfanskćho : 
covania pre cirkev i pre spoločnost ludskiS A keđ i 
v dome i v škole dobre pestovanć a vychov£vane* boly 
z nfch tidovia cirkve P^novej, ktorf i oproti cirkvi i oproti 
svedomite plnit povinnosti svoje. Ale, čo je najviacej a ns 
je to, že tu dozrievajii a k platnosti v zndmosti Kristovej 
pre tunebeskii zahradu, do ktorej presadf jich Pdn, aby tai 

V t^chto slovdch ukdzal som vdm čiastočne i od] 
vašej, v^borneučen^ pane, mity spoludelnfku na vinici Pdn 
rodičovia a staršf, ktorf pracovat mdte. Je to odmena 
naplrmjiica nds sladkym povedomfm verne vykonanej, 
ženej povinnosti, a istotou večnej nebeskej odmeny. Ale, 
obzvldšte vy, vyborneučen^ pane, nemajte ndroky na oc 
sku? O, isteže! Veđ Pdn hovorf: »hoden je delnfk m 
a svžtty apostol jeho kdže: »sdielaj sa ten, ktor^ nauč< 
v slove s t^m, od koho naučenie berie, všetk^m dobr^i 
6.). Ale dnešni svet miesto vđakou, vid sa odplacuje nev 
pama^td a nepovažuje tii prdcu, ktor£ mi za cief dobro 
kolenf, a ktord mi trvat večne. Preto, buđte pripraven 
cesta vaša bude neraz tfnim a bodfačfm posiata, lebo sv< 
Ale Boh tak nechce. Odmena skveld, večnd radostnd - 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



362 DOM A ŠKOLA. 



stvo, aby s ndmi sdUelo takov^ch dfiležit^ch ota* 
tanou mu na mysli a jejichž sprdvnć rozluštčnf by v zdjt 
paedagogicke i v zajmu školy našf bylo žddoucf. My pal 
strany chceme se postarati, aby ootdzkdch podan^ch pi 
sve mfnčnf ti členovć našeho stavu, do nichž na 
možno, že sv^mi specielln^mi včdomostmi, že sv< 
šenostf v oboru dotčenćm nejlćpe budou spi 
objasniti tu kterou zdhadu, povčdčti pravdu určitou, jasnymi 
dfikazy a doklady podporovanou, aneb pronćsti ndvrhv, jak^m zpfl- 
sobem, jakym smčrem a kter^mi prostfedky by se docililo nejštast- 
nčjšfho a nejprospčšnčjšfho včci vvffzenf.* 

Jednd sa tu osorganisovanie delenia prdce. » Nemfiže tedy na 
tu dobu ani b^ti potfebnčjšfho a zaslužnčjšfho pfisobenf nežli sta- 
rati se, aby četnf spisovatelć paedagogičtf rozdčlili si 
mezi sebe pra*ci a sledo'vali každy odbor svflj a jemu 
venovali všecku pćči a všecku pozor nost. Organisace v tom 
smčru jest nutna a od nf jen možno očekivati žddoucf pokrok, zdokona- 
lenf školstvf a zvelebenf naši paedagogickć literaturv.« 

»Každ^ četnčjšf sbor, každa* jednota hled si vypčs- 
tovati rddnć specialisty. Je toho zvldšte potreba pro 
methodiku jednotliv^ch pfedmčtfiv.« 

£)alej poukazuje na vhodn^ sp6sob pokračovania, jestli učitefetvo 
v nejakom smere sjednat chce platnosti svojim ndMadom, svojim 
ndvrhom. 

» . . . s pfispčnfm ochotn^ch a včci znal^ch pracovnfkft českćmu 
učitelstvu budeme podavati, jak možno, uplne zpr£vy 
o všech dfiležit ^ch zj evech na obzoru vy chovatelskeho 
pfsemnictvf a na obzoru školskćm vfibec. Zprdvy naše hlavnč 
tfm majf nabyti ceny, že nebudou pouhrym such^m registrovanfm, n^brž 
doprovdzeny budou kritck^mrozb orem, znčhožpatrn^ 
budenetoliko obsah dfla, ale i smčr jeho, jeho pomčr a stano- 
visko k jin^m pracfm toho druhu a jeho relativnu 
prospčšnosf. Vytkneme pri posuzovanf každeho dfla komu a v jakć 
mffe mflže prospčti, co a mnoho-li se tam mfiže dovčdčti o včci, 
o nfž dflo jednd.« 

» . . . naše ,Rozhledy* majf se st&ti vrchem, s nčhož bude možno 
patfiti až za hranice českćho pfsemnictvf, jehož obzor 
rozprostfrati se ma" nade všemi jazyky kulturnfmi; nebot 
jen tim zpfisobem mfižeme se dodčlati pokroku, když budou ndm 
zna*my všecky vymoženosti současnć, když budeme zndti zevrubnč, na 
jakćm stupni stojf paedagogickd včda vflbec a každ^ odbor jejf — 
u všech kulturnfch ndrodfi... nepotfebujeme šire ujišfovati, 
že pracfm a školstvf naši eh bratri slovanskych na pfednfm 
mfstč budeme včnovati pozornost co nejpečlivčjšf.« 

Velmi rdd odpfsal by som doslovne cety obšfrny program, jehož 
pozornosti neušla ani jedna strdnka rozvetven^ch zdujmov paedago- 
gickej vedy a jej nosičov učitefov. No dost bude na tejto ukažke. 



Digitized by 



Google 



5KOLA. 3*3 

nasledujuce priečinky: »Č14nky« ; 
'fsemnictvf pro mlddež«; »Casopi- 
vy«. Na rozmanitosti neni teda 

ičinok »Casopisectvo« na »Hlfdku 
isty< a pribudla hlfdka jednot uči- 
(III.) ročnfku nachddzame miesto 
ok »Hlfdku časopisuv a jednot 

velim zajfmav^ a poučn^; malou 
čldnkami možeme si osvojit čiste" 
nanf, rozvlačit^ch predndšok. 

d61ežitostou, d6kladnostou a zo- 
vliku »Živočichopis v našich škol&ch 
ladd stav tohto predmetu od časov 
učast na jeho vyvinovanf Komen- 
božnćho (i 64 1 — 1675.), Augusta 
fCarola Linnća (1707— 1776.), J£na 
, Christiana G. Salzmanna (1744 — 
54 — 1788.), Eberharda z Rochova 
kć" spisy z tohto oboru A. Šimka, 
tholomeidesa r. 1 798. vydan£ spis 
i a dobromu jak učitelfi tak i mld- 
11 lepšf a k Bohu vedoucf zndmosti 
£«, ktor£ však vraj nebol Cechom 
keby srne Ien všetky mend t^ch 
tiipenie Augusta Ltibena v tomto 

5 methodickć zikladv, ktorć boly 
r. 1885 s knihou »Der Dorfteich 
šom čaše pohybuje sa teda vyu- 
ladoch reformy Jungom prevedenej. 
omenem len niektorć: »O v^voji 
hieho čtenf«, »O methodč aktivni«, 
pisneho na mešrJanskych školdch«, 
>ky rusk^ch paedagogu« od Hru- 
:ole vubec, zvl&štč ruske«. Ze spisu 
»Literatura paedagogickd a čtenf 
atđ. 

irajii široku perspektivu na roz- 
erskćho, dejepisu a nduk prfrod- 
prfbuzn^ch ndrodov slovansk^ch, 
»Hlfdka literarni,« ktord doklad- 
>v česk^ch, 4 ruskć, 4 franciizske, 
fctvu pre mlddež venovano 7 
) o spisoch česk^ch, horvdtskvch 



Digitized by 



Google 



364 DOM A ŠKOLA. 



slovinsk^ch a polsk^ch; krom toho zovrubne posuđeno 
spisov pre mlddež. 

Pre t^ch našincov, ktorf učia sa rusky, odponiča Sa k 
dietok, kniha k prvopočiatočnćmu čftaniu sostavil P. Maks 
vydanie. V Petrohrade 1882, cena 33 kop. Text sin 
lahkosrozumitern^ a všade prfzvukom označen^. 

Nie menej zajfmav^ je ročnfk II. Priniesol 19 čldnk< 
nejšfch česk^ch paedagogick^ch spisovatefov, celii radu 
priiv literdrnvch, v nichž oceneno skoro 100 spisov z pae 
literatiir českej, luskej, francuzskej, anglickej a nemeckej 
časopisuv, jednot učitelsk^ch a v^ročn^ch zprdv školnfcl 
val 110 zajfmav^ch themat. Pre iSzkost priestoru poukaz 
Šmahov preklad »J. A. Komenskćho škola obecnd (trivi 
lze ji spraviti na hru,« Formdnkov čldnok »Jak dfte tč 
ševnč se vyvfjf?«, Jirinov »O koncentraci pfedmčtuv 
I všetky ostatnć su zajfmavć a podarenć. 

Odponičam tiež dve knihy, tu obšfrne posiidene: 
škole obecnć. Ndvod k vedenf spofddane školnf kdz 
učovanf methodickćmu pro učitele školy obecnć a kd 
b^ti. Na zdkladč dfla semindrnfho feditele dra C. K( 
F.rantišek Krček. Druhć propracovanć vvddnf. V Brn< 
K Vinklera. 1889. Lex. 8° str. 256 a 72. Cena 2 zl. 4c 

>(M. Volpier, Ruskd reč. Učebnd rukovet k učeniu rusi 
v t^ch školach, v ktor^ch deti pri vstupovanf neumia hovor 

V troch dieloch s 600 vyobrazeniami v textu. Vydanie 

V Petrohrade nakladom D. D. Polubojarinova. Cena 20, 
pejok, v češkom knfhkupectve dohromady i zl. 20 kr. Vš 
čen£ prfzvuk. Referent pfše na konci posiidenia: »Doporu 
»Ruskou feč« Volpierovu všem, kdož sezndmiti se chtčj 
i pfsmem nejvčtšfho sbratfeneho ndroda. Pro každeho 
ovšem i v ohlede methodickem velice zajfmavd a poučni 

I ročnfk III. stripa d6stojne za predošIymi. Znamei 
»Pokroky pfr'rodovčdy a jejich pfisobenf ve školnf pr 
»Geni paedagogick£ a didaktički.« Lindner. #0 narodn 
učovanf pffrodopisnćho.« Pazourek. »Komenskeho škola 
vidlnf), kterak lze jf spraviti na hru.« »Komenskeho 
Smaha atđ. Asi 100 spisov je zovrubne posuđeno. Ther 
pisov a spolkovych predn&šok od 76 — 185. 

Z posiiden^ch knfh odponičam: 

Škola jednotffdnf. Prfspevek ku specielnf metho 
J. Vdgner. V Praze. 1890. Ndkl. A. Wiesnera. Cena I 
str. 8° 1 zl. 20 kr. II. dfla o 109 str. 8° 80 kr. 

Tento spis zdA sa byt asi t^m, čfm chcela byt ] 
mnou ozndmenđ a vydat zam^šrand »Ndrodnia škola 
spisu pri ruke, nemožem sa o nej bližšie vys!ovif. Cesl 
chvdli. Iste žc dobre by poslužila i našemu učitelstvu. 



Digitized by 



Google 



• Pl 

is \ 
mi | 
m i 
» tvt 

<nflc 
pos 



mu 

be r 

hoi 
men 
j — 
*hd] 
►fce 

i.« 
■ Hi 
odol 
hor 
> m 
a rr 
y s< 
ba 
rch 
rtve. 
e s< 
som 
tika 
ako 
sv, 
>viei 
i. » 
>m r 
som 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



n chlap musf mat plnu hlavu r^mov, keđhneđ tam na 

enie — enie!« pomyslf si mnoh^. Už neviem ako je, 
)U sa dokladdm, že som to skutočne iba potom zbadal, 
>vd. Pretret ho — to sa mi nechcelo. >Lassen wir die 
i!« povedal bol raz Gothe priatelovi, ked mu tento, 
rukopis, ozndmil že do jedneho hexametra o jeden 
ameral. Zase poučenie, a čo toho ešte bude; obvese- 

tej miery, to už vidfm. Ale už len rezko k Vinšovnfku ! 

Ndr. Nov. č. 150, ktorii som prdve v prvf sviatok 
al (dakujem za litle pamatanie na mna s »Kristkindlom;« 
lohol byt k tomu zvolen^, lebo diifam, že to nebola 
dd o mojom Vinšovnfku toto: 1. Za slovom »primno- 
tižto vydanie — kladie otaznfk. Okrem Sumavskćho 
n za seba nepočetn^ch spisovatelov. Tak na pr. Dr. 
ojich knihdch »Hosp. klič« a »Uvod do tčlovčdy« md: 
ravenć i pfimnožene" vyddnf.« Veđ rozmnoženć vy- 
alo by vydanie vo viac vytiskoch než to prve ; primno- 

ale zvačšenie samej knihy. Keby p. posudzovater rad- 
tknul, čim je toto druhć vydanie primnoženć, totiž 
oročn^mi vinšami, ktore" v prvom vvdanf velmi chybo- 

mendfcke); dno svatobn^mi prfhovorami, o ktorć ma 
sto požadovali: tedy by bol vetom dobre urobil, lebo 
/nfku poslužit reklamou ešte i u t^ch, čo prve* vydanie 
>me vedeli, kto je vlastne ten p. posudzovatel, tedy by 
teraz i s p. nakladatelom poprosili, aby to pri — tre- 
- budeme-li všetci zdravi — nahradi!. 
už ale ktože tam bude všetky slovd shdnat, ked je to 
)d,« najskor »formdlne.« Tedy bezpochyby tie zle 
liostatne »odpiišfa.« Všetko dobre, veru su tam, bestie, 
3 celii prdcu nebol nazval formalne slabou, a keby ne- 
iych prfkladoch podotknul, že to ide »po celej knihe 

znamend prinajmenej tolko, ako že je každ^ druhy 
em ak^m »odpiišfanfm« by sa mohol zmiernif raz po- 
: prdca formdlne slabd? Sli tedy tam r^my, ako 
viy (tedy ako: Konfček moj bystry, vran«x preberajže 
rosfo/ć' — Hospodi/^'; laska — krdtka; obnovenou — 
lodžom idiic pišem tak, a nie dcerou); spojf — nov£; 
idali; pdru — štalu atd. atd. Dost bolo jednoho atđ. 
celej knihe;« počftal som ich, a našiel, že jich je menej 
vinšov; v niektorom jeden, v niektorom viac a v 61 
iden plan^ r^m, takže pomerne na každ^ vinš nepadne 
nom r^me. Pozrel som však, ako sa ini veršovnfci, dno 
nto ohlade pri zdravi vynachadzaju. Našiel som ovšem 
pre poučenie) ku podivu temer same dokonalć r^my 
-ečenom smysle Zikmundovej Mluvnice) vo Vajanskćho 
« (len 5 nedokonalych v celej knihe, ak som dobre po- 
le u Hviezdoslava musi človek velmi mnoho prečftaf, 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 367 



k^m priđe na neprav^ r^m. Čože sa toto — reku — robf?; veđ 
som ja pri čitani in^ch bol tak navyknuty na slobodiše, ako v tej 
vianočnej piesni »Sliva buđ Bohunanebi« ktoni dva doktori s assis- 
tentom Samom Chalupkom predsa by boli mali vyhojit z r^mov: 
nebi — zemi; tobč — ho tč; vzdivame — Pane; nebesk^ — vše-' 
mohoucf; panny — svat^; Božf — mity; svaty — slavn^. Ostatne 
antikvita vari mi t^m lepšiu cenu, keđ sa nechi tak ako je. Prej- 
dem asi 30 strin »Slivy dcćry,« tu zas sami dokonalostl Odložil 
som ju s potešenfm — neverite mi, lebo veđ som drifal v nej najsf 
chyby na moje ospravedlnenie — nie, nie, uverte že mi — opaku- 
jem — odložil som ju s potešenfm a užasom, prive tak, ako aj Va- 
janskćho, Hviezdoslava, dno i Čechov Hilka a Nerudu. Ale predsa — 
reku — do paroma, veđ viem, že mim mnoho »sociusov malorum,« — 
kdeže sd ? Prezerim na štastie đalej — priča to nebars sladki, 
a sniđ povie nekto, že som za ten čas dačo užitočnejšieho mohol 
urobif. Ako by som ich videl, t^ch mnoh^ch žijdcich, že trnii: »joj, 
ak mna vyčftal!« Nebojte sa! Hovorf sa sfce, že o mrtv^ch nič, len 
dobre ; z toho by nasledovalo to, že ovšem do živ^ch oddat sa mirne. 
Ale ja som nie natolko neopatrn^; veru to by mi bolo treba — ne- 
priatelov si množit, už jich aj tak mim dosfc Tedy o mftvych chcem 
zle hovorit? To je nemravnć, nie po hrdinsky ! Ale čo tam nemravnć !, 
veđ ja nebudem o nfch hovorit nič zlćho, ani ujfmat z ceny jfch bisnf. 
A že sa dotknem jfch r^mov, aby som našiel spoločnfkov v utrpenf, 
čo že je t^m povedano? Keby bol možn^ sp6sob obcovania s nimi, 
nuž by nim zo zisvetia povedali: »planć r£my sii smiech a dobre 
tiež, detinski zibavka; zvlište prihoviranie sa ku Tvorcovi sveta 
v r^moch je nfm viac len trpeno ako chvileno.« Hla akou prapd- 
vodnou myšlienkou častujem obecenstvo počiatkom novćho roku! 
»Zaneviera — vraj — na všetky r^my, preto že mu viac plan^ch 
r^mov načftali, než jich mi!« Ej hork^že zanevrel! Aj ja budem ešte 
r^movat, alebo aspon starć naprivat, aj in^m nech Pin Boh da k tomu 
zdravia a rozumu, ale na tom povedanf z toho zisvetia stojim, že 
srne my Iudia v tomto ohlade ako deti: »kinkarakokinka — dajže 
Bože sinka; veđ ti mi ho dime, keđ sa poihrime.« Ale srne aj ne- 
štastnf, milo radosti; musfme sa tedy toho chytat, čo jest a spravit 
to, čo sa di, hoc by to bolo aj detinskć v pomere ku dokonalosti nim 
u Boha zasMben^. Čo Neruda vo svojom »Hfbitovnf kvftf« od Meiss- 
nera za motto položil: »Wenn diese Erde einst ihr Pfingstfest feiert, 
dan singt die Poesie ihr letztes Lied,« to by som jatakto premenil: 
»Dann singt man das letzte gereimte Lied,« lebo poesia je večni. 
A tak oslivenci naši nenahnevali by sa, keđ poviem, že pre- 
zerajiic nielen Makovickćho Častitir, ale aj Čajikove bisne, ba i sa- 
mćho Slidkoviča, pri tom aj Primusovu Včelku ("sbfrka deklamacf 
od rozličn^ch bisnikfl, pro dospčlejšf mlidež obojfho pohlavf ve škole 
i doma 1865.), našiel som konečne, že si všetky tieto knihy prive 
tak milo robia z niekork^ch t^ch nedobr^ch r^mov, ako som si 
robil ja. No a ešte pri tak skromnom »Vinšovnfčku,« nielen pre 



Digitized by 



Google 



$6* 



DOM A ŠKOLA. 



tibohćho vinšovnička, ktor^ na odmenu časitovania*) dostane do 
kapsy kus čierneho kabdča, plnenćho kvslou — pdni — hovorfm — 
kyslou neomastenou, ešte i zle posekanou kapustou, alebo hlupou, zle 
umiesenou švdbkou, ale dopustme tedy, že i pre vinšovnfčka žentle- 
mana, nevinšujiiceho k vdli daru, ale predsa len vinšovnfčka, — ho- 
vorfm, ako že som ja pri takejto skromnej knižočke m6hol pom^šlat 
na potrebu vvmanenia sa z — temer všeobecneho zlozvyku nie- 
kork^ch t^ch zl^ch r^mov, pom^šlat na akuratessu, na akii ani 
tamtf p6vodcovia pri vyššfch alebo nižšfch svojich dielach nepamatali. 
Ja nehovorfm že je to dobre, ale tolko stojf, že nedbat na uplnii 
akuratessu všetk^ch r^mov bol a je nielen — ako p£n posudzovatel 
hovorf — u školslcćho veršovnfctva ndšho, ale i vćbec u prepočet- 
n^ch, skutočn^ch bdsnikov ve^ni rozšfren^ zvyk, ovšem tedy zlozvyk, 
potahom na ktor£ by som si teraz už po preskumanf bezuhonn^ch 
r^movnfkov s&m prijal, aby ho viacej ani u mna ani u in^ch nebolo. 
Len nie je teraz ešte na čaše, k^m t&to slušnd doktrfna ešte nezo- 
všeobecnela, pre niekorkć zlć v r£mi nazvaf hneđ svrchu toho koho 
dielce, že je formdlne slabć. »Ziadame si v&čšiu akuratessu v r^mo- 
vanf,« punktum. Pravda v smvsle Zikmundovej Mluvnice; tedy abso- 
lutnych pravidiel to sotvy pojde, kde sa hovorf II. str. 206: »Jinak 
jest r^m špatny, jako: hlava — slaVa; sfn — plyft.« Ktor£ smrtel- 
nfk tu obstojf? Ani s£m Kolldr nie, ani ine mnou menovanć vzory. 
A predsa na to zd£ sa už teraz pokazovat p. posudzovatel, kerf ho- 
vorf, že som prosodiu celkovite fumigoval. Kam to povedie, jestliže 
kritika s tak^mito absolutn^mi pravidlami na skromni dielca, ktorć 
dii minorum gentium pfšu, sa oborf. Všetko v strachu zamlkne, zvlašte 
tf, ktor^m i hrubšfch crrjfb vyvarovat sa tažko. Zostanu len tf na 
vrcholci, ktorych pre ine jejich vječnosti kritika rešpektovat bude, 
nevyt#kajuc jim : hlava — sldva, a popri t^ch bude už iba lud ne- 
ženantne spievat trebars i: »Dievča, dievča neumierđ/, kde bych sa 
ja poneviera//,« alebo: »Ešte je to nie tak/tf, čie že je to dievčat£<??« 
Ostatne nenie dost ešte ani na tom, aby r^m bol spr£vny, lebo čože 
je z dokonalych r^mov; palmy — žalmy; roky — kroky; matka — 
Katka, ak nieto pri tom peknćho obsahu; a preto prichodf sa dva- 
krdt triast pred veršovanfm, čo viac už aj podla jedneho z vlastn^ch 
mojich epigramov, na ktore len preto nemožem najst nakladatela, že 
jich je iba 14. A sfce ten jeden znie: 

Neštastnft kto k v61i mvšlienke r^m zkazf; 

bluddr, komu dobry r^m myšlienku zrazf. 

3. A tak prdve tam stojf ešte aj: »pr4ca i vzhladom na ob- 

sah slaba*.« T^m je mnoho povedano. »Elćgseges« omnoho krajšie 

znie. Ale veđ hovorf p. posudzovatel, že su to »vinše ethicky bez- 

lihonnć (ved vari tym niečo viac chce povedaf, ako že nie sii ne- 

*) Toto slovo som len tak napisal, ako ho Tud v Liptove vvslovujc. Sprav. 
nost jeho pisania sa len potoni dosvedči, ked* niekto dokaze, od čoho ono po 
ehodf. Jedni ho odvddzaju od čast — u čast brat prijatim daru, odtiar vraj 
častitovat, Ćastitar (Makov ickeho). Ini hovoria prave že je to štasti- 
tovat = šfastie priat. Mne sa obidvojc zdd byt hodne natiahnutym. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 369 



mravnć?) šlachetne city vzbudzujiice, mlddež ku dobrćmu vediice.« 
T^m je tiež mnoho povedano, a zvldšte pri vinšovnej knižočke stojf 
v odpore s t^m »prdcu obsahom slabd.« Z toho vysvitd, že predsa 
vari urobil Vinšovnik rilohe svojej zadosf; že predsa jest v ftom ne- 
jak^ korenitft živn£ obsah, nejakć peknć myšlienky. Nuž ak^ že to 
tedy m£ byt ten obsah vinša? Sn£đ nejakć vzletnejšie myšlienky, 
viac floskiil, obrazn^ch v^razov atđ. ktor^m by nielen strynd a sv&ko, 
ale ani ndš pokročilejšf mešfon a remeselnfk nerozumeli ? A ešte ako 
sa človek pri tak^chto »krdsach« musf mat na pozore, aby sa ne- 
stat zase len kr£snymi formami bez krdsneho obsahu — myšlienky ! 
Pravda, pravda, Iudkovia aj nerozumenć pochvala, aj prdzdnu pekmi 
formu s lilubou prijmu, podla toho: »Die GegenstSnde in Nebel ge- 
fiillt erscheinen viel grčsser und stattlicher.« Nuž ale keđ som ja 
chcel, aby tie vinše boly od každeho rozumenć! Vskutku byma za- 
nimalo, keby p. posudzovateT spravil pdr vinšov, alebo poukdzal na 
na niektorć, čoby podla jeho ndhladu za vzor obsahu slđžit mohly, 
aby sa tak videt mohlo, ci vačšina mojich vinšov daleko niže toho 
stoji. Ja myslfm, žeby si. redakcia »Domu a Školy« tomu ochotne 
miesta popriala. Ale i tak budem mat ešte jedny dverce: snadnejšie 
je spravit pdr tak^ch kiiskov, než vyše poldruha' sto. 

To pochvalnć nazvanie ma »znamenitim paedagogom« — chcem 
verit, že je dprimne mieneno, ačprdve moja trochu podozrivd suseda 
hovorf, aby som tomu velmi ned6veroval. Na každy sp6sob je tu ta 
mienka o mne hrozne zle podoprend, keđže som dla smyslu kritiky 
p. posudzbvatefe dal detom do nik prdcičku zliS, kdežto »menovitc 
detom treba ddvat do nik prdcičky dobrć.« 

Ludia sa zvykli brdnit v tom časopise, v ktoroui su napadnuti. 
Ja však, uvdživ, že »Ndr. Noviny« čftajiS i takej vrstvy ludia, ktorf 
do tak^chto veći naskrze nerozumejii, ovšem ale niečo tak hroznćho 
z liter&rnych rozhovorov vyčitat v stave su (lebo ak tam priđe reč 
o osobe jim bližsie zndmej, tedy sa s chvatom dajii do čftania), na čo 
posudzovatel ani z daleka nemyslel, — jednim slovom — patričn^ 
t^m na vdžnosti u nich ztratf : tedy nechtiac pred tak^mito tiSto vec 
obnovovat, uchylil som sa s t^mto slovom sem, na miesto širšiemu 
obecenstvu menej pristupne, a ja diifam v generosnost p. posudzo- 
vatefe, že sa i on podla toho zadrži.*) a. p. Zdtureckj. 

*) V »Dom a Škole« bol uŽ raz m6j »Hajiček« i »Vinšovnik« dost ne- 
priaznive posudeny. Toto by mohol p. posudzovater použir. k potvrdeniu svojej 
mienkv. Nuž ale aj dvaja sa m6žu mylit, a ked* som bol vtedy posudzovaterovi 
sukromne napisal, že z nepravćho stanoviska Nadi na vec, tedy mi odpisal, že 
m£m pravdu. To ohradom na ob.^ah. \51 ohFadom na rymy skorej by za- 
služil Hajiček vyčitky, lebo m<L pomerne dvakrdt toFko nepravych rymo/, ako 
Vinšovnik. To je iste, že sa Škultćlvho Rcčnovanka a v6bec rečftovanky o mnoho 
prijemnejšie čitaju, ako moj Hajiček. Ale Hajiček si vytknul ćele inu lilohu : 
summarne podat ćelu moralku pre deti so všetkjmi podrobnosfami ich obkio- 
pujiiceho života. Nech sa pdči obFiahnuf to všetko rečfiovankami, et eris mihi 
magnus Apollo, ale tak aby nič nechybovalo z mojich momentov. Pri tejto pri- 
ležitosti prosim, keby si ti, čo druhe* to vydanie Vinšovnika maju, na str. 30. 
na vrch napisali: III. Vinše k meni nam. 

24 



Digitized by 



Google 



370 DOM A ŠKOLA. 



Obrdzky ndšho školstva v prvej polovici tohto stoletia. 

Sdeluje L. A. G. 

Obrdzok I. 

Skolskć*budunky a dietky. 
Vaščia polovica budov našfch dcdinsk^ch šk61 podobala sa ešte 
v prvom polstoletf viacej pastiernam, ako miestnostiam, v ktor^ch 
sa mal duch Iudsk^ sošrachtovat, vzdeldvat a k vyššiemu, Bohom 
určenćmu cielu vychov£vat. — Povaly nfzke, podlahv nevyrovnanć, 
vlhkć, nevvdilovanć ; obloky malć; pekdrska pec a kuchyna v učeb- 
nej sieni; odtial pochodiaci čast^ dym, smrad a všelijakć vlhkć vf- 
pary ; dva, tri dlhoćizne* čierne stoly s povyrez£van^mikrajmi; vedlanich 
kurie štvornohć brvnd namiesto lavfc ; v jednom kiite kolfska, 
v druhom korytko na kupanie a um^vanie, v trefom šafel na pomyje l 
vo štvrtom p£na učitelova »kathedra«, na ktorej nov^ z4kon — 
porazne kniha žalmov alebo bičak so slaninou, katechismus s brindzou, 
kanciondl s varećkou ležia pokojne ako večnf priatelia a spoločnfcil A tie 
milć dietky čo dennf obyvatelia t^chto hospdd! Ach, Bože! Ci už i vtedy 
tak£ bieda bola, ako je dnes medzi t^m našim ludom, ktor^ si tak 
r£d tie starć dobre* časy pripomfna? Veru to tak bolo, ak ešte nie 
horšie, ako je dnes; tak dbal tam ten lud viacej o svoje teliatka než 
o svoje dietky, ako to robi i dnes. Jedno triaslo sa v školskej sieni 
od zimy, tak ako sa trasie mnohć i dnes, lebo je bose* a sotva roz- 
trhanou kabanicou zaopatrene* ; to druhć sfce malo potrebnć šatočky, 
ale prichddzalo do školy bez knižky a bez papieru, že mu vraj ro- 
dičia dat nechctf ; tretie tam sedelo s vlasami sadlom alebo slaninou 
namastenymi ; štvrte rozkoštranć, neumvtć, ošarpanć. — Na jednej 
strane stola sedeli chlapci, na druhej dievčatd, ustavične sa kopajiic 
popod stćl nohami, akoby to bolo hlavn^m jich povolanfm vo škole; 
pod stolom sem a tam prechddzaly sa dve prasiatka, prfvetive kroch- 
kajuc a sbierajik si detmi natnisene" omrvinky chleba a zemiakov. 
Nuž či je to nie roztomil^ obrdzok! Pravda, že tu platf to latinskć 
»nulla regula sine exceptione,« lež ja tu kreslim celok, neohliadajiic 
sa na jednotlivć vynimky. 

Obrdzok II. 

Učitelia. 

Som vo ve?k£ch nesnddzach, ako by som mal vern^ ndkres 
t^ch mužov podat, ktor^ch povolanfm bolo lud n&š po dedindch 
hneđ od iStlej mladosti k potrebnomu umeniu viesf a vychovdvat. — 
Od 200 dolu po 100 a 50 šajnov^ch zlat^ch — to bol jich ročit^ 
d6chodok! Z toho si mali nadob^vat potrebne" knižky, papier, atra- 
ment a ine. Z toho mali vynaložit čiastku i na svoje privatne vzde- 
ldvanie, aby za druh^mi krdčt mohli a nezaostali; z toho sa mali 
svojmu stavu a povolaniu prfslušne a primerane šatit, aby i zovmi- 
tornostou svojou vzdelanost ukdzat mohli; z toho mali chovat 



Digitized by 



Google 



H A ŠKOLA. 



ovaf ženu, deti a najpotrebnejšiu v 
prišla ešte i nedbalost a neoch 
k že sa jednou tretinou toho chai 
ajstroch potešovat mohli. Ak£ dr 
Iruh^m spdsobom z biedy vypo 
pdnov učitelov pri v£žkach slanin 
— V jednej ruke prut, ktor^m 
;y funt, ktor^m prdve požiadar 
i tu i tam učitelov i pri pdlen 
itvy smoliacich, vidavali po kath< 
ibanice, suroviceatđ. vystrihujiSci< 
jnto vznešen^ a tak vyznačovan; 
Ale i tu všetka čest v^nimkim ! , 
r£ odstrašovala zvldšt nadanejšic 
povolaniu s telom-dušou sa posvS 



Obrdzok III. 

*Cfmže budeš syn m6j? už je tu čas, aby si sa rozhodol 
dući stav si vvvolil,« sp^tal sa pdn Jdn Slabošsk^ svojho 
Janfka doma cez prdzdniny sa baviaceho, prdve keđ von obi 
na ulicu vvzeral. — Pdn Jdn Slabošsk^ bol učitelom v Hruškov 
Cirkevnfci na desat krokov snimali pred nfm čiapky a klc 
mladež mu pokorne a učtive ruky bozkdvala. Keđ sa mu ktc 
kevnfkov niečim zavdačit mćhol, držal si to za velkć štlastie. 
liradn^ titul bol od staršich lidov »Domine praestantissime 
mladšfch »Vlfdny a v^borneučen^ pdn učiteL« Spytoval sa, v 
pdn Slabošsk^ svojho syna Janfka, čim bude. — Janfk za c 
mlčal, lebo ešte nikdy nerozm^šlal o tom, čim by asi ma 
V tom preletel popred obloky p£n fiškdl zo siisednćho mesteč 
štyroch konoch. Krdsny malovan^ koč, vyšnurovan£ hajdu 
na baku s kočišom — a Janik cel£ uradostnen^ zvolal: >Otec 
inšfm nebudem ako fiškdlom!« — Tak hla sa pdnovitost hri( 
luđom už v mladosti pozddva ! 

»Dobre,« odpovie otec, »i tam ti pdn Boh bude pomdhat 
sa budeš usilovaf.« 

Rok pominul. Všetci cirkevnfci i okolitf ludia vedeli, že sa 
Slabošskćho Janfk na fiškdlstvo učf. V nastal^ch letn^ch prdzdn 
keđ sa Janfk zase doma bavil, prišiel do dediny bohaty srbsk^ 
z dolniakov pldtno skupovat? a vysypal na st6l hfbu žltdkov a 
kladal ccle pakle bankoviek. A že sa so starym pdnom Slabošsk] 
mnoho rokov znal, uprimne vyznal pred nfm, že na hornie : 
sa darmo neustdva, že Boh jeho kupectvu hojne požehndva. — 
to počiival ; pdčilo sa mu to, lebo už včera sa mu akosi to fišk 
znechutilo, keđ najbližšf jich siised, ktoreho pdni fiškdli z dom 
vypravotili, všetkych dohromady do najspodnejšieho pekla za 

Medzi rečou pytal sa jednoho večera ten bohat^ kupee 
učitela, že čo mieni zo svojho synka vychova£. »Fišk&la,« odp< 

24* 



Digitized by 



Google 



37* t)OM A ŠKOLA. 

hrdo mdrnomyseln£ otec; ale Janko, ktor^ tam prfto: 
gambou, rečie: »Apko, či ste nepočuli, ako včera 
fiškdlov preklfnal? Fiškdlom za cety svet nebudem!« 
»Budem kupeom,« odpovedal syn. Otec i na to pri 
len nie učitelom, pomyslel si, krema — a tu sti 
keđby in£če nemohlo byt. 

Janko Slabošsk^ junior bol teda o krdtk^ čas 
ničanie kupcovo do Temešvdru za kupeckćho prakt 
bohatćho obchodnfka Srba. Cez leto len bolo ak tx 
den Troch krdlov ndš Janko v najvačšej zime, 
a rozpadan^mi rukami ćele neočakivane sa doma u 
s placom rozprdval oteovi, čo všetko musel pretrp 
zmrzly, ako musel tažkć truhlice dvihat a prendšat, 
zomre, ale kupeom nebude. Sotva ale pomvslel si n 

»v každom stave je dost psoty 
a ty chceš žit bez roboty!« 

»Čfmže teda budeš ?« sp^tal sa ho zarmuten^ tat 
do fikania a mlčal, lebo sdm nevedel, čim md byl 
Pdn Boh chrdn; na to nikdy ani zđaleka neponv 
teda v domdcej, rodinnej rade na tom, že p6jde zas< 
že bude ako bude, veđ sa len niečo i pre synka 
vyučf. Tak hla s mil^m Jankom našfm kolesd hrkot« 
ma>nomysln£ matka si myslela, že bude t^m 
najmenej pravda pdnom urodzen^m. A tdto matkin 
točne o rok na to splnit sTubovala. Janko bol tot 
neđalekeho siisedstva od jednej zemanskej rodiny z; 
na doliehanie rodičov prijal a lichotilo mu, že ho t 
urodzen^m. O pol roka ale pri tom všetkom ztadi 
na to bol povolan^ do železodielni za v^pomoen 
Šiel ; ale že sa k tomu nepripravoval a najma počtdm 
asi o pol roka nevedef, Y či zutekal s£m a či ho 
tom — nechal to tak. Čo tu teraz robit? dumali i 
Jankovi ale napadlo, že počul kdesi spomfnat hraniči 
hraniciach službu strdže konajucich, a bol hnecf h 
nich, a už sa chystal — k velkćmu zdrmutku rodičo 
na hranice, ale v tom dostal povolanie do Rudopol 
mity Janko to prijal, stal sa učitelom, ba>s sa mu < 
ani nesnfvalo. Ndhodou navštfvil ho, už ako pdna 
v Rudopol i, pred sa bližiacou biirlivou povetrnostou 
per pedes apostolorum v t^ch strandeh cestujiki p 
vyššej školy, a rdd by sa bol s pAnom praestan 
vonku blesky križovaly, hromy bily a ddžđ sa lial, 
naučovanf, o rozličnych methoddch vyučby. Ale n& 
junior len otvoril usta a s podiventm hradel na pat 
on to všetko spomfna. Hja, lebo pdn professor f 
židovsky. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 373 

iramne škodlive ličinkujtfca vada ndšho ftidovćho 
loviti tohto storočia — ako i vyššie nakreslen^ 
bola td : že sa velika" vačsina tičinkujricich v riom 
1 tento stav nepripravovala, ale potulujiic sa po 
riniitenia lirad ućitefek^ na seba prijfmala, keđ 

Ci tieto vady v tomto ku konci sa blfžiacom 
e vymizely? Čest v^nimkdm, ale vo všeobecnosti 
:el o tom pochvbovat. Veđ vidfme a počujeme 
iych, či z vierovyznanskych praeparandii vyštych 
v, ktorejkelvek narodnosti až podnes hovorit: 
i mi trafi!« a len mdlo je t^ch, ktorf by s ur- 
>stbu vyzndvali: »Učitelom chcem by£, učitefom 

dušou, kdekolvek mi milostivi ruka Božia pole 
ykdže!« 

Obrazok IV. 

>rsum, quorsum domine praestantissime?« 

tantum hortum. Idem sa trochu z toho škol- 
riet!« 

- zostanme pri jednej a tejže osobnosti — jeho 
abošsk^ junior, keđže bol už trochu i ako pdn 
jcn£ pdn šafar zvykol s flintičkou na pleci sa 
u i tu zabehol i ako pdn učitel do breziny, aby 
al — ten huk z hlavy trochu vyfučal. To mu dra 
ri duch zazlievat nemohol. Lebo veđ »justum et 
i človek trošku aj vyrazil. Pravdaže mu to cir- 
\ zle" nemali, pokial sa to dialo len v prdzdnom 
bez ujmy škole a cirkvi. Ale keđ stal sa z neho 
Fessionalny polovnfk, a keđ sa dietky vo škole, 
T prdve až hen kdesi'v trefom chotdre za zaja- 
, dodrvily, skrvavily a s roztrepanymi hlavami 
i domov k rodicom prichodily: dobrosrdečn^ch 

ominat, a staršf cirkve povdžlive začali pokrricaf 
robotou. Dostavila sa do školy cirkevnd depu- 

napomfnajiic pana učitela, aby dal pokoj alebo 
Ctorć z tychto dvoch pan Slabošsk^ junior opu- 
stotou sa nevie. Ludia ale pod pečatou mlčan- 
» ponevdč on v ćelom svojom živote bol len 
, tedy i v tomto ohlade z polovice dal pokoj 
fllnte, aby tak bol i vlk syty i baran cety. 
1 pred examenom triasly ako osiky, veselim 
ebojte sa, deti moje! Niečo ste sa naučily, — 
liečo sa vdm pošopne, a niečo vynechame!« 
:u robilo. Bohužiar, v dekandlskvch reldciach 

pdna Slabošskeho medzi učitelmi popredn^mi 
luto podobn^ch obrazkov, ked sa trochu kol do 
deme dosf i za t^chto našich časov. 



Digitized by 



Google 



374 DOM A ŠKOLA. 



Obrdzok V. 

Sedliak: (kričf dnu oblokom) »Pdn precechtor, či jich ddte tak?« 

Učiter: (zdnukd) »Ktorć?« 

Sedliak: »Nuž tie hovadzie, podšfvane.« 

Učitel: »No nechže vdm budu, — už len ako vdm. Ale da* te 
oldomdš ! « 

Uprostred dediny široka mđranica, na ulicu dva nfzke obloky, 
do dvora tretf. Vkročiac do vniitra miiranice, tu do oči ndm padne 
v kdte medzi dvoma oblokmi kl£t a pri riom trojnoha, na kldte 
lapsfk, krajačka, mušta, šidlo kopvto atd., pozdfž pri kldte školska 
tabula, zo dvoch strdn štvornohe* brvna čo lavice, na nich sedia deti, 
jedno za druhym rectujuc: »Mdme se Pdna Boha bdtiajej milovati, 

abvchom!« Pri tomto »abychom« každć zastane. — P£n 

praeceptor, vvtahujiic dratvu, pdnovito zkrfkne: »No đalej!« Dieta 
sa zlakne a jachce: »abychom, abychom, abvchom« — a už m£ 
lapsfk na chrbale. Toto je suchodolskd škola. Suchodolie je 
dedinka mala\ chudobnd na tiložinke dost vvsokćho kopca postavenl 
Chudobnćho šuhaja, nie z retoriky, ale ani zo syntaxi za učitefa ta dostaf 
nemohli, lebo jeho fixum bolo: IO fl., 12 k^l žita, 10 funtov soli, 
I mierka strovy a 4 fury dreva. Prinuteni teda boli Suchodolčania 
vziaf si takćho učitela, akćho prave dostali, a ktor^ by si aj inšfm 
spćsobom v biede spom&hat doviedol. Nateraz mali čižma>a, ale 
kantora a pfsmenika — ako hovorievali — vybornćho, ktor£ pri 
vyučovanf dietok sdka, smolf dratvy, sary vykrojuje a šije. Samo 
sebou sa rozumie, že čo ušije, to chce i odpredat. Lež klipa a predaj — 
ako všade, tak i tu — bez oldomdša diaf sa nemože. P£n prae- 
ceptor teda so susedom pijii oldomas na tie »podšfvanć«, »hovadzie«, 
deti rectuju svoje »abvchom«, sklenička za skleničkou sa vvtrusuje, 
rozhovor stdva sa vše hlasnejšim, a už-už začfnajii sa jim nosy čer- 
venief, deti ldrmujii, trhajii a klbčia sa, von a dnu behajii, až sa 
konečne po jednom zo školy vvtratia a do svojich rodičovskych 
domov porozchddzajii, a — bolo po škole! 

Obrazok VI. 

Rvchtdr: (kričf dnu oblokom) »Pane rechtor, kurrens! 

Učitel: »Hned, hned, pan rvchtar. 

»Hm, hm! Nuž ktože je najvačšf v obci? Ktože spravuje obec ? 
Kohože sa rvchtdri radia, koho posluchajii? Ktože može dat dvanasf 
bdrskomu vylepit?« Takto rozmyšIal a sam v sebe hiital podskalsky 
pan rechtor, fajčiac z dlhočiznej fajky a prechddzajiic sa po izbe, 
prave ked pdn farar poslal k nemu služku, žeby dal do kostola na 
rannie modlitby zazvonit. Pdn učitel ale odkdzal, že na j eho hodinach 
ešte osem neodbilo. Pdn faraY si pomyslel že dobre, a čakal, pokial 
na pana rechtorov^ch hodinach osem odbije, a bol konec proces su. 
Ale tu na neštastie, prave ked na pdna rechtorovych hodinach osem 
bilo, prišiel pan rvchtar s kurrensom, že je surny, aby tedy p£n 
rechtor hned do rychtarskeho domu prišiel a potrebne, v kurrensu 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 375 

bil. — Far£r vidiac, že už ide na deviatu 
roni, poslal znovu služku, aby sa dalo zazvo- 
dkaz, že pdn rechtor odišli do rychtdrskeho. 
1 do kostola, lebo že sa vari len nemožu 
pomyslel: »Ver je pravda, nemčže bytitam 
/ teda vystaly, v škole ale bol krik a šmik 
k sa dosf nadrapoval akričal: »ticho, ticho!« 
i stoly, ale deti ešte vačšmi hul£kaly, až 
zišly sa s Pdnom Bohom domov, prenesuc 
sieni na ulicu. 

podskalsk^ch daftov^ch knižočiek ddkasi 
^rkfzla. Vysokourodzen£ pdn služnodvorsk^ 
tejže zaležitosti. Ako vkročil do rycht£rskeho 
I, bolo: »Ki a notarius? Načo keđ obdržal 
ndetlenom« boly titule, ktor^mi pdna rechtora 
a pozdravil. P&n rechtor sa pravda dos£vy- 

i pođakovat sa p£nu sliižnemu za takćto 
iu na um zišlo: »nuž ktože je najv&čšf v de- 
>ir6 jeho vyhovorky si nevšfmal, lež drsnate 
toval nincs semmi dolgom, de a jegyz#nek 
Ćs most fogja be a szdjdt!« 
drobovali si tehdajši »pdni« Tudove učitelstvo 
povolani už v tie časy t^m, že mu blaho- 

obojživelnfkom, ale nie, by mu stav jeho 
drobili a k svojim cielom využitkovali. Pin 
: »Ziaden nem6že dvema pinom sliižit!« 
le krdčajiic, tie iste prostriedky použfvajtic, 
Ini jak svetskf tak cirkevnf »pdni« Iudovć 
Bože, ta: že povtiahovane do atfl, s dale- 
ohy, namiesto osvecovatefov použit sa ddva 
1 hriešny prostriedok odndrodnovania a ohlu- 
sdciou 

O-^h^-0 



ecnćho shromaždenia učiteFskćho. 

(Dokončenic.) 

aug.) »Zmena učebnćho rozvrhu n£- 
idom na jednotriednu a viactriednu 

Sebestyen. Ndvrh jeho v krdtkosti pOdan^, 

šeobecnć usnesenie. 

osobitn^ učebn^ rozvrh pre a) jednotriednu, 

h jednotriednej školy, 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



jednotriednej školy nech z< 
lasledujiicimi premenami: 
ičenie učenia sa z pamati nec 
osti pri ostatn^ch predmetocl 
mky maly by sa učit už v ] 
onevdč i tak učfme ho už 
nali by srne učit v III. a do 
reku mala by sa učit v spoj 

i mluvnice neklade sa zdvaži« 
imiek, ale na spršvnu reč. 
zvrh viactriednej školy 
rh viactriednej školy nech 
rh ten nech je tak sosta\ 
\enf učitel. HlavniS v4hu trc 
sloh. 
, predpfsana pre I. triedu n< 

l je tak sostavend aby zodpc 

B) Podelenie tried. 
st (každodennd) mala by trv 
i 9 rokov; opetujiica škola, 

nych i vo viactriednych š 
podelit sa na 2 naukobehy 
eh nech obsahuje I. — IV. trk 
olko, aby dieta mohlo pr 
o I. triedy mešfcmskej školy. 
i škole muselo by určit sa, z 
imenovan^ch ustavov. 
beh pozostdval by z V. — IX. 
m ku miestnym potrebdm — ( 

Q Podelenie času. 
>behu započfnala by sa skok 
lesiaci jiini. 
jh navštevoval by školy o 

D) Učebnice. 
škole sii potrebni dobre i 
stredobodom v^učby je čita 

EJ N4vrh. 
becnć učitelskć shromaždeni 
otovit novy rozvrh učebnej ld 

Ifiujii nasledujđce ndvrhy B. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



J78 DOM A ŠKOLA. 

814 členov, 131 1 a 858 sir6t dostdva podporu; ndhrac 
md 8 členov a 27 členov dostalo v^služnć. Čist^ maje 
roku 1889 obndšal 7,531.446 zl. 48 1 /* kr. — Behom j 
zrdstol majetok o 662421 zl. 53V2 kr. 

— Učitelia a sčftanie hidu. Gr. Csdky, minister, 
diia 1. decembra nariadenie, v smysle ktorćho u 
n^ch a št£tnych šk61 m6žu dat defom pr£zdniny v p 
budriceho roku v tom pdde, žeby bolo potrebni jejich 
vanie pri sčftanf ludu. 

— Opatrovne. Ndvrh zdkona o opatrovnach pretri 
mov# školsk^ v^bor a nepremenil na 6om takmer nič; 

i povinmi ndvštevu. — Sme presvedćenf, že snem prijm* 
nenfm« tento nivrhzdkona bez všetkej premeny, no bud 
že štdt nemd tolko moći, aby mohol odtrhntit dvoj-trojr 
od srdca milujiicej matky. 

— Prisaha učitelbv. Minister v£učby vydal pod čislom 8179. 
nariadenie, v smysle ktorćho i učitelia na obecn^ch školdch maju skla- 
dat prfsahu pri zaujatf tiradu. 

— Obrat na čaše. Ddstojn^ p. biskup Zelenka navštfvil pred 
krdtkym časom slovenskti školu v B . . . Tamejšf učitel, aby len za- 
lichotil sa p. biskupovi, hneđ chcel zkiišat deti z mađarčiny, aby tak 
dok&zal svoje >vlastenectvo«. — »Nie len pokračujte đalej« — od- 
povedal p. biskup. — »Nech osvoja si deti najprv len materčinu 
a potom nech učia sa mađarsky«. Takdto studeni sprcha bola by 
veru potrebni viac ztrešten^m mađarisdtorsk^m hlavdm. 

— Školstvo v Budapešti. Dla v^kazu hlavnomestskćho štatis- 
tickćho liradu chodilo v hlavnom meste r. 1874 16.556 žiakov do 
234 učebnf; r. 1889. chodilo do 517 učebnf 32.385 žiakov. — V£- 
davok na nirodnć školy roku 1881 obndšal 330.029 zl., r. 1888 
ale 1. 1 52.409 zl., a to rdtajuc i 169.800 zl. čo hodnotu školsk^ch 
budov. Na jednoho obyvatera hlavnćho mesta pripadi 2 zl. 67 kr. 
školskej dane. 

— >Edešulety« kde ste? Sk61dozorca peštianskej stolice podal 
zprdvu o stave tamejšieho školstva, z ktorej vynimame: V peštian- 
skej stolici bolo 117.632 školopovinn^ch detf, z ktor^ch navštevo- 
valo školu len 100.21 1; zo 17.421 školu nenavštevujiicich detf je 
16.456 Mađarov. Na lizemf stolice je mnoho takych učebnf, do kto- 
r^ch chodf 120 — 200 detf. — Tu, medzi svojimi postarajte sa, pdnovia, 
o napravu a ndm dajte pokoj s vašou »kultiirou!« 

— Sedmohradsk^ Sasi nechcu učitelky. Sassk^ dištriktudlny 
konvent neprijal podan^ ndvrh, aby na tamejšfch nemeck^ch školdch 
mohly ričinkovat i učitefky. 

— »Ustfednf spolek jednot učitelskych v Ćechdch« bude 
odb^vat valn^ sjazd učitefek^ v Prahe r. 1 89 1 ., počas zemskej jubi- 
lejnej v^stavy. — Predmety rokovania ešte nie sri ustdlenć. 

— Porađa o samovražddch žiakov. Rakuske ministerstvo v^, 
učby, vzhladom ku množiacim sa samovražd&m žiakov stredn^ch škčj 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



j8o t)QM A ŠKOLA. 

sk6r medzi čf sliče, kde ony potom ale aj smysel 
všetky ostatnie chyby. Nieto tedy divu, že do rečeni 
ročnfkom sa fahavšieho, vklzlo viacej čfslicov^ch ch^ 
aby si každ]^, v jehož zdujme to ležf, opravit mohol, 
(S. = strana, r. = riadok, m. = miesto, tn. b. = 
v. = od vrchu, od sp. = od spodku.) 

S. 2'2. pri spodku: 2241 ma stat nižej a nad 1 
24. na spočUcu druhej počty m. 44 m. b. 48. — S. 
m£ tretiny m. b. tretini/; — r. 13. od s. m. podobne 
i. — S. 121. v čis. 15. po druh^ raz vvtlačenć to 
trebaš i s celkami sčituju, odčituju, nasobi 
S. 122. počta g) m. 23 m. b. 2.3 — S. 150. počta 
m. b. 70.25:4.2. — Na tomže r. đalej m. 4.2 m. t 
v poctach g) a h) miesto dvoch nul na spodku m. 
f) sii tieže nuly spravne) — 153. r. 6. od v. m. av 
10. od s. m. 0.085 m b. 0.075 — S. 154. v 2. pr 

; 4. r. od s. m. take7o m. b. take7*o. — S. 15; 

prečftar m. b. prečfta/; 2. r. od s. m. jedno/ku m. 
S. 175. v čfs. 31. m. treti a druhj m. b. treti dru 
spodku pod **) m. 8 /4=°- 2 5 m. b. 1 / i =o.25 — ! 
v. m. st. zl. st. m. b. st. kr. st. — S. 250. r. 10 < 
b. 6.42; vo 4. a 5. prfklade ku m všade dodaj bo 
neznačf meter. S 250. v 5. prfkl. m. 33.72 m. b. 3; 
b. 20; v 7. prfkl. ku d m d všade dolož bodku a 
b. 183 dni. — S. 251 m. jačmena m. b. jačmefia; 
m. b. : (znak delenia). — S. 252 v 18. prfkl., tam 
roku ni. b. roka. Tamže v Pozn. 2372 m. b. 2371 
od s. m 10X1900 m. b. 10X190; r. 13. od s. m; 
tvorkv, ako to iste" čo nad nfm, ale in^m sp6sobo 
8. od s. m. 10 m. b. 19 — S. 277 r. 17 od s. čfsl 
S. 278. r. 3. od v. m. 2.14 m. b. 3.14 S. 279. r. j 
m. b. 1 149 — S. 303. r. u od v. m. bez n\A\o m. 

— S. 304. vo 4. prfkl. posl. r. v čfsle 25850 daj b 
304. v 7. prfkl. posl. r. m. 2372 m. b. 2362 — S. 
posl. r. za iX9 dolož = 9 — S. 305. v u. prfk 
170 — v prfkl. 12. m. 1.5 m. b. 2.5 — v prfkl. 1; 
2.50. — Okrem toho našly sa chyby v rukopise: S. i 
zdesat — zosto — ztisicndsobni m. b. desat — sto — ti 

— S. 173. pod **) na spodku ku »vidz« dodaj: s 
174. r. 17. od v. m. ako 8 m. b. ako 4 r. S. 21 
kolko je to v odstovke m. b. kolko je tam ludi ? 
S. 251. v 15. prfkl. m. <fM % hl zadnej muky po 8 k 
kg zadnej muky po 12 kr. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 

f ateTskf časopis pre rodičov a učitefov. 



ROĆNfK VII. 



REDAKTOR: 

KAROL SALVA. 

K ročnfku tomuto prdcami svojimi prispeli: 

uovskf — B. — Karol Bielek — Jan Burian — Čankovsk^ — J. 

Hermuskin — J. B. H^bcl — Chumclev — Korimov — M. 
rskf — J. Kožehuba — P. L. — Q. K. Magursk? — Jozef 
k — S. Pravdoltib — Justin Pravoalav — V. Ptaček — 
rf u&tel* — t. S. — Andrej Šuatek — Andrej Ursfk — Dr. 
. A. Wagner — T. Vansova — Jan Vavra — Neitus i 

Vollay. — X. Y. — L. Ziboraltf — A. P. Zatureck? 
— P. P. Zguth — Jan Zigmundlk — Dr. Zoch. 



1891. 

:OU KNfHTLAĆIARNE KARLA SALVU V RUŽOMBERKU. 



Digitized by 



Google 






i 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Strana 
MySlienky o v^chovc dietok. P. 

P. Zguth 289 

Reflexie. Pravdofub 294 

Vyučovanie v praxi. Čankovsktf 301 
Jako sa ma v pospolitych Skolach 

vyučovaf? Korimov . . . 

Literarne uvahy. P. L 

Klasky. X. Y 

Ći je vyucovanie remeslo a či 

umelectvo? Karol Bielek . . 



3U 
3i5 
316 



322 



Elementarny učitet, ako tak£. 

B. Hfbel 

Počiatok. Neitus VoIIay . . . 
VJchovoslovie. Andrej Ursik . . 
Pismo — čftanie. Neitus Vollay 
Naše stalnosti. Ko!. Bazovsk^ . 
Naša pensia. L. S — y .... 
Všfmavost. Neitus Vollay . . . 



Strana 
J- 



325 

35* 
35* 
361 

364 
36* 

37« 



II. Rozhlad po mađarsk^ch paedagogickych časopisoch. 



>Magyar paedagogiai szemle« (Zi- 
ležitosf \n^chovy a vzdelavania 
ošetrovateTov malych v Uhor- 
sku.) J. B. z Poruby . . . 

«Magyar paedagogiai szemle« (Po* 



53 



znamky ku navrhu pensijnćho 
zakona) L. S. . . . . 378. 
»Neptanoda« (Za dobro slab^ch). 
L. S. . •• 380 



III. ZApisnice učit. porid. 

B&č-sriemskeho senior£tu . . 



IV. Životopisy. 

Adolf Peter Zatureckf . 



V. Bisne. 

KomenskJ. S. B. Hroboft 



VI. Dopisy. 
Z Turca. P. P. Zguth . . 



121 



49 



65 



249 



VII. Besednica. 



180 



Z Turca do Oravy. Jan Burian 
Cestou z Turian do Novohradu. 
Koloman Bazovsk? 374 



VIII. Oznamy. 

Pisanky na zkušku 63 

Všeobecnd zemski vystava v 

Praze 1891 64 

Kordošov Počtovnflc .... 124 
Prosba k velact. slov. učitefstvu. 

Neitus VoIlay 286 

Nez£budky 320 



IX. ListAreft redakcie, oznam knfh a časopisov redakcii zaslan^ch 
v každom iMc na obAlke. 



Mr 



Digitized by VjOOQI€ 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



»Sjednocenć sily dčlajf«. 

^v eđ na volačo, teda na učitebkć spo!ky vztahovat sa mt 
■ veđ tAto, povedani našim oslivencom Jinom Kolldrom, 
vitost, nielen medzi učitelstvom, ale vdbec medzi jed 
vrstvami a spoločnostami Iudsk^mi hr£ velkii lilohu a zdstoj. 
toto i blahej pam&ti minister osvety banSn Jozef Ečtvos, r< 
Iudovćho školstva nišho, keđ za hlavniu ulohu učitelstvu, cei 
dozorcov, zakladanie stoličn^ch a fili£lnych (fićk-egylet) u< 
spolkov naložil a odponičal. Kto sa pam&td na ten ruch u< 
spolkov, ten vie s akou oduševnostou a pricou chytili sa u 
zakladania tychže, bez rozdielu ndboženstva a narodnosti, 
rozpamatat, keđ srne ako kldštorskf pr&parandisti učast 
spolku učitelov oravsko-turčianskych v D. Kubfne. Hneđ sr 
krdsnou nddejou kochali sa tom, že budeme, ako učite 
tomto spolku, i my m6ct pdsobit, ako budiici učitelia v 
spolkoch. Krdsna shoda bola v tomto spolku, ktorćho pi 
bol terajšf gemersk^ šk61dozorca Viliam Grod. Debattovalo 
slovenskej a mađarskej, ba kto chcel i nemeckej, slovenskj 
nikom bol J. Kožehuba a mađarskim K. Sebesztha, terajšf 2 
šk61dozorca. Brala ličast na tomto spolku i oravski notab 
vom od takćho spolku mohol každy očakdvaf blahodarn^ 
ktor^ sa javil menovite v živote školskom. Držiavali sa 1 
i nšhradnć naukobehy pre učitelov menej usp6sobitych, ros 
že vyučovariie dialo sa v reci slovenskej. Ze z t^chto nai 
mali velk£ osoh v duševnom ohlade, menovite učitelia neu 
o tom presvedčil sa sdm minister bardn Eotvos. Že ale i 1 
učitelia neoddalovali sa od t^chto naukobehov, toho prfčin« 
že videli, že na t^chto naukobehoch panuje učitefekd shoda 
od učitefov ani učbdri a intelligencia a videli, že mifta sa 
kde je učite! považovan^ za nadennfka. 

Zomrel Eotvčs a s nfm pochovali i zaujatost a oduševi 
učitefckć spolky. Jeho ndstupca Trefort akoby sa bol b£l, 2 
stvo v Uhorsku, pomocou takeho spolkoviteho života vyrasti 
hutn^ sbor, v oči ktorćmu by i sama vldda istii akciu bok 
podujat, odoprel dennć a cestovne diurna učitelom, zvldšte 
a skrze toto nastala pausa, ktord trvd na mnoh^ch strani 
dnes. Pausu tiito napomdhala a i napomdha t£ okolnost, 
k^chtO spolkov vytvorili debattujiicu reč, ktord bola zvačša s 
a skrze toto chovali sa proti t^mto spolkom chladne, mene 
telia konfessiondlni maj lici na zreteli napomenutie syna božiel 
všetky n£rody«. Učitelia konfessiondlni boli hlavn^mi činitelmi 
spolkov a na pr. v Liptove oni viedli rozhodnć slovo. Skoc 
škoda bola do t^chto spolkov vovddzat politiku. Kadendhl 
sa nadivaf, to je pansldv, bolo po všetkom. Keđ začal niekt< 
vensky, kričali mu: »eldll«. Co je tohoto vysledok vidfme 
terajšfch interkonfession£lnych spolkoch. Dvaja traja sa sidu. 



Digitized by 



Google 



M A ŠKOLA. 



es<, že smisla po slovensky, napom6že 
inis rei. 

ahostajnost škodila bola i našim kon- 
som nemohol povedat Pravda je, že 
kov vyrazili niektor^ch udov z pravej 
rstva — no vo všeobecnosti to pove- 
[atolfcke učitelskć spolky, ako evanjelik, 
k tomu oprdvnen^ a ponechavam to 

li nezdd sa mi menovite to, že kde sti 
3via t^chto spolkov i kfiazia. Keđ sa tu 
:>m takćhoto spolku, to sa mu na zlć 
budniSf, že pracujeme na jednej vinici 
li silami. No a ako pracujiici na jednej 
i ohromnii hranicu, ktorđ. učitela od 
de, dobre, oproti tomu sa neohldsim, 

roky i v Halle a Jene, ačprdve zase 
n& nemal by byt rozdiel, aspofi nie tak 
ler Michel«, čo mi velmi škodi, aspofi 
>m na pr. cez pr£zdniny na tri miesta 
notnćho i duševnćho ohTadu dobrć po- 

napisanych N. N. v zdujme školstva 
en^ch našich škol, na všetk^ch miestach 
tne nenie takf čert, ak^m ho matuju, 
:oho svedkom je m6j pdn fardr, ktor^ 
eho učitel chce zaujimat za školstvo, 
ebno teraz, kecT stydne zaujatosf na 

►d predmetu. My mali by srne na tom 
slkov konfession£lnych dvfhala. Dvfhat 
le hanbit jeden za druhćho, ale ako 
ademe napomdha? nakolko komu du- 
še konfessiondlne spolky. 

vorby biskupskej v ev. dištrikte pred- 
ndvrh, potožne prosbu k jednotliv^m 

potažne jejich Udom. Utvorme, ako to 
i v jednotlivych biskupsk^ch diecesach, 
i učitekke spolky«. Každćho takćhoto 
> predseda a spolu i hlavn^ protektor. 
by všetci lidovia seniordlnych spolkov 
lancov, a komu by sa pdčilo, ten by 
komto spolku činnu ličasf brat. Takto 
i skorej liečit a napršvaf naše školskć 
rozumeniu, zvl&šte čo sa ev. školskej 
sa a to menovite ndm drahf bratia 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



moji, lebo protektorom a predsedom našim by bol muž tak£, ktor 
za dlhšf čas kfmil svoje pMca školskim povetrim, školskim prachoi 
a ktor^ vie, čo potrebuje škola, aby žodpovedala požiadavkdm cii 
kevnćho i svetskćho zakona. 

»Sjednocene sily dčlajf«. Viribus unitis! Prem^šlajte o tom dral 
bratia a sdelte vaše mienky v »Domu a Škole«. 

jfdft Burian. 

— «2HM* — 



Philantropovia. 

Jich z£sluhy ale aj chyby vzhladom na v^vin všeobec- 
nej v^chovy luda 

Jako nam je zn£mo — nasledovnfci, pozdejšie opravitelia na konci 
1 8. storočia Basedovom na philantropick^ch idedch založeneho 
paedagogickeho systemu philantropmi t. j. priatelmi ludu boli 
pomenovanf. 

Ze dielo všeobecnej v^chovy ludu, — a to v ćelom civilizova- 
nom svete — dnes už tak znamenite pokročilo a sa zdokonalilo, to 
uznat treba — je zdsluhou t^ch *priateIov ludu«, ktorf v svojom 
čaše na poli v^učby zvlaštnu horlivii sebazapierajucu činnost boli vy- 
vinuli, a nemyslfm, žeby našiel sa dnes paedagog, ktorčmu diela vf- 
tečnejšfch philantropov, alebo diela o jejich systeme pojedndvajuce, 
aspon zvačša neboly by zndme. Každ^ však, kto diela philantropov 
len kus bedlive študoval, nemožno, že neprišiel by bol k tomu pre- 
svedčeniu, že oni velki učitelia pri velk^ch svojich cnosrach a zasluhdch 
mali veru i mnohe vychovate!ske chyby a nedostatky. Obzret si 
a uvažit aspon niektore z nich, nebude ani ndm dnešnfm učitelom 
na škodu, bo m6žu ndm poslužit k v^strahe a poučeniu. 

Nemienim tu ani z£sluhy, ani chyby jednotliv^ch philantropov 
podrobne vypočitovat, ale spomeniem len v krdtkosti niektore* zna- 
menitejšie prednosti, taktiež i nedostatky jich tehdajšieho paedago- 
gickćho systćmu. Tak budeme moct aspon posudit, či a nakoTko 
dielo všeobecnej v^chovy ludu od tych čias sa zdokonalilo, a či chyby 
star^ch philantropov nehatia ešte i dnes zdarn^ rozvoj a pokrok 
Iudovej v^učby a v]pchovy. 

Uznat nutno predovšetk^m, že philantropovia to boli, ktorf ešte 
zo stredoveku pochddzajri a i v 18. storočf trvavšiu tu Fahostajnost, 
ktorou spoločnost k ziležitosti všeobecnej v^učby sa chovala, roz- 
pt^lili; hlavne ale, že dielo v^učby z meravej jednostrannosti vzru- 
šiac, k všestrannej činnosti ho zobudili a činnosti tej nov^, praktic- 
kejšf smer dali. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



vojili si Ratich-ove zvldšte ale Komenskćho nasledujuce 

sady: že v^učba a v^chova md byt predne všeobecnd 

;kćho: »všechnech všemu učiti naležf«! đalej md byt 

od zndmeho k neznamemu postupujuca; potom že 

predmetov započat md sa v reci materinskej; že 

byt ndzornć, reč i um cvičiace a rozvffiajiice atd 

zdsady taketo i uskutočiiovat sa snažili. T^m ste znamenite po- 

slđžili tomu dielu v^učby, ktorć pozdejšie na podobn^ch zdsaddch 

tak krdsne sa vyvinulo a zveladilo. 

Pokračovanie philantropov pri upotrebovanf trestov, odmien 
a vobec cviku bolo humdnne, na laske k bližnym sa zakladajuce, 
a tvorilo jednu z v^tečnejšfch strdnok jich systćmu. Nie menej zna- 
meniti bola i td zdsada: že jak telo tak i ducha ludskćho su čas ne 
a s li 1 a d n e pestovat a vychovdvat je treba. 

Tiež za zdsluhu slušno pripočftat jim, že paedagogiku na samo- 
statnti vedu a umenie poviši? sa snažili, položiac tak zaklad dnešnfm 
učiteFsk^m pripravovnam, bez jak^ch dnes Iudovd v^učba a v^chova 
ani len myslet by sa nedala. Tak Francke založil r. 17 12 v Halle 
prve >seminarium praeceptorum « , ktorćpodjeho sprdvou dost skoro 
krdsne zkvitlo a ovocie prinašalo. Podobne uznania zasluhuje i td 
jich snaha, ktorou dost objektivnu literaturu pre mlddež stvorit sa 
jim podarilo, ked i nemožno mlčanfm pominiit, že jak ldtka sama, 
tak zvldšte jej spracovanie nie vždy zodpovedaly požiadavkdm ciefo- 
primeranosti. 

Hlavnd jich zdsluha však bola td, že jako n. pr. Pestalozzi a za 
nim Herbart, Schleiermacher, Beneke a jinf viacerf v^učbu na duše- 
slovie, tedy na prirodzeny — a tak prav^ zdklad postavili; čo ked 
sa stalo, ihned smelo mohli hldsat, že v^učba a v^chova Š6. sta by 
srastenć dvojčata, ktorć bez ublfžeriia a škody jedno od druhćho od- 
delit nemožno. Vy slovili tedy, že človek nielen vyučovan^ ale spolu 
i vychovdvan^ byt md. 

Chvdlyhodnd bola i td jich horlivd snaha, ktorou pre vycho- 
vatelske svoje idey a ciele čim viacej spolupracovnfkov, priatelov 
a priaznivcov — a to i medzi panovnikami — zfskat sa jim podarilo. 
Tak Fridrich Velkf nielen oduševnil sa za systćm Pestaloziho, ale 
stal sa i jeho moćnim patrćnom. Basedov zas požfval zvldštnu priazen 
a podporu dessavskeho kniežata atd. 

Mnohe ine jich zdsluhy poznd už dnes a znd i ocenit každ^ ne- 
predpojat^ paedagog, ked i uznat musi, že veru philantropovia mali 
i mnohe a to velike nedostatky a chyby celkom prirodzenć, zo sa- 
mčho jich systemu vyptyvajiice. 

Tak v ndsledkoch temer osudnou chybou philantropov bola td, 
že poniektorf z nich — hoc i osvojili si a nasledovali vo velkej časti 
znamenite paedagogickć zdsady Komenskeho, neprijali predsa t^chže 
najzdkladnejšf bod, dla nehož nutno: »aby v^učba a tak i cvik (rozumej : 
vychova) preniknute a presiaknutć boly duchom krestansko-ndbožen- 
sk^m, žeby tak už škola vychovdvala človeka i pre život večny, bla- 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



hoslaven^.« Oni nasledujiic Rousseau-a, dost skoro podali sa vzdialovat 
od positfvneho ndboženstva a s istou naivnostou zaMbenie hladat 
v jakomsi všeobecnom ndboženstve. 

Takto pravda už primitenf boli vyslovit: že ndboženstvo v škole 
len v tej najv&čšej jednoduchosti bez ohladu na vierovyznania — 
predndšanć byt m£, a že cirkevnii vieronauku odložit treba na roky 
pozdejšie. Strašni tdto chyba stala sa ranou na tele Iudovej v£učby, 
a ^ialbohu, nie žeby od t^ch čias bola sa zahojila alebo odstranila, 
ale rastie a rozožiera sa i dnes, nab^vajiic už až privelk^ch rozmerov. 
Neblah^mi v^rostkami spomenut^ch zdsad sii i dnešnie bezvierovyznan- 
skć školy, a hddam i najnovšf krajinski zdkon o »dvoddch«. 

Najsmelejši a najodvdžlivejšf medzi tohoto druhu philantropmi 
bol pravda sdm Rousseau. Tento celkom serićzne hldsal: že vyučo- 
vaf dietky ndboženstvu je holi absurdum, a že chovanec pred 18. 
rokom veku svojho nemd ani len slyšat niečo o Bohu! On vzt^čiac 
zdstavu s heslom: »Nivrat k prirode I« zavrhnul ndboženstvo, ktorć 
predovšetk^m u mtideže toho »vniitornćho človeka« yychovdvat, jeho 
kroky a skutky miidre riadit a spravovatje určenć a po volani. Takto 
pripr^viac ho toho najspofehlivejšieho mentora, — učinil z neho ne- 
bezpečnćho, jedine za vlastnym pudom sa ženiiceho a vo všetkom 
len ndklonnostam svojim horiaceho syna prfrody t.j. zvera. Že jakć 
boly n£sledky tak^chto nduk Rousseau-vych, o tom svedčia zvldšte 
dejiny Franctizska, no badat stopy toho aj inde ešte i dnes. 

Philantropovia, vysloviac zdsadu: »všetci Iudia svi od narodzenia 
jednaki, a preto jednako a rovnako všetkemu vyučovan( byt majii«, 
— v smysle z£sady tej d6sledne i pokračovali. Len v ton(i bola 
chyba, že nebrali ohlad na rozne dary a schopnosti, stav taktiež 
i ndklonnosti jednotlivcov k ist^m odvetviam vedy. Slo to pri všet- 
k^ch dla jednej šablony, a preto jich doba ani nevychovala nejak^ch 
vynikajiicich odbor n^ch učencov. 

Netrpelivost, tdto zvyčajn£ chyba reformdtorov — nachodila sa 
veru i u philantropov. Nemajiic ani dost piety k stdvajiicim, hoc 
i dobrim, ale ponevdč ddvnym, tedy za zastarale považovan^m vy- 
chovatelsk^m ustanoviznam a zariadeniam: v reformatorskej jich 
netrpelivosti prichytro zavrhli a odstranovali b^vaty star^ system 
nčebn^. N£hly veflc^ skok musel zaprfčinit trhljnu v systeme paeda- 
gogickom, a medzeru trhlinou tou sp6sobenii badat zretedlne ešte 
i dosiaf. — Philantropovia takto zaostat museli zvldšte čo sa tyka 
študiumu klassickćho staroveku a menovite vyučovania klassickych 
rečf — za gramatik£lnymi školami staršieho sriadenia. Kadenihle to- 
tižto drievnejšf sp6sob vyučovania klassick^ch rečf bol zavrlinut^, — 
žiaci do ducha už v inej reci pfsan^ch klassikov vnikniit a obsah jich 
precftit neboli viac v stave. 

Na niekofko predsa k uspokojeniu služit m6že nAm ti skutočnost, 
že ndsledkom obmedzenia klassickej v^učby usporen^ čas nevyšiel všade 
na zmar. V tych zaiste ško&ch, kde klassikovia neboli len režliami 
nahradenf, ale zfskan^ čas k vyučovaniu ndrodnej reci, literatiiry 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



Nikto iny to nenie, než veliky Slovak Jan Amos Komensk; 

Komensk^ narodil sa dna 28. marca roku 1592 vUhorskoi 
B r o de. 

Do neddvna najlepšf znatelia Komenskeho spisov a jcho život 
uzn&vali za rodisko jeho Nivnicu, dedinu ležiacu nedaleko Uho 
skćho Brodu. Tak Palacky, Rieger, Zoubek, Lindner, dfa Palackeh 
i naš Kadav^ v spise > Pf emyšlovanf o dokonalosti kf estonske* od 
J. A. Komenskčho,« tiež vydavatelia prekrasne vvstrojeneho »Orbis 
pictusa« v Hradci Kralove r. 1883 nakladom J. Popfšila tlačenćho, 
L. Dezs6 vo svojom spise >Comenius A. J. Magyarorszagon 1650 — 
1654.« vydanom r. 1883 — všetci uznavali Nivnicu za rodisko Ko- 
menskeho. 

Naproti tomu Zoubek v životopise nemecky pfsanom, pridanom 
pri preklade Komenskćho >Didactica magna« od Juliusa Beegera, 
udciva celkom rozhodne už v roku 1872 Uhorsk^ Brod za ro- 
disko Komenskčho .*) 

Uplne a konečne však rozriešil spor až L. A. Hrazdera, 
v spise: »O jmene a rodišti J&na Amosa Komenskćho«, 
jako sa o tom čita i v tohoročn^ch » Paedagogickych Rozhledech« 
soš. 2 v . str. 62 — 63. 

Ci však by bol naroden^ v Komne, jako udava K. A. Schmid 
v »Encyklopadi e des gesammten Erziehungs- und 
U nterrichtswesen s«, ci v Nivnici a ci konečne v Uhorskom 
Brode, všetky tieto obce ležia velmi blizo seba a sice v tom pdsme 
Moravy, ktore* od starodavna obuvaju Slovaci. 

Predkovia Komenskćho byvali v Komne, zkadial presfahovali 
sa rodičia slavneho Amosa do Uh. Brodu. 

Kto pozre na nečo dokonajejši zemevid uvid/, že Komna a ci 
Komnia leži velmi blizo zdpadncj uhorskej hranice a trochu opodial 
Uh. Brod. 

Všeobecne znamou vccou, že političke hranice nespadajii vždy 
spolu s ethnografickymi, že jeden a ten isty n&rod rozprestiera sa 
z jednej krajiny cez jej hranice do suscdnej krajiny, tak Rusi z Uhorska 
do Haliče a Bukoviny a ttadiaf daloj do Ruska, Rumuni zo Sedmo- 
hradska cez a poza vvsoke vrchy do kra7ovstva v Rumunskeho. Nemci 
z rajchu cez vvsoke Krkonoše a Sumavu do Ceska, Taliani, Nemci 
a Francuzi zo Svajciarska cez zodpovedajuce hranice do Talianska, 
Nemecka a Franciizska tak prestierame sa i my Slovaci z Uhorska 
cez Karpaty do suscdnej Moravv, tak že ta čiastka Moravy, 
kde narodil sa s 1 & v n y K o m e n s k y , bola a je o b y v a n £ 
sk u točnim i Slovdkmi a nie Cechmi, teda bol Komensky 
SI ov ikom. 

Tak piše A. N. Pypin vo svojej »Historii literatur slovanskych« 
dfa prekladu českeho : >V ty doby sdileli se Slovaci nejspfše v osu- 

*) Comcnius. Grossc Untcrrichtslchrc. Aus dcm Latcinischen ubersetzt 
ctc. von Julius Becger und Franz Zoubek. Lcipzig 1872. Str. XI. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



dech čeledi ostatnfch svćho plemene, Čechflv totiž a Moravanfl, jakož 
toho pffklad vidime za časfi riše Velkomoravskć ; však zd£ se, že 
hranice mezi Slovdky a Moravany v dobdch pred pozdejšfm 
političkim rozhranenfm Uher od Moravy ležela dile než jak se 
nynf spatfuje a sice nčkde u prostfed Moravv, t. j, Slov&ci tehdy 
dale na zdpad zasdhali než nynU 

Že však ešte i dnes Slov&ci zasahujii đalej na zapad za Uhor- 
sk# Brod, presvedčf n£s Pavel Jozef Safdrika Alois Vojtech 
Šembera. 

Prvy pfše vo svojom »Slovansk^ Ndrodopis« tretie vyd. 
str, 95 : »Ndfečf uhersko-slovenske\ Cdra ndfečf toto obmezujicf bčžf. . . . 
na zdpadč hranicemi ndreči českćho od hory Sulove" až do stoku 
Moravy s Dyjf i s Myjavou ; odtud se spouštf korytem Moravy, Uhry 
od Rakus dčlfcfm at& 

Šembera, profesor reći a literatury českej na c. k. vysokyx:h 
škola* eh viedensk^ch, pfše na str. 61. svojej znamenitej knihy »Z4- 
kladove dialektologie československć« takto: »O n&fečf 
slovenskem. i. Kde ndfeči slovenske jest obecne. Nafečf slovenske 
jest feč lidu obecneho v jihov^chodni v. Moravč a v severo- 
zdpadnfch Uhnch. Rozhranf jeho jde od hory Beskydu bliz pramenft 
Kysuce po hranicfch moravskych k prfismyku Lisskćmu, vehazf tu 
do Moravy pfes Lidečko pod Vyzovice a Zlfn a pfes Provodov 
a Bohuslavice k Napajedlfim, odtud postupuje pfes hory Zdou- 
neckć a Buchlovske* za Kyjov až k Pođi vinu, kdež pfechdzf u 
Lednice do Rakous k Valticfim a Cahnovu, beži pak od Stfezenic 
fečištem Moravy k Dčvfnu atđ.« 

Myslfm tymto bude každ^ uplne presvedčen^m, že svetoch^rny 
Komensk^ je jakožto Hun no Brodensis, jako sa sdm pisal 
(Opera omnia III. 72.), nielen Moravcom, Slovanom, lež skutočn^m 
opravdiv^m Slovakom. 

Tristoročniu pamiatku narodzenia tohoto Slovaka ide sldvif 
buduceho roku cety vzdelan^ svet. 

Do roku 1871, ked zvldšte v Nemecku prv^ raz sldvili 200- 
ročniu pamiatku jeho umretia, velmi mdlo dočftal sa človek o Ko- 
menskom i v paedagogick^ch spisoch. Jako hlavnć jeho paedago- 
gicke dielo spomfnali jedni jeho »Janua reserata«, ini »Orbis pictus«. 
O jeho hlbokoumnych skutočne paedagogickych dielach, v kto- 
rych theoriu v^chovy a učby tak neprevyšene bol rozvinul, 
jako jeho »Didactica magna«, »l nfo rmatorium školy 
matefske«, velkd štvorsvazkovd sbierka jeho hlavn^ch paedagogi- 
ck^ch spisov, ktorii v Amsterdame r. 1657 vo folio vydal pod menom 
>J. A. Cominii Didactica Opera omnia. Ab anno 1627 ad 
1657 continuata« nikto nezpomenul, jako by nikto už neznal. 

Až okolo roku 1871 vyšly preklady jeho hlavnćho spisu »Di- 
dactica magna« na nemeck^ od Leutbechera potom od Beegra spolu 
so Zoubkom, Dr. G. A. Lindnera, Zoubkov ceskf obširny životopis 



Digitized by 



Google 



io dom a Škola. 



r. 1 87 1, podobne nemeckć životopisy od Seiffartha, Pappenheima, 
Beegra a Zoubka. 

Dr. Purkynč bol našiel v Lisse r. 1841 česk^ text »Didaktiky«, 
ktord bol Romensk^ spfsal p6vodne česk£ ešte roku 1631, no vy- 
dan& bola až r. 1841 po prvf raz Maticou českou a od tedy ešte 
u Kobra pozdejšie a najlepšie r. 1871. od Beranka. 

Tito českd » Didaktika« Komenskćho velmi blahodarne pdsobila 
na v^vin českćho školstva. 

R. 1856 našiel Dr. Ant. Gindely podobne v Lisse česk^ rukopis 
»Informatorium školy matefskć«, ktorć r. 1858 v Prahe uverejnil. 
Toto je ndvod, jako dieta v rodine, v škole materskej vychovavanć 
byt ma\ prv lež so 6 rokami vstiipi do školy ndrodnej. Z tohto In- 
formatoria naučia sa i naše matky poznat rozdiel medzi v^chovou 
domacou a v zam^šlan^ch »ćvodach«. No o tom na inom mieste. 

Teraz už zomrety v^tečn^ František Zoubek od rokov preklddal 
spisy Komenskćho, uverejftoval ich v rozličn^ch česk^ch časopisoch 
i vo zvldštnvch vydaniach, pfsal obširne iivahy o jeho dielach, zd- 
mysloch, ktorć boly uverejftovane zvačša v »Musejnfku«. 

Z prekladov spomeniem len nasledujiice: 

»Zavčt didaktički a pffdavek k českć didaktice« ; »O vzdčlavanf 
jazykft«; »Didaktika analvtickd« ; »&eč o vzdelav&nf vtipu«; »Škola 
pansofickd«; »Drobnčjšf spisy nektere; I. Jak lenivosf ze škol vy- 
puditi. II. Pravidla mravfi. III. Zdkony gymnasia Lešenskeho. IV. 
Zakony školy dobre spofddane. V. Pravidla života. VI. Katona mravnd 
poučovanf«; »Pfedchfidce vševčdy;« atđ. 

T^mito publikaciami bolo učitefetvo českć ustavične udržovanć 
v istom spojeni s ideami Komenskćho, ktoreho naučilo sa čim dalej, 
t^m viacej pozndvat a ctif čo dosiaT neprev^šeneho, ba nedostiženćho 
paedagoga, čo svojskeho, blfzkeho, spolahlivćho v.odcu v otazkach 
v£chovy a učby. 

Popri Zoubkovi povstal v Čechach druh£ zbožnovatef Komen- 
skćho v osobe profesora Šmahu, ktory podobne dokazal sa byf ne- 
unavn^m a povolan^m prekladatefom a vykladateIom diel a snah 
Komenskeho. 

Tak počal on prekladaf spominanu veTku didaktiku (Didactica 
magna), ktord je tiplnejšia od českej, podobne velkf spis a d6ležity 
»Nejnovčjši methoda jazvkft«, ktorć oba spisy vychadzaly v sošitoch 
a tento rok majii byt dokončene. Podobne preložil a vydal dpln^ 
spis »Unum necessarium«, z ktorćho obyčajne len jedna kapitola 
bivala uverejfiovand v rozličn^ch cudzojazyčnych spisoch. Tiež v Baye- 
rovej »Paed. bibliotheke« vydal 3 svazky prekladov. 

Lahko možno si predstavit", že takto odchovdvane češke učitelstvo 
s velkou chtivosfou a nedočkavosfou prijfmalo každd i najmenšin 
novii zpravu zo života Komenskćho, každ£ uverejnen^ spis jeho a ta- 
kymto spdsobom stupnovana horlivosf a zaujatost za Komenskćho 
istotne d6stojn^m sposobom ukaze sa svetu prfležitostou sldvenia 
300-ročnej pamiatky narodenia jeho. 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. u 

Paedagogick^ch Rpzhledfi« spomeniem tu 
:tore chystajii v Cesku k budtfcemu roku 
ho Slovdka. 

sa zdstupcovia všetk^ch česk^ch jednot 
ahe a sostavili »Komitet k oslavč tfi- 
ozenfn Komenskeho.« 
~«~~. «™... w. -. «^Avaju priebeh a činnost tretieho zasad - 
nutia tohto Komitetu nasledovne: »Predseda sdelil, že 16. červenca 
odoslal žiadost Matici Ceskej, aby k roku 1892 vydala sob rani e 
Zoubkov^ch studif o Komenskom, a Matici ludu, by k tomuž 
roku vydala životopis Komenskeho« pre lud. — OMadom Matice 
Ceskej bolo poukdzano k tomu, že vskutku v Museu sa čosi pre 
Komenskeho pripravuje a bolo vysloveno prianie, aby len tiež ostatn^m, 
ktorf o Komenskom pracovat miefia, boly musejnć pom6cky, meno- 
vite latinski original sobran^eh didaktičkih spisov Komenskeho 
štyrsvazkovć foliovć dielo »Didactica opera omnia« — Zig.), učinenć 
prfstupnejšfmi, aby tiež literdrna pozostalost Zoubkova, Museu odo- 
vzdand, bola, čo najskor tak sporiadand, by sa z nej skutocne pre 
širšie obecenstvo tlažit mohlo. — OMadom Matice Tuđu sdelil predseda, 
že redakcia a nakladatefetvo sd ochotne, vydat pre lud pisan^ 
životopis Komenskeho a honorovat ho dfa uznania Komitetu, 
a s jak^m v^sledkom bolo jeho vyjedndvanie so štyrmi spisovatefmi 
o životopis tak# ; usneseno, aby o spfsanie životopisu na^ ziklade 
schvalenćho Komitetom programu bolo vvjedndvano s prof. J. Smahom. 
f)alej sdelil predseda, že trojo pozvani k in^m korpordciam z pnciny 
uctenia Komenskeho sii už vytlačenć a z čiastky rozoslanć ; dve na- 
kladatefeke firmy pražske už sriibily, že vo svojich časopisoch a ka- 
lend&roch žiadanć prfspevky k ucteniu Komenskeho prinesu, firma 
J. L. Kober však ohlašuje, že vydd v UstPednf knihovnč lacine 
a dokonale vydanie Komenskeho DidaktiKy Ceskej a Informatoria 
školy matefskej. — OMadom vvdania Methody jazykflv a Di- 
daktiky Velike sdeluje predseda, že vydanie jich doista zakon- 
čene bude, ponevdč ve&d prdca^ k riadnemu oboch spisov komento- 
vaniu blfži sa k ukončeniu. — Žiadost ku Mestskej Rade v Prahe za 
prfspevok pre Museum Komenskeho v Prahe nestretla sa z prfčin 
zovnajšfch hned na poprve s v^sledkom ; uzavreto obnovit ju v novej 
forme. — Po đalšom jednanf o ndvrhu prof. J. Letošnfka z Hradce 
Krdlovć, aby amsteroddmske vefmi vzdcne vydanie Komenskeho spisov 
Opera didactica omnia (1657) bolo k roku 1892 vydane v origindle, 
usneseno, by sa odporučilo istemu nakladatefovi českćmu v Prahe , 
ktor^ by doista k podniknutiu tak zdslužnemu zfskal podporu a pomoć 
ceskej Akademie. K podnetu tohože pAna, by otdzka hrobu Komen- 
skeho v Nardenu bola zjistend, usneseno, upOzornit na riu Svatobor, 
aby ddvajuc v r. 1891 komu podporu na cestu do Europy, uložil mu 
osobne (na mieste) vvšetrenie otdzky tej. — Predseda sdelil, že do- 
stalo sa mu od prof. J. Šmahy dvoch fotografif v£značnych vyobrazenf 
z Komenskćho spisov latinsk^ch, ktore daruje Museu Komenskeho, 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



i že prevedeni tiež zinkografie vyobrazenf zajimavych z t£chž< 
pre Stručn^ Slovnfk Paedagogick^ a nakladom Paedagogick^c 
hledfi. — Za pokladnfka zvolen^ p. A. Moudr^, učiter v Pra 
— I.; ktory prijima prfspevky jednot učitefskych, v Komifc 
častnen^ch. K ročnćmu prfspevku 10 zl. prihlasily sa dalej : U 
Beseda Budeč na Smfchovč, k ročnćmu prfspevku 5 zl. Budi 
stivickd. Buduća sch6dzka Komitetu určena* na 8. den mes. listopadu 
musela sa odložif až na 10. leđna. 

Odpisal som doslovne všetko, len že k voli lepšej srozumitelnosti 
poslovenčil, aby naše ct. obecenstvo videlo, jak sa h^be, jak celou 
dušou pracuje, jak rozmanit^mi sposobami a cestami starci sa bratske 
ndm učitefctvo češke" o sldvne a d6stojnd uctenie pamiatky rodom 
našho Komenskeho. 

Na iriom mieste sdefujii Paed. Rozhl., že Akademie Ceska 
včd slovesnosti a umžni vypfše cenu i(X>0 z!atych za najlepši 
spis o slavnom Komenskom. 

V štvrtej schodzke, ktoru mal Komitet k oslavč J. A. 
Komenskeho v Praze dfia 17. leđna, bolo sdeleno: »Prof. J. 
Smaha srdbil, že v linore t. r. predloži rozvrh prostondrodnieho živo- 
topisu Komenskćho k dobrozdaniu Komitetu, o čom uvedomena je 
redakcia Matice lidu. — P. E Beaufort ozndmil, že vyda v Pffteli 
domoviny mal£ životopis pre Tud; p. K. Jansky vyda tableau: Ko- 
menskeho Mravoučne desatero s vernou tohože podobiznou a inymf 
o Komenskom udaji ; firma J. L. Kober v Ustfednf knihovne už vy- 
dala Labyrinth a pripravuje a tlači pre nu Cesku Didaktiku 
s prfdavky z VeTkej didaktiky; pani V. Lužicka v Lađe pri- 
nese pojednanie o Komenskeho Informatoriu školy mater- 
skej. V prace o Komenskom pre kalendare uvrazali sa pp. v A. 
Mattuška, A. Moudr^, V. Nechvile, dr. J. V. Novak a J. Klika. Žia- 
dosti o literdrne uctenie Komenskeho v knihovnach vyddvan^ch pre 
učitefstvo a pre mlddež neboly a nebiidu zvldšt rozoslane, ponevač 
Komitet očakava, že redaktori tychto knihovien, ktori sii predsa uči- 
telia, bez zvlastneho vvbfdnutia budit konat v tomto smere svoju 
povinnosf! — Dalej ustanoveno, aby Komitet ročnim prispevkom 
10 mariek jako patrćn (na meno svojho predsedy) pristiipil ku Spo- 
ločnosti Komenskeho, prdve v Nemecku sa utvorujucej, i aby spisy, 
ktorć mu za to od Spoločnosti tej budii davani, boly ukladane v 
pražskom Museu Komenskeho. — P£n J. Klika zviedol tiež v hovor 
otdzku o uctenf Komenskeho v Narodnom divadle, ktore by 
s v^lohami skoro žiadnymi a s uspeehom nepochybnym mohlo pred- 
viest nektore dramaticky ličinne a kulturne vvsoko zajfmave jednania 
z Komenskeho Skoln^ch hier nielen pre pravidelne obecenstvo, 
ale tiež pre žiakov šk61 pražsk^ch; k jednaniam tym mohla by pri- 
pojit sa nejaka kantdta, na oslavu Komenskeho složeni i basen pri- 
ležitostnd, tak že by predstavenia i rozmanitostbu programu putaly. 
V zndmost vzate v^sledky dosavddneho vvjednavania o vvdanf la- 
tinskeho originalu sobranych didaktickych spisov Komenskeho. OMa- 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 13 

sdeleno, že pripravuje sa k vydaniu publikdcia 
). — Buduća schddzka Komitetu bude 21. 

uju bratia Česi i v inom smere neunavnii čin- 
mKomenskćho v Prahe, ktore už pekn^ 
Komenskćho sa vztahujucich darom obdržalo. 
Torkoto o pripravach v Cechdch. 

V N e m e c k u v Lipsku slavili 15. nov. 1871 200-ročnii pamiatku 
smrti ndšho velkeho Komenskeho a pri tej priležitosti založili paedagogickii 
ustrednii knižnicu pod menom Comenius-Stiftung dfa idey jeho, 
ktor£ podporami zo všetkych kruhov Nemecka širok^ch rozmerov nabudla. 
Spravuje ju učitef lipsky Julius Beeger, ktory vyše bol už spomenut^ 
jako prekladater VeTkej Didaktiky. Knižnica tdto čftala už 31. de- 
cembra 1882 31,000 (jeden a tridsat tisic) svazkov. 

Od tych čias zmahala sa viac a viac ticta, s ktorou hradia 
dnešnieho dna Nemci na Komenskeho, riastol vyše a vyše v^znam, 
ktor^ mu v paedagogickej literature priznavajii. Na takto pripra- 
venej p6de vidfme pohyb, ktor^ zase dta Paed. Rozhledft v nasle- 
dovnom sdefujem: 

V Nemecku podnieteno počiatkom listopadu let. roku osld- 
venie pamati Komenskeho družinou 28 paedagogov v a učencov 
vBelgii, Itdlii, Nemecku, Rakiisko-Uhorsku, Švedsku a 
Svajciarsku, ktora po ctitefoch Komenskeho počala rozsielat! za- 
timne a dovernć vvzvanie, v nomž rozpomfna sa najprv na oslavu dve- 
storočieho umrtia Komenskeho v r. 1871. Za dvadsatletie, ktorć od 
tedy upiynulo, rozsfrilo sa porozumenie tomuto vehlasnćmu filosofu, 
theologu a paedagogu tou mierou, že jestvuje dnes ćela obec bada- 
tefov v Komenskom a priatefov, ktord prest i era sa pres všetky 
zeme Europy a Ameriky. » Naroden^ na severozapadnom 
svahu malych Karpdt, kde Nemci, Slovania, Mađari blfzko seba byvajii, 
f)6sobiaca pracujucmedziCechmi,Poliakmi, Nemci, Mađarmi Angličanmi 
Švedami a Holanđanmi, jaksvojfmi mvšlienkami tak svojim životom nabyl 
Komensk^ všeobecneho v^znamu; nendležf jednotlivemu narodu, lež 
fudstvu. St^kal sa s kniežatmi a šfachticami, s vehlasnymi štdtnikmi a 
učencami svojej doby, sq zastupcami všetk^ch konfessii. Ačkofvek bol 
medzi predn^mi, ktori reč materinsku uviedli v obor predmetov vy- 
učovacfch a jakokofvek verne Inul ku svojej obci ndboženskej, tak 
predsa duša jeho snažila sa za idedly reci svetovej a ndboženstva 
svetoveho v nddeji, že t^m sjednane* bude smierenie svanacich sa 
ndrodov cirkvi a stavov. Octnul sa na rozličnych miestach a mestach 
£uropy na cestach svojich, ku ktorym ho nutily valky ndboženske. 
i'o dlhšiu dobu p6sobil v Pferove a Fulneku na Morave, v 
Lisse, v tehdajšom krdfovstvu pofckom, vElbingu, v Šaroš- 
ikem Potoku v Uhrach a v Amsterdame; ale tiež Londyn, 
Stockholm a Praha, Berlfn a Hamburg, Danzig, Štetfn 
Frankfurt n. O., Torun a Norkoping vo Švćdsku a mnoho 
n^ch možu sa hlasi£ ku cti, že boli aspon po nejaky čas jeho utulky; 



Digitized by 



Google 



i 4 dom a Škola. 



v Herborne v Nassavsku a Heidelbergu konal svoje št 
universitnć« .... 

Vyzvanie đalej vykladd, že tento »muž mnoho zkušan^, j 
sily boly vyčerpanć v boji za svobodnu svedomia a ktor^ za teži 
osobn^ch ztrdt pomdhal ku prichodu nov^ch a lepšfch časov«, zaslu 
viac než kto iny uctenia pamiatky 28. marca 1892, a to sp6so 
trval^m, založenim vedeckej Spoločnosti Komenskćho. 
ličelom bude, objasnit dosiaf menej všfmanii strdnku činnosti Koi 
skćho, jeho snahy pansofickć, jeho tiižby, zbudovat na zemi rdj 
a chrdm mridrosti, k nemuž zvelebenie školstva — dosiaf v^hr; 
skoro od Komenskćho vykladatefov lfčenć — malo byt len prosti 
kom. K tomu treba 1. vydat, objasnit a zpracovat všetky d( 
tejšie spisy a dopisy Komenskeho; 2. vedecky objasnit beh ži 
a svetov^ nazor Komenskeho a dejiny staršfch bratov, predovšet 
vydanfm prameftov k t^mto dejindm, nechže su v jakomkofvel 
zyku a z ktorejkofvek doby. 

Sfdlom spoločnosti md byt Berlfn. Zakladatelia budu š 
rodiny a spoločnosti, ktorć po tri roky prispejii aspon po 1 00 1 
kdch; patrćni, prispievatelia s 10 markami ročne; jim obom t 
spisy spoločnosti zdarma dodavanć, a budili oprdvnenf k hlasov 
o vofbdch pri shromažoeniach spoločnosti . . . Vyzvanie si sful 
že neminie sa Spoločnost Komenskeho s tispechom, ponevdč je 
mensk^ vysoko uzndvan^ a cten£, i priatefov a ndslednikov md rr 
všetk^mi stranami a konfessiami jako prav^ učenec a skviici sa 
všetk^ch cnostf krestansk^ch, r^dza mravnia povaha. 

Nenf pochybnosti, že v Anglii, Francii, Italii a Rusku pod< 
uctia pamiatku Komenskćho. 

Myslfm, že podarilo sa mi dvoje dokazat: 

i . že Komensk^ bol a je neodškriepne n d š nielen čo Sic 
lež že bol rodom sku točnim Slovakom, že my Slovaci mć 
prdvom pred svetom chlubit sa Komensk^m čo našfm; 

2. že skutočne tymto sposobom ide vzdelany svet sldvit ; 
ročniu pamiatku Slovdka. — 

Teraz nastdva otdzka, jako zachovdme sa my slovenske 
tefetvo a cel£ slovenski ndrod pri sldvenf pamiatky tohto naši 
spolu svetovćho vclikdfta? Jako a čim my zasvatime jeho pamia 
O tomro nech, rozm^šfajii naši fudia dobrej v61e, nech poddvaju 
vrhy svoje dobre mienenć ct. redakcii Domu a Školy a spolu 1 
poskytnri i prostriedky ku jich prevedeniu. Tu krdsne a plodosh 
pole pre ndrodnri horlivost! Zastanuc si na podu Komensk^m u 
nanii a jeho dielami v oboch rukach ozbrojenf budeme — Boh d 
v stave, s vysledkom odhdnat od seba temne prfšery, ktorć v 
novšfch časoch na nds sa valia! — 

Naposledy v siivislosti s t^mto mdm ku ctenćmu ndšmu 1 
vernemu obecenstvu tfprimnu prosbu, ktorii v zdujme samej 
svojim čitaterom laskave sdelit, prosim vysokoctene redakcie všetl 
našfch vefk^ch, malych časopisov. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



Prosba: Vyzyvam a prosim každii roduvernii slovenski* dušu, 
každćho na slovo suceho Slovaka, ktonf ma nejakć dielo od '^ 

Komenskeko, ci tlačenć, ci sndđ ndhodou v rukopise v 
jakćkolvek reci, čim staršie, t^m lepšie, aby nestažoval si dobro- 
tive napisat na dopisnicu upln£ titul a laskave zaslat nižepodpisa- 
nćmu do Pezinka (Bazin) spolu s osvedčenfm bol-li by nachyln# 
otazne dielo v pade potreby prepustit či na isty čas, ci darovat na 
vždy cielom zachovania spisu pre narod, či predat, a za čo. Z nov- 
šich vydanf, zvldšte česk^ch asi od r. 1 849. porfden^ch dostačf udat 
titul len skrdteno. 

Po predku nemožno určite povedat, k čomu poslužila by dobre 
tato sbierka. Až z v^sledku tejto mojej prosby uvidi sa, čo s na- 
shromažden^m abo k disposicii stojacfm materidlom dalo by sa vy- 
konat: či sriadila by sa v^stavka Komenskćho diel na Slovensku sa 
nachadzajucich; či dala by sa utvorit v povstdvajiicom Museume 
slovenskom dfa možnosti tiplna sbierka Komenskćho knfh; či mohli 
by srne cenne doplnit Museum Komenskćho v Prahe; či nenašlo by 
sa nejakć či tlačenć či rukopisni unikum; či ne dalo by sa jedno 
druhć sndđ dobre upotrebit k prfležitostnej publikdcii ku sldvnosti 
300-ročnej pamiatky narodenia Komenskćho ; a či konečne, aby srne 
aspoft vedeli, kde u koho treba by bolo hladat jedno druhe dielo, 
keđ nektor^ literdt zapodievat chcel by sa s vynašanfm na svetio 
pokladov, v spisoch Komenskćho nakopenych, no dosial aspon u nas 
neupotreben^ch. 

Jedno druhe* takć dielo, Tahko možno, opatruje sa i v skromnej 
sedliackej chalupke nekde za roštom, treba fen všetko dobre popre- 
zerat, v p£r stotisfc rodinach slovenskych može sa všeličo cenneho 
vynachddzat. 

Opatne prosim, nestažovat si, poprezerat všetky svoje knihy a 
jestli sa čo nachddza, podpisanćmu laskave sdelit. O v^sledku budem 
podaVat občasne zpravy cestou nektoreho časopisu a konečnii asi 
o štvrt roka, bo kto zatiar nič neozndmi, neskorej i na vec zabudne 
a tieto zpravy boly by potrebnć čim skorej, aby daly sa do budii- 
ceho roku zužitkovat. 

S UCtOU Jan Zigmundik. 

— «i M!-C- 



«Mens sana in corpore sano.» 

W zdravćm tele duch je zdrav^, stare pofekadlo pravi. Komu tento 

}} dar byl dan, nejšfastncjšim mflž b^t zvan.« Takto ospevuje 

f bdsnik v^znam telesnej vychovy. Tejto zasady a pravidla držali 

uz i narody starćho veku Greci a Rimania a prdve preto, zvlašte 

siedmeho roku v^lučne len na vychovu, vyvin tela pri dietkach 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



etel obraćali. Zndmo n£m je z dejepisu, jak veHcć stali sa 
y, ktorć sa tej paedagogickej z£sady : mens sana in corpore 
ržiavali. A mali pravdu, lebo sila, moc štdtu a krajiny zk- 
dravotn^ch pomerov deti a Tuđu patričnej krajiny. 
vzdelan^ch krajindch Europy držia sa i teraz toho pravidla, 
a napfnat ducha dietata pred šiestym rokom a tak zvanć 
:ć »Kindergarten« naskrze nie sii našskć 6vody. Ja mal 
žitost byt v takejto Froblovskej Kindergarten, mal prfležitost 
o tam dietky bez napfnania ducha vyvinovat, telesne cvičit 
, naskrze nem6žem porovnat našu ćvodu s Kindergarten. 
prfležitost byt v našfch ovoddch videl, že veru tam, »nem 
lanem kinozzclk a gyermeket.« Miestnosti kde sa 6vody 
ultiirnymi mađarsk^mi spolkami vydržiavane nachodia, sa 

tuberkul6snych bacilov, lebo miestnost pre v^kaly detureniec 
>znej 6v6 Nagysdd nachodia sa prostredne v blizkosti izby, 
ietky nachodia, nečistota, prach sii dobr£ vodičia bacilov. 
)vo Nagysctd nem tor6dik a tćt paraszt kolkel — a pdni 
e doma radšej nechajti svoje dietky, že však sa doma lepšie 
o len hladom, smadom zimou umorene sedliacke a chudobne 
re 6vody — nie preto žeby jich tam ošetrovali, opatrovali, 
im znechutili jich materinski iazyk aby jim zamedzili sbie- 
ličn^ch predrnetov, predstav, pojnov a tisudkov, ktore by 
/ doniest z rodičovskeho domu a jeho kruhu a tak lahšie 

učenie učitefa. Veru Janko v slobodnom vidi stromy, luky, 
r, doly. rieky, potoky, jarky, kopce, rozlične kamene, zvery 
e v ovode. Že tie obrazy tam ukazuje kisasszony s tym 
3cieli, lebo čim živši obraz, t^m lepšie utkvie v hlave 

3 že ale ma len Janko Sedliak a Ondro Beddr fst do 6vody. 
kultu grof Albin Csaky odovodnil to nasledujiicimi passu- 
n sa vraj umenšf velkd umrtnost dietok, že sa tam dietky 
iju intellektualne a mravne, že sa naučia po madarsky a že 
' čestne zardbanie chleba dcćry bukott foldbirtokošov. 
i Janko Sedliak a Ondro Bedar sii skrze to, že pojdu do 
isekurovani od smrti. Veru keđ Janko Sedliak a Ondro 
bude mat čo jiest, nebude si mat čo obliect a obut, tak 
:aždej dedine byt io 6vod, nuž zomre. Dajte Tuđu jiest, 
[ud chce žit, ale nezvačšujtc jeho tarchy rozličnymi danami, 

daftou na mađarisdciu. 

sa dietky po ovodach, polgdrkach a vobec v t^ch inštitu- 

ženske s mužsk^mi spolu ličinkuju, mravne vychovdvajii, 
i už i vrabce, že je to škandšl. V jednom hornouhorskom 
ti mestečku o čest pripravil elem. št£tny učiter dcćru jed- 
ina, jeho odmena bola, že avanžiroval z elementarneho na 
io učitefa a bol preložen^ do Pančavy. V tom istom me- 

polgdrke učite? stal sa o šest mesiacov po svadbe štastn^m 
x> ho žena obdarila synom, ktord chodila učit dievčence 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



iS DOM A SKOLĆ. 



Vyvin pisma. 

(Podava dr. Zoch.J 

'fsmom zoveme všetky znaky i bilagy, ktorć upotrebiivaji 

podla dakeho sdstavu k zaznačeniu svojfch myšlienok n* 

latku (kamefi, drevo, papiros, pldtno, kožu, pergament, papi< 
aby ich zachovali alebo druh^m zdeiili. 

Takćto znaky upotrebtfvali Tudia už v predhistorickej dobe 
nevieme, kto vynašiel pfsmo, no že je ten vynalez velmo v 
veDcej v^znamosti pre človečenstvo dokazuje i tk okolnost, že 
narody pripisujtf vyndlez pfsma svojim bohom. 

Prvotni znaky boly viac menej tfplnć alebo symbolickć c 
t^chpredmetov, i poehopov, ktorć predstavovaly alebo znazorftova 
ktor^m sa označovaly pojedinć slovd, slabiky alebo hlasky. 
prvćho druhu zoveme ideo grafičkim alebo predmetnim, d 
fonografick^m čili hlasopisn^m. 

Za najstaršfch časov upotrebtfvali ludia rozličnć zarezy, 
uzlfky, — tak ako to n. p. i dnes ešte robfme, ked si zaviaž* 
šatke uzlfk, aby srne niečo nezabudli, alebo baca na salaši, kc 
rovaš — ktor^mi si značili svoje myšlienky. 

Amerikanci v Peru i Mexiku vyvinuli uzlovnć pfsm 
zvanć kvipu, ktorć sa naučili pravdepodobne od Kytajcov, I 
dnes už dokazanć, že v prastarej dobe bola kytajska kultiira 
sena do Ameriky, tak znamenite, že mohli tym pismom z< 
narodu tfkazy svojfch vladarov. Tak£ Ukaz podobal sa neprav 
čipke, spletenej od nitky s uzlfkami. 

Dokonalejšie bolo pfsmo obrazkovć, ktorć predstavo vale 
viac menej podarenymi obrazeami. Obrazkovć* pfsmo upotr 
starf Kytajci, Egypčiania, Asyrci, Kaldejci, Babilonci a i 
narody prastarej doby v Azii, a Azteci v Mexiku mali i zna 
literatdru pfsanu obrazkov^m pfsmom, ktorri ale na žalost 
v^bojnfei špenielski. 

Skractfvanfm i spajanfm tak^ch obrazkov pretvorilo sa 
kovć pfsmo v Kytaji už v 3. stoletf pred Kristom na slovnć. 
slovo dostalo svoj zvlaštny znak, ktor^ sa vyvinul postupne z ot 
ktor£ predstavoval už či predmet či poehop. Tak^ch znakom 
Kytajci do 100.000, no v spisovnom jazyku upotrebujii ich 
8 — 10.000, a v obyčajnom obehodnom pfsme len asi 2 — 3000 z 
Kytajskć slovnć pfsmo pretvorilo sa v Japane na slabi kov* 
panskć pfsmo upotrebdva 76 znakov, ktor^mi označuje syl; 
ktor^ch je složena japanski reč. T^ch 76 znakov zovu kat 
I Kytajci i Japanci pfšu svoje riadky s hora na dol na papieru 
znali už davno, na hodbdbu, na pergamente atđ. 

Slovnć pfsmo md tii zvlašnost; že sa nemenf nasledkom j 
tick^ch premien reci, preto je možnć, že sa v kytajskej rfši 
rozumief v pfsme vyše 400 milionov dušf, ktorć hovoria tak ro; 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



sindhi atđ. S buddhismom rozširil sa sanskryt, pravda dosf preme- 
nen^ i v Tibite, po ostrovoch indick^ch i v zadnej Indii. 

- Vdžno je, že fenickd abeceda podržala na celej tejto velikdnskej 
ceste po Azii vždy prvotni svoj t^p, t. j. že mala znaky len za 
označovanie siihldsok, a že neoznačovala samohldskv alebo ich len 
značila pobočn^mi točkami i čiarkami. 

No fenickd abeceda nesfrila sa smerorn v^chodnym po Azii, 
lež i zipadn^m a došla tak do Europy, a najprv ku Grćkom. Na 
tejto ceste ztratila hore spomenut^ svoj t^p a sdokonaliac sa v 
Grćcku pretvorila se na uplnć hldskovć pfsmo, ktore m& prdve tak 
znaky pre samohldsky ako aj pre siihldsky. 

Čfm prijali Grćci fenickć pfsmo — vravi sa, že ho do Grćcka 
doniesol Kadmos — hneđ upotrebili štyri fenicke znaky, pre ktorć 
nemal grćcky jazyk hldsok, k označeniu samohldsok a, e, i, o (alfa, 
egialon, iota, omikron) fenicky znak siihldsky v (digamma) upotrebili 
k označeniu samohl£sky v (li). Ndsledkom toho mala grćcka abeceda 
prvotno 21 litier, a koncila sa literou v (vpsilon). 

S počiatku pfsali Grćci, tak ako aj všetky ostatnie ndrody, 
ktorć prijali abecedu fenickii s prava na Tavo, pozdejšie pfsali prv^ 
riadok s prava na lavo, druh^ s lava na pravo, treti zase s prava 
atđ. A konečne prevlddal praktičnejšf sp6sob pfsania všetk^ch riad- 
kov s Tava na pravo, tak ako pfšeme dnes. 

Pozdejšie vynehali Grćci literu digammu i znak pre hlas ku (q) 
ćele, lebo grćcky jazyk nepotrebuje siihldsky v i q, a urobili, spojac 
znaky dvoch hldsok spolu, znaky dvochhldsok dz ks ps ph (f) 
i eh i pre dlhć samohl£sky e i o. Tak sa vvtvoril ionsky alfabet s 
24 literarni, no keđ sa onedlho počali upotrebuvat k označeniu hldsky 
g, literu r, stopil sa alfabet na 23 literv. 

Etrusci, pravdepodobne ndrod slavianskeho korefta, Latini i 
ostatnć n£rody v Italii prijali alfabet grćcky od grćckvch kolo- 
nistov. — 

Stard latinski abeceda mala prvobytno len 20 pismen od a — v, 
a doplnila sa len v prvom stoletf pred Kristom do 23 pismeny. 
(Pokračovanie nasleduje.) 

— <*HM- — 



Vzorky pre vjhičbu z prfrodopisu. 

uiatom netopierovi. 

dl ko menujeme to zviera, ktorć ndm večer ponad hlavu lieta? 

7/Jl (Netopierom). Tu je obraz tak zvanćho ušatćho netopiera. 
•Ap (V^zor jeho tela.). Kto z vdsvidel už netopiera? (Ja som 

videl). Ktorćmu zvierafu podobd sa netopier? (My§i). Prečo podobd 



\ 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



spozoruje r6j mušiek alebo nočnieho motala, nie zrakom ale sluchom. 
Zrak md slab#, on vidi viac citom ako okom. Cfti nielen uchom, ale 
i svojou blanou. Tdto je velmi citlivd. Keđ lieta, vyh^ba zručne pred- 
metom; nebiiši sa ani do steny, ani do konara, ba vidf, čuje jich 
citom zđaleka. Poprefahujeme-li v izbe sem a ta niti a pustfme-li do 
nej netopiera so zalepen^mi očami bude lietat sem a ta bez toho, 
žeby do nich zavadil. 

Pravdaže, keđ sa sem a ta nalieta, dostane i dobr£ appetft. 
Kto pracuje, toho žaliidok Iahko trovf. Desaf alebo dvandst chnistov 
je preftho tolko ako nič. Sotva že jich sožral, už je zase lačn#. Preto 
je on ukrutn^ kdntritel nočnieho škodlivćho hmyzu. A ponevdč tento 
hmyz najvačšmi škodf lesom a ovocn^m stromom, preto je netopier 
veFk^ ochranca lesov a ovocn^ch stromov. 

Keđ sa v noći nalietal, utiahne sa vo dne do komfna alebo do 
tmav^ch dier star^ch mdrov, star^ch v&žf, zavesf sa na zadnie nohy 
a spusti hlavu na dol. Takto odpoćfva netopier, vysačky, pri čom sa 
sem a ta kolembd. 

Ponevdč navštevuje komfny, preto naklebetili nafi, že požiera 
slaninu, a preto že ho treba prenasledovat. Ako hovorfme, to je klebeta, 
lebo on sa slaniny netkne, čo by ako vefmi hladn^ bol. Makkii sla- 
ninu už i preto nemože požieraf, bo md velmi ostrć a končitć zuby. 
Pre takćto zuby hodf na tvrdšf pokrm, a to je hmyz, n. pr. chrdsty. 
A preto nie prenasledovat ale chrdnit mdme netopiera, sta ndšho do- 
brodincu a spojenca proti škodlivćmu hmyzu, bo netopier je špatnć 
sfce, ale osožnć zviera. Taktiež nepravda je, že by sa do vlasov za- 
riepal. Lieta sfce blfzo hlavy, ale sa do nej, do jej vlasov nezarepf. 

Otdzka je, čo robf netopier v zime? Ci i v zime lieta? (Nie). 
Prečo nie? (Lebo v zime nieto hmyzu v povetrf). Keđže v zime nemd 
pokrmu, vyhladd tmavć skrase, dutć stromy, starć miiry, zavesf sa 
na zadnie nohy, upadne do tvrdćho spdnku a zmeraveje. Takto spf 
až do jara, k^m ho to božie slniečko svojfm teplom nezobudf. Obyčajne 
trdvia zimu spoločne, viac sto vo vedne, aby jim bolo teplejšie. Len 
kde-tu, keđ je v zime niečo teplejšie, prebudf sa zo spdnku, poobzerd 
svoj polovn^ revfr, avšak hneđ zas vrdti sa do spoločnćho brloha, 
do spoločnej skrase. 

Samička kojf svoje mladć mliekom a nosf ho zakvačenć na 
prsdch sebou asi pat t^ždftov, k^m nepodrastie a o svoju živnost 
samo sa nestard. Pre tiito prfčinu, netopier nemd hniezda^ 

Otdzky. Ktorćmu zvieratu podobd sa netopier? Čo pokriva 
jeho telo? Akej barvy je tdto srsf? Prečo menujeme ho ušatom? Co 
md netopier miesto kr^del ? Akć sd jeho prednie nohy a tychto prsty ? 
Ak# je palec predn^ch ndh? Na čo mu sliiži tento palec, jeho pazur? 
Odkiat a pokiaf obtočen^ je blanou? Akd je tdto blana? Prečo md 
na predn^ch nohdch dlhć prsty? Ake sii jeho uši? Čo md v usnom 
otvore? Akć md zuby? v Kde zdržuje sa vo dne? Ako oddychuje? Čim 
pozoruje večer hmyz? Čo je ufiho vyvinutejšie, zrak a či sluch? a čo 
ešte? (Cit). Čfm tedy čuje? Čfm sa živf? Ako lapd svoju korist? Čo 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



24 DOM A ŠKOLA. 

sa delohami. Ale z čohože bene ten kifle svoju potra 
vvstane. Nuž, čo že srne v predošlu prfležitost o žitno 
dali? Z čoho sa ten živi? Ten sa živf z miiky v žite 
je ten ist£ pdd i tu pri b6be? Nie je tu ten ist£ pi 
dostdva tedy klik bćbov^ svoju pptravu? Dostdvajuzc 
deloh. A tak je tomu skutočne. Čim sii tedy delohy 
mu skladom potravy. 

2. Prestdvka. 

Kifle b6bov^ md tri čiastky, a sfce: korienčok, 
delohv. Pierko zdležf z pnfčka z malunk^ch lfstkov na 
sii tie dva mašite* laloky v bdbe. Z t^chto dostdva klik 
Ony sliiža mu za sklad potrebnej potravy. 

Porovnanie. Porovnajme teraz už b6b so žiton 
majii obal alebo chrdnič a klfk alebo zdrodok. Ale 
v sebe i muku; b6b nema*. Porovnajme oba kliky! Kl 
zostdva zo troch čiastok, a sfce: z korienčoka, pierk 
deloh. A klfk žitn^ z kolk^ch čiastok zdležf? Len zo dv< 
Z korienčoka a pierka. Z čoho živf sa klik žitn^ za m 
ktord sa v žite nalezd. A klfk bdbov^? Zo dvoch mas 

II. Jako sa stromy rozzelenavaju. 

C i e F. Dnes poučfme sa o tom : jako sa stromy n 

R ozbor. Kto z vds by mi vedel niečo o tom po) 
majii puky. Ony z jara zvačsujii sa, a potom zjavuje 
je. Aby srne sa ale o pukoch niečo d6kladnešie dri 
niesol som dakolko vačšfch pukov z divćho kašt 
(Kde toho niet, v pdde tom prines z javora aleb 
puky). 

i. Siibor. Spdnok pukov. Kedy že nardstly 
tejto letorastky (ratoliestke) ? Iste len teraz z jara? N 
prv na nej. Kedv boly uz na nej? Odpoveđ vystane. 
že si tiito zo sbierky mojej vzatii usehlu letorastku ! 
puky? Ano, všadial tam, kde je list, je i puk na nt 
tiito odrezal som ešte minulej jaseni na nej. A keđ 
puky zostaly ešte. Co muselo tedy prv na tomto n 
je teraz tento puk? Musel na nom list stdt Či to i 
rastoch stromov vidiet možno ? Ano, na miestach t 
malć trojhrannć jazvy. Jazvy tie, ponevač v 
stopky listov upevnenć boly, menuju sa stopečnic« 
levđbibćk). Jako sa menuju jazvy tie, Anna ! Menuju 
Prečo sa takmenujii? preto, že v nich dakedy stopi 
nene boly. Co nalezd sa tedy vždy s pukami spolu 
Nalezajii sa vždy na nej listy a stopečnice. 

Ale jako že sa pukom t^mto v tuhej zime voc 
mrzly? Odpoveđ vystane. Nuž, keby boly pomrzly : 
teraz z nfch listy povstat? Nemohly. Tedy z toho nas 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



26 DOM A ŠROLA. 

■ ■ ... . . 

vystane. Či ste to ešte nespozorozovaly, že rastlin^ v 
pdl&vom lete ćele iniče vyzerajti než po v^datnejšom daž< 
premena ti? Rastliny potrebuju čas po čaše dažđa. Prdve 
sa to i s drobulink^mi lfstokami v puku. Jim je tiež potre 
A keđ sa puky šupfn svojich zprostily, čo stdva sa jim zt 
Tie jićh [šupiny. Či ste pozornost svoju na to už obrdtil 
tie šupiny pozdejšie z letorastov ztratia? Vietor jich 
otrasie. 

Ćo všetko spf tedy v puku? Lfstoky. Ale obzri i 
puk, Miško! V tomto su* kvety. Ci sii v každom pu 
Nie v každom. Kolko druhov pukov jest tedy? Dva sii dri 
A sfce? Puky listovi a puky kvetovd Ci sa pukv kvetov« 
# v^ch dajii za včasu rozoznaf. Ano, kvetovć b^vajii znači 
od listov^ch pukov. 

2. Presti vka. 

Puky vyvinujii sa teplotou a vlahou. Kedf sa Hstok 
objavia, opadaju* z nfch šupiny. Sii dva druhy pukov, a 
listovć a puky kvetovć. Kvetove b^vajii značne hrubšie o 
pukov. 

3. Hlavnia prestdvka. 

Slož si ju sdm z 1. a 2. prestdvky a budeš mat pož* 
sledok v^učby! 



Pom^lend methoda vyučovania mađarči 

odernf paedagogovia a methodisti v posledn^ch časc 
►\f JL o zdvod pretekali sa vyndjst takć methodickć zdsadi 
'] :f J prostriedky, pomocou ktor^ch by sa jeden alebo d 
sk£ predmet diefatfu čfm Iahšie zndzornit dal, aby ono rozu 
život jeho osožne tenže predmet pochopilo a neskoršie i 1 
človečenskćmu svojmu v^vinu usp6sobnilo. Oni chceli pom 
dietafu, aby ono mrtvou literou v knihe trdpenć a muče 
ale aby sa pomocou vyviftovacieho a rozprdvajiiceho sposc 
tefne naučilo a pochopilo vec. Modernd vyučba pomolila len c 
učitelom ale v&čšej prdce a štiidiumu narobila. Pomohla ndi 
že mdme duševn^ p6žitok z toho, keđ vidfme, že naši cho^ 
to, čo srne jich v škole naučili rozumne upotrebit v život« 

Pam&td sa z nds nejeden na tie časy, keđ srne redlne 
bez všetk^ch k zndzorneniu potrebn^ch učebn^ch pom« 
Mapy, prfrodopisnć a silozpjrtnć obrdzky boly zriedka 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



28 DOM A ŠKOLA. 

Gyermekek is keljetek 
Es ne restelkedjetek U 

Deti za nim vravia po jednom riadku, z tohot« 
to slovo »Kikiriki« lebo sa nebordk kohiit sdm n; 
kecf jim to spieva. Že sa dietfa slovenske tento ve 
sa niet čo divit. Bože, odpust moje hriechy ! Papaj 
a nauči sa vypovedat: 

Samo Novdk 
Dobr£ Slovdk! 

To vdm dokdže v Orave v D. Kubine p. f d 
schmidtov papagaj. 

My nie srne nepriatelmi mađarčiny. Odstup to 
aby ju naše deti kecf dospejri vedely, ale nech sa 
a nech jich netrdpia skrz to, že jim ju nechcti dat 
urdžka zakona, ktor^ hovori: >hogy a magyar nyelvet 
kell tanftani.« 

Ked vldda chce, aby naše dietky sa naučily 
posiela n£m za učitelov sem na Horniaky tak^ch 
slovenčinu, mađarčinu a nemčinu v moći a nech 
i na polg£rky ludi, ktorf len v^lučne jednu reč ved 

Ako by sa zadivila i samd vldda, žeby ćietk) 
v mađarčine robily, ako teraz. 

Čože si počne k p. v Orave na Pokryv£či rod< 
Mađarka? Ci keđ nevie slovensky pomađarčf Pokt 
ani v jednom, ale ani v drubom pdde. Zmatku d 
i fardrovi i richtdrovi, fardr kon, rtchtdr kčfi, ale 
slovensky viac škodi, ako osožf mađarskej allam es 

Skoda, že sfušovali dobru methodu Groćvovu 
a Kakujayho medzi Nemci, a sice skrze to, že len 
učia a nechajii dietafu samu vec pochopit. 

Je to všetko na ukor nišho Tuđu. Nemože nap 
pamat ubijaju mrtvou literou, že o živej reci ani i 
človek nerozumie, to je prenho mrtvč. Ja sa m6žer 
sk^ verš, keđ ho nerozumiem i v mojej reci nema* 
ceny. 

Ohlupujii sa naše deti, že k v6li nepraktickem 
činy hrozi sa im »nem szabad totul beszelni« ani 
niečo dosiahlo. Diefa potom nehovorf nič, stane s 
zddumčivć a smutnć a to všetko pre to, že sa 
učiterovi nepdči materinski reč diefata. 

Ked kedy, teraz mohli by pdni ti pri zelen^cr 
nerozumne vyučovanie množi' nerozumnych ludi a 
nejšf jeden štdt, tym biednejši je jeho Tud, dno i o 



->-ll!-< 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



30 DOM A ŠKOLA. 

12. Podražec obecn^ alebo vlčia noha 
matitis; die gemeine Ostertuzei od. Donnenvurz; 

XLVI. 

1. Chlebofi protisečn^ (Artocarpus incis 
fruchtbaum; valćdi kenvćrfa); 

2. Orobinec širolist^ alebo rohož (T 
breitbl&tterige Rohrkolben od. die Pumpkeule; b< 

3. Zevar alebo šfvar jednoduch^ alebo 
simplex; der einfache Igelskolben od. Igelskopf; 1 

4. Kukurica obecnž alebo tureckd pš 
kyfia (Zea mais; das Welschkorn od. der Mais 
vagy tengeri vagy tčrdkbuza); 

5. Oštrica piesočnd (Carex arenaria; die ! 
kos s£s); 

6. Zimostrdžec obecn^ alebo krušpan (1 
der Buchsbaum; tćlizttld puszpdng); 

7. Morušeft alebo murva biela alebo d 
alba; der weisse Maulbeerbaum; selyem eperfa); 

8. Žihlava alebo žehava mrtvica aleb 
alebo kopriva žhavd (Urtica urens; die kl 
aprć csaldn); 

9. Nezv&d alebo laskavec alebo drah< 
alebo perjanica (Amaranthus caudatus; der ges< 
od. Garten-Fuchsschwanz ; csdkćs amardnt); 

10. Jelša alebo jelcha alebo olša lepka^ 
die gem. Erle od. Eller; mćzges ćgerfa). 

XLVII. 

1. Kćkosnfk obecn^ alebo palma h 
nucifera; die Cocosnuss-Palme ; kćkos pdlma); 

2. Kališec krvav^ alebo krvavec obec 

guisorba; die gem. Becherblume od. der welsche Bibernell;. verfeju 
csdbair) ; 

3. Zminec plamat^ alebo kozlec alebo Aronova brada 
alebo kačie zelie (Arum maculatum; der gemeine Aronsstab od. 
die Zehrwurz; mocskos kontyvir£g); 

4. Zminec vodnf alebo diablik bahnf (Calla palustris : 
der rothe Wasserpfeffer od. das Sumpf-Schlangenkraut ; mocsdri kalla) 

5. Orešdk krdlovsk^ alebo vlask^ (Juglans regia; de; 
gem. Wallnussbaum ; pompds dićfa); 

6. Dub Ietnf alebo kremeldk alebo lužniak (Quercu< 
pedunculata; die Sliel-Eiche od. Edel-Eiche; kocsdnyos tolgvfa); 

7. Buk les ni (Fagus sylvatica; die Rothbuche od. Waldbuche 
erdei bikkfa); 



Digitized by 



Google 



tsse 
»inu 

*); 

roi 
ny 
f 

(< 
or<5 



ec 

oal 
dći 

a 
F« 

ys. 
ine 

1a 

■■', « 
:rv 
vere 
(TI 

0; 

pre 

*6ks 

ve 

hori 

*>; 

iek 
iun 



k a 

oz 
alvv 
dk 

(F 
at 



Digitized by 



Google 



menjtink iskolajdba 6n miniszteri iskolaldtogato yagyok — en 
kiforgathatom a tanftćt a magyarban.« Kobia si takfto pan<i 
z učitera »hetz,« no len dotedy, k^m neprijdu na dobrćho. Mi 
by srne to cteni pdni bratia zvlašte v konfessiondlnych školit 
ličinkujiici vedef, čo smie a m6že robif p£n šk6Idozorca štatn 
a jeho pomocnfci »miniszteri iskolaldtogatđk« v konfession£lnyci 
školach. Skdldozorca jako aj miniszteri iskolaldtogatć nemd prfs 
bez predsedu alebo tohoto ndmestnfka do školy, a keđ prfd 



Digitized by 



Google 



4 A ŠKOLA. 33 



n6že i ot£zky ddvat detom, ale len 
vrchnostou v takzvanej učebnej osnove 
MA si zndmost nadobudndt na zaklade 
le o poriadnom a neporiadnom navšte- 
ov. Všetky osobne* n£pady a kritiky 
sobnć veći sa učitelovi medzi štyrma 
očima maju poveaat. 

Ktože je ale tomu vina, že si s nami ministerskf navštevovatelia 
šk6l »hetz« vvčifiajri ? Zčiastky my sami. Viem kollegov, ktori, ked 
priđe p. škdldozorca, bozkdvaju mu ruku a trasii sa na ćelom tele. 
Učitef, vzdelan^ učitel, ktor£ si je vo svojom »fachu isty«, nech si 
vždy to mysli, čo onen učitel, ktorćho v škole navštfvil cis£r, a on 
si vtedy prikryl hlavu klobukom, chcejiic ukdzat, že je on najv&čsim 
pdnom vo škole. Viem i tak^ch učitefov, ktori, keđ je cšte šk61do- 
zorca v pitvore, už kričia: Vigy£zz! Kezeket az asztalra fel! Chcejii 
svoje slabosti zahladit tou l£tkou, ktord sa pdnu šk61dozorcovi naj- 
lepšie pdči. Zndm i tak^ch — t^m to za zlć neberem, lebo majii 
100 zl. platu, — ktori vvjmuc spevnika, katechismusa a zemepisu 
v krdtičk^ch rytmoch ani knihy ani žiadon časopis nečftaju. Žc si 
ale s nami »hetz« robia istf p£ni, tomu sd vinnf — prosim najpo- 
niženejšie, nech sa ner£ča nahnevat — i naši pdni predsedovia škol- 
sk^ch stolfc. Predseda školskej stolice je, čo sa duševnej i hmotnej 
administrdcie t^ka, »totum fac«, teda všetko. No a koFko rdz 
prišiel skoldozorca bez neho do školy! Prečo upiištame od svojho 
prdva? Ci by to nebolo pekne, keđ skoldozorca sa p^ta: Mit 
tudnak a magyar nvelvbđl? predseda školskej stolice sa p^tal : čo 
vedia dietky z ndboženstva a materinskej reci? Velebnf pdni by ne- 
mali si držat za ponfženie seba, keđ by sa toto pitali. Budu videt, 
že keđ sa my budeme mat na čo opret, smelšie si budeme počinat 
v oči rozličnej branže iskolal£togat6v-ov. Potom sa neopovazia uči- 
tela persekvovat, aby s magyar hazafias pdrt-om držal pri vofbe 
biskupa. 

U mna pridala sa udalost rozprdvand v Cernoknažnfku. Šk61do- 

dozorca sa p^ta žiaka: kto je nateraz minister prem£vky? Dieta ne- 

vedelo. Skoldozorca pomdhal mu, napomenuo prvu slabiku Ba. Diera 

vypovedalo celć slovo Baltik miesto Baross. Mna to nepomiitilo, 

a ked mi p. škdldozorca povedal: »Tanitvdnvai csak Baltikrćl dlmodnak.« 

Odpovedal som: »Igen kerem es nem csoda, mert Baltikot most ev. 

pttspoknek vdlasztjdk, kiilčnben Baltik hires mint ev. egyhdzi tćt ir6 

ćs mint kitilnđ ev. lelkćsz.« A m6žem povedat, že ma nenahovdral 

i svoju stranu, ako som počul, že vraj niektor^ch z mojich kollegov. 

Učitel, keđ sa postavi na stanovisko pravdy, kond svedomite 

roju povinnost; m6že smele použit bdrskde svoje občianske i cir- 

evnć prdva. Kto je ale paj£c, komediant a k v61i sndđ nejakim 

notn^m chiitkam zada na svojej učitelskej hodnosti, ten darmo 

adat bude nie len od intelligencie ale i od prosteho fudu, aby si ho 

il a vdžil ako učitela. 



Digitized by 



Google 



U £K)M A ŠROLA. 



Neviem, dokedy potrvd u n£s v Uhorsku, že dozor budii 
nad nami Iudia na to nepovolanf. RozpraVa sa na sneme, aby 
od »fachu« vymenovanf boli za šk61dozorcov, ale nevidno prer 
Mnoho je ešte padnut^ch fdldbirtokošov a hladn^ch pdnov, 
ašpirujd za »kirdlyi tandcsovstvom.« Nech sobč majf, nic tim i 
kajf — len potom nech ndm tam pokoj dajtf, kde nds nemaju 
urdžat. Do ndboženskćho i rodnćho presvedčenia nemaju sa n 
šk6Idozorci a ministerskf navštevovatelia škćl. Keđ si človek za" 
cirkevnćmu a krajinskomu zadost' urobf a vychovdva hodn^ch s 
a dcćry pre cirkev, ndrod a vlast, — ostatnć je jeho osobn; 
ležitost a svoboda. 

My srne učitelia, ktor^ch chrdni naša autonomia pred ndpj 
Ak nevieme svoje autonomnć prdvo, dajme si ho vysvetlit s 1 
predstaven^m. Len ten učitel bude si vedet zastat na stano 
prdva a pravdy, ktor^ vie, čo je jeho prdvo. 

Z tejto prfležitosti mal by som prehovorit o ućiteloch, 
učinkuju na staniciach, ktorć neposkytujii zdkonom predpisanć 
zlatovć minimum, a ktori sti zy£čša neusposobili. Ja by som t> 
mienky, aby naše cirkevnć vrchnosti na tom boly, aby sa pre t] 
učitelov sriadili po seniordtoch aspoft za mesiac cez pr£zdnin> 
hradnć naukobehy. Ja myslfm, žeby sa to z toho takzvaneho *i 
segđyu«, ktor^ ddva štit dištriktom, mohla zaokryt hmotna* sti 
naukobehu. 

Najdu sa učitelia po seniordtoch, ktorf to zadarmo urobia, 
držali naukobehy a učitefom na naukobeh chodiacim by sa n 
udelit podpora z toho »£llamsegelyu.« Darmo, obec niže 300 
majuca nem6že ani niitena* byt, aby si 300 — 400-zlatovćho u 
držala, a cirkev pri tom všetkom ma* — vlastne mala by - 
starat o cirkevmi i liternti vzdelanost tak^chto filidlnych cirkevn 
Ostatne o tomto r£d počujem mienku vel. duchovenstva. 

Jdn Bun 

— -MM* — 



Ndvrh zdkona o detskych opatrovniach pred snem 

»Otcovia vlasti« započali rokovat o menovanom n£vrhu zdi 
dria 19. januara. Jako srne predpovedali(I), tak stalo sa. A 
malć v^nimky (šlachetnćho Mocsdry-ho a niektor^ch sask^ch 
slancov) všetci pretekali sa vo »vlastenectvc«. I tu dokazali, že 
tfto potratili všetok cit prdvo a slušnost. Neštffa sa už siahat c 
rukou ani na prdva rodičovskć — tedy na tie najprirodzenejšie r 
— nech len dosiahnu svoj nemravn^ cief: pomađarčenie nerm 
skćho obyvatebtva. My vy slovili srne sa už o t^chto »otra^ 
ni a eh«; teraz v krdtkosti poddvame len priebeh rokovania. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



36 t)OM A ŠKOLA. 



Barćn J. Salmen tiež neprijfma ndvrh v terajšej forme, lebo 
daVa štdtu lilohu, ktorri majii rozliištit rodičia a spoločnost. A ne- 
klesne ani umrtnost detf, ba sndđ naopak. Zazlieva dalej rozvrhnutie 
obecnej prirazky, keđ nem6žu vydržat ani narodnie školy. Je to 
prepiatost chciet učit mađarčinu 3 — 5-ročnć deti. 

A. Kovdcs zazlieva, že mladšie ako 3-ročnć dietfa nepnjmu do 
opatrovne. 

Ludovft Mocsdry tvrdf, že zdkon mieša sa do najprirodze- 
nejšfch prdv rodičovsk^ch. Klesnutie detskej limrtnosti nedocielime, 
lebo ked dvfhame tarchy, t^m limrtnost bude prdve vačšia. Hlavnou 
pričinbu donesenia tohoto zdkona je šfrenie mađarskej reci a to je 
nepotrebni. Stidobnfctvo treba sriadit tak, aby každ£ mohol Madat 
si pravo v svojej reci. Všeobecnd mađarisdcia ohrožuje narodnosti 
v jejich jestvovanf. Mađarisdcia md prdvo len v medziach prirodze- 
n^ch zdkonov; prevddzat ju ale ndsilne a neprirodzene : to je ne- 
miestna politika. 

K. T6rzs odsudzuje takć pokračovanle, ktorć chce tak hu- 
mdnny (!) zdkon predstavit jako v^plod ndrodnieho chauvinismu. 
Filtschovi na jeho tvrdenie — jakoby učenie sa dvoch rečf bolo 
škodlivć pre malć dietky — odpoveda, že zdmožnf ludia držia si pri 
detoch bonny, ktorć shovdraju sa s nimi v cudzej reci. (Tedy chybu 
chce ospravedlnit zase len — chybou! Podav.) 

J. Schuster protestuje proti tomu, že každćho saskćho vy- 
slanca považujii za partikularistu. — Zdkonom a nasilfm nepoma- 
đarčia nikoho. Pomery a zdujmy m6žu zmenit Fudf, ale ndsilie nikdy. 
Politika nepatri do školy. Ked chceme dosiahnut cieF, nie ndsilie, ale 
svoboda musf byt heslom vlddy. — Ndvrh neprijfma. 

Gr. A. Kdrolyi schvaluje nutnost navštevovania opatrovnf, ale 
navrh neurčuje, kto vlastne md posudit to, či dieta je dobre opatro- 
vanć v dome rodičovskom. V dedinach žiadal by si mat litulne. 
Ponevdč menšie obce nie su v stave samy založit si opatrovne, po- 
ukazuje na spoluposobenie cirkvf, o čom hovori sfce i sdm ndvrh, 
ale žiada niečo takćho, čo na pr. katolfci nemćžu prijat, totiž mod- 
litbu. V cirkevnych opatrovniach nemože byt vynechand riadna 
modlitba. 

Št. Rosszival vfta ndvrh. Osvedčuje, že cirkevnć opatrovne 
prfjmu dietky aj in^ch konfessif a tak tedy je nepotrebni vyslovit 
zakonom nutnii ndvštevu. 

A. Be6thy prijfma ndvrh. On ctf si sfce prava rodičovskć, ale 
ddva za pravdu Maculay-mu, ktor^ hovorf: »Ked md štdt pravo 
vešat, md pravo aj vychovdvat; ked Vychovdva, md prdvo aj male 
deti opatrovat.« (Ano! ked vychovava! Ale ked znemravfiuje, 
vtedy i ten rodič md prdvo brdnit pred duševnou zkazou svoje mi- 
lovanč dieta! Podav.). — Na konci reci polemisuje s protivnfkami 
mađarisdcie a cituje dajakeho nemeckeho učenca (!) ktory už pred 
50 rokami odporučal uhorsk^m Nemcom pomadarčenie. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



38 DOM A ŠKOLA. 



Posvatnć zjavy z tichych chvff života. 

Podava Chumdcv. 
(Pokračovanie.) 

15. 
Prav^ začiatok. 

»Všetko, čokofvek činite v slove abo v skutku, všetl 
v mene Pdna Ježiša, vđaky činiac Bohu a Otcu skrze neh< 
apostol Pavel v liste svojom ku Kolos: 3, 17. — Trimi 
myšlienkami maš do novćho roka vstupovat a lisvit udek 
času milosti pozdravit: v6Ia Božia — cesta moja; pomoć B 
litecha moja; žehnanie Božie — nadej moja. 

16. 
Ježiš spf. 

»A aj, burka verkd stala sa na mori, takže vlny prikr^valy locf 
on pak spal,« hovori evanjelista Mattiš: 8, 24. — Každ^ krestfan 
pri krste prijal Pdna Ježiša do locfky srdca svojho, a po konfirmacii 
pohnul sa spolu s nfm z prfstavu otcovskćho domu na hlbokć more 
života. Uprostred povstalej biirky ale všetko zatfchlo, čo na Pa* na 
upomfnat v stave bolo — a on spal. 

Srdce sotvy poznava, nakolko ho svet — čo svodna ženska — 
sietami svojfmi ovinul. Ono kolfše sa medzi jeho svodmi a pochle- 
benstvami vo sne ^telesnej bezpečnosti ; ono mi. sfce silnć povedomie, 
že sa mu Pdn neztratil: ale to nie je povedomie života, ktorć by 
sa z neho prudit* malo — a on spal. 

Dojde staroba mohutn^m krokom. Všetko divć počfnanie sa 
stane ustalemu Iahostajn^m. Popudy honicej krve redmi ; vzlet 
čestn^ch myšlienok klesa*: chlad sm^šlania priberd: pravćho ohfta 
viery, pri nomž by sa staroba ohrievat mala, niet; vatra Ježišova 
nesvieti — a on spal. 

Ale ci sa on nikdy nehnul? 

Bol nie jedon mity, svSt^ den v živote krestana toho, v fiomž 
žehnanie Hospodina v bohat^ch prudoch do domacnosti jeho tieklo ; 
bol den radosti, v ftomž sa mu srdce temer pukalo — či sa tu 
nehnul? 

Došla hodina v chrdme počas kdzne, počas sv&tej večery Kris- 
tovej, počas knazovho požehnania: a uderilo mu slovo svStć jako 
blesk do duše — či sa tu nehnul? 

Stdl nad hrobami svojich mil^ch. Najtrpkejšf kalich života oku- 
sila duša jeho zranend. St£l pri obloku počas tmavej noći, pozdvi- 
hoval zperlene oči ku zlatom hviezdam, ktore nad zatfchlym svetom 
žiarily ? myslel bez myslenia, spytoval sa bez spytovania, plakal bez 
plaču, modlil sa bez modlenia — či sa tu nehnul? 



Digitized by 



Google 



OM 

ok 
die 
ore* 



lac 

>vu 
Hite 

-15 
/ " 
ik i 
lite 
r&zv 
:dej 
l n> 
spu 
iavz 



n a 

cnie 

i. I 

it 

)lini 
enis 
i p 
lust 
noh 
sldA 



ro\ 

a I 
s r 
: i 
Sta 
dosl 



Digitized by 



Google 



4 o DOM A ŠKOLA. 



rv 



6 varuj sa, duša od Kaifdšovho dvora sveta tohoto! Chodiš-li 
často po rade bezbožn^ch a sedfš-li na stolici posmevafov, nastanu 
ti hneđ strašni hodiny zapierania Pdna. 

S mal^m slovfčkom započfnaš, s prfsahou dokončievaš. DovoF 
sa diablovi za vlas lapit, chytf tla za celii šticu. Hriech je jako nd- 
mel a jako trasovisko. Ktory do neho jednou nohou uviazne, za- 
hynie. Čim horlivejšie sa z neho vym6ct hladi, t^m hlbšie sa dofi 
ponoruje. Nesadaj ku pahrabe! 

20. 
Patoro stupfiov utrpenia Ježišovćho. 

(Mat: 26, 27; Mark: 14, 15; Luk: 22, 23; J£n: 18, 19.) 
Petoro je stupfiov utrpenia Ježišovćho. Nasleduj: kfačiaceho 

Ježiša vo smrternom zdpase ; bozkaneho Ježiša v lesku pochodfiovom ; 

povrhnutćho Ježiša v pldšti šarldtovom ; klesajuceho Ježiša pod tiažou 

kriza ; ukrvavenćho Ježiša na dreve zlorečenstva. 

21. 
Bohočlovek. 

»Kto vidi mfia, vidf toho, ktor^ ma poslal, svedči o sebe 
P£n ndš Ježiš Kristus v evanj. Jana: 12, 45. 

Keby Boh Otec po zemi chodit chcel, nemohol by indč chodit, 
než chodil Kristus. 

Keby Boh Otec umriet mohol, nemohol by indč umrief, než 
umrel Kristus! 

Toto je asi najpopularnejšf preklad a vyklad hlbokeho a sotvy 
pochopitefnćho slova: Bohočlovek. 

22. 
Kristus zdokondvatel maliarstva. 

»Vezmi, vezmi, ukiižuj ho !« Takto privolali Zidia Pilatovi sud- 
covi podra svedectva ev. J&na: 19, 15. — Zdchvatnejšie a vzneše- 
nejšie nebol nikdy žiadon obraz umelcom namatovan^ nad onć 
nedostihnutć vzory maliarstva: »Trpel pod pontsk^m Pilatom*, 
»Ukrižovan^«, »Umrel«, »Pohroben^ je.« Cely svet pln£ umelecky 
tvoriv^ch 'duchov nebol by v stave b^val za mnohć tisfcročia z£- 
chvatnejšie a vznešenejšie predmety vymysliet nad predmety tieto 
Kristom poskvtnutć. 

23. 
Sdm jedin^. 

»Sohnutd bude p^cha človeka, a snfžend bude všeljakd vysc- 
kost Iudskd ale vyv£šen£ bude Hospodin s£m v ten den ; 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 41 



i« — hovorf prorok Iza i: 2, 17. — 
:o s Pdnom Ježišom. Bol dobrorečen^ 
if a predsa — nendviden^; vz^van^ a 
f a predsa — posmievan^ ; pomazany 
- ozdoben^ a predsa — ubit^; ne- 
en^; nepoškvrnen^ a predsa krvav^; 
puv/ocji^ uau neukom a predsa — ponfženejšf otroka a za lotra 
uznan^ ; od Boha opušten^ a predsa — z milosti Božej. 

24. 
Zapieranie božstva Kristovho. 

»Blahoslaveny je, kto sa nehoršf na mita« hovorf Pdn v evanj. 
Mat: 11, 6. Kto messianstvo a božstvo Kristovo zapiera, ten hovorf 
o svete jako slep^ o barve, a o teplote jako zvučiaci stfp Memnonov 
v prv^ch liičoch dsvitu. Jestliže je v živote jeho ešte svetio, je to 
len jako lesk Iadovej plochy a nie jako lesk zbdrenćho hlbokćho 
mora. Jestliže je v živote jeho ešte nejaky pohyb, je to len 
vetrom na Iadovej ploche pohnutd rosnatina. Jestliže je v srdci jeho 
ešte radost, je to len v^let splašeneho vtika, ktor^ prejavuje radost 
a predsa je — lizkostliv^. 

25. 
Zradca. 

»Kalich zaiste je v rukdch Hospodinov^ch, a to vfna kalnćho 
pln^ naliaty ; z neho nalievat bude tak, že i kvasnice jeho vyvdži, 
a vypiju všetci bezbožnfci zeme«, spieva žalmista v Za lm: 75, 9. 

Svet dobre ukr^va tajomstvd svoje. Ale on predsa mal svojho 
zradcu v osobe onoho vrchnieho sprivcu svatby v Kdne Galilejskej, 
ktor^ riekol: »Každ^ človek najprv dobrć vfno diva, akeđsahojne 
napili, tedy to, ktorć je horšie.« 

Najprv vfno radosti, potom Kvasnice; 
Najprv ruže, potom tfne; 
Najprv lalie, potom bodliače. 
Svet je jako Sodoma a Gomora, ktore mestd ked si Lot obzrel, 
zdaly sa mu dobr^mi a slavn^mi, majetn^mi a pohodln^mi, no staly 
sa koristou zkazy prehroznej. 



V zlej ndlade. 

st£ smutnd udalost otriasla zdkladami dušf .... 

Matka utratila syna jedinćho, syna bohate nadaneho, no syna, 
} ktorćho už za živa čo pre riu stratenćho oplakivala. Zomrel ndhle, 
nečakane, zomrel v kvete mladosti. S nfm klesly v hrob mnohć 



Digitized by VjOOQI€ 



42 DOM A SKOLČ. 



oprdvnenć nddeje priatetov i zndmych, s nim pochovanć sli 
schopnosti, siicost života. Nuž zomrel . . . Zvest td otriasla duš; 
Matka zapomnela na všetko zle, zpomfnajik si len tie krdsn< 
nosti dieta ta svojho i habala zkrehlii ruku tri, ktord kedysi 
menutf svojich povinnostf proti nej sa pozdvihla .... 

»Boh dobr£ znd« prehovorila niekorko dnf pozdejšie je< 
starožnd pani ku svojim priaterkdm: »Boh znd. že tažko 
vvchovavat, veru tažko! A menovite synov. Ja na prfklad i 
vyzndm, nepozndm moje deti, mojich synov. K^m boli u mrj 
som fch každodenne mala pred očami, bolo ešte ako bolo, 
ale, čo išli ako vtdčatd opustivšie hniezdo rodičovske, nemd 
nad nimi a oni idii kam chcu, robia čo sami chcti. Nevlddzei 
Sndđže keby boli dievčatd, vedela by jich vychovat podra » 
bvtosti chlapcov nerozumiem. Tu fm niečo zakdžem, čo do^ 
som mohla, ba prdve mala, tam fm niečo dovorujem, čo by 
žiaden pdd dovolit nesmela. A nie z neldskv. Bože moj, ve< 
hriežna mat miluje dieta svoje a chce mu dobre, ale prave le 
že nerozumiem tomu inakšie. A preto mi chlapci moji pona 
vyrastaju ... A moj muž ? Ten ani tolko nerozumie sa do i 
detf, ako ja. Na prfklad, keđ je dobrej v61e, može ten chla 
hlave tancovat, dom čfm hore t^m dolu sprevracat, on sa i 
smeje, ale akondhle je v zlej ndlade, on to dieta bez všetkej 
prfčiny tresce, bije a vstave je ho aj zabit. Chlapča len uteko 
sa v taku chvffu.« 

Zid ndlada ! Slovo tak nepatrnć, bezpodstatnć a predsa 
mnohćmu zlu pramenom. My slabf podliehame často zlej 
V^hovorku poskvtnu ndm tisfcerć starosti dna, trpkć zkiiser 
vonok a často i tdesnd slabost a takzvand nervtfznost. V zle 
kladie sa začasto, ba z vačšiny kamen zla a nepodarenej v 
V zlej ndlade kazfme, nkame to, čo srne v dobrych okamih 
stavili. Nemyslime, že dieta nepozoruje, nepamata, dieta md 
vernd a stdlu. A keby mnohf Tudia znali, ak^ch prisnvch 
maju a mat budii na detoch svojich, tu by nezpomfnali tak 
myslne veći, ktorć nepatria dietatu. »Veđ ono vraj neroz 
kym porozumie, zabudne.« Chyba ldvky! Dieta celkom jasno 
mfna sa aj pozdejšie na dojmy, ktorć prijalo za mladi a < 
človek utvorf si lisudok jasn^ o svojich vychovateroch. A potc 
o tom dTa toho, ako uspelo mvsliet a svidit. — Pravda, čast 
do srdžky s povinnostou, lictou a pietou, že mnohemu sa tal 
netrpf v^čitku len sama v^chova, ale aj ndzory, ake si osv< 
odtedy, čo dospel a poznal život z vlastnej zkusenosti. 

V zlej ndlade srne nespravodlivi. Dieta, bez toho žeby po 
si bolo viny, ztrhnutć byva do vfru vdšne našej. Ono nez; 
trest a my tresceme ho t^m, že odstrkujeme ho, za nepati 
klesky ho karhdme, neldskave s nfm nakladdme. S t^m ni 
dopiištame sa chyby oproti vvchovateFsk^m zdsaddm, ale aj 
opatn^ prfklad detom našim. I^ebo oni verne napodobnu 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



44 DOM A ŠKOLA. 



Z ruskej čitanky grćfa Lva N. Tolste] 

to prečftal z nds čitanku Tolsteho, musi £ b6Iom v 
M.'JL ešte pre školu sucej čftanky nemdme! Lebo všetko 
c >\\ menom t^mto ddva sa do ruk mladeže školskei, je v 
len nie čitanka. Čitanka pri svojfch in^ch vlastnostad 
zvldšte tii, žeby dieta pripdtala k čitaniu tak moćne, že 
po čftanf, ako lačn£ po chlebe. V našfch školdch dosahu 
čajne opačn^ v^sledok. A tu je prfčina, prečo ndrod n& 
lapd sa knihy. Dobre pochopil velik^ spisovater rusk^, a 
treba ndrod k osvete viest, podavam tedy pdr čldnkov z je 
na ukdžku: 

Kam eh. 

Jedon chuddk prišiel k bohatemu a začal prosit o alr 
hat^ nedal mu ničoho a riekol: »chođ von!« No chudo 
Na to rozhneval sa bohdč, zodvihol kamen a hodil ho d 
Chuddk zodvihol kamefi, položil za pazuchu a riekol : »Dc 
budem nosit tento kameri, pok^m nepridd sa i mne h< 
neho. « A prišiel ten čas. Bohdč spdchal zty skutok : ] 
všetko, čo mal, a odviezli do temnice. Keđ viezli ho ci 
chudobn^ podošiel k nemu, vynal zpoza pazuchy kamen a 
potom zamyslel sa, zahodil kameri na zem a riekol: »Nac 
som tak dlho tento kamen : keđ on bol bohaty a siln^, ; 
sa ho; a teraz mi ho je ruto.« 

Hasičskf psi. 

Casto stdva sa, že v mestdch včas požiaru ostanu det 
a nemožno ich von dostat preto, že od laku schovajii sa 
od dymu nemožno ich rozoznat. Na toto v Lond^ne i 
psi. Psi ti to b^vajd s hasičmi, a keđ chytf sa dom, to 
sielajii psov vyndšat deti. Jedon tak£ pes v Londyne 
dvandst deti. Volali ho Bob. 

Jeden raz chytil sa dom, a keđ hasiči prišli k dom 
k nim ženskd. Ona plakala a hovorila, že v dome ostalo 
dievčatko. Hasiči poslali ta Boba. Bob vybehol po schod 
sa v dyme. O pat miniit vybehol z domu a v zuboch 2 
niesol dievčatko. Matka hodila sa k dcerke a plakala od 
dcćra bola na žive. Hasiči hladkali psa a prizerali sa 
nepopdlil : no Bob trhal sa opat do domu. Hasiči mysleli, 
jesto ešte dačo živćho, i pustili ho. Pes zutekal do don 
vybehol s čfmsi v zuboch. Keđ to zdstup videl, čo to n 
sa rozchychotali : niesol totiž vefku bdbu. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 45 



Vlk a starucha. 

Hladn^ vlk hladal si potravu. Na kraji dediny začul on, že 
v izbe plače chlapec, a starucha hovori: 

— Jak neprestaneš plakat, ja ta ddm vlkovi. 

Vlk nešiel đalej i počal čakat kedy mu dajd chlapca. Tu prišla 
noc; on vše čakd a počiiva — starucha opat prihovard sa: 

— Neplač, dietatko; nedšm ta vlkovi; nech len priđe, ubi- 
jeme ho. 

Vlk si pomyslel: vidno, tu hovoria jedno, a robia druhć ; i pošiel 
preč od dediny. 

Kdstka. 

(Skutočna udalost) 

Kupila matka slivalc i chcela ich dat detbm po obede. Ležaly 
na tanieri. Janko nikdy nejedol slivdk i vše ovoniaval ich. A vetom 
sa mu pdčily. Velmi zachcelo sa mu z nich. Ustavične chodil okolo 
slivak. Keđ nikoho nebolo v izbe, on nezdržal sa, schvdtil jednu 
slivku a sjedol. Pred obedom matka odčftala slivky i vidf, jedna 
chybi. Povedala to otcovi. 

Pri obede rečie otec: »Nuž čo, deti, nesjedol dakto z vas jednu 
slivku?« Všetky odpovedaly : »nie.« Janko sa zap^ril, sta rak, a od- 
vetil to istć: »nie, ja som v nejedol.« 

Na to otec riekol: »Že ju sjedol dakto, to je nepeknć; no nie 
v tom je bieda. Bieda je v tom, že v slivkach sii kostky a jestli kto 
nevie ich jest a prehltne kostku, to za den umre. Tohoto sa ja 
bojfm.« 

Janko zMadol a riekol: »Nie, ja som zahodil k6stku za ob- 
I6čik,« — 

Všetci sa zasmiali, len Janko zaplakal. 

Medveđ na furmanke. 

Vodič s medvedbm prišiel ku krčme, priviazal medveđa o vrdta, 
a sdm vošiel do krčmy zapit si. 

Vozka na trojke podošiel ku krčme, zatiahol v pravo a tiež 

vošiel do krčmy. A v talige mal vozka koldče. Medveđ zavonal na 

voze koldče, odviazal sa, podošiel k vozu, vyliezol nafi a začal sa 

prehffiat v sene. Kone sa obzreli i zdupkali od krčmy po ceste. 

Medveđ chvtil sa dlapami za kdru a nevie, čo je to s nira A kone 

v 'm đalej, t^m viac rozohnujd sa. Medveđ držf sa predn^mi dlapami 

rebriny a len hlavou pokyvuje to na tu stranu, to na druhu. A 

»ne jak sa obzeraju, tak sa obzerajii a ešte šibkejšie uhdiiajii cestou 

re, dolu . . . Mimoidiici nestačia vyhybovat sa. Uhdfta trojka celd 

>enen£ od potu, na talige sedf medveđ, držf sa ka>y a obzer£ sa 

3 stranach. Vidi medveđ, že je zle s nfm — zabiju ho kone ; začal 

vat. Ešte lepšie pohli kone. Cvalali-cvalali, až pricvdlali domov 



Digitized by 



Google 



46 DOM A ŠKOLA. 



do dediny. Všetci dfvajii sa, čo to tak cvila. Vbehli kone do 
dvora, cez vrita. Gazdina hladi, čo je to? Nie cestou pribehol gazda 

— vidno, je opity. V£jde na dvor, ale s taligy nie gazda, lež medveđ 
leže. Soskočil medved, a ušiel poliami do lesa. 

Peter I. a mužfk.*) 
(Skutočni udalost.) 

Natrafil cir Peter na muzika v lese. Mužfk drevo nibal. Cir 
rečie: »Pomihaj pin Boh, mužfk!* 

Mužfk odvetf: »Pin Boh daj! Ti mi je potrebni, Božia pomoć. « 
Cir opetuje sa: »a miš velkii rodinu?« 

— Mim rodinu: dvoch synov a dve dcćry. 

— Nu, nie velkA je tvoja rodina. A kam odkladiš svoje pe- 
niaze ? — 

— A, ja peniaze na tri časti odkladim ; poprvć, dlh platim, po- 
druhć — na dlh divam, potretie — do vody hidžem. 

Ćir rozm^šfa i nevie, čo to znameni, že starfk i dlh platf, i na 
dlh diva, i do vody hidže. 

A starfk hovorf: »dlh platf m — živfm otca-mat; na dlh divam 

— synov živfm; a do vody hidžem — dcćry mi rasttf.« 

Cir rečie: »Umni je tvoja hlava, starfček. Teraz ma ale vyveđ 
z lesa do pola, ja cestu nenajdem.« Mužfk hovorf: »Najdeš sim 
cestu ; iđ rovno, potom obrit sa na pravo, a potom na Tavo, a po- 
tom zase na pravo.« 

Cir rečie: »Ja tej reci nerozumiem, len ty ma vyveđ.« 

— Ja, pane, vodit nemim kedy : nim sedliakom je den drah£. « 

— Nu, keđ je drartf, tak ti zaplatfm. 

— Jak zaplatfš, — podme. 

Sadli na vozfk o dvoch kolesich, sli. 

Cestou počal sa cir mužfka p^tat: »£)aleko si ty už mužf- 
ček bol?« 

— Bol som všelikde. 

— A videl si čira? 

Čira som nevidel, ale by sa rid prizrel naft. 

— Tak Ma, ako vyjdeme v pole — uvidfš ho. 

— A jako ho ja poznim ? 

— Všetci budii bez čiapok; — len sim cir s čiapkou. 

Tu prišli v pole. Zazrel nirod čira — všetci posnfmali čiapky. 
Mužfk vyvaFuje oči, ale čira nevidf. 
Tu zp^ta sa: »a kdeže je cir?« 
Rečie mu Peter Aleksiejevič: »vidfš, len my dvaja srne v čiapkach 

— ktosi z nis musf byf carom.« 



*) Rusky sedliak. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 47 

Traja zlodeji. 

(Skutočni udalost.) 

1 do mesta na predaj osla i kozu. 

izana* hrkdlka. 

i sedliaka, a jedon z nfch riekol: »Ja ukra- 

edliak ani nezbadd.« 

: »A ja z rtik sedliaka ukradnem osla. 

> je nie tažko; ale ja všetky šaty sedliakovi 

iol sa ku koze, snal jej hrkalku a priviazal 
i saviedol do pola. 

obrdti sa, pozre, i vidi, že kozy niet ; začal 
ntaaar. 

Tu podošiel k nemu druh£ zlodej a zp^tal sa ho, čo hladd? 

Sedliak odvetil, že mu ukradli kozu. Druh£ zlodej riekol: »Ja 
som videl tvoju kozu: len pr£ve teraz do tohto lesa bežal človek s 
kozou ; možno ho ešte chyti£.« 

Sedliak rozbehol sa, chcejiic dohonit kozu, i poprosil zlodeja, aby 
mu podržal osla. Druh^ zlodej ušiel i s oslom. 

Keđ sa sedliak vrdtil z lesa a videl, že i osla jeho niet, on za- 
plakat a pošiel cestou. 

Na ceste, pri rybniku, videl on — sedf človek a plače. Sedliak 
zpytal sa ho, čo mu je? 

Človek odpovedal, že mu rozkdzali odniest do mesta vrecko so 
zlatom, a že si sadol oddychnuf u rybnfka, zaspal a vo sne strčil si 
nohou vrecko do vody. 

Sedliak zp^tal sa — prečože neide do vody pori. 

Človek odvetil: »ja bojfm sa vody a neviem pldvat, no dam 
20 zlatych tomu, kto dostane vrecko.« Sedliak zaradoval sa a po- 
myslel si : »mne dal Boh šfastie za to, že mi ukradli kozu i osla.« 
VyzIiekol sa, vošiel do vody, no vrecka so zlatom nenašiel; a keđ 
vyliezol z vody, jeho šiat už tu nebolo. 

Toto bol tretf zlodej: on ukradol ešte i šaty. 

U ž o v ka. 

(Rozpravka.) 

Jedna žena mala dceru, Mašu.*) Masa išla s družkami kiipat sa. 
DievčatkcL vyzliekly košielky, položily na breh a posk£kaly do vody. 

Z vody vyliezla velka* užovka, a stočiac sa v klbko, lahla si na 
Mašinu košielku. Dievčatka* vyliezly z vody, obliekly svoje košie!ky 
a pobežaly domov. Keđ Masa prišla ku svojej košielke a videla, že 
na nej leži užovka, ona vzala prutik a chcela ju sohnat; no had zo- 
dvihol hlavu a zasipel Tudskym hlasom: 

*) Maria. 

Digitized by VjOOQ16 



48 DOM A ŠKOLA. 



»Masa, Masa, slub mi, že pojdeš za mfia.« 

Masa zaplakala ariekla: »len mi daj košielku, všetko ti urobfm.« 

»A či p6jdeš za mfia?« 

Masa odvetila: »p6jdem.« A had sliezol s košielky a ušiel do vody. 

Masa obliekla košielku a pobežala domov. Doma rozprdvala ma- 
teri: »mamička, had lahol na moju košielku a povedal mi; pod za 
mfia, inič ti nedAm košielku. Ja som mu to sliibila.« 

Matka sa usmiala a riekla: »To sa ti len prisnilo.« 

O t^žden priplazilo sa celć stddo užoviek k Mašinomu domu. 

Masa, vidiac hadov, ztakla sa a riekla: »Mamička, užovky pri- 
liezly za mnou.« 

Matka neverila, no ako to videla, sama sa nalakala i zaprela 
siefi i dvere do izby. Tu hadi vyliezli nazad, všetci dovedna skrutili 
sa v klbko a bodili sa do okna. Rozbili sklo, padli na dl&žku v izbe 
a rozliezli sa po laviciach, stoloch i po peci. Masa ukryla sa do uhla 
na peci; no užovky našly ju, ztiahly ztadial a zaviedly k vode. 

Mat plakala i bcžala za nimi, no nedohonila ich. Užovky všetky 
spolu s Mašou hodily sa do vody. 

Mat plakala za dcćrou a myslela, že ona umrela. 

Jedon raz mat sedela u okna a di'vala sa na ulicu. Zrazu zazrela, 
že k nej ide jej Masa a vedie za ruku malinkćho chlapcoka a na 
rukAch nesie dievčatko. 

Mat zaradovala sa a začala bozkdvat Mašu a dopytovat sa jej, 
kde ona bola a čie sii tie deti ? Masa povedala, že sii to jej deti, že 
si ju had vzal za ženu, a že b^va s nfm vo vodnej krajine. 

Mat pitala sa Maše, ci jej je dobre žit vo vodnej krajine, a Masa 
odvetila, že lepšie, ako na zemi. 

Mat prosila Mašu, aby ostala s nou, no Masa neprivolila. Ho- 
vorila, že sliibila mužovi, že sa vrdti. 

Na to zp^tala sa mat dcćry: 

»A ako že ty domov pojdeš? 

»P6jdem, zavoldm: »Jozef, Jozef, v£jdi sem a vezmi ma,« oii 
v#jde na breh i vezme ma.« 

Tu rečie mat Maši: »no dobre, ale aspon prenocuj u mfia,« 

Masa rahla si i zaspala, ale mat, vzala sekeru a pošla k vode. 

Ona prišla k vode a začala volat: »Jozef, Jozef, vyjdi sem.« 

Užovka vypldvala na breh. Vtedy mat udrela ju sekerou a od- 
tala jej hlavu. Voda zčervenala od krve. 

Mat prišla domov, ale dcćra zobudila sa a hovori: »ja p6jdem 
domov, mamička; mne je tu clivo,« a odišla. 

Masa vzala dievčatko na ruky, a chlapcoka viedla za ruku. 

Kedf prišla k vode, začala volat: »Jozef, Jozef, v£jdi ku mne.« 
No nikto nevychodil. 

Tu ona pozrela na vodu i videla, že voda je červeni a hadova 
hlava pliva po nej. 

Tu Masa pobozkala dcćrku i syna a povedala im: 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 49 



:ecka, nebudete mat ani mamičky. Ty, dcćrka, buđ 
kou, lietaj nad vodou ; ty, synak, buđslavičkom prc- 
; a ja budem kukulienkou, budem kukat za zabytym 
I rozlietly sa všetky v r6zne strany. 

Kral a košela. 

bol nemocn^ a riekol: »polovicu krAtovstva ddm 
ylieči.« Vtedy sišli sa všetci mudrci a začali sa radit, 
a. Nevedel nikto. Len jedon mudre riekol, že krala 
Dn povedal : »jestli najde sa štastn^ človek, treba ho 
* a obliect ju krahovi — kral vyzdravie.« A kraT 
r ^.«. t..«x-«w K v> svojom kraTovstve štastnćho človeka; no poslovia 
krštovi dlho jazdili po oelom kratovstve a nemohli najst Štastnćho 
človeka. Nebolo ani jednoho takćho, čoby bol so všetk^m spokojn^. 
Kto je bohat^, ehorie; kto je zdrav^, je chudobn^; kto je zdrav^ 
i bohat^, žena mu je mrehavd; a u niekoho zase deti nepodarenć; 
všetci žalujii sa na čo-to. Jedon raz ide neskoro večerom krdfovsk^ 
syn popri ehalupke, i čuje — dakto hlasno hovorf: »Ma, slava 
Bohu, narobil som sa, najedol sa i idem si Tahniit spat; čoho mi 
ešte treba?« Krdlovsk^ syn zaradoval $a, kazal vyzhect tohoto člo- 
veka s košele, a jemu dat za to penazi, kolko len chce, a košelu 
zaniest krdlovi. Poslanf prišli k štastnćmu človeku a chceli ho vy- 
zliect s košele; no štastn^ tento človek bol tak chudobn^, že na 
fiom ani košele nebolo. 

—JHHr— 



Adolf Peter Zaturecky. 

\ a čelo ročni ku tohoto poda* vam Vam drah£ bratia a sestry 
£l podobizeft v^tečnćho učitela, priatefe, otca rodiny priklad- 
J^ 9 nćho, pracovnfka na poli literirnom v^znamnćho. Mnohf žiadali 
Ste ma od ddvna o podobizeA tiito, od daVna chcel a nemohol som 
žiadost Vašu naplnit: teraz potešte sa v nej, tak ako sa tešfm i ja, 
že m6žem vđaku i iktu mužovi o ndrod ndš tak zasMžilemu preukazat. 

Adolf Peter Zdtureck^, — ak£ to mity sdzvuk tohoto mena? 
KedykoIvek ho počujem, radost zažiari mi v oku. A neverfm, žeby 
bola jedna preefteni slovenski duša, ktord netešila by sa so mnou 
v tom zvučnom mene. V čom že ten mity siizvuk? DovoFte mi odpo- 
vedat na to v podobenstve. Na zvučnom, dobre naladenom piarje vezmi 
hore lebo dolu hoc len jeden akkord a to akokolvek tichunko, za- 
citiš milozvuk v plnej krase : vyslov alebo počuj meno skutočnćho 



Digitized by 



Google 







ti'- • 



W; 






Erv-%. 



DOM A ŠKOLA. 



krestan a, už ci vysoko lebo nfzko postavenćho, miluješ i ctfš ho 
bez všetk^ch chvdr. Opravdiv^ krestan, to je td vznešend harmonia 
mena. M6žu byt medzi nami umelci v^tečnf, že do blesku sldvy jich 
nam obvčajn^m smrtefnfkom už i hladet nedobre, bez tohto jednoho 
potrebnćho, bez skutočnćho krestanstva, sldva jfch je ako dym. Čo 
že je to proti sldve, byt aspon len jedinim Ilicom vo večne sldvnej 
a vrele Kristovej? Chcem t^m povedat, že nie všetko k slave svojej, ale 
všetko k sldve Božej konat, je jedine naša sldva. A takto oslavniet m6žu 
len pokornf duchom, verni Bozi pracovnfci. Preto nie bez prfčiny 
srubuje prorok t^m, čo in^ch vyučujii, že sa budii skviet ako 
hviezdy na oblohe nebeskej. 

I v tomto krdtkom životopisnom ndkrese nem6žem bez ukrd- 
tenia alebo daromn^ch prehdnajiicich frdz viac ani menej povedat o 
Zatureckorn, ako: aj človek — krestan! T^mto zračf sa v rodine, 
v škole, v cirkvi, v radosti i žiali, v chvilkdch pokoja i utrpenia; 
takto zndmy je po smere a duchu jeho bohatej literdrnej činnosti. 

Ačkolvek čo znamenit^ paedagog praxou i plodnim perom svojim 
dosvedčuje, že su mu stari i novi paedagogovia liplne znami, 
predsa — ako ani inakšie nemožno — zostal vern^ zdstave Ko- 
menskćho, ostal paedagogom zdsad krestanskych. 

Niektore ddta zo života jeho poddvam v krdtkosti: 

Adolf Peter Zdtureck^ narodil sa v Sielnici r. 1837 dna 25. nov. 
z otca Petra Pavla, ktory sa pfsal po starom Zathurecky, a z matky 
Mdrie rodz. Lehock^. Detinstvo jeho pri častej nemoći otcovej a nd- 
ramnej nudzi domdcej bolo smutne, a bolo by bivalo ešte smutnejšie, 
kcby sa deti do odporn^ch dojmov tak zamdraly, ako starši. V 1 5. roku 
osirotil ho otec, nechdvajuc matku vdovu v dlhoch. Ona je to td Mdria 
Borovohdjska v čldnku »Podobizne učiteliek«. (Vid »Dom a školu« 
5. roč. strana 357.). 

O, kto mal štestie tuto vznešenii, krdsnu dušu poznat iste mu je 
v pamati ako jasnd hviezda. Jej život bol takmer samć utrpenie, ale ona 
prešla cezen bodrou myslou, v silnej, neoklamdvajticej viere. Jej dobrć 
srdce a bohatd zkuscnost neraz i mna uvedly so skerkov na pravu 
cestu, nepotrebovala k tomu dlhe »kdzne«, to vykonal z pdr slov 
pozostavajiSci, ale v sladkej obldtke zavinuty vtip. Korkordz sa mi 
len doma »rozležalo«, že v akej miere vtip ten platf mne a ja som 
sa na fiom ešte i zasmial ! No zažil som ho v tichosti a navštfvil zase 
vždy milii mi faru (v Sielnici). Ale prizrite sa, prosim Vds, na »po- 
dobižen« jej, podanu verne jej dobrim synom, ktorćho krdtky životo- 
pisn^ ndstin tu sdehijem, v hore vyššie udanom ročniku »Domu a 
školy«. 

Vdova s nezaopatrenymi detmi, k tomu v^chovou doti i takmer 
neprestajnou nemocou manželovou zapricinene* dlžoby, to bol udel 
jej, — štatnej pensie vtcdy nebolo! 

Cirkev chudobna, nemajiic sposobu vdovu — na štastie len so 
dvoma nezaopatrenymi sirotami inak opatrit, usniesla sa bola na 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



dva roky suplensa držala, k^m by syi 
rmn. nevybavil, aby potom stanicu po 

bol len za 4 roky, lebo ho v Kežmark 
\ triedv, a to bez všetkej zkušky. Z cud: 
jeno iba nečo latinsky; ovšem ho otec v 1 
V. triede s terajšfm p. fardrom O. vo 
mu pomdhalo. Z Hunfalvyho »Egveten 
celć tri roky v Kežmarku nerozumel ter 
azpamat sa učenim. Nečo viac vedel 
/nutorn^m ndzorom sprevddzanć, — VII 
d Kalinčdkom, kde on, Bresztyanszky a 
Štura, neviem) všetk^ch 7 tried obsluho 
naišal pdn fardr Minich a hist literatiiry n< 
). Učbdri jeho v Kežmarku boli ale: Fo 
jiner a nektori ini. A tak r. 1854 ako 
jal otcovskd stanicu. Prax na organe ma 
hlapec v nedefti všetko sdm odbavil. > 
tomu 7 tried odbaven^ch; myslela tedy 
iktor^ch đalej pozerajiicich), že je všetko 

že 17-ročnćho mladfka nielen ku 120 
> cirkvc dosf značnej a k tomu odjakživa 
m6že mat preft osiidne fidsledky. A tie 
idfk rozumie a dovedie zfskat, potažne u 
mi, s ktor^mi je prave horlivćmu mladfk 
prist?! A ešte k tomu na ddvažku >in 
osti prijala za učitela.« Zacftil som toto 
a ndstupca Zdtureckćho i ja v plnej miei 
Lmpotdch, ktonfrni jeho prvomladick^ vek 
lom riadenfm božfm akćsi novć, dobre* se 
iha života, aby nezahynul, a sfce v spćs 
/iac ako Fubdstka, než z čitania potreby. 
/, obcovanie s Hrobofiovci, s Makovick^m 
jAom Nemešamim, s idedlnvmi mladyn 
ici a in^mi trochu pozdejšie i nasliichanie 
Ižu — to všetko bolo slncom a daždiko 
šia strdnka v duchu jeho. Započal sa mn< 
1, porovndvanim, zdkladu sa domakivani 
a. Dost charakterističnć je, že sa len v 1 
:^ pravopis, a sfce z dvojhdrkovej mluvničk 
>e bol poslal do kolovania medzi učitefo 

ev. uč. v Liptove s jejich predndškarrti, 
utku bratskim duchom, s prdcami z jich 
>gick^mi česk^mi časopisami, to v6bec o; 
blatne. Po knihclch siahal n&ružive, i na« 
r oj skrovnučk^ plat nadmierne, pri č< 

bibliofilstvu pripojilo sa aj trochu bibli 
o všetko budiicne vviižitkuje. Dost? na t< 



Digitized by 



Google 



52 DOM A ŠKOLA. 



kročil natolko, že dost skoro už sim stal sa jednim z najplodnejšfch 
hotovitelov pric na kolovanie. Tolko z mladđio veku Zitureckćho. 
No dnes riect m6žeme: privatna pilnost; železnd vytrvalost v štiidiume, 
nie školy učinily nim z neho muža a paedagoga na slovo vzatćho. 
V ostatnom obmedzim sa na podanie t^chto dit. 

Prvć tlačeni slovi od neho vyšly v »Priat. školy a literatiiry« 
1859, a sfce »K pocte hercov z ochoty« a »Povzbudenie,« dve bisne. 
Dopisoval, potiažne dopisuje viacej menej do nasledujricich časopisov: 
Priat. školy a literatiiry, Peštbud. Vedomosti, Černokfiažnik najprvšf 
i najnovšf, Obzor, Korouhov, Včelka, Nir. Noviny, Dom a škola, 
Cir. Listy. Divno pred t^mto i do česk^ch: Škola a život, Nirodnf 
škola a najnovšie do »Vyšehradu«. 

Viacerć vyšlo od neho v kalendiri *Tatran* 1861., voviacer^ch 
ročnfkoch sv. martinskćho kalendara a v troch ročnfkoch »Evanjel. 
lutherinskeho kalendira« 'I889 — 1891 činia jeho priče polovicu, 
fs kalendiriumom a čo k tomu patrf). Dopisoval aj pod rozličn^mi 
pseudonymami, v pozdejšom čaše najviac pod menom Borovohijsky, 
na pamiatku nezapomenutelnćho borovćho hija nad rodiskom jeho. 

Pod redakciou Zitureckćho vyšly 3 ročnfky 1877 — 78—79. ča- 
sopisu »Evanjelicki škola.« nikladom konferencif ev. učitelov 
sen. zvolenskćho, prfčinenfm a starostou p. seniora Karola Raab, kon- 
fer. predsedy. £)alej vyšly jeho, jedny povodnć, inć s in^mi slo- 
ženi spisy: 

Hijiček. Sv. I. Štepnička ctnostf detinsk^ch. 1879. 

Vinšovnik. Sv. I. Druhć, primnoženć vydanie r. 1890. 

Priatsl školy evanjelickej. Sv. I. 1880. 

Nov^ priateT Tuđu. Spis zibavno-poučn^. Sv. I— IV. 1881. 

Slovenski Mluvnica. V IV. vyd. zvolenskćho školnfka. 1 889. 

Evanjelick^ rozpravnfk. Sv. I., ktorf teraz vydat mi 
»Lutherov spolok.« 

Roku 1865 pojal si za manželku Miriu rodzemi Groszer, 
z Magurky (v Liptove). V manželstve tomto je štiastn^, družka 
života jeho kriča v šlapajoch svojej oslivenej testinej. Po 15' ročnom 
učitetovanf v Sielnici prešiel r. 1 869. do Brezna za učitela staršfch 
žiačok a organistu. 

Nuž len tolkoto pravdiv^ch, ale uprimn^ch slov, — ačkolvek 
nehanbim sa vyznat, že nikres životopisn^ Zitureckćho chcel by 
som mat v rimci dostojnejšom. Urobia to povolanejšf. Boh popraj 
mu dlh^ vek a radost života v milosti Kristovej. 

— «Mlhfr — 



Digitized by 



Google 



dom A Škola. 53 

mađarskych paedagogickych časopisoch. 

edagogiai szemle« vo svojom januarovom čfsle z prf- 
krajinskom sneme o opatrovfiach pre matych dondša 

avfm: »A kisdedneveles es kisdedovdkćpzćs iigye 
(Zdležitost v£chovy a vzdeldvania ošetrovatelov 

mto podava krdtky ndstin a dej povstania tak zvan^ch 
itych. Spomina, že už i Pdn Kristus povedal: »Nc- 
1 dietkam ist ku mne.« (Ano Pan Kristus volal ma- 
nie preto, aby jich toho najkrajšieho a najdrahšieho 
aterinskej pozbavil, ako to naši otcovia vlasti urobit 
:h požehnal — požehnal i v jejich materinskej reci, 
)ha vz^vatf, oslavovat a k nemu sa modlit majii. 
1 P£na Boha svćho nadarmo«, odporučam Panu An- 
itelovi spomenut^ch riadkov, lebo P£na Krista priniesf 
te s terajšou zdležitostou na tapete sa nach£dzajiicich 
fk£ hriech. Pozn. dop.) 

1 — pfše v čldnku — opatrovnf pre mal^ch nevi- 
na, že my len napodobfiujeme a i to zle, pobltfdime 
1 chceme využitkova£ všetko pre mađarisaciu), ale 
lecku a Švajciarsku. U n£s bola zakladatelkou »kis- 

1 Terezia Brunsvick, ktord precestujtic (ak je to 
>, Itdliu, Nemecko a Švajciarsko, bbzndmila sa vraj 
^chto krajfn, Lambrusschinom, Vagnerom, Wilden- 
ilozzim, založila v Budine »Angyalkert« 1828. (To 
i« a nie smradlav£ diera, do jakej zavierajii »koz- 
tlletek« naše nevinne" slovenski dietky. Vetom tref ne 
idš Vajansk^ »mučiarnami.«) 

!ky Brunsvick nasledovali vraj i druhi: gr6f Lev 

Mikuldš Vesselćnyi, Samuel Valianer v Gyerme, 

anova a gr6fka Rozalia Cs£ky v Kološvdre. I mu- 

£ka, Kossutha a Bezeredyho vidfme čo priatelov 

— pfše p6vodca čldnku Juhay — i nepriatelia tejto 
r a ustanovizne a medzi t^mito bol najvačšf Mađar gr6f 
n. (Ponevdč grof Schćchćnyi jako keby bol tušil, že 
ovstami mučiarne a nie opatrovne, bol nepriatefom 

Nuž ale grćf Schćchćnyi videl, že veru potrebne* 
om čaše skorej dobre* školy, školy tak pre aristo- 

2 zemanov a nezemanov. Štefan Schćchćnyi hovorf 
Tizennyolcz ćves voltam ćs alig tudtam p£r sort 
vasni, huszonket ćves koromban kezdtem a helyes- 

lraiut tanumi ^Az rij Magyarorsz£g, irta Griinvald Bćla). Nuž keđ 
bol vefk^ Mađar — ako sam o sebe hovorf — tak obmedzen^ i v pri- 
mitfvnych zndmostach, akf boli druhf aristokrati a jakd bola ostatnd 



Digitized by 



Google 



54 DOM A ŠKOLA. 



gentry! Schćchćnyi sa začal učit verše v 25. roku, a m; 
musime učit dietky: »A mi cziczdnk feVjhez akar menn 
kandur el akarja venni« atđ Ci ale z terajšej generdcie 1 
Mađari, ako bol Schechenyi, o tom ja velmi pochybujenn 
sučasne so Schechćnyim i jeden zemsk£ pdn v K01 6šla< 
na posmech pnatefom 6 vod v skvelej palote založil >kuty 
tak piše pdn Juhay. 

Roku 1836 povstal »Spolok pre rozširovanie 6vod , 
a v tom istom roku i »Ustav pre opatrovatefov malycl 
ktorćho sprdvcom bol Štefan Vargha a mal najviac 4 žia 
đstav ked bol preložen^ do Pešti, mal 15 chovancov, a 1 
35 matych dietok. Na Varghovo miesto prišiel za sprdvcu 
a v^bor listavu dovolil r. 1848, že m6žu prijatć byt do 1 
skć, ktore* 24. rok doplnily. Po Neyovi prišiel Jozef Raj 
pošovi Ondrej Szabo a po Szabćvovi Adolf Szerdahelyi 

Jeden z Nemecka k ndm prišty obnovitef ndbožen; 
đjitć) Jdn Range nadobudnu! priatelov v Budinpešti fr 
systemu a pod predsednfctvom barćna Jozefa Koniga utv 
loženy bol »Ustredn^ fr6blovsky žensk^ spolok« (Kozp 
n6egylet). Stfčasne s t^mto bol založen^ » Peštbudfnsky 
žensk^ spolok«, ktorćho vodcom bola Kralovansk^ 
V t^chto dvoch listavoch panoval vraj nemeck^ 
ubitie ktorćho založen^ bol »Krajinsky, malych brini; 
(Orszdgos kisdedvedđ egylet) r. 1873. ^ Tento spo 
i »Ustav pre ošetrovatefov mal^ch« (Ovćkepzđ int< 
pozostdval z dvoch kursov. Za tymto povstala fusia mei 
opatrovne v Uhorsku rozširujucim « a »Krajinskym maličt 
cim spolkom.« Skrze fusiu povstal zase novy »Krajinski 
ošetrovanie mal^ch« (Kisdedovć egvesulet), ktorćho pr< 
sa stala Tisza Kdlmdnovš, a pri pn'tomnosti Jejich Veličes 
pre praeparandistov matych« r. 1877 otvoreny bol. Sprdv 
ustavu je na tento čas Gejza Domotor, ktoreho podobize 
gogial Szemle« v janudrovom čfsle donaša. 

Ja som ozaj zvedav^, kde naberii teraz pre tych 1 2.0 
mučiteliek a mučitetov. Budiiže to rozličnć kreatiiry, na k 
muset uboh^ ndš Slovdk robit, a ony sa budii — ak 
do krmnfka — tučif. VeTmi divno mi je, že >Magyar e 
sit 5 egyes(lletek « nevidia dalej od nosa. Horlia za 6vod 
nych elementdrnych škol£ch bieda. Na Vrfcku (turč. 
učiter školy ani bydla pre seba, prituli ho zavše katol. ! 
stanskej povinnosti. Na Vnitkach zase polovica školsl 
chodf do obedu, druh& polovica po obedc do školy. Neu 
a ani školske* učebne, len ćvoddm podobne mučiarnne, ; 
jedno na druhom. Mdme v^hlad teda, že nam vldda taky( 
mučiarnf« i pre trojročne' deti pozakladi. Egyesiiletek m< 
že to nevidite! 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. 55 



čldnok venuje »Paedagogiai szemle« vyučovaniu madar- 
ifna v čldnku »A magyar nyelv tanitds&nak dltaldnosi- 
obecnenie vyučovania macfarčiny) už ddvno ospievane 
:inu za penažnd, mad. kultiirnymi spolkami udelenu od- 
ni učitermi. Madarčina sa md vraj učit na zaklade cvi- 
umu. (Ovšem, ale nech je dietla vvcvičenć najprv vo 
nskej reci a mluve, a na zdklade tomto sa m6že potom 
eč. V tcrajšfch štdtnvch školdch je heslo: Nem szabad 
li ! a po madarsky diete nevie, tak rastie, jako strom 
otom rozprdvaju učitelia, že »Orosz- es Spanvolorszdg 
ehol sincs olyan kirivć mtiveltsegbeli kiildnbsćg mint 
ijku videken.« Ved vy robite z našich slovenskih detf 

enf urnu a reci sliižia vraj všetky predmety v škole za 

vaniu madarčiny. Ano vo Zvolene sa už ani ndbožen- 

dietky po slovensky. Ci je ale tam viac Mađarov, ako 

:mi, o tom by som tiež pochyboval. Mal by sa šetrif 

krajinski zdkon, ktor^ hovori »hogy a magyarnyelvet az anyanyelv 

alapjan kell tanitanU a nemala by vldda na slovenske* strany vymc- 

nuvat učitefov, ktorf nevedia slova po slovensky. 

Na zdklade materinskej reci učil sa madarčinu i ndš ndrodn^ 
Herkules dr. Stefanovič v zatvorenom gymnasiume martinskom 
a velko-revuckom a zato dfa Budapesti Hirlapovho čldnku pod titu- 
lom »Panszldv pdrbaj« jobban tudja a magvar nvelvet mint Zmeskal 
Zoltdn. 

Mdm prfklad i z vlastnćho života. 

Martinskf a revifcki žiaci v kldštorskej praeparandii v^vodili aj 
v madarčine aj v ostatnych predmetoch na hanbu žiakom prištym 
z madarsk^ch gvmndsii. 

I to je dokdzane, že ti Tudia, ktorf sa učili madarčinu v škole, 
a nie od Madariek v živote, lepšie hovoria madarsky. Madarmi a 
Madarćnmi zvelebovand methoda, aby sa diera tak učilo madarčine, 
žeby vo svojej materinskej reci slova nepočulo, je mučenie a nie 
učenie. 

Van-e sziiksćgilk a lednvoknak is a testgyakorlatra (Ci je po- 
trebni telocvik i dievčencom.) V članku tomto je Julius Zador za 
to, aby sa i dievčence učily telocvik. My tfež podpfšeme s tou pod- 
mienkou, aby sa dievčence nie v prftomnosti chlapcov a vobec muž- 
sk^ch učily telocviku, a to zvldšte pri takzvanych cvičeniach udov 
a v6bec tela (Korper und Gelenk-Cbungen), ale osobite pod vedenim 
ženskej — učitelky. j. B. z Poruby. 



Digitized by 



Google 



56 DOM A ŠKOLA. 



Odpoveđ na dotazy. 

$ j ij ž divnejšie ž mnoh^ch strdn došly ma dotazv, aby som v 
i£y ujme bežn^ch otazok zdravotnych v niektorom slovenskom čašo; 
^ podal obširnejšiu zpravu o tak zvanej »elektrohomeopatickej 
liečbe«, objavenej pred 35 roky gsofom Cesare Matteim z Bologni, 
v Italii. Znajuc však nechuf interessovan^ch pri pojednaVani takychto 
otdzok a Tahostajnć povšimnutie čitajuceho obecenstva pri takomto 
objavenf, biragovanom sndđ »prekonan^m stanoviskom, zivratrifctvom 
alebo i humbugom< atđ, nechcel som žladen slov.. časopis, ktor^ by 
snarf z rozličn^ch ohladov takć niečo jednoducho do koša hodil, 
unuvat a sebe daromnii priču robit. Keđ však našinci z rozličn^ch 
stran, ktorf niečo o tej liečbe počuli, alebo čitali, predsa na mfia do- 
bfjaju, chcem niečo o liečbe elektro-homeopatickej podaf. 

Elektro-homeopatia je novd liečba v rode horneopatickćho sp6- 
sobu liečenia, pri ktorom Mattei objavil novć therapeuticke lieky, 
ktore* lieča krev a lymfu, čili usp6sobujii Tudsk^ organismus, aby sa 
chorobn^ch zarodov zbavil, a na jich miesto životaschopne elementy 
priviedol. Tato vypoveđ md svoj vedeck^ zaklad. 

Ludske telo m£ svoju vezivu z krve a lymfy; obe tieto rozlič- 
n^m sposobom smiešane sily, udržujii hidskjf život. Je-li lymfa chorobnd, 
povstava lvmfatickd nemoć; je-li krev chorobna, povstava nemoć krve; 
pri tažk^ch onemocneniach na pr. rakovine, sii i krev i lymfa spolu 
v chorobnom stave. 

Ludskć telo je vždy viac-menej presiaknute istou nezdravotou 
čili ZcLrodami, ktore niektorf menujii škrofulosnymi, inf cancroidnymi 
alebo i psoriasnymi. Tieto zdrody kazia organismus, takže mnoh^m 
nemociam podlieha. Dfa toho tedy všetky nemoce, akćho by kolvek 
v^znamu a sposobu boly, na pr. nemoce nervov, svalov, žfl, krevnic, 
kosti atđ. majii svoj pdvod v krvi alebo lymfe, alebo zdroven v oboch. 

Dla t^chto zasad sii i elektrohomeopatickć lieky dvojho druhu, 
z ktor^ch jeden lymfu a druh^ krev lieči. Vec t£ je tak jednoduchd, 
že therupeutickd vysok& škola v Parfži, presvedčend siic o jednodu- 
chosti a pravdivosti tejto, vriadila Elektrohomeopathiu do kategorie 
obyčajnej homeopathie. V čom sa liplne lišia, o tom dolu nižšie. 

Trpf-li niekto na klopanie srdca, zdvrat, rudost (červenost) tvdre, 
hamOrrhoidy a zvldšte na zatvrdnutie spodneho tela a chladnost 
končetfn (extrem(t), mravenčenie v tele atđ.; trpf-li niekto na tieto 
neduhy alebo na niektorf z nfch, poukazuje na to, že krev je v cho- 
robnom stave, a nasledovne prav^ obeh (cirkulacia) tejže je haten^ 
a že takćto porušenie m6že zaprfčinit ochrnutie krevn^ch ciev, oble 
nenie srdečnjteh chlopni, ztraty krve alebo neplodnost, nepravideln« 
zažfvanie alebo nechuf k jedlu atd. Všetky tieto neduhv, vačšej menše 
intensity, povstavajii vždy z jednoho zdkladnćho neduhu, jehož pdvoi 
musf sa hladat v chorobnom stave krve. Pre tieto neduhy objavi 1 
gr<5f Mattei liek, jemuž dal meno »Antiangioitico.« 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 57 



Jestli u niektorej osoby horespomenute" prfznaky nemoce nepri- 
lodia, za to ale pozoruju sa zatvrdnutie žldz, šupinatć alebo puchie- 
vite" v^sypy, m&kke* a tenke* vlasy, špinavožltii kožu a takrečenu 
:rofulosu, tedy nemoć odvodzuje sa z chorobnej lymfy, a všetko, 
> chorobmi lymfu vvvodf, lieči sa antilvmfatick^m liekom, v mier- 
>m stupni porušenia »Antiscrofolosom«, vo v&čšom alebo po- 
očilom stupni porušenia »Anticancerosom« na pr. rakovina 
tuberkulosa. Mimo t^chto je dostatočn^ počet inych liekov pri pfuc- 
fch (Pettorale), zimničn^ch, honičkov]fch (Febbrifugo), syfilickych 
feneres) nemociach atđ. 

O všetkom, čo tu prednašam, obšfrne dočftat sa možno v ob- 
rnej knihe: »Elektrohomoopatische Arzneiwissenschaft des Grafen 
ssare Mattei« venovanej »Seiner koniglichen Hoheit dem Herzog 
udwig in Bavern.« 

Ale Matteiho elektrohomeopathia nezavrhuje na žiaden pdd v^- 
)bytky a vymoženosti lekdrskej vedy, a v tom lfši sa prdve od obyčaj- 
;j homeopathie. Naopak, ona ich ku svojmu prospechu obracia 
užitkuje. Mattei vychodiac z toho stanoviska, že liek v nemoći nielen 
liitorne užfvan^, ale i zovnutorne upotreben^, liečbu mimoriadne 
ipomdha a podporuje, pri svojom liečenf upotrebuje a odporiiča: 
n^vanie, obklady (compresse), kupele, gargarovanie, inhalacie, klvstire, 
rstrekovanie, masti atđ. 

Mimo vnutorne a zovnutorne upotrebovan^ch liekov ma elektro- 
>meopathia pat tekutin, dfa učinku elektrick^mi menovan^ch, ktore 
ldšte na velike* nervovć centra ličinkuju a ktorć vešker^ život ne- 
itat(vny regulujii. Objavenfm polarity fudskćho tela skrze parfž- 
:ych lekdrov Dr Chazaraina a Deelea, ktorf po mnoh^ch študiach 
experimentoch dokdzali, že jedna polovica fudskeho tela je positivnej 
druhd negativnej polarity, potvrđene* je učenie Matteiho v praxi. 
lavne podfa učinku tychto elektrick^ch tekutfn dal Mattei i celej 
jčbe meno »Elektro-homoopathia.« Keby Mattei nič inšie nebol 
>javil tie električke* tekutiny, uz t^m sam^m zasluži meno vedeckćho 
uža. To dokdzali lekdri, ktorf vjflučne elektro-homeopathiou lieća. 
niektor^ch (ale zriedkav^ch) pddoch možno pdzorovat lider ako 
ektricity, v in^ch padnutie do mdlobv, silenie na vracanie atđ. Toto 
vlastnej zkiišenosti hovorfm. Indče jich ličinok je prfjemn^ a žiad- 
>rch obtiaž nezaprfčinujuci 

Všetky elektrohom. lieky (i elektricitv) sii v^tažiny liečivych, 
sjedovat^ch rastlfn, ako to analysa dok&zala, jichž tajomstvo z velmi 
Mežit^ch (oprdvnen^ch) prfčin Mattei »do času« pre seba podržal. 

Toto by bola v kr&tkosti theoria Matteiho elektrohomeOpatickej 
ičby. Niekto m6že nadhodit, že keby liečila! Na to sa mdže povedat 
n to, kto neveri, nech probuje. 

Z prfčiny tej, že všetky elektro-homeopaticke lieky pochodia 
rastlfn nejedovatj #r ch, usnadnene* je i nelekdrom (laikom) upotrebit 
to liečbu a je ona velkej ceny tam, kde je pomoć lekdrska alebo 
smožnž alebo s velik^mi tažkosfami spojend. 



Digitized by 



Google 



58 DOM A ŠKOLA. 



Že pddov vyliečenia elektro-homeopathiou, i tak^ch, 1 
už vypovedali« je nesčislnć množstvo, dokazuju mnohf 1 
mocnf. V »Obzore« bi. pam. Lichardovora z r. 1882. č. 2 
f Halenay, fardr Zdvađsky, potvrdil. V najnovšom čaše, rr 
mi'm, boly vysokopostavene* osobnosti v Pešti, na dolnej 
Trečianskej touto liečbou od istej smrti zachranene. 

Nebude od veći niečo z historie elektro-homeopatickej 
pomenuf. Potom ako Mattei tuto novu liečbu objavil 
i vysledky krdsne docielil, sdelil ju vynikajucim lekarom 
ktorf v^sledky potvrdili; tu behom 10. rokov držal verejne* 
v pritomnosti lekirov a prijfmal zvačša »bedač« zo špitakr 
viedol register a ti nezliečiterni sa vvliečili, takže povest A 
ćelom apeninskom polostrove sa rozšfrila. Dr. L. Puscucc 
na medicinskej fakulte v Rime, povolal v usrozumenf : 
Piom IX. groTa Matteiho, aby vo vojanskom špitali Sta Thei 
3 mesiacov demonštroval. Za tento čas prijal do 12 tisic 
neho stavu a povolania. V tom čaše i nemecky lekdr dr. 
svedkom v Italii mnoh^ch vvliečenf a to i tak^ch, ktore r 
prichodily. Jeden slepy vovedeny do sdly, opustil ju uzdrave 
v knihe. Dr. Zimpel v brožure »die vegetabilische Elektricit 
zprdvu, že bol svedkom, ako čierny oblak (schvvarzer Staar) 
elektricity červenej vvliečenf bol. Zo všetk^ch strdn hrnuli 
k Matteimu, a hrnii sa i dnes. Pravda, že to boli a sii lud 
pri ktorych by sa bolo dalo »zarobitf«, tak z Uhorska 1 
u Matteiho i knieža Eszterhazy. 

Po mnoh^ch vydarenych v^sledkoch behom 20 roko^ 
čas Mattei daval lieky lekdrom zdarma na vyzkiisenie, otaz 
hom. liečby stala sa so strany interessovan^ch »otazkc 
a groša«, takže v Lipsku jedno granum za toliar a jedr 
elektricity za 800 frankov preddvali. Z pnciny tej, že Mat 
m£ byt nielen bohatym, ale i chudobn^m pristupni, a 
krajciarmi na deri liečit mohli po mnoh^ch navrhoch, ktor 
robili, odhodlal sa »do času« sostavenie liekov v tajno; 
a cenu jich zni'žil natolko, že sa chudobn^ človek v cene 
denne liečif može, A preto, že Mattei v tajnosti svoje rc 
i elektro-homcopathia v mnoh^ch krajinach je vvsmievana 
sa všeličo hovori, ale tam dosial najlepšie vcdeli ocenit 1 
lebo dekretom Moskevskeho gubernatora, kniežatfa Dolg< 
v ćelom ruskom mocndrstve autorisovana ; v posledne ča 
za nim krdča. Torko o tom. 

Nehovorim ani netvrdim ja, že nemoć vo veto™ pokroči 
dd sa zliečif. Keđ aj nie liplne zliečif, ale aspofi stav 
zlepšit, borasti ukroti? a život predfžitf. Sdm Mattei o tom 
diele hovori: »Steu're der Krankheit gleich anfangs, zu 
jede Arznei sein, hat durch Zogerung schon Starke das Ob 
po slovensky potvrdil to len nedavno i slavny Virchov 
»je celkom určitd hranica, kde umenie m£ svoj koniec 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 59 



možnosti obnovit normalni stav atđ.« Diela Matteiho vyšly vo fran- 
oizskej, italianskej, anglickej, nemeckej a ruskej reci. V českej reci 
možno dostat len »Vade mecum« a »Ndvod k upotfebeni lćkfi«, 
podobne i v mađarskej tolko. 

Toto je asi čo som o liečbe elektro-homeopatickej chcel sdelit; 
ale to je tak stručne povedano, že upln^ pojem liečby iba preštudo- 
vanfm Matteiho knfh osvojit si možno. V Blatnici, j. j/. KMuba. 

— -HM* — 

Rozličnosti. 

P£n Jozef Sokol, učiter pražskeho ustavu ku vzdelaniu učitelov, 
zndmy dobre i na Slovensku čo znamenit^ spisovatel česk£, statočn^ 
obhdjca prav ndroda českćho a zvldšte českej školy, zvolen^ je 
velikou v&čšinou za poslanca do rfšskej rady. Je toto 
zaiste povzn&šajuci zjav v živote našom učitefskom a my tešfme sa so 
svojimi českymi bratmi, i vyslovujeme p£nu Sokolovi, čo prvćmu 
češkomu učitelovi v parlamente viedenskom, svoje najsrdečnejšie 
blahoželanie ! 

— Minister vyučby vydal dna 17. jan. b. r. pod č. 2261/889 
nariadenie v smysle ktoreho fardri nemožu zastdvat lirad učitefeky, 
jestli nepreukdžu sa vvsvedčenfm učiterskym. Nariadenie toto opiera 
sa o 132. a 141, §. XXXVIII. zdk. čl. z roku 1868. 

— Minister vyučby a učitelia. Vyslanectvo v^boru IV. vše- 
obecnćho kraj. učitefekeho spolku podalo koncom decembra m. r. 
ministrovi v^učby 8 prosieb. — Minister vliidne prijal deputovan^ch 
a sfubil, že nakolko len možno, zadost urobf žiadosti učitelov. 

— DTa uradnej zpr£vy je v Uhorsku 162 meštanskych škol 
a sfce 77 chlapčensk^ch a 85 dievčenskych. Chodf do nich 9699 žiakov 
a 8785 žiačok. Ndklad na školy tieto obndša 1. 221. 170 zl. ; jedon 
žiak stoji tedy priemerne 66 zl. 

— Učenie macfarčiny za 25 zl. Jako zndmo »magvar kozmiive- 
lftdesi egyesiilet« honoruje tych učitelov, ktorf vo svojich školdch 
mađarizujii a vyučovanie materinskej reci a ostatn^ch predmetov 
skrze toto zanedbdvaju istou summou. Proti tomuto pokračovaniu 
keđ totižto jeden učitel preto, že kdzmtivel5desi egyesiilet jeden rok 
zabudol dat honorare rozhorlil sa v časopise >Neptanito« a vytykal 
egyesiiletu zle nedobre, ozval sa Jan Schwarz obecny učite! v Piargu 
(J£noshegy tekovskd stolica), J£n Burian a ešte jeden učitel pod 
pseudonymom v tom istom »Nćptanitove« zaraziac ho t^m, že keđ 
z£kon nakladd mađarčinu učit, treba šetrit zdkon a nie učit mađar- 
činu za istii summu. Spomenuti učitelia vyhldsili to za urdžku uči- 
tefekćho stavu, lebo že v Tekove paholkov, ktorf dobre voli češu a 
krma, a sIUžkv, ktore* dobre varia, gazdovsk^ spolok tiež honoroval. 
Či je učite! paholok a učiterka sliižka ? Mađarčinu, keđ to zdkon k&že 
md učit každ^, k tomu ho viaže mordlna povinnosf. To služi patrič- 
nemu len k hanbe, keđ vezme za to honorar. Ostatne nehonoruje 



Digitized by 



Google 



6o dom a Škola. 



sa tu pilnost, ale volačo inšie. Keđ by sa pilnost honorovala, tak by 
ho zaslužili mnohf slovenski' učitelia. Honoruje ^1 tu viacej macfa- 
ronske smyšTanie. Nitriansky egyesiilet vo svojom dna 5. decembra 
r. 1890. vydržiavajucom vyborovom zasadnutf, po 25 zl. nasledujiicich 
učitefov uzavrel honorovat: Jdna Poriska v Malej Prietrži, J£na Janigos 
v Holiči, Leticia Rodler zo Skalice, Etela Krajcz zo Skalice, Frafto 
Kratochvila z Osusko, Mćric Štark zo Senice, Jozef Pospišil z Kor- 
Idtkft, Pavel Sloboda z Jablonice (reviScky žiak),Frano Simon z Pieštan, 
Štefan Nćmeth Horn£ Vdšdrd, Ludvik LdzaV Hlohovec, Pavel Knopfel 
Hlohovec, Gašpar V&nekz Lajosmiive, Salamon Offenberger M(»čonok, 
Štefan Križan z Lapds Gyarmath, Jdn Janfk z Krenču, (by valy žiak a učitel 
sv. martinsk^ z Konskćho v Turci ) Jdn Pronai z Prieviedzi, Jozef Stanček 
z Prievidzi a Kristina Pfaff z Nyitra Ujlak. Keđ by srne ale zkiisili, 
nakorko pokročili tito učitelia s dietkami v materinskej slovenskej 
reci, povedat by srne mohli : za 25 striebornvch hanbia sa za svoju 
materinsku reč. 

— V »Nćptanitć« čftame v ch^roch nasledujtici passus o zi- 
kone o cSvod&ch: A kisdedćvdsrol sz616 torvćnvjavaslatot a kepvise- 
15haz jan. 25-kćn tartott illesćn vegleg elfogadta — melvet csak 
fele rČ6zben lehetseges lesz vćgrehajtani. Ennek daczara rohamosan 
haladunk a t6rvćnygyirtds lejtđjćn lefelć, a honnan nehćz mćdunk 
lesz a rengeteg sok £6rvćny vegrehajtdsdrol is gondoskodnunk. « 
Ndvrh zikona o ovoddch konečne 25. januara snem prijal, ktor^ ale len 
z polovice može byt exekvovan#. Napriek tomu napadne pospiechame 
dolu po naklonenine fabrikovania zdkonov, odkiar tažko ndm bude 
sa starat o uskutočnenie t^chto zakonov. 

— Vazenie a škola. Vo v&znovsk^ch chyžiach peštianskćho 
listrednćho vazenia md chyža pre jednoho v£zfia 2908, pre troch 
47.5, pre štyroch 6498. pre piatvch 864, pre šest vazfiov 102.60 
m 8 . povetria a tak tedy p£ni važni nem6žu ponosovat sa na nedo- 
statok povetria. Ked teraz porovndme s t^mito v&čšinu nasfch de- 
dinsk^ch učebnych sien, v ktor^ch je 1 00 — 150 detf, tak zkiisime, 
že na jedno dieta nepripadd niekdy ani i m 3 povetria — a i to je 
smradlavć, nečiste. 

— Obr£zky uhorskćho školstva. V Obci Kdvdš zomrel ne- 
d&vno stary učiteL Tamejši krčmar (žid) dal sa zvolit za učitela a 
teraz lievikom nalieva mudrost do hl&v buddcich navštevovatelov 
krčmy. — Tedy u n&s i krčma može byt predsienou školy — či 

sndđ i naopak ? VBazite zase nechceli platit učitelovi ohromnii 

summu 300 zl. Mali ale dobnf napad. Vypfsali sdbeh na stanicu 
»samostatneho podučitefa« — rozumie sa, s platom, na ktor^ nebol 
by pristal ani obecn^ pastier. Diplomovanćho učitefa, pravda, nemohli 
dostat. V jaseni prišiel ale do dediny ist^ predavač papriky, ktorćho 
krdsna, ružovd segedfnska paprika tak zapdčila sa panom občanom, 
že zvolili ho — za učitefa. Ale tohoročnd tuhd zima nepozddvala sa 
novopečenomu »učitefovi«, lebo obec nedala mu dreva. No, pomyslel 
si, ved v hore dreva dost! Šiel a ukradnul si. Zažalovali ho u sliiž- 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



keđ obec nedd mi dreva a ja nerdd 
daju mi dreva, budem krast đalej!« — 
SteN. Ale zato »tičinkuje« đalej čo »samo- 

— — Ešte jeden obrazok! — V obci 
vštfvili dvaja rolnfci učitela. »Pan rechtor, 
li srne si vas len na rok (na probu), tedy 
hovorf jeden. »Lebo inak vyhddžeme vas!« 
nkujiici už 25 rokov) bojac sa, vystahoval 
ikdldozorcovi a ku sliižnemu, no ani jeden 
:itela. 

ich. « Berlinski časopis » Kreuz-Zeitung « 
:>v s nov^m našfm zakonom o opatrovniach. 
i vo svojfch naiodn^ch i ndbožensk^ch citoch, 
ije, aby deti 10 millionov Nemacfarov pred 

boly nasilne hnane* do stdtn^ch opatrovnf, 
>čiatkom mađarčiny pomocou nekonfesional- 
e chudobnćmu, daniami pretiaženćmu oby- 

južnćho (a severnćho?) Uhorska novou, 
rou otravuje sa naiodn^ a nabožensk^ cit 
- Kreuz-Zeitung« uznava za potrebne, aby 
adenć boly evanj. opatrovne. Ponevac ale 
v stave sami udržat ich, čestnou povinnosfou 
e im. 

očnej pamiatky narodenia J. A. Komen- 
ne medzindrodn^ »Spolok Komenskeho«, 
riatelov vychovavania dra zasad Komenskeho. 

I. uverejnovBt doležitejšie spisy a dopišy 
leje viery Valdensk^ch, Cesk^ch a Morav- 
život a svetov^ nazor Komenskeho. 
stikaj Rusko mi 1 10.628.676 obyvatefov. 
onov na europejske* Rusko. Zrast obnaša 
:olstvo vydali behom roku 7 millionov, na 
blov. Roku 1886. mali 877 stredntfch škol 
).099 žiačkami. V 39.003 ludov^ch školach 
j.55.167 dievčat. 

Dopln(me-li tento nazov ešte udanfm miesta 
, nebude divu, ked napadne ndm pri tom 
ilasand našou židovskou žurnalistikou. Vsim- 

veci dejii sa v tom nenaVidenom Rusku, 
idok: Tedy: i. verejne* knižnice pre lud, 

svobodmi kolportažu novfn; 3. volne pou- 
vo verejnych knižniciach, na pr. v carskej 
ade; 4. velmi vyvinute* školstvo pre žensku 
1a učit sa nejaku »samospasiteinii« a ko- 
^ch vačšfch mestach Ruska: »T udove č 1- 
>vatef »Času« piše nasledovne: »Bol som 
le. Chcel som tiež počut takćto »fudove* 



Digitized by 



Google 



62 t>OM A ŠKOLA. 



čftanie.« Konalo sa v prostrannej dvorane mestskej na Nevskom 
prospekte. Lektor čftal d6razne a jasne znamy roman Puškinov 
»Kapitansku cćru«. Jednotlivć v^znamnejšie scćny bolv znazornenć 
svetefn^mi obrazmi, čim zaiste Ien zvyšovala sa pozornost posluchdč- 
stva. V Petrohrade taketo predčftovania sii veTmi čast^mi; b^vajii 
v nedelu alebo v sviatok odpofudnia. PravideFne b^vajti v miest- 
nostach paedagogic kćho museum. Každ^ m£ vofa£ vstup 
alebo niekdy platf sa 5 kopejok (asi 6 kr.); trvajti už od roku 1871. 
a bolo ich spolu s vedeck^mi prednaškami 1952. Naklad zakryl sa 
tak, že okrem t^chto bezpiatn^ch, z času na čas, usporiaduju pred- 
nasky pre vzdelanejšie a majetnejšie obecenstvo s vyššfm vstupn^m ; 
1 / 3 čistćho d6chodku obraćaju na »ludove čftanie«, 2 / 3 dostane ale 

lektor. Pred — a po prednaške bivaju spevy lebo hudba.« 

E! Barbari! 

— Almužna. »Tiroler Tagblatt« oznamuje, že v obci Sch. zo- 
mrel učiter, ktory zanechal vdovu a tri nedospolć deti. Všetci 
doveđna dostavajđ ročite 52 zlat^ch *penzie,« — tedy 14 krajciarov 
na deft! 

— Prancuzsky minister osvety nariadil, že každ^, kto chce 
stat sa šk61dozorcom, spravcom lebo hlavn^m učitelom na učitefskom 
listavc, musi sa vykazat aspoft pafročnou službou učitelskou v nižsfch 
triedach narodnej školy. 

— Zasoba slov dvojročnćho dietiafe, Ku otazke o počtu slov 
človeka, sdeluje pastor Potz, že 2 1 / 4 -ročn^ chlapec, dla spravne ve- 
den^ch zapisiek, uživa! vyše 1000 slov. A cfalej doklada : Tdto 
zasoba 1 1 10 — 1200 slov pri dva a štvrfročnom chlapcovi dokazuje, 
jak velky duševn^ rozvoj uskutočnuje sa do tejto doby pri človeku. 

— Zemiaky čo v^born^ liek. Anglickf chirurgovia Heča prf- 
pady, keđ niekto z neopatrnosti lebo nahodou prehltne peniaz, lebo 
in^ tvrd£ predmet, tym, že pacientovi davajii jest v^lučne zemiaky 
a to nakolko len možno v najvačšom množstve. Tvrdć teleso vefmi 
r^chlo a Iahko odide z organismu bez všetkej operacie a bez bolasti. 
Dr. Salcer uviedol niekorko tak^ch prfpadov z vlastnej zkusenosti, 
medzi in^mi aj pripad s dietatom, ktord prehltlo zavažie, tažke 2 gr. 
Stav dietata bol nebezpečny — no on vvliečil ho zemiakami. — Od- 
poničame ku použitiu tento prostriedok v tom pade, kecf dieta ne- 
štastnou nahodou prehltne krajciar, skalku, lebo in£ tvrd^ predmet. 

— Bakterie vo vzduchu učebn^ch sien. Jak vefmi potrebnć 
je školske siene často prevetravat, o tom poučuje nas obzvlašte v^- 
zkumn^prof. Uffelmanna. Učenec tento presvedčil sa, že kdežto v< 
vzduchu svobodnom v 1 m* je 250 bakterie, v byte dobre prevet- 
ravanom je ich 3000, v miestnostech bez oblokov 27.000, v reme- 
selnfckych dielnach 31.000 — In# učenec presvedčil sa, že v i m s 
školskeho povetria je pred vyučovanfm 2.000 bakterif, medzi vyna- 
učovanfm, 16.500 a pri konci vvnaučovania (v poslednej hodine], 
35.000 bakfcerif. — Uplnosti k voli poznamenavame, že dfa presn^ch 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 63 



v vo vzduchu horskom (v Tatrdch, v Alpdch atđ.) nietžiad- 
terif. To same možno tvrdif tiež i o morskom vzduchu. 
>kolsky urad mesta Maincu vysloviI, že take dieta, ktore* 
školu s dobrim prospechom len pre nedbaiJivost povinne 
do školy i po 14. roku. 
— Na čldnok »Paedagogicke Rozhledy,« obsaženy v 10. čfsle 
Domu a školy, kde o istom rukopise p. Riznerovom je reč, že ho 
nem6že z Ceska nazp&t dostat, čitame 2. v čfsle tohoročnych »Paed. 
Rozhledfi« nasledovnii jakoby odvetu: 

»Odbor literdrnf a paedagogicky pri Ustfednfm spolku mel dne 
3. leđna prvni schuzi v tomto roče. Ohledem v£tky v jistćm časo- 
pise učinčnć byvalym redaktorfim J. Ottovych Paedagogickych roz- 
hledfi po literature československć, že zbyly rukopis jisty zadržujf, 
bylo zjištčno, že jich dosud nedošla žadnd žddost o vrdceni tohoto 
rukopisu, dobre uchovaneho a pro auktora pripravenčho.« 

Uz jako sa stalo, jako nie, že listy p. Riznerove, kor^mi svojho 
času po otaznom rukopise sa dom£hal, nedostaly sa boly do rilk 
patričn^ch pp. redaktorov, teraz len s radosfou bereme v znamost 
osvedčenie česk^ch pp. bratov a prosfme pdna p6vodcu, že by ne- 
nechal dlho ležat, neupotrebeny tento rukopis, lež aby rozmnožen^ a 
až na terajši čas doplnen^ vydal ho ku budućemu roku, jakožtc roku 
osldvenia 300- ročnej pamiatky narodenia ndšho učitefe učitetov 
všetk^ch narodov Jdna Amosa Komenskćho! J. Z—k % 

Vysokoctenym bratom svojim! 

Korko raV. som so žiakmi svojimi pfsal na zkušku p(sanky kraso- 
pisne, vždy presvedčil som sa, že pismo žiakov na obyčajnych pf- 
sankdch o mnoho krajšie, spravnejšie bolo, ako na zkuškov^ch k 
tomu cielu krdsne vyzdoben^ch listoch. Prfčina je v tom, že zkii- 
škove listy na pfsania su obyčajne formdtu vačšieho, linky priširoke 
a riadky dlhe\ nasledkom čoho poloha pfsma pri všetkej pozornosti 
žiaka meni sa od začiatku až do konca riadka. Vyhotovil som teda 
v tlačiarni svojej 

pisanky na zkušku 

pozostdvajuce z dvoch listov formdtu iyy( s 20 1 j 2 cm a sicc na papieri 
vefmi dobrom. 

Dva listy spolu dal som preto, že prv^ može byt pre sloven- 
sku, druh^ pripadne pre mađarsku osnovu. 

Odponičam pp. bratom svojim tieto pisanky na zkušku a my- 
Jim, že s nimi budii up!ne spokojni. 

Preda*vam jfch: I kus sa 2 kr., IOO kusov sa I ni. SO kr. 

Pri zdsielke poštou treba pripojit na postove* trovy: 3 kr. na 
»5 kusov, 5 kr. na 50 kusov, 10 kr. na 100 kusov. 

S uctou 

Karol Salva. 



Digitized by 



*Ie^ 



6 4 



DOM A ŠKOLA. 






Všeobecna zemska vystava v Praze 1891 

na oslavu Jubilea pnrni prumyslove yystayy roku 1791 ? Praze pod protektoratom 
Jeho cis. a kral. Veličanstva cisafe Františka Josefa I. 



Všem pfatelfim českeho pisemnictvi! 

Zcmski jubilcjni vjstava mi byti cizinč a rodikum všcstrann^m obrazom 
duŠevnćho a hmotnćho pokroku vlasti naši za poslednich sto let. V rozvoji tomto 
jednim z nejduležitčjšich činitelu byla češki kniha. Ona byla tim darovnim mećem, 
jenž pomihal odrižeti utisky sim koren bvtnosti narodni zasahujici, jejim slovem 
šifilo se svčtlo, kde byla skoro pul druhćho sta let trna a mrikota, ona budila 
v srdcich odcizcn^ch a chladnych lisku a ohen, vlćvala život tam, kde ovladala 
mdloba. Ji nilcži tudiž vyznačnrf mfsto v našivjfetave, a podepsany vybor vzal si 
za ukol, aby vjfznam apusobeničeskćknihy jasnČ vysvitly každdmu, kdo pfijdeje 
shlćdnout. Mini toho dociliti tim, když litcrirni oddil v^stavy opatfi všemi kni- 
hami jakoukoliv strinkou zajimav^mi a doležit^mi pokud byly vydiny od r. 1791. 
do r. 1 89 1, abytakto bylo vubec patrno, z jak skromm/ch pramenku vyrostl ny- 
nčjši mohutn^ proud českćho života duševniho, v jak proste* roucho odivali naši 
buditele* velkć myšlćnky a roznecujici city sve\ 

Basnictvo, krasni prosa a dramaticki, dejepis a zemčpis cirkevni, politički 
a kulturni (tćž mapy a globy), ftlosone, aesthetika, mvthologie, jazvkoveda, pu- 
blicistika, časopisy politički, zabavne* a vedeckć, brožury a kalendare maji miti 
všeckv svć slovesne neb časove v^značne" zastupce v naši vystave. 

Umvslu toho by nim však nebvlo Ize provesti v mire dosti uspokojujici, 
kdyby nim v tom ochotnč nepfispćli slavne* spravy hnihoven, pratelć domaciho 
pisemnictvi a pp. nakladatelć z Čech, Moravy, Slezska, Slovenska, jakoŽ iciziny. 
— Chovajir ve svych sbirkich zajistć mnohe* takove* spisy, jichž se nelze anive 
vcfejnych bibliotekich dohledati, a ani odbornik nemuže již podati spolehlivjch 
zpriv o obsahu aneb podobč mnohych z nich. 

I zadime snažnč a vroucnč vsech držitelu takov^ch spisu i Časopisu zvlašte 
do r. 1850 vvdaitfch, aby spojili se s nami ku ctnćmu dilu, ukazati jakvlastnim 
krajanum, tak i ostatnimu svćtu rozkvčt naši literatury za uplvnule' stoleti ve 
svčtlc jasnćm, nezkalcnćm, a aby proto si neobtčžovali poslati nam do konce 
bfezna t. r. soupis všech knih z odboru a let nahofe vytknutychj jež by byli 
ochotni zapujčiu po pfipade k doceleni vystavy literarni ; ktere* z tčch knih v^- 
bom se objevi nevyhnutelnymi, o ty dovoli si požidati pak zvlištnim pfipisem. 

Knihy uloženy a vystaveny budou na miste v každć pričine bezpečnćm a 
netfeba nikomu se obavatinejakćhopoškozenijejich; podepsan^ v^bor s veškerou 
peci bude zaslanć knihy opatrovati a poštari se tćž o neporušenć jich vraćeni. 
^Od pp. nakladatelu pak nadejeme se prispeni knihami jmenovitč z posled- 
nfch čtyf desitileti a prosime je, aby svou pfihlišku poslali jak možni brzy. 

Zdar literirni v^stavy spočivi značnou časti v rukou pfatel ćeskćho pisem- 
nicrvi bez rozdilu smčru a stran, aby zjevno bylo každemu, co nirod niš svou 
duševni silou a občtovnou laskou pro osvčtu svćho lidu a pro pokrok človč- 
čenstva vykonal. Tato liska však a tato sila nejkrisneji se znovu osvedći sou- 
činnosti pfi vystavč samć. Proto nebude bohda pritele pisemnictvi našeho, aby 
vihal k společnć" včci naši pHspeti svou pomoći a sv^m podilem. 

S duverou očekivime pfi svćm odboru brzkć a hojnć splnčni sv6 snažni prosby. 

Vybor odboru pro literaturu a žurnalistiku na ršeobecne zemske vjstave 7 Praze. 



Č. Tho?j redaktor, mistopfedseda. 
Dr. Č. Ztbrt, spisovatel, zapisovatel. 



y. Arbes, spisovatel, pfedseda. 
Josef Gra/netter, redaktor, jednate 



Veškere dopisy a zisilkv bud'tcž nadepsiny: Literirnimu a žurnalistickćmi 
odboru zemskd vystavy v Umćlcckć Besede" v Praze. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



F66 tX)M A ŠKOLA. 

vo chrim sv&to-trojičn^ Bohovšesl 
a vo svet živokr£sy všehovozkrese 
On prv^ začal čistit nirodov prafc 
a štepit do nfch prutky nebeskej 
On rozviazal i sviazal Duchom všej 
a brdny rečf všetk^ch veštec je v< 
Biskupe Bratov česk^ch! tich^, sv 
krfžom, vyhnanstvom, prdcou, zbožn« 
I našim si ty bratom, brat Slovdl 
A brat si vo Slavianstve Bozom < 
Tys' žil i umrel slavne a všetky i 
na hrob tvoj ti vvlejii slzy vđačne 
Dobre ti je spočfvat i v dialnej c 
v Bohu si všade domom, všade p 
Ale tvoj peft pravlastn^ v Tatrdcl 
nemrie, nežije ešte hriechom uklia 
Kedy že ho pokropis mrtvo-živou 
a vvchovdš za syna do sboru ndr 
Brat pobožni, brat Komensk^, 
smel^s' vieroduch slovenski; 
bo žiafom rodu pretknut]^ 
za živa s' bol tak nadchnut^, 
žes' prosenfm prosil Boha, 
aby zavrel už raroha 
v žaldr večn^ — pratyrana — 
a vzbudil muža Slaviana, 
v ftom deft pravdy a svobody 
pre všetky zeme n4rody. 
Velk^ prQsebnfku Božf! 
s tebou Slavstvo nech sa složi 
v jednu školu, v jeden chrdm: 
pros že kftazstvo ku žertvdm! 
Kfakni na golgatskej hore 
v t6ni hrfža i prazore 
s bdfom Husom, Nepomukom, 
s Hodžom Ktostiabohom vnukom, 
s otcom Kvrillom Methodom 
a s jfch dedičom Gorazdom — 
i s praotcom a pra gazdom 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



68 DOM A ŠKOLA. 

svobodno mladim ludom len v 30. roku sa zenit a nebolo svob< 
len zdravu, moćnu a otužene vyvinutu ženu pojaf si za manželki 
Zvldštna obyčaj pan ovala vo Sparte, čo sa manželskeho sftatku 1 
Mlad^ zat musel svoju oddanicu najprv ukradntit, ale len vtedy 
rodičia mladuchy privolili jich dcćru dat za manželku. Ak mladj 
nebol ešte tridsafročn^, mladucha musela za ten čas, kym mladjr zat 
30. rok dosiahol, u svojej rodiny byt. Do t^ch čias mohol rnlad^ zat 
len potajomky svoju oddanicu navštivit. 

Ze hlavn^ cier manželstva rozšfrenie zdravćho podrostu bol, vy- 
svita i z toho, že manžel svoju ženu, jestli tato bola bezdetni, mohol 
i odpravit, bez toho. žeby skrze toto nejakomu trestu podlahol. 

Bezdetnost u Spartančaaov považovava bola za trest Božf, a 
ktorf rodičia nemali dietky, obyčajne adoptovali dietky in^ch ro- 
dičov. Za jakii čest považovanć bolo to, že kto md dietky, vidno 
z toho, že kto mal aspoft troje dietok, ten nebol povinn^ bojo vat 
a kto mal viac, ten osvoboden^ bol i od dane. 

Starf mladenci, pritom že boli vystaven( rozličn^m posmechom i po- 
kutovanf boli. Skrze toto dosiahli to, že chlapi neostavali neženatf 
v#jmuc tak^ch, ktorf boli bojazlivf a chulostivf. Tak^mto ani nebolo 
svobodno sa zenit, aby sa skrze toto počet bojazliv^ch nerozmnožil. 

Pri v^chove dietok držal sa »v zdravom tele, zdrav^ duch« 
znamej vychovateIskej zasady. Podla tejto zasady u nich bol telocvik 
povinovat^ nielen pre chlapcov, ale i pre dievčence. Keđ sa matka 
cftila byt už matkou, v jej izbe nachodily sa obrazy greekych vfta- 
zov a slavn^ch mužov, aby matka obzerajuc t^chto, i ona tak^ch 
zdrav^ch Fudf porodila — potažne odchovala. 

Keđ sa dieta narodilo, okupali ho vo vfne. To si mysleli, že 
skrze toto zdrave* dieta otužf sa, slabe* ale že zomre. Na tomto ešte 
nebolo dost Staršf fudia poobzerali dieta d6kladne či je stiče na svet, 
bolo-li stiče hneđ bolo občansk^m pravom opatrenć, jestli ale bolo 
slabć, chorć hodili ho do jamy na vrchu Taygetus. Tomuto nemo- 
hol ani jeden rodič, ktor^ mal slabć dieta vyhniit, iba krafovskf 
princi boli od tohoto osvobodenf. 

Opatrovahie a chovanie nemluvniatok vykonavaly samy matky. 
Potravu t. j. mlieko dostavaly nemluvniatka len od svojich vlastn^ch 
matiek. Už s materinskim mliekom vssaly do seba dietky lasku 
k svojej vlasti, k svojmu narodu, poslušnost oproti staršfm a posluš- 
nost oproti zakonom. 

Telesne vyvinovanie dietata ponechano bolo svobode t. j. pri- 
rodzenćmu behu. Nemluvniatka neboly okrticane do plienok a ovitć 
povojnfkom do vanktišov. Navykanie k poslušnosti zavčasu sa po- 
čfnalo, podobne i otužovanie. Vzdorovitost u dietok netrpeli. Keđ 
dieta plakalo, nechali ho plakat, k^m samo neprestalo. Pri telesnej 
v^chove hlavnii starost obraćali na v^vin fisick^ch sfl, na obratnost, 
smelost a vftasivost a novorodeniatko položili najprv na vojensk^ štit. 

Dieta ostalo do siedmeho roku u rodičov. V^chovu do siedmeho 
roku vykonavali rodičia pod dozorom štatu. Po siedmom roku po- 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 6g_ 

odič pod pokutou ztratenia občanskćho prdva — svoje 

štitu a potom spoločne konali ulohu v£chovy. Cier tejto 

1, aby zavčasu navykanć bolo dieta k pržci, k ucte oproti 

rtky spoločne jeddvaly, spolu sa hrdvaly a rovnakć šaty 

/a, ktord md veflc^ vplyv na rozvoj a dobro štdtu, stala 
>m štdtn^ch eforov. Eforovia vymeniivali z pomedzi 
staršfch mladikov takzvan^ch poddozorcov. Jedld, ktorć si mladfci sami 
pripravovali, boly vefmi jednoduchć, z ktor^ch len malć ddvky na 
raz ddvanć boly, aby tučnotu, ktord človeka nemotorn^m robf a aj 
k lenivosti privždza, zamedzili ; každ^ch 10 dnf odvažili mladfka a 
jestli prijal vyše prirorodzenej miery na seba, zmenšenž mu bola 
ddvka jedla. Pri tom všetkom, že pri jedenf veflc^ poriadok a dozor 
bol, svobodno bolo mladikom zo stola starych jedio, alebo v za- 
hrade jablkd kradniSt, koho ale pri krddeži postihli, ten bol poku- 
.ovan^. 

Skrze toto chceli dosiahnut, aby sa mladici ku šikovnosti a 
v pdde potreby i k falošnćmu vynajdeniu sa privykali. Pri spoločnom 
obede navykali mladikov k takzvanej lakonickej odpovedi t. j. len 
v určit£ čas krdtko a určite odpovedaf. Poste! — v^jmuc zimnćho 
času — bola z trstiny, ktoni poste! si sdm mladik musel spravit. Aby 
premendm povetrnosti navykli do 12. roku len v tenk^ch šatdch 
a bosf chodili, i dostali kepienok, ktor^ ale musel aspon jeden rok 
trvat. Aby telo potažne koža zmocnela a otužela, jak chlapci, tak i 
dievčence cez den raz kupavali sa v chladnej vode, tepty kupei bol 
zakdzany. Šatenie jak mlddeže tak staršfch určil štdt, a skrze toto 
vyhybalo sa rozličnej nddhere a pompe. 

Keđ sa malo fst do bitky, to bol zvldštn^ den pre mlddež i do- 
spel^ch. Oblekli sa do silnočerven^ch šiat, hlavu prikryli šišakom, 
tento zdobilo krdsnć pero. 

Lučila sa mlddež od rodičov, mužovia od žjen. Pri lričenf matka 
alebo žena vyprevddza1a muža so slovami: »lebo s t^mto alebo na 
tomto«, prfđ nazad domov t. j. lebo ako vfraz, alebo ako mrtv^, ale 
na žiaden pdd, ako Uskok. Vo Sparte bola obyčaj, že kto vo vojne 
padol, toho doniesli na štite domov a spievali smutnć vojenskć 
piesne. — 

Mladfci podelent boli na viac tried, do najvyššej triedy vstupil 
mladik vo 20. roku, ale až po 30. rok bol pod dozorom štitu. 

Po 30. roku mohol mladfk učast brat na shromaždeniach, ale 
prv nie. Uota naproti staršfm bola takd vo Sparte, že sotvd pri ' 
ktorom ndrode nielen vtedy, ale i teraz. Porekadlom stalo sa, že 
»len vo Sparte je mite vec zostaret sa.« 

Gvmnastika bola hlavn^m predmetom pri špartanskej mlddeži, 
ktorej odvetvia: behanie o zdvod, pasovanie a jazdenie na konoch 
velmi cvičenć boly. Milć zamestknanie bolo pre mlddež i takzvand 
c r y p t e i a, ktord nebola ine ako to, že v najchladnejšej čiastke roka 
v zime museli mladfci noc travi? v slobodnom, často i bez odevi 



Digitized by 



Google 



7 o DOM A ŠKOLA. 



zaopatrujtSc si potravu kradnutfm, a tulajđc sa po krajine se 
Gel tohoto bol ten, aby vo vojne mohli rozličn^m nehoddrr 
a vojensk^m vzdorovat. Zndma n£m je rozprdvka o one 
tanskom chlapcovi, ktor^ kecf ukradol lisku, tiito sehoval p< 
nok, lito ho hryzla t on strpel všetko a mrtv^ padol na zem 
žeby bol tak i len znak nejakej bolasti. 

Cftanie a pfsanie sa mladež len v^nimečne učila. VjJ 
šich autorov ako Homera, Tepandera učila sa mladež s ve 
nostou. 

Na čistotu mravov, tak veFky dozor bol vo Sparte, 
jeden ml&denec preto pokutovany bol, že vedel cestu k 
mravoch podozrivej osobe. 

Vychova dievčat velmi podobala sa v^ehove chlapcov 
t^chto velka v£ha klddla sa na telocvik. Dievčatd v oj 
ustavoch rObily svoje telocviky, ale mlddencom a mužom 
bodn# pristup medzi ne. Pri telocviku bol v obyčaji tane 

Vydat^ ženy zamestkndvali sa pradenfm a tkanim, p 
zaujfmali jich i obecne* zaležitostt a udalosti. 

Takd bola v^ehova vo Sparte. V Sparte hlavnu vahu 
v^vin tela. Ze vo vede a v duševnej v^ehove vefmi nenapre« 
dokazuju slov£ jednoho špartanskeho krdla, ktor^ povedal. > 
most je lepšia, ako nakopenie pomiiten^ch znamosti.« 

Sparta, ako štdt bola moend, kyrn pridfžala sa mravov 
vala svoju vodeov. Ako upady vo Sparte mravy a povol« 
z&konu, padla i Sparta ako korist druhćmu n&rodu. 

Kr&sne je veru zachovdvanie mravov, krdsne i zachovai 
kami zaneehan^ch obyčajov, dobr^ch zvykov, no najkrajšie 
zadržanie vernosti a ldstcy oproti tomu ndrodu, oproti to 
medzi ktor^m človek svetio božie uzre. Ctime si našfch 
ctime ndš ndrod, ctime ndš fud a tak piskou ldsky objatf, 
sa moćnim ndrodom. j. 



^=^0- 



Vyučovanie živočichopisu vo vyššfch triecU 
pospolitej školy. 

Mot^l pest r y (Vanessa polvchloros; der grosse Fuchs 
roka-szogloncz). 

Cici. Okrem chrusta ešte aj iny bezočivy host napdda 
Tu je. Menujte ho! To je husenica. -Hosta tohoto si tii 
bližšie obzrieme. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



72 



DOM A ŠKOLA. 



majte že teraz telo mot^lovo! Čo vdm je ndpadne na nom? ! 
z£leži zo troch čiastok: z hlavy, pf*s a zo zadku tela. Co všel 
na hlave? Ma na nej usta, 2 oči a 2 tykadla\ Obzrite si t; 
Ony sii na konci hrčkami opatrenć. A čo poviete o prsoch? I 
prirastene sii z bokov knedla a zo spodku nohy. A čo p< 
z krdsneho motala tohoto časom ? Povstane z neho hiisenica. 
že ona vlastne vylezie? Z vajička. Kde zvyknul motyl pestr^ ol 
vajfčka nosievat? Na listoch čerešfiov^ch stromov. Prečo? F 
vvlažene* hiisenicc čerešnovym listim živia sa. 



2. Hlavna prestavka. 

Slož si ju sdm podla vzoru predošl^ch čldnkov v tomto p< 
ftajprv dokone i. prestdvku z prvćho siiboru, zat^m označ m 
kr^dla — lista — pokrm — nohy — hlavu — oči — tyka 
vajfčka motyla z druheho siiboru, a budeš mat lekciu hotovii 



- S e— t--: S - 



»Duo, si faciunt idem, non est semper ićm.< 

inister kultu grof Albfn Cs£ky vydal tohoto rok narić 
pod čislom 32664 XX., dfa ktorčho zakazuje spojetf učitel 
v liradu s knazsk^m — a len z času na čas, kđ to rn 

pomery inakšie nedovofuju, na predostretie patričnej <kevnej 
nosti, dovoluje v^nimečne kfiazom i učitelsky lirad z^upovat. 
riadenie toto pobunio mysle zvlašte velebneho duc^venstva 
isty čas trvala polemia medzi kfiazmi v mađarsk^ch /kevn^ch 
pisoch o tom, či je minister kultu opraVnen^ vydat t/ćto nariac 
potažne, či sii knazia usposobilf zastupovat urad /učitefsk^, 
v nariadenf ministra kultu stoji doslovue »a lelkife^H a tanit 
megkivdnt szakkepzettseggel nem birnak« (knazia q učitefov žia 
odbornii spdsobilost nemaju.) / 

Ot&zka tdto potažne nariadenie ministra k\fi t^ka sa v 
nas slovensk^ch knazov a učitefov, lebo prdve fdzi Slovdkmi 
ehodia sa takzvane levitske" stanice, kde knaz ycitefske* povir 
kona\ Slov£kov mita k tomu len neprajne* mat^' ne pomery a 
tratenie potažne vzdialenie duši jednotlivych fiy°d matky cirk 

Nebude od veći, kecT i my slovenski kfia/ a učitelia našt 
zndmky potahom na nariadenia ministra kuli/ v našich časop 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA 

ebu alebo nepotreb 
e. Keđ sa tak poob 
ašej, keđ kukneme 
eh Dolniakoch medz 
počet je takych uči 
namosti osvojili si p 
i na exercirplatzi. K 
:orcu, prečo to pan 
lami mint semmi.« 
esz nem tdbb-e valaj 
ifessionalnć, tak i št 
sme dnes ešte tak đ 
odbavenie učitelskej 
o diplomu, sp6sobn5 

Dneska si ešte pr 
m považovat nariad 
kultu so svojim nai 
a a predstaven^, si 
totum fac« je knaz. 

megkivant szakkep; 
lov školsk^ch stolić 
v, lebo tito na mi 
tohoto všetkeho ler 
školstvo i na vidiek 
oho vody ujde dol 

pripraveny učiter t\ 

ale vec beruc t. j. 
>olo, že len diplomi 
' učitermi, vtedy je 
vnene. Prečo ? Prel 
a na theologickej al 
. Ked by matura, al 
tefov, tak potom nj 
, ked sa do učitefsl 

alebo skončenf the< 
sel, ked by patričny 

s učiterstvom. 
sa učia v praepara 
ckymi. V praeparanc 
bovedu (tanitastan), 
nevelestortćnet). Reci 
eckd podobne gram 
eh časov sme sa i 
liiveltfdestortćnet), z 

živočichopis, rastlir 
kerteszettan es kor 
o slobodnou rukou 



Digitized by 



Google 



U DOM A ŠKOLA. 



(klavir, husle a spev), telocvik. Praktički prednasky a vystupj 
v takzvanej cvičebnej škole. Podotkndt musfm, že srne sa tieto pred 
mety po jednom tak učili, ako to dietkv treba učit a zase tak ak< 
ndm to pre život, pre našu vzdelanosf potrebnć bolo 

Velmi sa rn^li ten, kto si myslf, že i bez praeparandie m6že byr 
učiter učitefom. Najdu sa v^nimky zo sto jedna, ale i takćto privdtne 
svojou pilnostbu a učenosfou k tomu prišli. Ja pozndm dobrych 
učitefov, ktorf len elementdrne alebo nižsie gymnasidlne školy od- 
bavili, ale vzdeldvali sa privatne z ndvodn^ch knfh a to potom pro- 
bovali v škole, len že toto je nie nič inć, ako sp6sob, ktor^ sa 
upotrebti va v praeparandiach a pr£ve pre toto hovorf zdkon: »hogy 
a tankćpesittf vizsgdlathoz azok is bocsdthatok, a kik a tanitoi pa- 
lydn mint gyakorlati tanitćk legaldbb kćt evig mtfkodtek.« 

Vidfme to i po našfch slovenskih cirkvdch, že menovite tam 
mdme dobrć školy, kde takf kfiazi su dozorcami a predsedami škdl, 
ktorf učinkovali za ist£ čas ako učitelia. Tam v£m neprfde knaz do 
kolisie s učitefom, lebo knaz uzna\ že je to nie veru tak fahko učit 
a to sfce rozumne učif, aby učenie zdsaddm a pravidlam paedagogie 
a methodiky zodpovedalo. »Duo, si faciunt idem, non est semper 
idem.« Tdto zasada vzfahovat sa m6že na sposob, ak^m učiter pred- 
pisanii a naučit sa majticu ldtku preberie. Po slovensky by srne to 
mohli povedaf: kolko hldv, tolko klobilkov, a malo je rovnak^ch 
hldv a menej rovnak^ch klobiikov. 

Prečo že našfch pdnov fararov len tetka ndboženskd pri zkiiškach 
najviac zaujfma? Preto že sa predn&šanie a sp6sob učenia tejto oni 
theoretične i praktične na theologick^ch kursoch učili. Naša cir- 
kev by tak prešla pdnu ministrovi cez rOzum, ked by laiku na 
cirkevn^ch praeparandiach tak sriadila, žeby tam, kde sii praeparan- 
die spojene s gvmn^siumom, praeparandistom pristupnim urobila 
učenie sa reci latinskej a grćckej a aby mladfk po skončenf praepa- 
randie pofažne složenf diplomatickej či maturitnej zkiišky mohol 
prejst na theologjck^ kurs a stal sa tak »tanitoi es lelkeszi kepzett- 
sćggel bir6 tanito-lelkćsz. « Takto by sa urobilo zadost zdkonu mi- 
nistra Csdkyho ale i z&konu cirkevnćmu a naši theologovia nemuseli 
by po IO rokov kapldnčit, ale ked by sa im kfiazskđ. stanica ne- 
trafila, s chufou išli by i na filialne stanice. jati BuHan. 



-0£M^^- 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



1 



76 dom a Škola. 



zvadliv^mi, dno, vniitorne neštastn^mi, keđ k odpočinku a zdhalke 
odkazanf sii. 

Ku zdhalke požaduje sa sila. 

Slabšf pracovnici bivaju najusilovnejši a najrezkejšf. Silnejšf za- 
tuža sk6r po odpočinku. 

29. 

Vžd y od počiatku. 

»Co bolo, je to, čo by£ ma; a čo sa teraz deje, je to, čo sa 
diaf bude: ani niet nič novćho pod sinkom. Jestliže je nejakd vec, 
o ktorej by riect mohol: Pozri, to je čosi novćho, dno, uz to bolo 
pred vekami, ktorf boli pred nami« — hovorf Kazatel: 1, 9, 10. 

Isty aziatsk^ krdl zapriahnul raz štvoro zajat^ch krdtov do svojho 
voza. Jeden z nfch nazad obrdtenou tvdrou dival sa ustavične na 
točiace sa koleso voza. Keđ sa ho krdr sp^tal, — čo si pri tom 
myslf, — odpovedal mu tento: »obzerdm si jednotlive* okruty oko- 
vanćho kolesa«. »Vidfm v obruči jeho patororo jednak^ch klincov; 
hned je z nich jeden hore a hned zase druh£. Tu nds tiež patoro 
krdfov. Bol čas, kde som i ja bol hore na prestole ; teraz si ty, ale 
pozoruj, aby si sa skoro dolu nedostal.« Na to rozkdzal jich krdl 
hneđ vypriahnu£ a pohostil jich pri svojom stole. 

Obzrime si obraz terajšieho času. Teraz panuje duch prevratn^, 
duch nevery: ale do kedy? Bezndboženske* ndzory panovaly už raz. 
J ich sdd padd do oboru historickej kritiky. A historia učf : ten je 
beh sveta, — odpadnutia od pravdy, zddnlivosf, lest, sebectvo, ma- 
terialismus, pantheizmus, roztrhanie najposvatnejšfch sv&zkov, rozklad, 
rozdrobenie spoločenskćho života na atomy, subjekti vizmus, bezro- 
zumne hladanie pravdy vo filozofickom mvslenf, ktore* z nepravych 
a namyslen^ch premis vvchddza, boj systemov medzi dvoma tdbormi 
ctnosfou a žiadosfou. Zkamenelost ctnosti v ideu štdtnu, vyprdzdnenie 
idei štdtnej vplyvom tyranstva a honby za uradami, strannfctvo a 
podlizovanie, znfženie sa epikurejskej žiadosti ku aristipickej nepra- 
vosti, — a potom? Potom Ika zase stvorenie po vysvobodenf, po- 
tom hori zase hlad a žfžeh (Amos. 8, u.) po spravedlnosti, po 
slyšanf slov Hospodinovych, po pokdnl v žfni a popoli, po sklonenf 
hlavy pred ukrižovanym a vzkriešen^m Pdnom. 

Ludia bez lisudku a Iudia lisudku schopni. 

Bliidite, neznajiic pfsem ani moći Božej« — povedal Kristus ev. 
Mat. 22, 29. Prečo je tak mdfo ndhfadu do bežnych okolnosti času? 
Kto sdm vo vire neprav^ch myšlienok, ndzorov a domriienok žije, 
sotvy kedy dojde ku pravej zndmosti prfčin a jich v^sledkov. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



8o 



DOM A ŠKOLA. 



Veru niidza, bieda a nedostatok sii tie 
n£š vazf a nem6že sa z nich nijako vysvobo 
putd musia byt najprv celkom odstrdnenć, u 
nejšiemu blahobytu, jestli ozaj chceme, aby n 
vlastne vzdeldvanie a vychovavanie ludu ndšh 
vyššf stupeft sa vyšinulo. 

Nutnost tedy to požaduje, všemožn^m sf 
prostriedkami 7\ to sa zasadzovat, za to bojovat i 
všetk^m lepšiemu hmotnćmu a neodvislejšiemu p< 
sa potom velmi snadno docieli. Stard to zaiste 
jednohlasne suhlasfme. 

Škoda len, že učitefetvo našfch pospolit£< 
neduh, k pofutovaniu, že nepochopuje ešte tip 
že vznikajtf ztažnosti na nesvornost, neshodu, 
stva, z čoho potom všetko ine* zle* bere po< 
ale pravda, že my učitelia i tarrt, kde nas šp 
mery, nutnost k tomu viažu, srne nesjednoten 
jeden čihy, druh^ hota. 

Doka-ovat to vefmi netreba, veđ je to 
riadku. 

KtokoFvek len pozornejšie stopoval a si 
ndšho pospolitćho, slovenskćho (a či takćho 
musf siihlasit so mnou, že srne ndramne, v k 
beni, roztrhanf, čo je, nielen jednotlivcom, U 
tefskćmu na velkii škodu. 

Lođka nasho pospolitćho, slovenskćho uč 
vlndch morsk^ch, ono to s ftou hrozne hddi 
hrozf jej utopenim ... lež svornost učitelst 
ktorć nds cez všetky knStftavy, zilevy a skalis 
previest m6že. 

Pravda je sfce, že ndm naše pomery nedc 
spolu a to po jednej ceste krdčat mohli, pritoi 
nesmieme zabudnuf, že vzajomnost všetkych n 
všeobecnej našej činnosti, už či tdto vztahujc 
na školu. 

Všetci však mdme jeden a ten isty cief, i 
nanie a p6sobenie neprestajne a ustavične r 
aby sa školstvo našeho pospolitćho fudu slovei 
vznieslo a na stupeft dokonalosti sa vyšinulo, 
a opravdivou osvetou vpred kričali, jako tiež 
vatehni mravnosti, vzdelanosti, učenosti sa st; 
šiemu blahobytu stavu ndšho se dostali. 

Každ^ z n£s je tedy, dfa tohoto a dfa s 
nfkom na naroda roli dedičnej, preto je každe* 
všemožn^m spćsobom pracovat ku povznes< 
svojho. 



ki -— 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. Si 



Školstvo našich pospolit^ch slovensk^ch šk61, myslfm, neni to 
jdnic v Uhorsku ; lež zatajit sa nedd, že keđ by srne na Hornom 
rsku učinkujiici učitelia, bdrs patrime k jakemukofvek nazvu ci 
:, nebočili tak jeden od druhćho, neiičinkovali tak rozmotano na 
:u sveta« jako skutočne mnohf ataksazdd, že vačšina ličinkuje, 
levne sa jeden k druhemu družili, shodu, dorozumenie, jednotu 
avali, tak napriek všetk^ch nepriazniv^ch okolnostf, boli by 
sa ešte vyšej vvšinuli, pozdvihli, školstvo milovanćho naroda 
10 sdokonalili a tak aj sebe zaiste prajnejšie postavenie vvzfskali. 
Lebo nesjednotenost učiteTstva je červ, čo korienky ndšho všet- 
kćho blahodarnejšieho učinkovania podožiera. 

T£to nesjednotenost nejavf sa len pravo pri otazkach celeho 
učitelstva, ona, bohužiaf, zahniezdena je i v menšfch sboroch učitef- 
sk^ch, podr^vajuc tak v^kvet školsk^ a ztrpčujuc ešte viac i tak 
bokstnć postavenie učitelovo a robiac ho ešte nesnesitejšim. Mdme 
vefmi častć prfpady, že i medzi dvoma, spolu na jednej škole učinku- 
jiicimi učitefmi o shode, usrozumenf ani ch^ru. slychu, lež semotam 
tahanie, rozmotanosf, zavist, nendvisf, ohovdranie a tomu podobni 
»peknć« vlastnosti. 

Pri pozorovanf tohoto zdA sa, jako by vofejakd večitd klfatba 
lpela na učitektve a ho k ustavičnej disharmonii odsudzovala. 

Chceme-li docielit, aby stav nas kračal v iistrety lepšej buduć- 
nosti, to musfme isf v jednej mysli v pred a všetci do jedneho muža 
musfme pevnć zaujat stanovisko a na fiom sotrvaf. Tu musf všetko, 
čo by dobrej veći poškodit molrfo, na stranu ustupif a každd iskra, 
ktora by ku nesjednotenosti podnet zavdat mohla, hneđ udu- 
send byt. 

Z jcdnotnosti vznikd važnost* a inć vyhody a preto dotedy, 
zakial nebudeme sjednotenf, nedovold sa stav nas tej važnosti, auto- 
rity a blahobytu, jako by to pre doležitost svoju zasluhoval, a ktord 
je k v^vinu školstva nevyhnutne potrebni. 

Na nis hlavne zdleži, sjednotenostou a všestrann^m sebavzdcld- 
vanfm cestu k blahobvtu a volnejšiemu postaveniu si kliesnif; lebo 
sn«kf čakat, až nam to vofekto druhy bez našho pričinenia vydobyje, 
bolo by marne. Veđ stoji v Pisme: »Proste a bude vam dane; klo- 
pajte a bude vdm otvoreno!« Či to vari už teraz vyšlj z m6dy? 

Už som raz spomenul, že naše slovenski školstvo neni to po- 
sledr.e v Uhorsku ; lež predsa je sa čo divit, že pri tak^ch prebiednych 
a »hore nohami« pomeroch, v jakych sa slovenski učitelstvo vćbec 
nachadza, ešte na mnoh^ch stranach na tak^ stupen sa vyšinulo, 
na jakom skutočne stojf. To je zaiste ovocfm jednotliv^ch učitefov 
slovenskih. 

Kto by ale snađ snahy a pričinenie slovensk^ch učitefov v tomto 
ohlade ešte neuznival, tomu smele riecf možeme: Dajte nam chleba 
a volnejšieho dychania a uvidite, že v kratkom čaše školstvo naše 
vyšine sa na v^šku žiadiicej dokonalosti ! * 

6 



Digitized by 



Google 



82 bOM A ŠKOLA. 



Od každćho učitela očakavat možno, že si je v 
čoho ndm ku všeobecnemu pozdviženiu potrebne. 

Predovšetkym k docieleniu a udržaniu učitelsk« 
zumenia, sbližovania sa jeden k druhćmu, bez spoloč 
slovenskćho paed. listu sa zaobfst nem6žeme. 

A tu smety by som bol pdna redaktora sa : 
zo slovenskih, alebo jak sa tak nepdči tedy, z u( 
sk^ch škol£ch, alebo ešte neprehrešitedlnejšie, z učil 
Uhorsku »Dom a Školu« jakožto na teraz samoje 
časopis predplaca, odobiera, čita a doftho dopiso\ 
Však to ani za odpoveđ nestojf. Smutno, velmi smut 
vvššej miere k zazleniu. 

Kdeže sii tie časy, keđ medzi slovenskim u 
ktorćho bolo, aby nebol držal: »Priatela školy«, »Na> 
. » Konfessionalnu školu«?! Kdeže je t£ rezkost v dc 
že srne všetci p v ospali? Ved ešte ta stard garda cei 
a kdeže je?! Ci to všetko »tie pomery« ? Hja, B< 
si častokrdt sami tvorfme. 

Teraz, jako vidno, medzi predplatitefmi »Domu 
telov malo, skoro nič. To veflcd chyba! 

Ved paed. list nam nahrddza všetko: sch6dzky 
poddva zprdvy o pohyboch školstva včbec a nai 
moćnim hybadlom spoločenskćho učitelskeho života, p< 
vzdelavatefnć, narady vvchovavatefske, vyučovatefsk< 
list je v živote učitelskom velikim a mohutnym čini 
sjednotenosti. svornosti učttefetva. 

V#datny prostriedok ku vzdeldvaniu, jednote, 
poskvtujii porady, spolky učitefskć. 

Už d&vno o tom slovenske učitefstvo presvedčt 
rady, spolky učiterskć sii mohutnou podporou ki 
školstva a stavu učitelskeho. O tom n£m zrejme sv( 
zanikle slovenski paed. časopisy: »Priater školy j 
učitef*, »Konf. Škola«, kde učitefstvo, hodne davno 
školskčho zakona z r. 1869 sa sdružovalo, do spo 
so zaujatosfou, oduševnenfm azdpalom, v prvom i 
lepšiu budućnost učitelstva, — na sebavzdeldvanf a 
konalovanf školstva neunavne pracovalo. Vtedy to b< 
ohrade život. Bez ministeridlnych a rozličn^ch vrcr 
zvani, rozkazov učitelia sami od seba v jednoty, sp< 
sa ozaj vzajonine poučovali a vzdelavali. Teraz o pc 
nenf, zaujatosti u tejto mladej generdcie ani chyru, 
sa to za vofačdn inšfm zhdna, o dalšom sebavzdel 
nechce, lebo je v tom presvedčenf, že už všetku v 
vvchlfpala. Jako to len ozaj dalej bude!? 

Ach, jak sladko si spominam na moje detinske 
si predstavujem, — lebo som potomkom blahej pai 
telom dušou učitefa, ktory ma, bars i chlapca, vša 



Digitized by 



Google 



DLA. _ ===: & 3 

iedinskf učitelia, — lebo pravda 
ok si to za zneuctenie považo- 
ndtu, z obce do obce na po- 
>racovanć prdce čitali, pozorne 
amienali, z vyučovania zdarilć 
Isk^ch si zndmost .nadob^vali, 
ili, potešovali a povzbudzovali 
— aby sa totiž o tom i ine 
ili. 

:£ch hodnostdrov, ani cudzfch, 
ddzajti, a predsa to išlo všetko 
u zaujatostou v pevnej nddeji, 

jd. 

ou oduševfiovania, prebudzania 

zbiednenćmu, lež oduševftovat 
edf i nie všetkjr, aspon ntektore 
Menovite čo sa lepšicho 
to v učitektve na celej čtare 
srne sndđ ku skvelejšiemu v^- 
i£s na nešrastie, neboli potrhali 
učitelmi každ^ svojej konfessie, 
iskf »zadvmeni«, boli pp. orga- 
>rofessori«. 

ne dla školskćho zakona štdtni, 
je všetk^ch spolu dakych 400; 
l myslia, že sii prvi, lebo je fch 
jsionalni, v počtu vyše 10000, 
ne posledni, konečne polgaristi, 
zumiem učitelov, pardon. »pro- 
ze buđ k učitelom sa počitovaf 
viest predok a maf v každom 

m začalo sa to všetko h^bat, 

m klobiik vstrčit mdžetne. 
s len v tej sladkej nddeji skve- 
ania školdozorcov na učitefske 
to vtedy vyzeralo vdbec, dobre 
, prečo tie stoličnć učitefekć 
i. 

och t^chto, napriek v&čšiemu 
tu vačšej, hlučnejšej okdzalosti, 
ine, ddverne, s oduševnovanfm, 
boly dve pnciny: vodcovstvo, 
eh a obecn^ch jako menšiny, 
k »s pleća« pozeraK na učitetov 
6* 



Digitized by 



Google 



S 4 t)OM A ŠKOLA. 



konfessiondlnych, ktorf ohromnri v&čšinu tvorili a potom to, že za 
pojedndvajucu reč uviedli v^lučne len reč mađarski!, ktorej len men- 
šina rozumela a v ktorej len niektori vstave boli, aj to pripravene 
hovorit a pojednavania predndšat. 

Samo sebou sa nozumie, že pri tak^chto pomeroch tieto mie- 
šanć učitefskć spolky, sti už menovite u nas na Hornom Uhorsku 
v rozklade, mnohe už celkom pochovanć, a niet v^Madu, že by sa 
kedy dovedna posbierali. 

Jakože ale stojfme s čisto konfessiondlnvmi učitelsk^mi spol- 
kami? 

Keđ vrchnosti cirkevnć, menovite u katolikov, videly shromaž- 
dbvanie, rezkost, hnutie štdtnych a obecn^ch učitelov, nemohly zosta? 
naproti tomu fehostajn^mi a nečinn^mi, lež ndtene boly prichytit 
sa ku shromaždeniu, spolusobratiu čistokonfessionalnvch učitelov a 
to vo vačšom rozmere, na vacšom territoriume, totiž dla biskupstvf. 
Tak vznikli na Dolniakoch mnohć diocezanskć spolky učitefekć; na 
Horniakoch baftskobvstrick^, rožftavsk^, trnavsk^ a košick^. 

Mnohć z nich len tak na oko sa otvorili, sotvy že prvć shro- 
maždenie držali a zanikli, mnohć, menovite na Dolniakoch, sii i teraz 
činn^mi, naše na Horniakoch ale tiež letia pomaly k zahynutiu. 

A prečo?! 

Pre nedokonalii sriadenost, hlavne ale pre nesvornost, neshodu, 
opovrhovanie, vtieranie politiky, malo spolkovej produktivnosti a to 
mnohonasobnć a veferočnć presvedčenie, že spolky tieto v prospech 
hmotnćho položenia učitefetva zhola nič neurobili, • nič nerobia a 
ani na budrice sa o to starat nebudu. 

Tak to hla! vvzera s našimi spolkami učiteTsk^mi na Hornom 
Uhorsku vobec a s diocezansk^mi spolkami zvlaštf. Keđ by sa v te- 
rajšej podobe udržaf mali, museli by byt na pevnejšfch, spojitejšich 
zakladoch založene. 

V prvom rade musela by bytf vvtvorend politika a ndrodnostna 
prepiatost, opovrhovanie; musi sa obracat vačšf zreter na špecialnć 
pomery šk61 slovenskych, musi sa prepustit vo sprave a riadeni 
dioc. učitefekych spolkov poprednejšie miesto i učitelom, spolky musia 
preukazat v každom ohlade produktfvnejšiu učinlivost, nežli posial a 
hlavne vrchnost cirkevnia musi svojim učitelom u veriacich vydobyt 
už tak od ddvna volaneho, prosenćho prajnejšieho postavenia a 
blahobytu. 

Indč sa ani hnut nemdžeme! 

Medzi tak^mito, horoznačen^mi rozkysnutymi pomermi čo m£ 
učitelstvo na slovenskih školach počat? 

Povedal som, že mdme sfce všetci, jakokofrek sme roztriedenf, 
spoločny cier k pozdvihnutia školstva a našho postavenia. Všetci ale 
spolu do spolkov stupovat nemdžeme. Už to raz naše špccialnc 
pomery nedopdštajii. Lebo jako katolički, evanjelicki, kalvinski, ži- 
dovski, obecnf, štdtnf, privdtni učitelia spolkovat nemdžeme, bo každ^ 
z nas musi sliižit popri všeobecn^ch učitefsk^ch ešte a to myslfm 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 85 



laštnvm, konfessiondlnym, pofažne obecn^m, štdtnym 
zatajit a preinačit neda. 

ijiic pred očima porekadlo: »Cesty do Rima sti roz- 
m6žu byf rozdielne, len v6Iu majme stejnu« mdžeme 
nas cief mohutne napomdhat. 

zapotreby: aby 1. okresne\ dekanatske spolky sa 
vydržiavali, na nich učitelia tiča$f brali, prace do- 
dali, svoje zkusenosti jeden druhćmu predostierali a 
možn^m sp6sobom vzdelavali; 2. raz za rok valne" 
fdržiavali a 3. čo za najpotrebnejšie držim, 
paed. časopis, sliižiaci zaujmom čisto konfessiondl- 
1 slov. školach, ktor^ by mesačne 3 razy vych£dzal, 
Ili, nafi všestranne predpldcali, ho čitali a donho 
zpravy, pohyby učitelske* podavali, v6bec dopisovali. 

>ly, dfa mienky mojej hybadla\ pohniitky ku rezkej- 
tefetva slovenskeho na Hornom Uhorsku. Indč, me- 
> ospal^ch, bojazliv^ch a sem a tam ro^hddzan^ch 
riačo dokonalejšie sotvy d& previest a predsa i na 
3dpovedali by srne zasade: »Spojene* sily tvorta«. 
parvae crescunt etc.« 

ie prost riedkv, nech sa ohldsi! A aro/ BieUh. 



Verejnd prosba. 

(Dokončenie.) 

nienoslov asi 500 pre školsku vyučbu zvačša potreb- 

1 sostavil som na zaklade česk^ch a slovenskih bo- 

iiel, jako i na vlastnych chatrn^ch znamostach a na 

)liteho ludu. Ponevac ale presvedčen^ som, že ešte 

pomenut^ch rastltn v narode našom i slovenskejšf 

izov mat budu: z pr(činy tej obraciam sa jak ku 

»m slovenskej v^učby včbec, tak menovite ku v^teč- 

našim s tou srdečnou prosbou, aby nestažovali si 

podfa najlepšej botanicko-filologickej vedomosti svojej 

slovenskejšimi vedeck^mi, či prostondrodnfmi menami 

tohoto (alebo i priv£tnou) laskave opravif, potažne 

znamn^m prfspevkom t£m slovensku v^učbu botaničku 

>konalit. 



Digitized by 



Google 



86 DOM A ŠKOLA. 



i. Topol trasav^ alebo osyka (Populus tremula; die 
od. Zitterpappel ; rezgd* nya*rfa); 

2. Topol biely (Populus alba; die Silberpappel ; fehćr nyi 

3. Topol čierny (Populus nigra; die Schwarzpappel ; ft 
nya>fa) ; 

4. Topol ihlancovity alebo vlasky alebo nerod (Poj 
pyramidalis; die Italienische-Pappel ; jegenyenydrfa) ; 

5. Bažanka polnia alebo kur ročni alebo resica b 
(Mercurialis annua; das einjahrige Bingelkraut od. der Hundsl 
egynydri szćlfii); 

6. Rezan hork^ alebo ostrofi vodni (Stratiotes aloides 
Wasserschere od. Sumpfaloe; mocsdri kolokdn); 

7. C^kas indick^ alebo sdgovnfk neprav^ (Cycas 
cinalis; die ostindische Cykas od. die unachte Sagopalme; i 
cikdsz) ; 

8. Borievka obecna* alebo smrč inovata* alebo jalc 
pospolit^ (Juniperus communis; der gem. Wachholderstra 
gyalogfeny6 vagy borokafeny6) ; 

9. Tišina bobulatd alebo tis hrebenit^ (Taxus baa 
die Rotheibe od. der Taxbaum; terny6* tiszafa); 

10. Oreš£k muškdtov^ alebo muškaitovec prav^ < 
macizen pižmovd (Myristica moschata ; der Muskatnušsba 
valodi pćzsmadićfa) ; 

11. Jasen alebo jasenovec obecny (Fraxinus excel 
die Edelesche; budos kdVisfa); 

12. Javor mliečnat^ alebo čierny (Acer platanoides 
spitzblatterige Ahorn; fekete ihar- vagy juhar- vagy jdvorfa); 

13. Barviin hralovit^ alebo žltinovec štihl^ (Xai 
chymus pictorius; der Maler-Gummiguttbaum ; fest6 gumigutfa): 

14. Citlivka stydliv£ (Mimosa pudica; die scham 
Mimose od. Sinnpflanze; kenyes ćrzčke). 

LI. 

1. Praslička zimnia alebo konskd žf ft ozim£(Equis 
hiemale; der Polier-Schachtelhalm ; kannamoso zsurlo); 

2. Praslička polnia alebo kofiska* žih ornična* (1 
setum arvense ; der gem. Ackerschafthalm ; mezei zsurlo) ; 

3. Ka prao! alebo papru? madova alebo sladič obe 
alebo oslađ liečivd alebo koren sladk^ (Polypodium vulj 
der gem. Tupfelfarn od. das Engelsilss; ćdesgyokerii paTr£ny); 

4. Kaprađ roznolistd alebo rebro vica obecna* (B 
num spicant; der gem. Rippenfarn: koztfnsćges bordapdfr£ny) ; 

5. Kaprađ štftovita* alebo kaprađ samčia alebo \ 



Digitized by 



Google 



LA. 87 

fk (Aspidium filix mas; der 
im; kozonsćges pajzska); 
prađ samici a alebo pra- 
► b e c n a (Pteris aquilina ; der 
agy olyvharaszt); 
innfk červen^ alebo vla- 
manes; das gem. Frauenhaar 
szt vagy n6i fodorka) ; 
nnfk špinavozele nf alebo 

i t a (Asplenium ruta muraria ; 

lzinnfk rnal^ (Asplenium 
n; ejszaki csf kharaszt) ; 
mok nasyteny alebo vlas 
iantum capillus Veneris: das 
ilćdi Venushaj). 



vlčia alebo rožok jeleni 
na vretenična alebo spa- 
n clavatum ; der gem. Barlapp ; 

latec jaz em i (Isoetes lacu- 
Snseges sparftf vagy durdafii) ; 
gulovatina bahnia (Pilu- 
velii sargolyo); 

alebo Salvinia plaviva 
latans; die schwimmende Sal- 

m stellare ; das Sternmoos ; 

1 k p os p o 1 i t y (Polytrichum 
>os od. Widerton: kozonseges 

n rutabulum; das Astmoos; 

1 alpina ; das Alpen-Steinmoos ; 

i h I i č e n y (Sphagnum cuspi- 
>; hegyeslevclii fotaly vagy 

adotheca platyphylla ; die Kahl- 
>s; szeleslevelii majmoh); 
)inguis; das laubartige Leber- 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. 



12. Porastnica mnohotvarna alebo jatrenka pravi 
:hantia polymorpha : das vielgestaltige od. eigentliche Lebermoos 
3S csillagalj vagy valćdi majmoh); 

13. Kvetorožec hladky (Anthoceros laevis ; das glatte Horn- 
i; sima szarvasmoh); 

14. Jatrenka alebo trhutka obrvena (Riccia ciliata; die 
nperte Riccie; szdros Kiccia); 

15. Parohatec lamav^ (Chara vulgaris vel fragilis; der gem. 
*ebrechliche Armleuchter; kozčnseges vagy t6rekeny karos- 
yatartć) ; 

16. Ruducha krvavd (Delesseria sanguinea ; die rothliche 
►serie ; vorhenyes Delesseria) ; 

17. Chrupavka rohovitd alebo č e r v e n i (Gelidium cor- 
1; der rothe Knorpeltang; veres porcporje); 

18. Zabie seineno o b e c n ć (Batrachospermum moniliforme ; 
em. Froschlaichalge ; k6zonseges bćkanydlmoszat) ; 

19. Chaluhabublinatd ( Fucus vesiculosus ; der gemeine 
ntang; kozonsćges hćlyagporje) ; 

20. Hroznovica p I a v i v a alebo obecna (Sargassum na- 
vel vulgare ; der schwimmende Beerentang ; uszd vagy kozčnsćges 
6 vagy szemporje); 

21. Svili na širokd (Ulva latissima; die breite Wate od. 
szđes kerftdhalć); 

22. Zabinec Ianov^ (Conferva linum; der leinartige Wasser- 
1 ; Ienfćle vizfonal) ; 

23. Rozsievka obecna (Diatoma flocculosum; die gemeine 
ittalge od. Stabchenalge ; kozohsćges szeletmoszat). 

LIII. 

i. Braddč lesni alebo osnovec stromov^ alebo šnoro- 
za. obecna (Usnea barbata; die gemeine Bartflechte; szakdllas 

<>); 

2. Vetevnatec alebo lišajnfk sobf (Cladonia rangiferina; 
thierflechte od. das Rennthiermoos ; iramgim zuzmo); 

3. Vetevnatec kališkat^ alebo lišajnik zrnaty (Ga- 
1 coccifera; die Bccherflechte ; kehely zuzmć); 

4. Pldcovnfk horsk^ alebo pletivec izlandsky alebo 
)vec liečiv^ alebo pukliarka (Cetraria islandica; die islan- 
e Lappenflechte od. das islandische Moos; izlandi zuzmć); 

5. Oskalinak rasochat^ alebo litesnik barviv^ 
:ella tinctoria; die Klippenflechte od. Lakmusflechte od. Orseile; 

szirtzuzmri) ; 

6. Pavazač šupinovit^ alebo terco vec zeđnf (Parmelia 
:ina; die gelbe Wandflechte; fali zuzmo); 

7. Hubkovec ružov^ (Baeomyces roseus ; die rosenrothe 
jchte; rćzsaszinii gomba zuzmo); 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 89 



kovec p f s a n £ (Opegrapha scripta ; die gemeine 
kozonseges betiizuzmo); 

:ec sivast^ (Lecanora tartarea ; die weissgf aue Teller- 
s tanvćr- vagy csesze zuzmć); 

a mušnia alebo muchotravka alebo mušnica 
imor alebo muchornfk (Agaricus muscarius vel 
iria; der giftige Fliegenpilz; \6gy£A& galoca); 
arka polnia alebo pečerica alebo zemianka 
alebo c i g a n k a (Agaricus campestris ; der Champignon ; 
►iperke galćca); 

lavka m ado žita (Agaricus melleus vel armillaria 
>nigfarbige Herbstschwamm od. Hallimasch od. Buchen- 
6szi- vagy bikkcs galoca) ; 

zikchutny ( Agaricus vel lactarius deliciosus ; der 
ide Reizker od. Rothling od. Rassling; izletes tovisalj 

>vka obecnd (Agaricus prunulus; der gemeine Mai- 
Vlusseron od. Mehlblatterpilz ; kozonseges maj u si galdca) ; 
ček kopečn^ alebo rusa lica barnavd (Agaricus 
oreades; der Suppenpilz od. das Stockschwammchen ; 
galćca); 

ba panenskd alebo belostnica (Agaricus virgi- 
jfern-BIatterpilz ; feheres sziizgaloca); 
a cisarska alebo cisarka Iubd alebo knažica 
a (Agaricus caesareus vel amanita caesatva; der oran- 
serling; narancsszinii csaszdrgalćca) ; 
a uzlovatd alebo peči arka jedovatd (Agaricus 
bulbosus; der giftige Knollenblatterpilz ; botvkos csi- 

a moriva alebo smrtonos barnav^ (Agaricus ne- 
une Mordpilz; barna gvilkos galoca); 
atko jedle alebo lisočka alebo stroček (Can- 
us; der essbare Eierpilz od. das Gelbhiihnchen ; ehetft 

ibienka olivovd (Agaricus olivaceus vel russula 

3hlfarbige Blatterschwamm; olajszinii galćca); 

ka zelenkava (Agaricus vel russula virescens ; der 

erschwamm; zoldes galoca) ; 

a chrastavd alebo chrastavka alebp srež alebo 

a (Agaricus ostreatus vel russula ostreata ; der schurfige 

m ; otvaraš- vagy koszos galoca) ; 

LIV. 

: piepriv^ (Agaricus vel lactarius piperatus; dej 
:hwamm; kesertf tejes galoca); 
vrhavd alebo vrhavka alebo zavratnica (Aga- 



Digitized by 



Google 



90 DOM A ŠKOLA. 

ricus integer; der rothe Taubling od. Speiteufel; v 
gakSca); 

3. Hrfb tvrd^ alebo obecn^ alebo tvrdoš 
alebo dedec (Boletus edulis; der gemeine Steinpilz od. 
pilz od. Herrnpilz; kozonsćges tinorii va^y girib gomb 

4. Hrfb makk^ alebo makkoš alebo masldk 
tis; der weiche Rohrenpilz od gelbe Pilz; puha tinc 
girib gomba); 

5. Hrfb sinav^ alebo sinavec alebo mod 
cyanescens; der blauwerdende Rdhrenpilz; kćkelđ girib 

6. Hrfb krdlovsk^ alebo krdTovec ružovj 
gius ; der rothe Konigpilz ; veres kirdly gomba) ; 

7. Choroš triidov^ alebo trddovec alebo pr 
žeha (Polyporus fomentarius; der Zunder-Lčcherpilz ; 

8. Huba domdca alebo drevokazec plači 
lacrymans; der Hausschwamm od. tropfende Aderp 
fagomba vagy hdzi gomba) ; 

9. Choroš šupinat^ alebo pastorec (Po 
mošus; der schuppige Locherpilz; pikkelyes tapldsz); 

10. Choroš strkov^ alebo huba čerešno 
(Polyporus sulfureus; der schwefelgelbe Lčcherpilz; kćn 

11. Kozia brada červenkavd alebo pi 
kyjanka (Clavaria botrytis; der traubige Keulenpilz < 
genbart od. die rothe Barentatze; vereses mozsdriito' p 

12. Kozia brada žltkavd alebo prstica 
flava ; der gelbliche Keulenpilz etc. ; sdrgds mozsiriito' 

13. Smrž'jedl^ alebo smrha alebo smrček c 
chella esculenta; die essbare Morchel; ehetđ kucsmago 

14. Chrap£č jedly alebo hrč£k obecny | 
lenta; die Stockmorchel od. gem. Morchel od. essl 
ehet6 szarvasgomba) ; 

15. Jelenica potravnia alebo horaolica alet 
(Tuber cibarium; der essbare- od. schwarze Triiffel; I 
gomba); 

16. Kališnica žiarivd alebo strebuTa orar 
aurantiaca; der orangenfarbige Becherpilz; narancsszini 

17. Prchavica pasienkovd alebo puch 
fu kačka (Lycoperdon bovista; der gem. od. Riesenl 
sćges- vagy mćhszćditcS pčfeteg); 

18. N&mel žitn£ alebo ndmelie alebo naime 
viceps purpurea vel spermoedia ; der rothe Mutterkornpil: 

19. Snet obylnd (Uredo segetum; derGetreidel 
uszog) ; 

20. Padlie obecnć alebo hrdza alebo m&( 
manna (Erysiphe communis; der gemeine Mehlthaupil 
ragya) ; 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. 



£mto sp6sobom mali v XV. storoči Taliani najkrajšie pfsmo 
) prijfmali to pfsmo pomaly všetky ndrody v Europe, v£jmuc 
lav^ch Nemcov, ktori ostali pri svojom hranatom švabachu, 
3io vytvorili viac druhov, menovite t. z. f rak t liru čo tiskdr- 
:. nemeck^ kurrent, čo pisarsko pismo. 

ngličania, ako praktički ludia, vyvinuli z kursfvy najkrajšie a 
ytrć pfsanie najvhodnejšie pfsmo t. z. anglick^ kurrent 
B b), ktorć my zoveme latinkou a ktor^m pišu okrem nas 
kultiirne ndrody na zdpade. Francuzi vyvinuli z kursfvy 
stojatć rond-pfsmo, ktorć md len tii jednu chybu, že sa 
r^chle pfsat a požaduje viac ndporu nežli anglick^ kurrent i 
e tupć perd. 

nfch Hrabar, ktory žil asi 50 rokov po sv. CyriiIovi a Me- 
i hovori: »Slovania nemali predt^m pfsmeny, ale veštili a ča- 
mi a čiarami ponevdč boli pohania.« No tie čiary a rezy sria- 
>oly, čo sdstavnć pfsmo t. z. rdny ako to vidfme na kremni- 
i druh^ch podobn^ch ndpisoch. 

krestanstvom prijali Slovania pfsmo, ktore sostavil pre nich 
rili na zdklade grćckeho pisma. Toto pfsmo bolo dvojake, jedno 
>a zove glagolick^m vyvedene zo starogrćckeho kursfvu, 

ktorć sa menuje cyrilikoq z uncidlneho grćckeho alfabetu. 
Cyrill vyviedol sdm oba druhy tohoto pfsma, či nie, nie je dosial 
stvrdene, no najpodobnejšie je, že sv. Cyrill yynašiel oba druhy 

prilahodiac jich podla oboch druhov vtedy upotrebiivanćho 
lio pfsma. Že cyriliku vynašiel sv. Cyrill o tom dnes niet viac 
>y, lebo Hrabar sdm hovorf, že sv. Cyrill z greckeho alfabetu 
1 38 pfsmen pre slovenčinu, pridajiic greckej abecede 14 no- 
»fsmen pre tie hlasy slovanskć, ktore Greci nemali. Z tohoto 
, že sv. Cyrill postiipal omnoho rozumnejšie pri tvorenf svojej 
y, nežli ostatnf europejskf pfsmotvorci, ktori vzali latinku za 
a označovali dvoma troma ba aj štyrraa znakmi jeden hlas 

č= tsch. 

glagolskom pfsme myslelo sa dlho, že povstalo po greckych 
1 na zdklade staroslovensk^ch riin, no Angličan Taylor do- 
asno, že je glagolica prdve tak zostavend z greckeho starćho 
>, ktor^ je dnes zndmy len z velmo mdlo rukopisov, ako je 
l z obyčajnćho grćckeho pfsma. Najstaršia pamiatka glagolskeho 
je podpis knaza Jerišskćho ĆorJa na grćckej listine z roku 
tord sa nachddza na sv. hore Athosu. Zvlaštne glagolskim 
1 v staroslovenčine pisane pamiatky, ak^mi sa okrem Grekov 
lov, ani Nemci ani Mađari nijak pochvdlit nem6žd, sii každemu 
3vi najdrahocennejšie poklady: Assemanske evanjelium, Glago- 
>zianus, Evanjelium kldštora Zografskćho na sv. hore Athosu, 
šest Bojansk^ i evanjelium remsko, na ktore skladali franciizky 

dlhe veky prfsahu, nevediac, že je pfsane jazykom staro- 
ik^m. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



94 DOM A ŠKOLA. 



tetično čim dokonalejšie. Preto nemd byt pisanie len mechanickou 
pracou, lež svojho druhu umenfm, ktor^m sa vyjadrujii vlastnosti 
i charakter toho, ktor^ svoje myšlienky piše. 



Mravno-krestanskd vychova doma a v škole. 

Podava : /'. /'. Zgtoh. 

jJlj-erajšie storočie nemožno ničim in^m tak padne charakterisovaf, 
f Sf? a ^° *9 m > že sa stare, trebdrs indč užitočne* ustanovizne a v^do- 
*&§ bytky medzi stare* haraburdie odkladajii a nov^mi, nič nie lep- 
šfmi, ba často horšfmi a škodn^mi nahrddzaju. Reformy tieto vyni- 
kajii hlavne t^m, že sii »novć« a jako takć svojmu p6vodcovi ku 
zdanlivej »cti a sldve* sliižit maju. V dnešnom čaše v^vodf vo 
všetk^ch životn^ch otazkach povrchnosf, plvtkost a nabubrenost, me- 
novite ale v otazke školskej v^chovy, takže kecf považime vec tiito, 
bytia a žitia našho tak dzko sa t^kajucu, nemožno nenazvat dobu 
tiito »dobou reakcie*, dobou lipadku vo veciach školstva a v£chovy. 
Kdeže sii tie v^dobytky sldvnych mužov, paedagogov? Sna\f mužovia 
tf len preto žili a pracovali, preto stradali a bojovali, aby srne ojich 
mravn^ch vttazstvdch, jfch neunavnost a horlivost, jich obetovavost 
a umnost obdivujiic, čitat? mohli? Krdsne vzory nachodfme v historii 
v#chovy. Prvf bojovnfci proti stredovekćmu scholasticismu, usilujtici 
sa prispdsobit školsku vychovu a vyučbu k potrebdm obecneho ži- 
vota, boli reformdtoriaj{chnasIedovnfci(Luther,Melanchton, Trotzendorf, 
Sturm, Neander). A i keđ tfto upadli do ndboženskej jednostrannosti, 
vznikli borcovia jako v Ione katolickej, tak evanjelickej cirkve, jako 
v narode nemeckom, francuzskom, tak v anglickom a češkom proti 
tej jednostrannej cirkevnej vychove, usilujiic sa šrachtit a vzdeldvat! 
nielen srdce, lež ostrit a do života potrebnymi vecmi obohacovaf aj 
rozum, kfmir; a vyvinovar nielen ducha, no pestovat i ndbožensk^ 
a mravn^ život školskej mladeže. Z doby tejto spomeniem len Au^ 
gusta H. Franckeho a nam blizkeho Jdna A. Komenskeho, »majstra* 
to paedagogov. Tamten popri domacej vychove prfzvukoval ndbo- 
ženskomravnu a i tu silu, ktorii potreboval k vyvedeniu diela svojho, 
čerpal z nezlomnej dovery a viery v Boha. Tento zas vydobyl 
piatnost materinskej reči, v pomocou ktorej vzdelaval srdce i rozum. 
In^ch ani nespomfnam. Ci z prdvd a zasad t^mito a inymi vyteč- 
nfkmi hldsan^ch nemožeine mat dokonale sostaveny cier a programm 
školskej v^chovy? — No dnešni modernf paedagogovia prevalia sa 
prez kapacity tieto a korrigujik vydobytky na poli paedagogie uznane, 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 9 j_ 

cnu opačn^ cie! a smer v£chovy. Iste to zpiatoćnfctvo 
»tupfia ! 

lovoria, že v^chova novćho veku delf sa na tri obdobia: 
persekucie (XVI. — XVIII. storočie), na obdobie tolerancie 
. storočie) a na obdobie ndrodnej v^chovy (budiice sto- 
je dobou prenasledovania a nendvisti, zaprfčinenej hlbo- 
v^m nabožensk^m citom a horlivostou, jehož prirodzen^m 
>olo to premnohć prelievanie ludskej krve, až konečne 
priekol onć v^znamnć slovd : že vefkd cena je len predsa 
a pre jeho sm^šlanie. Tak nastalo druhć obdobie, dneš- 
orć pre zanedbavanie ndboženskej a mravnej v£chovy 
no nazvat dobou lahostajnosti vo veciach ndbožensk^ch. 
žiieme takćto časy, časy zpustlosti mravnej; lesbo kde 
ajnost ndboženskd, tam niet viery; kde niet viery, niet 
toho niet, tam všetky ustanovizne su nezdravi a hnilć 
stvujii, i ten, na nehož ony či prostredne či bezprostredne 
nemocn^, 

školstvo tiež na tak^chto pseudohumdnnych zasadach 
1 nasledky každodenne citime. Ale že tieto Tahostajno- 
ce n£Mady uz i do domacnosti našho, pred t£m tak 
božnćho Tuđu zasiahly a menovite ohladom domacej 
)kć korene pustily, je až k neuvereniu. 
moh^ rodič domnieva sa, že svojej otcovsko-materskej 
dostf urobf, keđ dieta svoje jednoducho posiela do školy, 
)y o jeho vychovdvanie a vzdelavanie v kruhu domac- 
. »Nech sa učitel stard o moje dieta, však ho za to 
e jeho obyčajnd mienka. Jemu je dieta bremenom, preto 
u starost on na školu. Veđ iste škola je nielen vyuču- 
chovdvaci ustav; no škola sama zaoberd sa s dietatom 
^učovania a tak nie je jej dand možnost chrdnit dieta 
m vplyvom mimo školy so všetk^ch stran nan doraia- 
e vstave vyhovet tejto rodičmi namyslenej lilohe nielen 
Dk času, lež i pre počet dietok jej sveren^ch. I jedno 
"yzickd nemožnost. V tom pdde musel by byt učitel 
ifm z fudf, ist^mi telesnymi prednosfami, istymi dušev- 
mi obdarenim, najmenej t^m, čo boli všetci paedago- 
nady. Ovšem škola povoland je stavat na zakladoch 
:hovou založen^ch. Domaća v^chova stavia zdklady tie 
/ššom zaklade, >jenž jest Ježfš Kristus« (I. Kor. 3, u.), 
a jeho život ma byt vzorom rodičovi m£ byt hlavnym 
t) vychovy. Dieta, čo dar Bozi, tuži už na zdklade svojej 
, na z&klade svojej duševnej podobnosti po poznanf toho, 

a vole svetio života uzrelo. Detinske srdce lahko po- 
i bytnost, veđ už i obličaj jeho žiari anjejskon r il. »sit »u, 
je nebesk^ a prenikavy, jeho reč sam^ spev a nitK.Ltha, 
čo »sviežo« v jeho prirodzenosti, čo so sebou z neba 

preto nie potrebno tento cit po Bohu a pobožnosti, 



Digitized by 



Google 



96 DOM A ŠKOLA. 



slovom cit ndbožensk^ vštepovat, je on už v nom a s nfm vroden£ 
a zrodenft ovšem budit ho treba. Jeho mladd duša je makka a 
vnimava, aby v nej prvć pojmy o Bohu vzbudene" bo!y; potrebuje 
Boha tak, ako potrebuje telo jeho opatrovanie materinske. 

Pojmy tieto nevymiznu z duše jeho po cety čas života, 
jestli boly prvou jeho auktoritou, otcorn lebo matkou važnym a 
ddstojn^m, no duši jeho primeran^m detskjfai spčsobom vzbudenć. 
A preto ničim in£m nemožno tak blahodarne započat v^chovu už 
v dome rodičovskom ako rozpravami z biblickych dejfn. Iste dosvedčf 
mi každ£, že ešte aj dnes previeva nami dospel^mi isti opravdove 
detinska radost k. p. počas vianočnych slavnosti nad radostipln^m 
narodenfm dietata Božieho. Tie prvć pojmy o tomto diele milosti 
Božej, ktore* nam matky naše, už už snacT v hrobe odpočfvajiice 
s nadšenfm podaly, ozvii sa každorečne v nas tym istym radostnym 
sposobom, ako by srne jich z ust materinskih bezprostredne, defmi 
sa stanite, slyšali, 

Rozumna a pečliva matka nech prfležitostne, viac zo zvedavosti 
dietata pošl^mi otazkami povzbudend, tedy nie systematick^m sp6- 
sobom, nie učen^mi, lež prostymi slovami rozpovie dietatu svojmu 
jeho veku primerane biblicke" deje, ktore* ho zabavat budii; a ono 
prisp6sobiac si jich svojmu detskćmu veku, octne sa v svojom vlast- 
nom svete; ta v nfch ličena a vyobrazena licta, dovera a vernost 
prejde mu do krve; dostane pravdiv^ obraz o Bohu, jeho dobroti- 
vosti, milosti, pripadne prisnosti a spravodlivosti a (Ha toho riadif 
sa buda v svojom detskom živote, usilujuc sa nasledovat dobre* a 
peknć a nenavidet zle a odpornć. Tak povedome prospievat bude 
mudrostou a milostou u Boha, u rodičov, i u in^ch Tudf. 

Tieto tužbu po Bohu tedy pobožnost budiace city nedajii sa 
nahradit suchym prednasanfm a na zpamaf sa učenim katechismu 
v dobe navštevovania školy. A ti, ktori s Rousseauom predsa len 
mvslia, že z iicty k svatym veciam a pre nedostatočnii chapavost 
malo by sa počkat, až dieta dosiahne t^mto svatom veciam zodpo- 
vedajuci rozum, zabtfdajii, že mnohym in^lm abstraktnym veciam učime 
dietky. Veđ dieta ešte nevie poznat pochop »otec, matka«, predsa 
cti jich a miluje. Ešte nevie pochopit, čo je laska k rodu alebo vlasti 
a už rečni basefiky na to sa vztahujuce. Keby srne ale s privadzanim 
dietata k Bohu schvalne a ziimyslne meškali a pochopenie veći Bo- 
žich lisudku jeho, až povvrastie ponechali, upadlo by ono do rozum- 
karstva, z toho v neveru a tak ztratene* by bolo pre život večn^. 
Dieta len to veri, čo mu jeho prva auktorita doma rodič, pozdejšie 
v škole učitel povie To sii hlavni činitelia mravno-krestanskej v^- 
chovy. Prevedenie tejto krasnej no i zodpovednost nesiicej povinnosti 
rodičovskej usnadnenć je tou vrodenou pritutnostou a laskou, nouž 
dieta na najprvšom a najbližšom dobrodincovi svojom po Bohu visi 
s jednej strany, s druhej strany tou pečlivostou a tiižbou rodica, aby 
dieta jeho i tu v časnosti, i tam vo večnosti štastnč bolo. Ze svi ro- 
dičia, ktori tieto lepšie city pre pohodlie svoje udušajii, je žialna 



Digitized by 



Google 



^ _ 97_ 

hšfch hrivien jim sveren^ch 
rcu td, že rodič sndđ nie je 
tou nepodvratnou pravdou, 
zvldštnej pripravy, netreba 
. Vyžaduje sa jedine, aby 
ho diefatia na srdci nosiacim 
:f vnutorn^ cit ndbožensk^ 

leta, prebudf sa a precitne 
Boh, ktorćho ono poznalo, 
ho vryl sa, je — ako ndš 
Zpčvnik 139, 4. »Bfih naš 
ich.c — je — hovorfm — 

1 ono započne žit v Bohu. 
prvom d^chnutf hlas života 
ydychova£ povetrie pKicami, 
jfchatdušou. Tento duševn^ 
uz celou silou svojej mladej 
£ Ako sii mu phica listrojom 
že žit duševne. Pri dychani 

vdychuje milost a dobrotu 
u srdečmi, detinskii. To je 

v^chovy. 
fdvanć, ktorć bez modlitby 
boly zadriemly, v polosne 
njelsk^m hldskom svojim : 
amen, uz spia v objatf an- 
J. to uz nie hojnd odmena 
sobom sa javiacu?! O iste! 
dostavi sa vtedy, kecT vekom 
i vyznat o svojom dospelom 
si mi dal, neztratil som žiad- 

, ktor^mi sa domaća kre- 
Sii to rozpravy udalostmi 
losEami jeho vlastn^mi za 

ivć. Dietia chce všetko videf, 
^euspokoj( sa však s piihym 
iy pred oči jeho postaven^ch 
udalostf. Gelom ukojenia 
:y, no neuspokoji sa's po- 
šanej lebo zkiisenej udalosti, 

oje šatočky. Po pokarhani 

2 svoj odev pred podobnim 
otdzku, že kde sa to blato 



Digitized by 



Google 



98 DOM A ŠKOLA. 



vzalo, z čoho povstalo atđ. dajtfc pritom v^razu 
jestvovanfm blata. Rozumn^ rodič vysvetli mn, i 
đažda. A ponevač blato uz pre zanečistenie šia 
porn^m, podobne sm^šlat bude i o daždi. Tu v£ 
sa prfležitost, tento m^lny nahlad dietata opravit 
n^mi slovy poukaže na požehnanie dažđa, ako na 
božie, vyzdvihmic pri tom s jednej strany všem 
I4sku a dobrotu božiu. 

Takto aj tu privddza sa dieta k Bohu, k p 
a dobroty. Tak privddza sa ono k pochopeniu 
»že všetky veći dobre učinil Hospodin,« (Marka 7 
našfm plytk^m rozumom uzndvame jfch často za 
neprozretefaosti užfvame jfch tak, že n£m ony 
osoh sliiža. 

Druhd v^hoda z takejto v^chovy pošla a pre 
potrebni, je, že dieta naučiac sa poznat:, že i z< 
rozvdženom upotrebenf, dobrć sd, usilovatf sa bi 
aby mu ony k osohu sliižily (principium utilitatis, 
toho vsak, že by do utilitarismu upadmic, ziskuchi 
sobeckym stalo sa. A iste chrinit ho bude pred 
tć poznana laska k Bohu a k bližnjem na nejž 
v^chova spočfva. 

Pestujuc mravno-ndbožensk^ cit u dietata, ne] 
dane cvičfme i ostatne moći a schopnosti duše 
žiadiicno, aby všetky duševnć schopnosti suzvi 
prestovanć bo!y, pri litlom dietati obmedzfme sa 
nie citu, obrazotvornosti a pamati ako takych, 
yyššfch schopnosti hlavne rozumu a rozvahy. Po« 
Co dieta pocitilo, o tom utvori si obraz, ktor^ mi 
mati. To je ten prijat^ pokrm, ktor^ musi prejsf 
pretrovenia, aby sa stal zazivnym mokom a štavo 
budne si duša zndmost. Co dieta poznd, to a 
povie. 

Vtedy začne mysleC a myšlienky svoje slova 
hovorif. Reč je znamenfm toho, že prišlo k rozun 
pravanfm napomdhame vyvin nielen umu lež i reč 
je akoby ustrojom duše a duševnych schopnosti, 
žaf, aby dieta svoje myšlienky v spravnej a sro 
jadrovalo. Dobre tedy robi rodič, kecJ povzbudf < 
svojimi slovami prednieslo. Tym nielen že privad 
nemu vyjadrovaniu svojich myšlienok, nielen že cv 
v slohovom cvičenf robi prve pokusy. 

Chrdnitf sa však ma rodič, aby s dietafom sv 
detskou rečou, rnenujuc k pr. vodu »prpr«, chlieb »h 
atđ.; podobne nech nezamiena jednotlivć, tfažsie 
hlasky inymi fahšimi k pr. »t< na miesto »k«, »j 



Digitized by 



Google 



OM A ŠKOLA. 99 



ch vyslovuje všetky hldsky vlastn^m 
;a, že cfieta bude uz v 2-3 roku kliko 
ii dietky, ktorć pre nedbalost, alebo ta- 
ca osvojenti, len horko-tažko po dlhom 
cviceni, inozno 1 nanDeni a trestanf osvojily si spravnu mluvu. Tu 
ony samy musely chyby rodičov odpokutovatf. A čo potom, keđ takto 
zanedbanć, lebo chybne hovoriace, lebo ani v6bec zadanii otazku 
zodpovedat neznajuce dieta dovedie rodič učitefovi do školy v tom 
očakdvani, že za nevdačne odovzdand mzdu povinn^ je učiter pre- 
tvorit, ako by čarovnym prutom premenit dieta jeho na nadanć, 
vtipne a miidre, inače beda mu, beda jeho učitetskćmu menu a po- 
volaniu?! Poznal som 6 ročnć školopovinnć dieta majetnych, tak re- 
čeno intelligentn^ch rodičov, ktorć okrem samohldsok paY spoluhld- 
sok, i to chybne, vyslovit v stave bolo. Rannia modlitba »Z lože 
vstavam« vyšla z list jeho v takomto pretvorenf: »T lote ftavam, 
tvdlu ftdvam Oti mćmu, nepettemn, sa tldt notni; Pote fetn^, ldt 
tatć mne tohoto tne otliehati a tlaniti ote fteho, totlifćho, Amen 
Pane at te ttane. Amen«. Učiter musf pri nom nahrddzat to, čo dom 
rodičovsk^ zanedbal. MA ho vyučovaf zndmostiam I. triede predpi- 
san^m, pisaniu, čitaniu, počtovaniu, naboženskym veciam; dieta znc- 
chutenć ustaviCnym trebars aj skrz učiteta zakazovanym posmechom 
svojfch druhov nevydd, ani hlasu, onemie, stane sa tvrdohlav^m 
len. aby opetne svojou chybnou mluvou smiech nevyvolalo. Zošklivf 
si školu, zanevre na učitefa a — tam su nddeje rodičove, tam je 
»renomć« ucitefovo! 

Su však i take školopovinnć dietky, ktorć, ačprave vedia čisto a 
zretedlne hovorit, na ulici prez^vat sa, mnoho raz i oplzlč reci od 
staršfch osvojenč napodobnovaf, hrešif, kliat atđ., na tak nfzkom 
stupni domacej v#choyy stoja, že nevedia ani len svoje meno pove- 
dat. Na začiatku bežiaceho školskćho roku udal sa mi prave na toto 
vztahujdci sa pdd. Škola ma dvoch učitefov, riadneho a pomocneho. 
Posledn^ vyučuje nižsie dve triedy. V ist^ defi došlo do školy 
viac dietok, medzi nimi viacerf > prvaci.« V ten deri alebo na druh^ 
obozmmoval sa s nimi moj spoludelnfk, vypytujuc sa každćho na 
meno Po vyučovanf pnde ku mne so slovami: »Prosim Vds, po- 
vedzte mi, mam ja medzi mojimi prvotriednymi žiaka menom »Rura«? 
Vyzpytoval som sa jich, ako sa volajd. Niektorf mi hned bez všet- 
keho rozmyšrania udali prave meno, krstnć meno i priemeno ; ini 
len po dlhšom vyzvedanf a pdtrani, no s jednim som nič nevykonal 
jedine to vedel povedaf, že sa vola >Janom«. Spolužiaci jeho tvrdia, 
že sa menuje »Rdra«, mne ale zd£ sa to meno neobyčajnym. Po- 
znamen&vam, že pomoćni učiter neprijfma žiakov, ani nepoznd obe- 
censtvo, suc len prv^ rok tu učitetom. »Meno »Rura« — vetfm mu 
— je veru ani mne nie zndmo, bude to podist^m prezyvka, po 
Dbede pojdem s Vami do Vašej školy a zahadu tu rozliištime.« 
Idiic po poludni do školy zočili srne prave onoho zahadnika hrajii- 
eho sa na dvore s viacer^mi spolužiakmi, medzi nimi boli aj moji 

7* 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



staršf žiaci. Ponevdč pondšal sa i plefou i tvdrou najedneho m 
žiaka, jemu pokrevnćho, uhddol som podb toho jeho prave* mei 
čom mi aj ostatnf moji staršf žiaci prisvedčili. 

Mnoho žiakov tomuto podobn^ch prichodf z domu rodičovskćho 
do školy a z t^chto md potom vykresatludf pre život všetk^mi po- 
trebn^mi zndmostami opatren^ch. Md siat sema božskej zndmosti 
a in^ch vedomosti a p6da je ešte nie pripravend, nie obrobend, nie 
zorand! Ći je tomu v stave v tak^chto okolnosfech ? A v stave by 
bola, keby rodičia viac dbali o domdcu vychovu dietok svojich, k^m 
neprfdu pod ruku učitefovu ; v stave by bola, keby poddvali pomocnii 
ruku učitelovi, keđ sii už v škole. Vtedy nebolo by potrebno, aby 
učitel bol nejakim privilegovan^m človekom, divotvorcom ; jedine to, 
aby bol svojej vznešenej lilohe celou dušou oddan^m, čistou krestan- 
skou ldskou posv&tenym, aby bol svedomit^m, piln^m, vytrvatym, 
trpezliv^m, nadovšetko ale živ^m prfkladom čistćho, mravnćho života, 
aby tak svietit mohol pred fudmi, rodičmi i . dettni, žeby tf, vidiac 
skutky jeho dobrć, nasledovali ho (Mat. 5, 16.). 

Nemožno nezazlit a nezatratit nevšimavost a lahkomyslnost rodi- 
čovu, keđ na otdzky dietatbm predloženi nedd lebo v6bec žiadnej 
odpovede, bez všetkćho vysvetlenie jednoducho odbude ešte i vyhreš( 
dieta svoje, alebo pre obveselenia seba a in^ch dd mu odpoveđ na 
nepravde sa zakladajiicu, žartovnii, vystaviac ho tym za predmet 
ušklabkov a posmechu, mnoho rdz dajuc mu i meno, ktorć, tam prf- 
tomn^mi vychytene\ nosit bude po cety život svoj. Často stdva sa 
sfce, že dieta predloži tak ražkii otdzku, ktoru ani sdm rodič zodpo- 
vedat v stave nenie; v tom pdde nech dla možnosti ukojf zvedavost 
jeho krdtičk^m vysvetlenfm, upraviac ho, že mu to keđ ho Pdn Boh 
bude živit a prfde do školy, pan učitel krajšie a obšfrnejšie poroz- 
prdva. Prdve tu nadhodf sa mu prfležitost, aby mu v pekn^ch bar- 
vdch predstavit i školu i učitek, školu, čo miesto prfjemnć, kde sa 
všeličomu krdsnemu, užitočnćmu a potrebnomu m6že naučit; učitela, 
čo priatera dietok a mlddeže, nie čo tyrana s palicou v ruke usta- 
vične trestajiiceho, nie čo strašidlo, ktor^m mnohf rodičia dietky 
svoje k poriadku privddzajti. Ktor^ rodič takto priprdva dieta svoje 
pre školu, ten nosi štastie jeho na srdci. Takd mlddež zdarne v do- 
brom napreduje a keđ vstiipi do školy i tam detinsk^mi cnosfami 
nad ine* vynikd. 

Z povedanćho dokladne vysvitd, že v^chova v dome rodičov- 
skom na zdkladoch zndmosti o Bohu osnovand prinesie časom po- 
žehnane ovocie. Ovocie to javit sa bude v mravno-ndboženskom 
živote človeka-diefara i človeka dospeleho. Rodič- vychovdvater nepo- 
zorovane zbadd, že md v rukdch prostriedok, ktor^rn utvorf mravn^ 
rdz dietata a pripravi ho k činnosti z rdzu takeho vypl#vajiicej. Pro- 
striedok ten menujeme poslušnostou. Poslušnost je tedy nie cielom 
— ako by sa to zdalo byt — lež prostriedkom v^chovy, v^chovy 
zlej lebo dobrej, slovom takej, akli srne si vytkli, v tomto pdde ale 
prostriedkom vtfchovy veducej k mravno-ndboženskćmu životu. Lebo 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



hami a i odhffia ju nimi sto iopatou. Ponevdč 
k hrabaniu, preto menujeme jich hrabaci'mi noh; 
nohy. Čim ryje tedy krt ? (Rylom). A čfm hrabe 
Cfm odhfna, odhrabtiva banik nakopanii zem 
Ako vidite, krt md ndstroje, ku r^paniu a odhf* 
ako banik. Ba čo viac i v odeve podobd sa 
nosia sfce odev zo zamatu, ale z takzvanehc 
podobd sa zamatu, md tiež m&kk^ vlas je čiern 
ako zamat. 

Ci md krt oči? (Ovšem, ale vefmi malinke) 
malć a v kožuchu schovanć. Prečo to? (Aby inu 
A ešte prečo može jeho zrak byt slabym? (Bo 
nieto svetla.) Zvieratd čo vedu podzemny život, 
zrak, a male" nevyvinute oči. 

Či md krt uši? (Nemd). Melite sa; zovm 
sfce nemd, ale vnutornć ucho mu nechybf. I 
každy otras zeme, a spozoruje vefmi dobre uchc 
ceho sa nepriatefa. Prečo ale chybia mu ucl 
žije a čo robi? (Aby mu nezavadzaly, aby mu v 
Tak je, a aby sa t^m jeho sluch neumenšil. 

Otdzky. Aktf md krt hlavu? Ak£pysk?Č 
Načo mu je rylo v pysku? y Comu podobd s 
md krt vdlcovity driek? Comu podobajii sa 
Ktore z n6h su dlhšie a ktorć kratšie ? Comu p 
Ktorf Tudia nosia jemu podobn^ odev? Prečo ri 
sii jeho oči v kožuchu schovanć? Ktoremu zvier; 
pysku? Ake md ndstroje kukopaniu a hrabanh 
n6h prsty moćne a ostrć? Ci všetky zvieratd, 
n^ch dierach majii vdlcovit^ driek. Kto z vds 
tiež v podzemn^ch dierach? Ak£ je jej driek? ^ 
banfkovi? Ako banik tak i krt robia pod zer 
zvane št61ne a d61ne. 

Spo sob jeho žitia. Teraz obzrime si jer 
podzemne stavby. Kde sa nachodia brdny, do 
by srne sa mohli do nfch (keby to možne bolo 
Tak je. Od každeho krtiska vedie dlhd podze 
bytu. Je to vačšia komorka okolo ktorej nachc 
byt vystlat^ je Kstim, trdvou a machom. Tu si 
prdci. Od bytu idu na všetky strany dlhe cho< 
kde on sdm panuje. Bo musfte vedietf, že v 
revfre len jeden krt nachodi sa. Beda tomu kr 
cudzieho pola isf opovdžil. Keby sa tak v ni< 
krti sišli, nastal by boj na život a smrt, jeden ; 
smelost životom zaplatit. Ačkofvek tieto jeho st 
za to ale dost uhradne a čiste. Banfci upotrel 
zemnych stavbdch tak zvany kompas (Co je t 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



io 4 dom a Škola. 



Školsky prach. 

%^ akou radosfou povedia tf, ktorf skončili svoje školy: 
š3. chvalabohu striasol školsk^ prach!« Veru m£te sa 
**££ školski prach je zo všetk^ch školsk^ch neprfjemnc 
neprfjemnejšie zlo. Lebo to je nie prach ako prach, 
je hotov^m jedom, nabrat^ všeliak^mi škodlivymi miasmar 
som čftal — neviem či je pravda, — že v jednom kubi 
školskej izby je vyše pol milliona bacilov! Nuž nech p 
povetrf ztravit denne io hodfn. To je pre dieto mnoho, 
čo v škole len dieta, vidia, ktore" len za 6 rokov v šk 
Nuž a učitefe nevidfte, ktor^ tam morf sa cety život? 

Vidia, poznaju na\s bez predstavenia. Nielen bieda, < 
školsk^ prach je t^m pažrav^m červom, ktor^ ničf zdrav 
tak že mladi vyzer&me často ako bezživotne* gypsove figur; 
z n£s vačšina v mužskom veku. A preto učiteFovi zvlds 
treba na sebaobranu. 

A ponevdč za dvadsat rokov požfval som tento šk< 
sdelim tu svojim bratom, ako bojoval som proti ošklivi 
tefovi v tomuto. 

Školsk^ prach, keđ by sa teplomerom dal merat, 
v mestskej škole s poriadnym učiteFom nad nullou IO 
dedine za t^ch ist^ch okolnosti 30, s nedbanliv^m učitelom 
Mestske* deti chodia čistotnejšie, rodičia su vzdelanejšf; 1 
bohužiaF, rodičia viac dbajii o statok ako o svoje deti. K 
tu počne um^vat len vtedy, kerf jich dovedu do školy! 
čistenć, k tomu riadne vymastene\ V^pary tieto (a kt 
školsky prach skrz naskrz presiaknu hnusn^m jedom a Fi 
ho, niekedy vyše 100 v jednej izbe, v plnej miere. 

Istd zbroj proti zhubcovi tomuto je č i s t o t a. < 
učitel dokazovat na sebe, žiadat u svojich žiakov, udržia 

Zo zkusenosti hovorfm, že poriadni, mravnf učitelia 
do t^ch najzpustlejšich dedin, sp6sobili nov£ život. Učitel-i 
sten^, ošumel^ je živ^m obrazom svojej školy. Najprv s 
musfš dokazat, a sfce primeran^m vzdelanfm, pilnostoi 
vniitornou i vonkajšou, že si na svojom mieste a všetk 
Fahostajnost obecenstva vo vecach školsk^ch zmizne akc 
tlom trna. 

Žiadat od deti čistotu, — ktor^ učiter by ju než 
čo 20-ročn^ mlddenec nasttipil som tu trnistti drdhu n 
dinke čo pomocn^ učiter, velmi zhrozil som sa vstiipiac 
školy, kde mdj dobr^ principi! so 130 žiakmi bol zavre! 
ehom a zkazenym povetrfm. Bieda bola, že srne v jednej 
dvaja vyučovat, ja pri dverach mladšfch, na fronte pdn pi 
šfch, nemohol som dfe svojho ndhfadu reformovat školu, i 
svobodomyselne vychovan£, k tomu fahkd mlddeneckd 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



io6 dom a Škola. 



bol prestret^ hruby koberec, na ktorom si ešte podošvy vyšiichal. 
Jestli zababril si ruky pri čistenf čižiem, v jednom kute pitvora bol 
stolfk, na nom krcah s vodou, lavor a uterdk, tam umyl si ruky. 
Cisty vsttipil do školy, kde pri dverach prezrel ho ešte jeden dozorca. 
A tak bez všetkej bitky, bez daromnej Idrmy privykli žiaci moji 
pomaly i na čistenie obuve, čo je u detf to najprfkrejšie. Ano ce- 
stou idiic do školy vyberali pozorne miesta, aby vyhli neprfjemnemu 
čisteniu pred školou. 

Udržaf čistotu v škole ma učiter liplne v moći a len nedbaj 
mćže sa vyhovdrat Škola vybieli£ sa md nie pred započatfm školy, 
ale prv£ raz hned po letnej zkuške a druhy raz cez fašiangy. Po 
letnej zkuške vybieli£ sa ma preto, aby bola čista cez leto, pripravend 
k prijatiu žiactva na začiatku školy; aby služila učitetovi cez leto za 
mily stanok, v ktorom by pokojne cez vakacie študovat? mohol ; aby 
sa malo kde žiactvo cez letnie nedele pred službami božfmi schadzaf, 
s ktorom učite? spolu vchddza do kostola. Je to na hanbu celej obce, 
ale zvlašte na hanbu učiteta, keđ školske obloky poznd cestujiici po 
prachu a nečistote, hoc by.i zemeguTa nebola v obloku položend. Ci 
naproti tomu nesvedčia jasajiice* sa obloky čistotou, za ktor^mi rozkošne 
kvety prekvitajri, o krdsocite a poriadnosti učitefe ? Vybielit sa md škola 
i cez fašiangy preto, že pred jarou obyčajne medzi detimi povstavaju 
rozlične ndkazlivć choroby, ktore sa zo školy do domov rozndšajii. 
Cista, vybielena škola nebude tedy hniezdom rozličn^ch bakterif, lebo 
čf"stvym bielenfm znivočia sa zalmiezdene po stendeh i nechvtia sa 
tak Fahko nove. 

Dalej cez leto dostdvame častojšie navštevy svojich kollogov. 
Ako otvorfme jim školu, v ktorej je natrepane - tam sud z kapusty % 
tu koryto, tam doska na piglovanie, tu hfba čiiirnych šiat — na ste- 
ndeh prach, obloky začmudene? O neotvorte mi takiito školu; po- 
vedzte radšej, že ste khič ztratili ! 

Žeby na čistenie školy cirkev alebo obec zreter obraćala, od toho 
srne daleko; obec alebo cirkev da vvbielif, umyf obloky a to urobi 
najviac dvakraf do roka. - Čistenie školy prevddznt musi učiter so 
školskou mladežou a to v našich pomeroch dostačuje. V tomto ohFa- 
de pokračoval som takto: 

Z penazf na školske potreby složen^ch (bolo to konventiuilne 
povolene od jednoho žiaka po 4 kr.) kupila sa: krieda, metly, dva 
šarle, stare vrecia na vechte (luibii nebolo za čo kupit*, upotrebo- 
vali srne na tabulu makkii handru.) 

V stredu a v sobotu po obede štyri dievčata prišly čistit školu, 
vydrhly a vyumyvaly podlahu, poutieraly z von i z dnu obloky a 
prach^ so stien a s povaly kefou posmetaly. 

Škola zametala sa každodenne dva razy : Pred obedom, po škole 
zostali 4 chlapci (vždy nasledujuci zo štvrteho, piateho a šiesteho roč- 
nfku). Na p>rostried školy položili si šafel, donho nanosili vody, vo 
vode vypldkaly sa vechte a vyžmfkaly. Vyžmikany vechet chytf sa 
do obidvoch riik tak, že vystret£ z ruk visf dolu. Cclou plochou 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



io8 DOM A ŠKOLA. 



macošsk^, tak. jako so žiadnym in^m stavom; učitel bol odkdzan^ 
k biede a nudzi. 

Rozumie sa, že pri tak biednom posta veni, nemohlo sa voFajake" 
vyššie vzdeianie požadovat od učitefa za t^ch mizernych p£r grošf 
ročitćho platu, čo rozličn^m spdsobom sohiriat musel; čo ešte ku 
zaokrytiu každodenn^ch, nevyhnutn^ch, no až prfliš skrovn^ch po- 
trieb treba bolo, to si musel rozličn^m zamestnanfm, jako : organiststvom, 
kostolnfctvom, zvondrstvom, vyhravanfm po krčmdch, krvopotn^m 
obrdbanfm neužitočnej zeme atđ. vydobyvat a zaopatrovat. 

Tak to bolo vždy za ddb ddvnych i neddvno pominul^ch. Len 
že i za našfch dob to nevyzerd vofečo lepšie. 

V dobe terajšej, jako sa hovori osvietenej, pokročilej a všestran- 
nćho pokroku, postarano je sice, aby učitelia pospo!itych škol dostali 
vzdeianie v&čsie, dostatočnejšie, ku stavu učiterskemu primerane, ale 
pri tom vydob^vanie si chleba vezdajšieho zamestkndvanfm vedFajšfm 
odstrdneno neni, lebo sama škola ešte v stave neni učiteFovi život 
poistit a ho od niidze, biedy, bez vykondvania vedlajšich zamestnanf 
ochrdnit. Lebo všetky naše zakony školske" od časov ddvnych, až na 
doby terajšie, čo k pozdviženiu pospolitćho školstva smerujii, nemaju 
takych žiadifcich vlastnosti, ktore by v st^ve boly tičitela, v ohlade 
hmotnom ndležite na nohy postavit* a pospolitć školstvo z poroby 
vysvobodit. 

Za našfch časov ovšem už nevidfme tak učitelov po krčmdch, 
na zdbavdch ćele noći vyhrdvat a s bandou s dediny na dedinu tahaf, 
jako to neddvno tu i tu, pravda z nutnosti, vidno bolo, nuž ale čo 
to platno, keđ učitđ i teraz donuten^ je, - organistskć v£kony vy- 
nimajtic — s kostolnfctvom, zvonarstvom, obzeranfm mrtvol, vyučovanim 
muziky, bandy, rolnfctvom, kupectvom, narahovanfm v&žovych hodin, 
hldsnictvom, hotovenfm slamienok, košfkov, viazanfm knfh, murdrstvom, 
stolarstvom, pisarovanfm po kancelldriach, po privdtnych hodindch, 
behanfm, agentiirou, počtdrstvom atd sa trapif, pravda všetko to na 
rozkvet a pozdvihovanie školy, vyučby a v^chovy a to len preto, 
žeby si hlad svoj i svojfch ukojit a nahotu jako tak pozakryvat 
mohol. 

Ze s t^m škola ndramne trpi, dokazovaf netreba, lebo bdrs je to 
niektore* vedrajšie zameslnanie, — jako pisarovanie, ddvanie privdtnych 
hodin, agentura, počtarstvo — i nie vetom neprislušne, unižujiice, lež 
ked raz zdvisi od osoby druhej, mnohordz od učitefa o mnoho nižšie 
posta venej a vzdelanej, vždy trpf s t^m v^učba a v^chova školskd a 
vdžnost, auktorita učiteFova. Jako ale s celym oddanim, dušou vo 
škole ličinkuje, keđ mu mysef sndđ po poli, za robotnikami a lirodou 
po maštali za statkom a sluhom, lebo si u harni, po jarmakoch za 
zdrobkom a po hore za hotovenfm na v^voz dreva bludi, Tahko si 
domyslime. Dvom pdnom služit nemožno! 

Nuž ale čo že mdme počaf pri našom biednom, pofutovania 
hodnom postavenf?! 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



Avšak dotedy, zakial sa stav pospolit^ch učitefov nebud 
skvelejšiemu položeniu, do tedy o pozdviženf, prekvitani, znam« 
stave nasho pospolitćho školstva darmo budeme chvdlospevy 
vovat, po novindch a rozličn^ch zprdvach sami seba a svet 1 
Niidza, bieda, nedostatok nem6že vytvoritnič dokonalćho, upi 
znamenitćho 

Čože to stoji d61ežitosf, vznešenosf, v^znam stavu učitelskćho na 
všetk^ch stranach až do tretieho neba vychvarovat, ked ten prekr£sny 
stav kus každodenheho chleba podat v stave neni? Darmo vychva- 
Tuju, zvelebujii nas vysokopostaveni, mudri, učeni pani, pomazani 
hlavy, lista .... ked sa s t^m ndš nedostatok, nudza, bieda neufevi ! 

S t^m nas ale sndd len chcet povzbudzovaf, oduševnovat ku 
prdci, zaujatosti a vytrvanlivosti, je prinajmenej satyia. I s odplatou 
na nebesiach nas zhusta potešujii! Prečože ale s touto odplatou i 
in^ch uradnfkov a mzdy zaslužil^ch Tuđi neodmienajii a neodpldcaju ? 
To si vysvetlit nemćžeme! 

V takomto prebiednom položeni nachddza sa stav ndš od jeho 
začiatku s vdmi mal^mi vymienkami. Lebo čo sa novovystaven^ch 
školsk^ch budov a 20 — 30 zlatov^ch poprdvok t^ka, to na veći 
mnoho nemenf a zmizne oproti tomu množstvu obcf bez načosucich 
šk61 a oproti množstvu učitefctva — a to i požadujiicou kvalifikdciou 
opatrenym, ktori ani teraz všetkčho svojho ročiteho dochodku do 
300 zl. nemaju. 

Sledujuc a uvažujiic dejiny pospolitćho školstva od časov dav- 
nych až na našu dobu, nemože nikto tvrdit, žeby skutočne niekomu, 
na pospolite školstvo vliv majucemu. bolo ozaj vdžne na tom 
zarežalo, aby sa stav učitetek^ a pospolite školstvo vobec povznieslo, 
lebo inač zaiste lepšiemu blahobytu by srne sa tešili. Toto darmo 
hfadame v dejindch pospoliteho školstva a jako sa zda to ešte i 
mnoho liet u n£s tak zostane. 

Prejdime ćele dejiny školstva pospoliteho, nič potešitefneho tam 
pre učiterov nenachddzamc. Jedna jeremiida nasleduje druhu. So 
všetk^ch strdn pretahujii sa mračne oblaky nepriaznivych okolnosti 
a pomerov rozličnćho druhu. 

Mimovofee prfde čitatelovi na myseF to stare rimanske prislovic : 
»Quem dii odere atđ.« Len že jak to Rimania svojho času potaho- 
vali na učitelstvo vobec, my srne to prinutcni v tom smysle opravit, 
že koho bohovia nendvidia, urobia ho učitefom pospolitych šk61, 
lebo učitelia škol strednych a ineho druhu sa už tešia dost vynos- 
nćmu, ba skvelemu postaveniu. BaVs i ttto, prave teraz, o povravky 
peticioniruju a viem, že s vysledkom. 

Jak je ozaj prebiedne postavenie pospolitych učitefov všetkym 
vrstvdm spoločenskeho života zndmo, — čo myslime — tak raz po- 
chopit neviemc jako cirkev, na>od a štdt možu sa na to Tahostajne 
df vat, ked vyučovatelia jejich najdražšfch pokladov, dietok, s takou 
nesnesiternou biedou zdpasit musia. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. 



odobrit musf, len keđ by bolo dla toho učitefstv 
platenć. 

Niekto sndđ nadhodf, že však je učitefstvo teraz 
platenć, jako vofakedy. 

Je to myln^ ndhlad, lebo nielen že na mnc 
je ešte všetok ten starod£vny, mizern^ d6chodok, 
vorajakii odrobinku prihodili, »popravili« vpomere pređo 
časov sme teraz ešte o mnoho horšie, jako voIakedy. 

VzMadom na to, že všetky potravne čl£nky, od 
sluhov a v6bec všetkćho pokročilo, zdraželo: prišli hn 
nfci, professori a všetci v službe postavenf ku lep 
slušnjtoi, dobrim platom, len na učiteh nemal nikto < 
zas v biede a mizerii ho ponechali. Však sa, mysleli 
prechuble, prechovd ! 

Vytlačili sice v zdkone školskom z r. 1868 t^ch 
zl. čo ročit^ plati pospolitćho učitefo, ale — menovi 
n£lnych učitefov — len na papieri, lebo keđ by oza 
existovali, nemusel by teraz p. minister kultu shib 
musf previest, aby t^ch 300 zlat^ch skutočne bolo. 

Tak Ma u nds sankcionovane* zakony platnost 
rokoch — aj to len na vefice jajkanie — sa začina 
že musia zikonu, čo mal hneđ v ćelom svojom ol 
vstupit, ešte len teraz platnost vydobyt. 

Ci to aj s in^mi z&konmi, menovite čo sa tyka 
a vystavovania vojska u n£s tak vyzerd?! 

Pri tom p. ministrovom sliibe sa ndm zda, že z 
konfessiondlnvch učitefov zas nič nebude, lebo za iste, 
praxe, zas len všetko : učitefstvo, organiststvo, kantorst 
zvondrstvo a všeličo inšie do jednej summy strepii, a 
pri starom, ba hddam i zo pa> zlat^ch zas na novo 
vetria »polepšia.« Jako to už u nas tak byva! 

Bože moj, či ozaj tie rozhodne* kruhy maju kiišl 
srdenstva oproti nevofaćrnu a horekujticemu učitefstvi 

My dta zkusenosti sme prinutenf pochvbovat*. 

VoFakedy ldkaly mladika aspoft rozlične v^hod> 
teFskćmu, jako kratšia priprava a osvobodenie od si 
Teraz ani jedno ani druhe už nestojf a nezostalo ž 
mladfkom ku stavu učitelskćmu sa venovat volu maju 
na nevyhnutnii biedu, nedostatok a rozličn^ch nepnjemn 
Pred t^m mladfk i chudobnejšfch rodičov mohol sz 
učitefekćinu, lebo bol kratšf čas ku zaopatreniu si uči 
nosti a lacnejšie vydržanie vo škole; teraz m6žu sa 
len synovia zdmožnejšfch rodičov, lebo dla terajšich i 
nov md mat mladfk vstupujuci do učitefekej pripra^ 
najmenej 4 triedy školy stredncj a kurs praeparan 
pred p£r rokmi i za darmo celć zaopatrenie do 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA 113 



kde 3 roky, a zadarmo buđ vetom m£lo, alebo cei kom 
ne, vydržanie ale školske* veta penazf pohlcuje. 

£ch »z£možnejšich« sa poriedku stavu učitelskćmu veno- 
je Tahko pochopitefnć, lebo kto m6že prekonat 8 rokov 
me a praeparandii vo v^hlade 300-zlatoveTio ročitćho d6- 

1 buđ za ten čas nadobudne si spćsobnost! k stavu, čo mu 
3-300 zl. viac ročitćho dochodku donese, jako stav uči- 
3 v stave bude pridat 2 — 3 roky na zaopatrenie si uni- 
vedomostf, čim si od stavu učitefekćho neprirovnatelne 

budućnost zabezpečf a v obidvoch pddoch v^hlad a n£dej 

., _. uperi, postiipenie, kdežto učiter i tejto n£deje je uplne 

zbaven^, lebo niet sp6sobu, aby na vofajaky vyšsf stuperi a hod- 
nosf vyšvihmi£ sa mohol. 

Jako veći v terajšej dobe stoja, je stav učitefck^ v hmotnom 
ohlade ten najmizernejši ; lebo učiter pospolitej školy, hniza! stojf 
ešte i pod prostim nidennfkom. Inšiu branž ani nespomfnam. Nd- 
dennfk žiada teraz na vonkove denne 50—60 kr. s ranajkami aolo- 
vrantom,, len že často zarobi a riadne v mestdch 80 kr. až do i zl. 
20 kr. — 1 zl. 50 kr. Učitetovi ale, ktor£ ma* t^ch 300 zlat^ch, 
pripadne na deri 82 kr. Ktorf majii ale menej, jako 300 zlat^ch 
— a ti sil na Horniakoch vo v&čsine — tf ani 40 — 50 kr. denne 
nemaju. Zi a šat sa z toho človeče, jako vieš! 

Niekto doda", to len vo filidlkach. 

I to ndramne zle, že na filidlkach, lebo tam by mali byt tf naj- 
siicejšf učitelia, ale ja zndm vela nielen filidlnych lež učitefeko-orga- 
nistsk^ch stanic, ktorć skutočne, všetko spolu rdtajiic, ani 300 zlat^ch 
nedondšaju. 

Pri t^chto utešen^ch pomeroch je ale to najkrajšie, že všetky 
vrchnosti, či cirkevne, ci svetske* sii tej mienky a držia sa porekadla : 
*Na každj^ chlebfček najdii sa zuby* a »Keđ jeden učiteF odfde, 
prfde jich na jeho miesto desaf, ba>s je fo jaka* mizerna* štdcia. Na 
čo by sa malo tedy vofačo popravaf, lepšit a na lud novu tarchu 
ukladat!« 

Možno, že dfa jejich domnenky sa skutočne na každy chlebfk 
najdii zuby, — už či zdravć, pevnć a dobre oglastirovanć a či fa- 
lošnć, deravć, o tom je in£ reč . . . — len že pri takom pokračo- 
vanf, jako mienime a chceme (!) pospolite* školstvo ozaj do lepšieho 
sp6sobu doniest, to nam do rozumu fst nechce a nem6že. Na tak^ 
spćsob nikdy! Darmo je. »Jak£ pl&ca, taka* prdca!« a »Jaka* mzda, 
tak^ robotnik!« »Lacnd kupa, nemastna* polievka ! « Toto ma* platnosf 
všade, nielen prdve pri stave učitefckom. 

Ale kamže by zašli pri druh^ch stavoch, uradoch, ked by sa 
horspomenutej zdsady držali? Alebo sn£đ na in^ch stavov chlebfk 
by sa všelijakć »zuby« tiež nenašly? Tam to vraj tak neide a pri 
učitefctve v plnom prude. 

Veru, veru pri takomto sm^šFani a pokračovanf prfde za nedlho 
čas, kde nastane vefk# nedostatak na dačo siicich učitefov pospo- 

8 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA 



škol, a jak ozaj nezlepši sa stav učitefek^, tak zas budu zna- 
li učitelia vysliižilf kaprali, remeslo a inć, inič čestne* za- 
lania zanechajike individua. 

[ako tf Fudovej osvete dopom6žu, m6žme si domyslet a predstavit 1 , 
r^mito mojimi riadkami som zaiste nepovedal nič novćho. Je 
jetko stard, vermi zovšeobecnend pravda a bolna piesefi stavu 
skćho, ktorii zaiste pređo mnou mnohf a to ešte živšie, dotkli- 

a presvedčivejšie odspievali Ja nemal som in^ cieF, jako pri- 
:niit a dokazat", že bieda stavu učitefekćho cez všetky doby sa 
lenšila ale v mnohom ohfade i zvačšila, a že za ten čas, zakiaf 
>lite* učiterstvo nebude zbavene* piit midze a nedostatku, o vola- 
n skutočnom, opravdivom, všeobecnom pozdviženf našeho pospo- 
> školstva, — napriek mnohostrannćmu dozom a tlaku — ani 
>yt nem6že. 

Na všestranne* a mnohon&obne* ozveny a prosby učitefov ko- 
; minulćho roku i p. minister v^učby prisMbit rkčil, že čo sa 

dla školskćho zakona ešte pred 20 rokami do života uviest, 
o uskutočnenie 300-zlatovćho ročitćho učitelskćho platu, to on 
die. Dokedy ale ten shib zase potrv£ a jaku skalu na sohnanie 
300 zlat^ch vynajdri, srne velmi zvedavf. 

Nddej nas však ku zlepšeniu stavu našho neopiišta, len z po- 
ludi zkiisenostf obdvame sa, aby z porekadla : »SIuby sa 
ju . . .« t£ druhct čiastka sa na nas zas na dlh# čas nevyplnila, 
z tej > radosti« uz i poteraz dosf bolo. Chceme uz i kus vdž- 

a Skutku ! Kami Bielek. 



)t v šopronskom semenisku pred jednym desat- 
ročfm a rozpomienka nan. 

ytajiic sa do tejto prace, nemal som in£ ciel pred očima, ako 
verne opfsat pomery, okolnosti a posobenie šopronskćho semi- 
nara z rokov 1878 — 1 88 1. Podavam hole" a suche faktd, vystri- 
: sa od všelijakćho vynašania usudkov, menovite čo tyka sa jeho 
agogickej strany. Nech utvori si ho laskave čitatelstvo samo. 
Po skončenf nižšieho gymnasiuma v Prešporku prišiel som domov 
razdniny, ktorć užfval som v plnej miere, ncprem^šrajiSc o vče- 
u a nestarajiic sa o zajtrajši den. Tu raz z čista jasna predloži 
tec — teraz uz neboh^ — otazku : čim chcem byf. Zo všetkćho 
enej sndđ nad t^mto ldmal som si hlavu^ Preto i ked opatovne 
a to spytoval, nevedel som čo odpovedaf. No on sam chytro 
10I ma z rozpakov. »Ponevdč — hovoril on — študovanie na 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA 115 



vyššom gymnasiumc spojeni je s velkou trovou a ja, ako dobre vieš, 
neopl^vam majetkom, tedy ani potrebn^mi prostriedkami zaopatrovat 
ta, nebol bych v stave, z tej prfčiny rozhodol som sa, dat ta do 
praeparandie, kde vyučovanie značne menej stoji.« S t^m bola moja 
budućnost rozhodnuta\ Myslfm, že mojho priatefova prftomnost, I-vo 
ročnćho to praeparandistu, priviedla mojho otca na tdto myšlienku. 
Ja nie vdmi suhlasi! som s nou, no pom6ct si nemohol ani nevedel. 

Svoj mil£ pldn počal otec uskutočnovat tak, že ozn£mil m6j 
prichod a vstupenie do šopronskćho semindra — ako to tedajšf zvyk 
listavu toho požadoval a zdroven dal našemu učitelovi K. učit ma 
na klavire hrat. K. svojou methodou v hudbe (započal so Škultćtyho 
partiturou) ani najmenej neodusevnil ma za organistu. 

A tak tedy — dla mienky otcovej — čiastočne pripraven^, vy- 
bral som sa s nfm i s horspomenut^m priatefom do Šoprona, abych 
tam nasbieral si vedomosti, potrebn^ch ku tomu povolaniu, o ktorom 
ui to starć, ale aj teraz ešte pravdivć porekadlo hovorf: »quem dii 
odere, paedagogum fecere.« 

Pri zapise p. sprdvca dovedoval sa, či doniesol som sebou — 
ako to štatiity seminariuma predpisuju — lekdrske svedectvo, đalej 
2 uter£ky, 2 plachty a 2 ob!iečky na perinu (Tieto neviem načo 
maly sliižit, keJ na zakr^vanie sa dostali srne od Ustavu hrub^ po- 
krovec. Na štastie každy temer mal svoju perinu z domu a tak 
upotrebit mohol aj obliečky). Keđ odznela priazniva* odpoveđ, žiadal 
direktor 20 zl. ako ročn^ plat za byt, kurivo, pranie a čistenie. Za 
vyučovanie sa neplatilo. Odtiafto zaviedol nas moj priater k ephorovi, 
kde zaplatili srne 18 zl. na pol roka za obed a večeru. (O rok po- 
zdejšie zodvihli taxu alumnie na 40 zl.) 

Keđ ini otec kiipil este knihy a husle (tiež potrebni), odprevadil 
som ho na železničmi stanicu, kde rozliičiac sa, vrdtili srne sa každy 
domov — v rozdielne dve strany. 

Teraz len počal som si lepšie obzerat ustav. Budova tdto stoji 
von z mesta. Je to stavanie na 1, potažne na 2 poschodie. Z ulice 
totižto obloky iSzemia zdajii sa byt pivničn^mi, ponevdč len kusok 
fch vrchnej čiastky vyčnieva ponad zem. A skutočne su to tam pi- 
vnice, komore, kuchyne atđ. a len 2 studentske izby; druhć dve 
a professorov byt hladia verkymi oblokami do zahrady. 

V listave nalezajii sa 2 učebnć siene, 1 modlitebna, i knižnica 
a museum; okrem toho b^vania pre 3 professorov — triednych to 
učbdrov (ostatnf b^vajiS v meste); đalej izby pre chovancov. Izieb 
bolo v ten čas na lizemiu 4, v prvom poschodf 6 a v druhom 4 
Oby čajne bivali srne po 4 v jednej chyži. V každej izbe boly 2 — 3 
železnć — vojensky vystrojene postele; pod daktor^mi z nfch nacho- 
dily sa aj »šublddne«, kde tiež spavalo sa; đalej jedna kasna a po- 
dobne vojansk^ vešiak na šaty; potom st6l a 4 stolce. 

Getom cvičenia sa v hudbe, ustav mal pre žiakov 2 organy 
(jedon z nfch počas mojho pobytia tam vypovedal službu); potom 

8* 



Digitized by 



Google 



1 



n6 DOM A ŠKOLA 



2 harmonia, 6 klavlrov a značn£ počet huslf. Tieto upotrebtivah chu- 
dobnejšf žiaci cez cety rok. 

Po skončenom zžpise, novoprišlf museli srne podpfsat tak zvanii 
»nihradnti listinu« (tćritvćny). Dla tejto každ^ chovanec šopronskćho 
semindra zaviazal sa v zadunajskom dištrikte aspofi za 3 roky lirad 
učitefek^ zastdvat. V protivnom pdde podvoluje sa peftažitej pokute, 
a sfce: jestli v6bec v dištr. tom stanicu neprijal, platf v prospech po- 
kladnici Ustavu 150 zl.; ak len za rok ličinkoval, povinn^ je složit 
100 zl. ; ak za dva roky bol tam učitefom, tak 50 zl. Naproti tomu 
lista v za po vit most pokad£ si zaopatrit patričnćmu v dištrikte tom 
učitelskii stanicu. R. 1879. počas zkiišok, ostatn^ raz rozddvali skon- 
čenom praeparandistom — aj to nie všetk^m — učiteFskć, zvačša 
praeceptorskć stanice. No uz z t^chto mnohf nezachovali z£v&zok 
a predsa fch nikto na zodpovednost netahal. V nasledujrice roky už 
ani ustav nebol v stave zadost učinit svojmu sFubu; čoho prirodzen^ 
ndsledok bol, že listina ztratila prdvoplatnost. — Touto listinou chcel 
sa dištrikt zabezpečit", aby v prvom rade on zaopatrovan^ bol učiteF- 
sk^mi silami a keđ už najnutnejšie miesta učitelskć sa pozapfealy, ba 
keđ sn£đ vobec nebolo fch kde umiestit, popustil zo svojej prisnosti. 
V prve* roky po založeni đstavu bola veFkd nđdza o učiteFov, takže 
ustav nebol v stave vyhovet všetk^m poptdvkam, napriek tomu, že 
ešte aj Il.-ročn^ch posielali za učitelov. 

Tu nutno mi ešte podotkndt, že žiaci, pochodiaci zo zadunaj- 
skćho okolia, platili za diplom 5 zl., z in^ch dištriktov ale IO zl. 

Za t^m p. direktor ubytoval nds takym sp6sobom, že do každej 
izby dal dvoch I. ročn^ch; jednoho II. ročnćho a nad t^mito akoby 
dozorcu postavil jednoho III. ročiaka. (Vtedy boly len 3 kursy). 
Tohoto, ba i druhoročiaka povinnf boli 'novoprišlf posliichat a fch 
v jednom druhom i obslrižit. Oni museli do krčaha vody doniest, 
kiirit a mechy tahat, keđ to z tych staršfch dvoch jedon žiadal. 

Z novdkov regrutovanf boli đalej traja, ktorf starali sa o osve- 
tlenie gangov. Oni zažfhali a zhdšali lampy tam i v učebn^ch siefiach. 
Štvrtćmu zase udelend bola hodnost zvondra, ktor^ v zime o *lfi 
a v lete o 3 / 4 6 hlasom zvona svoteval chovancov ku rafiajšfm mod- 
litbain. Tohto prdca bola v učebnom čaše ešte aj každri hodinu cen- 
ganfm ozndmit. — Urad vrdtneho zastupoval jedon tretbročiak, pdna 
sprdvcov najvačšl mildčok. — Tfto dvaja bivali spolu v jednej oso- 
bitnej chyžke. Oni zatvarali a otvarali dvere a oznamovali každćho 
po »speerstunde« prišlćho, ktord velmi menila sa. Od jaseni do pol 
marca zamykaly sa dvere už o 7. h.; potom o 1 / a 8, pozdejšie o 8. 
a v jiini o 9. h. večer. — Potom vydelovali určene* množstvo uhlia 
a dreva, potrebne* na ohrievanie ch^ž. 

£)alej boli dvaja dozorćovia nad prddlom. Tfto biclizeft prijfmali 
zaznačili a do prania odovzdali; podobne ju čistu zase zp&t vraćali. 
Bolo ešte viac všakov^ch liradov, všetky zaplnene* direktorovim mi 
tymi osobnosfami. Boly to tedy iirady čestnć. 



Digitized by 



Google 



[ A ŠKOLA 117 

dy tieto zrušil. Podnet k tomu zavdal 

: portier. Tento sdajiic sa s pdr vese- 

sa v nedovolenom čaše von z Ustavu. 

kedyko!vek nepozorovane von a dnu 

.._ .... r adli. Pri vyšetrovanf museli v^nst na 

javo všelijake* veći, lebo p. direktor staJ sa velim roztrpčen^m a ne- 
vrtym. Ndsledok toho bol, že zrušil všetky tirady, ponechajuc iba 
zvondra v jeho hođnosti. Na tom nebolo dost, ale nam i byty po- 
premienal, a sice tak, že každ£ učbdr mal svoju triedu — nakofko to 
možno bolo — pred očima; t. j. tam kde on b^val. Tak dostali sa 
I. ročni na II. poschodie, If. ročni na lizemie a III. triedni na I. po- 
schodie. Touto reformou ale padlo nadpanstvo a zrušene* poddanstvo. 
Od t^ch čias museli sa sami služit tak IIT. ročnf, ako I. ročnf. Aby 
pocftili srne ćelu tiaž jeho nedovery, p. direktor visitiroval kazdy večer 
všetky izby, či srne všetci doma a či učfme sa. Rdno poslal zase 
pedella, či srne už poobliekanf. Kto ndhodou nebol na čas uplne 
oriaden^, toho odsiidil p. sprdvca na zaplatenie pokuty 50 Kr. Tiež 
tolko platil ten, ktorčho pochytili dnu v ustave fajčif, alebo ktor^ 
tak neštastn^ bol, prist po »zapfenstreichu*. (Tieto tresty už aj pred tym 
panovaly.) Proti tomuto v^roku nebolo appell£ty. Kde podievaly sa 
tieto peniaze, ni kto nedozvedel sa. V školskom programme aspon 
nikdy nebolo zmienky o tak^ch. Je pravda, že takčto priestupky 
zriedka uddvaly sa a pomaly aj z prisnosti upiišfalo sa. 

V ustave stdvalo sa včas rdno. V zime o 6 h. museli srne byt 
už »cakumpak« hotovf. O z jtf išli srne na modlitby, kde zamienali 
srne sa každ^ den pri organe. Aby privykli srne aj na povinnosti 
kazalefe, striedali srne sa každ^ t^žden. Vo všednf defi čitali sa ra- 
riajšie modlitby a v nedelu patričn^ predniesol krdtku kazen, ktore* 
vytahovali srne z knfh v knižnici ku pomoći ndm stojacich. Po od- 
baven^ch »odlitbach — obyčajne 20 mimit trvavšfch — išli srne 
na prednasky, ktore v zime pri lampe počfna!y sa. V lete všetko 
dialo sa hodinou včašie. Prečo začfnala sa škola tak skoro rano, 
vysvetlit možno tym, že I. a II. ročni mali do t^ždfia 32 a III. tried- 
nici 30 hodin; tedy priemerne 6—7 hodin denne. Do tohto počtu 
nerdtajii sa tyždenne" zasadnutia trojak^ch — pre všetk^ch povinn^ch 
— spoločnosti. Ako boli srne zapriahnuti, uvediem na priklad : 
štvrtok. Od 7 — 10 hod. mali srne nepretržene predn£šky; potom 
nasledovala hodina slobodneho času. O II. museli srne byt už v 
meste na cvičebnej prednaške (gyakorld iskola). Odtial ndhlili srne 
do alumnie, aby ndm polievka nezachladla. Ledva prišli srne z 
obeda domov, už brali srne husle do ruk a poberali sa na hodinu, 
lebo o 1 už tam bol professor hudby. Od 2 — 3 mali srne počto- 
vedu ; za tou do 4 nasledoval spev. Len si složil knižky, už zase 
musel si pospiechat do mesta, aby si tam cez dve hodiny cvičil sa 
v domdcom priemysle. O tomto podotk^nam, že bol len pre III. 
triedu povinn^m predmetom. Tam učili srne sa rezbdrstvu, stoldr- 
stvu a tokarstvu, đalej klobuky a košiky pliest. Z t^chto vybral si 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA 



-oje. Kto nachodil v tom zafubenie a cez 3 roky pilnoval 
>diny, dom6hol sa znamenit^ch uspechov. Ztade bolo ndm 

do alumnie, ktord tiež v meste nachodila sa a kam aj žiaci 
asiuma a theologovia chodilL Keđ vrdtili srne sa domov a 
sa oddychmit si, tii ohlasil sa zvonec, ktor^ zval nas do 
tia mađarskej spoločnosti, kde mnoho rdz aj i 1 /* hodiny 
' srne museli. — Ešte ani len nedefa nebola naša. Do 9. 
laše domdce služby božie ; za tym zasedala spoločnost mu- 

IO., alebo išlo sa do knižnice, odtiaf do nemeckćho alebo 
;ćho kostola vvpočut ešte jednu kazen. Iba po poludni mali 
bodn^ čas — jedin^ v ćelom t^ždni. 

:e volačo o alumnii. Bdrs rokom pozdejšie po mojom prfchode 
zv^šili poplatok za alumniu, prcdsa na jedldch nič nepodvihli 
olepšili. Mdžem povedat, že poskytovand n£m potrava jak 
;t tak na kofcost vetom nedostatočna" bola uspokojit žalridok 
ho strednćho jeddka. A ćo povedat o t^ch, ktorf vynikali 
1, a t^m vynikd každ^ rnlad^ človek! Ak nemal z domu 
1, ndležite sa vypostil. — Spominan^ uz moj priateT, siic chu- 

1 rodičov syn, patril medzi t^ch, ktorf na žiadnu pomoć z 
itat nemohol. Tento vždy obviftuje tenky ten kost, že je 

utleho jeho zdravia, že telesne nevyvinul sa. Ten vravieval 
pln^m, ale s prazdn^m žaludkom tažko je učit sa.« 
je div, že slabšej listrojnosti tela mladfk vyniesol odtial sebou 
ta zdrodok dlhej choroby, alebo pra*ve smrti? 

t^ch čias iste zmenilo sa jedno-druhć a myslfm že v pro- 
bidvoch strdn. 
imave bolo by zvedef terajšf stav a pomery tejže praepa- 

Otazka je len, ci by si to vct. čitatefetvo žiadalo a ci by to 
nit možne bolo — z prfčin >ndm« tanko pochopitefn^ch. 

P. L. 



Suchotinirsky bacillus. 

ova sldva »vt6ni skryta* ležf«, suchotindrsky bacillus je dosiar 
ipremožen^, nie tedy o Kochovi ale o tomto verkom nepria- 
fovi svojom v krdtkosti prehovorfme. 

>bodnym okom vidfme len v istej verkosti predmety, jesto 
te množstvo vecf, ktore spozorujeme len použijuc zv&čšujuceho 
obnohFad (mikroskop) je ten ndstroj, ktor^ n£m ukdže ćele 
evfdane tvory v prirode. Voda ukiže sa čo preplnena* množ- 
Irobulink^ch živočfchov, povetrie je sarrr^ pohybliv£ tvor. Telo 
ie tiež nie svobodne* od nfch. Je pravda ešte vždy otazka, 
robne* predmety patna k živočfchom a ci k rastlindm ? To ale 
nement. Ony sii tu — a zaprfčinuju značne* premeny kam- 



Digitized by 



Google 



dom a Škola u 9 



kolvek sa dostanii. Vedecky nazyvajii sa tieto cudzopasnfčky bakte- 
riami, a delia sa dla jioh ličinkov na saprogćne, chromog^ne, 
zymogćne a pathogćne. 

Saprogene nazivaju sa tie, ktore zaprfčinuju hnilobu. Na- 
chodia sa v povetrf, v zemi a na zemi, vo vode, na tele a vo vmi- 
tornostach zvieracfch. Akondhle oslabne životni sila, začnii ony posobit 
a povstane hnitie. Maso len tak sa pred zkazou zachrdni, jestli sa 
im pristup k nemu zamedzf (konservy) alebo ak je v takom stupni 
ndteplia uschovane, v ktorom hnilobne hubky nerozmahaju sa (na 
Tade). Chyrečnii »pansku v6fiu« diviny ony zaprfčinuju. 

Chromogćne zapnčinuju rozličnć barvive škvrny. Sem pa- 
triaci micrococcus prodigiosus utvoruje na mase a škrobnatych 
pokrmoch (miika, obldtkv) červenkast^ nater. 



Bacilly suchotindrske. 

Zymogene posobia rozlične kyseliny a kvsnutie vobec (ocot, 
maslova, mliečna atcf. kvselina). 

Najvačšiu pozornost však zasluhujd pathogene, t. j. rake, ktore 
zaprfčinuju rozličnć choroby u Tuđi a zvierat. Rozoznavame trojak^ 
tvar: microcca, bacilly a spirillv. 

Micrococca majii tvar gutovat^ a vajcovity; nepohybujii sa samo- 
vofae, su tedy viac-menej hubkami rastlinn^mi. Micrococca zaprfčinuju 
ružu (erysipelas-microc), diftcriu atcT., vyviriujiic sa v žltkavć hniezda, 
oblej podoby. 

Bacilly su tvaru podlhovasteho, podobne paličkdm, bakufkam, 
čiarkam. Niektore z nfch pohybuju sa r^chlo daktore len pozvolna. 
Bacilly zapnčinuju slezinn^ lipal (Anthrax) a suchotiny (bacillus tub.). 

S pi r i 11 y podobni su tenkom nitiam, vlnovite pokriiten^m a po- 
hvbujii sa rychle hadovite. Z«avuju sa pri t^fuse. 



Digitized by 



Google 



120 DOM A Š 

Všetky tieto drobnć tvory (dr< 
pre telo zvieracie neškodn^mi, kebj 
Predpokladajuc, že majii k svojmu t< 
dostatočnu teplotu, (asi 35 ° C) vlhl 
chanou r^chlostou. Ich totiž množei 
drobotiny drobia už asi každ^ch 2< 
dna bude z 1 až 281 billionov. Vn 
zvieracieho rozmnožia sa pri udan^< 
pchajii jemnejšie žilky, vycicajii žive 
tvoria uhličitii kvselinu, ktord v kn 
maju bacilly tu vlastnost, že sa ; 
gul6čky, ktorć jakoby sema budiki« 
nfm do tela vnikniit m6žu. Toto se 
samć bacilly, hnitie a osušenie umr 
najsilnejšie odškvrfiujiice prostriedfc 
(5% karbolova* kyselina musi ličii 
usmrtf); v suehom stave ale prene* 
najistejšie zničf v pomere i : 1000. 
činne v p6de zemnej ležat, po t 
s praehom do povetria, alebo do v< 
šatoch, posteliach roky a roky. E 
zvieracfch r^chlo sa vvvinie v bacili 
sema vvvinujii však len bacilly, mii 
len drobenfm. 

Ponevdč tieto bakterie potret 
živnu p6du, (šliam phfcnv), — kd 
a vyMčenć životnou silou živočfcha. 
vat^mi ldtkami, preto zemiaky upot 
loženć do krve na slezinov^ lipal 2 
v nakazenom povetrf v okamžiku ob 

Ešte r. 1683 videl Antony van 
len zdokondlenfm drobnohladu, p< 
vaza (1000 ndsobnć zvačšenie) b< 
Willemin i Cohahcim pripravovali j 
stiipil so svojou naukou. Dra Koch< 
bacillus jemna, rovnd, dakedy trocl 
1 j i alebo 1 / 2 tak dlhd ako priemer l 
k in£m rastie vefmi pomaly, prc 
nej a da" sa pestovat len na zascl 
rozmnožf sa len po t^ždni a 3 — 6 
aj svobodn^m okom viditefać šedc 
n£ch naehodi sa v pfiicach a v ic 
modzgu, očiach, slzine, pečeni, črev; 
kožu zapričinf suehotindrske uzly, v 
v brušnej jamke suchotiny pečene j 
suchotiny, vd^ehan^ pliicne suchoi 
v^sledok i pri prvšich pddoch vyvir 



Digitized by 



Google 



o pc 
3mal> 
i tratf 

mies 
ie sii 

nem 
e* zai 
Dake< 
: sa 

pret< 
ietia v 
detf I 
i odi 
ldštru 
S len 
7- 



5kyc 



ku li 

ir pe 
in piv 
3vec; 
olMc 
tek st 
[artin 
Bek 
(k, pi 
ir, hl 

porć 
nad 
af a 
tdva S 
lavrhi 
ijto z 
LtefoiT 



apisni 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA 



Predmety: 
lika porady tejto zvolen^ je: Pavel Kolesai 

sa druhćmu bodu minuloročnej zipisnice 
ivrh veleb. p. Viliama Seberiny poverujii 
tin Kmet, aby knihovhik knižnicu b&č-si 
jfov na revers prijal a podpisan^ revers p 
atom odovzdal £)alej m£ knihovnik sozn« 
)v do obehu pustit. 

m bodu minuloročnej zapisnice, ohFadom 
:>sIednćho vydania Tranovskćho spevnfka, b 
uje, že sa on v zaležitosti tejto obrdtil s prc 
kemu tiradu v Čabe, odkiaf ale tii odpove< 
$ bdč-sriemskej senioralnej zdpisnice prečita 
elb. p. Juraj Mrva ohradom tejto z&leži 

z Na>. HIdsnika, v ktorom firma Jana Bežo a spol. 
i, že je tam k dostaniu nove* vvdanie Kancionalu 

:o (dra oznamu) vvnikd nad druhe svojou sprdvnostou, 
>ne meno vlb. pana seniora Jdna Lešku, ktonf vy- 
m prezrel a opravil. Z tohto vvsvita, že novć vydanie 

len naš spolok, ale aj nitriansky senioictt za po- 
čo členovia porady tejto s vdakou viazanf su obzvlašte 
i Janovi Leška. 

)m bode minuloročnej zapisnice brat Karol Medveck^ 
volenfm . koho ručil Martin Rusnak za hodnovernost 
:e. 

*dseda odvetil, že nie za hodnovernost, ale za dosled- 
snice s predsedov^m poverenfm ručil Martin Rusnak. 

a vita ni boli na porade našej prvy raz siičastneni 
<eho senioratu novoprišlf spolubratia, menovite : Pavel 

Mesfk a Stefan Kvas. 

ol Lehotsky ako minulćho, tak aj tohto roku dariiva 
č. spolku V. ročnik *Domu a Skoly«, brat Ladislav 
sla mesačne vychddzajiiceho časopisu »Magyar Pae- 
t z roku 1890. 

»lovuje sa srdečna vdaka s t^m želanfm, aby mali 
lfkov. 

desiateho bodu minuloročnej zapisnice velb. pan 
ije, že senioralna zdpisnica (§ 26.) votuje zo seniordl- 
— 5 zl. r. č. na učitelsku knižnicu, ako nemeckii tak 

Viliam Seberiny radi, aby sa pojisteky (Quitty) 
887, 1888, 1889 a 1890 na 25 :cl vystavily a se- 
idnfkovi k vyplateniu tejže summy doručili. Starost 
seba velb. p. predseda. 
lastom bode predošlej zapisnice brat Karol Medvecky 



Digitized by 



Google 



di 



z t 

»V ' 

6 ć 

»rfrc 
Za 

me 

pc 
»nuj 
prai 
:h i 

dse< 

*]n< 

lior; 
a i 

leni 
ko 
t. j, 
i s 
lov. 
naš 

i uc 

Gn 

su 



Digitized by 



Google 



i2 4 ;dom a škola 



17. Po tomto velb. p. Juraj Mrva zakldčil poradu s tym 
aby členovia budiiceho roku tiež v tak hojnom počte porad 
nit sa mohli. 

V Petrovci, dfia 25. sept. 1890. 

Pavti Kblesdr, zapisnik. Juraj Mrva, predseda. 

Martin A'rajfa'ff, uhodn. člcn. P*vd /.uza, uhodn. člen. 



Vefactenćmu slov. učitefstvu. 

Bohuznamy priatel n&rodnieho školstva doposlal redakcii »Dom 
a Škola « značn^ počet v^tiskov Kordošoveho: 

Počtovnfka, ktor^ ako znamo, obsahuje v sebe navod k poč- 
tovaniu cel^mi čfslami a desatinn^mi zlomkami, a podobne značn^ 
počet 

Ndvodu kpočtovaniu obecn^mi zlomkami a k nemu patriace 
dva svazky likolov, t^m cielom: abych otdzne spisy medzi pl. t 
p. učitelov, ktorf by tieto mat chceli, bez rozdielu n£boženstva, zdatma 
rozposlal. 

Ktoby tedy z p. učitelov tieto spisy mat chcel, nech dopošle 
redakcii v poštov^ch markach na každ^ z otaznych spisov 10 kr., a 
dostane takove" franko. 

Velactenf pdni predplatitelia a eitatelia »Domu a Školy« nech 
rdča patri^n^ch na toto upozornit. 

Reda krta. 



Rozlienosti. 

— ŠIachetny čin. Na založenie slovenskej ev. školy v Ružom- 
berku obetovali pp. : Peter Makovick^ 500, Vladimir Makovick^ 500, 
Peter Makovick^ ml. 200, D, Š. Beniač 300, Jozef Houdek 300, dr. 
Jozef Burian 300 zl. To je oflfera, akej druhej z prfležitosti 100 
ročnćho jubilea 26. zik. članku z r. 1791 snađ v ćelom Uhorsku nebolo. 
Boh žehnaj všetkych šlachetn^ch darcov a povzbuđ k nasledovaniu 
jich čfm viac dobr^ch ludi! 

— Dozor na školy. Minister v^učby chce v najbližšfch časoch 
vymenovat nov^ch navštevovatefov škol, ktori by boli plateni. — 

— Minister spravedlnosti zam^šla postavit dve (dra in^ch 
zprav pat) napravovnf a sfee jednu v Stolnom Belohrade, druhu v 
Szombatheli, každu pre 60 ehovancov. 

— Šoprončania nechcu pomaćTarčit' sa. Mesto Šopron po- 
skytuje tamejšfm cirkevn^m školam 27.700 zl. ročitej podpory. — 
Mestskć zastupitelstvo odhlasovalo ju i toho roku na buducich pat 



Digitized by 



Google 



od tou 
i t^chto 

menov; 
deln£ r< 
Nastupit 

sa, či 
bola dc 
aby za 
j podpc 
, protiv 
— Cirl 
>rospect 
ralellne* 
ilelln^ch 
— Hjs 
iceme t 
đarskd 
mecke* 
k zbil i 
al chor 
. Krafc 
^šila p< 

u. Pešti; 
norandt 
vyžif. (' 

'. — P 
najnižšf 

X) zl. a 

raVcov i 

palicou 
»ke* čas 
;iaka te 
niekdy 

y chlap< 
itef sku 

i v Ćect 
e počia 
jiici prc 
mlddei 
ievčensk 
zasypan 
Jedno z 



Digitized by 



Google 



126 DOM A ŠKOLA 



— Stojatć pismo. Viedenska okresnia školski rada vyslovil 
že tf učitelia, kton sii v stave vyučovat stojatć pismo, m6žu uživ 
ho v svojich triedach nielen pri krasopise ale aj pri pisobn^ch cvič 
niach a pri počtoch. 

Narodnie školy v Berline. Roku 1 890. bolo v Berline 1 84 n 
rodn^ch šk61 s 3.104 triedami a so 172.778 detfmi. Medzi rokom 
1870. a 1880. pribivalo každoročne 10.000 detf, v posledn^ch ro- 
koch ale len asi 4.000 detf. — Na školdch t^ch ričinkovalo 184 
rektorov, 1955 učitetov, 980 učiteliek obvčajn^ch a 617 tech- 
nick^ch. — 

— Tak ako u nas. V Pozftasku a v zipadnom Prusku stalo sa 
teraz zvykom, že vylučujii zo všetk^ch verejn^ch škol t^ch polsk^ch 
žiakov, ktori >dokazujd protinemecke" sm^šFanie.« 

— UčiteTsk^ spolok pod poticajnim dozorom. Pruskd vlada 
vyhlasila »Katolfcky spolok učitefek^« za politick^ spolok a postavila 
ho pod policajn^ dozor. 

— Knižnica Komenskćho v Lipsku mala koncom roku 1890. 
57.159 knfli a broštir. — 1785 čitatelov vypožičalo si 7.591 
svazkov. 

— V^chova dievčat. Od r. i884.jestvujii v Štrassburku zvlaštne 
kursy, v ktor^ch učia sa žiačky pldtaf bielizen. Ziačky prinesii si z 
domu roztrhanu bielizefi, ktoni naprdvajtf potom v škole pri navode 
učiterkinom. Kursy tieto velmi dobre osvedčily sa, ba> zo začiatku 
hanbily sa dievčari nosit do školy roztrhanć čiastky odevu. 

— Varenie, ako povinnj^ predmet. Na švćdskvch ndrodn^ch 
školach dievčensk^ch laviedli varenie, čo povinn^ predmet. Patričn^ 
kurs md 24 trojhodinov^ch lekcif, z ktor^ch je 10 praktick^ch, 10 
theoretick^ch a 4 sii venovane* vareniu pre chor^ch. v V školskej 
kuchyni udržujii poriadok a čistotu samy žiačky. — Cistia všetky 
n£doby, pri čom dost&vajii pokyny, čim treba k. pr. čistit med, cin, 
mosadz. Vvučovanle kona sa vždy dopoludnia. Pripraven^ obed 
zjedia žiačky s učiteflcami. Pri obede učia sa dievčence prakticky, 
ako maju chovaf sa pri jedle. 

— Povyšenie platov učiteTskych v Prusku. V Berline povi- 
sili toho roku platy učitefeke* nasledovne: sprdvcom škol na 3760 m. 
učiterom na 2455 m., učiterkdm na 15625 m. Sprdvcovia meštan- 
sk^ch šk61, jestli nemaju byt v školskej budove, budii dostavaf 800 
m. bytneho, miesto dosavddnych 600 m. T^mto povišenim platov 
zv^šil za rozpoćet mesta Berlina na rok 1891 — 92 o 552.077 ma- 
riek. — 

— Nddejna mladež. V lese, nachddzajiicom sa v blizkosti samćho 
Hamburku našla policia zbojnfcku bandu, pozostdvajiicu zo 7 členov. 
Boli to všetko 12 — 14 ročni chlapci, ktori bavili sa prepadanim po- 
vozov. — Policia našla pri nich mnoho potravin, piva, pdlenky, cig&r atđ. 

— Podporovanie cirkevn^ch šk61 v Hollandsku. V smysle 
hollandskćho školskćho zdkona dostdvajii tamejšie cirkevnć školy 
nasledujiku ročitii štdtnu podporu: 250 zl. dostane ti škola, v ktorej 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



128 DOM A ŠKOLA 



seba odstr£nit za povinnost držim. — Zd&Iiž sa presvedčil o toi 
v mojej škole na rovdš in^ch predmetov sa mađarizuje? Nečo tal 
povedat a urdžat prv, než by o tom kto presvedčen^ bol, je nesli 
A či bych nemal myslet na to slovenski porekadlo : Podfe seba . . . 
Aj ja viem a zn£m svoj predpis a svoju povinnost. Znam i s 
kontrollu — svedomie, dla ktoreho jedndm a učinkovaf i nađalej 
budem, bezpovšimnutia daktor^ch z nepresvedčenia vypusten^ch absiird. 
Zndm aj to, kolko zdkon predpisuje a žiada. Znam, že za vyučovanie 
mađarskej reci jakžto obligatnej učitel odmenu očakdvat nema. A či 
p. dopisovatef myslf, že len za to mađanunu vyučujem (dla neho 
mađarizujem), bych za to odmenu obdržal a skrz to inć predmety 
zanedbal? Vetono slab^ pochop! 8 rokov uz, čo povolanie svoje dfa 
možnosti svedomite a mnoh^mi materialn^mi zdpasy zastdvam 
a plnfm, bez toho, že bych bol odmenu za vyučovanie ptedpfsanćho 
predmetu očakdval. M6žem presvedčif ho o tom, že i teraz som 
prosbu nezadal, bdrs jak žiadostiv^ som groša. Ujistujem ho i teraz : 
jak posavdđ tak i nađalej povinnost svoju s t^m ist^m svedomfm 
vykondvat budem, bez toho, aby som ostatnć v mojej triede pred- 
pfsanć predmety zanedbal. Dla p. dopisovatela mal by sa tak^ ho- 
nordr neprijat. Znamenite! Daj Boh, by každ^ kollega mohol to 
učinit, viem, nebolo by treba prOsby na snem o polepšenie piatu 
odosielat, a ja obzvl£štnu radost bych mal, keđ bych nemusel čfsla, 
pod ktor^mi žaloby skrze reštujiici plat zaddvam, v evidencii držat. 
Nuž ale veznime vec svedomite: či doteraz vrdtil dakto dostatć pe- 
niazt ? Nečftal som o tom. Bol by však taky, hneđ do zlatćho rdmu 
nechal bych ho osadit na ukdžku veškerćmu učitelstvu, jako znak 
lepšieho nastavajiiceho času. A presvedčen^ som i o tom, ani vefct. 
p. redaktor neponosoval by sa a neprosil p. odberatetov o zaslanie 
reštujiicej summy. Ostatne, mnoho ineho dalo by sa v spomeniit, ale 
nechcem miestnost časopisu tohoto natofko zaujat. Co však ale za- 
držania honordru sa dotoka, spomeniem len toflćo — že už len pretd 
som mu bol ra*d, abych časopis »Dom a Školu« jak aj »Obzor« 
predplatit mohol, ktor^ch od počiatku predplatitetom a čitatetom som t 
z ktor^ch obzvlaste prv^ pre učitetov skrz obsah tak znamenit^ 
a potrebni je — a abych sa v menoslove reštujdcich — čftat ne- 
musel. ToHco ku ospravedlneniu žaloby. — Keđ však i nađalej dla 
svojho svedomia povinnosti zadost činit chcem a usilovat budem, 
ujistujem ct. p. dopisovatela, bdrskedy a hode jakii pomoć vždy 
s radostou a povđačnostou prijmem, bez toho, že bych pri vyučo- 
vaniu jedon predmet na rovaš druhćho bol zanedbal. 

Jan Janigoš, uČitcF.*) 

*) Je rozdiel medzi učenim madarčiny a madarizovanim. Ano, na celej čiare 
t^chto hriešnych, mad'arizačnych odmien je dokdzanou vecou, že »Kozmuvclo- 
dese« honoruju nie učenie mad'arčiny, ale mad'aronske smyšlanie učitetov. 
»Madarčinu, keđ to za*kon kdže, ma učit každy, k tomu ho viaže moralna po- 
vinnost? — i bez honoraru.« Toto je jadrom toho člćlnku, ktory Vis 
obrlža a myslfm, že kod' ho seriosne po vizite, uzndte, že je to nie lož, ale 
pravda. Jestli Ste Vy nie za mad'aronske smyšlanie, tedy nie za zradu na vlast- 
nej krvi prijali t^ch 25 zl. ? blahoslaveny Ste. Red. 

>**r 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



A ŠKOLA 

j vrstve ndšho hospoddrskeh« 
po skončeni elementdrnej šk( 
rozličn^ch užitočn^ch lektur. 
nej mienky vidim jak z du 
spšiu budućnost ndšho slove 
školdch a v zdravej z ndbožc 
irftujdcej Fudovej spisbe. 
>zerdme po t^ch našfch školdcl 
:fme sa, že tu veru ešte verk« 
becenstvo, tak i nds učiteTov. 
icou pri dobre sriadenej škc 
dostam, ciefom a tiižbam učitel 
: čiastkv i žiadostam obecenst 
e je učitel nie prinuten^ zdpas 
zlu pldcu odkdzany za shdi 
je jeho škola tak zaopatrend 
pravidld methodikv a zdkon ] 
sktovat podmienky, ktorć rrn 
alebo svetskd obec a tejto pre 
rili. Nemd sa dat uchvdtit roz 
pre jeho osobne* chiitky a k \ 
o slovenskćho ludu a nasledc 
i. Beda učitefovi, ktor£ odvrdti 
<j šfrit osvetu, medzi ktorymi 
svoju spasu. S radostou rozpor 
nu hfadal spdsu, ale preklina t 
jmy, svojetelesnć chutkv, vyraj 
a, ktorć pokoj ilo ho na zem 
ktord pripravila rnu nepok( 

ctoreho zlepšenie jak ndšho p( 
še predstavenstvo. Rozumiem i 
n naše konfessiondlne slovenst 
zle vykladd, keđ sa opovažim 
£ch a učitersk^ch nedostatKO* 
' našfch predsedov škoisk^ch st 
. Ja ale i na tomto mieste prič 
išich slovensk^ch šk61, jak kal 
ašfch predstaven^ch. 
z, ako predstaveny školy, nev 
i spoludelnika, s ktor^m po vola 
ania, jak v ndboženstve, tak i 
v živote? Ked sa jednd o ma 
►tolice nie spoludelnik-učitefa, ć 
Bližšia košela, ako kabat a 
it nech sa učitel neopovdži, v 
r prestydol, ale v škole robia te 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



do: 

md ciel stat 
ktord ho vyj 

so svojfm urče 

y je i cief ži\ 

svobodnej di 

ni. b^ti dflo vi 

človeka na te 
voje myšlienk 
y životne* si st; 
rot svoj riadit. 
rtrebnć, aby m 
;dend bola, mi< 
me duševnć vi 
nut musi'me, že 
umnou, s osob 
ale siic na seb 

tej pravej cei 
iby sdm bol v 
i, riaditelom sv 
fchovy treba 
čn^mi vedomo 
k dobromu v6f 
mkou samostat 
>mery, potreby 
kaly a nehddz 

sile intellektiU 
nd neodvislost. 
berd ndm mož 

nds neschopi 
st chovanca k 
il si čestn^m 
ležitejšfch pod 
;ie činne vyst 

za obecnć dc 
)sti Tudskej. 
đalej, jako m; 
sdenć. 

nto vyhraddva 
h, ndklonnostf, 
desnom. Treba 
pehova tiito \ 
di a tak i sam 

lto stupen v^vii 
može dosiahm 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



nf žaliidol 
ave. Kto 
ide m6ct r. 
'; chovanci 
inutf cier 
le z neprel 
najpotrebm 
i spdsoboi 
aviedli, žeb 
pri v^ber 
mdlo a d 
:čuje doko: 
pri tom 
k v^chov« 
viac foriei 
ivaciu) mi 
ida z t^chl 
nem6žeme 
redmetu, z 
pomenute* 
rej — vy| 
/yššfch tric 
je od učiti 
e vedom^ 
:£mto vyz\ 
čo ešte i 
ozpravou ; 
*avdy žiak 
iel a pozn 
* spomeni 
musf rozpi 
alebo ne 
*enetick^m 
doIo možn< 
veći v dui 
r tedy bude 
a zanfma\ 
ok je, že i 
»rma vyučc 
neho pravi 
vat k povj 
okonala s| 

»Všech 
prispejiS k 
> skoku, a 
žiaden ske 
dovat. Tu 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



3ĆSI 

3 ži 
taky 
<n£t 
pre 
ust« 

: b) 

innc 

»ča 

e pi 

že 

dy i 

i« i 

br; 

u & 

om 

jich 



int( 



»me 
tym 
torć 

Al 
stop 
i oh 
llbol 
prie 
lov 
ij p< 

ho 
ktor 
mkt< 
i6že 

it« r 
n »1 
» to 
»zas 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA 



> onevdč pršal ddžcf, nemohol s 
šanie dazđa) nemohol som prist 1 
ile spolu patriace vety (tvoriace ts 
jluju sa sfce po pravidle srednfkoi 
:h oddelit i len čiarkou, a sfce hl 

na z nich skriva v sebe rdz pobc 
sfce ochotn^ do jedenia, ale pn 
enivec ochotn^ dojedeni 
istte je slepć, lebo mdlokedy prave 
tastie mdlokedy atđ. (je pobc 
stli sa hlavn^mi vetami, ovšem ki 
na jednu otdzku. 
a myši, pes strdži dom, v61 a k6ft 
ikoby kratke odpovede na jednu 

')• 

licenciu delenia hlavnych viet čiarka 
však ešte aj nižej 3., kde sa hc 

i sti hlavne* vety, trebaš samy krd 
a každ^ sp6sob musejii sa oddelit 
mu bude dano; kto nema\ tomu 
a chytd myši, ktore* su zdškodn 

oddelujeme v stiahnutej vete jej s 
eta s jednym podmetom a viacer 
vidf, nenie všetečnd, nenad^ma sa 
hlada* svojich veći, neraduje sa z 1 
eta s viacer^mi podmetmi a jednj 
rava, ovca, koza a svina sii dom< 
eta s viacer^mi prfvlastkami jedne 
vševediici, všemiidry a laskav^ B 
eta s viacer^mi doplnkami slovesa 
vykat grdei, poriadku, čistote, pobc 
i. — Žiadam Vdm, aby Vds Ot< 
1 tuto hojne Vdm nahradit rdči 
Nacere* infinitfvy doplnkami.) 
eta s viacer^m okolnostnym určei 

>ii okolo domu, v zahraddch, n 

h a moriach. 

eta s viacerymi priechodnikmi. 

le" vety menuje suvetim a podve 

cc hlavnć vety; podvetim su mu hlav 

of. Bartoša (»Skladba jazyka českćho 

prve" suvetim suradnym, to druhć 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 



ajiic robf zvadu. 
:o temer zo všetk^ch t^ch j 
i stajnorod^m členom užfva 
Na pr. : Dones mi nebožiec 
stojf to pravidlo, že sa 



Ostatne každa* spojka >a« neosvobodzuje 
a sice: 

a) Jestliže spojuje samostatnć vety r6znyc 

Otec sbiera, a syn mdrnik sa vyškiera. 

bj Trebaš i so spoločn^m podmetom, al 
vacfch. 

Pozri na mravca, a nauč sa od neho piln< 

ej Jestliže je moment viet nie spoločn^, a 
pl^va, pri čom ku spojke »a« priđe ešte ina* s 

Boh je svat^, a tak nendvidi hriech. - 
potom posudzuj ineho. 

d) Jestli že sama ta spojka >a« nosf v^zi 

Karhali ho, a (= ale) on sa jim smial. - 
vali, a (= ale) nič srne nepopadli. — Neči 
neschvdti zlć. 

ej Jestliže nasleduje viacera* spojka »a« 
žeby bez čiarky vdha členov vo vete sa pomis 

Boh stvoril nebo a zem, a riadi cety tent 

2. Pozn. Jestliže pomedzi stajnorodć čle 
tak sa takovć členy musejii oddelit srednfkc 
liplnou vetou vyslovenć bolo. 

Rousseau sa samozvane učitelom ludstva ; 
verejn^m napomfnatefom a vystriehateIom, ab; 
uviedol; orakulumom svojho stoletia, aby ho i 

3. Pozn. Ze privlastkv, doplnky a okol 
možu tvorit stajnorode členy stiahnutej vety, 
sp6sobu, o tom učf vetoslovie, a zčiastkv 
pod I. i v . 

4. Ciarkou odderujeme vo vetdch priecl 
chodnik od ostatn^ch členov vety, jestliže t 
svoje vlastnć členovstvo (sebe pridelenć slova*). 

Syn dal postavit otcovi pomnfk, chtiac 
pamiatku jeho. — Alebo vkladn^m priechodnfl 
tento sp6sob uctit pamiatku otca, dal mu posi 
totiž vkladky (incisa) maju čiarku pred sebou 

i. Pozn. Jestliže priechodnik nezačfna s 
tedy sa položi čiarka tam, kde sa členovstvo j< 

Učedlnici sedeli na brehu, siete svoje vyp 



*) Ostatne spojka >a, /« m6že i novy odsek re 
v Biblii mdme. Tymto historick^m „a, i u označuje sa 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOl 

itć. Podpobočnć 
ijii sa ako členy. 

vety s rečen^mi i 
menovat obveti'm, 
cnćho pravidla len 
posteleš, tak budeš 

to k v61i. — Jest 
»duchć obvetie s 
Dpovede tiež len č 
i tam dat aj dvoj 

zpi4vy o tej os 
sa na pravde: te 
n tuto napisat, 
oduchć obvetie, i 
ovedi aspoft pobo 
ovedtou dvoj boe 

nevyst£la svoje zi 
jvia — >vlk nes< 

mdji vrdtia sa stu 
ožitom obvetf odd 
' ndpovedi tak i v 
tn. 
složitćho obvetia d 

veda ludskd pred 
ive um Tudsk^ tak 
x>hodliu sltižit mol 

a snemy všemo: 
iho naroda stalo 

len toho tiižobn 
stva trpia nesmieri 
isa v krdtkom ot 
notdvajii, že z tej 
— v^ehodu, ako 

krvepreliatfm. 
est často sloh, kto 
lie členy nezačfna 

siic tedy všetko 

sa v tom slohu s 
n pravidldm interp 
>mto prfčinnć obv( 
iš dožil vek, akeh< 
dinnej radosti, lel 
>va božieho vycho\ 
ažde dostatočnu v^: 
ikoch, v ktor^ch j< 
iale svoje a prepus 
iopiištSajiice : 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



i 4 8 DOM A ŠKOLA 

sli: drave vtdky«, — ako to nektorf pišu.) — 
trojakim sp6sobom: poznanim, vierou a životom. 

Od zvierat m6žeme sa všeličomU naučit, a sia 
od mačky čistotnosti, od ovečky krotkosti. 

Užitok ohfta je mnohondsobn^ : jeho pom< 
si jedld; nfm zahrievame izby; remesld majiice s l 
dali by sa bez ohna ani myslet atđ. (Ovšem za 
ndsobn^« m6že tu stdf aj bod a za t^m začiatf s 

Pozn. Jestli za tamt^mi slovami nenasledi 
viacer^ch jednotlivostf, ani priama liv 
nižej 3.), tedy sa za takov^mi nemd pfsat dvojb 
i to len, jestliže liplnd veta (mimo priamej uvodne 
jestli nie, tedy nič. 

Zo zjavu komćty zatvdra povera na všeliake* 
klad, že bude vojna. — Chliibou našou je 01 
v paedagogike, totiž Komensk^. 

3. Dvojbod sa ddva pred takli i len jednu vet 
reč, ktord byvši nek^m povedand alebo napfsand, 
uvddza, (totiž »citdt«, a ten sa začina veTkou pfsr 
rečend priama livodnia reč; (ja by som poved 
uvedend reč«). 

I riekol B6h: Buđ svetio! — Mali by 
srdcu pripustit to slovo : Zfeđ dfim svfij, nebo 1 
je zaiste ten, o ftomž je napisano: Aj, ja posielai 
pred tvdrou tvojou. 

Pozn. Napospol sa myslf, že každd takdto 
cudzia reč md byt — okrem predbežneho dvojbodi 
nikom »« opatrend. Neškodi; ale njnie to vžd 
to však: 

a) Keđje v jednej uvedenej vete este ind, 
zavinutd. 

I riekol Mojžiš: Takto hovoril Hospodin: »0 
prosriedkom Egypta« atđ. (Tu td druhd uvedend 
riadend prvej, musi sa pre rozdiel od nej ohraničit 

b) Keđ za uvedenou vetou nasleduje pokračc 
Ponevdč raz sdm B6h vydal prikdzanie: »Poi 

tečni svčtil!« a svevofne* prestupovanie trebaš 
človeku o spasenie hrd: tedy by si to Iudia nem; 

Na a) i b) spolu pokazuje tento prfklad, ba 
sa dvojbody prflišne nakopit maly, tam jednot 
i len livodnfkom bez dvojbodu opatrit postačf. 

Tedy biskupi židovskf rekli Pildtovi: Nepiš » 
že on riekol: »KrdI židovskf som.« 

ć) Dlhšie uvedene reci sa bez v^nimky li 
majii. 

Predt^m bolo vo zvyku kaid^ riadok uvede 



A 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



152 DOM AKOLA. 

odrdžajtf. I Hospodin Boh skarhi jich 
toho skrfknu s pyšn£m Faraonom: »I 
nepozndme!« Konečne zavni sa vlny & 
nad nimi. Každ^ blahf okamih vymizn< 
svetla Božieho zhasne jim ; každ^ prii 
každć ovocie l£sky opadd z nfch. 

Sd bez života. A keđ sa i pozdd, 
cov hrudi plod šlachetn^ch skutkov ro< 
iba jednoduchy mach, ktory sa i na tv 
A keđ jich tvrdosf spoločensk^ život i 
a isteho lesku a hladkosti jim vydobyj< 
hladen^mi skalami v lesklej obrube, jicl 
pr£ca vyhladenia stdla. Vnutorne zaostah 

Kamenne* srdce je fažkć srdce. 
každćho majitefa svojho! Studeni, rnftv 
*Kto neveri, už je odsiiden^.« 

Odsddene* srdce je kamenne' srdce. 

37- 
Večer a r£ 

»Od šiestej hodiny trna sa stala 
deviatej,« — piše evanjel ista Mattfš: 
evanjeliuma svojho: 20, i: že »prv^ d< 
šla rdno k hrobu Kristovomu, keđ ešte 

VeTkd noc mala by sa len zavčas 
tych padd na večer, keđ slnko zapad 
stiila a keđ i vtdctvo ustali hlavy svoj< 
t\A v izbdch horia a čo hrobove" fakle 
od seba do srdca. 

Vefkd noc a lisvit patria dovedna. 

Verkd noc padd na nedelu. Ned 
riekol: »BucT svetio!« v rfši stvoren 
stalo sa po druh£ raz svetio. 

Verkeho sviatKu — večer a Vefke 
a rdno, prv^ to den v rfši vykiipen 

Ačkolvek by si hriech večer trvanl 
nebo človeku nočn^m straehom r£d de 
tfm Ducha Božieho, — ktor£ znovus 
prv£ den v rfši posv&tenia sa rodf. 

38. 

Pole pred Betlehemom a kvetn 

»Toto vdm bude za znamenie: na 
obvinutć, ležiaco v jaslaich,« — pfše e 



Digitized by 



Google 



dom a Škola. 153 



Marek hovorf v knjhe evanjeliuma svojho: 16, 6. »Ježiša hfaddte 
nazaretskćho, toho ukrižovanćho; vstaltf jest! neni ho tuto, aj miesto, 
kde ho boli položili« — 

Anjeli boli prvf kazatelia viaaočnf, anjel bol i prv^ kazateF vel- 
konočn^. 

Na suchom poli Betlehemskom v zimnej noći ucesrujti anjeli 
tich^ch ludi do skalnej maštali dnu: Aj miesto, kde ho položili za- 
vinutćho do plienok: tam je! 

V kvetnej zahrade pri Golgate v jarnć rdno ucestuje anjel Ma- 
sno plučucich Tuđi zo skalnatej jaskyne hrobovej von : Aj miesto, kde 
ho boli položili: vstai jest! — 

39- 
Turfce. 

»Aj prvšie veći prišly, ale ja i novć predpoveddm, driev než sa 
začnu, da*m o nfch slyša£ vdm« — hovorf prorok I sa i As: 42, 9. 

Svatodušnia slavnost je adventnia a vianočnia slavnost? Ducha 
Svatćho. Zjavenie Krista Pana a čas p6stny musia jU predchidzat. 
Kto Duchom Svatom povolan^, osvieten^ a posvateri^ je, v tom 
oslavuje sa Kristus, a to je jeho zjavenfm vmitorn^m. V tom ale, 
ktory sa Duchu Svatćmu zfskaf neda" -a ktor^ sa znovuzfoditf nechce, 
trpf Syn Božf Kristus a stav ten je ustavičnć utrpenie. 

Turfce sii Velkou nocou ndšho života v Kristu a rnoci Ducha 
Svatćho. Na Vianoce svieti len maštal a nebo nad fiou; na VeFkii 
noc svieti len hrob a a zahrada okolo neho; na Turfce ale .svieti 
cety svet, kde len srdce krestanskć bije a svatodušnie piesne spieva. 

40. 

Vdbenie svatodušnć. 

»Nepriatelstvo, totiž zdkon prikazani zaležajuci v ustanoveniach, 
vyprdzdniac skrze telo svoje, Kristus, aby to oboje vzdelal v samom 
sebe v jednoho novđio človeka, tak urobiac pokoj« — pfše apostol 
Pavel k Efez.: 2, 15. — 

Jako holubica Noeho, ktord vylietla z kordbu, aby vyzkđmala 
stav zeme, tak vzndša sa Duch Božf nad vodami hriešneho života 
Iudskćho. Holubica ta" Mada* i na tebe, kde by jej noha spoćinut 
mohla. 

Usiluj sa tfšit a unižovaf vlny nevery, pochybnosti, sebectva a 
domnelej mudrosti svojej, aby ti ony najvyššf končiar myšlienok ne- 
pokr^yaly, ina*če holubica td uletf od teba. 

6, dovof jej aspoA jeden lfstok olivov^ zo stromu života tvojho 
odtrhmit? a tak navrdtif sa ku Otcovi i Synu, od ktor^ch pochddza. 
Potom otvorf i Boh krov nebies nad tebou a vyjde zo svatćho prf- 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



M A 



Mad 
i po 
lit r 
Irst^ 
i pr 
dou 

vše 
e t 
sa t 
pos 
j ne 
n^c 

Iah 
poze 

ob 
oho 

već 
ahk 
vniil 
> P* 
. je 
sveć 

jeh 



> šl 

i sy 
velr 

odli 

** F 
i 5 

ite 

)lat 

lenc 

štev 

tlivc 

pod 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



»59 

a ešte 
ajciara 
krajin- 
neddtn 
Kto to 
prišli ? 
i školu 

etn^m, 
1, skrz 
jetnejšf 
spieraf, 
udobni 
i tnUo 
^ a do 
jviac k 
o tedy 
zisk, a 
e tedy 
i vačšf 
dlivosf. 
S škol- 
iadan^ 
i, opo- 

ly by 
ie kde 
ystavit 
i 200 
im ale 
:>y srne 
nu po- 
štivali ! 
učitelia 

niekdy 
»m po- 
, alebo 
dy po- 
a ja- 
i z tru- 
'ch zo- 
čiterovi 
Kolko 
šcne a 
grošf?« 
penaze 



Digitized by 



Google 



160 DOM A ŠI 

potrebujii? Najlepšie len rechtorom, 
musfme soltuvat« 

Mne keđ donesie rycht£r plat, p 
mi volajako tiažko okolo srdca, lebo 
zndmka: »Ach, ale len ten jejicb pl; 
Bože od tych Iudf k nemu prfsf« n< 
hovorfm, nev^slovne b6Fne padi. 

M&m zndmost, že rvchtdr učite 
peniaze p^taf, s hnevom surovo odsel 
odo mfta peniaze požaduju ! Ditn vi 

A kolkf učitelia, chudiaci, musić 
vypldcajucemu odpustif, len aby čo 
trieb dostali. Ja som sdm voIakedy j 
dat, keđ som chcel po polroćnom al 
zlatym prisf. 

To sii hla tie radosti, blažene 
tefov z rrik privdtnych, z riik, »kton 
učiteTov a zaiste srdce stfskajiicim s 
zažitć pri obdržtavanf svojho platu. 

V tomto srne na rovnom : koni 
telia, tito poslednf ešte mnoho rdz 
učitelia štitnvch šk61 dostdvaju svoj p 

Ach a to krdsne, prerozkošn 
Vždycky mi nedobre, keđ si na to 

Terajšf sp6sob vyberania platu 
dctu, vAžnosf, vplyv a vzozrenie učit' 
krajciarikami prispieva, ho jako svoji 
považuje. Nedarmo si hovorf n£š li 
pastieri, hrobdr a kišbirđ (h£rmecky, 

Všeobecne zn£ma skutočnost, h 
školu a učitela nepriam s radosfou : 
na druhć krajinski potreby o mno 
volajako nebolf ich to tak fažko, nei 
pir krajciarikov na školu a učiteTa. 

A keđby sa aspoft pri vyberan{ 
na školu, ale nie, len vždy rovno s 
(Počutie tohto n&zvu mi za každym 

Keđ dan, porciu sp&came, nevj 
z toho padne na krdfa, na ministrov 
f6išp£na, slrižneho, notdra, na rozličn 
zndme, nutnć a zbvtočne potreby, al 
blAzince, nAlezince a všelijakć ešte 
všetko pod t^m kepienkom dan, por 
n&š lud ani nevie, na čo on to všet 
mnieva, že to len na vojsko, no a p 

Lež, keđ už prfde plat na učite 
na obydlenie vojakov, na milosrdn^c 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



( AI 



viac 
ni'ci 
le 

sor 
jj II 
ob6 
►ol. 
lie 
ško 
[ by 
i pr 

iliČl'l 

', * 

IZ 1 

► na 
ryst 
: šk 
adin 
dosl 
i za 
:elia 
nas! 
yal. 
insk 

nac 
nal 
mi, 
neh< 

> by 
žite 
pldt; 
(je 
e . . 
cov, 
ospe 
olsk 
y v 

idči 

:nai 

k f 
rt i 
ti s 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



166 DOM A ŠKOLA 

kožtičky tej nemajii jahftadat inej ochrany? Maju, 
chlpky. 

Jakej barvy sii tieto jakfiadat (Ukdzat!)? Tie 
Prečo sii ony takć? Prizrite sa jim dokondle! v V ja 
premnohć prdšniky jso žltkav^mi pelnicami. Čo si 
Jahfiadd. sii kvety. Co sa v liplnom kvete okrem p 
ležat? Nalezi sa v ftom ešte i piestik. Pohladajt« 
piestiky! Nuž? Jahnado toto nemd piestikov. 

Teraz pozrite jahnadd tieto ! Toto sd z inej vrt 
vdm pri t^chto napadat. Tieto sii zelenkavć. Prizritt 
lejšie! V t^chto niet žiadnych przišnikov, v t^cl 
piestiky. 

Kolko druhov jahfiad rozozndvame tedy na vf*ba< 
na nich dva druhy jahftad. Po čom sa druhy tie o 
Že jedny jahftada sd žltkavej barvy a ukr^vajii v seb 
druhć ale sii zelenkavć a obsahujii v sebe same 
prvšie menujii! Menujii sa prdšnikovymi jahnadami. 
kov^mi jahnadami. Či oba druhy jahftad na tej jedne 
každy druh na inej. 

Pr vA prestdvka. 

Povedz to, Miško, čo srne sa o vf*be dotera 
z jara priletujii celć roje včiel a inćho hmyzu ku 
Lebo na vf*be zjavujii sa včasne lihfadnć jahftadd 
alebo piizalky. Jahftada tie sii kvety vrbie, z ktor^c 
hmyz potravu svoju sbierajii Každat maftiiška zavinut 
tenkej kožtičky. Tat ale jakonathle sa maftiišky zvale! 
padiiva z nich dost skoro. Sliižila jim za počiatočn 

Na vf*bach rozoznavame dva druhy jahftad. 
barvy a ukr^vajii v sebe samć prdšniky, druhć ah 
obsahujii v sebe samć piestiky. A preto tamtie volaju 
tieto piestikovymi jahnadami. Oba druhy jahftad 
jednej a tej istej vf*be. 

2. Sii bor. Peft. Prečo že je vrt>a i pre chlap 
stromom ? Že si z jej pnitov krutievajii hrubšie i tei 
(Opiše patričn^ chlapec). Kedy? Keđ po vćbach prvd 
započne. Čo by si mi vedel povedat, Štefan, o vf*bc 
drevnat^. Tedy? Že je peft. Porovnajže vfbov^ pei 
ftov^m! Čerešftov^ pefi je hrubši a vyššf. Či by 
rozdielu povedat neznal? (Odpoveđ vystane). Roz] 
si nedivno na nižnfch liikach pri potoku medzi vt 
rastliny sberal, na čo som tla bol upozornil ? Aby s« 
vf"bovćho kra počftal. Nuž čo si pri tom spočito 
z jednoho hrubćho korefta hneđ od zeme mnoho 
vyrasten^ch bolo. Jakože sa rastlina tak narastend 
sa krom. Tedy vf*ba može byt i čo? Vf"ba m6že b 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



172 DOM A ŠKOLA 

pierat, pred očima ktor^ch iičinky, sebadi 
m&deže sa vybavujri, stdvajii, tedy na roc 

Smutnć však a z ohfadu naležitćho 
je to, keđ sa pospolitd škola, jako nds zk 
podpory, len s Fahostajnosfou a studer 
Lahostajnost, nezdujem, nepriaznivost, neve 
zpozdilost rodičovska* oproti škole ničia, b 
t\fm činia všetko namdhanie, ustdvanie, 
tost i tej najv^tečnejšej školy. 

Netreba mi viac tento rozviklan^ sta^ 
čiernymi barvami lfčit, veđ to i tak každ 
je uplne presvedčen^, že na »tak^ sp6s 
tie najv^bornejšie naše pospolitć školy 
žiadiicnym prospechom, v^sledkom nem6ž 

Cier mojfch terajšfch skromn^ch riadk 
prfčiny tak často sa vyskytujiicich ch^b 
prehovorit o prostriedkoch a sp6soboch, k 
nej v^chovy, so spoluučinkovanim, spolu 
uskutočnit a dosiahnu? mohol. 

Prostriedky v^chovy školskej sri: vyu 
disciplfna školskd. Pod kazftou, disciplfnou 
ranie, trestanie, za čo sa to obyčajne pc 
prostriedkov vychov£vania, všetok sp6s 
chovdvania. 

Vyučovacie prostriedky, podavanie, j 
len jedine škola je povolanou upotrebov 
domu, rodiny, žeby ju v ohfade tomto dc 
jikou trpnostou, passivitou podporova!y. 
nymi prostriedkami je to už indč: tu už 
prekon&vania, prevddzania rodičov a rodi 
dava smer, opravuje, doplftuje, dobrim va 
dza, navyk£ a motfvy poskytuje, lež najvž 
aby sa to všetko naležite vybavovalo, vyk 
sa mdm tak vyslovit, že exekiicia len pre 
čovsky sa valf a to z tej zavažnej prfčiny 
pripomenul, ponevdč dieta v kruhu rodi 
vačšiu časf života svojho trdvi. 

Škola iSplne a ndležite zadosf učinih 
keđ kdzenskć prostriedky, pom6cky, v6 
chovu namerujdce sp6soby, nakofko len i 
cielu pravej a naležitej v^chovy podujak 
učebnou Idtkou a so všetk^mi učebn^mi 
siihlasu doniesla a konečne keđ i na to c 
vanci vo škole, listave a prfpadne i tu vc 
skom živote primerane ku t^mto vychc 
sa prisp6sobfiovali, chovali, dfa nfch sa rt 
nfch sa držali. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



»74 

ziklade n 
tok svojic 
daf, vypd 

Cože 
žiadavke? 

To, i 
rozumenia 
defi v roc 
že rodičia 
nosti diet< 
strany v 
zatiar z dt 
jejich vlas 
nćmu ro2 
upotrebov 

Na 2 
žeby zao 
vyviftovan 
roumu, ž 
popuštali. 

Obrd 
na prostri 

Vien 
v stave d 
že jeho o 
a naporni 
keđ jejich 
čo požehi 
všetkom i 
služia, jicl 

Na i 
vinnosti s 
tovanie d 
dozor, ab 
a riadne 

Medi 
to jest tei 
vznikd a 

Nie . 
svoj (eh, n 
mnohf ro< 
do krajne 
upadajii. 

Rozu 
rodzen^, ; 
juci v^vin 
v nendlež 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA 175 

yv rozumne javiacej sa ldsky rodičovsdej je v dietkach 
zdjomna* protilaska. Z tejto vyviftuje sa potom dd- 
, ktorć in^m vlastnostam a cnosfam pokrm a zi- 
. Rozumnd laska rodičovskd je poda, na ktorej sa 
spravovana* a nađena* v^chova mohutne zakorefiuje 
ybnosti to najlepšie, najšlachetnejšie ovocie bude 
tomu ale do prflišnosti, prepiatosti spadaj uca l£ska 

že ku priaznivćmu v^sledku nevede, ba sk6r a to 
ivnć chyby, zm^lenia dietata a v mnoh^ch pždoch 
niu zkazenost dobre pred časom pripravuje. 
>repiatej ldsky rodičovskej pochddza rozmaznanost 
nosti hneđ bezprostredne citlivkdrstvo, nervćsita, 
lenostf, toto ale zasieva semeno prflišnej, prehnanej, 
, p£chy, vypfnavosti, hlavatosti, vysokomyselnosti, 
hto ale vyptyva jedna z najnesnesitelnejšfch ch^b: 
livosf (Launenhaftigkeit.) 

jil, že všetky tieto chyby na spoločensk]^ a rodinn^ 
1 na tuzemsku blaženost človeka, ndramne zhribne 
*tk£ch mravn^ch ch^b a neskoršej pokazenosti dietata 
len nemiestna, prflišnd, prepiatd ldska rodičovskd je 
1, pramenom? 

trebovana" liska rodičovskd nepotlačuje sfce sebacit 
tepopiišta mu neohraničenii nadvlidu, panovitost, lež 
jšn^ch a primeran^ch hraniciach viest a spravovat. 
le teraz i na protivni! stranu, totižto na v^sledky, 
tatočnosti nejestvovania ldsky rodičovskej. A tu zas 
m presvedčeniu prist musfme, že ktorć. diera neza- 
ldska rodičovski, toho srdce pred časom zvadne 
Fachetnejšfm citom sa zatvori. Veđ, žiafbohu, na toho 
život hojnost prfkladov poskvtuje ; kolko raz vidime, 
lovite otcovia, v nedovodnenom, bezprdvnom hneve 

so zvieracou besnotou a vzteklostou sa osopujii, 

vvhovdranim, karhanfm, hrešenfm, preklfftanim, zlo- 
sa fch do strachu, bojazlivosti, trasenia a Uzkosti 
>m stave udržiavaf, namiesto toho, žeby pekn^m 
>bom, opravdu otcovsk^m, ldskavym zaobchddzanfm 
na dobru cestu priviest, alebo chyby, poch&dzajiice 
nvselnosti, prostopašnosti, neposednosti a z neroz- 
vit Najprvšfm nisledkom takćhoto prevrdteneho a 
lia je: ned6vera, z ktorej potom pochidza pretvaro- 
tvo ; konečne ale otupenie proti všetkćmu dobrćmu, 

spurnosf, hlavatost oproti každej cudzej v61i. 
ho smeru ldske rodičovskej vo velkej miere a usta- 
y, aby rodina, pri upotrebovanf kdzne vvchovava- 
Dvanie dobreho prikladu a na zakorenenie naležit^ch, 
ti najvačšiu starost obraćala. Dobre vieme, že ro- 

možno zdanlive i malicherny tičinok, je o mnoho 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOl 



vanie md byt suvisli t. j. 
hddzaly do potahu a spoji 
ri čftanf aj takć veći čast< 
patria k ndboženstvu, prav< 
n vecn^m zndmostiam, U 
jednoho každćho predme 
, ktor^mi jedon predmet 
*, aby sa tak objasni! < 
yučovanie na tak^to sp 
me hlavnu, podstatnii vec 
elkom neodsttipili, nepoblii 
i neučinili. 

vanie md všetkych ziakov 
ly žiak mal vždy čo robit 
inotlivf žiaci vo škole p 
uz z tej pričiny, lebo ked 
i, našiel by si on lžtku, vo 
in^ch. Nesmieme teda pi 
a jedno lebo dve dietky o 
10 rodu, alebo značnejšfc 
lnym žiakom sa namdhat, 
ljeme, či sa vypytujeme, 
te tak sriadit, žeby ani je 
me. 

vanie md byt pre šivot čt 
lobudnutć vo škole vedor 
. A preto mdme na toi 
>bohatily lež aj usposobi 
cvičenfm a upotrebovanim 
Lmosti i v najlepšom prfp 
du je veFmi dobre, čo naj 
na to, čo sa prvej predni 
ky uz boly naučily a všem 
ednieslo, nielen ustami uč 
£ 

Z Turca do ( 

(Cestopisny ndsl 

žeme si privolat my turčia 
rti v nebi.« Akoby nie, k 

novembri, niekde v dece 
i juna srne uz svobodnf, 

tak byt, načo tie nevini 



Digitized by 



Google 



I J \ 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



kraf proti našej voli spravuje nas, narobi nam uradov, akych ani 
nepotrel nijeme. Pri takych okolnosfach ci možno si mysle£ spravo- 
dlivejšiu dan, ako poisfujiice premie? A iste, ked aj stat provezme 
v ruky poisfovanie, čo je snađ len otazkou času, každy rozumn^ 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



pdd dožitia, poistenie vzajomnć, dočasne-iiplne; zamlčal som inštituciu 
renty atđ. Časom možno aj o tychto. Getom riadkov mojich bolo len ob- 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



194 DOM A ŽKOLA 

Anthropologia zaviera vsebe v uzšomsm; 
ale smysle všetky odvetvia ludskej vedy a zni 
dok ludskćho myslenia a zkrimania, ludskćho &**« « u ...u..a P u V »a 7 , 
tedy menovite reč a slovesnosf, dejiny sveta, dejiny vzdelanosti, šti- 
topis. nivody k umeniu atđ. 

V jakomže stfzvuku stojf teraz uz ti otizka: Co sa mi v po- 
spolit^ch školich vyučovat? s horespomenut^mi tremi zikladnymi 
bodami ludskej vedy a znimosti? 

Dieta žije vo svete, mi pred sebou svet, ktor^jejeho dočasnou 
domovinou. Preto treba ho obznamovat s nfm. Dieta je človek 
ludsk^mi vlohami a silami nadelen^. V pospolit^ch školich nebudeme 
sfce anthropologiu v prfsnom smysle slova vynaučovat; keđ ale diet- 
kam o dejepisn^ch činoch pojedinn^ch ludf, o jfch v^tvoroch na poli 
vied a umenf rozprivame, naučia sa z ludsk^ch ćinov a v^tvorov t^ch 
človeka a spolu hneđ i seba poznivat. I svet i človek sti diela 
Božie a stoja jednak pod mocnou rukou jeho. I dieta naučf sa Boha 
zo stvoren^ch vo svete diel jeho, predovšetk^m ale zo slova jeho, v 
nomž sa najddkladnejšie zjavuje, dostatočne poznivat. Ale v slove 
Bozom naučf sa nielen svet poznat, ale pozni v nom i svoju bytost; 
svoj ličel a spolu i cestu, ktorou sa k tičelu brat mi, v tom najpra- 
vejšora svetle. Z tej pričiny musf tedy v učebnom pline pre školy 
pospolitć osnovanom neom^lne niboženstvo prv^m a najhlavnejšfm 
predmetom byt. 

Ale dieta mi prive tak i svet, a v fiom zo skutkov Iudsk^ch 
ispolublfžnych svojich poznat, nakoHco totiž jeho duchovnć 
sily ku tomu postačia. 

Na tomto trojnom ziklade musi celistvi pospoliti školski v£- 
učba vo všetk^ch svojich stupftoch spočfvat, jestliže chce, aby za 
pravokrestansktf pospolitu v^učbu uznani bola. 

Tomuto pochopu o jedine pravej pospolitej v^učbe školskej by 
chcely i za novej doby všetky predstavenstvi školskć zodpovedat: 
ale v jak spravedlivej miere? Najdeš sfce, človeče, v učebn^ch pli- 
noch pospolit^m školim vrchnostensky vyddvan^ch predmety tieto: 
niboženstvo, materinski reč s čftanfm, pfsanfm a cvičenfm umu, ma- 
đarski reč, počtoveda, dejepis, zemepis, prirodopis, zdravoveda, prf- 
rodozpyt, hospodarstvo, spev, telocvik atd. : jakože sa ale s predmetmi 
t^mito pri vyučovanf z vačšej čiastky — čest v^nimkim — nakladi? 
Tak, že v interkonfessionilnych školich je niboženstvo nie len po- 
slednfm predmetom vobec, ale i svetske predmety ku tomu použfvajii 
sa pri vyučbe, aby nimi nekrestansky sm^šrajdci učitelia utlć 
osenie niboženstva a viery jako pustošiaci kamenec na roli srdca 
mlideže nemilosrdne kazili a ničili; v mnoh^ch konfessionilnych 
ale je predmet ten najhlavnejšf uz ci Tahostajnostou cirkevn^ch vrch- 
nostf či nesvedomitostou abo nesiicostou jednotlivych učitelov na 
druho- abo tretostupnov^ ponfženy\ A predsa vyznat sa musi, že 
prive to zjavenć slovo Božie činf hned od narodzenia hriechom na- 
kazenćho a s Bohom rozpadnutćho človeka Kristom smieren^m a 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



196 



možno. Pravda, i 
všimli si toho n 
poskytla a meno\ 
riz iimyselne vzc 
Nehladime, preče 
zibudlivost našej 
spdsob previest n 
Prfčina zibu 
na pamat nevyvi 

plynii, bucT V rOZtrzuusu. rv.cu v i^uuvuic l^viuujc siuviiu iiujuuai, 

cez defi a hodiny opakuje bezpočetne mnoho riz ohybovanie, sklo- 
fiovanie, flexie slov ; a ponevič s t^mto ustavičn^m opakovanfm sa 
podjedn^m i upotrebovanie tesne pripojuje, proti zabudnutiu postavi 
sa silni hridza. Je toto pre školu velmi vyznamn^m napomenutim. 
Opakovanie, zvlište v lizkej spojitosti s praktičkim upotrebenfm, je 
prvou a najlepšou zbrafiou ku premoženiu zibudlivosti detf, ešte 
i vtedy, jak to nihodou učitelom na obtaž padne. 

Roztržitost m6že zahnat stupfiovanie, povzbudzovanie, obživovanie 
ziujmu naproti niektorćmu predmetu. Čim viacej je v stave učitel 
vo svojich žiakoch ziujem a lisku v oči niektorćmu predmetu vzbu- 
dit, roznietit, t^m je vačšfm majstrom, t^m menej sa bude muset 
na slabii pamat svojich malučk^ch stažovat, ponosovat SU takć 
predmety, oproti ktor^m každy človek ma v^tečnu pamat. 

Znal som milovnikov kvetin, ktorf nikdy ani jednoho slova po 
latinsky se neučili, preto ale cudzie nizvy miličkov svojich predsa s urči- 
tostiou v pamati si podržali a jich menovali. Prfčina tohoto je skryti 
v liske ku predmetu. Bez pozorlivosti niet pamatovania ; kde je ale 
ziujem, tam je tiež i pozornost. Jestli naproti samćmu predmetu 
ziujem vzbudit nemožno, vtedy musi vznikat z lisky naproti učitetovi, 
alebo z t^ch pohmitok, ktorć ctižiadost podiva. Liska odplica naj- 
lepšie, lebo tito i tažkć Iahkym robi, a žiadon nezabyva o vlastnosti, 
ktoni miluje. 

32. Prazdne reci. 

Filosof Fichte, ktor^ si i na poli vychovavatefskom zisluhy vy- 
zfskal, v ktorejsi prici svojej hovori nasledovne : »Darmo rozkazujeme 
tomu, ktor£ nemi kr^del, »lietajl« — lebo napriek všetkćmu našemu 
posmelovaniu ani len na dve stopy sa nebude m6ct s povrehu zeme 
pozdvihniit; ale mime-li v moći, vzdelivajme jeho duševnć kr^dla, 
zosilfiujme jich a dajme mu jich cvićit; po tomto i bez posmelovania 
nebude inšie chciet, inšie robit a m6ct robit, jako lietat. 

»Nebude viac inšie chciet, inšie robit a m6ct robit, jako lietat.« 
Toto hovori Fichte a v tomto je skrytć celć učinkovanie školy. Jestli 
poehopil učitel v^znam tejto v^povede, vtcdy tie vdk6 hromady na- 
pominani, ktorć sa od mnoh^ch každodenne do vetra piištajii, ba 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



19& 

pracujte! Rozum si sp< 
pr6povede. 

Ale dost! Tolko 
povedat je naramne ta 
čim hodnejšie sa nas 
cez cely život n£š duelu 
chcem ešte pripomeni! 
skutkov!« 



Slovo »methoda« je jedno z t^ch slov, ktorć každ£ blahosla- 
ven£, neblahoslaven^ na listach nosf a ktorć volaktorf Fudia vtedy 
užfvajii, keđ niečo vefmi miidre by chceli povedat a nevedia čo. 
Methodičnć zaobchidzanie, ducha vzdeldvajiica methoda, methodičnd 
kniha, methodickć zasady, methodika atđ. sii tie slovi, ktorć najčas- 
tejšie počut možno, kde učitelia beseduju, alebo kde je reč o v^chove, 
v^učbe. Veđ by to i nebola tak velmi veFkd chyba, keđby oprav- 
div£ smysel, ndležitf, vlastn^, zodpovedajiici v^znam t^chto slov 
každ^, kto jich Mbi spomfnat, i srozumel, pochopil! Dobrć m6žu 
byt i slovi, lež jfch v^znam je len predsa lepšf. Potahom na tieto bežnć 
naše slova" srne trošku zvl£štnymi, a preto nebude vecou neužitočnou, 
keđ o nich trošfčku i vaznejšie sa rozhovorfme. 

V čom vlastne pozostdva methoda a jako mdžeme k nej prist 
a si ju nadobudni! t? Predovšetk^m posiiđme strom dla jeho ovocia. 
Často zkusujeme, že učitelia t^ch najvačšfch zndmostf, najmenšie v£- 
sledky preukazujii. £)alej zkusujeme, že i ti najvačšia zaujatost a 
najvytrvanlivejšia v6Ia nenie v stave neom^lne dobrć v£sledky 
preukazat a s podivenfm sa p^tame : v čom tedy vlastne leži sp6sob 
vyučovania, methoda, keđ nie vo vedach a vo v61i? Pokiisme sa, 
možno, že budeme m6ct vynajst mafučkć svetielko k veći, možno, že 
budeme m6ct vvnajst ducha, ktor^ tomuto tak vela užfvan&nu a 
skoro už prežitćmu, zodratćmu slovu života poskytne. 

Každa* v^učba len v jednom a na jednom predmete je možnd. 
S t^mto srne my učitelia prdve tak, jako rodinna" matka, keđ dietky 
svoje okolo seba shromažđuje a očakivania pln^m miličkom svojim 
chlieb rozkrajuje. Rozdeluje ho a každćmu, primerane k jeho žaltfdku, 
kiištik poddva; nedi odrazu cely peceft, lež len po klisku, kiištik 
teraz, kiištik v poludnie a kiištik na večer. Podobne i my tiež roz- 
delfme celii ldtku, ktoni vedet chcejiicim chovancom našfm podat 
chceme, na čiastky ; ale nie dla Iubov6le, rozmarlivosti, alebo len tak, 
jako to nihoda sebou donesie, lež s rozumom a miidrostou. Tento 
rozvrh l£tky prirodzene, vzMadom na postup v^vinu dušd, veku a 
rodu diefara sa stžva tak, že dla slov apostola, nech mlieko dostane 
ten, komu padne na osoh. Lež i to vieme, že dla prirodzenosti a 
podstaty každ? predmet inu oprivnenost, v^sadu md, a že ku pr. 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA 199 



učebnii tetku niboženstva in£č musfme rozdelif, jako Idtku prirodo- 
zpytmi alebo počtovednii. Pre toto tedy l£tku predmetov nerozdelfme 
jednostranne, len prdve vzMadom na postup v^vinu duše dietetia, lež 
usilujeme sa sdm predmet, jeho hmotnć vlastnosti a podstatu vziat? 
do ohladu. Tento posledn^ deliaci d6vod požaduje hlbšiu, d6klad- 
nejšiu znalost predmetu, jakou niektor^ byf majuri alebo už ličinku- 
juci učitel vlddne, alebo na jakii myslf; pri prvom si ćasto pomd- 
žeme s niekofk^rni všeobecn^mi v^poveđami, posiciami, frAzami o pri- 
rodzenosti, o ndzorlivosti atđ, ktorć v^povede tak mnohf, bez pocho- 
penie rozumom, len na prdzdno odriekaju. Prdve pre toto sa zjavuje 
toIk& hfba rozličn^ch method, tomtito đakujii bytnosf bezpočetnć 
methodičnć, ndvodnie knihy. JakokoTvek ale stojf vec, tolko je istć, 
že methodu, spdsob vyučovania v knihdch možno vyndjsf a tak za 
peniaze je k dostaniu. Na svete mi každć svoje meno a preto aj my 
pomenujeme tento sp6sob vyučovania, methodu, methodou objektfv- 
nou, predmetnou, bdrs i ndzov tento nenie celkom na mieste a liplne 
zodpovedajiki. 

Pozrimeže však na hlbku veći, obzrime si spdsob vyučovania, 
methodu zovnibnejšie. Učebnii latku tedy treba rozdelit? vzhladom na 
postup v^vinu duše dietata a t^ch požiadavdk, ktorć jeden učebn^ 
predmet, jako veda, m6že zaprfčinif; lenže s t^mto srne všetko ani 
z daleka neurobili. Učitel je to, ktor£ m£ vyučovatf, na fiom je tedy 
poriadok, predmet samostatne si osvojit. Takćto osvojenie predmetu 
nem6že byf pri každom jednakć, lebo ono stojf vpomere s duchom 
učitela a menovite so živostou, čulostou, bystrosfou tohto ducha, 
đalej so srdcom a citmi jeho, konečne s cel^m vniitorn^m človekom. 
Toto osvojenie takć musf byt, že Idtka liplnou, opravdivou vlast- 
nostou učitelovou sa stane tfm sposobom, žeby učitel s£m zo seba 
hovorit? mohol a nech je vecou liplnou preniknut^. 

Tak^to duševn^ majetok sa musi cez všetky obloky duše ku 
svetlu predieraf; v^raz tvdri, určitost v^slovnosti, tvorenie prfkladov, 
d6raznost slov, slovom všetko musf preukazovaf na to, koDco sme 
hodnf pri vyučovanf a kolko by sme mali byt hodnf. Takć osvojenie 
ldtky, skrze ktorć sa mi ona opravdiv^m majetkom, telom-dušou 
stane, so mnou v jedno splyne, je to, čo vyučovaniu opravdivć v^- 
sledky zabezpečuje; lebo toto vlieva do duše diefafa živ^, čul£ z£- 
ujem oproti predmetu, toto undša bytnost diefafa tak, že na seba 
celkom pozapomeniic, len oproti patričnćmu predmetu sa zaujfma. 

Toto zvldštne, špecidlne, skrze každćho ku jeho prirodzen^m 
darom primeranć osvojenie a spracovanie litky je v liplnom smysle 
slova umelectvo, a už len i z tejto pričiny Upln^m prdvom m6žeme 
hovorit o vyučovaterskom umelectve, to jest o samostatnom, slobod- 
nom, cielom vyučovania zodpovedajiicom utvorovanf ldtky učebnej. 
Tento spdsob vyučovania, methodu, methodou subjektfvnou, pod- 
metnou volat budeme. 

Cože ale nasleduje z toho, čo sme poteraz povedalif Jedno 
som už laskavćmu čitatelovi spomenul, že totižto objektfvny vyučo- 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA 



)6sob, methodu si možno za penlaze z 

všetko možno dosiahnut, ba ešte i 

tom domnenf, že pomocou prihodne 

10 za učitela utvorif, vvhotovit. Obje 

sp6sob nam neslobodno umenšovat, 

že v^lučne len s fiou všetko dosiah 

vyučovanie jednoducho len samd me 

c na ano-nie by srne učitelov utvoro 

>y sa dala vysvetlit td okolnost, že 

w{? Vieme zo zkiisenosti, že predrr 

jad, methodu, možno stce napodobnc 

> napodobfiovanie nezabezpečuje tie is 
ne dobr£, načosiki učitel je vstave 1 
ne jednostajn^mi sa staly, vtedy sa 
fvnemu vyučovaciemu sp6sobu, meth 
, subjektfvny sp6sob, methoda, prip 
notnenf t^chto dvoch skriva sa vlas 
/ania. Jako človeka telo a duša robi č 
ie t^chto dvoch vyučovacfch sposob 
tvaplnii podstatnost subjektivneho v; 

► na knihovnom trhu kupit, ani nie 
a on s nami rodf; a preto tak nem6; 
riviazat, pripevnit ku sebe odrazu, 
prirodzenost a nem6žem byt tak^m ( 

nenarodil. Keđby nebolo toto tak, 
by ozaj v^hodu mal načosuci učitel 
Je tak sa zdi, že hore rozpovedand 
su obyčajne lovci učebn^ch sp6sobo 
ej školy do druhej, hospitujii raz tu, 
Idnkovitostou vypytujii sa ešte i o t£ch 
zapisnicu prekutajii, ustavične len o 
l menovite na methodickć, navodnie l 
pani skrze uzkoprsć nurenie, kutanie 
žiadali vynajst, ktord by od jejfch d 
nšie nepožadovala, ale aby pri tom 
»nosfou, nutnostou — ličinkovala. Tit< 
ktorf ku stavu učitelskćmu ani len n 
nemajii a ktorf by chceli prdzdnotu 
istom z vonku leskmiceho sa blesku, : 
e pravda a bofastne sa nas dotoka, 
vacie sp6soby, methody, by srne chcel 
i si nemdžeme nadobudniit subjektfvn 
im priroda neobdarila a ho od nas zat 
a nechcela utvorit učitela, ten pr£ve 
odbore, fachu dokonal^m, v^tečn^m, 
dćho maliara Michel Angelo, z kaz 
ieho hudobnika Liszt a Paganini sa 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



204 DOM 



Jako to ste 



i 



| noho, velmi mnoho popfs 
sa nacbodiacich. Časopis 
J*(j° diicich zasad. Ale aby 
chrafi! Tie ale, čo hovoria k 
mocnćho slova sfee, ale bez vli 
nem6že sa vymanit z obmeze 
i vrabee čvirikajii — že keđ s; 

zakladu; tak už potom postupne pokračujilc, ide praca od ruky, a 
zdar i v^sledok predsavzatia su zabezpečenć. 

Kolko rokov tomu, čo sa na poli školstva u nas pracuje? A čo 
sa docielilo? Konalo sa, aby sa konalo, niekde sfee i s velk^m ustd- 
vanfm, ale — napriek pekn^m zpravam o školach, — tam srne — ba 
asnacT ani tam — kde srne prv boli. Prazdnymi slovami nevykona 
sa nič. 

Že sa v prospech pokroku šk61 mnoho vykonat mohlo, to nikto 
tajit nesmie; a bolo by sa i vykonalo, keby sa praca bola začala 
tak, jako to sama vec požaduje. BohužiaF, nekonalo sa, a čas je 
ztraten^. Škoda v^loh. Obsah toho, čo sa vykonalo je: vyučovanie 
mađarskej reci v nemađarsk^ch školach; bo v mađarsk^ch ani sklo- 
fiovaf všade neučia, jako som mal prfležitosf presvedčit sa o tom 
na viac miestach na vlastnć uši. No a to je veru dost mdlo za vy- 
hodenć milliony mozoln^ch grošf. Tu nepom6že nič inć, jako poznat 
pravdu a tiiže pochyti£ i nespustit sa jej. 

A pravda je, že neučen^ majster, hotov^ kat. Dajme škole to, 
čo jej patrf. Odstraftme všetko, čo ju hati vo v^vine. Nikto nem6že 
dvom pinorn sliižit. Preto všetci usilujme sa — i neučitelia — po- 
svietif pravde, a hlađme vlastn^ma očima na vazny stav a povolanie 
učitefstva a pomdhajme odstrdnit všetky spomenutć prekazky. Ja 
niektorć tu pripomeniem jako takć, čo v^vinu ško!y na velikej pre- 
kazke siic, triže ničia a preto i bezohladne naskutku odstranenć by£ 
majii Sem patria všetky zbytočnć zvyky a obyčaje, ktorć, jakoby 
nam ku škole pridelenć sii — aby sa taie volne a bez prekaiky 
v svojej vainej prici pohybova£ nemohla — a ktorć osvietenć a 
pokrok milujuce cirkve už davno odstranily. Takć stf: 

i. Farinacia t. j. v pondelok po Advente každćho roku, z na- 
loženia cirkve, posiela učitel najlepšfch žiakov vybera£ obilie, alebo 
miiku na oplatky,*) ktorć sa potom niekde i za 2 t^ždne pečri. 
V ten čas učitel musf byt pekaiom, bo ak si neprizre, m£ z toho 
citelntf škodu. No pri pečenf opldtok nie jedna šlachetnd duša = 
učitefka prechladnutfm uchytila smrtelnu nemoć, ktord jej drahćmu 
životu urobila koniec. 



*) Oplatka preto, že sa oplaca t. j. odmcfiujc, dar za dar. 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by VjOOQI€ 



210 



DOM A 5 



28. Comenius A. J. Magyaroi 
Lajos. Budapest. 1883. 

29. Brdna v6d otevfend. Josei 
toto I. svazek Sebran^ch spisflv v> 
vyd£van^ch v Bayerovej Biblioteke 
i cizfch.) 

30. II. sv. t^ch spisov obsahuj 
menskćho : 

1. O studiu latiny k Vratisla 

2. PFedmluva na brdnu jazyk 

3. PFedmluva na pFeddomf 1 

4. Pfedmluva na pfeddomf 1 

5. Učitelfim nauk latinsk^ch. 

6. Komensk^ Štčpdnu Tolnai 

7. Kterak zftditi cvičenf 2 pf 

8. Komensk^ Pavlu Kapossir 

9. Pfedmluva na les jazyka 1 

10. Kterak se obfrati slovnfkei 

1 1. PFedmluva na janudlnf Uhrf 

12. Vestibulka a janualka. 

13. PFedmluva na Orbis pictiu 

14. Auctuarium. 

15. Latium redivivura. 

16. Idea didaktiky. 

. 31. III. sv. t^ch sebran^ch spi 
rady obecnć čist prv£ Panegers 
To všetko preložil J. Šmaha. 

32. Nejnovčjšf metoda jazvkf 
V Rvchnovč n. K. 1883. (Od roki 
dielo toto nedokončenć; ja m£m k 

33. Život Jana Amosa Komensl 

34. Ndbožnć pfemvšlovdnf o \ 

35. Harmonie aneb Rozjfmdnf 
V. Paseka. 

36. Život blahoslavene pamčti 
rajfcf matky jednoty bratrskć. V P 

37. Pfemvšloviinf I. o hradu r 
II. o dokonalosti kfestanskć. V Pr 

38. Hlubina bezpečnosti aneb 
jedinćm Bohu atd. Pripojen jest: \ 



Pdnov bratov učitelov budii zi 
sfce nemajii Komenskćho za p6vod 
sustave alebo vztahuju sa na neho 

i. O osnovdch učebn^ch na r 
navržen^ch. Rozprdvf Jan Lepaf. V 



Digitized by 



Google 



14* 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA 213 



jfčok vyIažiS, k/mi jich i samička i sam£ek pok^m nevylietaju. 
A ponevdč mldđatd hniezdo rodičovskć po svojom vyliahnut( sa ešte 
za dlhšf čas neopiištfajđ, volajii sa všetky takć vtdky jednorekom 
hniezdošmi. I vrabec domdci je hniezdoš. 

3. Siibor. Prečo siS vrabce ludom nemilć. Nuž, prečo 
že sa vdm vrabec neMbi? Že ndm pustošf čerešne. Sndđ len tu 
i tam mdličko? Spustošf on pomerne vefmi mnoho. Ano, pravda je; 
vrabec je vtierav^ zlodej. On chovd sa tak, jako keby Boh čerešne, 
hrozno a inć ovocie len pre neho samćho bol dal. A či ndm on 
okrem ovocn^ch sadov nikde inde nepustošieva? Ano, pustošieva 
ndm on i na poliach pšenicu, žito, jačmefi i hrachy. Tak je, on ndm 
na poliach často značniS škodu zaprfčifiuje. Jako? Veflcć množstvo 
vrabcov zalieta na polia, kde posadf sa každ£ na osobitnć steblo 
obilnć, zohne ho často i ku samej zemi a vyzobe z klasov Urodu 
až do poslednieho zrna. Jakože sa my o tejto zdhubnej jich prdci 
obyčajne vyslovujeme? Povieme, že ndm vrabce nu poliach zrno vy- 
pily. A pri pustošenf takomto nedosvedčuje vrabec verkejbdzne pred 
človekom. Jakže sa chovd počas mldtenia? Sbiera si veselo zrnd, 
ktorć zo stodoly vyfrkujd. Jako sa chovd pri kf*menf konf? Sadne 
na rebrinu jasiel a čihd na každć zapotro^enć zrnko medzi miešan^m 
pokrmom konf. A pri kfmenf domdcej hydiny jako? Sadne i on 
čvirikajtic medzi fiu a zobne si spolu s fiou zručne. Ktože ho tedy 
najneradšej vidf? Najneradšej ho vidf hospoddr. Ci ndmjeale vrabec 
v ničom nie užitočn^? Ano, on požiera i nesčfseln^ hmyz. Tak je! 
Menovite ktor^ch chrobdkov? Memovite chriistov. Zostdva-li ndm 
vrabec i cez zimu vern^m spoločnfkom? On zostdva i vtedy snami. 
Jakože sa volajii tie vtdky, ktorć nds ani v zime nezanechdvajđ? 
Tie volaju sa osadl^mi vtdkami Čim sa cez zimu živia? Všelijak^m 
sem tam po uliciach a cestach roztnisen^m zrnom. Kedyže jim 
prichodf najviac hladovat? Keđ za dlhšf čas neprestajne chumeli. 

Tretia prestdvka. 

Povedz to, Martin, prečo je vrabec ludom nemili ! Vrabec do- 
mdci ndm je preto nemity, že je vtierav^ zlodej. On chovd sa tak, 
jako keby Boh čerešne, hrozno a inć ovocie len pre neho samćho 
bol dal. Pustošieva ndm on i na poliach pšenicu, žito, jačmefi i hrachy. 
Čo sa takto stdva : Velkć množstvo vrabcov zalieta na polia, kde 
posadf sa každ^ na osobitnć steblo obilnć, sohne ho často i ku 
samej zemi a vyzobe z klasov urodu až do poslednieho zrna. O tejto 
jich zdhubnej prdci obyoajne vyslovujeme sa, že ndm vrabce na 
poliach zrno vypily. Pri pustošenf takomto nedosvedčuje vrabec veflcej 
bdzne pred človekom. Počas mldtenia sbiera si veselo zrnd, ktorć zo 
stodoly vyfrkujii. Pri kfmenf konf sadne na rebrinu jasiel a čihd na 
každć zapotrošenć zrnko medzi miešan^m pokrmom konf. A pri 
k/menf hydiny sadne i on čvirikajiic medzi nu a zobe si spolu s nou 
zručne. Preto najneradšej ho vidf hospoddr. Vrabec je ndm ale i uži- 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



DOM A ŠKOLA. 215 



žend. Ale v celku, až na posledniu tabulku shodujii sa ndzvy p. Ko- 
valevskeho s čislami a tabulkami mojho vydania. Ku pr. rastlina 
v odseku XLV. čfs. u. nachddza sa na 45. tab. pod čfs. u; a tak 
všetky ostatnie. 

Tdto istd kniha bola ešte v rokoch